Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/46/2018

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Barborou Sopkovou v právnej veci žalobcu H.. P. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. Z. X, O. O., v konaní zastúpenom Advokátska kancelária CURAE, s. r. o., so sídlom Horná 23, Banská Bystrica, IČO: 51 144 450, proti žalovanému v 1. rade Q. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. O. O., adresa na doručovanie: K. V. XXXX/XX, O. O. a žalovanému v 2. rade W. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. O. O., adresa na doručovanie: K. V. XXXX/XX, O. O., o zaplatenie X XXX,XX Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške X XXX,XX Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške X,X promile zo sumy XXX,XX Eur za každý deň omeškania od XX. XX. XXXX do zaplatenia, s poplatkom z omeškania vo výške X,X promile zo sumy XXX,XX Eur za každý deň omeškania od XX. XX. XXXX do zaplatenia a s poplatkom z omeškania vo výške X,X promile zo sumy XXX,XX Eur za každý deň omeškania od XX. XX. XXXX do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia

Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov, o ktorej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa XX. XX. XXXX domáhal zaplatenia sumy X XXX,XX Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške X,X promile zo sumy XXX,XX Eur za každý deň omeškania od XX. XX. XXXX do zaplatenia, s poplatkom z omeškania vo výške X,X promile zo sumy XXX,XX Eur za každý deň omeškania od XX. XX. XXXX do zaplatenia a s poplatkom z omeškania vo výške X,X promile zo sumy XXX,XX Eur za každý deň omeškania od XX. XX. XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania tak, že uvedené sú žalovaní zaplatiť spoločne a nerozdielne. V žalobe uviedol, že so žalovanými dňa XX. XX. XXXX uzavrel zmluvu o nájme bytu, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako prenajímateľa prenechať žalovaným do nájmu byť č. XX nachádzajúci vo vchode č. XX na X. Poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX v O. O. na pozemku registra „. par. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres O. O., obec O. O., katastrálne územie O. O. (ďalej len „byt“) a zároveň záväzok žalovaných platiť žalobcovi nájomné za užívanie bytu vo výške XXX,XX Eur a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu vo výške XXX,XX Eur, celkom vo výške XXX,XX Eur. Dňa XX. XX. XXXX bola medzi žalobcom a žalovanými uzavretá dohoda o skončení nájmu bytu ku dňu XX. XX. XXXX z dôvodu, že žalovaní hrubo porušili svoje povinnosti vyplývajúce um z nájmu bytu tým, že žalobcovi nezaplatili nájomné ako aj úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Žalovaní do dňa podania žaloby neuhradili nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za marec, apríl a máj roku XXXX v celkovej výške X XXX,XX Eur, nedoplatok za vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním bytu za rok XXXX vo výške XXX,XX a ani nedoplatok za spotrebu plynu za rok XXXX vo výške XX,XX Eur, teda celkom sumu vo výške X XXX,XX Eur, pričom okrem toho sú žalovaní povinní zaplatiť aj poplatok z omeškania. K

žalobe pripojil listinné dôkazy - výpis z listu vlastníctva č. XXXX, zmluvu o nájme bytu zo dňa XX. XX. XXXX vrátane príloh (odovzdávací protokol, zoznam vnútorného vybavenia bytu), dodatok č. X k zmluve o nájme bytu zo dňa XX. XX. XXXX, oznámenie o zrušení trvalého pobytu žalovanému v 2. rade a jeho trom deťom, odhlásenie občana Únie z pobytu - oznámenie (list Prezídia Policajného zboru, úradu hraničnej a cudzineckej polície, oddelenie cudzineckej polície PZ O. O.), výpoveď zo zmluvy o nájme bytu, vyúčtovanie za rok XXXX a výzvu na úhradu nedoplatku za plyn.

2. Žalovaní vo vyjadrení doručenom súdu dňa XX. XX. XXXX uviedli, že považujú nárok žalobcu za nedôvodný. Potvrdili, že so žalobcom dňa XX. XX. XXXX uzavreli zmluvu o nájme bytu v znení dodatku č. 1 zo dňa XX. XX. XXXX, ktorej predmetom bolo užívanie bytu. Za užívanie bytu mali platiť nájomné vo výške XXX,XX Eur mesačne, pričom dňa XX. XX. XXXX uzavreli dohodu o skončení nájmu bytu ku dňu XX. XX. XXXX. Dohodli sa aj na tom, že žalovaní sú povinní zaplatiť dlžnú sumu ako aj uhradiť potrebné vyúčtovanie správcu bytov a nebytových priestorov po jeho vystavení, a teda o výške dlžnej sumy XXX,XX Eur sa dozvedeli až z podanej žaloby. Rovnako sa až po podaní žaloby dozvedeli aj o nedoplatku za plyn vo výške XX,XX Eur. Žalobca im teda neoznámil výšku nedoplatkov. Ku dňu XX. XX. XXXX mali voči žalobcovi dlh za neuhradený nájom v mesiacoch marec a apríl XXXX vo výške X x XXX,XX Eur a pomernú časť nájomného za mesiac máj XXXX vo výške XXX,XX Eur, t. j. celkom vo výške X XXX,XX Eur. Ďalej sú povinní uhradiť aj dlh na dodávke plynu a nedoplatok za vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním bytu za rok XXXX. Avšak dňa XX. XX. XXXX si voči žalobcovi započítali ich pohľadávku vo výške XXX,XX Eur, pretože v zmysle zmluvy o nájme bytu bola táto suma vyplatená ako bezpečnostná platba, ktorú je však žalobca ako prenajímateľ povinný vrátiť. Preto ich dlh voči žalobcovi predstavuje sumu vo výške X XXX,XX Eur. K vyjadreniu pripojili listinné dôkazy - výpoveď zmluvy o nájme bytu a jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok s podacím lístkom.

3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných doručenom súdu dňa XX. XX. XXXX za nesporné označil uzavretie nájomnej zmluvy ako aj ukončenie nájmu. Rovnako je nesporná výška nájomného. Vo vzťahu k jednostrannému započítaniu uviedol, že tento kompenzačný prejav nemohol vyvolať žalovanými zamýšľané právne účinky. Započítanie má za následok zánik vzájomných pohľadávok, ak sú tieto spôsobilé na započítanie. V prejednávanej veci absentuje existencia žalovanými tvrdenej pohľadávky voči žalobcovi. Bezpečnostná platba v zmysle zmluvy o nájme bytu má byť použitá prenajímateľom na krytie nákladov spojených s odstránením škôd spôsobených nájomcom a spolubývajúcimi osobami na byte a jeho zariadení. Žalovaní spôsobili na byte a jeho zariadení škodu vo výške X XXX,XX Eur, pričom za jej vznik sú zodpovední. Škoda bola spôsobená v priebehu existencie nájomného vzťahu. Okrem poškodených dverí či konania na dverách je v byte poškodená aj omietka. Žalovaní sa na procese odovzdávania bytu dňa XX. XX. XXXX nepodieľali a kľúče od bytu žalobcovi doteraz neodovzdali. Práve odovzdanie kľúčov je potrebné vnímať ako jednu z možností, ktorou nájomca prejavuje svoju vôľu byť naďalej neužívať (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XXCdo XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX) a keďže v tejto veci žalovaní kľúče stále neodovzdali, bezdôvodne sa tak na úkor žalobcu obohacujú. Aj z toho dôvodu je teda tvrdenie, že za mesiac máj XXXX sú povinní uhradiť žalobcovi len pomernú časť nájomného, nepravdivé. V čase od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX ide totiž o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podanú žalobu naďalej považuje za dôvodnú v celom rozsahu. K vyjadreniu pripojil listinné dôkazy - fotodokumentáciu škôd v byte a kalkuláciu opráv poškodeného zariadenia.

4. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných, ktorí svoju neúčasť ospravedlnili z vážnych rodinných dôvodov, ktoré žiadnym spôsobom neodôvodnili a ani nepreukázali. Aj napriek uvedenému súd pojednávanie neodročil, nakoľko ospravedlnenie predložené žalovanými ani nespĺňalo náležitosti v zmysle Civilného sporového poriadku, avšak žalovaní ani o odročenie pojednávania nepožiadali a nevyjadrili ani nesúhlas s tým, aby sa konalo a rozhodlo v ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil:

5. Skutkový stav je nesporný a vyplývajúci z predložených listinných dôkazov. Žalobca so žalovanými uzavrel dňa XX. XX. XXXX zmluvu o nájme bytu, pričom táto bola ukončená dohodou zo dňa XX. XX. XXXX tak, že nájom sa skončil ku dňu XX. XX. XXXX. V zmysle nájomnej zmluvy bol žalobca ako prenajímateľ povinný prenechať žalovaným ako nájomcom byt do užívania. Žalovaným vznikla povinnosť riadne a včas uhrádzať mesačné nájomné vo výške XXX,XX Eur, vždy najneskôr do 25. dňa v mesiaci. Počas doby nájmu bol prenajímateľ oprávnený zúčtovať nájomcom aj nedoplatky, naopak v prípade preplatku tento im bol povinný vyúčtovať. Pri podpise zmluvy žalovaní uhradili žalobcovi sumu

XXX,XX Eur ako bezpečnostnú platbu v zmysle článku IV. bodu 4 zmluvy, ktorá mala slúžiť na krytie nákladov spojených s odstránením škôd spôsobených nájomcami, k úhrade dlžného nájomného a k úhrade dlžných pokút. Ak žiadna z uvedených skutočností nenastane, bezpečnostná platba mala byť vrátená nájomcom.

6. Na základe zhodných tvrdení žalobcu a žalovaných bolo nesporné, že žalovaní neuhradili nájomné za mesiace marec, apríl a máj roku XXXX, nedoplatok za služby spojené s užívaním bytu ako aj nedoplatok za plyn. 7. Žalovaní tvrdili aj to, že v mesiaci máj XXXX by mali uhradiť len pomernú časť nájomného, keďže tento trval len do XX. XX. XXXX a nie až do XX. XX. XXXX. Túto skutočnosť však súd za spornú nepovažoval, pretože žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaných doručenom súdu dňa XX. XX. XXXX uviedol, že časť nájomného od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX vo výške XXX,XX Eur (t. j. XXX,XX Eur - XXX,XX Eur) je už nárokom z bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaní po termíne XX. XX. XXXX užívali byt naďalej bez právneho dôvodu. Vo vzťahu k tomuto skutkovému tvrdeniu žalovaní už nevyužili žiadne prostriedky procesnej obrany, nárok žalobcu v tejto časti nespochybnili, preto je aj táto skutočnosť nesporná.

8. Spornou skutočnosťou sa stala len výška nároku žalobcu, nakoľko žalovaní tvrdili, že bezpečnostnú platbu vo výške XXX,XX Eur, ktorú pri podpise nájomnej zmluvy zložili, je potrebné započítať, a teda ich dlh ponížiť.

9. Žalobca zotrval na žalobe a potvrdil, že kľúče mu doteraz žalovaní neodovzdali, pričom ku koncu nájomného vzťah by ich označil ako problémových. Nedalo sa s nimi komunikovať ani prostredníctvom telefónu nieto ešte osobne. Škody, ktoré v byte a na zariadení žalovaní spôsobili, sú zjavné z fotodokumentácie a výška opravy vyplýva z listinných dôkazov.

10. Rovnako právny zástupca žalobcu trval na žalobe ako aj písomnom vyjadrení. Zopakoval, že jednostranný zápočet nemohol vyvolať právne účinky, nakoľko bezpečnostná platba bola započítaná na úhradu škôd, čo žalovaní nespochybnili. Navyše spôsobená škoda je ešte vyššia. Pokiaľ ide o pomernú časť nájomného, tvrdil, že v zmysle judikátu, ktorý uviedol vo vyjadrení, má žalobca nárok na celé nájomné, aj keď sa vzťah ukončil skôr, pretože žalovaní stále kľúče nevrátili a byt užívajú neoprávnene.

11. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

13. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

14. Podľa § 670 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný starať sa o to, aby na veci nevznikla škoda. Je povinný dať vec poistiť, len ak to určuje zmluva.

15. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

17. Podľa § 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.

18. Prvou z námietok žalovaných bolo, že žalobcom uplatnený nárok v časti zaplatenia XXX,XX Eur zanikol jednostranným započítaním. Započítanie je jednostranný právny úkon, na ktorý sa nevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli. Započítaciu námietku (započítací prejav) možno uplatniť po tom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu zročnosti pohľadávky, ktorá sa stala zročnou ako posledná. Je nepochybné, že pohľadávku žalobcu ako aj bezpečnostnú platbu žalovaných by bolo možné započítať, avšak len vtedy, ak by „pohľadávka“ žalovaných v podobe bezpečnostnej platby bola spôsobilá na započítanie. V zmysle zmluvy o nájme bytu totiž bezpečnostná platba má byť použitá na: 1. krytie nákladov spojených s odstránením škôd spôsobených nájomcom a spolubývajúcimi osobami na byte a jeho zariadení, 2. k úhrade dlžného nájomného a 3. k úhrade zmluvných pokút. Aj žalovaným musí byť zrejmé, že bezpečnostná platba im vrátená byť nemôže, avšak nemôže byť ani započítaná na úhradu dlžného nájomného, pretože v prvom rade sa z bezpečnostnej platby uhrádza škoda, ktorá vznikla v byte a na jeho zariadení. Žalobca preukázal, že žalovaní užívaním bytu mu spôsobili škodu vo výške X XXX,XX Eur, ktorú žalovaní žiadnym spôsobom nespochybnili. O rozsahu škôd tak svedčí nielen kalkulácia výšky opráv, ale aj fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, že žalovaní poškodili dvere ako aj kovanie dverí, zárubne či dokonca omietku ako povrchovú úpravu, ktorá na viacerých stenách dokonca chýba. Niet pochýb o tom, že škoda prevýšila aj žalovanými zloženú bezpečnostnú platbu, pričom žalobca zvyšok zatiaľ ani nežiadal nahradiť. Z uvedeného vyplýva, že jednostranné započítanie zo dňa XX. XX. XXXX by mohlo spôsobiť žalovanými zamýšľané poníženie pohľadávky žalobcu, ale iba ak by nevznikla škoda. Preto súd pri posudzovaní výšky nároku nemohol a ani nevzal do úvahy jednostranné započítanie žalovanými a dospel k záveru, že žalovaní nemajú nárok na vrátenie bezpečnostnej platby vo výške XXX,XX Eur.

19. Druhou námietkou žalovaných v rámci využitia prostriedkov procesnej obrany bolo, že nájom bol ukončený ku dňu XX. XX. XXXX a netrval tak celý mesiac, pričom nájomné vo výške XXX,XX Eur bolo práve splatné pre obdobie celého mesiaca. Je síce pravdou, že ak sa nájom ukončil tak, že netrval celý mesiac, má nájomca nárok na vrátenie pomernej časti nájomného. Avšak v prejednávanej veci opäť niet pochýb o tom, že žalovaní dňa XX. XX. XXXX kľúče od bytu žalobcovi neodovzdali a z bytu sa ani nevysťahovali, čo znamená, že byt užívali naďalej, bez právneho dôvodu. Žalovaní nepreukázali a ani netvrdili, že by žalobcovi kľúče vrátili a že by sa z bytu dňa XX. XX. XXXX aj odsťahovali a ako je uvedené v bode 7. odôvodnenia nevyužili žiadne prostriedky procesnej obrany, ktorými by spochybnili či popreli nárok žalobcu na zaplatenie nájmu v pomernej časti od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX vo výške XXX,XX Eur a na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške XXX,XX Eur v čase od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok v celkovej výške X XXX,XX Eur s príslušenstvom je v celom rozsahu opodstatnený, dôvodný a aj preukázaný, pričom čiastočne ho nespochybnili ani žalovaní a vo zvyšku bola ich procesná obrana neúčinná, v dôsledku čoho bol celý nárok žalobcu správne a včas uplatnený. Do dňa vyhlásenia rozhodnutia žalovaní nepreukázali, že by svoj dlh voči žalobcovi splnili, preto im vznikla aj ďalšia povinnosť - zaplatiť poplatok z omeškania, čo je zákonnou sankciou neplatenia nájomného a výška ktorého je určená buď zmluvou alebo nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci súd jeho výšku určil práve podľa citovaného nariadenia, keďže strany si iný (nižší) poplatok z omeškania nedohodli a to vždy dňom nasledujúcim po splatnosti nájomného. Súd tak zaviazal žalovaných, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi sumu vo výške X XXX,XX Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile zo sumy XXX,XX Eur za každý deň omeškania od XX. XX. XXXX do zaplatenia, s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile zo sumy XXX,XX Eur za každý deň omeškania od XX. XX. XXXX do zaplatenia a s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile zo sumy XXX,XX Eur za každý deň omeškania od XX. XX. XXXX do zaplatenia.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol úspešný žalobca, pretože súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení štvormo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v štyroch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.