Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-47-2024.pdf
PDF · 158.25 KB
Case nature
Subarea
6Co/47/2024
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek senátu JUDr. Otília Belavá a JUDr. Renáta Janáková v právnej veci navrhovateľa: RAVAK SLOVAKIA spol. s.r.o., so sídlom Einsteinova 11, Bratislava, IČO 35707356, zastúpeného advokátskou MAPLE & FISH s.r.o., Žižkova 22B, Bratislava, proti odporcom: X) S. E., J.. XX.XX.XXXX, G. X. X, G., X) F.. H. S., J.. XX.XX.XXXX, G. X. X, G., obaja zastúpení: FELŠÖCI & Partners, s.r.o., IČO: 47 254 203, so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcov proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 21. februára 2024 č. k. 33C/12/2024-49, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie sa v napadnutom vyhovujúcom výroku ( výrok II.) a v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania ( výrok III. ) p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi sa p r i z n á v a voči odporcovi 1 a odporkyni 2/ spoločne a nerozdielne nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcom uložil povinnosť akýmkoľvek spôsobom nakladať s nasledovnými nehnuteľnosťami, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území N. S., obec Bratislava - N. S., okres Bratislava F., zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom ako: pozemok, parc. č. XXXX/X, parcela reg."C", zastavaná plocha a nádvorie o výmere 116 m2,pozemok, parc. č. XXXX/X,parcela reg. "C", zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2, pozemok, parc. č. XXXX/X, parcela reg. "C", záhrada o výmere 169 m2, pozemok, parc. č. XXXX/X, parcela reg. "C", záhrada o výmere 412 m2, pozemok, parc. č. XXXX/X, parcela reg. "C", záhrada o výmere 250 m2, stavba (dom), súpisné číslo XXXX, postavená na parcele č. XXXX/X, stavba (vstupný objekt), súpisné číslo XXXX, postavená na parcele č. XXXX/X, odporcovia v 1. a 2. rade nesmú previesť vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na tretiu osobu, alebo ich zaťažiť akýmkoľvek právom tretej osoby, ani ich akokoľvek znehodnotiť, ani uzavrieť akúkoľvek nájomnú zmluvu na uvedené nehnuteľnosti, resp. zmluvu oprávňujúcu tretiu osobu na ich užívanie, to všetko do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-22C/7/2018 ( I. výrok). Vo zvyšku súd návrh zamietol ( II. výrok) a výrokom III. o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal voči odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže odporcom v 1. a 2. rade akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými v odseku 1 tohto odôvodneniam a uloží odporcom v 1. a 2. rade, že nesmú previesť vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na tretiu osobu, alebo ich zaťažiť akýmkoľvek právom tretej osoby, ani ich akokoľvek znehodnotiť, ani uzavrieť akúkoľvek
nájomnú zmluvu na uvedené nehnuteľnosti, resp. zmluvu oprávňujúcu tretiu osobu na ich užívanie. Zároveň sa domáhal určenia, že zákaz nakladať s nehnuteľnosťami má účinky aj na všetky prebiehajúce katastrálne konania týkajúce sa uvedených nehnuteľností. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že dňa 14.01.2015 otec odporcov v 1. a 2. rade, F.. H. E., J.. XX.XX.XXXX, G. X. X, G. (ďalej aj ako "dlžník"), v tom čase ako konateľ navrhovateľa, uzavrel v jeho mene bez súhlasu a bez informovania jeho väčšinového spoločníka likvidačnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k lukratívnej polyfunkčnej budove RAVAK na Einsteinovej ulici v Bratislave, a ktorá tvorila jeho najpodstatnejší a najcennejší majetok, za kúpnu cenu o viac než 4.3 milióna EUR nižšiu než bola jej trhová hodnota a za zjavne nevýhodných a neobvyklých obchodných podmienok na prakticky nemajetnú jednoosobovú spoločnosť, ktorej jediným spoločníkom a konateľom bol dlhoročný známy dlžníka. Dňa 14.02.2017 Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal voči dlžníkovi obžalobu č. I. A. XX/XX/XXXX-XX, na podklade ktorej je v súčasnosti voči dlžníkovi vedené trestné konanie na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. B5-4T/98/2017 pre pokus obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. V dôsledku uzavretia značne nevýhodnej kúpnej zmluvy dlžníkom mu vznikla škoda veľkého rozsahu (pričom vznik ďalšej škody stále hrozí), ktorú si uplatnil v uvedenom trestnom konaní podaním zo dňa 07.12.2015. Dlžník v očividnej snahe ukrátiť uspokojenie jeho pohľadávky na náhradu škody v krátkom časovom horizonte po uzavretí likvidačnej kúpnej zmluvy previedol na podklade darovacej zmluvy vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvedeným vyššie na svoje deti, t. j. na odporcov v 1. a 2. rade, pričom Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor vklad vlastníckeho práva povolil rozhodnutím I.-XXXX/XX zo dňa 15.05.2015. V dôsledku uvedeného sa odporca v 1. rade ako syn dlžníka stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 a odporkyňa v 2. rade ako dcéra dlžníka stala podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2. O účelovosti prevodu nehnuteľností na deti dlžníka svedčí aj to, že darovacou zmluvou zároveň zriadili odporcovia v 1.a 2. rade v prospech dlžníka vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania a obývania nehnuteľností. O prevode nehnuteľností a zriadení vecného bremena sa dozvedel z katastra nehnuteľností. Vzhľadom na to, že nehnuteľnosti predstavovali najhodnotnejší majetok dlžníka, o ktorom mal vedomosť, a po ich prevode na tretie osoby by v prípade úspešného priznania mu nároku na náhradu škody nebolo možné dosiahnuť riadne uspokojenie pohľadávky voči dlžníkovi, podal dňa 30.01.2018 odporovaciu žalobu, ktorou žiadal súd o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy voči nemu. V uvedenej právnej veci je v súčasnosti voči odporcom v 1. a 2. rade, dlžníkovi a ďalšiemu súrodencovi odporcov stále vedené súdne konanie na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-22C/7/2018. Dňa 12.02.2024 pri náhodnej lustrácií zistil, že na liste vlastníctva je vyznačená plomba na základe I.-XXXXX/XXXX, ktorá značí, že v súčasnosti je vedené katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva týkajúceho sa nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva. Podkladom pre toto vkladové katastrálne konanie má byť darovacia zmluva. Ďalšou lustráciou na webovom sídle katastra nehnuteľností zistil, že predmetné katastrálne konanie začalo dňa 7.12.2023 a ku dnešnému dňu je prerušené, t. j. zatiaľ nedošlo k prevodu vlastníckeho práva na ďalšie osoby. Nemá prístup k bližším informáciám o predmetnom vkladovom katastrálnom konaní, o dôvodoch jeho prerušenia ani o darovacej zmluve, na podklade ktorej má byť katastrálne konanie vedené. V prípade, ak bude úspešný v súdnom konaní a konajúci súd určí, že darovacia zmluva je voči nemu neúčinná, mal by mať možnosť uspokojiť svoju pohľadávku na náhradu škody voči dlžníkovi z nehnuteľností, ktoré dlžník účelovo previedol na svoje deti (odporcov) darovacou zmluvou. To však nebude možné, pokiaľ odporcovia v 1. a 2. rade medzičasom prevedú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na ďalšie osoby. V tomto okamihu je dôvodné predpokladať, že odporcovia, pravdepodobne uvedomujúc si, že v prípade ich neúspechu v súdnom konaní môže byť jeho pohľadávka voči dlžníkovi uspokojená aj z nehnuteľností odporcov v 1. a 2. rade, sa teraz snažia bezodplatne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na ďalšie neznáme osoby a tým fakticky zmariť budúce uspokojenie jeho pohľadávky. Zároveň je dôvodná obava, že nebude úspešný ani pri vymáhaní prípadnej náhrady voči odporcom v 1. a 2. rade, keďže vkladové katastrálne konanie má byť vedené na podklade ďalšej darovacej zmluvy, t. j. ide o bezodplatný prevod vlastníckeho práva, za ktorý odporcovia v 1. a 2. rade nedostanú žiadnu protihodnotu, a preto sa aj prípadné vymáhanie náhrady môže stať bezpredmetným. Vzhľadom na uvedené žiada, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým zakáže odporcom v 1. a 2. rade akýmkoľvek spôsobom s nehnuteľnosťami nakladať, najmä odporcom zakáže previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, alebo ich zaťažiť akýmkoľvek právom tretej osoby, akokoľvek ich znehodnotiť, uzavrieť akúkoľvek nájomnú zmluvu na nehnuteľnosti, resp. zmluvu oprávňujúcu tretiu osobu na ich užívanie. Má za to, že v tejto situácií sú splnené oba (alternatívne) predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ dôjde k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, exekúcia jeho pohľadávky na náhradu škody voči dlžníkovi a pohľadávky voči
odporcom v 1. a 2. rade na náhradu podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka bude nielen ohrozená, ale priam zmarená, keďže už ďalej nebude môcť uspokojiť svoje pohľadávky z nehnuteľností, ktoré dlžník účelovo bezodplatne previedol na odporcov v 1. a 2. rade. Zároveň je zrejmé, že pomery medzi ním a odporcami je potrebné upraviť bezodkladne, keďže návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti bol už podaný, pričom k vkladu vlastníckeho práva v prospech neznámej tretej osoby môže dôjsť každým dňom. Za účelom ochrany jeho práv je tak dôvodné zabrániť odporcom v 1. a 2. rade nakladať s nehnuteľnosťami.
3. Na základe týchto skutočností právne odkazujúc na § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1, ods. 3 C.s.p. súd prvej inštancie dospel k záveru, že na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom - obžaloby zo dňa 14.02.2017, uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 07.12.2015, čiastočného výpisu z LV č. XXXX, žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov (odporovacej žaloby) zo dňa 30.01.2018, mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný. V odôvodnení ozrejmil charakteristiku a definíciu neodkladného opatrenia a predpoklady pre jeho nariadenie. Uviedol, že navrhovateľ osvedčil základné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. preukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov strán tým, že preukázal existenciu nebezpečenstva bezprostredne mu hroziacej ujmy, najmä s ohľadom na správanie odporcov v 1. a 2. rade smerujúceho k znižovaniu svojho majetku a tým možnému zmareniu uspokojenia pohľadávky navrhovateľa. Podčiarkol, že je z aktuálneho výpisu LV č. XXXX vo vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam zrejmé, že odporcovia v 1. a 2. rade iniciovali zápis zmeny vecných práv k predmetným nehnuteľnostiam, čo môže rovnako negatívne ovplyvniť budúcu možnosť uspokojenia navrhovateľa. Za nezanedbateľnú považoval aj skutočnosť, že pokiaľ predmetom konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-22C/7/2018 vo veci samej je určenie neúčinnosti právneho úkonu - prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na odporcov v 1. a 2. rade dlžníkom navrhovateľa, potom nie je v záujme predchádzania vzniku ďalšej škody žiadúce, aby títo predmetnú nehnuteľnosť ďalej prevádzali na prípadné ďalšie subjekty. Okresný súd zároveň dospel k záveru, že predmetné neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť s časovým obmedzením, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-22C/7/2018 o odporovacej žalobe navrhovateľa, nakoľko nariadením neodkladného opatrenia bez obmedzenia by mohlo dôjsť k neprimeranému zásahu do práv odporcov v 1. a 2. rade.
3.1. Naopak, vo vzťahu k návrhu na určenie, že neodkladným opatrením uložený zákaz nakladať s nehnuteľnosťami má účinky aj na všetky prebiehajúce katastrálne konania týkajúce sa uvedených nehnuteľností, dospel prvoinštančný súd k záveru, že v tejto časti je potrebné návrh zamietnuť, nakoľko súd nemôže v zmysle § 325 ods. 2 C.s.p. určovať právne skutočnosti, môže iba nariadiť strane, aby niečo vykonala alebo sa niečoho zdržala, pričom v tejto súvislosti dáva súd do pozornosti tiež skutočnosť, že civilný súd nemôže určovať rozsah účinnosti súdneho rozhodnutia na prebiehajúce správne konanie, ktorým je aj katastrálne konanie.
4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keďže navrhovateľ mal v konaní plný úspech, súd priznal navrhovateľovi voči odporcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporcovia. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná odporcom proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Namietali, že neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom napadnuté uznesenie považovali aj za svojvoľné a vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a neosvedčených skutočností zo strany navrhovateľa. Uviedli, že dňa 27.11.2023 uzavreli darovaciu zmluvu a zmluvu o zrušení a zriadení vecného bremena, ktorou ako súrodenci a podieloví spoluvlastníci dotknutých nehnuteľností vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/2 pre každého z nich, previedli 1/6 svojho spoluvlastníckeho podielu na svojho tretieho súrodenca F.. H. E. ml., aby sa tak všetci traja ako súrodenci stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vo výške 1/3 pre každého z nich (a teda rovným dielom). Dôvodom tohto darovania bolo výlučne to, že F.. H. E. S.. kvôli dôvodom na svojej strane nemohol tento podiel nadobudnúť skôr a pristúpil k jeho nadobudnutiu až keď to bolo možné, čím sa naplnilo prianie rodiny, aby títo súrodenci vlastnili predmetné nehnuteľnosti v rovnakom podiele 1/3 pre každého. Ďalej ozrejmili, že zmluvou zrušili (resp. zaniklo) vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania dotknutých nehnuteľností v prospech ich matky p. D. E. ako oprávnenej
z vecného bremena, ktorá zomrela ako aj v prospech F.. H. E. S.., ktorý sa stal spoluvlastníkom spoluvlastníckeho podielu k dotknutým nehnuteľnostiam vo výške 1/3 a zriadili, resp. spresnili vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania dotknutých nehnuteľností iba v prospech F.. H. E. N.., ktoré takto bolo (aj) v jeho prospech už zriadené. Zdôraznili, že tieto nehnuteľnosti nadobudli darovacou zmluvou z 15.04.2015, kedy im tieto nehnuteľnosti darovali ich rodičia - F.. H. E. N.. a nebohá p. D. E.. Z uvedeného tak podľa odvolateľov vyplýva, že dôvodom a podkladom na zmeny v katastri nehnuteľností k dotknutým nehnuteľnostiam na podklade aktuálnej darovacej zmluvy bolo výlučne usporiadanie a zosúladenie rodinných vzťahov medzi súrodencami a súčasne ich otcom, spolu so zrušením vecného bremena v prospech nebohej matky. Zdôraznili, že touto darovacou zmluvou v žiadnom prípade nemali záujem ani úmysel akokoľvek obmedzovať nejakých veriteľov ani iné osoby a už vôbec nie navrhovateľa ani zmariť akékoľvek ich pohľadávky a rovnako nemali záujem znižovať svoj majetok ani tento prevádzať na iné tretie (cudzie) osoby. Poukázali na to, že voči navrhovateľovi totiž nemajú žiadne záväzky ani s ním nie sú v žiadnom vzťahu; navrhovateľ si svoje nároky na nejakú náhradu škody uplatňuje výlučne voči F.. H. E. N.., ktorý je ich otec. Ak navrhovateľ v návrhu uvádza, že sa údajne snažia bezodplatne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na ďalšie neznáme osoby a tým fakticky zmariť budúce uspokojenie jeho pohľadávky, toto jeho tvrdenie nie je pravdivé ani žiadnym spôsobom preukázané. Naviac, ak navrhovateľ uvádza ním iniciované konanie o odporovacej žalobe (na Mestskom súde Bratislava IV, sp. zn. B1-22C/7/2018, ktoré nie je právoplatne skončené), táto žaloba môže podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka smerovať voči každému, kto mal z odporovacieho úkonu prospech a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, pričom ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z toho úkonu prospech, čím jeho prípadný nárok na náhradu škody nebude ani v prípade prevodu dotknutý. Právoplatné pozitívne rozhodnutie súdu o predmetnej určovacej žalobe navrhovateľa o právnej neúčinnosti právnych úkonov dlžníka smerujúce proti nadobúdateľom ako ani právoplatné pozitívne rozhodnutie súdu o jeho nároku na náhradu škody tak v tomto prípade nebudú žiadnym spôsobom nevykonateľné. Z uvedeného dôvodu mali za to, že nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že tento si v prípade exekúcie pohľadávky voči F.. E. N.. nebude môcť uspokojiť svoje pohľadávky. Mali tiež za to, že v preskúmavanej veci je podstatné to, že konanie o odporovacej žalobe navrhovateľa sa týka právnej neúčinnosti predchádzajúcej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej medzi odporcami ešte dňa 15.04.2015, pričom v tomto konaní ide o inú darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného bremena (z 27.11.2023), voči ktorej navrhovateľ žiaden úkon nevykonal a nie je ani jej zmluvnou stranou. Vzhľadom na vyššie uvedené mali za to, že tým tak nie je daná vecná súvislosť ani kontinuita tohto konania o nariadení neodkladného opatrenia (ohľadom darovacej zmluvy z r. 2023) s konaním vo veci samej (o odporovacej žalobe sp. zn. B1-22C/7/2018 týkajúcej sa darovacej zmluvy z roku 2015). Na druhej strane nie je daná ani žiadna bezprostredne hroziaca ujma ani iné nebezpečenstvo, pretože súd pri nariadení neodkladného opatrenia vychádzal len z návrhu navrhovateľa a vyššie uvedené skutočnosti medzi odporcami nepoznal. Súd tak nariadil neodkladné opatrenie predčasne a zbytočne, keďže si vôbec nepreveril, čo vlastne bolo predmetom daného katastrálneho konania a vôbec úmyslom všetkých strán danej zmluvy. Z uvedeného dôvodu nebola podľa nich osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy, že by prípadný výkon rozhodnutia bol ohrozený, a teda neboli naplnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Dodali, že navrhovateľ sa už v minulosti domáhal nariadenia predbežného opatrenia v podobe zákazu nakladania s dotknutými nehnuteľnosťami, avšak oba jeho návrhy boli právoplatne zamietnuté ( uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.02.2016, sp. zn. 4Co/55/2016 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.10.2015 sp. zn. 9Co/442/2015). Ďalej považovali za potrebné poukázať na to, že navrhovateľ nemá voči F.. E. N.. ani žiadnu reálnu a vymáhateľnú pohľadávku. To, že si navrhovateľ vymyslí údajnú škodu a uplatňuje si ju v trestnom konaní, automaticky neznamená, že to je objektívne existujúca a vymáhateľná pohľadávka. Tvrdenia navrhovateľa ohľadom nejakej jeho údajnej pohľadávky na náhradu škody voči F.. E. N.. sú tak iba na úrovni jeho tvrdení (napr. že išlo o „nevýhodnú“ alebo „likvidačnú“ kúpnu zmluvu), pričom aj tieto neustále mení (sám priznáva, že časť škody len hrozí), avšak F.. E. N.. tieto nároky navrhovateľa dôrazne popiera, neuznáva ich a náležite sa voči nim bráni. Celá jeho údajná pohľadávka sa totiž odvíja len od kúpnej zmluvy, ktorú ohľadom predaja nehnuteľností navrhovateľa za neho ako konateľ podpísal F.. E. N.. so spoločnosťou Estates, s.r.o. ako kupujúcim dňa 14.01.2015, pričom prebieha aj konanie o určenie platnosti alebo neplatnosti tejto kúpnej zmluvy (v súčasnosti na Mestskom súde Bratislava IV, sp. zn. B5-21Cb/65/2015), avšak doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Rovnako navrhovateľ inicioval aj trestné konanie voči F.. E. (v súčasnosti na Mestskom súde Bratislava I, sp. zn. B5-4T/98/2017, v ktorom si uplatňuje nárok na náhradu škody, z ktorého vyvodzuje pohľadávku, ktorá má byť ohrozená a zabezpečená aj rozhodnutím v tomto konaní), avšak ani toto nie je právoplatne skončené. V každom prípade ide o konanie pre
pokus trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, kde koniec koncov to priznal aj sám navrhovateľ vo svojej záverečnej reči v danom trestnom konaní, v ktorej požiadal trestný súd, aby ho odkázal na civilný proces tvrdením, že „keďže predmetom tohto trestného konania je pokus obzvlášť závažného zločinu, je prirodzené, že nedošlo k dokonaniu trestného činu“. Ďalej zdôraznili, že žiaden orgán doposiaľ o údajnej pohľadávke navrhovateľa na náhradu škody nerozhodol, a tak škoda (a pohľadávka) tvrdená navrhovateľom v tomto konaní nie je objektívne zrejmá a nie je možné ju „mechanicky“ považovať za existujúcu, ale ide o komplex rozsiahlych právnych a skutkových tvrdení, ktoré je potrebné náležite a odborne zhodnotiť, čo je predmetom vyššie spomínaných konaní. Vzhľadom na uvedené mali za to, že nie je možné dospieť k záveru, že navrhovateľ má voči F.. E. N.. nejakú reálnu a vymáhateľnú pohľadávku, a teda vôbec nie je možné skonštatovať, že táto jeho údajná pohľadávka je vôbec ohrozená. Preto nemal súd prvej inštancie pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia. Za podstatné považovali odporcovia aj to, že navrhovateľ prvýkrát vyzval výlučne F.. E. N.. na náhradu škody až listom zo dňa 08.07.2015, v trestnom konaní si ju uplatnil až 07.12.2015 a žalobu v konaní sp. zn. B1-22C/7/2018 podal až 30.01.2018. V čase uzavretia pôvodnej prvej darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena medzi odporcami a F.. H. E. N.. M. S.. dňa 15.04.2015, tak nejaký nárok navrhovateľa na náhradu škody (teda vôbec nejaká vymáhateľná pohľadávka) nebol nikým deklarovaný, a teda tento nemohol byť zrejmý ani známy tak F.. E. N.. ako ani odporcom ako jeho deťom, preto tak F.. E. N.. ani odporcovia nemohli mať ani úmysel ukrátiť navrhovateľa). I uvedené tak svedčí o účelovosti konania navrhovateľa a o tom, že jeho návrh nie je nielen dôvodný, ale ani naliehavý. Mali tiež za to, že ak aj navrhovateľ tvrdí, že nejaký jeho nárok je ohrozený, žiadnym spôsobom nepreukázal, že jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je primeraný a nevyhnutný a na nevyhnutný čas (resp. primeraným a nevyhnutným zásahom do jeho sféry a sféry jeho rodiny), a teda že ide, resp. išlo o jediný majetok F.. E. N.. Rozvinuli, že F.. E. N.. je napr. minimálne vlastníkom aj obchodného podielu v spoločnosti navrhovateľa, ktorý predstavuje peňažný vklad vo výške 450.000 €, čo je 23% základného imania spoločnosti; rovnako je F.. E. vlastníkom aj celého obchodného podielu v spoločnosti STAV CONTACT plus, spol. s r.o., IČO : 35 688 793. Zdôraznili, že za primerané nemožno považovať ani obmedzenie a zákaz prenajímať nehnuteľnosti odporcom, keďže to navrhovateľ žiadnym spôsobom neodôvodnil, ani dôvod na to nepreukázal. Rovnako za neprimerane obmedzujúci považovali aj zákaz zaťažiť nehnuteľnosti právom tretej osoby. Dôvodili tým, že v dnešnej dobe mladí ľudia (akými sú aj oni) môžu potrebovať napr. hypotekárny úver z banky na akýkoľvek účel (aj účel rekonštrukcie daných nehnuteľností, za účelom čoho ich aj nadobúdali), avšak táto im ho bez záložného práva k nehnuteľnosti neposkytne a oni tak môžu zbytočne a nenáležite prísť o takéto možné cudzie zdroje financovania. Pokiaľ ide o dĺžku trvania daného neodkladného opatrenia, poukázali na to, že spor o platnosť kúpnej zmluvy zo 14.01.2015 ako aj trestné konanie trvajú už 9. rok a od r. 2018 trvá aj konanie o odporovacej žalobe navrhovateľa, pričom vôbec nie je jasné, kedy sa právoplatne skončia. Uvedené podľa nich dokazuje, že žiadna nevyhnutnosť ani bezodkladnosť na terajší zásah do sféry F.. E. N.. ani jeho rodiny (a už vôbec nie na dlhý neurčitý čas) nie je daná a hlavne, nie je daná na časovo neobmedzený čas. Navyše poukázali aj na ustanovenie § 324 ods. 3 C.s.p., ktoré stanovuje, že neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Týmto sa navrhovateľ ani súd neriadili a toto ustanovenie jednoducho odignorovali. Napokon mali za to, že napadnuté uznesenie je aj nepreskúmateľné, pretože sa v ňom súd bez vlastného zhodnotenia a reálneho posúdenia okolností prípadu len slepo a všeobecne stotožnil so svojvoľnými a nepreukázanými tvrdeniami navrhovateľa a takto vydal aj všeobecný, neurčitý a zbytočne obmedzujúci výrok. V tejto súvislosti vytýkali, že okresný súd žiadne zhodnotenie nevykonal a do ich sféry zasiahol bez náležitého zhodnotenia a úplne neprimerane. Akcentovali pritom aj to, že navrhovateľ nepodal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia do konania sp. zn. B1-22C/7/2018, avšak napriek tomu ho žiadal časovo ohraničiť do právoplatnosti skončenia tohto konania a súd tomu vyhovel. Ani nad tým sa súd prvej inštancie nezamyslel a jeho návrhu tak ako bolo navrhnuté, vyhovel. I to tak potvrdzuje zmätočnosť, ku ktorej v celej veci došlo.
6. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Odvolanie odporcov voči neodkladnému opatreniu považoval v celom rozsahu za nedôvodné. S poukazom na jednotnú a ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, mal za to, že v danom prípade je nie len dôvodné a primerané, ale priam žiadúce neodkladné opatrenie nariadiť. Vyslovil názor, že je irelevantné, či odporcovia v tomto konkrétnom prípade mali úmysel previesť spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam na svojho súrodenca alebo inú osobu. Podľa rozhodovacej praxe súdov totiž existencia úmyslu odporcov nehnuteľnosti previesť nie je podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia a navrhovateľ nemusí vyčkávať, kedy sa
odporcovia rozhodnú previesť nehnuteľností aj na iné osoby. Bez existencie zákazu s nehnuteľnosťami nakladať by odporcovia mohli kedykoľvek previesť nehnuteľnosti na tretie osoby (a to napr. aj po vydaní pre nich nepriaznivého rozsudku v konaní o odporovacej žalobe pod sp. zn. B1-22C/7/2018), čím by fakticky zmarili uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Už aj čiastočný prevod spoluvlastníckych podielov na ďalšieho súrodenca odporcov mu zhoršuje postavenie (a to aj s poukazom na značne nejednotnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ohľadom možnosti podať odporovaciu žalobu aj voči ďalším nadobúdateľom nehnuteľností) a bude pre neho znamenať minimálne nutnosť viesť súdne konanie o určenie neúčinnosti právnych úkonov aj voči tretiemu súrodencovi alebo podať novú žalobu voči odporcom o peňažnú náhradu vo výške zodpovedajúcej hodnote spoluvlastníckych podielov prevedených na tretieho súrodenca, čo však predstavuje značne neefektívny postup a znamená iba ďalšie množenie súdnych sporov. Tvrdenia odporcov o tom, že súd prvej inštancie si v predmetnom prípade nepreskúmal, čo konkrétne bolo predmetom vkladového katastrálneho konania, považoval navrhovateľ za ničím neopodstatnenú a právne irelevantnú kritiku, keďže to pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je podstatné. Vo vzťahu k argumentácií odporcov o tom, že nie je daná vecná súvislosť tohto konania s konaním o odporovacej žalobe, vedeným pod sp. zn. B1-22C/7/2018 poukázal na to, že predmetom súdneho konania o odporovacej žalobe je určenie neúčinnosti právnych úkonov, na základe ktorých dlžník a otec odporcov, previedol dotknuté nehnuteľnosti na odporcov, pričom predmetom tohto konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zákaz odporcom nakladať s tými istými nehnuteľnosťami, preto je zrejmé, že obe konania spolu vzájomne súvisia. Rovnako za nesprávne a nepravdivé považoval tvrdenia odporcov, že prevod nehnuteľností na tretie osoby sa nijako nedotkne jeho právneho postavenia a vymožiteľnosti jeho nároku na náhradu škody. Práve naopak. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave so sp. zn. 25Co/31/2019 v zmysle ktorého "prípadná exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaný ešte pred právoplatným skončením konania o neúčinnosť právneho úkonu previedol sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade, by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní nebolo možné". S poukazom na vyššie uvedené mal navrhovateľ za to, že už len samotná okolnosť, že je vedené súdne konanie o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy, na základe ktorej Dlžník previedol dotknuté nehnuteľnosti na odporcov, dostatočne odôvodňuje neodkladným opatrením dočasne zakázať odporcom s nehnuteľnosťami nakladať. Nie je pritom vôbec podstatné, či títo v tomto konkrétnom prípade mali záujem previesť časť spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam na ich súrodenca alebo tretiu osobu. Zdôraznil, že ak mu nebude poskytnutá dočasná ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia, odporcovia môžu skutočne kedykoľvek nehnuteľnosti previesť na iné osoby a zmariť niekoľkoročné konanie o odporovacej žalobe, ako aj uspokojenie jeho pohľadávky voči Dlžníkovi. Vo vzťahu k argumentácii žalovaných týkajúcej sa skutočnosti, že dva predchádzajúce návrhy žalobcu na nariadenie v tom čase predbežného opatrenia, spočívajúce v zákaze s dotknutými nehnuteľnosťami nakladať, boli zamietnuté, zdôraznil, že tieto sa týkali inej skutkovej situácie a dôvody ich zamietnutia nemožno vzťahovať na toto konanie. Doplnil, že súčasný skutkový stav je odlišný oproti skutkovému stavu z roku 2015, kedy boli podané dva návrhy na nariadenie predbežného opatrenia a kedy ešte nebolo začaté konanie o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy zo dňa 15.04.2015, ktoré v súčasnosti prebieha na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-22C/7/2018. K argumentácii žalovaných ohľadom neexistencie jeho vymáhateľnej pohľadávky poukázal na to, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov nie je ich úlohou v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia skúmať opodstatnenosť a dôvodnosť jeho nároku na náhradu škody voči dlžníkovi, keďže táto otázka je predmetom skúmania v konaní o odporovacej žalobe vedenom Mestským súdom Bratislava IV pod sp. zn. B1-22C/7/2018 ako aj v trestnom konaní voči Dlžníkovi vedenom Mestským súdom Bratislava I pod sp. zn. B5-4T/98/2017. Nie je tak dôvod na to, aby odvolací súd v tomto konaní opätovne preskúmaval opodstatnenosť nároku na náhradu škody, ktorý je už skúmaný v dvoch iných prebiehajúcich konaniach. Zároveň zdôraznil, že podľa súčasnej judikatúry sa vymáhateľnou pohľadávkou rozumie pohľadávka, ktorú možno vymáhať v základnom konaní (čo je aj jeho pohľadávka), a pre jeho úspech ako žalobcu v konaní o odporovacej žalobe nie je potrebné, aby bola jeho pohľadávka aj vykonateľná. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o odporovacej žalobe (a už vôbec nie v tomto konaní o nariadení neodkladného opatrenia) nemôže byť prekážkou, že pohľadávka mu zatiaľ nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu. Za nepravdivé považoval aj tvrdenie odporcov, že svoj nárok na náhradu škody neustále mení. Dôvodil, že ním uplatnený nárok na náhradu škody sa od počiatku zakladá na tých istých skutkových okolnostiach a uvedený nárok je v súčasnosti v identickom rozsahu predmetom skúmania ako v trestnom konaní voči otcovi odporcov vedenom pod sp. zn. B5-4T/98/2017, tak aj v konaní o odporovacej žalobe vedenej pod sp. zn. B1-22C/7/2018. Svoj nárok na náhradu škody taktiež nikdy nerozširoval, nanajvýš ho vzhľadom na nové skutočnosti a dôkazy iba zúžil. Navrhovateľ ďalej
zastal názor, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nemusí preukazovať opodstatnenosť svojho nároku (a už vôbec nie nároku na náhradu škody voči Dlžníkovi, ktorý je predmetom skúmania iných súdnych konaní), ale stačí opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich jeho dôvodnosť. S ohľadom na vyššie uvedené, ako aj na skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a dôkazy k nemu priložené, mal za to, že dôvodnosť svojho nároku riadne osvedčil a všetky predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia boli splnené. Za nedôvodné považoval taktiež aj tvrdenie odporcov, že nariadenie neodkladného opatrenia nie je primerané a nevyhnutné, keďže žalobca ( správne asi dlžník; poznámka odvolacieho súdu) je vlastníkom 23 % obchodného podielu v navrhovateľovi a taktiež vlastníkom obchodného podielu v spol. STAV CONTACT plus spol. s r.o. Dôvodil, že je všeobecne známe, že hodnota obchodných podielov je nestabilná a v čase sa výrazne mení. Nie je sa preto možné spoliehať na to, že v čase, kedy bude disponovať exekučným titulom voči dlžníkovi, budú mať obchodné podiely dlžníka akúkoľvek hodnotu (na rozdiel od nehnuteľností nachádzajúcich sa v Bratislave, N. S., ktorých hodnota je pomerne stabilná). Navyše práve v dôsledku úkonov dlžníka ako konateľa navrhovateľa sa výrazne zhoršili jeho finančné výsledky, dlžník mu napáchal enormné škody (a to nie len uzavretím Kúpnej zmluvy), je účastníkom množstva súdnych sporov a je voči nemu vedené aj exekučné konanie (taktiež pričinením Dlžníka), v ktorom sa voči nemu vedie exekúcia pohľadávky vo výške presahujúcej 1 milión eur. Nehovoriac o tom, že pokiaľ prehrá spor o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy a príde o vlastnícke právo k polyfunkčnej budove RAVAK, bude nútený vstúpiť do konkurzu a hodnota obchodného podielu Dlžníka tak bude nulová. Zdôraznil, že pokiaľ prehrá spor o určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy a príde o vlastnícke právo k polyfunkčnej budove RAVAK, jeho pohľadávka na náhradu škody voči Dlžníkovi sa bude pohybovať na úrovni približne 16 miliónov eur, pričom na jej úhradu nebudú zďaleka stačiť ani nehnuteľnosti odporcov ani akékoľvek obchodné podiely Dlžníka. Naviac obchodná spoločnosť STAV CONTACT plus spol. s r.o. má podľa zverejnených účtovných závierok minimálny majetok (rádovo iba v desiatkach tisícov eur) a buď dosahuje stratu (napr. za roky 2020 a 2021) alebo iba minimálny zisk (za rok 2022 zisk vo výške 5.055,- eur). Je tak očividné, že hodnota obchodného podielu Dlžníka v spol. STAV CONTACT plus spol. s r.o. je iba minimálna a nepokrýva ani len výšku škody už vzniknutej, spočívajúcej v ušlom zisku na nájomnom. Za nesprávne považoval aj tvrdenia odporcov o tom, že za neprimeraný možno považovať zákaz dotknuté nehnuteľnosti zaťažiť právom tretej osoby alebo ich prenajímať. V tejto súvislosti ozrejmil, že zaťaženie nehnuteľností právom tretej osoby výrazne znižuje hodnotu nehnuteľností, ktoré sa v dôsledku práva tretej osoby môžu stať pri exekúcií predajom nehnuteľnosti fakticky nepredajné, resp. predajné iba za minimálnu cenu. Naviac pri zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech tretej osoby môžu odporcovia prísť o vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (napr. ak by nesplácali úver zabezpečený záložným právom) a uspokojenie jeho pohľadávky by tak bolo opäť zmarené. Rovnako zotrval na potrebe zakázať odporcom nehnuteľnosti prenajímať, keďže inak by mohli uzavrieť nájomné zmluvy na veľmi dlhú dobu za minimálne nájomné a za takých podmienok, že by boli pre prenajímateľa prakticky nevypovedateľné. Uvedené by opäť malo za následok, že nehnuteľnosti by sa stali buď nepredajnými alebo predajnými iba za výrazne nižšiu cenu. Navyše mal za to, zákaz nehnuteľnosti prenajímať odporcov v skutočnosti žiadnym spôsobom neovplyvní, keďže je vysoko pravdepodobné, že nehnuteľnosti sú aspoň niektorými členmi rodiny E. obývané (Dlžník a ich tretí súrodenec, F.. H. E. S.. majú zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného užívania predmetných nehnuteľností) a preto odporcovia nemajú legitímny dôvod nehnuteľnosti prenajímať tretím osobám. Napokon za neopodstatnenú považoval aj námietku odporcov týkajúcu sa tvrdenia, že neodkladné opatrenie môže byť nariadené iba vtedy, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Poukázal na to, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Okrem toho, že sledovaný účel nie je dosiahnuteľný zabezpečovacím opatrením, v danej veci nemožno zriadiť záložné právo na nehnuteľnostiach z dôvodu, že nehnuteľnosti nepatria dlžníkovi, ale patria odporcom, pričom záložné právo možno zriadiť iba na majetku dlžníka.
7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p. ), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie vecne správne. 8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia a argumenty odporcov uvedené v odvolaní bolo posúdiť, či v čase rozhodovania prvoinštančného súdu boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce uložiť odporcom neodkladným opatrením dočasný zákaz nakladať s danými nehnuteľnosťami, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu vedenej na Mestskom súdu Bratislava IV pod sp. zn. pod sp. zn. B1-22C/77/2018.
9. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (t.j. zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa § 343 a nasl. C.s.p. ) Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením môže súd strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami [§ 325 ods. 2 písm. c) C.s.p.], niečo vykonala, niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala [§ 325 ods. 2 písm. d) C.s.p.].
Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, ale splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, pričom je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
11. Z povahy neodkladného opatrenia, ktorým sa ukladá strane niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať (§ 325 ods. 2 písm. d/ C. s. p.) vyplýva, že je svojim obsahom univerzálne a umožňuje nariadiť dočasné zabezpečenie s cieľom upraviť pomery strán a vylúčiť obavu zo zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia (exekúcie), t. j. jeho právnou podstatou je povinnosť žalovaného niečo znášať, t. j. musí strpieť určité obmedzenia, ktorých jadro spočíva v tom, že sa obmedzí výkon jeho vlastníckych práv, prípadne iných vecných práv s cieľom použiť vec na súdom určený účel. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom neodkladného opatrenia osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a napokon aj posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutej strany nad nevyhnutnú mieru (podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere). Uvedené v praxi znamená, že žalovanému môže byť uložená povinnosť len vo vzťahu k veciam alebo právam, ktoré majú súvislosť s osvedčeným nárokom na plnenie záväzku, keď aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (napr. Scollo proti Taliansku z 28. septembra 1994 a iné).
12. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zhodne z názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.), pričom námietky odporcov nepovažoval za dôvodné. 14. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a tiež zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné
právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, keď v tomto prípade žalovaní, nie sú dlžníkom navrhovateľa. 15. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, ktorým prvoinštančný súd vyhovel návrhu navrhovateľa a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odporcom zakázal nakladať s nehnuteľnosťami uvedenými v odseku 1 tohto odôvodnenia, odvolací súd dospel k záveru, že zatiaľ v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania vo veci samej by bolo predčasné tvrdiť, že nárok uplatňovaný žalobou vo veci samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu, je očividne vylúčený. Vo veci samej (vedenej pod sp. zn. B1-22C/7/2018) sa totiž navrhovateľ domáha určenia neúčinnosti voči nemu darovacej zmluvy uzavretej medzi rodičmi odporcov ako darcami a obdarovanými odporcami, ktorý nárok navrhovateľ odôvodňuje tým, že má vymáhateľnú pohľadávku voči otcovi odporcov - F.. H. E., vzniknutú v dôsledku toho, že F.. H. E., v tom čase ako konateľ navrhovateľa, uzavrel v jeho mene bez súhlasu a bez informovania jeho väčšinového spoločníka likvidačnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k lukratívnej polyfunkčnej budove RAVAK na Einsteinovej ulici v Bratislave, a ktorá tvorila jeho najpodstatnejší a najcennejší majetok, za kúpnu cenu o viac než 4.3 milióna EUR nižšiu než bola jej trhová hodnota a za zjavne nevýhodných a neobvyklých obchodných podmienok, ( s stým, že dňa 14.02.2017 Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal voči dlžníkovi obžalobu č. I. A. XX/XX/XXXX-XX, na podklade ktorej je v súčasnosti voči dlžníkovi vedené trestné konanie na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. B5-4T/98/2017 pre pokus obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku) v dôsledku uzavretia ktorej mu vznikla škoda veľkého rozsahu, ktorú si uplatnil v trestnom konaní vedenom toho času na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. B5-4T/98/2017 pre pokus obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, pričom navrhovateľov dlžník previedol svoj nehnuteľný majetok darovacou zmluvou na odporcov, ktorým právnym úkonom malo dôjsť k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa. Hoci odporcovia v podanom odvolaní skutkové tvrdenia navrhovateľa spochybňujú, na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či je žaloba dôvodná, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. K odvolacím námietkam odporcov, že navrhovateľ nepreukázal, že má voči ich otcovi vymáhateľnú pohľadávku, odvolací súd dodáva, že pre úspešnosť odporovacej žaloby sa vyžaduje, aby pohľadávka bola vymáhateľná, pričom „vymáhateľnosť“ v tomto prípade nemožno zamieňať s „vykonateľnosťou“ pohľadávky, pretože kým vykonateľnosť, predstavuje takú kvalitu veriteľovej pohľadávky, ktorej už svedčí tzv. exekučný titul, tak vymáhateľnosť, predstavuje žalovateľnosť pohľadávky, t. j. že pohľadávka veriteľa dospela do takého štádia, že veriteľ si jej zaplatenie môže nárokovať žalobou podanou na súde, čo je aj daný prípad, keď prebieha toho času na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. B5-4T/98/2017, predmetom ktorého je aj navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody voči dlžníkovi - otcovi odporcov.
16. Odvolací súd je tiež toho názoru, že v danom prípade je splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je existuje obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Vo veci samej vedenej pod sp. zn. B1-22C/7/2018 sa navrhovateľ domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, čo znamená, že v prípade úspechu jeho žaloby, by bol odporovateľný právny úkon (tu darovacia zmluva) voči veriteľovi (tu navrhovateľ) relatívne neúčinný, čo znamená, že navrhovateľ ako veriteľ, by sa mohol na základe právoplatného rozsudku domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu sporného právneho úkonu (tu z nehnuteľností špecifikovaných vo výroku neodkladného opatrenia). Právoplatný rozsudok v odporovom konaní sa totiž vzťahuje na konkrétny exekvovateľný majetok, a nie na osobu žalovaného (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý sa nestáva povinným v exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanému v tom zmysle, že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi (tu otcovi odporcov), je povinný strpieť vedenie exekúcie (speňaženie) na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bol účastníkom. Veriteľ teda môže viesť proti povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok, ako keby k spornému prevodu nedošlo, iba s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala z odporovaného úkonu prospech a ktorá je povinná takúto exekúciu strpieť (v danom prípade odporcovia).
17. Prípadná exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by odporcovia ešte pred právoplatným skončením konania o neúčinnosť právneho úkonu previedli sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade, by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok žalovaného (adresáta odporu), a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia, ukladajúceho adresátovi odporu povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka v časti vety za bodkočiarkou.
Takýto postup by však bol značne neefektívny a viedol by len k množeniu súdnych sporov. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo stať problematické zrealizovať, pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosť bola prevedená a jej vlastníctvo by svedčalo v prospech iného. Preto je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným neodkladným opatrením, čím pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii pomerov a umožní sa ničím nerušené judikovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k obmedzeniu, či ohrozeniu práv odporcov k predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu, nakoľko odporcovia nebudú žiadnym spôsobom obmedzovaný v ich bežnom užívaní.
18. Navrhované neodkladné opatrenie súčasne má vecný vzťah k predmetu konania o žalobe. Predmetom konania vo veci samej ( konanie vedené na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-22C/7/2018; poznámka odvolacieho súdu) je určenie neúčinnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi rodičmi odporcov a odporcami, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým sa má navrhované neodkladné opatrenie nariadiť, na základe čoho mohlo dôjsť k znižovaniu (zbavovaniu sa) majetku za účelom ukrátenia vymožiteľnej pohľadávky navrhovateľa. Odporcovia ako vlastníci predmetných nehnuteľností majú umožnené s nimi disponovať (aj previesť na iného) bez ohľadu na to, či je žaloba dôvodná. Ak by túto možnosť využili, mohla by nastať situácia, keď by prípadné priaznivé rozhodnutie pre navrhovateľa nemalo význam, nakoľko by bol výkon rozhodnutia v tomto konaní bezpredmetný. Podľa názoru odvolacieho súdu je na mieste až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej obmedziť konanie odporcov ako vlastníkov predmetných nehnuteľností tak, že sa im zakáže akákoľvek dispozícia s nimi. Takýmto neodkladným opatrením sa nezaloží stav, ktorý by neumožňoval obnovenie stavu, ktorý bol pred vydaním neodkladného opatrenia. V prípade, ak bude žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu zamietnutá, neodkladné opatrenie zanikne a právo dispozície odporcov sa obnoví.
19. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu a je konkretizovaný tak, aby bolo absolútne zrejmé, ktorých vlastníckych oprávnení sa má povinný subjekt, t.j. odporcovia, dočasne zdržať. Nariadením tohto neodkladného opatrenia nevznikne odporcom žiadna zásadná ujma, pretože ich súčasný právny i faktický vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa nariadeným neodkladným opatrením nezmenil. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa im dočasne zakáže disponovať s nehnuteľnosťami, sa tak nezasiahne neprimerane ani do výkonu ich práv. Nariadené neodkladné opatrenie v danej veci dáva navrhovateľovi garanciu, že v priebehu konania vo veci samej nedôjde k scudzenie predmetných nehnuteľností, prípadne k ich faktickému alebo právnemu zaťaženiu.
20. K námietkam odporcov uvedeným v odvolaní odvolací súd len dodáva, že pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytne oprávnenej strane sporu len dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia, a to aj za cenu, že skutkový stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Samotná skutočnosť, že odporcovia sa nestotožňujú s právnymi závermi súdu prvej inštancie nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám odporcov o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť.
21. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku odporcov, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné a že z neho nevyplýva odôvodnenie právneho názoru súdu prvej inštancie. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom
rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého uznesenia o neodkladnom opatrení je dostatočné a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Dôvody na vyhovenie návrhu riadne ozrejmil.
22. Odvolací súd záverom vo vzťahu k obšírnym odvolacím námietkam ozrejmuje, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva odporcov na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o trovách konania.
24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný navrhovateľ, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie o nariadenie neodkladného opatrenia končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ ( § 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1,2 C.s.p. ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( § 423 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 1,2 C.s.p. ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - dovolacie dôvody a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ).