Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29P-127-2017.pdf
PDF · 85.01 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/127/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. T. P., V.. XX.XX.XXXX a mal. J. P., V.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y., pochádzajúcich z matky Y. Z., V.. XX.XX.XXXX, B. P. L. Š., J. XXXX/ X, B.. Č.. L. Š., Y. P. XX, v konaní právne zastúpenej R.. N. T., D. T. T. L. Y., X. XX a otca E. P., V.. XX.XX.XXXX, P. Y., R. Č. XXXX/XX, v konaní právne zastúpeného J.. R. X., D. T. T. L. Y., B. X, v konaní o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. návrh otca na zníženie výživného zamieta,
II. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby znížil jeho výživné pre maloletého T. zo sumy XX Eur mesačne na sumu XX Eur mesačne a pre maloletého J. zo sumy XX Eur mesačne na sumu XX Eur mesačne, od podania návrhu.
2. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že jeho manželka od E. XXXX začala poberať materskú na dieťa, ktoré sa im narodilo dňa XX.XX.XXXX. Taktiež uviedol, že jeho prijem nie je taký vysoký, aby dokázal svoje výdavky platiť bez problémov.
3. Matka s návrhom nesúhlasila a žiadala ho ako nedôvodný zamietnuť.
4. Opatrovník, vzhľadom k tomu, že zníženie výživného nie je v prospech maloletých detí, žiadal návrh zamietnuť.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením s obsahom spisu tunajšieho súdu č. k. XXP/XXX/XXXX, oboznámením s listinnými dôkazmi o príjmoch a výdavkoch rodičov, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
6. Maloletý T. a maloletý J. pochádzajú zo vzťahu rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove, č. k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bol maloletý T. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol povinný prispievať na výživu maloletého vo výške XX Eur mesačne. Stretávanie otca s maloletým dieťaťom upravené nebolo. Dňa XX.XX.XXXX bol rozsudkom Okresného súdu v Prešove č. k. XXP/XXX/XXXX styk otca s maloletým T. upravený rodičovskou dohodou a maloletý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v intervale 1:1, s dňom a hodinou striedania osobnej starostlivosti v nedeľu o XX:XX hod. Dňa XX.XX.XXXX boli uznesením Okresného súdu v Prešove, v konaní o úpravu práv a povinností a o nariadenie neodkladného opatrenia, maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bolo určené prispievať na výživu maloletých detí sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX boli maloletí T. P. a J. P. zverení do osobnej starostlivosti matky a otec bol povinný prispievať na výživu maloletého T. sumou XX Eur mesačne a maloletého J. sumou XX Eur mesačne. To bola posledná úprava výživného.
7. V tom čase otec maloletých detí býval v spoločnej domácnosti so svojou matkou a s deťmi sa stretával iba občas. Bol dlhodobo PN a z dôvodu jeho práceneschopnosti bol nútený dať výpoveď v Q.. Výška jeho príjmu počas práceneschopnosti bola XXX Eur mesačne. Žil v prenajatom rodinnom dome, spolu s matkou, sestrou a manželkou, kde za nájom uhrádzali podľa toho, koľko sa spotrebovalo elektriny. Spolu bol nájom XXX Eur, v zime platil XXX Eur, v lete okolo XXX Eur mesačne. Platil cestovné do práce vo výške XX Eur a na stravu mal výdavky vo výške XXX Eur mesačne. Jeho manželka bola dlhodobo PN. Vybavovala si invalidný dôchodok. Bola tehotná. Otec splácal dlh v zdravotnej poisťovni vo výške XXX Eur. Otec maloletých v priebehu konania predložil súdu pracovnú zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou K. T. I. L.. N.. T.. s dohodnutou mzdou vo výške XXX Eur, s účinnosťou od XX.XX.XXXX.
8. Matka maloletých detí poberala rodičovský príspevok vo výške XXX,XX Eur a prídavky na dve deti vo výške XX,XX Eur mesačne. Maloletý J. trpel D. F., s čím boli spojené zvýšené výdavky na lieky a ošatenie. Za stravu pre seba a deti matka vynaložila XXX Eur mesačne. Spolu s deťmi bývala v jednoizbovom mestskom nájomnom byte vo L.Q. Š.. Otec jej na deti prispieval sumou XX Eur mesačne. Otec výživné na deti neuhrádzal a zaplatil až vtedy, keď na neho matka podala trestné oznámenie na políciu. Za byt uhrádzala XXX Eur mesačne. So šatstvom pre deti matke pomáhala jej sestra. Každých 4 až 6 týždňov deťom zakupovala oblečenie v second hande za sumu XX Eur. Taktiež mala výdavky na plienky vo výške XX Eur mesačne, na lieky XX až XX Eur mesačne a cestovné XX Eur mesačne. S financovaním domácnosti jej od konca D. XXXX pomáhali rodičia.
9. Matka Y. Z. je v súčasnosti na rodičovskom príspevku. Jej príjem tvorí rodičovský príspevok a rodinné prídavky pre dve deti v sume XXX Eur mesačne. Spolu s deťmi naďalej býva v jednoizbovom mestskom nájomnom byte vo L. Š.. Otec uhrádza výživné pre maloleté deti nepravidelne. Podľa vyjadrenia matky má dlh na výživnom asi X XXX Eur. Okrem výživného otec na deti neprispieva a stretávanie sa s deťmi, tak ako bolo upravené v rozsudku, nedodržiava. Maloleté deti začali od T. XXXX chodiť do Materskej školy vo L. Š.. Matka platí stravné XX Eur a školné XX Eur pre staršieho syna a XX Eur pre mladšieho syna. Matka si hľadá prácu. Mesačné výdavky matky sú XXX Eur nájom a elektrina, XXX Eur strava, XX Eur internet a TV. Oblečenie a obuv pre deti matka zakupuje podľa potreby. Matke s výchovou detí a taktiež finančne vypomáha otec a stará matka matky. Matka v súčasnosti žije s priateľom, s ktorým čaká dieťa. Maloletý T. má naďalej D. F., no okrem tohto kožného ochorenia je zdravým dieťaťom, prekonávajúcim bežné detské ochorenia. Rovnako aj J. je zdravým dieťaťom, prekonávajúcim bežné detské ochorenia. Matka s deťmi chodí na pravidelné prehliadky a očkovania k detskej lekárke.
10. Otec v súčasnosti býva spolu s manželkou K. a ich X-mesačným synom T. v podnájme v X,X-izbovom byte v Y.. Podľa jeho vyjadrenia len na plienky dajú mesačne XXX Eur. Manželka je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Z pôvodného bývania otec odišiel pre konflikt so svojou matkou, ako aj preto, že si chcel s manželkou zariadiť samostatné bývanie. Otec platil za byt XXX Eur, teraz XXX Eur mesačne. Otec od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX pracoval v spoločnosti K.. Pracovný pomer ukončil dohodu, a to z dôvodu, že mu nevyhovovalo kedy v skutočnosti končil pracovnú zmenu. Jeho príjem podľa zmluvy mal byť XXX Eur. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX poberal podporu v nezamestnanosti v sume asi XXX Eur. Od XX.XX.XXXX otec pracuje v spoločnosti Q. Y., T.. I.. N.. a jeho čistý príjem je asi XXX Eur mesačne. Medzi mesačné výdavky otca patrí aj exekúcia Dopravnému podniku mesta Q. v sume XX Eur.
11. Súd si od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Y. vyžiadal prehľad voľných pracovných miest v Y.. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Y. súdu poskytol podrobné informácie o voľných pracovných miestach na rôznych pozíciách v počte 779.
12. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
13. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
16. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. V predmetnom konaní súd skúmal, či od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k takým zmenám pomerov na strane účastníkov konania, ktoré by odôvodňovali zmeniť pôvodné rozhodnutie o výške výživného. Súd dospel k názoru, že k zmenám na strane otca, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, nedošlo.
20. Súd predovšetkým uvádza, že je na otcovi, aby preukázal svoje tvrdenia. Otcovi síce pribudla vyživovacia povinnosť, avšak na výchove a výžive syna sa podieľa aj jeho manželka, ktorá je s ním na materskej dovolenke. Otec žiadal znížiť výživné takmer na hranicu minimálneho výživného, ktoré sa určuje aj v prípade, že povinný nemá žiaden príjem. Otec je však riadne zamestnaný a jeho príjem je viac ako XXX Eur. Súd ale pri výške príjmu vychádzal ešte z príjmu v spoločnosti K., keďže otec sám z tejto spoločnosti odišiel a tak sa vzdal výhodnejšieho zamestnania. Súd teda neprihliadol ani na obdobie keď bol otec nezamestnaný, pretože do tohto stavu sa dostal vlastným zavinením.
21. Na druhej strane súd zistil, že matka naďalej zabezpečuje kompletnú starostlivosť o maloleté deti. Od poslednej úpravy výživného náklady na zabezpečenie potrieb vzrástli, a to predovšetkým z dôvodu, že maloleté deti rastú a obe nastúpili do škôlky. Náklady matky, len v súvislosti so stravou (XX Eur mesačne) a školným (XX Eur mesačne), sú XX Eur. Ďalšie náklady má matka na ošatenie, stravu doma, lekársku starostlivosť a pod.
22. Súd mal za to, že v súčasnosti určené výživné je na hranici prijateľnosti (X,XX Eur/deň, resp. X,XX Eur/deň), a to vzhľadom na príjem matky a na potreby maloletých detí, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že matka zabezpečuje kompletnú starostlivosť o maloleté deti. V žiadnom prípade tu teda nebol dôvod na akékoľvek zníženie výživného. Otec sa prakticky s deťmi nestretáva, matke neprispieva ani iným spôsobom a má aj dlh na výživnom. Otec uviedol, že pre svoje najmladšie dieťa má len na plienky výdavky vo výške XXX Eur mesačne. Ak teda pre tak malé dieťa sú výdavky min. XXX Eur, nie je možné, aby na ďalšie (staršie) deti bolo výživné na hranici minimálneho výživného, a to za situácie, keď otec pracuje a nič mu nebráni nájsť si výhodnejšie alebo ďalšie zamestnanie. V súčasnosti na trhu práce chýbajú tisíce pracovných síl. Súd pri rozhodovaní o návrhu nemohol prihliadnuť na výdavky otca v súvislosti s exekúciami za rôzne protiprávne konania z minulosti. Súd taktiež na strane matky, ako aj na strane maloletých detí nezistil žiadne neprimerané výdavky. Keďže od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výživného, súd návrh v celom rozsahu zamietol.
23. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
25. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)