Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cb/256/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu: PRESSKAM AUTO s. r. o., IČO: 47 094 362, so sídlom Vápenka 4, 841 07 Bratislava - Devínska Nová Ves, zastúpený: Y.. Y. F., W.. XX.XX.XXXX, F. T. XX, XXX XX F. proti žalovanému: PROPERTY SECURITY SERVICES, s. r. o., IČO: 36 747 947, so sídlom Technická 7, 821 04 Bratislava, právne zastúpený: aliancia advokátov ak, s.r.o., IČO: 36 679 771, so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, o náhradu škody vo výške 10.000 Eur, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.12.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 10.000,- Eur titulom náhrady škody a súčasne si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že ako preberajúci dlžník dňa 08.08.2016 uzavrel Zmluvu o prevzatí dlhu a postúpení pohľadávky s obchodnou spoločnosťou PRESSKAM s.r.o. ako pôvodným dlžníkom (ďalej aj ako „Pôvodný dlžník"). Pôvodný dlžník dňa 05.08.2016 písomne uznal dlh vo výške 10.000,- EUR čo do dôvodu a do výšky veriteľovi p. U. N., bytom Š. V. X, XXX XX F., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX. Predmetný dlh vznikol ako dôsledok vniknutia cudzej osoby do areálu a sídla Pôvodného dlžníka a následného odcudzenie finančnej hotovosti vo výške 10.000,- EUR z bezpečnostnej skrine, nachádzajúcej sa v sídle Pôvodného dlžníka v noci zo dňa 26.05.2015 na 27.05.2015. Predmetné peňažné prostriedky vo výške 10.000,- EUR prevzal Pôvodný dlžník do úschovy od U. N. dňa 22.05.2015. U. N. si uplatnil nárok na náhradu jemu vzniknutej škody vo výške 10.000,00 EUR u Pôvodného dlžníka. V zmysle uzavretej zmluvy žalobca prevzal od Pôvodného dlžníka dlh vo výške 10.000,- EUR voči veriteľovi U. N. a zároveň nadobudol od Pôvodného dlžníka pohľadávku na vymáhanie náhrady škody výške 10.000,- EUR voči žalovanému. Pohľadávka na náhradu škody spolu so všetkými právami s ňou spojenými prešla na žalobcu dňom podpísania predmetnej zmluvy. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo zaslané žalovanému listom zo dňa 03.11.2016. Žalovaný bol na základe a) Zmluvy o výkone strážnej služby zo dňa 01.07.2013 v znení jej dodatku č. 1 a dodatku č. 2 (ďalej aj ako „Zmluva 1") a b) Zmluvy o zabezpečení informátorskej služby zo dňa 30.09.2013 v znení dodatku č. 1 (ďalej aj ako „Zmluva 2"), poverený vykonávať strážnu službu v areáli nachádzajúcom sa v lokalite U. X U. F. (ďalej aj ako „Chránený areál"), a na základe Zmluvy 2 bol Žalovaný povinný vykonávať informátorskú službu pri vstupe do Chráneného areálu. V Chránenom areáli sa nachádza administratívna budova, v ktorej sídli žalobca. Súčasťou Zmluvy 1 je aj smernica pre výkon strážnej služby v Chránenom areáli zo dňa 01.07,2013, ktorá bližšie definuje práva a povinnosti žalovaného, pri výkone strážnej služby (ďalej aj ako „Smernica"). S predmetnou Smernicou bol oboznámený aj každý pracovník žalovaného. Žalobca poukázal na čl. III. Smernice týkajúci sa základných úloh pracovníkov žalovaného. V rámci skutkového tvrdenia žalobca ďalej uviedol, že v noci zo dňa 26.05.2015 na 27.05.2015 o 23.35 hod. došlo k vniknutiu cudzou osobou do Chráneného areálu. O 23.35 hod. došlo k prvému hláseniu (oznámeniu) o vniknutí cudzou osobou do hlavnej budovy nachádzajúcej sa v Chránenej areáli, ktorá sa nachádza bezprostredne v blízkosti objektu, ktorý užíva žalovaný resp., pracovníci žalovaného. Z preukázateľných skutočností jasne vyplýva, že pracovník žalovaného, ktorý vykonával službu v zmysle uzavretej Zmluvy 1 a Zmluvy I absolútne nereagoval na prvé hlásenie o vniknutí do administratívnej budovy, v ktorej sídli žalobca a nevykonal žiadne potrebné opatrenia v zmysle Smernice t. j. nevykonal okamžité opatrenia proti nepovolanej osobe. Nevykonal zásah proti osobe, ktorá sa svojím konaním dopúšťala páchania trestného činu, pričom neinformoval vedenie ani políciu SR. Nezabránil neoprávnenému vstupu cudzích osôb do stráženého objektu a nezabránil rozkrádaniu a zničenie zvereného majetku, ktorý sa nachádzal v Chránenom areáli. Následne o 00.10 hod. došlo k ďalšiemu ohláseniu o vniknutí cudzou osobou do budovy nachádzajúcej sa v Chránenej areáli. Opätovne pracovník žalovaného nevykonal žiadne opatrenia na ochranu majetku žalobcu a nájomcov žalobcu. Páchateľ pokračoval aj ďalej a neoprávnene vnikol do ďalších objektov, ktoré užívajú nájomcovia žalovaného. Vyššie uvedené tvrdenia vyplývajú aj zo zápisničného záznamu žalovaného zo dňa 26.05.2015 a zápisničného záznamu zo dňa 27.05.2015. Vniknutie cudzej osoby do stráženého objektu vyšetrovalo aj Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave, ktoré v uznesení zo dňa 06.09.2015 konštatuje, že na základe vykonaného šetrenia a výsluchu účastníkov sa preukázalo, že skutok sa jednoznačne stal. Žalovaný hrubo zanedbal svoje povinnosti tým, že nezamedzil možnosti poškodenia resp. odcudzenia majetku žalobcu, nezabránil rozkrádaniu, poškodeniu a zničeniu zvereného majetku žalobcu, nezabránil neoprávnenému vstupu cudzích osôb do stráženého objektu, okamžite nevykonal opatrenia proti nepovolanej osobe, aj keď mal vedomosť o vniknutí do Chráneného areálu, ako je to potvrdené zo zápisničného záznamu žalovaného a spustenia alarmu (2x) v rozmedzí niekoľkých minút po sebe, okamžite nevykonal zásah proti osobe, ktorá sa svojím konaním dopúšťala páchania priestupku, o zásahu nekontaktoval vedenie, kontaktnú osobu a v prípade potreby políciu a tým spôsobil žalobcovi škodu vo vyčíslenom rozsahu. Pracovník žalovaného nevykonal žiadne opatrenia alebo úkony, ktorým bv zamedzil vzniku škody. Po hlásení alarmu vykonal len jednoduchú pochôdzku okolo administratívnej budovy. Ani po tom čo si všimol v noci otvorené okno v administratívnej budove, v ktorej sídli žalobca, sa nijakým spôsobom nezaujímal o to, prečo bol spustený alarm. Rovnako sa správal aj v prípade, keď bol spustený alarm aj druhýkrát. Nevykonal podrobnú obhliadku Chráneného areálu, nevykonal akýkoľvek zásah a to ani po dvoch spusteniach alarmu. Žalovaný nijakým spôsobom nechránil majetok žalobcu, tak ako sa k tomu zaviazal. V prípade zodpovedného konania by po opakovanom spustení alarmu vykonal opatrenia, ktorým by zamedzil páchateľovi v konaní trestného činu a vykonal podrobnú obhliadku budovy a zavolal kontaktné osoby prípadne Políciu SR. Žiaden z týchto úkonov žalovaný nevykonal a tým umožnil páchateľovi nerušene páchať trestnú činnosť a spôsobiť Žalobcovi škodu v uvedenom rozsahu. Žalovaný mohol zamedziť vzniku škody, ale neurobil tak. Niekoľkonásobnému spusteniu alarmu nevenoval náležitú, ba skoro žiadnu pozornosť. Nebolo mu vôbec podozrivé otvorené okno na administratívnej budove a dvojnásobné pustenie alarmu. Zo zápisničného záznamu ďalej vplýva, že alarm bol spustený opätovne o 3.20 hod v susednej budove. Ani po tomto nevykonal žiaden zásah. Pracovník žalovaného nevykonal všetky potrebné opatrenia na zamedzenie vzniku škody a jednoduchá pochôdzka okolo administratívnej budovy sa nedá označiť ako opatrenie, ktorým vykonal všetky potrebné opatrenia na zamedzenie vzniku škody. Pôvodný dlžník vyzval žalovaného na úhradu náhrady škody aj formou poistného plnenia. Žalovaný aj napriek niekoľkým snahám žalobcu o mimosúdne urovnanie, náhradu škody žalobcovi do dnešného dňa neuhradil.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 24.01.2017, doručeným súdu dňa 08.02.2017, ktorým poprel nárok žalobcu v celom rozsahu, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvných povinností, ani vznik a výšku škody. Žalobca v podanej žalobe len opisuje udalosti z noci 26.05.2015-27.05.2015, kedy mala vzniknúť tvrdená škoda. Žalovaný je presvedčený, že si riadne splnil všetky zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a smernice. S uvedeným sa stotožnil i poisťovateľ Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. likvidujúci danú poistnú udalosť a to listom zo dňa 06.11.2015. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že zo strany spoločnosti PRESSKAM s.r.o. bol žalobou zo dň 04.04.2016 uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 13.574,90 Eur, vedené pod sp.zn. 22Cb/152/2016. Žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že súd v rámci predbežného posúdenie veci skonštatoval, že žalobca nepreukázal ani výšku škody a ani porušenie akýchkoľvek zmluvných povinností zo strany žalovaného. Skutočnosť, že došlo k uznaniu dlhu a prevzatí dlhu v spojení so zmluvou o postúpení pohľadávky, nepreukazuje porušenie zmluvných povinností zo strany žalovaného a ani vznik a výšku žalobcom tvrdenej škody. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

4. Žalobca replikou žaloby doručenou súdu dňa 08.03.2017 uviedol, že s tvrdením žalovaného nemožno súhlasiť, nakoľko to, že poisťovňa žalovaného skonštatuje, že boli splnené všetky zmluvné povinnosti žalovaného pri výkone strážnej služby, nie je dôveryhodným preukázaním toho, že tieto povinnosti boli aj zo strany žalovaného resp. jeho pracovníkov splnené. Žalovaný sa vôbec nevyjadril k tomu, akým spôsobom pracovník žalovaného vykonal všetky opatrenia aby zamedzil vzniku škody, tak ako to vyplýva pre neho zo Zmluvy 1, Zmluvy 2 a Smernice, napr. ako zamedzil možnosti poškodenia resp. odcudzenia majetku, ako zabránil rozkrádaniu, poškodeniu a zničeniu zvereného majetku zabránil neoprávnenému vstupu cudzích osôb do stráženého objektu. Ako dôkaz žalobca navrhol vypočuť svedka R. S., pracovníka žalovaného. Vo zvyšnej časti vyjadrenia sa žalobca pridŕžal podanej žaloby.

5. Žalovaný duplikou vyjadrenia k žalobe doručenou súdu dňa 24.03.2017 uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení okrem iného tvrdí, že žalovaný ...vôbec nepreukázal..... dodnes nepreukázal...určité skutočnosti. Žalovaný poukazuje na to, že dôkazné bremeno znáša žalobca, nie žalovaný. Je povinnosťou žalobcu preukázať svoje tvrdenia, k čomu ako poukázal žalovaný vo svojom vyjadrení, do dnešného dňa nedošlo. Žalobca opiera svoje tvrdenia o Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislava IV, zo dňa 06.09.2015, ktoré podľa neho potvrdzuje, že sa skutok stal. Avšak ani to nie je dôkazom, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu jeho zmluvných povinností. Zo správy poisťovne o riešení poistnej udalosti ako aj záznamu, ktoré predložil ako dôkaz samotný žalobca vyplýva, že žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca vykonal všetky kroky vyžadované od neho Zmluvou o výkone strážnej služby ako aj Smernicou pre výkon strážnej služby v objekte PRESSKAM s.r.o., ktoré presne stanovujú postup zamestnanca pri výkone strážnej služby v objekte a riadne preveril a zaznamenal všetky neobvyklé skutočnosti. Zo strany žalovaného tak nemohlo a ani nedošlo k porušeniu jeho zmluvných povinností. Treba uviesť že k vzniku škody môže dôjsť aj v prípade dodržania všetkých zmluvne dojednaných povinností, avšak za takúto škodu žalovaný nezodpovedá. Žalovaný rovnako poukazuje na skutočnosť, že žalobca taktiež nepreukázal vznik a výšku ním uplatnenej škody. Uznanie dlhu a prevzatie záväzku vykonané tou istou fyzickou osobou nie je možné považovať za dostatočný dôkaz. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal z akého zdroja tieto prostriedky majú pochádzať.

6. Na pojednávaní konanom dňa 08.11.2018, žalobca zotrval na podanom návrhu a svojich písomných vyjadreniach v celom rozsahu. Žalovaný považuje konanie žalobcu za účelové, vzhľadom k tomu, že konateľ si mohol náhradu škody uplatniť voči zlodejovi resp. voči spoločnosti. Z tohto dôvodu má za to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný a žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Domnelá škoda nebola žalobcovi spôsobená odcudzením peňazí z trezoru, ale až na základe ďalších špekulatívnych úkonov a teda nedošlo ani k žiadnemu plneniu (postúpenie pohľadávky a prevzatiu dlhu). Teda nedošlo ani k žiadnemu plneniu doposiaľ, teda vyplateniu sumy 10.000 Eur. Z toho dôvodu má žalovaný za to, že žalobcovi žiadna škoda nemohla vzniknúť priamo, teda chýba tu kauzálny nexus. Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že boli vykonané všetky úkony potrebné na to, aby žalobca nadobudol pohľadávku vo výške 10.000 Eur. Už v čase keď sa na miesto udalosti dostavili policajti, žalobca potom čo uvidel trezor vypílený karbobrúskou, týmto uviedol, že v trezore bolo 10.000 Eur, ktoré mal v trezore už dlho odložené na rôzne potreby. Žalobca súdu doložil potvrdenie z výberu z osobného účtu zo dňa 02.09.2013 vo výške 5.000 Eur a zo dňa 06.12.2013 vo výške 5.000 Eur. K skutkovým okolnostiam vlámania ďalej uviedol, že v objekte bolo vytrhané celé vedenie, čiže zlodeji mohli byť vnútri minimálne pol hodinu s tým, že uvedený trezor bol laicky otvorený (vyrezaný otvor), cez ktorý zlodej vytiahol peniaze, v trezore bola aj zbraň, ktorú tam ale zlodej nechal. Vrátnik musel počuť alarm aj pílenie karbobrúskou. Čo sa týka dôkazu o úschove peňazí, žalobca uviedol, že taký dôkaz nebol žiadny. Okrem iného, trezor slúžil aj pre ďalších 6 firiem, ktoré si do neho ukladali rôzne dokumenty, ale aj financie. Žalobca taktiež uvedenú sumu 10.000 Eur do účtovníctva (akejkoľvek jeho) spoločnosti nezaúčtoval z dôvodu, že tento ju mal na bežnú potrebu, keby bolo treba, kde-tu zaplatiť. Suma 10.000 Eur sa mu späť nevrátila.

7. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedka R. S., oboznámením sa listinou o uznaní dlhu, so zmluvou o prevzatí dlhu a postúpení pohľadávky, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o výkone strážnej služby zo dňa 01.07.2013 a dodatkami k nej, zmluvou o zabezpečení informátorskej služby zo dňa 30.09.2013, smernicou na výkon strážnej služby, zápisničným záznamom žalovaného, uznesením OR PZ v Bratislave IV., zápisnicou o výsluchu svedka U. N., fotodokumentáciou z vlámania, výzvami žalobcu, oznámením poisťovateľa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., potvrdením o zrealizovaní transakcie zo dňa 02.09.2013 a zo dňa 06.12.2013, ako aj ďalšími listinami založenými do súdneho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

8. Z výpovede svedka R. S., ktorého navrhol vypočuť žalobca, súd zistil, že svedok je bývalým zamestnancom žalovaného, ktorý mal v čase krádeže službu na pozícii SBS strážnik. Svedok vykonával prácu na vrátnici, kontroloval kamerový systém, zapisoval evidenciu osôb a áut, ktoré vchádzajú a vychádzajú z a do areálu ako aj vykonával nepravidelné pochôdzky, ktoré zahŕňajú nejaké bezpečnostné veci, keby napr. zbadal niekoho na kamere, svetlá sa zapínali na budove. Pochôdzky boli vykonávané tak, že svedok obchádzal budovy, kontroloval dvere, zisťoval, či tam nie sú nejakí zamestnanci alebo nájomníci. Do budov svedok nevchádzal, iba keby bolo otvorené. Vzhľadom k tomu, že svedok nikoho v danú noc nevidel, má za to, že vykonal všetky potrebné opatrenia, na to, aby zamedzil vniknutiu nepovolanej osoby do areálu. Na otázku žalobcu, či tomuto nebolo podozrivé, že sa trikrát spustil alarm, svedok uviedol, že alarm bol spustený aj v tomto objekte, aj na objekte GALIPEX (nájomca). Išiel to preveriť, keď zasvietil lampou, nič nevidel ani nepočul. Na mieste sa zdržal asi 10 minút. Z uvedeného dôvodu preto nevolal ani políciu či kontaktnú osobu. Nie je vôbec neobvyklé, že sa alarm spúšťal aj častejšie, keď bolo napr. veterno alebo zlé počasie. Do zápisničnej knihy súčasne svedok uviedol, že objekt narušený nebol.

9. Obchodná spoločnosť PRESSKAM s.r.o., IČO: 17 334 080, zastúpená konateľmi U. N. a K.. Y. F., uznala dňa 05.08.2015 dlh vo výške 10.000 Eur voči U. N. čo do dôvodu a výšky. Peňažné prostriedky vo výške 10.000 Eur boli v osobnom vlastníctve U. N., ktoré tento dal do úschovy obchodnej spoločnosti PRESSKAM s.r.o., IČO: 17 334 080 dňa 22.05.2015 a tieto boli následne uložené do bezpečnostnej skrine obchodnej spoločnosti PRESSKAM s.r.o., IČO: 17 334 080. Obchodná spoločnosť PRESSKAM s.r.o., IČO: 17 334 080 súčasne potvrdzuje, že U. N. si uplatnil nárok na náhradu škody jemu vzniknutej vo výške 10.000 Eur u obchodnej spoločnosti PRESSKAM s.r.o., IČO: 17 334 080 a ktorá mu mala vzniknúť z dôvodu odcudzenia tejto hotovosti z bezpečnostnej skrine obchodnej spoločnosti PRESSKAM s.r.o., IČO: 17 334 080 v noci zo dňa 26.05.2015 na 27.05.2015.

10. Zmluvou o prevzatí dlhu v spojení so zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 08.08.2016, preberajúci dlžník (žalobca) prebral od pôvodného dlžníka PRESSKAM s.r.o., IČO: 17 334 080, dlh (10.000 Eur) veriteľa (U. N.) a zaviazal sa ho splniť za pôvodného dlžníka. Pôvodný dlžník vyhlásil, že dlh vznikol ako dôsledok udalostí odohrávajúcich sa v noci zo dňa 26.05.2015 na 27.05.2015 kedy došlo k vniknutiu cudzej osoby do areálu sídla pôvodného dlžníka a k následnému odcudzeniu finančnej hotovosti vo výške 10.000 Eur z bezpečnostnej skrine. Odcudzené finančné prostriedky boli osobným vlastníctvom veriteľa, ktorý ich odovzdal pôvodnému dlžníkovi do úschovy. Pôvodný dlžník postúpil na preberajúceho dlžníka aj pohľadávku na vymáhanie náhrady škody vo výške 10.000 Eur, ktorá mu vznikla ako dôsledok porušenia a zanedbania povinnosti SBS (pohľadávka). Veriteľ svojim podpisom vyjadril súhlas s prevzatím dlhu preberajúcim dlžníkom. Preberajúci dlžník nastúpil ako dlžník na miesto pôvodného dlžníka.

11. Obchodná spoločnosť PRESSKAM s.r.o., IČO: 17 334 080 ako postupca listom zo dňa 03.11.2016 oznámila žalovanému, že pohľadávka na náhradu vzniknutej škody vo výške 10.000 Eur, ktorá vznikla obchodnej spoločnosti PRESSKAM, s.r.o., ako dôsledok udalostí odohrávajúcich sa v noci zo dňa 26.05.2015 na 27.05.2015 kedy došlo k vniknutiu cudzej osoby do areálu sídla pôvodného dlžníka a k následnému odcudzeniu finančnej hotovosti vo výške 10.000 Eur z bezpečnostnej skrine, postúpila na žalobcu. Žalovaný prevzal oznámenie o postúpení pohľadávky dňa 21.11.2016, skutočnosť ktorú potvrdzuje doručenka priložená žalobcom.

12. Žalovaný ako dodávateľ na jednej strane a obchodná spoločnosť PRESSKAM s.r.o., IČO: 17 334 080 ako odberateľ na strane druhej, uzatvorili dňa 01.07.2013 zmluvu o výkone strážnej služby (ďalej len „zmluva 1“), predmetom ktorej bolo vykonávanie strážnej služby v areáli Presskam, s.r.o. umiestneného v lokalite U. X F.. Podľa bodu 4.1 článku IV. zmluvy 1, dodávateľ je povinný nahradiť preukázanú škodu na majetku, spôsobenú preukázaným zanedbaním povinnosti vyplývajúcich zo Smernice pre výkon strážnej služby. Listom zo dňa 29.03.2016 obchodná spoločnosť PRESSKAM s.r.o., IČO: 17 334 080 v zmysle článku XII bod 12.3 zmluvy 1 vypovedala zmluvu 1 s trojmesačnou výpovednou lehotou, uplynutím ktorej zmluva 1 končí.

13. Súčasťou zmluvy 1 bola smernica na výkon strážnej služby, ktorá definuje práva a povinnosti žalovaného, resp. pracovníkov žalovaného pri výkone strážnej služby v objekte PRESSKAM spol. s.r.o., Vápenka 4, Bratislava (ďalej len „smernica“). Výkon strážnej služby vykonával podľa smernice jeden pracovník na pevnom stanovišti (miestnosť vstupu a výstupu a stanovište).

14. Podľa článku III. smernice, časť základné úlohy pracovníkov dodávateľa, pracovníci dodávateľa okrem iného 1. chránia majetok objednávateľa, nájomcov a ich zamestnancov, 2. kontrolujú pohyb vozidiel a osôb v stráženom priestore prostredníctvom kamerového systému, 4. bránia a zamedzujú neoprávnenému vstupu a výstupu osôb do a z objektu, aj motor. vozidlám, 9. sú povinní okamžite vykonať opatrenia proti každej nepovolanej osobe, vykonať zásah v zmysle zákona proti osobe, ktorá svojim konaním sa dopúšťa páchania priestupku proti občianskemu spolužitiu, majetku ako aj trestného činu, pričom informujú o zásahu vedenie a kontaktnú osobu poverenú objednávateľom a podľa potreby políciu, 12. sú povinní sa k zverenému majetku stavať zodpovedne, svedomito, aby sa zamedzilo možnosti poškodenia resp. odcudzenia a strate majetku objednávateľa a vykonávateľa, 14. sú povinní zabraňovať rozkrádaniu, strate, zneužitiu, poškodeniu a zničeniu zvereného majetku, zabraňovať neoprávnenému vstupu cudzích osôb do stráženého objektu.

15. Žalovaný ako dodávateľ na jednej strane a obchodná spoločnosť PRESSKAM s.r.o., IČO: 17 334 080 ako odberateľ na strane druhej, uzatvorili dňa 30.09.2015 zmluvu o zabezpečení informátorskej služby (ďalej len „zmluva 2“), predmetom ktorej bolo vykonávanie informátorskej služby odo dňa 01.10.2013 v čase od 06:00 hod. do 18:00 hod. jedným informátorom.

16. Zo zápisničného záznamu žalovaného zo dňa 26.05.2015 vyplynulo, že žalovaný zistil otvorené okno vzadu vo vile, spustený alarm 23:35-23:40, objekt nenarušený, spustený alarm 00:10-00:15. Zo zápisničného záznamu žalovaného zo dňa 27.05.2015 vyplynulo, že bol spustený alarm GALIMPEX 03:20, objekt nenarušený. Súd ďalej zo záznamov zistil, že alarm bol spustený aj v iné dni a to bez narušenia objektu (ako dňa 11.11.2014, dňa 17.11.2014, dňa 25.11.2014, dňa 04.12.2014, dňa 20.12.2014, dňa 10.01.2015, dňa 12.01.2015, dňa 25.01.2015).

17. Uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave IV., zo dňa 06.09.2015, ČVS: ORP-558/DN-B4-2015, bolo trestné stíhanie prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Z odôvodnenia ďalej vyplynulo, že skutok opisovaný žalobcom v podanej žalobe v noci zo dňa 26.05.2015 na 27.05.2015 sa stal. Zo zápisnice Okresného riaditeľstva policajného zboru v Bratislave IV. o výsluchu svedka - poškodeného U. N., zo dňa 18.08.2015 vyplynulo, že finančná hotovosť vo výške 10.000 Eur, ktorá bola odcudzená z trezoru, bola vo vlastníctve U. N..

18. Listom zo dňa 23.06.2015, zo dňa 12.01.2016 a zo dňa 09.02.2016 obchodná spoločnosť PRESSKAM s.r.o., IČO: 17 334 080 oznámila žalovanému výšku škody, ktorá jej mala vzniknúť z dôvodu hrubého zanedbania si zmluvných povinností zo strany žalovaného proti vniknutiu nepovolanej osoby a súčasne túto vyzvala na poskytnutie súčinnosti s poisťovňou žalovaného.

19. Obchodná spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. listom zo dňa 06.11.2015 ukončila likvidáciu škodovej udalosti oznámením adresovaným žalovanému, že vzhľadom k tomu, že na základe šetrenia nie je preukázaná zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu, nie je možné vysporiadať nárok poškodených spoločností na náhradu škody z poistnej zmluvy. Poisťovňa súčasne uviedla, že v danom prípade pracovník žalovaného vykonal všetky potrebné opatrenia na zamedzenie vzniku škody a nemohol nijakým spôsobom zabrániť vzniku škody.

20. Z potvrdení o zrealizovaní transakcie zo dňa 02.09.2013 a zo dňa 06.12.2013 predložených žalobcom súd zistil, že fyzická osoba U. N. ako majiteľ bankového účtu L. vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. vykonal z uvedeného bankového účtu výber finančnej hotovosti vo výške 5.000 Eur dňa 02.09.2013 a výber finančnej hotovosti vo výške 5.000 Eur dňa 06.12.2013.

21. Podľa ustanovenia § 531 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník na jeho miesto, ak na to dá veritelˇ súhlas. Súhlas veritelˇa možno datˇ budˇ pôvodnému dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.

22. Podľa ustanovenia § 532 Občianskeho zákonníka, obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení, ale zabezpecˇenie dlhu poskytnuté tretími osobami trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka.

23. Podľa ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh urcˇený cˇo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v cˇase uznania trval. Pri premlcˇanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlcˇaní.

24. Podľa ustanovenia § 747 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvou o úschove vznikne zložitelˇovi právo, aby uschovávatelˇ hnutelˇnú vec prevzatú od neho do úschovy riadne opatroval. Zmluvu o úschove možno uzavrietˇ aj tak, že sa odovzdanie aj prevzatie veci zabezpecˇí mechanickými prostriedkami. V zmluve možno dohodnútˇ, že uschovávatelˇ môže vec odovzdatˇ do úschovy dˇalšiemu uschovávatelˇovi.

25. Podľa ustanovenia § 749 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uschovávatelˇ je povinný prevzatú vec opatrovatˇ dohodnutým spôsobom, a ak sa dohoda o spôsobe úschovy neuzavrela, je povinný ju opatrovatˇ starostlivo, najmä je povinný datˇ ju poistitˇ, ak je to obvyklé, a po uplynutí doby úschovy prevzatú vec vrátitˇ spolu s tým, cˇo k nej pribudlo.

26. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, bezpečnostnou službou je strážna služba.

27. Podľa ustanovenia § 3 písm. a), b) a g) zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, strážna služba je ochrana majetku na verejnom mieste, na inom než verejnom mieste a prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému, prevádzkovanie ich časti, vyhodnocovanie narušenia chráneného objektu alebo chráneného miesta.

28. Podľa ustanovenia § 8 písm. b), d) a e) zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, na účely tohto zákona sa rozumie fyzickou ochranou obchôdzka, stráženie, prevádzkovanie zabezpečovacieho systému alebo poplachového systému a priame riadenie a kontrola týchto činností; obchôdzkou priamy výkon činností uvedených v § 3 pís. a), b) a f) striedavým premiestňovaním sa osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany v tom istom chránenom objekte alebo na tom istom chránenom mieste; strážením priamy výkon činností uvedených v § 2 ods. 1 písm. b) a § 3 písm. a! až f) a i) prítomnosťou osoby poverenej výkonom fyzickej ochrany na strážnom pracovisku v chránenom objekte, na chránenom mieste alebo pri chránenej osobe, alebo pri chránenom majetku, kde tieto činnosti má vykonávať.

29. Podľa ustanovenia § 373 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „“), Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

30. Podľa ustanovenia § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

31. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žaloba dôvodná nie je. Žalobca si voči žalovanému uplatnil náhradu škody vo výške 10.000 Eur, ktorá škoda mala vzniknúť tým, že právny predchodca žalobcu mal v úschove finančné prostriedky patriace fyzickej osobe U. N., ktoré boli odcudzené z úschovy právneho predchodcu žalobcu z bezpečnostnej skrine stráženého objektu v noci zo dňa 26.05.2015 na deň 27.05.2015 vniknutím cudzej osoby. Výkon strážnej služby v danom objekte realizoval pre právneho predchodcu žalobcu žalovaný. Právny predchodca žalobcu uznal dňa 05.08.2016 voči U. N. dlh čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho zaplatiť U. N. v plnej výške. Právny predchodca žalobcu uznal, že v dôsledku vniknutia cudzej osoby do areálu a sídla právneho predchodcu žalobcu, došlo k odcudzeniu finančnej hotovosti vo výške 10.000 Eur z bezpečnostnej skrine v noci zo dňa 26.05.2015 na deň 27.05.2015, pričom na základe totožného skutkového popisu, žalobca nadobudol záväzok voči U. N. prevzatím dlhu zo dňa 08.08.2016 z dôvodu ktorého je aktívne vecne legitimovaným na podanie žaloby voči žalovanému o náhradu škody spôsobenej odcudzením finančnej hotovosti vo výške 10.000 Eur. Prevzatím dlhu vstúpil žalobca ako dlžník na miesto právneho predchodcu žalobcu, pričom obsah záväzku sa prevzatím dlhu nezmenil. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že v prípade uznania dlhu, zmluvy o prevzatí dlhu v spojení s postúpením pohľadávky, vystupuje totožná osoba U. N. a to raz na strane poškodeného, následne ako konateľ a spoločník právneho predchodcu žalobcu (v rozhodnom čase) a nakoniec ako jediný konateľ a jediný spoločník žalobcu. Aj napriek skutočnosti, že zo strany žalobcu došlo k prevzatiu dlhu právneho predchodcu žalobcu, t.j. dlžníkom U. N. je žalobca, táto skutočnosť nič nemení na povinnosti žalobcu preukázať porušenie povinnosti žalovaného zo záväzkového vzťahu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vzniknutou škodou, ktorej zaplatenia sa podanou žalobou domáha.

32. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa § 373 Obchodného zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej obchodnoprávnej zodpovednosti je porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného a vzniknutou škodou, ktoré je pre úspešnosť nároku povinný preukázať žalobca. Uvedená zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu je zodpovednosťou absolútnou, tzv. neskúma sa zavinenie toho, kto ju spôsobil. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých troch vyššie uvedených predpokladov, pričom pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

33. Tvrdená škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného - žalobcu. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť však nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny a následku. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Tvrdenia žalobcu v konaní, že žalovaný porušil právnu povinnosť, keď neochránil majetok objednávateľa, nájomcov a ich zamestnancov, nezabránil a nezamedzil neoprávnenému vstupu osôb do objektu, nevykonal opatrenia proti každej nepovolanej osobe, či nezabránil rozkrádaniu, strate, zneužitiu, poškodeniu a zničeniu zvereného majetku z dôvodu ktorého žalobcovi mala vzniknúť škoda, a teda poukazuje na vzťah príčiny a následku, sú čisto hypotetické a z pohľadu ním uplatneného nároku pred súdom nespôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivý výsledok sporu.

34. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie prvého predpokladu, čiže porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu zo strany žalovaného. Žalobca dôvodil, že žalovaný resp. pracovník žalovaného hrubo zanedbal svoje povinnosti tým, že nezamedzil možnosti poškodenia resp. odcudzenia majetku žalobcu, nezabránil rozkrádaniu, poškodeniu a zničeniu zvereného majetku žalobcu, nezabránil neoprávnenému vstupu cudzích osôb do stráženého objektu, okamžite nevykonal opatrenia proti nepovolanej osobe, aj keď mal vedomosť o vniknutí do areálu, ako je to potvrdené zo zápisničného záznamu žalovaného a spustenia alarmu v rozmedzí niekoľkých minút po sebe, okamžite nevykonal zásah proti osobe, ktorá sa svojím konaním dopúšťala páchania priestupku, o zásahu nekontaktoval vedenie, kontaktnú osobu a v prípade potreby políciu a tým spôsobil žalobcovi škodu vo vyčíslenom rozsahu. Z uvedeným tvrdením žalobcu o porušení právnej povinnosti zo strany žalovaného sa súd stotožniť nemohol, nakoľko opak je preukázaný jednak čl. III. smernice pre výkon strážnej služby, výpoveďou svedka R. S., zápisničným záznamom ako i vyjadrením poisťovne.

Z článku III. smernice vyplýva, že žalovaný bol povinný chrániť majetok objednávateľa, nájomcov a ich zamestnancov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že finančná hotovosť 10.000 Eur nebola majetkom žiadneho z týchto subjektov a teda ak by aj súd pripustil, že došlo v tomto bode k porušeniu právnej povinnosti zo strany žalovaného (čo je však v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním), žalovaný by neporušil uvedenú právnu povinnosť, nakoľko nešlo o finančnú hotovosť vo vlastníctve objednávateľa, nájomcov či ich zamestnancov, ktorú by mal objednávateľ od týchto zverenú (čo i len do úschovy). Ak žalobca ďalej dôvodí, že žalovaný nezabránil a nezamedzil neoprávnenému vstupu a výstupu osôb do a z objektu, takéto tvrdenie žalobcu vyvracia svedecká výpoveď svedka R. S. (svedok, ktorý mal v danú noc službu), ktorý uviedol, že v čase spustenia alarmu, vykonal obchôdzku budovy a vzhľadom k tomu, že nikoho v danú noc nevidel ani nepočul, pričom na mieste sa zdržal asi 10 minút, kontaktnú osobu či políciu nevolal. Táto skutočnosť navyše vyplýva i zo zápisničnej knihy žalovaného. Žalovaný tak v zmysle uvedeného neporušil ani povinnosť vykonať opatrenia proti každej nepovolanej osobe. Skutočnosť, že žalovaný vykonával strážnu službu v súlade so smernicou pre výkon strážnej služby, možno badať aj zo zápisu pri iných dňoch, keď bol spustený alarm a žalovaný riadne vykonal obchôdzku objektu. Súd ďalej zistil, že škodovú udalosť prešetrila i poisťovňa Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorej je žalovaný poistencom pri poistení majetku a zodpovednosti za škodu. Poisťovňa predmetnú škodovú udalosť uzavrela bez poskytnutia poistného plnenia, pričom z listu poisťovne vyplýva, že žalovaný postupoval a vykonal všetky opatrenia počas služby v súlade so zmluvou o výkone strážnej služby a smernicou pre výkon strážnej služby a to výkonom pravidelných obhliadok objektu, okamžitým reagovaním na každé spustenie alarmu a vykonaním kontroly budovy za účelom zabránenia cudzieho vniknutia do chráneného objektu. V danom prípade poisťovňa skonštatovala a súd sa s týmto stotožňuje (na základe vyššie uvedeného dokazovania), že žalovaný vykonal všetky potrebné opatrenia na zamedzenie vzniku škody, pričom vzniku škody nemohol zabrániť nijakým spôsobom. Zhodnotením vykonaných dôkazov tak súd na základe uvedeného dospel k záveru, že žalovaný svoju zmluvnú povinnostˇ vyplývajúcu zo zmluvy o výkone strážnej služby, smernice pre výkon strážnej služby a zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, neporušil a teda nie je splnená základná podmienka nároku na náhradu škody, z dôvodu ktorého sa súd už ďalšími podmienkami nároku na náhradu škody nezaoberal.

35. Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

36. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípade sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

37. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. O trovách konania tak súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému priznal právo na náhradu trov konania z dôvodu, že žalovaný mal vo veci úspech v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 223/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).