Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-0T/45/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudcom JUDr. Miroslavom Baňackým, v trestnej veci obž. P.. U. F., trestne stíhaného pre prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.12.2018 v Košiciach takto

rozhodol:

Obžalovaný:

P.. U. F., A.. X.X.XXXX Q. W., S. W. L. Č.. XXXX/XX, E.. W.

j e v i n n ý, ž e

dňa 12.5.2018 v čase o 23.46 h po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo zn. Mazda MX5, striebornej farby, evidenčného čísla BJ-174CF, a to po výjazde z diaľnice D1 medzi mestami Prešov a Košice na obec Nová Polhora v katastri obce Nová Polhora, pričom pri prejazde kruhového objazdu pred križovatkou na obce Nová Polhora a Šarišské Bohdanovce, zišiel z kruhového objazdu na obec Nová Polhora, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Drienov, okr. Prešov a v čase o 23.46 h toho istého dňa podrobený vykonaniu dychovej skúšky prístrojom AlcoQuant 6020+, ev. č. A408938 s nameranou koncentráciou 0,75 mg/l alkoholu v dychu s tým, že ďalšie dychové skúšky maril a po poučení sa na odber krvi nežiadal,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

t ý m s p á c h a l

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

Za to sa odsudzuje

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. l), § 38 ods. 3, ods. 8 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 ( päť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písmeno a) a § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 61 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona per analogiam § 39 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. f) Tr. zák. súd ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 3 ( troch ) rokov.

odôvodnenie:

Dňa 13.5.2018 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie (ďalej len ako „prokurátor“) obžalobu na obžalovaného P.. U. F. (ďalej len ako „obžalovaný“) pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Na začiatku hlavného pojednávania súd zisťoval záujem strán uzavrieť dohodu o vine a treste. Obžalovaný nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste. K prednesenej obžalobe obhajoba zaujala stanovisko, v ktorom uviedla, že obžalovaný chce urobiť vyhlásenie o svojej vine.

V zmysle § 257 Tr. por. súd umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie o svojej vine. Obžalovaný využil túto možnosť a vyhlásili, že sa cíti byť vinný zo skutku uvedeného v obžalobe.

Súd pristúpil k položeniu otázok obžalovanému v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/,d/, f/,g,/ a h/ Tr. por.. Obžalovaný na všetky uvedené otázky odpovedal „áno“. Procesné strany navrhli prijať vyhlásenie o vine obžalovaného. V zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. súd prijal vyhlásenie o vine obžalovaného a súčasne rozhodol, že dokazovanie k priznanému skutku vykonávať nebude a vykoná dokazovanie len k rozhodnutiu o treste obžalovaného. V zmysle § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietol vykonať nasledujúce dôkazy: výsluch svedkyne P.. F., čítať záznam o skutku na úseku cestnej dopravy, zápisy o dychovej skúške, o použití donucovacích prostriedkov a certifikát o overení, nakoľko týmito dôkazmi mal byť preukázaný samotný skutok a vina obžalovaného, avšak súd o otázke viny obžalovaného nemal žiadne pochybnosti, pretože prijal vyhlásenie obžalovaného o vine v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. .

V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní boli vykonané nasledujúce dôkazy, ktoré súd hodnotí jednotlivo nasledovným spôsobom.

K osobným, rodinným a majetkovým pomerom bol vypočutý samotný obžalovaný, ktorý uviedol, že býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho bezpodielovom spoluvlastníctve a na tento dom má s manželkou hypotéku. Z prvého manželstva má dve deti vo veku 16 a 14 rokov, ktoré žijú s matkou. Z druhého manželstva má jedno dieťa vo veku 9 mesiacov, pričom manželka je na materskej dovolenke. Obžalovaný pracuje ako lekár na ORL oddelení a aj v súkromnej ambulancii jednej spoločnosti s ručením obmedzeným, v ktorej je spoločníkom a aj konateľom v pracovnom pomere. Jeho aktuálny zdravotný stav je dobrý, avšak 3 mesiace užíva lieky na depresiu a lieky na zníženie krvného tlaku. V minulosti sa neliečil na žiadnu chorobu. Alkohol užíva príležitostne, drogy neužíva a automaty nehrá. V minulosti už bol trestne stíhaný za prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, za ktorý mu bol uložený podmienečný trest a aj zákaz činnosti. Pre inú trestnú činnosť nebol trestne stíhaný. K majetkovým pomerom obvinený uviedol, že spláca hypotéku vo výške 700€, ďalej má vyživovaciu povinnosť vo výške 340 € spoločne na obe detí. Dcéra má zvýšené zdravotné náklady. Príjem obžalovaného sa pohybuje okolo 1500,- až 2000,- €. Popri uvedenom vlastní ešte garáž a úspory. K pracovným aktivitám uviedol, že v minulosti pre svoj ďalší odborný rast a udržanie si schopností operatéra, chodil každý týždeň operovať do Humenného. Teraz chodí iba raz mesačne, nakoľko nemôže vykonávať vedenie motorového vozidla. Nemožnosť vykonávať vedenie motorového vozidla ho obmedzuje nielen vo výkone pracovných činností, ale aj v ďalšom odbornom raste, keďže v minulosti sa pravidelne zúčastňoval odborných školení, ktoré sa vykonávali aj niekoľko dní a dokonca aj v ČR. Bez vodičského preukazu sa nemôže zúčastňovať týchto školení a nemôže ani vykonávať toľko operácii, ako vykonával v minulosti. Nemožnosť viest motorové vozidlo ho obmedzuje aj v styku s deťmi, ktoré majú trvalý pobyt v Spišskej Novej Vsi. Manželka obžalovaného síce má vodičský preukaz, ale aktívne nešoféruje, preto s vozením pomáha obžalovanému jeho otec, ktorý je však po operácií očí. Odpor obžalovaný podával z dôvodu, že nebol nespokojný s výškou uloženého trestu zákazu činnosti. Obžalovaný navrhoval uložene kratšieho trestu zákazu činnosti a radšej uloženie peňažného trestu.

Podľa § 269 Tr. por. súd prečítal ako listinné dôkazy : odpis z registra trestov zo dňa 7.12.2018 z č. l. 87, lustráciu generálnej prokuratúry zo dňa 7.12.2018 č. l. 83 - 86, lustráciu STA a databázu súdov zo dňa 7.12.2018 z č. l. 81,82 lustráciu z registra priestupkov zo dňa 7.12.2018 z č. l. 78 - 80.

Z odpisu z registra trestov zo dňa 7.12.2018 na č. l. 87 vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 2 trestne stíhaný a v oboch prípadoch pre prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 279 ods. 1 Tr. zák., pričom prvé stíhanie bolo podmienečne zastavené so skúšobnou dobou do 6.3.2015 a druhé stíhanie bolo skončené uznaním viny rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T/149/2014 zo dňa 17.9.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4To/49/2014 zo dňa 23.4.2015 a uložením peňažného trestu vo výmere 800 €, náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov a trestom zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 1 roka. Peňažný trest bol vykonaný dňa 24.9.2015 a trest zákazu činnosti bol vykonaný 11.1.2016, takže ide o zahladené odsúdenie.

Podľa lustrácie generálnej prokuratúry zo dňa 7.12.2018 na č. l. 83 - 86 sa proti obžalovanému vedie ešte jedno trestné stíhanie pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, pre ktorý bola podaná dňa 20.11.2017 obžaloba na súd, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté.

V zmysle prečítaných lustrácii STA a databázy súdov zo dňa 7.12.2018 na č. l. 81,82 neboli zistené žiadne ďalšie trestné konania vedené voči obžalovanému.

Z registra priestupkov zo dňa 7.12.2018 na č. l. 78 - 80 má súd za preukázané, že doposiaľ sa obžalovaný dopustil 8 priestupkov a to na úseku cestnej premávky, pričom vo väčšine prípadov išlo o rýchlosť jazdy.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd má za nepochybne preukázané, že predchádzajúce odsúdenie obžalovaného za prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. je zahladené, pričom popri predmetnom trestnom stíhaní sa voči obžalovanému vedie ešte jedno trestné stíhanie na Okresnom súde Vranov nad Topľou, rovnako pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., pričom v danom trestnom konaní už bola podaná obžaloba na súd, avšak súd nevydal ešte vo veci žiadne meritórne rozhodnutie.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania skutku, význam spôsobeného následku, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.

Obžalovaný spáchal skutok, ktorým porušil chránený záujem, ktorým je záujem spoločnosti na ochrane života, zdravia ľudí alebo majetku pred osobami, ktoré pod vplyvom návykovej látky vykonávajú činnosť, ktorou môžu porušiť uvedené záujmy. V danom prípade ide nepochybne o úmyselné zavinenie v zmysle § 15 písm. a) Tr. zák., pričom jeho konaním našťastie neboli porušené ďalšie chránené záujmy. Nebola preukázaná žiadna spoločensky závadná pohnútka jeho konania.

Pri posudzovaní osoby páchateľa, jeho pomerov a možností jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že vo vzťahu k záznamom v odpise registra trestov obžalovaného, platí právna fikcia o neodsúdení obžalovaného. S prihliadnutím na register priestupkovej činnosti, kde figuruje veľa priestupkov na úseku cestnej dopravy, súd nemohol obžalovanému priznať poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., t. j. že obžalovaný viedol doposiaľ riadny život. Skutočnosť, že k predmetnému skutku sa obžalovaný priznal a úprimne ho oľutoval už v prípravnom konaní a v konaní pred súdom urobil vyhlásenie o svojej vine, svedčí o kritickom postoji obžalovaného k svojej trestnej činnosti a uvedomeniu si jej závažnosti. Preto súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Preto súd upravoval trestnú sadzbu prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. (0 - 1 rok) podľa § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, teda znižoval hornú hranicu ustanovenej trestnej sadzby o 1/3. Po danej úprave súd vychádzal z trestnej sadzby 0 až 8 mesiacov.

Vzhľadom k všetkým zisteným okolnostiam, súd za potrebné, spravodlivé a primerané považoval uloženie podmienečného trestu odňatia slobody v strede upravenej trestnej sadzby, preto vymeral trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 roka.

Vo vzťahu ku uloženiu trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel súd konštatuje, že v zmysle § 61 ods. 3 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák., ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby uvedenej v odseku 2, pričom podľa § 61 ods. 7 Tr. zák. na ukladanie trestu zákazu činnosti podľa odsekov 3 až 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia. Z uvedeného vyplýva, že súd obligatórne musel ukladať trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, pričom trest mal byť vymeraný v hornej polici trestnej sadzby uvedenej v § 61 ods. 2 Tr. zák..

S prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný má 9 mesačné dieťa, pričom jeho manželka, ktorá je na materskej dovolenke, nie je aktívna vodička, ako aj na skutočnosť, že nemožnosť viesť motorové vozidlo obmedzuje obžalovaného aj po profesionálnej stránke, keďže ho obmedzuje ako špecialistu vo vykonávaní operačných úkonov a tiež v možnosti zúčastňovania sa školení, teda v udržiavaní a zvyšovaní jeho kvalifikácie a odbornosti ako lekára - špecialistu, považuje súd uloženie trestu zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby za neprimerane prísne pre obžalovaného, nakoľko takýto trest zasiahne obžalovaného podstatne citeľnejšie než iného páchateľa rovnakého trestného činu a navyše bude obžalovaný po príliš dlhú dobu obmedzovaný vo výkone spoločensky veľmi prospešnej činnosti. V neposlednom rade bude obžalovaný obmedzený aj v styku so svojimi deťmi z prvého manželstva, ktoré žijú s matkou v Spišskej Novej Vsi. Súd prihliadal aj na skutočnosť, že obžalovaný zabezpečuje jediný zdroj príjmu vo svojej rodine a navyše sú na neho naviazané svojou výživou aj deti z jeho prvého manželstva.

Preto súd, vychádzajúc zo Stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR, sp. zn.: Tpj 5T/2016 a na základe toho, že obžalovaný urobil v zmysle § 257 Tr. por. vyhlásenie o vine a súd toto vyhlásenie prijal, sa rozhodol pri ukladaní trestu zákazu činnosti zmierniť (vzhľadom na pomery obžalovaného) prílišnú tvrdosť zákona a ukladať trest pod dolnú hranicu zákonnom ustanovenej trestnej sadzby. Pri riešení otázky o koľko je možné ísť pod dolnú hranicu ustanovenej trestnej sadzby pri treste zákazu činnosti, si súd osvojil právny názor obhajoby, podľa ktorého zníženie trestu o 1/3 (§ 39 ods. 4 Tr. zák.) sa vzťahuje výlučne len na trest odňatia slobody, pričom na trest zákazu činnosti sa musí aplikovať jedine a výlučne ustanovenie § 39 ods. 3 písm. f) Tr. zák., podľa ktorého pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest zákazu činnosti na dobu kratšiu ako šesť mesiacov. S prihliadnutím na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy súd za primerané a spravodlivé považoval uloženie trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 3 rokov. Pri určení tejto výmery trestu súd bral do úvahy aj skutočnosť, že daný trest bude musieť obžalovaný vykonať v celom rozsahu, nakoľko v zmysle § 69 ods. 4 písm. a) Tr. zák. neprichádza do úvahy podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti.

Súd zastáva názor, že hrozba nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov po dobu 1 roka, v spojení s uloženým trestom zákazu činnosti vo výmere 3 rokov v dostatočnej miere odradí nielen obžalovaného, ale aj iné osoby od ďalšieho páchania trestnej činnosti a zároveň bude motivovať obžalovaného k vedeniu riadneho života, pričom nemožnosťou viesť motorové vozidla bude v potrebnej miere chránená aj spoločnosť pred obžalovaným, pričom takýto trest nebude postihovať ďalších členov rodiny obžalovaného vo vyššej, než nevyhnutnej miere.

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu tre- ba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Košice - okolie. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Košice - okolie