Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19P-92-2018.pdf
PDF · 89.41 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-19P/92/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. O., nar. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Y. práce, sociálnych vecí a rodiny A., Q. námestie č.9, XXX XX A., dieťa rodičov: I. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. 2, A., aktuálne nelegálna osada F. a J. O., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom A. - E. IX, aktuálne nelegálna osada F., v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č.9, 042 00 Košice na nariadenie ústavnej starostlivosti takto
rozhodol:
Maloletej K. O., nar. XX.X.XXXX nariaďuje ústavnú starostlivosť v Detskom domove Sečovce, Štúrova 535/2, 078 01 Sečovce.
Matka je povinná poskytovať maloletej mesačné výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Určené výživné je matka povinná poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, zariadeniu v ktorom bude maloletá umiestnená.
Otec je povinný poskytovať maloletej mesačné výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona. Určené výživné je otec povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, zariadeniu v ktorom bude maloletá umiestnená.
odôvodnenie:
1. Uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 19P/145/2017 zo dňa 6.12.2017 začal súd bez návrhu konanie o nariadení ústavnej starostlivosti, a to z toho dôvodu, že nariadeným neodkladným opatrením zo dňa 11.9.2017 vyhovel návrhu úradu a nariadil Detskej fakultnej nemocnici Košice povinnosť odovzdať maloletú K. po prepustení z liečebnej starostlivosti do starostlivosti Detského domova Sečovce. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa X.XX.XXXX. Prtože návrh vo veci samej nikto nepodal, súd začal konanie bez návrhu a zároveň ho vylúčil na samostatné konanie z dôvodu vhodnosti.
2. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom sa bez ospravedlnenia nezúčastnili rodičia maloletej, súd preto pojednával v ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a vypočutím kolízneho opatrovníka a zistil tento skutočný stav:
3. Okresný súd Košice II uznesením sp. zn. 19P/145/2017 dňa 11.9.2017 bola neodkladným opatrením rodičom uložená povinnosť maloletú odovzdať do dočasnej starostlivosti DD Sečovce, z dôvodu nesplnenia účelu výchovného opatrenia a nevyhnutnosti pokračovať v ústavnej starostlivosti.
4. Matka ani otec sa v konaní žiadnym spôsobom nevyjadrili.
5. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že od nariadenia výchovného opatrenia na strane rodičov maloletej, nedošlo k žiadnym pozitívnym zmenám, len slovne deklarujú záujem o maloleté dieťa, uvedomujú si, že ide o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, pretože sa narodilo s chýbajúcou časťou lebečnej kosti, ktorá následne bola plastikou nejakým spôsobom upravovaná. Ide o dieťa, ktoré si vyžaduje ošetrovateľskú a opatrovateľskú starostlivosť v takej miere, ktorú rodičia nie sú schopní vzhľadom k svojim nedostatočným kompetenciám dieťaťu zabezpečiť. Zotrvával na písomnej správe zo dňa 13.11.2018. V podstatnom obsahu v tejto správe kolízny opatrovník konštatuje, že zo vzťahu rodičov pochádza X detí a to I., J., ktorý zomrel dňa X.X.XXXX, L. X., J. X., K. O. a F. X.. J. je dlhodobo monitorovaná, vedená od januára XXXX, spisová dokumentácia. Z. dieťa je v ústavnej starostlivosti, maloletý J. zomrel, maloletý L. a J. X., nar. XX.X.XXXX sú v ústavnej starostlivosti. F. K. aktuálne je na základe neodkladného opatrenia umiestnená v starostlivosti L. domova Q.. Po narodení u nej bol zistený nález okcipitálnej encefalokély s absenciou kostného krytu. U dieťaťa bola realizovaná resekcia a plastika encefalokély. Z. starostlivosť kladie zvýšené nároky na hygienický štandard, intenzívnu ošetrovateľskú starostlivosť, pričom hygienické pomery domácnosti a rodičovské schopnosti matky maloletej sú na veľmi nízkej úrovni. L. X.XX.XXXX bol Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov vydaný dieťaťu posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave, v ktorého závere bolo uvedené, že ide o dieťa s diagnózou encefalokéla okcip., stav po plastike v X/XXXX, hydrocefalom, kongenitálnou hypothyreózou a centrálnou koordinálnou a tonusovou poruchou v zmysle hypotónie, ktorého zdravotný stav si vyžaduje osobitnú starostlivosť v špecializovanej samostatnej skupine detského domova. Na základe zlého zdravotného stavu dieťa nie je hlásené do prehľadu detí vhodných na náhradnú rodinnú starostlivosť. Zdravotný stav dieťaťa je v súčasnosti stabilizovaný. V rámci svojho zdravotného stavu prospieva, na okolie reaguje primerane veku, smeje sa, ťahá sa do sedu, prevaľuje, dvíha na rúčkach, hlasno plače, podnety sleduje očami. V oblasti výživy prijíma aj bežnú stravu, polievku z fľaše. Tuhá strava je podávaná v mixovanom strave. Je badateľné zaostávanie v mentálnom a kognitívnom vývoji. Dieťa vykonáva stereotypné pohyby. K. je dispenzarizovaná v neurologickej a ortopedickej ambulancii. Je potrebná nepretržitá starostlivosť zdravotného personálu. L. musí byť chránené pred pádmi. Na hlavičke je zreteľná meningokéla. H. výkon u dieťaťa na zmiernenie vnútro lebečného tlaku bude možný až neskôr, závisí od dosiahnutia potrebného veku a hmotnosti dieťaťa potrebných pre zvládnutie zákroku. J. OS KE II sp. zn. XXP/XXX/XXXX zo dňa 16.3.2018 bolo maloletej nariadené výchovné opatrenie v trvaní troch mesiacov za účelom úpravy rodinných a sociálnych pomerov na strane rodičov. Úrad zhodnotil a vyhodnotil uložené výchovné opatrenie s účelom zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov na strane rodičov za neúčinné, nakoľko rodičia doposiaľ neprejavili skutočný a reálny záujem o úpravu svojich pomerov, nezabezpečili podmienky potrebné pre riadnu starostlivosť o dieťa, odporúčal nariadenie ústavnej starostlivosti. Po zhodnotení výchovného opatrenia bola maloletá K. zverená do dočasnej starostlivosti detského domova uznesením o neodkladnom opatrení tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX. V rodine maloletej nenastali žiadne výrazné zmeny sociálnych a bytových pomerov. J. ďalej žijú v nelegálnej osade E. IX, F.. H. tvorí len jedna izba rozmerov približne X x X metre, zariadená najnutnejším nábytkom, jedným lôžkom, skrinkami na oblečenie a potraviny. X. tvorí udupaná hlina pokrytá linoleom, vykurovanie a varenie je zabezpečené pieckou na tuhé palivo. U rodičov je dlhodobo vnímaná nízka úroveň rodičovských i komunikačných kompetencií, matka nevie vyjadriť svoje požiadavky, disponuje nízkou slovnou zásobou, pre pochopenie súvislostí a vyjadrenie svojej vôle vyžaduje slovnú pomoc partnera, ktorý ju stále sprevádza. X. opakovaných sociálnych šetrení v domácnosti partneri slovne prejavujú záujem o maloleté deti v zariadení. Z. záujem prejavujú o maloletú P., najstaršie dieťa, ktoré vyrastalo istý čas v ich domácnosti. H. deti boli umiestnené priamo zo zdravotníckeho zariadenia. H. sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi od novembra XXXX v celkovej výške XXX,XX € mesačne. D. príjem nemajú. T. zdroj financií uvádzajú zber kovov. J. maloletú doposiaľ nenavštívili. L. XX.X. a XX.X. sa matka s partnerom z vlastnej vôle dostavili na úrad, prejavili záujem o deti umiestnené, žiadali informácie o prospievaní. F. dňa XX.XX. porodila ďalšie dieťa, F. X.. Na základe vyššie uvedeného odporúča úrad nariadiť ústavnú starostlivosť a rodičov zaviazať na plnenie vyživovacej povinnosti v minimálnom rozsahu.
X. Z oznámenia úradu zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že otec je evidovaný v zozname uchádzačov o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi. F. nie je evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi.
X. Podľa ust. § 44 zákona č. XX/XXXX Z.z. o rodine (1) Z. starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo
nemôžu zabezpečiť. (2) Z. starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. (3) Z. starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. (4) Q. pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.
8. Podľa ust. § 54 ods. 5 zákona o rodine (1) Náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti. 2) Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv. (3) Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. (4) Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. (5) Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
9. Podľa ust. § 55 ods. 1 Zákona o rodine súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
10. Podľa ust. § 62 Zákona o rodine 1)Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa ust. §75 pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
13. Podľa ust. § 81 Zákona o rodine (1) Ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. (2) Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať
úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.
14. Súd má po vykonanom dokazovaní za jednoznačne preukázané, že sú splnené podmienky a je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa nariadiť ústavnú starostlivosť. pre zmenu rozsudku, ktorým bola maloletému nariadená ústavná starostlivosť. Zdravotný stav maloletej si od jej narodenia ošetrovateľskú a opatrovateľskú starostlivosť v takej miere, ktorú rodičia nie sú schopní vzhľadom k svojim nedostatočným kompetenciám dieťaťu zabezpečiť, sú kladené zvýšené nároky na hygienický štandard, intenzívnu ošetrovateľskú starostlivosť, pričom hygienické pomery domácnosti a rodičovské schopnosti matky maloletej sú na veľmi nízkej úrovni. Rodičia od narodenia maloletej svoje pomery žiadnym spôsobom neprejavili, a neprejavili ani žiadnu snahu v tomto smere, a to ani počas nariadeného výchovného opatrenia. Súdu sa nepodarilo nájsť vhodnú osobu pre náhradnú osobnú starostlivosť, preto je nevyhnutné dieťa umiestniť do ústavnej starostlivosti.
15. Vzhľadom k majetkovým pomerom rodičov, ktorí sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi súd uložil rodičom povinnosť platiť výživné len v minimálnej zákonom stanovenej výške, a to 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona ( aktuálne 27,32€) mesačne.
16. O trovách konania súd nerozhodoval, pretože takýto návrh podaný nebol ( § 57 CMP)
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať ten účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa §63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil .