Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-126-2015.pdf
PDF · 155.89 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/126/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Slávkou Garančovskou v spore žalobcu: DH Solar s.r.o., Seberíniho 1, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 03, IČO: 44 283 962, právne zastúpený LEGAL & CORP s.r.o., Gajova 11, 811 09 Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanému: 1. Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, právne zastúpená KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Dunajská 32 , Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 08, IČO: 51 003 848, 2. Východoslovenská energetika a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, o zaplatenie a určenie povinnosti s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie o určenie povinnosti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade v zmysle žaloby podanej dňa 30.04.2015 z a s t a v u j e .
II. Žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré mu vznikli s jeho prítomnosťou na pojednávaní konanom dňa 25.09.2018, ktoré je povinný nahradiť žalovaný v 1. rade, pričom ich výška bude vyčíslená samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom.
IV. Žalovanému v 1. rade priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktoré je povinný nahradiť žalobca, pričom ich výška bude vyčíslená samostatným uznesením vydaným po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom.
V. Žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 30.04.2015 domáhal, aby súd uložil: a) žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.933,33 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% od 01.03.2015 do zaplatenia; b) žalovanému v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 222,96 EUR; c) žalovanému v 1. rade uložil povinnosť uhrádzať žalobcovi doplatok vo výške 338,595 EUIR/MWh v rozsahu skutočného množstva elektriny vyrobenej žalobcom v každom kalendárnom mesiaci roka 2015 z obnoviteľných zdrojov, zníženého o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, a to do 15 dní od skončenia každého kalendárneho mesiaca roka 2015; d) žalovanému v 2. rade uložil povinnosť odoberať od žalobcu elektrinu s obnoviteľných zdrojov energie, ktorú žalobca vyrobil v každom kalendárnom mesiaci roka 2015 za cenu elektriny na straty vo výške 144,015 EUR/MWh bez DPH, a to do 15 dní od skončenia každého kalendárneho mesiaca roka 2015. Zároveň žiadal náhradu trov konania.
2. Žalobca uviedol, že je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, vyrába elektrinu zo slnka zariadením - Fotovoltaickou elektrárňou, nachádzajúcej sa v na území obce Turany nad Ondavou (okres Stropkov), na pozemku par. č. : KN-C 308/10 v k.ú.: Turany nad Ondavou. Zariadenie fotovoltaickej elektrárne žalobcu bolo do prevádzky uvedené dňom 06.06.2011 potvrdením Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“)č. 0195/2011/E-PT zo dňa 13.06.2011. Žalobca je poberateľom podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v zmysle zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o podpore“) vo forme odberu (výkupu) elektriny a vo forme doplatku, pričom podporu v zmysle zákona zabezpečuje žalovaný v 1. rade a ním poverená osoba - žalovaný v 2. rade. Za účelom zabezpečenia podpory v zmysle Zákona o podpore bola medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade uzavretá dňa 12.07.2011 Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č. OZE_310_2011, ktorá zanikla dňom 31.12.2014 v zmysle Čl. VII bodu 19 trojstrannej Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku uzavretej dňa 09.12.2014, číslo pre PDS: OZE_310_2011_15, číslo pre VSE: OZE_310_2011_15_VSE (ďalej len „trojstranná Zmluva“). Trojstrannej Zmluvy bola uzatvorená na dobu určitú, do zániku práva výrobcu, žalobcu, na podporu, čiže do roku 2026 (15 rokov od uvedenia zariadenia do prevádzky). Počas celej doby podpory má žalobca, výrobca elektriny, právo na výkup elektriny za cenu elektriny na straty, ktorá pre rok 2015 bola schválená ÚRSOm vo výške 44,015 EUR/ MWh bez DPH vydaným cenovým rozhodnutím č. 0008/2015/E zo dňa 27.11.2014. Žalobca má právo na doplatok, ktorý bol cenovým rozhodnutím č. 0640/2014/E-OZ zo dňa 15.10.2013 stanovený ÚRSO pre roky 2014-2026 vo výške 382,61 EUR/MWh bez DPH. Na základe uvedených cenových rozhodnutí a trojstrannej Zmluvy má žalobca voči žalovanému v 1. rade právo na vyplatenie doplatku vo výške 338,595 EUR/MWh bez DPH mesačne a voči žalovanému v 2. rade na úhradu ceny elektriny vo výške 44,015 EUR/MWh bez DPH za skutočne dodané množstvo elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a dodanej do distribučnej sústavy. Na účely preukázania skutočne vyrobeného množstva elektriny z obnoviteľných zdrojov sa vydáva v zmysle Zákona o podpore tzv. potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (vydáva ÚRSO na celú dobu podporu, u žalobcu od 2012 do 2026). Žalobcovi bola podpora poskytovaná nerušene od roku 2011, ale žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi listom zo dňa 15.12.2014, že v roku 2015 nastala u žalobcu „nemožnosť uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015“ z dôvodu porušenia zákonných povinností v zmysle ust. § 4 Zákona o podpore. Žalovaný v 1. rade v liste uviedol, že trojstranná Zmluvy ostáva v platnosti, ale pre rok 2015 je nevykonateľná, preto navrhol žalobcovi podpísať Dodatok k trojstrannej Zmluve, ktorým by sa dodávky žalobcom vyrobenej elektriny do distribučnej siete žalovaného v 1. rade pre žalovaného v 2. rade nepovažovali za nevyžiadané a neoprávnené. Žalobca v snahe zamedziť škodám, ktoré by mu vznikli, dodatok k trojstrannej Zmluve podpísal, ale svojho práva na obranu svojich nárokov (vyplácanie podpory a taktiež práva na odoberanie vyrobenej elektriny) sa domáha súdnou cestou. Žalobca poukázal na to, že nemá vedomosť o porušení povinností uložených mu zákonom o podpore a až neskôr, z médií, sa dozvedel, že jeho porušenie povinnosti malo spočívať v nesplnení si oznamovacej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. Uvedené skutočnosti si žalobca následne overil na webovej stránke ÚRSO a zistil, že je evidovaný v zoznamoch výrobcov, ktorí si nesplnili oznamovaciu povinnosť voči prevádzkovateľovi distribučnej regionálnej siete (voči žalovanému v 1. rade) pre rok 2015. Žalobca poukázal na to, že jeho nárok na podporu pre rok 2015 nezanikol, pretože sankcia v podobe straty nároku na podporu sa z dôvodu aplikácie prechodného ust. § 18e ods. 1 Zákona o podpore nevzťahuje na výrobcov elektriny, ktorí svoje zariadenia uviedli do prevádzky do 31.12.3013; z materiálneho hľadiska žalobca splnil oznamovaciu povinnosť voči žalovanému v 1. rade ešte pred uplynutím lehoty, pred 15.08.2014; sankciu v materiálnom právnom štáte možno ukladať výhradne na základe individuálneho správneho aktu a nie priamo na základe právneho predpisu.
3. Žalobca žalobou žiadal uhradenie súm z vystavených faktúr pre žalovaného v 1. rade a pre žalovaného v 2. rade za január 2015, ktoré žalovaný v 1. rade vrátil žalobcovi bez úhrady a žalovaný v 2. rade z nej uhradil iba sumu vo výške 546,43 EUR ako cenu za odobraté množstvo elektriny za január 2015 podľa cien elektriny na spotovom trhu. Nárok žalobcu na zaplatenie istiny uvedený v odseku 1. odôvodnenia pod bodom a) a b).
4. Žalobca k žalobe doložil listinné dôkazy, na ktoré sa v žalobe odvolával a ktoré preukazujú jeho nárok - výpis z obchodného registra žalobcu, žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade; čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXX Z. U. E. G. U.; potvrdenie ÚRSO o splnení oznamovacej povinnosti č. 0195/2011/E-PT zo dňa 13.06.2011; rozhodnutie ÚRSO zo dňa 15.10.2013, č. 0640/2014/E-OZ; potvrdenie ÚRSO o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zo dňa 29.02.2012, č.0997/2012/ PoP-OZE; Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č. OZE_310_2011; list žalovaného v 1. rade zo dňa 10.10.2014; Zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku uzavretej dňa 09.12.2014, číslo pre PDS: OZE_310_2011_15, číslo pre VSE: OZE_310_2011_15_VSE; list žalovaného v 1. rade zo dňa 15.12.2014 spolu s návrhom Dodatku k Zmluve o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku; písomná komunikácia medzi stranami sporu preukazujúca, že žalovaný v 1. rade dňa 6.12.2013 potvrdil, že od žalobcu mu bolo doručené rozhodnutie ÚRSO o cene elektriny pre stanovenie doplatku, že žalovaní vrátili žalobcovi faktúry vstavené za január 2015; informácie z webovej stránky ÚRSO a medií.
5. Žalobca počas konania, písomne alebo ústne na pojednávaniach, reagoval na vyjadrenia žalovaných a zotrval na svojich tvrdeniach, že si svoje povinnosti v zmysle Zákona o podpore plnil a splnil aj v roku 2014 pre uplatnenie podpory na kalendárny rok 2015. Poukázal na gramaticko-logický výklad prechodných a záverečných ustanovení Zákona o podpore, vyjadril sa k Nálezu Ústavného súdu zo dňa 22.03.2017, PL ÚS 50/2015-148 zaoberajúceho sa danou problematikou a poukázal na to, že ÚS SR neposudzoval výklad pojmu „podmienky podpory“ v zmysle prechodných ustanovení novely Zákona o podpore, ktorá zaviedla sankciu odobratia podpory pri nesplnení povinnosti.
6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 15.10.2018 (elektronické podanie) zobral žalobca svoju žalobu v časti uloženia povinnosti žalovaným ( odsek 1. odôvodnenia pod písm. c) a d) ) späť a žiadal konanie v danej časti zastaviť.
7. Súd žalobu spolu s prílohami zasielal na vyjadrenie žalovaním, spolu s poučením o následkoch nevyjadrenia sa k žalobe.
8. Žalovaný v 2. rade, písomným podaním doručeným súdu dňa 10.07.2015, uviedol, že nie je subjektom, ktorému by mali byť v zmysle Zákon o podpore adresované právne úkony potrebné pre vznik alebo uplatnenie práva na podporu v zmysle citovaného zákona. Výrobcovia elektriny majú povinnosti voči ÚRSO a prevádzkovateľovi distribučnej siete, do ktorej je zariadenie výrobcu zapojené, čiže voči žalovanému v 1. rade. Žalovaný v 2. rade obdržal od žalovaného v 1. rade informáciu, že žalobca si nesplnil povinnosti v zmysle citovaného zákona (overil si uvedené informácie aj na www.urso.sk <http://www.urso.sk>) a preto mu za odobratú elektrinu z vystavenej faktúry za január roku 2015 vyplatil cenu obvyklú (cena, za ktorú sa predáva elektrina na spotovom trhu). Pre prípad, že bude právoplatne rozhodnuté, že žalobcovi patrí nárok na podporu, žalovaný v 2. rade vyplatí žalobcovi rozdiel medzi obvyklou cenou a cenou elektriny za straty vyplatí. Žalovaný v 2. rade sa vyjadril aj k samotnému systému podpory, ktorý v zmysle citovaného zákonom nie je možné chápať ako podporu vyplácanú štátom, ale o podporu, ktorá je regulovaná štátom prostredníctvom ÚRSO, ale na financie na túto podporu sa skladajú všetci odberatelia elektriny v rámci svojich platieb za odobratú elektrinu (zahrnuté do tarify za prevádzkovanie systému). Zároveň uviedol, že nesplnením povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore, výrobca nestráca nárok na podporu, stráca iba možnosť uplatniť si toto právo v určitom kalendárnom roku počínajúc rokom 2015. Poukázal aj na to, že pri výklade prechodných ustanovení je potrebné vychádzať z ich účelu a gramaticko-logického usporiadania zákona. Na základe uvedeného žiadal, aby súd žalobu voči nemu zamietol.
9. Žalovaný v 2. rade počas konania, či už písomne alebo ústne na pojednávaniach zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v odseku 8. odôvodnenia a zároveň uviedol, že pre prípad úspechu (zamietnutej žaloby voči žalovanému v 2. rade) nežiada náhradu trov konania.
10. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní konanom dňa 07.12.2018 uviedol, že so späťvzatím žaloby v časti uloženia povinnosti (odsek 1. odôvodnenia pod písm. d) ) súhlasí.
11. Žalovaný v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe a jej prílohám doručenom súdu dňa 17.07.2015 uviedol, že žalovaný v 1. rade je prevádzkovateľom distribučnej sústavy v zmysle zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike pre územie Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja na základe a v súlade s povolením č. 2007E 0257 zo dňa 04.07.2007 vydaným ÚRSO. Poukázal na to, že v zmysle Zákon o podpore má určenú povinnosť poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov vo forme doplatku a odberom elektriny za cenu straty elektriny na straty za podmienok uvedených v Zákone o podpore. Poukázal na to, že rozpor medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je ten, či si žalobca splnil oznamovaciu povinnosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore k určitému dátumu. Žalovaný v 1. rade neeviduje splnenie oznamovacej povinnosti žalobcom do 15.08.2014 (aj podľa zoznamu zverejneného ÚRSO). Žalobca si svoju oznamovaciu povinnosť splnil a zaslal predpokladanú charakteristiku výroby elektriny na rok 2015 na predpísanom tlačive, ale až po dátume 15.08.2014. Žalovanému v 1. rade uvedené oznámenie bolo doručené dňa 30.10.2014 a teda v zmysle zákona, zmeškanie prekluzívnej lehoty, má za následok stratu podpory pre nasledujúci kalendárny rok, v danom prípade pre rok 2015. Žalobcom zaslané cenové rozhodnutie vydané ÚRSO a doručené žalovanému v 1. rade v decembri 2013 nie je možné považovať za splnenie si každoročnej oznamovacej povinnosti vychádzajúc z jeho obsahu a z gramaticko-logického znenia ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore, ktoré vyžaduje splnenie oznamovacej povinnosti určitou pravidelnosťou. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že všetci výrobcovia boli ÚRSO (oznámenie na webovej stránke ÚRSO zo dňa 28.07.2014) upovedomení, že je potrebné splniť k 15.08.2014 oznamovaciu povinnosť (prvýkrát po novele Zákona o podpore účinnej od 1.1.2014) za účelom možnosti uplatnenia si podpory v zmysle Zákona o podpore. Poukázal aj na to, že novelou zákona nedošlo k odňatiu práva, zániku práva na podporu, ale v prípade nesplnenia si povinnosti, iba k dočasnej nemožnosti uplatniť si právo na podporu ako dôsledok. Na základe uvedeného žiadal, aby súd žalobu voči nemu zamietol.
12. Na preukázanie tvrdených skutočností žalovaný v 1. rade doložil k písomnému vyjadreniu rozhodnutie ÚRSO zo dňa 04.06.2007 - povolenie č. 2007E 0257 spolu so zmenami; list žalobcu, ktorým žalovanému v 1. rade zaslal predpokladanú ročnú charakteristiku dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015 a oznámenie o uplatnení podpory (doručený žalovanému v 1. rade dňa 30.10.2014) spolu s vyplneným tlačivom; informácie z webovej stránky ÚRSO.
13. Žalovaný v 1. rade počas konania, písomne a ústne na pojednávaniach, zotrval na svojich vyjadreniach a zároveň poukázal, že žalobca si pravidelne od uvedenia zariadenia do prevádzky plnil svoju oznamovaciu povinnosť (rok 2011-2013) a na tlačive oznamoval žalovanému v 1. rade predpokladanú ročnú charakteristiku dodávky vyrobenej elektriny pre nasledujúci kalendárny rok. Vo svojich vyjadreniach reagoval aj na ďalšie tvrdenia žalobcu, na ktoré žalobca poukázal počas konania.
14. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 07.12.2018 uviedol, že so späťvzatím žaloby v časti uloženia povinnosti žalovanému v 1. rade (odsek 1. odôvodnenia pod písm. c) ) súhlasí.
15. Podľa ust. § 470 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
16. Podľa ust. § 144 v spojení s ust. § 145 ods. 2 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
17. V zmysle ust. § 146 ods. 1 veta prvá CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
18. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, čiastočné späťvzatie žaloby v časti uloženia povinnosti žalovaným, a súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby v danej časti, súd o čiastočnom späťvzatí žaloby, rozhodol tak ako je uvedené v I. výroku výrokovej časti tohto rozsudku a konanie o uloženie povinnosti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade v zmysle podanej žaloby zo dňa 30.04.2015 zastavil.
19. Na základe uvedeného predmetom konania ostala povinnosť zaplatenia peňažnej istiny s príslušenstvom.
20. V zmysle ust. § 149 v spojení s ust. § 151 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
21. Na základe uvedeného súd nevykonával dokazovanie ku skutočnostiam, ktoré považoval za nesporné a teda k tým, ktoré strany sporu výslovne nepopreli. Súd za nesporné považoval tieto skutočnosti: a) žalobca je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov elektriny, ktorého zariadenie na výrobu elektriny bolo uvedené do prevádzky pred rokom 2014 (v roku 2011) a ktorému v zmysle ustanovení zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o podpore“) patrí podpora podľa spôsobu a za splnenia podmienok určených citovaným zákonom; b) žalovaný v 1. rade - spoločnosť Východoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 599 361, je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy a má povinnosť podporovať žalobcu spôsobom v zmysle citovaného zákona po splnení zákonom stanovených podmienok a povinností žalobcu; c) žalovaný v 2. rade - spoločnosť Východoslovenská energetika a.s., IČO: 44 483 767 je žalovaným v 1. rade splnomocnený na poskytovanie časti podpory (odoberať žalobcom vyrobenú elektrinu za cenu elektriny na straty) žalobcovi v prípade, ak žalobca spĺňa podmienky podpory a ak si splní povinnosti výrobcu elektriny stanovené citovaným zákonom; d) existencia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, následne medzi žalobcom ako výrobcom a žalovaným v 2. rade ako odberateľom za účasti žalovaného v 1. rade ako prevádzkovateľom distribučnej siete, na základe uzavretých zmlúv - Zmluvy o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č. OZE_310_2011 a Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku uzavretej dňa 09.12.2014, číslo pre PDS: OZE_310_2011_15, číslo pre VSE: OZE_310_2011_15_VSE; e) splnenie povinnosti žalobcu v zmysle ust. § 4 ods. 2 citovaného Zákona o podpore; f) čiastočné uhradenie faktúry č. 150001 vystavenej žalobcom žalovanému v 2. rade dňa 31.01.2015, splatná dňa 28.02.2015, na sumu 769,56 EUR - uhradená vo výške 546,43 EUR.
22. Spornými skutočnosťami medzi stranami sporu ostala otázka, či žalobca si svoje povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 citovaného Zákona o podpore splnil včas, teda či oznámil Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a prevádzkovateľovi distribučnej sústavy uplatnenie podpory a predpokladané množstvo dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok, čo v danom spore znamená, či žalobca uvedené skutočnosti oznámil ÚRSO a žalovanému v 1. rade do 15.08.2014 pre uplatnenie si podpory na kalendárny rok 2015 a taktiež otázke, či si túto povinnosť mal plniť vzhľadom na prechodné ustanovenia, ust. § 18e, Zákona o podpore. V prípade rozhodnutia súdu, že žalobca si svoje povinnosti voči obom subjektom splnil, patrí mu právo na podporu v celom rozsahu v zmysle Zákona o podpore za kalendárny rok 2015 a v prípade rozhodnutia súdu, že žalobca svoju povinnosť v danej lehote nesplnil, hoci iba voči jednému z uvedených subjektov, jeho právo na podporu na kalendárny rok 2015 zaniklo v zmysle ust. § 4 ods. 3 Zákona o podpore.
23. Žalobca k spornej skutočnosti uviedol vo svojich písomných vyjadreniach a v ústnych prednesoch, že má za to, že je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov elektriny, ktorého zariadenie na výrobu elektriny bolo uvedené do prevádzky pred rokom 2014 a preto sa u neho podmienky podpory riadia podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2013 (pred účinnosťou novely Zákona o podpore, čiže zákona č. 382/2013 Z.z., ktorý od 1.1.2014 zaviedol sankciu - stratu podpory po nesplnení si povinností, ust. § 4 ods. 3 Zákona o podpore účinného od 1.1.2014) a teda sa neho vzťahujú prechodné ustanovenia, ust. § 18e Zákona o podpore, a podmienky podpory výroby elektriny zostávajú zachované. Žalobca uviedol, že v zmysle jeho názoru a pohľadu na gramatický a logický vklad pojmov obsiahnutých v Zákone o podpore, sa na neho predmetná povinnosť v podobe podmienky včasného oznámenia neaplikuje a má
za to, že žalobca si aj napriek tomu všetky svoje povinnosti splnil, pretože predpokladané množstvo dodanej elektrickej energie bolo žalovanému v 1. rade doručené v decembri 2013 zaslaním cenového rozhodnutia ÚRSO č. 0640/2014/E-OZ zo dňa 15.10.2013 a v októbri 2014 doručil i oznámenie, že si uplatňuje podporu. Žalobca poukázal na to, že doručenie týchto oznámení nebolo žalovaným v 1. rade spochybnené. Žalobca ďalej poukázal aj na nález Ústavného súdu zo dňa 22.03.2017, č.k. PL ÚS 50/2015-148, na ktorý sa odvolávajú aj žalovaní, ale ktorým nebolo zaujaté stanovisko k výkladu pojmu „podmienky podpory“ v zmysle prechodných ustanovení novely Zákona o podpore, ktorá zaviedla sankciu odobratia podpory pri nesplnení povinností.
24. Žalovaný v 1. rade k spornej skutočnosti vo svojich písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch uviedol, že má za to, že žalobca si nesplnil včas svoju oznamovaciu povinnosť voči prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej siete a preto mu zaniklo právo na podporu v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o podpore na nasledujúci kalendárny rok (rok 2015). Poukázal na to, že žalobca ako výrobca elektriny s právom na podporu musí svojím právnym úkonom (zaslaním oznámenie) prejaviť vôľu, čoho sa chce domáhať, v danom prípade, že chce, aby mu na ďalší kalendárny rok bola poskytovaná podpora. Z právneho úkonu žalobcu - doručenie cenového rozhodnutia ÚRSO č. 0640/2014/E-OZ zo dňa 15.10.2013 a k jeho právnemu názoru k nemu je zrejmé, že žalovaný v 1. rade by doručenie cenového rozhodnutia mal chápať ako splnenie žalobcovej oznamovacej povinnosti do roku 2026. Žalovaný v 1. rade s takýmto názorom žalobcu nesúhlasí a vychádzajúc z gramatického a logického znenia Zákona o podpore poukázal na to, že zákonodarca stanovil určitosť a zrozumiteľnosť prejavenej vôle (vôľa, že si uplatňuje podporu a k akému množstvu dodanej elektriny) a taktiež aj jej charakter pravidelnosti (ročne vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok). Zároveň uviedol, že nesplnením povinnosti dochádza k dočasnej strate podpory a nie k strate, zániku práva na podporu a poukázal na to, že daná problematika je riešená nálezom Ústavného súdu zo dňa 22.03.2017, č.k. PL ÚS 50/2015-148.
25. Žalovaný v 2. rade k spornej skutočnosti uviedol, že jeho povinnosť pri podpore výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov je naviazaná na splnenie si povinností takýchto výrobcov, medzi iným aj na splnenie povinnosti zaslania oznámenia v zmysle ustanovení Zákona o podpore žalovanému v 1. rade a ÚRSO vždy k 15. augustu. Splnenie tejto oznamovacej povinnosti je overované žalovaným v 1. rade a na základe tohto overenia, žalovaný v 2. rade, v zmysle uzavretých Zmlúv (odsek 21. písm. d) odôvodnenia) za odobratú elektriny platí výrobcom elektriny, aj žalobcovi, cenu dohodnutú v Zmluve, podľa cien obvyklých (ceny na spotových trhoch) spolu s doplatkom - cena elektriny na straty alebo bez doplatku.
26. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:
27. Zmluvou o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku uzavretej dňa 09.12.2014, číslo pre PDS: OZE_310_2011_15, číslo pre VSE: OZE_310_2011_15_VSE mal súd preukázané, že ju uzavreli žalobca ako výrobca, žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ distribučnej siete („PDS“) a žalovaný v 2. rade ako odberateľ. Predmetom zmluvy podľa článku I zmluvy je okrem iného záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine podľa ustanovení prevádzkového poriadku žalovanému; záväzok odberateľa odobrať vo vlastnom mene a na vlastný účet od výrobcu elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa tejto zmluvy; záväzok odberateľa výrobcovi zaplatiť za odobratú elektrinu určenú cenu; záväzok odberateľa prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) zákona o podpore; záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora vo forme doplatku v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore a zároveň odovzdať údaje o takto vyrobenej elektrine „PDS“ v súlade s Prevádzkovým poriadkom „PDS“; záväzok „PDS“ v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a spôsobom v tejto zmluve uvedeným zaplatiť výrobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vydaného výrobcovi. Fakturácia dodávky elektriny bola dohodnutá v článku III zmluvy, fakturácia doplatku v článku IV zmluvy a cena bola dohodnutá v článku V zmluvy. Dňa 25.12.2015 bol uzavretý dodatok k predmetnej zmluve, ktorým bol doplnený článok V, Cena, o nový odsek 2, v ktorom bola stanovená cena za dodávku elektriny nepodliehajúcej nároku na uplatnenie podpory.
28. Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 15.10.2013 mal súd preukázané, že žalobcovi bola na roky 2014 až 2026 schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 EUR/MWh, vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení výrobcu, žalobcu.
29. Faktúrou č. 150001 zo dňa 31.01.2015, splatnou 28.02.2015 mal súd preukázané, že žalobca vyúčtoval žalovanému v 1. rade za mesiac január 2015 doplatok podľa zmluvy č. OZE_310_2011 sumu 4.933,33 EUR. Faktúra bola doručená žalovanému 16.02.2015. Prílohou faktúry boli údaje o výrobe a dodávke elektriny.
30. Listom žalovaného zo dňa 20.02.2015 a následnou písomnou komunikáciou mal súd preukázané, že žalovaný v 1. rade vrátil žalobcovi vystavenú faktúru bez úhrady a oznámil mu, že na žalobcom prevádzkovaný zdroj nie je možné uplatniť podporu v zmysle Zákona o podpore.
31. Faktúrou č. 150001 zo dňa 31.01.2015, splatnou 28.02.2015 mal súd preukázané, že žalobca vyúčtoval žalovanému v 2. rade za mesiac január 2015 dodávku el. do DS na straty podľa zmluvy č. OZE_310_2011 sumou vo výške 769,56 EUR.
32. Listom žalovaného v 2. rade zo dňa 29.01.2015 a následne listom žalobcu bolo súdu preukázané, že v žalovaný v 2. rade vrátil žalobcovi vystavenú faktúru (odsek 31. odôvodnenie) na opravu a žalobca ju po oprave (iný variabilný symbol a číslo Zmluvy) doručil žalovanému v 2. rade.
33. Listom žalobcu zo dňa 29.10.2014, doručeným žalovanému v 1. rade dňa 30.10.2014 mal súd preukázané, že na základe povinností výrobcu elektriny voči prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, ktoré žalobcovi vyplývajú z § 4 zák. č. 309/2009 Z.z. v prílohe listu zaslal žalobca žalovanému v 1. rade formulár s údajmi o predpokladanej ročnej charakteristike dodávky elektriny vyrobenej v roku 2015 vyplnený dňa 14.08.2014 a oznámil uplatnenie podpory v roku 2015. Žalobca zároveň uviedol, že k nedoručeniu v stanovenom termíne došlo zrejme v dôsledku technickej chyby. Prílohu listu tvoril vyplnený formulár.
34. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 mal súd preukázané, že ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby ( ďalej len „zákon o podpore OZE“ ) v platnom znení nie je v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z odôvodnenia Nálezu ÚS SR, PL.ÚS 50/2015, vyplýva, že novelou zákona o podpore OZE účinnou od 1.januára 2014 došlo k zmene ustanovenia § 4 ods. 3 tohto zákona, ktorá „len“ zmenila, resp. rozšírila právne dôsledky nesplnenie niektorých povinností, pričom tieto povinnosti ukladá tento zákon v ust. § 4 ods. 2. Ústavný súd poukázal na to, že ide o „špecifickú sankciu“, ktorá má súkromnoprávny charakter, ale je potrebné zdôrazniť, že neplnenie zákonom stanovených povinností nemôže v právnom štáte požívať právnu ochranu. Ústavný súd poukázal aj na to, že konkrétne povinnosti pre výrobcov elektriny z OZE boli stanovené zákonom o podpore OZE aj pred jeho novelou, ktoré považuje za legitímne s poukazom na to, že vyplývajú zo špecifických čŕt právnej regulácie v odvetví elektroenergetiky a novelu, ktorou zákonodarca sankcionoval nesplnenie povinností (nemožnosť uplatnenia práva na doplatok na nasledujúci kalendárny rok) jednotlivých výrobcov elektriny z OZE a priori nie je možné hodnotiť ako zásah do podstaty a zmyslu základného práva na podnikanie, ale smeruje k dôslednému plneniu ich zákonom ustanovených povinností.
35. Súd sa oboznámil aj so súdnymi rozhodnutiami súdov prvej inštancie v obdobných veciach, na ktoré poukázal žalovaný v 1. rade a zistených vlastnou činnosťou.
36. V zmysle ust. § 3 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o podpore“), Spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny, Podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpora výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou sa zabezpečuje a) prednostným 1. pripojením zariadenia na výrobu elektriny do regionálnej distribučnej sústavy, 2. prístupom do sústavy, 3. prenosom elektriny, distribúciou elektriny a dodávkou elektriny,
b) odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty, c) doplatkom, d) prevzatím zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy. Podpora, odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty a doplatkom, sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny a) s celkovým inštalovaným výkonom do 125 MW, b) s celkovým inštalovaným výkonom do 200 MW, ak je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou výrobou a energetický podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% alebo energetický podiel plynov vznikajúcich ako vedľajší produkt v metalurgickom výrobnom procese v palive je vyšší ako 40%. Podpora, doplatkom, sa vzťahuje na a) všetku elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW vrátane, b) všetku elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW vrátane, c) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej elektriny v zariadení výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, pričom pomer sa počíta ako podiel 5 MW k celkovému inštalovanému výkonu, d) celú výrobu elektriny v zariadení výrobcu elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým inštalovaným výkonom do 15 MW vrátane, e) elektrinu zodpovedajúcu pomernému množstvu celkovej vyrobenej elektriny v zariadení výrobcu elektriny využívajúcom ako zdroj veternú energiu s celkovým inštalovaným výkonom nad 15 MW, pričom pomer sa počíta ako podiel 15 MW k celkovému inštalovanému výkonu, f) všetku elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, g) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 20% a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, h) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným výkonom nad 10 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, i) všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30% a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40% z využiteľného tepla, j) všetku elektrinu vyrobenú vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak energetický podiel plynov vznikajúcich ako vedľajší produkt v metalurgickom výrobnom procese v palive je vyšší ako 40%. Podpora, prevzatím zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny s celkovým inštalovaným výkonom menej ako 1 MW. Pri zariadení výrobcu elektriny využívajúce ako zdroj slnečnú energiu sa podpora, prevzatím zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, vzťahuje len na zariadenie s inštalovaným výkonom do 30 kW. Podpora, odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené za cenu elektriny na straty; doplatkom; prevzatím zodpovednosti za odchýlku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, sa vzťahuje na zariadenia výrobcu elektriny po dobu 15 rokov od času uvedenia zariadenia do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny.
37. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 až 3 Zákona o podpore v znení platnom a účinnom do 31.12.2013, Práva a povinnosti výrobcu elektriny, (1) Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením,
b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona. (3) Právo podľa odseku 1 písm. b) nemá výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa odseku 2 písm. a) a b).
38. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 až 3 Zákona o podpore v znení platnom a účinnom od 01.01.2014, Práva a povinnosti výrobcu elektriny? (1) Výrobca elektriny, ktorý spĺňa podmienky na získanie podpory podľa § 3 (ďalej len "výrobca elektriny s právom na podporu"), má právo na a) prednostné pripojenie do distribučnej sústavy, prednostný prenos elektriny, prednostnú distribúciu elektriny a prednostnú dodávku elektriny, ak zariadenie na výrobu elektriny spĺňa technické podmienky prevádzkovateľa sústavy podľa osobitného predpisu a neohrozí bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy; prednostný prenos elektriny sa nevzťahuje na prenos elektriny spojovacím vedením, b) odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou, ktorú dodal za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy alebo subjektom povereným prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, na základe zmluvy o dodávke elektriny, c) doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c) na základe účtovného dokladu vystaveného prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy na skutočné množstvo elektriny vyrobenej za kalendárny mesiac alebo v prípade malého zdroja za kalendárny rok, z obnoviteľných zdrojov energie alebo elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou, zníženej o technologickú vlastnú spotrebu elektriny, upravenej podľa § 3 ods. 4, aj v tom prípade, že si právo na odber elektriny podľa písmena b) neuplatňuje, d) odber elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny pripojené, za cenu elektriny na straty v období 1. odo dňa uvedenia zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky do konca kalendárneho roka, ak toto zariadenie uviedol do prevádzky v danom kalendárnom roku alebo 2. do 31. marca, ak od roku uvedenia zariadenia na kombinovanú výrobu do prevádzky alebo od roku rekonštrukcie alebo modernizácie 9) technologickej časti takéhoto zariadenia uplynulo najviac 15 rokov. (2) Výrobca elektriny s právom na podporu je povinný
a) predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie alebo potvrdenie o pôvode elektriny vyrobenej vysoko účinnou kombinovanou výrobou vydané za predchádzajúci kalendárny rok, b) oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, s ktorým má uzavretú zmluvu o dodávke elektriny, predpokladanú charakteristiku svojej dodávky v termínoch uvedených v prevádzkovom poriadku prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy, ak celkový inštalovaný výkon zariadenia je väčší ako 1 MW, c) oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15. auguste je výrobca elektriny povinný informovať prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa odseku 1 najneskôr 30 dní pred uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, d) vrátiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy doplatok podľa § 3 ods. 1 písm. c), ktorý mu bol vyplatený v rozpore s podmienkami podpory podľa tohto zákona. (3) Výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.
39. Podľa ustanovenia § 18e ods. 1 Zákona o podpore, Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014, Podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov.
40. Podľa ustanovenia § 269 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka (1) Ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. (2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
41. Na základe takto zisteného skutkového stavu a vyššie citovaného zákonných ustanovení, súd mal za preukázané, že medzi stranami vznikol právny vzťah na základe Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku z 09.12.2014 vrátane dodatku z 25.12.2014. Nebolo medzi stranami sporné, že žalobca je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov a ani to, že žalobca v zmysle Zmluvy dodal vyrobenú elektrinu odberateľovi, žalovanému v 2. rade, ktorý bol povinný za ňu zaplatiť cenu dohodnutú v Zmluve. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi ÚRSO vydal dňa 15.10.2013 rozhodnutie, ktorým schválil žalobcovi na roky 2014 až 2026 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 EUR/MWh, vyrobenej v zariadení žalobcu a taktiež to, že žalovaný v 1. rade listom (december 2014) oznámil žalobcovi nemožnosť uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 z dôvodu, že vo vzťahu k zdroju prevádzkovanému žalobcom nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby žalobcom prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015.
42. Žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy neeviduje vo vzťahu k žalobcovi včasné splnenie si jeho povinnosti ako výrobcu v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. Oznámenie žalobcu o predpokladanej ročnej charakteristike dodávky elektriny vyrobenej v jeho zariadení na rok 2015 a oznámenie o uplatnení podpory na rok 2015 bolo žalovanému v 1. rade doručené dňa 30.10.2014, teda po zákonom stanovenej lehote. Táto skutočnosť vyplýva z vykonaného dokazovania.
43. Súd po oboznámení sa s Nálezom ÚS SR a po posúdení gramaticko-logického výkladu ustanovení Zákona o podpore (poukázali strany sporu) dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, pretože novelou citovaného ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o podpore (novela zákonom č. 382/2013 Z.z. účinnou od 01.01.2014) nedošlo k zmene podmienok podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Podmienky podpory ako také ostali aj po 01.01.2014 nezmenené. Došlo len k zmene následkov nesplnenia si povinností výrobcov uvedených v ust. § 4 ods. 2 zákona o podpore a to tak, že výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú
v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok, čiže dôjde k dočasnej strate podpory a nie k jej zániku. Súd poukazuje na to, že v zmysle Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL.ÚS 50/2015-148 zo dňa 22.03.2017 táto sankcia uvedená v ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom od 01.01.2014 nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore s ústavou.
44. Nakoľko vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobca nestratil právo na podporu (výklad ust. § 18e Zákona o podporu), a taktiež to, že žalobca svoju povinnosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore si nesplnil voči žalovanému v 1. rade v zákonom stanovenej lehote (do 15.08.2014), má za to, že nemôže si na elektrinu vyrobenú vo svojom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok, t.j. na rok 2015. Žalobcovi teda nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom voči žalovanému v 1. rade v zmysle vystavenej faktúry 150001 (odsek 29. odôvodnenia).
45. Na základe uvedeného (odsek 44. odôvodnenia) súd žalobu voči žalovanému v 1. rade v časti zaplatenia považuje za nedôvodnú a zamietol ju tak ako to uviedol v II. výroku výrokovej časti tohto rozsudku.
46. Súd ďalej poukazuje aj na to, že žaloba o zaplatenie voči žalovanému v 2. rade je vzhľadom na hore uvedené skutočnosti (odsek 44. odôvodnenia - žalobca si nesplnil včas oznamovaciu povinnosť voči žalovanému v 1. rade v zmysle ust. § 4 ods. 2 Zákona o podpore a preto si nemôže na elektrinu vyrobenú a dodanú žalovanému v 2. rade uplatniť právo na podporu v kalendárnom roku 2015), za nedôvodnú a preto o žalobe voči nemu rozhodol tak ako je uvedené v III. výroku výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu voči nemu zamietol.
47. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
48. Podľa ust. § 252 CSP, každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
49. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
51. Podľa ust. § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
52. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
53. Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. V konaní boli úspešní obaja žalovaní, preto súd rozhodoval o ich nároku na náhradu trov konania.
55. Úspešnému žalovanému v 2.rade, ktorý na pojednávaní konanom dňa 07.12.2018 výslovne uviedol, že náhradu trov konania nežiada, súd v zmysle ust. § 257 CSP náhradu trov konania nepriznal, tak ako to uviedol v V. výroku výrokovej časti tohto rozsudku.
56. Úspešnému žalovanému v 1. rade súd priznal plnú náhradu trov konania, na zaplatenie ktorých zaviazal neúspešného žalobcu tak ako to uviedol v IV. výroku tohto rozsudku. Výška takto priznanej náhrady trov konania bude v zmysle citovaných ustanovení špecifikovaná samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
57. Súd poukazuje na to, že v konaní vznikli trovy žalobcovi, pričom procesne tieto trovy zavinil žalovaný v 1. rade, resp. jeho právny zástupca, ktorý sa nedostavil na súdom vytýčené pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 25.09.2018 o 11:15 hod. Právny zástupca žalovaného v 1. rade zaslal súdu mailom (elektronické podanie) dňa 25.09.2018 o 00:17 hod. ospravedlnenie svojej neprítomnosti z dôvodu náhlej choroby a žiadosť o odročenie pojednávania; následne zaslal potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti s potvrdením ošetrujúceho lekára, že nie je možné, aby sa dostavil na pojednávanie. Súd akceptoval žiadosť právneho zástupcu žalovaného v 1. rade a danú skutočnosť oznámil v uvedený deň 25.09.2018 o 8:46 hod. (mailom) aj žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu a žalovanému v 2. rade. Právny zástupca žalovaného v 2. rade sa nariadeného pojednávania konaného dňa 25.09.2018 zúčastnil a uviedol, že vzhľadom na vzdialenosť sídla právneho zástupcu žalobcu cestoval na pojednávanie deň vopred a preto žiada, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade (procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli) na náhradu trov, ktoré mu vznikli účasťou na danom pojednávaní. Súd vlastnou činnosťou zistil, že právny zástupca žalovaného v 1. rade je advokátska kancelária, ktorá zamestnáva viacerých koncipientov (potvrdené aj na pojednávaní konanom dňa 07.12.2018) a preto sa mal možnosť zabezpečiť účasť kompetentnej osoby na danom pojednávaní, ktoré svojim konaním zmaril.
58. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania v súlade s citovaným ustanovením § 256 ods. 2 CSP, ktoré mu vznik jeho účasťou na pojednávaní konanom dňa 25.09.2018 a ktoré je povinný nahradiť žalovaný v 1. rade tak ako to uviedol v III. výroku výrokovej časti tohto rozsudku. Výška takto priznanej náhrady trov konania žalobcovi bude v zmysle citovaných ustanovení špecifikovaná samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( § 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.v (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Na základe tohto právoplatného rozsudku bude môcť žalobca ako oprávnený viesť exekúciu na majetok žalovaného ako povinného.