Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/103/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - N. zastúpená advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, Kutlíkova 17, Bratislava a otec - F. zastúpený advokátskou kanceláriou NIKU & partners, s.r.o., P.Veľkého 51, Bratislava, za účasti Úradu komisára pre deti, Odborárske nám. 3, Bratislava, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Maloletý F. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia.

Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého F. výživným vo výške 50,-€ mesačne, ktoré výživné je povinná platiť k rukám otca maloletého, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc dňom vykonateľnosti tohto výroku.

Matka je o p r á v n e n á stretávať sa s maloletým F. každý párny kalendárny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že táto úprava neplatí počas jarných, Veľkonočných, letných a zimných školských prázdnin.

Ďalej je matka o p r á v n e n á stretávať sa s maloletým nasledovne:

- každý rok od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 20.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 16.8. do 20.00 hod.

- každý párny rok od nedele, ktorá predchádza prvému dňu jarných prázdnin od 18.00 hod. do nasledujúceho piatka do 17.00 hod.,

- každý nepárny rok od štvrtka, ktorý predchádza Veľkému piatku od 10.00 hod. do utorka, ktorý nasleduje po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod.,

- každý párny rok od prvého dňa zimných prázdnin od 10.00 hod. do 25.12. do 12.00 hod.,

- každý nepárny rok od 2.1. od 10.00 hod. do posledného dňa zimných prázdnin do 18.00 hod. a od 25.12. od 12.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.

Matka maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska maloletého a otec je povinný maloletého na styk riadne pripraviť.

Súd u k l a d á rodičom F. a maloletému F., povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v trvaní 12 mesiacov v rozsahu aspoň 20 hodín, počnúc právoplatnosťou tohto výroku.

Súd vo zvyšku návrh otca z a m i e t a .

Súd návrh matky z a m i e t a .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/73/2012-59 zo dňa 28.6.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.9.2012 a to v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému F..

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 2.5.2017 žiadal otec o zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia a matka bude zaviazaná prispievať na výživu maloletého sumou 50,-€ mesačne. Zároveň navrhol aj konkrétnu úpravu styku maloletého s matkou. Návrh odôvodnil tým, že manželstvo s matkou maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/73/2012-59 zo dňa 28.6.2012 a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva bolo rozhodnuté tak, že maloletý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a otcovi bola zároveň uložená vyživovacia povinnosť na maloletého vo výške 450,-€ mesačne. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia obaja rodičia, najmä v záujme maloletého, zostali bývať v spoločnej domácnosti v rodinnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve otca a postupom času aj obnovili spolužitie a starostlivosť o maloletého zabezpečovali spoločne. Snahou otca bolo zachovať pre maloletého ilúziu kompletnej rodiny, i keď väčšiu časť rodičovských povinností prevzal na seba a maloletému zabezpečoval všetky potreby a uhrádzal všetky jeho výdavky, ako aj výdavky celej rodiny a tiež platil matke výživné. Vytváral maloletému program výlučne sám a všetky voľnočasové aktivity absolvoval maloletý iba s ním, či už prechádzky, rybačky, bicyklovanie, tréningy atď. Matka počas vzájomného spolužitia nikdy nejavila záujem o aktivity maloletého a spoločného programu sa nezúčastňovala. Napriek tomu, že po rozvode manželstva ostali žiť v spoločnej domácnosti, matka začala domácnosť opúšťať aj na niekoľko dní, bez akéhokoľvek vysvetlenia, pričom starostlivosť o syna ostávala výlučne na ňom. Postupne začala mať matka voči nemu stále vyššie finančné nároky a teda nadobúdal dojem, že jediným dôvodom jej rozhodnutia žiť s ním v spoločnej domácnosti, boli finančné benefity, ktoré jej poskytoval a nie skutočný záujem o maloletého. Koncom januára 2017 sa matka maloletého rozhodla zo spoločnej domácnosti odsťahovať do bytu, ktorý má vo výlučnom vlastníctve a od tohto obdobia zabezpečujú starostlivosť o maloletého na základe posledného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a teda striedavo, avšak maloletý striedavú starostlivosť rodičov odmieta, v matkinej domácnosti nechce byť, chce byť s otcom v prostredí, v ktorom vyrastal od narodenia a v ktorom má ideálne podmienky pre svoj všestranný rozvoj. Od začiatku marca 2017 matka začala striktne trvať na dodržiavaní striedavej starostlivosti a to aj napriek tomu, že maloletý F. sa takejto forme starostlivosti bráni a odmieta ju a prehovára matku, aby aj v „jej čase“ mohol ostať u otca. Takýto zmenený model doterajšej starostlivosti o maloletého sa prejavil na synovom správaní, ktorý začal vykazovať neštandardné správanie a zhoršenie prospechu, čo avizovali aj pedagógovia. Je nepochybné, že súdom nariadená striedavá starostlivosť o maloletého už nie je v záujme maloletého, nakoľko uvedené zmeny vo výchovných prostrediach zapríčinili jeho psychickú labilitu a spôsobili mu neprimeranú psychickú záťaž. Ďalej v návrhu uviedol, že si uvedomuje dôležitosť role matky v živote dieťaťa a v žiadnom prípade nemá záujem matku zo života maloletého vylúčiť, avšak za aktuálneho stavu je potrebné a nevyhnutné zabezpečiť maloletému stabilný režim a jednotný výchovný prístup. Maloletý má v jeho domácnosti vytvorené zázemie, na ktoré je zvyknutý od narodenia, má pravidelný režim, chodieva na tréningy, má zabezpečené doučovanie a je na neho úplne citovo naviazaný.

2. Matka sa k návrhu písomne vyjadrila a vo vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s tvrdením otca, že súčasný model starostlivosti o maloletého sa vážnym spôsobom prejavil na jeho správaní a zhoršenom prospechu, nakoľko jej odchod zo spoločnej domácnosti nemal negatívny vplyv na maloletého ani na jeho školské výsledky ako tvrdí otec. Týmto tvrdením chce otec iba ju ako matku očierniť z dôvodu, aby súd vyhovel jeho návrhu. Poznamenala, že sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala viackrát a to z dôvodu neprimeraného psychického a fyzického nátlaku na ňu zo strany otca. Toto prostredie vôbec nebolo vhodné pre zdravý psychický a fyzický vývin maloletého, preto sa rozhodla odsťahovať sa zo spoločnej domácnosti a presťahovala sa do bytu, ktorý je blízko rodinného domu, kde predtým žili ako rodina, čo považuje za konanie v najlepšom záujme maloletého. Tiež sa viackrát do spoločnej domácnosti vrátila naspäť, pretože uverila sľubom otca. Bola si vedomá toho, že jej odchody a príchody do spoločnej domácnosti nepôsobia na maloletého pozitívne a situácia vytvára pre neho zmätok, preto sa rozhodla odsťahovať sa natrvalo. Striedavá osobná starostlivosť je pre maloletého vyhovujúca a týmto modelom výchovy je pre neho zabezpečený dostatočne dlhý čas s matkou ako aj s otcom. Ona sa o maloletého príkladne stará a venuje sa mu maximálne v čase, keď je v jej starostlivosti. Podľa nej, maloletý k nej chodí veľmi rád a často k nim chodí aj jej matka, ako aj spolužiaci a kamaráti maloletého. Tvrdenie otca o tom, že maloletému zabezpečoval nielen všetky potreby, ale aj uhrádzal všetky výdavky a vytváral mu program výlučne sám, je zavádzajúce. Aj ona sa synovi po celý čas venovala, vytvárala pre neho aktivity, avšak spoločných aktivít s otcom sa nezúčastňovala z dôvodu silného napätia medzi nimi. Nebránila však otcovi stretávať sa s maloletým kedy chce, keďže si uvedomovala, že maloletý potrebuje oboch rodičov. Na jar 2016 nesúhlasila s tým, aby maloletý absolvoval dovolenku s otcom na H., pretože prevažná časť dovolenky bola v čase, keď mal byť v škole, pričom už triedna učiteľka maloletého ju upozornila na synov zhoršený prospech. Ďalším dôvodom, prečo odmietala stráviť dovolenku s otcom a maloletým bolo aj to, že došlo medzi ňou a otcom k incidentu, kedy ju otec zbil tak, že musela byť ošetrená v nemocnici. Ďalej vo vyjadrení uviedla, že tak ako otec, aj ona zabezpečila maloletému doučovanie, ktoré hradí s tým, že neskôr akceptovala požiadavku otca, aby synovo doučovanie prebiehalo už výlučne iba u otca. Má za to, že striedavá starostlivosť je vhodným riešením, ako zabezpečiť pre maloletého čo najlepšie prostredie a zároveň aby veľmi nepociťoval zmeny, ktoré nastali po jej odchode zo spoločnej domácnosti. Maloletý má možnosť riadne sa stretávať s matkou aj s otcom a udržiavať tak aj kvalitné rodinné vzťahy. Obaja rodičia vytvárajú maloletému aktivity a venujú mu svoj čas. V rámci vyjadrenia navrhla aj zmenu rozhodnutia o výživnom, ktoré odôvodnila tým, že zo samotného návrhu otca je zjavné, že otec dosahuje vyšší príjem, ako uvádzal v roku 2012, kedy mu bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 450,-€ mesačne. Otec je schopný platiť viacero dovoleniek za rok, hoci sú finančne náročné, avšak pre neho to problém nie je. Tiež výdavky maloletého boli v čase, kedy sa naposledy rozhodovalo o výživnom výrazne nižšie ako sú v súčasnosti, nakoľko maloletý navštevuje súkromnú základnú školu, kde sa ročne platí poplatok 700,-€, za školský klub 600,-€, triedny fond 100,-€ a stravné asi 40,-€ mesačne. Maloletý tiež navštevuje záujmové krúžky, má zvýšené výdavky na stravovanie a ošatenie a teda je zrejmé, že sa rastom dieťaťa menia jeho potreby. Pôvodne určená výška výživného teda nepostačuje na to, aby maloletý mohol úspešne pokračovať vo svojom štúdiu ako aj vo svojich športových a záujmových aktivitách. Žiadala teda zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 450,-€ na sumu 1.000,-€ mesačne od právoplatnosti rozhodnutia.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a maloletého, výpoveďami svedkov, znaleckým dokazovaním znalkyňou z odboru Psychológia, odvetvia poradenská psychológia, Klinická psychológia detí a dospelých K., oboznámil sa s príjmami rodičov, so správou kolízneho opatrovníka, spismi Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 13P/170/2011, 25P/160/2011, 13P/73/2012, 13P/263/2013, 25P/206/2016, 57Em/3/2018, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému rozhodnuté v rámci konania o rozvode manželstva rodičov rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/73/2012-59 zo dňa 28.6.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.9.2012 tak, že maloletý bol na čas po rozvode manželstva zverený do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od piatku v párnom kalendárnom týždni od 17.00 hod. do nasledujúceho piatku v nepárnom kalendárnom týždni do 17.00 hod. a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého od piatku v nepárnom kalendárnom týždni od 17.00 hod. do nasledujúceho piatku v párnom kalendárnom týždni do 17.00 hod.. Počas letných prázdnin párneho kalendárneho roka bude otec zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa vždy v mesiaci júl v čase od 1.7. od 8.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a v mesiaci august v čase od 1.8. od 8.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod.. Matka bude počas letných prázdnin párneho kalendárneho roka zabezpečovať osobnú starostlivosť vždy v mesiaci júl v čase od 15.7. od 19.00 hod. do 1.8. do 8.00 hod. a v mesiaci august v čase od 15.8 od 19.00 hod. do 1.9. do 19.00 hod. Počas letných prázdnin nepárneho kalendárneho roka bude matka zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa vždy v mesiaci júl v čase od 1.7. od 8.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a v mesiaci august v čase od 1.8. od 8.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod.. Otec bude počas letných prázdnin nepárneho kalendárneho roka zabezpečovať osobnú starostlivosť vždy v mesiaci júl v čase od 15.7. od 19.00 hod. do 1.8. do 8.00 hod. a v mesiaci august v čase od 15.8. od 19.00 hod. do 1.9. do 19.00 hod. tak ,že si rodičia v uvedené dni a hodinu maloletého prevezmú pred bytom rodiča od rodiča, u ktorého sa bude končiť starostlivosť o maloletého. Otec bol zaviazaný platiť na výživu maloletého F. sumou 450,- € mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku. V čase tohto rozhodnutia bol maloletý vo veku troch rokov.

5. Otec vo výpovediach uviedol, že sa bude vyjadrovať iba k maloletému synovi, keďže konanie sa týka iba maloletého a jeho vyjadrenia nie sú tendenčné a žiadnym spôsobom nie sú zamerané proti matke. Od narodenia sa o syna staral, pomáhal od začiatku pri kúpaní a v starostlivosti o syna, chodieval s ním na prechádzky, hrali sa, kopali si loptu, čiže od začiatku s ním podnikal rôzne aktivity, keďže maloletý je veľmi aktívny, stále chcel niečo robiť a pýtal sa von. Na všetky spoločné aktivity volávali a pozývali aj matku a aj sám maloletý ju prehováral, ale buď s nimi nešla vôbec, alebo ak išla, tak mala poznámky napr. v tom, že sa jej nepáčilo počasie, alebo bola zhustená doprava a podobne. Aj keď trávili spolu dovolenku, bol v podstate malý celých päť týždňov iba s ním, pretože matka sa ani nepostavila z lehátka. Syn je teda automaticky zvyknutý na jeho starostlivosť, či už ide o voľnočasové aktivity, tréningy a súťaže, v čom očakával aj podporu od matky, ale túto mu nedala. Syn je veľmi nadaný na lyžovanie, gymnastiku, resp. je všestranne športovo nadaný. Od rozvodu v podstate žili v spoločnej domácnosti spoločne, plánovali si dovolenky, žili z jedných peňazí a striedavá starostlivosť sa nikdy nerealizovala a to až do začiatku roka 2017. Matka sa vtedy odsťahovala a akoby z „trucu“ začala striktne dodržiavať striedavú starostlivosť. Potom ešte krátke obdobie bola situácia taká, že bol so synom opäť viac, avšak trvalo to iba do pojednávania, ktoré bolo dňa 2.10.2017. Vtedy sa matka vlastne dozvedela, že sa on chce o syna aj naďalej starať a teda začali opäť striktne praktizovať striedavú starostlivosť. On chodieva za synom aj v týždni, keď je u matky, tiež za ním chodieva na tréningy. Podľa jeho názoru, synovi takáto situácia určite nevyhovuje, pretože nie sú jeho potreby naplnené. On mu poskytuje niečo, čo je pre neho ako chlapca vhodné a aj celý život bol takýmto spôsobom vedený. Maloletý potrebuje chlapčenské aktivity, na ktoré je zvyknutý a ktoré má teraz z trucu zakázané. Objektívne ale musí povedať, že matka vie synovi prejaviť náklonnosť, ale predtým to nikdy nerobila. Osem rokov bol samotnou matkou označovaný za najlepšieho otca na svete a dokonca mu sama matka dala ponuku v tom smere, aby prevzal celú osobnú starostlivosť o syna, keďže takýto návrh dohody mu doručila prostredníctvom svojho právnika. Logicky sa preto pýta, ako je zrazu možné, že ho matka vykresľuje ako tyrana, mafiána a všetko ostatné. Zdôraznil, že nie je žiaden mafián a má čistý výpis z registra trestov, má dve staršie deti, ktoré vychoval a obe majú vysoké školy. Jeho brat bol síce vyšetrovaný, ale v celom rozsahu bol oslobodený. Navyše jeho brat má štyri deti, ktoré majú s maloletým F. veľmi dobrý vzťah, bratove deti sa aj veľmi dobre učia, majú samé pochvaly. Ich rodinné zázemie je široké, sú veľká rodina a všetci sa spolu stretávajú a teda vôbec nejde o nejaké mafiánske zázemie. K výpovedi dodal, že aj jeho plnoletá dcéra H., s ktorou žil v spoločnej domácnosti, chce k veci vypovedať. Tiež dodal, že jeho rozhodnutie požiadať o zverenie maloletého do svojej výlučnej starostlivosti je dôsledkom zrelého rozhodnutia, keďže aj sám maloletý chce žiť s ním. Nechce s matkou bojovať, chce iba plniť synove želanie. V súčasnosti však rešpektuje rozhodnutie o striedavej starostlivosti, hoci už niekoľko mesiacov trvá to, že syn úplne odmieta k mame chodiť, je mu čudné, prečo má teraz odchádzať k mame, pretože doteraz v podstate žili všetci v jednej domácnosti a teda prečo by mal chodiť preč. Po Veľkej noci 2018 maloletý úplne odmietol k mame ísť a vtedy už nepomohlo ani jeho prehováranie, dokonca syn odmieta s mamou aj telefonovať a musí na neho veľmi silno vplývať, aby vôbec k mame išiel. Maloletý si myslel, že keď už niekoľko krát prejavil svoju vôľu, že chce ostať s ním, nerozumie, prečo to tak stále nie je. Keď je maloletý u matky, voláva mu každé ráno pred tým než ide do školy, sú spolu aj poobede alebo večer a on na synovi vidí, že už chce, aby sa mu vyhovelo a v tejto súvislosti dáva aj rôzne otázky, na ktoré mu on nevie odpovedať. Keď je syn u neho, na mamu si nespomenie. Na pojednávaní dňa 7.12.2018 doplnil, že od leta 2018 zaznamenal u syna zmenu správania sa v tom, že maloletý svoj názor prezentuje oveľa odvážnejšie, intenzívnejšie a veľmi dôrazne. Syn je už taký dôrazný, že aj on aj matka vidia, že si s ním niekedy nevedia poradiť a presadí si svoju vôľu navzdory všetkým.

6. Právna zástupkyňa otca doplnila, že dôvody, ktoré viedli k podaniu návrhu sú tie, že otec zabezpečuje a aj v minulosti zabezpečoval prevažnú starostlivosť o maloletého. Rodičia krátko po rozvode manželstva obnovili spolužitie a ostali bývať v jednej domácnosti, čo trvalo až do začiatku roku 2017 s tým, že obnovenie spolužitia bolo formálnym úkonom rodičov. V súčasnosti je maloletý z psychickej stránky destabilizovaný a je potrebné ho stabilizovať. Matka definitívne odišla z domácnosti koncom januára 2017 a začala striktne trvať na dodržiavaní striedavej starostlivosti, pričom maloletý keď je v starostlivosti matky, dožaduje sa kontaktu s otcom, navyše otec aj počas realizácie striedavej starostlivosti zabezpečuje tréningy maloletého, jeho doučovanie, hradí všetky výdavky maloletého a okrem toho platí matke aj výživné. Matka bola poverená hospodárením s finančnými prostriedkami maloletého, ktoré mal na vkladných knižkách vo výške asi 8.000,-€ a 20.000,-€ a bez vedomia a súhlasu otca jednu vkladnú knižku zrušila a peniaze z druhej vkladnej knižky previedla na svoju sestru. Otec bol preto nútený podať na ňu trestné oznámenie. V minulosti obchodná spoločnosť otca previedla na maloletého byt a matka sa zaviazala, že tento byt bude naďalej prenajímať, následne však otec zistil, že matka prenajala byt bez písomnej nájomnej zmluvy a výťažok z prenájmu si nechávala, pričom sa jedná o sumu už viac ako 14.000,-€, ktoré zrejme použila pre vlastnú potrebu a aj z tohto dôvodu podal otec doplnenie k trestnému oznámeniu. Tieto skutočnosť však uvádza iba na dokreslenie skutočnej situácie. Ďalej doplnila, že matka poukazuje na situáciu, kedy bol k nej otec agresívny, pričom v rovnakom období bol aj otec zo strany matky fyzicky napadnutý. Ďalšou podstatnou skutočnosťou ešte je, že 26.8.2017 bol otcovi doručený list právneho zástupcu matky, spolu s návrhom na dohodu rodičov, kde matka navrhuje zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, keďže sama matka uznala, že pre maloletého bude vhodnejšia starostlivosť zo strany otca. Na záver dodala, že s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasia, keďže návrh je nedôvodný. Navrhla aj procesný návrh a to z dôvodu prosby maloletého, že už chce čo najskôr bývať u otca, aby súd vyslovil podľa § 233 C.s.p., že rozsudok je vykonateľný dňom doručenia, čím by sa odstránila neistota dieťaťa a jeho režim by sa stabilizoval.

7. Matka vo výpovediach poprela, že v spoločnej domácnosti nežijú od januára 2017, naopak, podľa nej nežijú spolu od januára 2016, kedy ju otec napadol a vtedy sa odsťahovala. Od januára 2016 starostlivosť o syna zabezpečujú nepravidelne striedavo tak, že keď bol jej týždeň, aj ona spávala v domácnosti otca, keďže ide o dom, kde syn vyrastal a má tam hračky. Kým žili v spoločnej domácnosti, je podľa nej prirodzené, že ženy sa venujú ženským prácam a muži zabezpečujú chlapské záležitosti, avšak zdôraznila, že ona sa o syna stará príkladne, i keď skutočne nevie s ním hrať futbal tak, ako otec. Otec presadzuje neustále mužský vzor, ale keď je syn s ňou, tak sa k nej aj pritúli. Nepopiera, že otec vodieval maloletého na tréningy ani to, že sa mu venoval, avšak rovnako aj ona mu vypĺňa voľný čas a venuje sa mu iným spôsobom. Je toho názor, že celé toto konanie je zbytočné, pretože pokiaľ by otec upustil od svojho ega, mohli by fungovať úplne normálne a mohli si maloletého striedať a starať sa o neho, pričom zdôraznila, že bývajú na jednej ulici. Potvrdila, že oslovila svojho právnika, aby sformuloval rodičovskú dohodu v tom smere, aby bol maloletý vo výlučnej starostlivosti otca, avšak bolo to zo strachu, keďže otca sa bojí, čo však nevie dokázať a je zúfalá. Počas Veľkej noci 2018 boli s otcom dohodnutí, že syna prinesie k nej, ale nepriniesol ho a na druhý deň ho išla zobrať sama. Samozrejme, že maloletý s ňou ísť nechcel, keďže otec mu sľúbil nejakú inú aktivitu. Na pojednávaní dňa 7.12.2018 uviedla, že pred letom 2018 nebol až taký problém zo strany syna, aby k nej išiel. Čiže pred vypracovaním znaleckého posudku problémy v kontakte so synom nemala. Z jej pohľadu zaznamenala u syna zmenu v tom, že podľa nej, otec „nakŕmil“ maloletého nejakými špinavosťami na ňu a teda jej kontakt so synom je sťaženejší. Na záver dodala, že syn potrebuje oboch rodičov.

8. Právny zástupca matky doplnil, že matka je otcom vykresľovaná veľmi negatívne, otec uvádza polopravdy a nepravdy, ale toto konanie by malo byť zamerané na sledovanie záujmu maloletého. Otec je schopný maloletého manipulovať, navyše kriminalizuje matku a táto kriminalizácia je neadekvátna a zavádzajúca. Skutočne prebehlo rokovanie medzi rodičmi v minulosti ohľadom starostlivosti o dieťa, pričom pôvodnú dohodu v roku 2016 vypracovala právna zástupkyňa otca, ale matka ju nepodpísala. Rodičia spolu následne komunikovali a v auguste 2017 matka nadviazala na iniciatívu otca z roku 2016 tak, že navrhli uzavretie novej rodičovskej dohody, podľa ktorej by bol maloletý zverený otcovi, avšak napokon k žiadnej dohode nedošlo. Neskôr uviedol, že išlo o dohodu rodičov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ku kriminalizácii matky zo strany otca uviedol, že nešlo o žiadnu defraudáciu z jej strany v súvislosti s peniazmi z prenájmu bytu maloletého, pretože za rok 2015 nebol žiaden zisk a v roku 2016 iba minimálny, ktorý nepodlieha zdaneniu. K výberu finančných prostriedkov z vkladných knižiek maloletého matkou uviedol, že verí, že toto trestné stíhanie bude odmietnuté. Doplnil, že otec používa manipulačné techniky aj na dieťa. Otec kúpil synovi psa, pričom matka umožňuje maloletému za týmto psom chodiť aj v čase, keď je maloletý v jej starostlivosti, pretože to považuje za prirodzené a dnes otec tvrdí, že matka sa o maloletého riadne nestará a teda ako keby zneužíval túto situáciu voči matke, ktorá umožní dieťaťu návštevu psa a zároveň aj otca, keďže je k synovi citlivá. K návrhu na zvýšenie výživného doplnil, že otec po rozvode nadobudol nehnuteľný majetok, hradí niekoľko dovoleniek ročne, pričom tvrdí, že má príjem asi 1.000,-€ mesačne a teda jeho deklarované príjmy nie sú skutočné.

9. Na pojednávaní dňa 28.3.2018 súd vykonal aj pohovor s maloletým, ktorý sa vyjadril, že vie prečo na súd prišiel a chce to povedať, pričom to hovorí už tretí krát, že chce ostať bývať u otca. Teraz býva tak, že je sedem krát u mamy a sedem krát u otca, ale u mamy sa mu moc nepáči, niekedy sa tam nudí a väčšinou pozerá telku. Keď je u otca, tak mu oco robí všelijaký program, chodia spolu na prechádzky, hráva sa so psom. U otca býval odmalička a aj sa tam narodil a keď je u otca, tak on mamu pustí hocikedy k ním, ale mama otca k nej nepustí. Koľko krát má teda povedať, že už chce bývať len u otca a k mame chce chodiť hocikedy a aj hocikedy u nej prespať, ale najviac chce byť u otca, kde sa mu páči. Je mu hrozne ľúto, že sa takto strieda, chce bývať u otca, pretože ocino je strašne dobrý a každý deň mu niečím urobí radosť. S mamou bol na dovolenke iba raz a páčilo sa mu tam stredne, ale s otcom sa mu páči všetko. V škole sa mu tiež páči, má tam veľa kamarátov a keď idú do školy v prírode, všetci chcú bývať s ním. Rád chodieva na ryby a aj na dovolenke, kde bol s otcom, chytil veľkého tuniaka. Na otcovu chatu chodieva rád, lebo chodia k potoku, kde sa liahnu malé ryby. S mamou tiež chodieva na nejakú chatu, ale nudí sa tam. Má brata V., ktorý už má 26 rokov, sestru H., ktorá má 25 rokov a bratrancov M. a O., s ktorými sa často stretáva, ale keď je u mamy, tak ho mama za nimi nepustí. Na záver dodal, že by najviac chcel, aby už mohol bývať u otca a kedy by to už mohlo byť.

10. Súd na pojednávaní dňa 23.4.2018 vypočul aj svedkyne S. Svedkyňa S. je matkou matky maloletého. Uviedla, že s vnukom F. býva veľmi často, pretože bývajú s dcérou blízko seba. Pokiaľ vie, rodičia maloletého mali striedavú starostlivosť o syna až do roku 2016, kedy sa stalo to, že otec zbil matku a tá sa následne odsťahovala. Napriek tomu v roku 2016 kvôli vnukovi chodievala jej dcéra do otcovej domácnosti často a robili pred maloletým divadielko. V januári 2017 sa však jej dcéra definitívne odsťahovala z domácnosti otca. Podľa nej, je starostlivosť o vnuka zo strany oboch rodičov veľmi dobrá a keď je vnuk u mamy, tak mu dáva mama maximálny priestor na to, aby sa stretával aj s otcom a bolo to aj naopak, keď bol vnuk u otca, vyžadoval si prítomnosti matky, ktorá chodila za synom do otcovej domácnosti. Podľa nej, je jej dcéra dobrou matkou a svojho syna miluje celým srdcom, avšak musí povedať, že aj bývalý zať je dobrým otcom, vie sa o syna postarať, je pre neho mužský vzor, vždy sa maloletému venoval, podporuje ho v športových aktivitách, avšak má svoje ego, ktoré nedokáže dať bokom. K výpovedi doplnila, že v čase, keď jej dcéra odišla od otca, bol on aj dva až tri týždne pod vplyvom alkoholu, pričom chodievala k nemu spolu s jeho matkou a dohovárali mu a vtedy mu nevadilo, že bol vnuk tri týždne u matky. Svedkyňa H. je dcérou otca maloletého a teda je sestrou maloletého. Vyrastala v domácnosti otca a keď mala asi deväť rokov, tak sa k nim prisťahovala otcova manželka N., mala teda možnosť vidieť, ako sa obaja starajú o brata F.. Hlavne a väčšinou sa o brata staral otec a to už od jeho narodenia a v súčasnosti, keď už je sama matkou, vidí lepšie, čo je starostlivosť o dieťa. V spoločnej domácnosti s nimi žila asi do roku 2011, avšak aj potom bola s nimi v častom kontakte, chodievali spolu aj na dovolenky a teda videla, ako sa otec o brata stará. V minulosti vídala u matky maloletého, že niekedy bola pod vplyvom alkoholu a to aj za prítomnosti brata F. a aj sa rada a často chodievala zabávať. Aj u otca videla niekedy, že bol pod vplyvom alkoholu, ale vždy podľa toho, či mal na starosti F. alebo nie. Aj samotný F. sa jej zdôveril, že chce žiť s otcom a že mama mu sľúbila, že ho nechá otcovi, na čo sa už teší. Prednedávnom matka povedala maloletému, že sa sťahuje za svojou sestrou do M. a že nechá F. otcovi, na čo sa on teší a myslel si, že sa tým už všetko uzavrie. Podľa nej, má maloletý s otcom taký vzťah, že sa k nemu veľmi teší, otec s ním prežíva všetky situácie a k mame už nechce chodiť a ani jej telefonovať, otec ho musí do všetkého nútiť.

11. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie v domácnosti rodičov a primeraným spôsobom vykonal aj pohovor s maloletým dňa 8.11.2017 a 15.11.2017. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že dňa 31.10.2017 vykonali šetrenie v domácnosti otca, ktorý býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Ide o kompletne zariadený rodinný dom udržiavaný na vysokej sociohygienickej úrovni. Maloletý má v dome zariadenú detskú izbu, kde má hračky, veľkú posteľ a izba je prispôsobená potrebám maloletého. K domu prislúcha aj záhrada, kde je jazierko, posedenie s krbom, trampolína pre maloletého a obývateľný záhradný domček. Šetrením v mieste bydliska otca bolo zistené, že maloletý má u otca vytvorené vhodné prostredie. Dňa 14.11.2017 vykonali aj šetrenie v domácnosti matky, ktorá býva v 2-izbovom byte, ktorý má vo výlučnom vlastníctve. Byt je zariadený, udržiavaný na vysokej sociohygienickej úrovni. Maloletý má v domácnosti matky kompletne zariadenú detskú izbu, ktorá je prispôsobená jeho potrebám. Šetrením v mieste bydliska matky neboli zistené žiadne nedostatky a maloletý má u nej vytvorené vhodné podmienky. Dňa 8.11.2017 vykonali pohovor s maloletým F., ktorý sa na úrad dostavil v sprievode otca, pričom matka bola vopred oboznámená, že pohovor bude vykonaný, ale pracovné povinnosti jej neumožňovali dostaviť sa na stanovený termín. Obaja rodičia chceli maloletého sprevádzať na pohovor a nevedeli sa dohodnúť na spoločnom termíne. Otec trval na tom, aby bol pohovor vykonaný v čase, kedy je maloletý v jeho starostlivosti a preto v rámci objektivity bol vykonaný pohovor s maloletým aj v týždni, kedy je u otca ako aj v týždni, kedy je v starostlivosti matky. Pohovor s maloletým bol vedený primerane veku a rozumovej vyspelosti maloletého v pohodovej atmosfére. Spočiatku pôsobil maloletý hanblivejšie, ale postupne sa rozrozprával. Uviedol, že vo voľnom čase mu otec vždy vymyslí dobrý program, chodia spolu stanovať alebo na ryby. K aktuálnej rodinnej situácii uviedol, že sa mu nepáči striedavá osobná starostlivosť, ktorú popísal presne tak, že 7 dní je u otca a 7 dní je u mamy. Vyhovovalo by mu, keby bol zverený do starostlivosti otca a matku by navštevoval vždy, kedy by chcel. Otec mu sľúbil, že kedykoľvek bude chcieť ísť k mame, tak to bude rešpektovať a bude ho v týchto rozhodnutiach podporovať. Maloletý tiež uviedol, že sa hanbí mame povedať, že chce byť zverený do starostlivosti otca, aby nebola smutná. S mamou vo voľnom čase navštevujú kamarátov a chodia na chatu. Oznámil tiež, že rodičia sa „moc nevšímajú a zvyknú sa hádať“. Mrzí ho, že otec nemôže navštíviť domácnosť matky a vždy čaká iba pred vchodom. Rád by sa otcovi pochválil, aké nové hračky má u mamy. Dňa 15.11.2017 bol vykonaný opätovný pohovor s maloletým na úrade, kam maloletý prišiel v sprievode matky a onedlho sa dostavil aj otec. Pohovor vykonávali bez prítomnosti rodičov. Maloletý zhodne ako pri prvom pohovore uviedol, že chce byť zverený do starostlivosti otca a k matke bude chodiť vždy, keď bude chcieť. Aj počas rozhovoru o inej téme, ktorá nesúvisela s jeho zverením, resp. starostlivosťou o neho, pripomenul, že chce byť v starostlivosti otca. Kolízny opatrovník v závere konštatoval, že maloletý má vytvorené dobré vzťahy s oboma rodičmi a praje si, aby bol zverený do osobnej starostlivosti otca s tým, že styk s matkou ostane na ich vzájomnej dohode. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 7.12.2018 uviedol, že vzhľadom na vykonané dokazovanie navrhuje maloletého zveriť do osobnej starostlivosti otca s tým, že navrhuje styk maloletého s matkou neupraviť, keďže súdna znalkyňa uviedla, že maloletý je dostatočne zrelý na to, aby sa o konkrétnom styku s matkou dohodol. Zároveň však apeloval na otca, aby maloletého motivoval k tomu, aby matku navštevoval a aby sa aj otec snažil o to, aby mal maloletý s matkou zachovaný vzťah. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania sa komunikácia medzi rodičmi ako aj celková situácia v rodine zhoršila, odporučil nariadenie výchovného opatrenia a to pre rodičov ako aj pre maloletého v rozsahu 20 hodín. Konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe súdu.

12. Zástupca Úradu komisára pre deti odporučil ponechať maloletého v striedavej osobnej starostlivosti, čo je v záujme maloletého. Nestotožnil sa so závermi znaleckého dokazovania, nakoľko v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia. Odporučil nariadiť výchovné opatrenie pre rodičov ako aj maloletého. Medzi rodičmi sú problémy, ktoré treba odstrániť prostredníctvom tretej, nezávislej osoby za účelom obnovenia komunikácie rodičov a za účelom obnovenia vzťahu maloletého k matke. Navrhol, aby sa výchovné opatrenie realizovalo na Referáte poradensko-psychologických služieb za spolupráce s psychológom.

13. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou z odboru Psychológia odvetvia Poradenská psychológia, Klinická psychológia detí, Klinická psychológia dospelých K., doručeného súdu dňa 13.8.2018 súd zistil, že v aktuálnom psychickom stave maloletého nebola zistená depresívna symptomatika ani prvky negatívneho sebahodnotenia. Psychologickým vyšetrením nebolo zistené, že by mal maloletý tendenciu k fabuláciám a vymýšľaniu si. Maloletý Ivan má k matke pozitívny až ambivalentný vzťah. Na jednej strane vyjadruje vo vzťahu k matke pozitívny emocionálny vzťah a na druhej strane odmieta u matky žiť a bývať a odmieta ísť s matkou na dovolenku. Matke nedôveruje, sklamala ho a uviedol, že kvôli matke je niekedy nešťastný. V živote maloletého matka zastáva úlohu a rolu matky vyplývajúcu z prirodzenej životnej pozície, ale matka netvorí maloletému adekvátny feminínny vzor, nie je pre maloletého dostatočnou rodičovskou autoritou, matku nepreferuje a neidentifikuje sa s domovom matky. K otcovi má maloletý pozitívny emocionálny vzťah, správa sa k otcovi s prejavmi vysokej emocionálnej a existenčnej závislosti. Otca preferuje, identifikuje sa s otcom a identifikuje sa s domovov u otca. Pri otcovi prežíva pocit bezpečia a istoty, spolieha sa na neho, dôveruje mu a rešpektuje ho ako rodičovskú autoritu. Otec zastáva v živote maloletého F.lohu existenčnej a emocionálnej istoty a bezpečia. Poskytuje maloletému emocionálnu, sociálnu aj psychologickú saturáciu. Zabezpečuje mu kompletné výchovno-edukačné podmienky pre jeho zdravý psychický aj fyzický vývin s akceptáciou vývinových špecifík adekvátnych veku maloletého. Otec je k maloletému adekvátnym maskulínnym vzorom. Obaja rodičia sú schopní výchovne vplývať na maloleté dieťa, ale každý z nich adekvátne s úrovňou rozvoja svojich osobnostných dispozícií. Miera schopností matky funkčne výchovne vplývať na maloletého je nižšia ako miera schopností otca výchovne vplývať na maloletého v jeho najlepšom záujme. Výchovné prostredie otca považuje znalkyňa za vhodnejšie pre maloletého, otec vytvára maloletému vhodnejšie výchovné prostredie ako matka. Maloletý emocionálne vníma rozdielnosť výchovných prostredí a vzhľadom na svoju osobnostnú, emocionálnu aj sociálnu vývinovú úroveň je schopný aj racionálne posúdiť kvalitu výchovného prostredia jednotlivo u otca a u matky. Preferuje výchovné prostredie otca. Psychické schopnosti a predpoklady matky na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa sú oslabené niektorými jej osobnostnými negatívami. Úroveň intelektového potenciálu matky bola diagnostikovaná v dolnom pásme priemeru. Jej osobnostná štruktúra je menej diferencovaná, symplexná, je extrovertovaný zážitkový typ so šablónovým myslením s veľmi nízkym mentálnym výkonom. Je bližšie k realite, ale má menší prehľad, oproti tomu jej vzťah k situáciám je intenzívnejší a afektívnejší. Je egocentrická, s oslabenou schopnosťou empatie a zníženým záujmom o iných ľudí. Kladie dôraz na vonkajšie prvky, zdanie považuje za dôležité. Má disimulačné tendencie, je manipulatívna, v správaní s prvkami zatajovania, zakrývania a pretvárky a unikaním pred zodpovednosťou. Snaží sa javiť v lepšom svetle, svoje psychické problémy sa snaží popierať alebo minimalizovať. V záťažových situáciách má sklony k zveličovaniu problémov, ktoré možno hodnotiť aj ako volanie o pomoc. V správaní sa matky sa vyskytujú prejavy s nebrzdenou impulzivitou, vo svojom egocentrizme má sklony prežívať a chápať všetko osobne cez svoju osobu so subjektivizmom, s demonštratívnosťou a teatralitou s histeroidnými prvkami. Agresivitu sa snaží potláčať, ale v energeticky a emocionálne náročných situáciách sa môžu vyskytnúť problematické, neprispôsobivé a navonok agresívne prejavy. Emocionálne aj sociálne je nezrelá a sebecká. Keď nie je uspokojená jej silná potreba pozornosti, náklonnosti a sympatií, môže zneistieť. Nie je schopná emocionálne hlbších vzťahov, jej vzťahy sú typicky povrchné. Môžu sa u nej prejavovať príležitostné výbuchy zlosti. Psychické schopnosti a predpoklady otca na zabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa sú rozvinuté dostatočne. Úroveň intelektového potenciálu u otca bola diagnostikovaná v hornom pásme priemeru. Osobnosť otca je diferencovaná, vyvážený extrovertovaný zážitkový typ s dobrou sociabilitou, disponuje dobrými schopnosťami. Kontakt s realitou nie je narušený. Vo formulácii svojich názorov je zásadový, jeho emocionálne prejavy sú menej intenzívne so sklonom ku konformnému správaniu. Myslenie je účinnejšie pri emocionálnom napätí, k podaniu dobrého výkonu potrebuje pozitívnu citovú motiváciu. Jeho prispôsobivosť je úspešná, je v prevahe nad okolnosťami, čo je znakom sebavedomých jedincov. Má tendenciu k nekompromisnosti so sklonom k jednoznačným riešeniam, vo svojich priateľských vzťahoch, v láske, či iných vzťahoch vyžaduje otvorenosť. V energeticky náročných a afektívne napätých situáciách možno očakávať neadekvátne správanie s prvkami agresivity. V osobnosti otca nebola zistená symptomatika duševných porúch ani porúch osobnosti. Na otázku, či a ako vplýva matka a otec na vzťah a postoj maloletého k druhému rodičovi a či znalkyňa u niektorého z rodičov zistila znaky manipulácie dieťaťa voči druhému rodičovi, znalkyňa uviedla, že otec vplýva pozitívne na vzťah a postoj maloletého k matke. U otca neboli zistené znaky manipulácie dieťaťa voči matke za účelom oslabenia ich vzájomnej citovej väzby. Otec si uvedomuje nezastupiteľnú rolu matky v živote syna. U matky znalkyňa zistila znaky negatívnej manipulácie dieťaťa voči otcovi za účelom oslabenia ich vzájomnej citovej väzby. Rodičia nie sú schopní realizovať striedavú starostlivosť, nie sú schopní vzájomnej komunikácie a odovzdania dieťaťa do starostlivosti druhého rodiča bez negatívnych konfliktov a bez negatívneho dopadu na psychiku dieťaťa. Vzhľadom na vek maloletého a s tým súvisiacu úroveň jeho osobnostného sociálneho a emocionálneho vývinu, je s ohľadom na jeho zdravý, psychický a fyzický vývin problematické nútiť ho úradným, sankčným alebo násilným mechanizmom žiť a bývať u niektorého z rodičov, alebo v striedavej starostlivosti oboch rodičov. Znalkyňa odporúča zrušenie striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloletého a zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca. V aktuálnej rodinnej situácii nenavrhuje upraviť styk maloletého s matkou. Maloletý má záujem matku navštevovať neobmedzene a bol schopný opakovane toto želanie formulovať, prezentovať a zdôvodniť. Ak súd rozhodne, že je potrebné styk matky s maloletým upraviť, vhodná je úprava styku maximálne na čas počas každého druhého víkendu od piatku do nedele. Počas školských prázdnin aby mal každý z rodičov zabezpečený rovnomerný a rovnocenný rozsah starostlivosti. Navrhovaná úprava starostlivosti rodičov o maloletého je v súlade s jeho najlepším záujmom a v súlade s jeho zdravým psychickým aj fyzickým vývinom. Matka vo svojom egocentrizme a nedostatku empatie prezentovala pred znalkyňou aj v súdnom konaní, že maloletý odmietanie matky len verbalizuje v dôsledku svojej nezrelosti a v dôsledku manipulácie otcom. Matka v sebeckej snahe presadiť vlastné ciele má tendenciu obviňovať aj pracovníčky ÚPSVaR z neschopnosti objektívne posúdiť situáciu a stav. Aktuálne matka svojimi postojmi a správaním sa k maloletému a k jeho otcovi spôsobuje emocionálnu dekompenzáciu svojho syna a preto jej znalkyňa odporúča poradenskú psychologickú intervenciu zameranú na korekciu jej sebaobrazu, rozvoj a tréning mechanizmov spätnej väzby, empatie a komunikačných zručností. Zároveň znalkyňa neodporúčala opakované pohovory s maloletým ako aj psychologické vyšetrenia maloletého súvisiace s úpravou styku maloletého s rodičmi. Maloletý F. bol schopný opakovane formulovať a prezentovať pred kompetentnými osobami svoju vôľu žiť a bývať u otca a s matkou sa stretávať neobmedzene. Emocionálne je dekompenzovaný a frustrovaní pri pochybnostiach o jeho schopnosti relevantne vyjadriť svoj názor. Na pojednávaní dňa 22.10.2018 a 7.12.2018 znalkyňa odpovedala na otázky a uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava znaleckého posudku s tým, že odporúčania formulovala v závere znaleckého posudku, kde odporúčala zrušenie striedavej starostlivosti o maloletého a zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca. Zároveň odporučila styk maloletého s matkou neupraviť z dôvodu, že maloletý v procese diagnostiky prejavil pozitívny vzťah k matke a aj záujem matku navštevovať neobmedzene. Vzhľadom na vek maloletého a s tým súvisiacu úroveň jeho osobnostného, sociálneho a emocionálneho vývinu je problematické ho nútiť úradnými alebo sankčnými mechanizmami žiť alebo bývať u niektorého z rodičov alebo v striedavej starostlivosti. Maloletý má svoju ľudskú dôstojnosť, svoju skúsenosť zo správania sa rodičov a rozhoduje sa, u ktorého z rodičov chce žiť a bývať podľa toho, kde prežíva väčší pocit bezpečia, istoty, väčšiu saturáciu a kde nemá pocit ohrozenia alebo pocit ľahostajnosti zo strany niektorého z rodičov. Zo znaleckého skúmania sa u maloletého ani nejedná o zmenu výchovného prostredia, pretože maloletý sa narodil v domácnosti otca a s týmto domovom sa identifikuje, pričom zmena bola skôr vo vytrhnutí maloletého dieťaťa z domova matkou a jeho umiestnenie do nefunkčnej striedavej starostlivosti. U maloletého sa jedná až o existenčnú potrebu žiť u otca a malo by na neho negatívny vplyv, ak by bol nejakým spôsobom nútený žiť a bývať u matky, resp. v striedavej starostlivosti. Na otázky právneho zástupcu matky týkajúce sa kvality, rozsahu a objektívnosti znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že ťažiskom znaleckej expertízy je psychologická diagnostika. Vôbec nie je povinné v znaleckom posudku uvádzať listinné dôkazy a tieto uvádza v úvode posudku iba kvôli lepšej orientácii v samotnom posudku a teda výpis listinných dôkazov je len orientačný. Zákon navyše úplne zakazuje znalcovi vyjadrovať sa k právnej stránke veci a teda aj k jednotlivým dôkazom. V záujme odpovedania na otázky súdu v znaleckej expertíze znalec volí diagnostické metódy tak, aby bol schopný relevantne a obhájiteľne odpovedať na zadania súdu vo forme otázok. Metódy vyšetrenia rodičov sa môžu líšiť v závislosti od skôr vykonaných testov, na základe ktorých sa objaví potreba doplnenia znaleckej expertízy vo forme iného testu. U matky boli výsledky v Rorschachovom teste také, že svedčili o tom, prečo maloleté dieťa matku odmieta a zároveň bol testom diagnostikovaný alarmujúco nízky intelektový mentálny výkon u matky a teda bolo potrebné urobiť aj ďalšie testy, ktoré však nízky intelektový výkon u matky potvrdili, pričom u otca nebolo potrebné ďalšie testy vykonať. Znalkyňa analyzovala najvhodnejšie riešenie rodinnej situácie administráciou 43 objektívnych psychodiagnostických metód celej rodiny, vyhodnotením týchto metód, interpretáciou každej jednej metódy individuálne a v závere analýzou výsledkov, ktoré vyplynuli z týchto 43 metód vedúcej k syntéze konštatovaniu záverov a odpovedí na otázky súdu. Ďalej na otázku právneho zástupcu matky, či prebehlo znalecké vyšetrenie objektívne z dôvodu, že pred znaleckým vyšetrením bol maloletý nepretržite tri týždne u otca, súdna znalkyňa uviedla, že takáto úvaha, či je možné, aby za tri týždne bolo dieťa zmanipulované tak, že odmieta matku, je popieraním ľudskej dôstojnosti mladého človeka vo veku 9 rokov, akým je maloletý. Trojtýždňový pobyt maloletého dieťaťa u otca neovplyvnil výsledky znaleckého dokazovania, pričom dala do pozornosti, že matka aj otec si budovali vzťah k maloletému 8 rokov a 11 mesiacov (vek v čase diagnostiky) a teda v pevne vybudovanom emocionálnom systéme maloletého nemôže byť za tri týždne zlikvidovaný vzťah k matke len preto, že bol 21 dní u otca. Súdna znalkyňa ďalej vo výpovedi uviedla, že neexistuje žiaden rozpor v jej tvrdeniach uvedených v znaleckom posudku a odporúčala prečítať si znalecký posudok v kontexte. Matke odporúčala pokúsiť sa sebakriticky porozmýšľať nad sebou, prečo dieťa s ňou nechce byť. Je kontraproduktívne pre vzťah matky s maloletým, ak matka popiera ľudskú dôstojnosť dieťaťa, neakceptuje jeho vôľu, rozumový vývin, jeho emocionálnu a sociálnu úroveň a v podstate devalvuje a dehonestuje svoje dieťa do úrovne, ako keby bolo dieťa iba zmanipulované otcom. Matka si neuvedomuje, že dieťa má svoj názor. To nie je manipulácia otcom, to už je zrelosť maloletého F. adekvátna jeho veku.

14. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

15. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

18. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže uložiť maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

19. Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

20. Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia.

21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

24. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

25. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému F. rozhodnuté v rámci konania o rozvode manželstva rodičov a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/73/2012-59 zo dňa 28.6.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.9.2012 tak, že maloletý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch, otec bol zaviazaný prispievať na maloletého výživným vo výške 450,-€ mesačne a zároveň bol konkrétne upravený rozsah starostlivosti rodičov počas prázdnin a sviatkov. V čase tohto rozhodnutia bol maloletý vo veku 3 rokov. Ďalej bolo dokazovaním preukázané, že rodičia po rozvode manželstva obnovili spolužitie a teda žili v spoločnej domácnosti, hospodárili spoločne a aj zabezpečovali starostlivosť o maloletého. Vzhľadom k tomu, že došlo k obnoveniu spolužitia rodičov vrátane výkonu osobnej starostlivosti o maloletého, je možné konštatovať, že pôvodné rozhodnutie o rozvode manželstva v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností sa podľa ustálenej judikatúry stalo neúčinným. Z tohto dôvodu súd konanie o návrhoch rodičov vyhodnotil ako nové konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému F.. V rámci konania súd vykonal rozsiahle dokazovanie a to podrobným výsluchom rodičov a maloletého, výsluchom svedkov, znaleckým dokazovaním, šetrením v domácnostiach rodičov a podobne a konštatuje, že aktuálna situácia v rodine vyžaduje nové rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, nakoľko rodičia minimálne od januára 2017 opäť nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o maloleté dieťa realizujú vo forme striedavej starostlivosti, pričom na takomto výkone starostlivosti trvala predovšetkým matka, ktorá žiadala o striktné dodržiavanie modelu striedavej starostlivosti upraveného skorším rozhodnutím. Dokazovaním bolo preukázané, že aktuálne nie je v záujme maloletého a to najmä s ohľadom na jeho osobnostný, sociálny a emocionálny vývin, aby bol nútený praktizovať striedavú starostlivosť. Maloletý je vo veku, kedy vie dostatočne formulovať svoje názory, pocity, túžby a potreby a teda vie sa jednoznačne vyjadriť, u ktorého rodiča chce žiť a bývať podľa toho, kde prežíva väčší pocit bezpečia, istoty a kde sú uspokojované všetky jeho potreby. Maloletý sa v priebehu konania vyjadril štyri krát (dva krát v rámci pohovoru s kolíznym opatrovníkom, v pohovore na súde a aj v rámci znaleckého dokazovania) v tom smere, že chce ostať žiť u otca a s mamou sa chce stretávať vtedy, keď bude sám chcieť. Takto jednoznačne formulovaný názor maloletého nebol teda prezentovaný náhodne alebo po jeho nezrelej úvahe, prípadne v dôsledku manipulácie otcom, ako to tvrdí matka. Na tomto názore maloletý zotrváva už minimálne jeden rok, preto súd venoval názoru maloletého dieťaťa náležitú pozornosť. Bolo by v rozpore so záujmom dieťaťa, keby bol jeho jednoznačne prezentovaný názor nevypočutý kompetentnou inštitúciou, ktorou je súd. Vyhodnotiac celé dokazovanie a jednotlivé dôkazy vo vzájomných súvislostiach, súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, majúc na zreteli jedine najlepší záujem dieťaťa. Tento názor súdu bol podporený aj samotnou matkou, ktorá uznala, že pre maloletého je vhodnejšie, aby vyrastal v domácnosti otca, keďže iniciovala rodičovskú dohodu v tomto smere ešte v roku 2016 a následne v roku 2017. Súd neuveril jej tvrdeniam o tom, že dohodu iniciovala zo strachu pred otcom maloletého, pretože toto tvrdenie nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Je tiež nepravdepodobné aj tvrdenie jej právneho zástupcu, že iniciáciou rodičovskej dohody zo strany matky išlo o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov štyri resp. päť rokov po rozvode manželstva, navyše je neobvyklé, aby dohoda bývalých manželov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zároveň obsahovala aj dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Čo sa týka znaleckého posudku K., súd v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotil znalecký posudok ako jeden z dôkazov, ktoré viedli k formulovaniu záverečného výroku súdu. Súd konštatuje, že znalecký posudok je vypracovaný v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch, je úplný a jasný, odborne a vecne správny a zodpovedal všetky otázky, ktoré boli súdom položené. Znalkyňa zároveň dostatočným spôsobom objasnila spôsob a použitie metód potrebných na vypracovanie znaleckého posudku a vysvetlila všetky použité metódy ako aj to, čo bolo podkladom jej záverečnej konštatácie. Súd teda nevzhliadol žiaden dôvod pribrať do konania iného znalca a preto návrh na doplnenie dokazovania v tomto smere zamietol ako nedôvodný. Súd považoval za neúčelné a nehospodárne doplniť dokazovanie vyžiadaním si stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR o výsledkoch preskúmania znaleckého posudku, keďže znalecký posudok považoval za plne kompetentný a odborný a pokiaľ jeden z rodičov so závermi znaleckého posudku nesúhlasil, išlo iba o jeho subjektívne hodnotenie tohto dôkazu. Dôkazne nevýznamnými boli svedecké výpovede svedkýň S. ktoré sú blízke príbuzné rodičov a objektivita ich svedeckých výpovedí je tým poznačená. Ďalej v otázke zverenia maloletého do starostlivosti jedného z rodičov súd vychádzal aj z kompetencií rodičov a dospel k záveru, že otec je pre maloletého rodičovským vzorom, s ktorým sa maloletý plne stotožňuje. Otec má osobnostné predpoklady na zabezpečenie starostlivosti o maloletého, v živote maloletého predstavuje pocit istoty a bezpečia, je pre neho vzorom, maloletý mu dôveruje a rešpektuje jeho rodičovskú autoritu a otec poskytuje maloletému aj emocionálne, sociálne a psychologické sýtenie. Zo všetkých týchto dôvodov súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca. Návrh právnej zástupkyne otca na vyhlásenie vykonateľnosti rozsudku dňom doručenia však súd nepovažoval za dôvodný a preto mu nevyhovel. Vzhľadom na celkový vývoj rodinných vzťahov, súd považoval za potrebné rozhodnúť o konkrétnej úprave styku maloletého s matkou a to aj napriek odporúčaniam súdnej znalkyne, ktorá navrhla styk maloletého s matkou neupraviť. Súd je toho názoru, že je pre maloletého vhodnejšie, aby bol jeho styk s matkou upravený v konkrétnom rozsahu, aby vedel presne, kedy má tráviť čas s každým z rodičov a teda aby bol do vzájomných vzťahov vnesený režim a pravidelnosť. Bude záležať iba na matke, ako bude prebiehať jej stretávanie sa so synom, či bude ochotná načúvať jeho potrebám a či prejaví empatiu voči vlastnému dieťaťu, ktoré zatiaľ vyslovuje k matke nedôveru a sklamanie z jej správania. Matka by mala maloletému urobiť pútavý program, v súlade s jeho potrebami, mala by prehodnotiť svoj negatívny až kritický postoj voči otcovi a jeho pôsobeniu na maloletého. Súd považoval za potrebné rozhodnúť aj o nariadení výchovného opatrenia, pričom na rozdiel od súdnej znalkyne je toho názoru, že výchovné opatrenie vo forme odborného poradenstva na Referáte poradensko-psychologických služieb za účasti nezávislej a odborne spôsobilej osoby je vhodné nielen pre matku ale rovnako aj pre otca a maloletého. Účelom výchovného opatrenia bude zlepšenie komunikácie medzi rodičmi, zlepšenie vzťahu maloletého s matkou ako aj celková náprava narušených rodinných vzťahov. Výchovné opatrenie v trvaní 12 mesiacov v rozsahu aspoň 20 hodín súd považuje za dostatočné a primerané a v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí toto výchovné opatrenie vyhodnotí. Čo sa týka výživného, súd z dôvodov, pre ktoré vyhovel návrhu otca, nevyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného. Výživné zo strany matky určil vo výške 50,-€ mesačne tak, ako navrhol otec, pričom vychádzal zároveň zo skutočnosti, že matka preukázala príjem vo výške minimálnej mzdy a teda súd považuje určenú výšku výživného za dostatočnú.

26. Vzhľadom k tomu, že trovy štátu neboli v čase rozhodnutia súdu kompletne vyúčtované, o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, písomne v štyroch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).