Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9C-441-2015.pdf
PDF · 182.48 KB
No categories available
9C/441/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Petrou Priečinskou, v sporovej veci žalobcu: T.. O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. G. XXX/X, K., zast. JUDr. Zoltánom Sťahulom, advokátom so sídlom Prídavkova 23/A, Bratislava, proti žalovanému: V.. T.. E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, K., zast. JUDr. Petrom Žilinčíkom, advokátom so sídlom v Dubnici nad Váhom, Centrum I 57/132, o zaplatenie 89 769,39 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v časti nároku na zaplatenie 29 091,25 € z a s t a v u j e .
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 24.11.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 89 769,39 € s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 18.10.2000 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému sumu vo výške 3 800 000,- Sk, ktoré sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť v plnej výške v splatnosti najneskôr do troch dní od dátumu podpisu zmluvy. Dňa 28.12.2000 uzavrel žalobca so žalovaným ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca zo svojho bankového účtu previedol na bankový účet žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Tatra banka a.s. sumu vo výške 150 000 Sk. Dňa 21.05.202 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným a jeho manželkou ako dlžníkmi Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal žalobca dlžníkom sumu 1 000 000 Sk, ktorú sumu sa dlžníci zaviazali vrátiť žalobcovi v plnej výške najneskôr do jedného roka od poskytnutia pôžičky. Dňa 31.05. 2002 sa žalobca so žalovaným dohodli na splátkovom kalendári, podľa ktorého sa žalovaný zaviazal splácať dlh až do prehlásenia žalobcu o tom, že dlh je splatený. Suma, ktorá bola žalobcom spolu požičaná žalovanému, je spolu vo výške 4 950 000 Sk, t.j. 164 309,89 €. Žalovaný svoj dlh uznal tým, že žalobcovi splácal dlhovanú sumu až do dňa 01.02.2015. Žalovaný sporadickými splátkami uhrádzal svoj dlh žalobcovi za príslušné roky nasledovne: v roku 2004 zaplatil sumu 100 000 Sk, v roku 2005 zaplatil sumu 85 000 Sk, v roku 2006 zaplatil sumu 240 000 Sk, v roku 2007 zaplatil sumu 240 000 Sk, v roku 2008 zaplatil sumu 240 000 Sk, v roku 2009 zaplatil sumu 8 400 €, v roku 2010 zaplatil sumu 3 200 €, v roku 2011 zaplatil sumu 8 400 €, v roku 2012 zaplatil sumu 8 400 €, v roku 2013 zaplatil sumu 7 000 €, v roku 2014 zaplatil sumu 8 400 €, v roku 2015 zaplatil sumu 700 €. Spolu žalovaný zaplatil žalobcovi sumu spolu 74 540,50 €, žalovaným dlhovaná istina predstavuje sumu 89 769,39 € (164 309,89 € mínus 74 540,50 €). Žalobca výzvou na zaplatenie kontaktoval žalovaného pred podaním žaloby, právny zástupca žalovaného informoval žalobcu že nemá záujem na zmierlivom vyriešení tohto sporu. Žalobca si ďalej uplatňuje i úrok z omeškania v zmysle § 517 od. 2 OZ, ktorých sadzba je vypočítaná podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď v čase vzniku žalobcových pohľadávok bola sadzba pre zákonné úroky z omeškania stanovená na 5,05% ročne, úroky z omeškania si žalobca uplatňuje vo výške 5,05% ročne zo žalovanej sumy 89 769,39 € od 02.02.2015 do zaplatenia.
2. Súd vydal dňa 19.05.2016 platobný rozkaz č. 9C/441/2015-107, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 89 769,39 € s príslušenstvom v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal.
3. Žalovaný doručil súdu dňa 28.06.2016 proti predmetnému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že je pravdou, že žalobca poskytol žalovanému dňa 28.10.2000 pôžičku vo výške 150 000 Sk, kde si účastníci nedohodli úrok. Termín splatenia pôžičky bol do jedného roka. Žalovaný ju vrátil žalobcovi v mesačných splátkach po 20 000 Sk bezhotovostným prevodom a to od apríla 2004 do septembra 2005. Tiež je pravdou, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 76 000 USD. Táto suma bola odovzdaná žalovanému v hotovosti pri podpise zmluvy o pôžičke dňa 18.10.2000, termín vrátenia bol dohodnutý do troch rokov od podpisu zmluvy. Žalovaný nebol schopný pôžičku žalobcovi vrátiť v dohodnutom termíne. Predmetnú pôžičku splácal žalovaný žalobcovi postupne od septembra 2005 do marca 2013, splátky uskutočňoval žalovaný bezhotovostným prevodom do decembra 2008 v čiastke 20 000 Sk mesačne a od januára 2009 v čiastke 700 € mesačne. Takto do roku 2012 uhradil celú poskytnutú pôžičku 76 000 USD. Nie je pravdou, že v roku 2010 žalovaný uhradil žalobcovi sumu 3.200€, uhradil mu 6.800€. Okrem toho uhradil žalovaný žalobcovi úroky za poskytnutie pôžičky a zročný úrok v súlade s čl. IV Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.10.2000 a to v hotovosti k rukám žalobcu každý mesiac do 10-teho dňa nasledujúceho mesiaca, o tejto skutočnosti žalobca doklad nevystavoval, nakoľko nechcel platiť daň z príjmu. Tiež je pravdou, že dňa 21.05.202 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným a jeho manželkou ako dlžníkmi Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičal žalobca dlžníkom sumu 1 000 000 Sk, ktorú sumu sa dlžníci zaviazali vrátiť žalobcovi v plnej výške najneskôr do jedného roka od poskytnutia pôžičky. Túto pôžičku splatil žalovaný žalobcovi v hotovosti v roku 2004, dokladom je potvrdenie žalobcu zo dňa 02.06.2005. Sumy splátok z predmetných pôžičiek uvádzané žalobcom v žalobnom návrhu žalovaný nesporuje, až na uvádzanú splátku z roku 2010.
4. V zmysle § 657 OZ, § 559 ods. 1 OZ, 100 ods. 1 OZ a § 101 OZ má žalovaný za to, že predmetné záväzky žalobcu už zanikli splnením. Nakoľko sa žalobca domáha opätovnej úhrady týchto záväzkov, žalovaný vznáša námietku premlčania na všetky práva žalobcu, ktoré vznikli pred 23.11.2013. Platobný rozkaz č.k. 9C/441/2015-107 bol vzhľadom na riadne podaný odpor v súlade s § 174 ods. 2 O.s.p zrušený.
5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomnou replikou doručenou súdu dňa 18.07.2016 uviedol, že nie je pravdou, že všetky dlhy zo strany žalovaného voči žalobcovi sú už splnené. Prehľad splátok dlhu vo vzťahu k pôžičke vo výške 150 000 Sk poskytnutej žalovanému dňa 28.12.2000 na základe ústnej zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným ako aj zmluva o pôžičke zo dňa 18.10.2000 a prepočet splátok dlhu zo SKK a EUR na USD nie sú relevantnými dôkazmi preukazujúcimi splatenie dlžných súm žalovaným. Uvedené by bolo možné dokázať iba výpismi z účtu žalovaného svedčiace tomu, že jednotlivé sumy boli za účelom úhrady dlhu prevedené na osobný účet žalobcu, prípadne inými potvrdeniami, ktoré by preukazovali úhrady dlžných súm. Žalobca namietal i neuhradenie splatenia pôžičky vo výške 1000 000 Sk , zabezpečenej záložným právom v prospech žalobcu, ktorá však potvrdením o splatení tejto pôžičky zo dňa 02.06.2005 splatená nebola. Žalovaný svoj dlh uhrádzal žalobcovi v priebehu rokov 2003 až 2016 formou sporadických splátok nasledovne: v roku 2003 zaplatil sumu 0 Sk, v roku 2004 zaplatil sumu 143 408,81 Sk (4.760,30 €), v roku 2005 zaplatil sumu 85 000 Sk (2.821,48 €), v roku 2006 zaplatil sumu 240 000 Sk (7.966,54 €), v roku 2007 zaplatil sumu 240 000 Sk (7.966,54 €), v roku 2008 zaplatil sumu 240 000 Sk (7.966,54 €), v roku 2009 zaplatil sumu 8 363,88 €, v roku 2010 zaplatil sumu 7.500 €, v roku 2011 zaplatil sumu 8 400 €, v roku 2012 zaplatil sumu 8 400 €, v roku 2013 zaplatil sumu 7 000 €, v roku 2014 zaplatil sumu 7000 €, v roku 2015 zaplatil sumu 1.400 € a v roku 2016 zaplatil 0 €.
Uvádzané sumy sú odlišné od splátok uvádzaných v žalobe z dôvodu kontroly úhrad účtu žalobcu za predmetné obdobie. Úhrady dlžných súm zo strany žalovaného boli uskutočňované formou prevodu na osobný účet žalobcu s výnimkou plnení v rokoch 2005,2006 a 2007, kedy plnil žalovaný žalobcovi v hotovosti. Na základe výpisov z účtu žalobcu za obdobie od roku 2003 do 2016 žalobca potvrdzuje, že za rok 2010 uhradil žalovaný žalobcovi 7.500 €. Tvrdenie ohľadne úhrady úrokov za poskytnutie pôžičky v súlade s čl. IV. zmluvy o pôžičke zo dňa 18.10.2000 v hotovosti k rukám žalobcu nie je pravdivé, žalovaný nedisponuje nijakým potvrdením, ktoré by preukazovalo toto tvrdenie a žalovaný nikdy neposkytol žalobcovu plnenie, ktoré by predstavovalo úhradu úrokov za poskytnutie pôžičky v súlade s čl. IV zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 18.10.2000.
Námietka premlčania dlhu žalovaného voči žalobcovi, ktorý vznikol pred 23.11.2013 nie je podľa názoru žalobcu dôvodný, nakoľko žalovaný svoj dlh voči žalobcovi uhrádzal v priebehu rokov 2003 až 2016 formou spordických splátok , pričom žalovaný neuhrádzal dlžné sumy vo vzťahu k jednotlivým zmluvám o pôžičkách oddelene, ale jeho splátky sa započítavali na celkový dlh vo výške 4.950.000 Sk, t.j. 164 309,89 €, ktorý predstavuje celkovú dlžnú sumu ako dlhovanú istinu tvorenú jednotlivými pôžičkami, ktoré boli zo žalobcom poskytnuté žalovanému. Posledná splátka dlžnej sumy bola uskutočnená dňa 10.02.2015 vo výške 700 € a teda tým, že žalovaný ešte dňa 10.02.2015 svoj dlh voči žalobcovi plnil, tento nie je premlčaný. Z uvedeného možno usudzovať, že žalovaný svoj dlh voči žalobcovi uznal, nakoľko ak by tento dlh popieral, dňa 10.02.2015 by ho neplnil. Vzhľadom na uvedené si žalobca voči žalovanému uplatňuje úhradu sumy 84.764,59€, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 84.764,59€ od 01.03.2015 do zaplatenia, úrok dohodnutý vo výške 2% mesačne z nesplatenej časti pôžičky v zmysle čl. IV. zmluvy o pôžičke zo dňa 18.10.2000, do úplného zaplatenia dlžnej sumy a náhrady trov konania.
6. Žalovaný duplikou doručenou súdu dňa 30.11.2016 prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného uviedol, že považuje za nesporné, že uhradil pôžičku 150 000,-Sk, čo sa týka výšky a termínov jednotlivých splátok, uvedené potvrdil i žalobca. O splatení pôžičky vo výške 1000000 predložil žalovaný dôkaz, tvrdenie žalobcu, že uvedenú pôžičku žalovaný ešte nesplatil, je klamstvo. Čo sa týka splácania pôžičky vo výške 76 000 USD, poskytnutej na základe zmluvy zo dňa 18.10.2000, jej splatenie považuje žalovaný za preukázané i dôkazmi predloženými žalobcom - výpismi z jeho účtov. Splátky boli hradené v hotovosti vkladom na účet žalobcu a nie bezhotovostným prevodom. Pôžička bola poskytnutá v USD a mala sa v USD aj vrátiť. Nakoľko žalovaný USD nedisponoval, uhrádzal dlh v slovenských korunách a od 01.01.2009 v eurách, a to v dohodnutých splátkach. Z dlžnej sumy žalovaný vždy odpočítal vždy čiastku v USD kumulatívnym kurzom platným v čase úhrady splátky. Žalovaný predložil prehľad splátok prepočítaných na USD aktuálne platným kurzom. Podľa názoru žalovaného medzi účastníkmi došlo k dohode o zmene záväzkov podľa § 516 OZ v časti termínu plnenia. Ako vyplýva z potvrdenia zo dňa 30.05.2005 a aj z vyjadrenia žalobcu, účastníci sa dohodli, že žalovaný bude dlh splácať v splátkach po 20 000 Sk. Túto dohodu žalovaný rešpektoval a splátky splácal. Z uvedeného dôvodu žalobcovi nepatria úroky z omeškania za obdobie od 30.05.2005. Žalovaný vznáša námietku premlčania , nakoľko splácanie splátok podľa tejto dohody (t.j. z potvrdenia zo dňa 30.05.2005) neznamená uznanie dlhu. Prehlásenie zo dňa 30.05.2005 nemá náležitosti uznania dlhu podľa § 558 OZ, neobsahuje určenie dlhu čo do dôvodu a výšky. Preto záväzok vrátiť dlh vyplývajúci z pôžičky 76 000 USD, ktorý mal žalovaný splatiť do troch rokov, t.j. do 18.10.2003 zanikol uplynutím trojročnej premlčacej lehoty dňom 19.03.2006. Žalovaný tento dlh naďalej splácal ako tzv. naturálny záväzok. Vzhľadom na uvedené žiada žalobu zamietnuť.
7. Pred otvorením pojednávania, písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.05.2017 žalobca zobral žalobu späť v časti 29 091,25 €, preto súd v tejto časti konanie v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil.
8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 01.06.2017 uviedol, že žalovaný nerozporuje ani jednu z poskytnutých pôžičiek, t.j. ústnu dohodu o pôžičke zo dňa 28.12.2000 vo výške 150 000 SK, písomnú zmluvu o pôžičke zo dňa 18.10.2000 na sumu 76 000 USD a ani pôžičku písomnú zo dňa 21.5.2002 vo výške 1 000 000 Sk. Sporné nie je ani tvrdenie žalobcu, že ani jedna z týchto pôžičiek nebola uhradená riadne a včas. Z dôvodov na strane žalovaného preto došlo dňa 31.5.2002 a 30.5.2005 k zmene vyššie uvedených záväzkov v zmysle § 515 OZ, kedy sa žalovaný písomne zaviazal uhradiť dlžné sumy v splátkach v sume 20 000 Sk mesačne, neskôr sa to pretransformovalo na 700 € mesačne. Tieto záväzky týmto nemôžu byť premlčané. Pôžičky žalovaný uhrádzal od apríla 2004 do februára 2015 a v zmysle výpisov z účtu žalobcu aj v zmysle vyjadrenia žalovaného, v tomto období uhradil žalobcovi sumu 79 068,25 €. Týmto podľa žalovaného došlo k úplnej úhrade žalovanej sumy. S týmto žalobca nesúhlasí, pretože v čase poskytnutia prvej pôžičky v sume 76 000 dolárov bol kurz USD ku Slovenskej korune v kurze 1:50 a to v dobe pôžičky predstavovalo 3 800 000 Sk, je to tak aj uvedené aj v zmluve. Kurz USD voči ku Slovenskej korune však klesal. Pôžička nebola splatená riadne a včas z dôvodov na strane žalovaného, tiež z dôvodov na strane žalovaného bola splácaná 11 rokov vo forme splátok, nebola splácaná v mene, v akej bola požičaná ( tiež z dôvodov na strane žalovaného), preto tvrdenie žalovaného, ktorý tvrdí, že prepočet splátok aktuálnych kurzom nie je správny, nakoľko tieto skutočnosti nemôžu byť na ťarchu veriteľa. Späťvzatie vo výške 29 091,25 € je v časti pôžičky 1 000 000 Sk napriek tomu, ktorá napriek tomu, že bola poskytnutá žalovanému a nebola riadne splatená, bola už premlčaná.
10. V rámci svojho výsluchu žalobca na pojednávaní dňa 01.06.2017 uviedol, že vo vzťahu k žalovanému bol ústretový, pretože nebol schopný tieto pôžičky vracať v celkovej sume, bol nútený tolerovať splátky, ktoré splácal aj keď to trvalo 11 rokov. Čo sa týka sumy 1000 000 Sk, v ktorej časti zobral žalobu späť, v tomto ho žalovaný podviedol keď tvrdil, že má vybavený úver v banke, ale potrebuje na to záložnú listinu poskytnúť, keď v tom čase nedisponoval žiadnym majetkom, len s tým bytom, ktorý má založený voči pôžičke žalobcu, toto záložné právo žalobca žalovanému uvoľnil, aby mohol byt založiť voči banke s tým, že keď mu banka poskytne úver 1 000 000 Sk, tak ich vráti žalobcovi. Žalovaný žiadny úver nedostal, žalobca mu písomne potvrdil, že vrátil 1 000 000 Sk a tým mu uvoľnil záložnú listinu. Žiaľ to písomne žalovanému potvrdil, tak aj keď mu ich nedal, v ruke mal žalovaný papier, že peniaze vrátil, preto nemalo význam o túto sumu ďalej bojovať, je to otázka cti a svedomia žalovaného.
11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 01.06.2017 uviedol, že pohľadávka žalobcu vo výške 76 000 USD a tiež pohľadávka vo výške 150 000 Sk sú premlčané nakoľko pohľadávka vo výške 76 000 USD mala byť splatená do 18.10.2001, premlčala sa 18.10.2004, pohľadávka 150 000 SK mala byť splatená 28.12.2001, premlčala sa 28.12.2004. Prekážkou tohto premlčania by mohlo byť uznanie záväzku, resp. zmena záväzku. Doklad z 31.5.2002 a z 30.5.2005 nespĺňajú náležitosti uznania záväzku ale ani dohody o zmene tohto záväzku. Nie je tam vyjadrený súhlas žalobcu (veriteľa), nie je tam identifikovaný o aký záväzok sa jedná. Medzi sporovými stranami nie je sporené, že žalovaný na tieto záväzky uhrádzal pravidelné splátky, ktorých výška nie je sporná, je uvedená vo výpisoch z účtu žalobcu, kde sú presne uvedené sumy a dátumy. Žalovaný tvrdí, že jediný spôsob, akým sa dá zistiť rozsah splatenia jednotlivých záväzkov, resp. záväzku na 76 000 USD je prepočet SK na USD v čase vykonania jednotlivých splátok. Z prepočtu potom vyplýva, že oba záväzky uhradil žalovaný ešte v roku 2013 a všetky ostatné splátky, ktoré vykonával až do januára 2015 boli nad rozsah jeho záväzku. Ani splácanie týchto záväzkov nie je možné považovať za uznanie záväzku. Kurzový rozdiel, ktorý si vysvetľuje žalobca vo svoj neprospech pokiaľ by spôsobil ujmu žalobcu, by si mohol uplatňovať ako náhradu škody, žalovaný je však presvedčený, že žalobca žiadnu ujmu na majetku nemal, nakoľko aj keby celú uhradenú sumu dnes premenil na USD, obdržal by viac ako bola poskytnutá pôžička, nakoľko pri dnešnom prepočte 79 000 €, ktoré žalovaný uhradil, tak predstavuje cca 87 000 USD, z uvedeného dôvodu považuje žalovaný žalobu za nedôvodnú a žiada ju zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
12. V rámci svojho výsluchu žalovaný na pojednávaní dňa 01.06.2017 uviedol, že ten 1 milión slovenských korún, ktorý žalobca označil ako nezaplatený, žalobcovi uhradil u neho doma v hotovosti, nepamätá si presne kedy, bolo to v období kedy reštitúciou žalovaný získal 700 000 Sk. Zvyšok - 300 000 Sk - si žalovaný požičal od svojho otca a od svojho bratranca a túto sumu vrátil resp. odovzdal žalobcovi v jeho byte. Otec žalovaného už nemôže dosvedčiť, že si žalobca túto sumu požičal, ale jeho bratranec teoreticky áno. Je to ale zbytočné, nakoľko žalobca v tejto časti zobral žalobu späť, žalovaný to uvádza len z ohľadom na svoju česť. K dokladom podpísaným 31.5.2002 a 30.5.2005 uvádza, že žalobca žalovaného stále nabádal splatiť tú vyššiu sumu, v roku 2005 došlo k splateniu 1 000 000 Sk, ale viac žalovaný nemal, síce začal mať lukratívnejšie zamestnanie a deklaroval žalobcovi, že danú pôžičku vie splácať spôsobom ako je uvedené v doklade z roku 2005, čo aj splnil. Toto žalovaný jednorazovo podpísal, žiadnu odpoveď ani ďalšie jednanie, odsúhlasenie tam nebolo.
13. Písomným podaním doručeným súdu dňa 09.06.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že v zmysle § 516 ods. 1 OZ je nepochybné, že dokumenty - splátkový kalendár zo dňa 31.05.2002 a prehlásenie zo dňa 30.05.2005 - možno považovať za formu zmeny záväzku. Žalovaný nimi zaviazal k úhrade záväzkov voči žalobcovi iným spôsobom ako tým, ktorý bol dohodnutý v zmluve o pôžičke a žalobca tým, že platby v zmysle uvedených zmien prijal, akceptoval túto zmenu. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že chýba súhlas veriteľa, tento bol daný konkludentne akceptáciou uhrádzaných splátok. Podľa žalovaného v dokumentoch chýba aj identifikácia záväzku, toto však nemôže byť prekážkou ich platnosti, nakoľko identifikácia záväzkov bola medzi stranami zrejmá, čo vyplýva z viacerých podaní žalovaného ako aj z jeho vyjadrenia na pojednávaní. Žalobcovi vznikla uja kurzovou stratou. Pokiaľ by žalovaný ako dlžník uhradil svoj záväzok riadne a včas, žalobcovi by ako veriteľovi vrátil sumu 76 000 USD, resp. adekvátnu hodnotu v slovenských korunách prepočítaným kurzom platným v pôvodnej dobe splatnosti, t.j. 3 800 000 Sk. (126 136,89€). V dôsledku mimoriadneho oneskorenia splácania dlhu v splátkach a v inej mene, než v mene, v ktorej bola pôžička poskytnutá, žalovaný uhradil iba časť pôžičky. Pokiaľ však súd pri rozhodovaní dospeje k záveru, že žalobcovi prislúcha dlžná suma titulom náhrady škody , v zmysle zásady iura novit curia, môže tak učiniť i bez priameho návrhu žalobca.
14. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.09.2017 právny zástupca žalovaného uviedol, že trvá na tom, že pohľadávky žalobcu vo výške 76 000 USD titulom pôžičky zo dňa 18.10.2000 a vo výške 150 000 Sk titulom pôžičky z 28.12.2000 sú premlčané. Medzi sporovými stranami nedošlo k zmene záväzku v časti termínu plnenia, nakoľko listiny zo dňa 31.05.2002 a 30.05.2005 nespĺňajú náležitosti požadované § 516 OZ. Tieto listiny neobsahujú identifikáciu záväzkov žalovaného, ani súhlas žalobcu. Tieto listiny nespĺňajú ani náležitosti uznania dlhu podľa § 558 OZ, nakoľko neobsahujú určenie dôvodu a výšky záväzkov žalovaného. Predmetné listiny neobsahujú ani všeobecné náležitosti právnych úkonov podľa § 37 ods. 1 OZ a to zrozumiteľnosti a určitosti právneho úkonu, ani náležitosti formy podľa § 40 ods. 2 OZ, nakoľko tieto žalobca nepodpísal. V zmysle čl. III druhá veta zmluvy o pôžičke z 18.10.2000 sa na predĺžení lehoty splatnosti pôžičky môžu zmluvné strany dohodnúť, ale iba písomným dodatkom k zmluve. K predmetnej zmluve žiadny dodatok podpísaný nebol a teda platil posledný termín splatnosti 18.10.2003. Od tohto dátumu začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 18.10.2006. Pôžička z 28.12.2000 bola splatná dňa28.12.2001 a premlčacia lehota uplynula 28.12.2002. Aj v prípade, ak by súd vyhodnotil dokumenty - splátkový kalendár zo dňa 31.05.2002 a prehlásenie zo dňa 30.05.2005 ako nie záväzku podľa § 558 OZ, obe pohľadávky žalobcu by sa premlčali najneskôr 31.05.2015 uplynutím 10 ročnej premlčacej lehoty, keď žaloba bola podaná dňa 29.11.2015. K spornej výške splátok uviedol, že pôžička na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 18.10.2000 bola poskytnutá v USD (čl. II zmluvy) a mala byť v USD aj uhradená (čl. III zmluvy). Medzi účastníkmi je nesporná suma, ktorú žalovaný v období od 0202.04.2004 do 15.12.2008 žalobcovi uhradil, vo výške 948 408 Sk a v období od 15.01. 2009 do 10.02.2015 vo výške 47 400 €. O týchto skutočnostiach doložil žalobca aj výpisy zo svojho účtu a tieto sú v súlade s účtami žalovaného. Žalovaný začal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke zo dňa 18.10.2000 vo výške 76 000 USD uhrádzať v apríli 2004 hotovostným vkladom na účet, ktorý mu oznámil žalobca. Žalovaný si mohol zvoliť možnosť, či čiastku 20 000 Sk zamení v banke na USD (dňa 02.04.2004 bol kurz 32,551 = 614,42 USD) a túto vloží na účet žalobcu, alebo sumu 20 000 Sk vloží na účet žalobcu a pokiaľ by išlo o USD účet, banka by túto zmenu vykonala automaticky. Žalovaný si zvolil druhý spôsob, lebo bolo na vôli žalobcu, či si nechá splátky uhrádzať na USD účet, resp. na účet korunový. Žalovaný predpokladal, že mu žalovaný oznámil účet USD. Teda vložením 20 000 Sk, od 01.01.2009 čiastky 700 € a prepočítanej na USD aktuálnym kurzom bol záväzok žalovaného vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke zo dňa 18.10.2000 vo výške 76 000 USD splnený dňa 20.08.2012. Záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2000 vo výške 150 000 Sk bol splnený dňa 21.03.2013. Žalovaný by svoj záväzok mohol splácať v akejkoľvek mene, z jeho pôvodného záväzku 76 000 USD by bolo vždy odpočítané toľko USD, koľko by zodpovedalo kurzovej hodnote tej ktorej meny. V danom prípade si žalobca obdržanú sumu 948 408 Sk, resp. 48 037 € dnes zamení na USD aktuálnym kurzom, obdrží čiastku 96 437 USD. Vzhľadom na uvedené sú záväzky, ktoré sú predmetom žaloby zaniknuté jednak z dôvodu splnenia, resp. premlčania.
15. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 05.10.2017 uviedol, že nie je sporná výška pôžičky, nie je sporná suma, ktorú žalovaný vrátil žalobcovi. Žalobca žaluje kurzový rozdiel, ktorý vznikol vinou na strane žalovaného tým, že nesplatil pôžičku riadne a včas, ale splácal ju v splátkach 13,14 rokov a počas tohto obdobia došlo k výraznému poklesu kurzu dolára, čím hodnota (žalovaným splatenej) sumy je omnoho nižšia ako pôžička, ktorá mu bola poskytnutá. Predloženými dokumentmi - splátkovým kalendárom zo dňa 31.5.2002 a prehlásením žalovaného zo dňa 30.5.2005 - došlo k zmene záväzku a žalovaný sa v ňom zaviazal na úhradu záväzkov žalobcovi iným spôsobom ako boli dohodnutí. Uvedené potvrdil aj právny zástupca žalovaného vo vyjadrení zo dňa 23.11.2016, kde uviedol, že podľa názoru žalovaného došlo medzi účastníkmi k dohode o zmene záväzkov v časti termínu plnenia. Žalobcovi nie je jasné, ako a čo uhrádzal žalovaný nad rámec toho, čo plniť mal, keďže tvrdí, že jeho splátky od roku 2013 do januára 2015 boli nad rozsah jeho záväzku. Pôžička nebola bezúročná, úrok zo zmluvy o pôžičke bol dohodnutý 2% mesačne s požičanej sumy a zákonný úrok z ústne uzavretej zmluvy o pôžičke si žalobca neuplatňuje.
16. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 05.10.2017 uviedol, že prehlásenie z 30.5.2005 okrem toho, že neuvádza určenie účastníkov, tak hovorí o splácaní úveru. Splácanie úveru je iný právny úkon a zrejme tento právny úkon sa týkal splácania úveru. Nemá vedomosť o tom, že by sporové strany mali medzi sebou aj úverový vzťah.
17. Písomným podaním doručeným súdu dňa 09.01.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že na pojednávaní, konanom dňa 5.10.2017 bol žalobca vyzvaný špecifikovať žalovanú sumu, rozdelenú na istinu a úrok. Žalobca v žalobe požaduje úhradu škody, ktorá mu vznikla z dôvodu výraznej kurzovej straty, ktorá nastala počas doby splácania istiny žalovaným. Požičaná suma 76 000,- USD ( v tom čase 3 800 000,- SK t.j. 126 136,89 €) mala byť žalovaným splatená v roku 2001, ale z dôvodov na strane žalovaného došlo k úhrade sumy 76 000,- USD až v januári roku 2015, kedy uhradená suma, spolu s úhradami ďalšej pôžičky vo výške 150 000,- SK (4 979,09 €), predstavovala 79 545,30 €. Rozdiel medzi sumou, ktorú žalovaný mal uhradiť a ktorú skutočne uhradil je 51 570,68 €. V Zmluve o pôžičke zo dňa 18.10.2000 si účastníci v čl. IV dohodli tiež úroky vo výške 2% mesačne z nesplatenej časti pôžičky, až do úplného zaplatenia poskytnutej pôžičky. Ku dňu podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, t.j. ku dňu 20.11.2015, predstavovali úroky z omeškania od 1.3.2015 do 20.11.2015 sumu 8 952,10 €. K 08.01.2018 úroky podľa zmluvy predstavujú 35 401,51 €. Žalovaná suma pozostáva teda z istiny vo výške 51 570,68 € zmluvne dohodnutých úrokov ku dňu 20.11.2015 vo výške 8 952,10 EUR, zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,05% ročne z istiny od 2.2.2015 do zaplatenia a trov právneho zastúpenia. Pri pôvodnom výpočte došlo zo strany žalobcu k chybe v počítaní, kedy nesprávne vypočítal celkovú žalovanú sumu. Istina spolu s úrokmi predstavuje spolu sumu 60 522,68 € (nie 60 678,14 €, ako je uvedené vo vyjadreniach zo dňa 23.5.2017 a 7.6.2017). Pred začatím konania žalobca žalovaného vyzval na mimosúdne riešenie veci. Žalovaný to odmietol. Po prvom pojednávaní vo veci žalobca opäť vyzval žalovaného a navrhol mu uhradiť sumu 30 000,- EUR, čo žalovaný opäť odmietol. Koncom kalendárneho roka 2017 právny zástupca žalovaného kontaktoval právneho zástupcu žalobcu s ponukou na mimosúdnu dohodu, kedy by žalovaný uhradil žalobcovi sumu 15 000,- €. Žalobca však trvá na sume minimálne 30 000,- €, pričom žalovaný odmieta uhradiť viac ako 20 000,- €. Vzhľadom na to, že dlžná suma s úrokmi je 60 522,68 EUR, úroky z omeškania k činia 7 641,72 EUR a trovy právneho zastúpenia sú v súčasnosti vo výške 2 663,38 €, celková suma predstavuje spolu 70 827,78 €, žalobcom navrhovaná suma 30 000,- € je ústretová. Vzhľadom na uvedené požiadal súd pripustiť zmenu žaloby v súlade s § 139 a nasl. CSP tak, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 60 522,68 € pozostávajúcu z istiny vo výške 51 570,68 € a úrokov vo výške 8 952,10 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% zo sumy 51 570,68 € od 02.02.2015 do zaplatenia.
18. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 16.01.2018 za účasti právnych zástupcov sporových strán pripustil v zmysle § 139 CSP zmenu žaloby v požadovanom znení.
19. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 16.01.2018 uviedol, že žalobca sa domáha náhrady škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku kurzovej zmeny. Žalobcovi žiadna škoda v dôsledku kurzovej zmeny a omeškania žalovaného nevznikla, nakoľko z predložených dokladov vyplýva, že celkovo obdržaná čiastka predstavuje viac než 96 000 USD, čiže nedošlo k zmenšeniu jeho majetku, resp. nedošlo k očakávanému zvýšeniu majetku, čiže k ušlému zisku. Pokiaľ by v dôsledku kurzového rozdielu nastala žalobcovi škoda, mala by byť vyčíslená tak, že ku každej preukázanej splátke dlhu by mala byť vyčíslená škoda v dôsledku kurzového rozdielu.
20. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.03.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že výpočtom kurzovej straty dospel žalobca k úhrnnej sume kurzovej straty vo výške 32 033,40 €, zmluvne dohodnuté úroky boli vo výške 2 % mesačne z nesplatenej časti pôžičky, až do úplného zaplatenia. Vzhľadom na uvedené požiadal súd pripustiť zmenu žaloby v súlade s § 139 a nasl. CSP tak, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 32 033,40 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 24% ročne zo sumy 32 033,40 € od 01.03.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 32 033,40 € od 01.03.2015 do zaplatenia.
21. Písomným podaním doručeným súdu dňa 15.03.2018 právny zástupca žalovaného uviedol, že z článku II. Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.10.2000 a z vyjadrenia žalobcu zo dňa 14.07.2016 (bod II./2) považuje žalovaný za jednoznačne preukázané, že pôžička bola poskytnutá v hotovosti a v mene USD. Z článku III. predmetnej zmluvy vyplýva povinnosť poskytnuté finančné prostriedky (76 000USD) vrátiť. V článku I. predmetnej zmluvy je síce uvedená čiastka 3 800 000 SK avšak je tam uvedená i čiastka 76 000 USD. Žalovaný si to vysvetľuje tým, že zmluvu o pôžičke pripravil žalobca z predtlačeného formulára, do ktorého boli rukou vpísané konkrétne čísla. Písomným podaním zo dňa 08.01.2018 navrhol žalobca zmenu žaloby v tom smere, že sa domáha náhrady škody spôsobenej žalobcovi omeškaním žalovaného so splácaním pôžičky, konkrétne kurzovou stratou. Následne podaním zo dňa 08.03.2018 žalobca opätovne navrhol zmenu žaloby s tým, že škodu spôsobenú kurzovou stratou vyčíslil na sumu 32 033,40 €. Žalobca sa tiež domáha zmluvného úroku z omeškania vo výške 24,00 % ročne od 01.03.2015 zo sumy 32 033,40 € do zaplatenia a tiež úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej sumy od 01.03.2015 do zaplatenia. Žalovaný je toho názoru, že žalobcovi žiadna škoda spôsobená kurzovou stratou nevznikla. Pokiaľ by účet žalobcu bol v USD, resp. by si žalobca každé poskytnuté splátky premenil na USD, bola by pôžička 76 000 USD splatená dňa 20.08.2012 a pôžička vo výške 150 000 SK splatená dňa 21.03.2013. Uvedené preukazujú výpisy z účtu žalobcu predložené žalobcom a tabuľka o úhradách a prepočtoch zo SKK a € na USD, predložená žalovaným na pojednávaní dňa 05.10.2017. Pre prípad, že by bol súd toho názoru, že žalobcovi kurzovou stratou škoda vznikla, namieta žalovaný premlčanie nároku. Podľa ust. §106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. O prípadnej škode sa žalobca dozvedel vždy pri každej splátke pôžičky. Od tohto momentu začala žalobcovi plynúť 2 ročná premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody. Žalobca uplatnil právo na náhradu škody podaním zo dňa 08.01.2018. Zmenu žaloby súd pripustil uznesením dňa 16.01.2018. Z uvedeného vyplýva, že sú premlčané všetky nároky žalobcu vzniknuté pred 08.01.2016.
22. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.05.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca dostatočne preukázal vznik kurzovej straty, v podaní zo dňa 06.03.2018 doručenej súdu dňa 08.03.2018 vyčíslil kurzovú stratu ku každej jednotlivej splátke. Nie je pravdou, že až podaním zo dňa 08.01.2018 žalobca uplatnil náhradu škody na súde. Žalobca si svoj nárok riadne a včas uplatnil na súde žalobou zo dňa 20.11.2015. V priebehu konania bol tento nárok špecifikovaný a pozmenený v súlade s § 139 CSP, čo však neznamená, že by si žalobca svoj nárok uplatnil až v januári 2018. Žalobca podal žalobu niekoľko mesiacov po tom, ako žalovaný prestal splácať pôžičku a k premlčaniu nároku nemohlo dôjsť. Napriek tomu, že pôžička 76 000 USD mala byť splatená dňa 20.08.2012 a pôžička vo výške 150 000 Sk mala byť splatená dňa 21.03.2013, žalovaný si musel byť vedomý svojho záväzku a tej skutočnosti, že nárok žalobcu trvá aj po 21.03.2013, nakoľko naďalej splácal v splátkach a nevedel doposiaľ vysvetliť, prečo uhrádzal žalobcovi už údajne splatený dlh. Žalobcom predložené dokumenty
- splátkový kalendár zo dňa 31.05.2002 a prehlásenie zo dňa 30.05.2005 - možno považovať za formu zmeny záväzku. Žalovaný sa v nich zaviazal k úhrade záväzkov voči žalobcovi iným spôsobom, ako tým, ktorý bol dohodnutý v zmluvách o pôžičke. Ku dňu, kedy prestal žalobcovi uhrádzať splátky podľa vyššie uvedeného, nebola uhradená celá dlžná suma v zmysle zmluvy o pôžičke zo dňa 18.10.2010 a k splácaniu sumy 150 000 Sk sa žalobca vôbec nedostal. Celková istina teda predstavuje kurzovú stratu 32 033,40 € a 150 000 Sk, t.j. 4 979,09 €. Zmluvne dohodnuté úroky v zmluve o pôžičke zo dňa 18.10.2010 boli vo výške 2 % mesačne z nesplatenej časti pôžičky až do úplného zaplatenia. Vzhľadom na uvedené požiadal súd pripustiť zmenu žaloby v súlade s § 139 a nasl. CSP tak, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 32 033,40 € a 4 979,09 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 24% ročne zo sumy 32 033,40 € od 01.03.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 32 033,40 € od 01.03.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4 979,09 € od 01.03.2015 do zaplatenia.
23. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 22.05.2018 za účasti právnych zástupcov sporových strán pripustil v zmysle § 139 CSP zmenu žaloby v požadovanom znení.
24. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 22.05.2018 uviedol, že žalovaný neuhradil ani celú požičanú sumu 76 000 USD (t.j. 3 800 000 Sk), z tejto pôžičky neuhradil sumu 32 033,40 €, čo predstavuje výlučne kurzovú stratu. Splátkový kalendár z 31.05.2002 (č.l. 14 spisu) dodržiavaný nebol a podľa neho splatené nebolo nič. Podľa prehlásenia z 30.05.2005 (č.l.131 spisu), ktorú žalobca posudzuje ako zmenu spôsobu plnenia záväzku, čo uznal aj žalovaný ako zmenu záväzku, podľa tohto prehlásenia došlo k plneniu, t.j. platil 20 000 Sk od augusta 2005 do decembra 2008 a od januára 2009 splácal sumu 700 € mesačne, splácal to do februára 2015. Posledná splátka podľa tohto prehlásenia bola uhradená vo februári 2015. Je to uvedené vo výpisoch z účtov. Od marca 2015 žalovaný prestal splácať svoj dlh, v marci 2015 už žiadny dlh neuhradil. Dlh sa stal splatným dňom 01.03.2015 neuhradením splátky za marec. Žalobca si uplatňuje kurzový rozdiel titulom náhrady škody, ktorá vznikla žalobcovi od marca 2015 tým, že žalovaný nesplácal ďalej riadne poskytnutú pôžičku. Pôžička mala byť riadne splatená v roku 2002. V roku 2002 a v roku 2005 došlo k zmene záväzku, žalovaný prehlásil, že zaplatí žalobcovi 350 000 Sk a od augusta 2005 bude splácať 20 000 Sk mesačne až do úplného splatenia úveru. Sumu 350 000 Sk žalovaný nikdy nezaplatil žalobcovi a splátky 20 000 Sk platil až do februára 2015, 24% úrok ročne ako zmluvný úrok si žalobca uplatňuje v zmysle zmluvy. V čase poskytnutia pôžičiek nebol žalobca subjektom oprávneným podľa zákona poskytovať pôžičky, pôžičku poskytoval ako fyzické osoba. Sumu 150 000 Sk ( 4979,09 €) si uplatňuje ako nezaplatenú istinu pôžičky, ktorú mal žalovaný do 28.12.2001 zaplatiť, ale aj na túto pôžičku sa vzťahuje prehlásenie zo dňa 30.05.2005 (č.l. 131 spisu), ktorým došlo k zmene spôsobu úhrady záväzku zo dňa 28.12.2000 a aj 18.10.2000. Uvedené potvrdil aj žalovaný, ktorý uviedol, že na základe prehlásenia zo dňa 30.05.2005, plnil svoje pôžičky uzavreté 18.10.2000 a 28.12.2000. Zákonný úrok z omeškania si žalobca uplatňuje od 01.03.2015, nakoľko týmto dňom sa dostal žalovaný do omeškania s plnením.
25. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 22.05.2018 uviedol, že so žalobou nesúhlasí, od 16.01.2018, kedy súd pripustil zmenu žaloby, sa pojednáva o náhrade škody, ktorú žalobca zdôvodňuje kurzovým rozdielom. Žalovaný vznáša námietku premlčania voči uplatňovanej sume 4 979,09 € ( 150 000 Sk), nakoľko žalobca nepokračoval riadne vo vymáhaní tejto sumy od 16.01.2018 a túto sumu znovu uplatnil až podaním doručeným 14.05.2018, o ktorom súd rozhodol na dnešnom pojednávaní a PZ žalovanému bol doručený 14.05.2018. Namieta celkový vznik škody spočívajúci v kurzovom rozdiele, pretože tento svoj nárok zdôvodňuje žalobca nejakým fiktívnym kurzom 50 Sk za 1 USD. Pri vyčíslení tejto škody v tabuľke vypracovanej žalobcom chýba obdobie od 30.11.2004 do 15.01.2008, za toto obdobie žalovaný uhradil 580 000 Sk. Čo sa týka zmluvných úrokov 24% namieta rozpor s dobrými mravmi, pokiaľ by súd tento úrok uznal, mohol by byť priznaný iba v primeranej výške, avšak tým, že žalobca uplatňuje náhradu škody, nemôže si uplatňovať zmluvný úrok zo zmluvy dojednanej dňa 18.10.2002, nakoľko tento úrok sa vzťahoval za nezaplatenú istinu pôžičky. Nakoľko došlo k zmene nároku na náhradu škody, úrok z omeškania vo výške 5% zo sumy 32 033,40 €, pokiaľ bude tento nárok priznaný žalobcovi, môže byť priznaný len od momentu uplatnenia nároku voči žalovanému, t.j. od 16.01.2018. Žalobca si uplatnil svoj nárok titulom náhrady škody až podaním zo dňa 08.01.2018 a dovtedy si uplatňoval nárok titulom nezaplatenej pôžičky; o nároku titulom náhrady škody súd rozhodol dňa 16.01.2018 na pojednávaní. Ide o iný nárok a od tohto dňa môžu byť žalobcovi priznané úroky z omeškania. Od prvého vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného až do listiny z 08.01.2018, ktorým žalobca požiadal o zmenu žaloby, sa domáhal žalobca zaplatenia pôžičky a nie náhrady škody. Poukazuje na vyjadrenie k odporu zo dňa 18.07.2016 (č.l. 123 - 129 spisu), kde žalobca na str. 4 uviedol, že žalovaný v roku 2005 uhradil 85 000 Sk, v roku 2006 240 000 Sk, v roku 2007 240 000 Sk, čiže nie je pravda, že žalovaný v rokoch 2005,2006,2007 nič neuhrádzal.
26. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 22.05.2018 doplnil, že pri vypracovávaní tabuľky vychádzal z výpisov z účtu žalobcu a všetky sumy, ktoré boli od žalovaného žalobcovi poskytnuté, sú v nej zahrnuté. Čo sa týka namietanej sumy, ktorá bola zaplatením, ale nebola zahrnutá do tabuľky vyčíslenia škody žalobcu, žalovaný o uhradení týchto nepredložil žiadny dôkaz. Pri spisovaní vyjadrenia dňa 18.07.2016 žalobca disponoval výpismi o úhradách vypracovanými žalovaným, preto tieto sumy uvádzal do vyjadrenia, avšak následnou kontrolou na účtoch žalobcu tieto sumy neboli nájdené, preto ich následne neuviedol.
27. Právny zástupca žalobcu v rámci záverečného právneho a skutkového zhrnutia, doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.10.2018 uviedol, že v konaní bola jednoznačne preukázaná existencia pôžičiek, ktoré žalobca žalovanému poskytol. Dňa 18.10.2000 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému sumu vo výške 76 000,- USD, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v plnej výške najneskôr do troch rokov od dátumu podpísania tejto zmluvy. Zaviazal sa tiež k zaplateniu úrokov. Dňa 28.12.2000 uzavrel žalobca s žalovaným ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca zo svojho bankového účtu previedol na bankový účet žalovaného sumu vo výške 150.000,- Sk. Uvedenú sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi v plnej výške do jedného roka. Existenciu zmlúv o pôžičke, ani výšku požičaných súm žalovaný počas konania nerozporoval.
K riadnej a včasnej úhrade ani jednej z pôžičiek nedošlo. Splátkovým kalendárom zo dňa 31.5.2002 a následne Prehlásením žalobcu zo dňa 30.5.2005 došlo k zmene záväzku a žalovaný sa v nich zaviazal k úhrade záväzkov voči žalobcovi iným spôsobom, ako tým, ktorý bol dohodnutý v zmluve o pôžičke a žalobca tým, že platby v zmysle uvedených zmien prijal, akceptoval túto zmenu. V súlade s § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka si účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti a aj právny zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 23.11.2016 uviedol, že „podľa názoru žalovaného, došlo medzi účastníkmi k dohode o zmene záväzkov podľa ust. § 516 Občianskeho zákonníka v časti termínu plnenia. Ako vyplýva z potvrdenia zo dňa 30.5.2005 a z vyjadrenia žalobcu, účastníci sa dohodli, že žalovaný bude dlh splácať v splátkach po 20 000,- SK. Túto dohodu žalovaný rešpektoval a splátky splácal.“ Existencia záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, výška požičanej sumy, omeškanie na strane žalovaného a následná zmena záväzku sú skutočnosti, ktoré je možné považovať za nesporné. Žalobca v žalobe požaduje náhradu škody, ktorá mu vznikla z dôvodu výraznej kurzovej straty, ktorá nastala počas doby splácania istiny žalovaným. Požičaná suma 76 000,- USD ( v tom čase 3 800 000,- SK t.j. 126 136,89 €) mala byť žalovaným splatená v roku 2001, ale žalobca uhrádzal dlžnú sumu v splátkach až do januára roku 2015 a k splácaniu dlžnej sumy 150 000,- SK sa žalovaný vôbec nedostal. Žalovaný v konaní poukazoval na to, že pôžička 76 000,- USD mala byť splatená dňa 20.8.2012 a pôžička vo výške 150 000,- SK mala byť splatená dňa 21.3.2013. Z priebehu konania ale vyplynulo, že sám žalovaný si musel byť vedomý svojho záväzku a tej skutočnosti, že nárok žalobcu trvá aj po 21.3.2013, pretože naďalej v splátkach pokračoval a počas konania nedokázal rozumne vysvetliť, prečo žalobcovi uhrádzal už údajne splatený dlh. Žalobca si svoj nárok riadne a včas uplatnil žalobou zo dňa 20.11.2015. V priebehu konania bol tento nárok špecifikovaný a pozmenený v súlade s § 139 CSP. Žalobca vypracoval chronologické usporiadanie jednotlivých splátok podľa výpisu z účtu žalobcu, ku ktorým priradil aktuálny kurz v čase úhrady splátky, spolu s kurzovým rozdielom a následným výpočtom kurzovej straty. Týmto spôsobom výpočtu kurzovej straty dospel žalobca k úhrnnej sume kurzovej straty vo výške 32 033,4 €. Zmluvne dohodnuté úroky boli vo výške 2% mesačne z nesplatenej časti pôžičky, až do úplného zaplatenia poskytnutej pôžičky. Žalobca v žalobe tiež požaduje zákonné úroky z omeškania.
28. Právny zástupca žalovaného v rámci záverečného právneho a skutkového zhrnutia, doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.10. 2018 uviedol, že žalovaný svoj dlh voči žalobcovi splnil, čo preukazujú jednak výpisy z účtu žalobcu, jednak to vyplýva zo žaloby , kde žalobca uvádza čiastky mu uhradené žalovaným od roku 2004 do roku 2015 a tiež z výpisov z účtu žalobcu (ktoré sa nachádzajú v súdnom spise) a tiež z podania žalobcu zo dňa 08.01.2018, ktorým žalobca upustil od úhrady nevyplatenej pôžičky a začal sa domáhať náhrady škody spôsobenej kurzovým rozdielom. Túto skutočnosť potvrdil žalobca svojim podaním zo dňa 06.03.2018, kde vyčíslil škodu spôsobenú mu kurzovým rozdielom uvedenej ku každej jednotlivej splátke. Návrhom na zmenu žaloby zo dňa 11.05.2018 sa žalobca opätovne začal domáhať úhrady čiastky 150 000 Sk, ktorá mala predstavovať pôžičku zo dňa 28.12.2000 a úroky z omeškania vo výške 24 % ročne od 01.03.2015. Žalovaný vznáša námietku premlčania voči nároku žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 150 000 Sk zo dňa 28.12.2000, nakoľko premlčacia lehota na vyplatenie tohto nároku začala plynúť dňa 29.12.2001 a uplynula dňa 29.12.2004. K premlčaniu čiastky 150 000 Sk vznáša žalovaný námietku premlčania aj vzhľadom na § 112 OZ, nakoľko aj keď si žalobca túto čiastku v pôvodnej žalobe uplatnil, v začatom konaní riadne nepokračoval , pretože svojim návrhom zo dňa 08.01.2015 od vymáhania tejto čiastky titulom pôžičky upustil, a svoju žalobu zmenil na náhradu škody. Nárok na zaplatenie čiastky 150 000 Sk (4.979,09 € ) uplatnil žalobca svojim návrhom zo dňa 11.05.2018. Keďže žalovaný prestal splácať svoj dlh dňa 01.02.2015, premlčacia lehota uplynula dňa 01.02.2018. Z opatrnosti žalovaný vznáša námietku premčania i voči pôžičke zo dňa 18.10.2000 vo výške 76 000 USD pre prípad, keby sa súd stotožnil s právnym názorom žalobcu, že došlo k dohode o zmene termínu plnenia na splátky a namieta premlčanie všetkých splátok splatných do 24.11.2012. Medzi účastníkmi nedošlo k zmene záväzku v časti termínu plnenia, nakoľko listiny žalovaného zo dňa 31.05.2002 a 30.05.2005 nespĺňajú náležitosti požadované § 516 OZ, neobsahujú identifikáciu záväzku žalovaného, ani súhlas žalobcu. Sám žalobca na pojednávaní dňa 01.06.2017 uviedol, že „bol nútený tolerovať splátky, ktoré splácal, aj keď to trvalo 11 rokov.“ Tieto listiny nespĺňajú náležitosti určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ. V čase vyhotovovania dokumentov z 31.05.2002 a 30.05.2005 mal žalovaný voči žalobcovi viaceré záväzky titulom pôžičiek (150 000 Sk a 1 000 000 Sk) a v týchto dokumentoch nie sú tieto záväzky žiadnym spôsobom identifikované. Tieto dokumenty nespĺňajú ani náležitosti formy podľa § 40 ods. 2 OZ, nakoľko žalobca tieto listiny nepodpísal. V zmysle čl. III druhá veta zmluvy o pôžičke z 18.10.2000 sa na predĺžení lehoty splatnosti pôžičky môžu zmluvné strany dohodnúť, ale iba písomným dodatkom k zmluve. K predmetnej zmluve žiadny dodatok podpísaný nebol a teda platil posledný termín splatnosti , deň 18.10.2003. Od tohto dátumu začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 18.10.2006. Ak by aj súd vyhodnotil listiny žalovaného zo dňa 31.05.2002 a 30.05.2005 za uznanie záväzku podľa § 558 OZ, pohľadávka žalobcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 18.10.2000 by sa premlčala najneskôr 31.05.2015 uplynutím 10 ročnej premlčacej lehoty. Nakoľko však súd od uznesenia vyhlásenom na pojednávaní dňa 16.01.2018 pojednáva o náhrade škody a úrokoch z omeškania , žalovaný je presvedčený, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla. Žalobca vyčíslil škodu kurzovým rozdielom porovnaním aktuálneho kurzu amerického dolára (USD) a slovenskej koruny (Sk), platného pri každej jednotlivej splátke a kurzom 50 Sk/1 USD. Dôvod použitia kurzu 50Sk/1 USD žalobca nezdôvodnil a žalovanému nie je známy právny dôvod uplatňovania iného kurzu oboch mien, než oficiálneho kurzu zverejneného Národnou bankou Slovenska v deň uhradenia každej jednotlivej splátky. Je zaužívanou praxou, že pri úveroch a pôžičkách poskytovaných v cudzej mene, pokiaľ sú splácané v domácej mene, sa z dlhu odpočítavajú čiastky v cudzej mene prepočítanej k domácej mene aktuálnym kurzom týchto dvoch mien v deň úhrady splátky. Pokiaľ žalobcovi v dôsledku omeškania žalovaného vznikla škoda presahujúca výšku uplatnených úrokov z omeškania, túto škodu žalobca riadne nepreukázal. Z uvedeného dôvodu žiada žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
29. Na pojednávaní dňa 08.11.2018 v rámci záverečného skutkového a právneho zhrnutia právny zástupca žalobcu uviedol, že je nesporné, že došlo k uzavretiu predmetných pôžičiek, a tým existencia záväzkového vzťahu medzi sporovými stranami, výška sumy aj omeškanie na strane žalovaného sú nesporné. Splátkovým kalendárom do zo dňa 31.05.2002 a prehlásením žalobcu zo dňa 30.05.2005 došlo k zmene záväzku v zmysle § 516 ods. 1 OZ, žalovaný sa v nich zaviazal k úhrade záväzkov. Žalovaný v zmysle týchto záväzkov plnil a tým tento zmenený režim akceptoval. Tieto dokumenty sa vzťahujú na obe pôžičky, z ktorých si uplatňuje žalobca svoj nárok. V tomto zmenenom režime žalovaný plnil do februára 2015, preto tieto záväzky nemôžu byť premlčané. V dôsledku omeškania v plnení žalovaným, vznikla žalobcovi škoda titulom kurzového rozdielu, nakoľko v čase poskytnutia pôžičky zo dňa 18.10.2000 bol kurz dolára ku korune 1:50, tým že žalovaný pôžičku nesplnil včas a splácal ju 11 rokov, neuhradil v dohodnutej mene - v dolároch, bola žalobcovi spôsobená škoda, keď došlo k poklesu kurzu dolára voči slovenskej korune, čím splatená suma, ktorý žalovaný splácal žalobcovi, bola nižšia ako pôžička, ktorú žalobca žalovanému poskytol. Sumu 150 000 SK si žalobca uplatňuje titulom nezaplatenej istiny, nakoľko žalovaný sa k jej splácaniu nedostal a doposiaľ ju nezaplatil. Čo sa týka tvrdenia, že si žalobca svoj nárok uplatnil až od januára 2018, tak si ho uplatnil už žalobou zo dňa 20.11.2015 a svoj nárok iba špecifikoval v zmysle § 139 CSP. Žalobca si uplatňujeme i zákonný a zmluvný úrok z omeškania v zmysle pôžičky zo dňa 18.10.2000
30. Na pojednávaní dňa 08.11.2018 v rámci záverečného skutkového a právneho zhrnutia právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobcovi žiadna škoda nevznikla, pretože pôžička z 18.10.2000 bola poskytnutá v USD a skutočná škoda by mu bola vznikla vtedy, ak by žalovaný túto pôžičku aj v USD vracal, vzhľadom na pokles kurzu USD voči SK. V tom prípade by pri premene USD na SK za každú splátku dostal nižšiu sumu. Nakoľko však bola pôžička vracaná postupne, najskôr v slovenských korunách a neskôr v eurách, do majetku žalobcu vždy pribudla čiastka rovnajúca sa USD, po prepočte s aktuálnym kurzom.
31. Zo zmluvy o pôžičke súd zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 18.10.2000 zmluvu o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorej žalobca ako veriteľ prenechal žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 3.800.000 Sk (76 000 USD), pričom podľa čl. III sa žalovaný zaviazal prenechané peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť v lehote najneskôr do troch rokov odo dňa podpisu tejto zmluvy s tým, že na prípadnom predĺžení tejto lehoty sa môžu zmluvné strany dohodnúť, avšak iba písomne, dodatkom k tejto zmluve. V čl. IV sa zmluvné strany dohodli, že dlžník je povinný platiť úrok z poskytnutej pôžičky za každý kalendárny mesiac , počnúc mesiacom november 2000 vo výške 2 % mesačne z nesplatenej časti prenechanej pôžičky , až do úplného splatenia celej poskytnutej pôžičky (bod 1). Žalovaný bude uhrádzať žalobcovi dohodnutý úrok vo výške 2 % mesačne, vždy najneskôr do 10-teho dňa nasledujúceho mesiaca (bod 2). Ak žalovaný nevráti poskytnuté peňažné prostriedky v plnej výške najneskôr do troch rokov odo dňa podpisu tejto zmluvy a nedôjde medzi zmluvnými stranami ani k písom nej dohode o zmene doby poskytnutej pôžičky, je žalovaný povinný platiť žalobcovi i úrok z omeškania z požičanej a nevrátenej čiastky vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania.
32. Žalobca založil do spisu kópiu Splátkového kalendára podpísanú E. Z. (žalovaným), označený ako „Splátkový kalendár pre p. P. M.“ zo dňa 31.05.2002, kde je uvedené: „Po vyrovnaní prvej splátky (1 000 000,-Sk), do 3 mesiacov (najneskôr však do 30.06.2003) splatím 250 000,-Sk a do 31.12.2003 splatím 350 000,-Sk. Tieto sumy budem ročne splácať do splatenia dlhu do prehlásenia p. M., že dlh je splatený. V prípade, že firma otvorí ďalšie obchodné prevádzky, za každú prevádzku budem zvyšovať splátky o cca 250 000,-Sk ročne. V prípade zahraničného úveru splatím dlh jednorazovo.“
33. Z kópie vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 18.06.2015 súd zistil, že právny zástupca žalovaného oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že z predložených dokladov vyplýva, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o pôžičke na 76 000 €, 150 000 Sk a 250 000 Sk. Od apríla 2004 do januára 2015 uhradil žalovaný žalobcovi 76 000 USD a 20 090, čiže uhradil istinu aj 6 800 € na úrokoch.
34. Žalovaný založil do spisu prehľad splátok (č.l. 114), podľa ktorého žalovaný splácal žalobcovi sumu 20 000 Sk mesačne od apríla 2004 do septembra 2005, pričom k 09.09.2005 podľa názoru žalovaného splatil žalobcovi sumu 150 000 Sk.
35. Žalovaný založil do spisu prepočet splátok (vo vyjadrení zo dňa 23.06.2016 uvádza že ide o prepočet splátok dlhu z pôžičky zo dňa 18.10.2000), podľa ktorej žalovaný splácal žalobcovi v čase od septembra 2005 do marca 2013. Do decembra 2008 splácal žalovaný žalobcovi bezhotovostným prevodom v sume 20 000 Sk a od januára 2009 v čiastke 700 € mesačne. Podľa uvedeného prepočtu splátok do roku 2012 má žalovaný za to, že uhradil žalobcovi celú sumu poskytnutej pôžičky, t.j. sumu 76 000 €.
36. Žalobca do spisu založil kópiu Prehlásenia zo dňa 30.05.2005, ktorým žalovaný E. Z. prehlasuje, že "z obdržaného hypotekárneho úveru zaplatím T.. O. M. 350 000 Sk. Od augusta 2005 budem splácať pravidelne mesačne minimálne 20 000 Sk mesačne až do úplného splatenia úveru."
37. Žalobca do spisu založil chronologické usporiadanie jednotlivých splátok žalovaného, uhrádzané na základe pôžičky zo dňa 18.10.2000 v sume 76 000 USD (3 800 000 Sk) v zmluvnom kurze USD/ Sk 50,000 (kumulatívny kurz ku dňu 18.10.2000), vyhotovený podľa výpisu z bankového účtu žalobcu, ku ktorým priradil kurz aktuálny v čase úhrady splátky (žalovaným) spolu s kurzovým rozdielom a s výpočtom kurzovej straty. Z uvedeného chronologického usporiadania splátok má žalobca za to, že: 1/ splatená suma za roky 2004 - 2008 je vo výške 340 000 Sk, prepočet na Euro podľa prechodného kurzu EUR/Sk 30,126 = 11.285,930 €, 2/ súčet straty na kurze rokov 2004 - 2008 je 171 479,088 Sk, prepočet na Euro podľa prechodného kurzu EUR/Sk 30,126 = 5.692,063 €, 3/splatená suma za roky 2009 - 2015 je vo výške 46.063,880 €, prepočet na Sk podľa prechodného kurzu EUR/Sk 30,126 = 1 387.720,449 Sk, 4/ Celková splatená suma za roky 2004 - 2015 je suma 57.349,81 €, prepočet na Sk podľa prechodného kurzu EUR/Sk 30,126 = 1 727 720,376 Sk, 5/ Súčet straty na kurze rokov 2009 - 2015 je 26.341,338 €, prepočet na Sk podľa prechodného kurzu EUR/Sk 30,126 = 793.559,149 Sk, 6/ Celková strata na kurze za roky 2004 - 2015 je suma 32 033,401 €, prepočet na Sk podľa prechodného kurzu EUR/Sk 30,126 = 965.038,239 Sk.
38. Žalobca do spisu založil i výpis z účtu žalobcu a kurzové lístky NBS aktuálne v rozhodných obdobiach (č.l.405 -449 spisu).
39. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka si účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.
Podľa § 516 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.
40. Súd, s poukazom § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a dospel k záveru, že žalobnému návrhu nie je možné vyhovieť, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
41. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 OZ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
42. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
43. V sporovej veci nebola sporná skutočnosť, že dňa 18.10.2000 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému sumu vo výške 76 000,- USD (3.800 000 Sk), ktoré sa žalovaný v zmysle čl. III predmetnej zmluvy zaviazal vrátiť v plnej výške najneskôr do troch rokov od dátumu podpísania tejto zmluvy s tým, že na prípadnom predĺžení tejto lehoty sa môžu zmluvné strany dohodnúť len písomným dodatkom k tejto zmluve. Zmluvné strany sa vzájomne tiež dohodli, že dlžník (žalovaný) je povinný platiť úrok z poskytnutej pôžičky za každý kalendárny mesiac , počnúc mesiacom november 2000, vo výške 2 % z nesplatenej časti prenechanej pôžičky , až do úplného splatenia celej poskytnutej pôžičky. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať žalobcovi dohodnutý úrok vo výške 2 % mesačne, vždy najneskôr do 10-teho dňa nasledujúceho mesiaca s tým, že ak žalovaný nevráti poskytnuté peňažné prostriedky v plnej výške najneskôr do troch rokov odo dňa podpisu tejto zmluvy a nedôjde medzi zmluvnými stranami ani k písomnej dohode o zmene doby poskytnutej pôžičky, je žalovaný povinný platiť žalobcovi i úrok z omeškania z požičanej a nevrátenej čiastky vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS platnej k prvému dňu omeškania.
44. Medzi sporovými stranami tiež nebolo sporným , že dňa 28.12.2000 uzavrel žalobca so žalovaným ústnu zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalobca zo svojho bankového účtu previedol na bankový účet žalovaného sumu vo výške 150.000,- Sk. Uvedenú sumu sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi v plnej výške do jedného roka.
45. Existenciu zmlúv o pôžičke, ani výšku požičaných súm žalovaný počas konania nespochybnil. Nebola sporná ani skutočnosť, že k včasnej úhrade žalovaným ani jednej z pôžičiek nedošlo.
46. Žalovaný v prejednávanej veci vzniesol námietku premlčania voči celému uplatňovanému nároku žalobcu. Súd po jej posúdení, vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci ako i z citovaných ustanovení zákona, dospel k záveru, že v prejednávanej veci je námietka premlčania vznesená oprávnene.
47. Zmluva o pôžičke je reálnym vzťahom, ktorý vzniká reálnym odovzdaním peňažných prostriedkov dlžníkovi. Splatnosť dlhu znamená, že veriteľ má právo požadovať splnenie dlhu a dlžník je povinný plniť. Splatnosť dlhu má význam z hľadiska možnosti veriteľa uplatniť pohľadávku voči dlžníkovi na súde, s čím je spojené plynutie premlčacej doby. Splatnosť dlhu teda určuje čas, v ktorom dlžníkovi vzniká povinnosť splniť dlh a veriteľovi vzniká právo požadovať splnenie pohľadávku.
48. V prejednávanom spore sa žalobca voči žalovanému domáhal (v zmysle poslednej úpravy petitu, pripustenej uznesením vyhláseným súdom na pojednávaní dňa 22.05.2018) zaplatenia istiny vo výške 32 033,40 € a 4 979,09 € spolu so zmluvným úrokom vo výške 24% ročne zo sumy 32 033,40 € od 01.03.2015 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 32 033,40 € od 01.03.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4 979,09 € od 01.03.2015 € s príslušenstvom titulom nevrátenej pôžičky . Podľa vyjadrení žalobcu uplatňovaný nárok predstavuje kurzovú stratu vo výške 32 033,40 € a nevrátenú pôžičku zo dňa 28.12.2000 vo výške 150 000 Sk, t.j. 4 979,09 € .
49. Z predložených listinných dôkazov, ako aj zo zhodných výpovedí sporových strán však vyplýva, že pohľadávka vyplývajúca z písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 18.10.2000 vo výške 76 000 USD mala byť žalovaným splatená do dňa 18.10.2003 (v zmysle čl. III predmetnej zmluvy) a pohľadávka vyplývajúca z ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2000 vo výške 150 000 SK mala byť žalovaným splatená dňa 28.12.2001.
50. Pohľadávka vyplývajúca z písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 18.10.2000 vo výške 76 000 USD sa stala (v zmysle čl. III predmetnej zmluvy) premlčanou dňa 18.10.2006 a pohľadávka vyplývajúca z ústnej zmluvy o pôžičke zo dňa 28.12.2000 vo výške 150 000 SK sa stala premlčanou dňa 28.12.2004.
51. Žalobca v konaní namietal, že právo žalobcu na vrátenie pôžičiek premlčané nie je z dôvodu, že podľa jeho názoru splátkovým kalendárom zo dňa 31.5.2002 a prehlásením žalovaného zo dňa 30.5.2005 došlo k zmene záväzku a žalovaný sa v týchto dokumentoch zaviazal na úhradu záväzkov žalobcovi iným spôsobom ako boli dohodnutí. Na viac týmito dokumentmi došlo i k uznaniu predmetného dlhu žalovaným, keď žalovaný po ich podpísaní ďalej plnil žalobcovi už spôsobom novo dohodnutým.
52. Súd preskúmal splátkový kalendár zo dňa 31.5.2002 a prehlásenie žalovaného zo dňa 30.5.2005 a dospel k záveru, že tieto nemohli mať vplyv na zmenu premlčacej doby uplatňovaného nároku, z nasledovných dôvodov:
53. Právna úprava vyššie citovaného § 516 Občianskeho zákonníka ( t.j. dohody strán, resp. zmeny obsahu ich práv a povinností) je výrazom slobody strán meniť obsah vzájomných záväzkov na základe dohody. Musí ísť o dohodu, ktorá bude v súlade s § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní obsahu dohody je potrebné posudzovať ju z hľadiska súladu s kogentnou právnou úpravou, upravujúcou daný vzťah. Pod zmenou obsahu záväzkového vzťahu rozumieme nielen zmenu v obsahu práv a povinností, ale aj zmenu ďalších skutočností tvoriacich obsah záväzkového vzťahu, napr. plniť v určenej dobe. O zmenu záväzku však pôjde len vtedy, ak dochádza k zmene existujúceho záväzku.
54. Z predloženého splátkového kalendára zo dňa 31.5.2002 a prehlásenia žalovaného zo dňa 30.5.2005 však nie je absolútne zrejmé, akého (pôvodne uzavretého) vzájomného záväzku sa tieto dokumenty týkajú. Občiansky zákonník v § 516 síce umožňuje účastníkom záväzkového vzťahu aby (v rámci zmluvnej voľnosti) zmenili jeho obsah, avšak tento (menený) záväzkový vzťah musí byť konkrétne a jednoznačne označený.
55. Inštitút zmeny záväzku predpokladá, že k nemu dochádza za trvania existujúceho záväzkového vzťahu. Obsah právneho úkonu je možné vykladať podľa vôle toho, kto ho urobil, avšak len za predpokladu, že tvrdená vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom urobeným v písomnej forme. Výkladom nemožno už urobený prejav vôle dopĺňať, meniť či dokonca nahrádzať. Ak je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny na ktorej je zaznamenaný, nestačí že je účastníkom zmluvy jasné čo je predmetom zmluvy, ak je to poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívna kategória a taký prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb (viď rozsudok NS ČR č.k. 26 Cdo/1318/2013). V splátkovom kalendári zo dňa 31.5.2002 ako i v prehlásení žalovaného zo dňa 30.5.2005 označenie existujúceho právneho vzťahu (resp. pôvodne uzavretého vzájomného záväzku) medzi žalobcom a žalovaným absentuje.
56. Prekážkou premlčania uplatňovaného nároku by mohlo byť aj uznanie dlhu (záväzku) žalovaným v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka. Dôsledkom uznávacieho prejavu dlžníka je v prvom rade predĺženie zákonnej premlčacej doby, čo znamená, že ním dochádza k zastaveniu plynutia premlčacej doby a namiesto nej, dňom uznania, začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba (§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
57. Ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka možno charakterizovať ako jednostranný písomný a adresný (vo vzťahu k veriteľovi) právny úkon dlžníka, zakladajúci vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v čase tohto prejavu. Pre platnosť úkonu nie je rozhodujúce, či dlh v čase prejavu skutočne existoval. Z hľadiska obsahových náležitostí, pre platnosť prejavu je rozhodujúce, či tento prejav obsahuje: 1/ označenie oprávnenej osoby (veriteľa), 2/ označenie povinnej osoby (dlžníka), 3/ označenie dôvodu dlhu (spravidla jeho právna kvalifikácia, napr. pôžička zo dňa...), 4/ uvedenie výšky dlhu, 5/ skutočnosť z ktorých vyplýva vedomosť (pripravenosť plniť) dlžníka o svojej povinnosti.
58. Na platné uznanie dlhu je okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a nasl. OZ) potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník urobil písomnou formou, vyjadri v ňom prísľub zaplatenia dlhu a uviedol dôvod dlhu a jeho výšku (teda uznal dlh čo do dôvodu a výšky).
59. Súd v zmysle uvedeného preskúmal obsahové náležitosti splátkového kalendára zo dňa 31.5.2002 a prehlásenia žalovaného zo dňa 30.5.2005 rozhodujúce pre platnosť prejavu uznania záväzku (§ 558 Občianskeho zákonníka) a dospel k názoru, že tieto dokumenty zákonom vyžadované náležitosti neobsahujú, keď v nich absentuje najmä dôvod dlhu a jeho výška. Uvedenie dôvodu dlhu znamená označenie, akého dlhu sa uznanie týka, alebo v čom dlh (skutkovo) spočíva. Označenie dlhu musí byť vyjadrené tak, aby bolo objektívne určiteľné. Nestačí, ak dlžník aj veriteľ vie, o aký dlh a v akej výške ide ale - vzhľadom na obligatórnu písomnú formu úkonu (uznania dlhu) - musia byť tieto údaje uvedené v písomnom prejave vôle, alebo aspoň z neho musí vôľa bez pochybností vyplývať (viď rozhodnutie NS ČR č.k. 33 Cdo 4052/2013) . K námietke žalovaného , že v týchto dokladoch absentuje vyjadrený súhlas žalobcu (veriteľa) súd uvádza, že so zreteľom na charakter tohto právneho úkonu (t.j. uznania dlhu) sa reakcia veriteľa nutne nepredpokladá (napr. formou akceptácie).
60. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti nemožno túto dobu v občianskoprávnych vzťahoch zmeniť ani dohodou strán. Márnym uplynutím premlčacej doby po uplatnení námietky premlčania zo strany dlžníka dochádza k právnym účinkom premlčania (strata možnosti vynúteného splnenia práva v dôsledku námietky premlčania).
61. Právo na vrátenie pôžičky sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Zo skutkových zistení súdu z vykonaného dokazovania vyplýva, že pôžička v sume 76.000,- USD bola žalovanému zo strany žalobcu skutočne poskytnutá v zmysle uzatvorenej písomnej zmluvy dňa 18.10.2000, žalovaný mal pôžičku vrátiť žalobcovi do 18.10.2003 (v zmysle čl. III predmetnej zmluvy), žalovaný pôžičku nevrátil. Posledný deň trojročnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vrátenie tejto pôžičky pripadol na deň 18.10.2003 (deň 18.10.2003 bola sobota, preto podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka je posledný deň premlčacej doby najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok 20.10.2018). Pôžička v sume 150 000,- Sk (4 979,09 €) bola žalovanému zo strany žalobcu nesporne poskytnutá dňa 28.12.2000, žalovaný mal pôžičku vrátiť žalobcovi do jedného roka, t.j. do 28.12.2001, posledný deň trojročnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vrátenie tejto pôžičky pripadol na deň 28.12.2004 (utorok).
62. Žalobca podal žalobu na súd dňa 24.11.2015, t.j. po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie nároku z obidvoch uzavretých pôžičiek. Dokumenty - splátkový kalendár zo dňa 31.5.2002 a prehlásenie žalovaného zo dňa 30.5.2005 - z vyššie podrobne uvádzaných dôvodov súd nemohol právne posúdiť ani ako uznanie dlhu ( § 558 OZ), alebo ako zmenu záväzku (§ 516 OZ). Nakoľko právo na vrátenie pôžičky uplatnil žalobca proti žalovanému až dňa 24.11.2015 doručením žaloby na súd, urobil tak po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Keďže premlčacia doba márne uplynula pred podaním žaloby na súd a žalovaný uplatnil námietku premlčania, t.j. ako dlžník sa dovolal premlčania, nemožno premlčané právo žalobcovi ako veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka).
63. Na základe uvedeného v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania uplatneného nároku súd žalobu zamietol.
64. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi a to v plnom rozsahu.
65. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.