Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_33Pcud-2-2016.pdf
PDF · 97.23 KB
Case nature
Area
Subarea
33Pcud/2/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou vo veci starostlivosti o maloletého W. C. M., T. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov - matky: W. M., T. X.X.XXXX, H. XXXA M. M., W. J. XAN, D. H. a otca: Z. M., T. XX.X.XXXX, U. H. R. XX, U., o návrhu matky na určenie výživného na maloletého, t a k t o
rozhodol:
I. Otec je povinný s účinnosťou od 29.12.2016 prispievať na výživu maloletého W. C. výživným vo výške 130,- eur mesačne, ktoré výživné je splatné vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Nedoplatok otca na zročnom výživnom na maloletého za obdobie od 29.12.2016 do 30.11.2018 v sume 1.172,50 eur sa otcovi povoľuje uhradiť v splátkach vo výške 30,- eur mesačne splatných spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením ktorejkoľvek splátky v lehote splatnosti zavinením otca sa stane zročným celý dlh.
III. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
IV. Štátu sa náhrada trov konania nepriznáva.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.12.2016 cestou justičnej spolupráce v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti (ďalej „Nariadenie“) formou žiadosti o vydanie rozhodnutia v zmysle čl. 56 ods. 1 písm. c) domáhala určenia výživného na maloletého vo výške 550,- britských libier (L) mesačne. V priebehu konania upresnila, že žiada určiť výživné na maloletého i za tri roky spätne, konkrétne od roku 2014, odkedy s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti.
2. Súd posúdil jeho právomoc konať vo veci, ktorú má za danú v zmysle článku 3 písmena a) Nariadenia, keď obvyklý pobyt povinného na výživné je na území Slovenskej republiky.
3. Podľa článku 3 písm. a) Nariadenia, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného.
Podľa článku 56 odsek 1 písm. c) Nariadenia, oprávnený, ktorý sa snaží vymôcť výživné podľa tohto nariadenia, môže podať žiadosť o: vydanie rozhodnutia v dožiadanom členskom štáte, ak žiadne neexistuje, vrátane určenia rodičovstva, ak je to potrebné. Podľa článku 56 odsek 4 Nariadenia, pokiaľ nie je v tomto nariadení ustanovené inak, o žiadostiach uvedených v odsekoch 1 a 2 sa koná podľa právneho poriadku dožiadaného členského štátu a vzťahujú sa na ne normy právomoci platné v tomto členskom štáte.
4. Na základe oznámenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže doručeného súdu dňa 3.4.2018 súd zistil, že Ústredný orgán pre Anglicko a Wales (REMO) potvrdil, že v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska neprebiehajú žiadne súdne konania ani pojednávania voči otcovi maloletého. Súd tak mal preukázané, že výživné na maloletého nebolo dosiaľ nijako určené.
5. Otec maloletého nepopieral existenciu jeho vyživovacej povinnosti k maloletému, avšak namietal výšku výživného žiadaného matkou, s tým, že úhrada žiadanej sumy nie je v jeho možnostiach. V priebehu konania uvádzal, že môže platiť 50,- eur, resp. neskôr bol ochotný uhrádzať 100,- eur mesačne. Po upovedomení o návrhu matky na určenie výživného na maloletého začal otec od októbra 2017 na maloletého mesačne prispievať.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi založenými do spisu, najmä ročným zúčtovaním preddavkov na daň za rok 2016 (čl. 76), potvrdením o zdaniteľných príjmoch za január 2017 (čl. 77), potvrdením o príjme otca (čl. 78), potvrdením o návšteve školy (čl. 74), potvrdením o príjme otca zo dňa 1.10.2018 (čl. 157), potvrdeniami o pripísaní platieb na účet maloletého (čl. 179-191), výpismi z účtu maloletého (čl. 212,213, 215,216), lustráciou v Sociálnej poisťovni otca zo dňa 6.12.2018 (čl. 220), výpismi z účtu otca maloletého zo dňa 31.10.2018 a 30.11.2018 (čl. 222-227), výsluchom otca ako aj celým obsahom spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti matky, ktorá sa z neprítomnosti na pojednávaní ospravedlnila, pričom pojednávanie odročiť nežiadala a žiadala rozhodnúť v jej neprítomnosti a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Rodičia maloletého v konaní zhodne tvrdili, že od roku 2014 nežijú spolu v spoločnej domácnosti, pričom matka maloletého žije spoločne s maloletým a staršou dcérou vo Veľkej Británii. Otec žije na Slovensku. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 21P/19/2018 zo dňa 27.9.2018 (zápisnica o pojednávaní čl. 154-156). V danom konaní nebolo rozhodnuté o úprave práv a povinností k maloletému, keď konanie bolo v časti o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode zastavené. Zo zhodných tvrdení účastníkov, ako i z oznámenia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže doručeného súdu dňa 3.4.2018 (čl.119) mal súd preukázané, že dosiaľ neexistuje žiadne rozhodnutie o určení výživného na maloletého, ktorý žije dlhodobo v starostlivosti matky.
8. Matka maloletého uviedla v návrhu (čl.14) svoj príjem vo výške 2.164,60 L mesačne. Ako výdavky uviedla sumu celkom 2.466,05 L mesačne (konkrétne v L mesačne - dane 236,50, poistenie 19,55, nájom 1.200, jedlo a oblečenie 400,-, univerzita dcéry 9.000,-, splátky pôžičiek 200, iné 410). Okrem maloletého má matka ešte 19-ročnú dcéru, ktorá študuje formou denného štúdia na univerzite v H. druhý rok, pochádza z predošlého manželstva, pričom jej otec na ňu neprispieva (prebieha exekučné konanie v Čechách). Poberá prídavok na maloletého, ktorý bol v roku 2017/2018 v sume 997,22 L ročne (čl. 104 preklad). V roku 2018 bude poberať mesačne sumu 48,85 L (priznanie daňových úverov čl. 106 preklad). Matka je zamestnaná v spoločnosti EMCOR Group (UK) Pic, a to od 13.5.2015 až do súčasnosti, pričom jej mesačný plat pred zdanením je 1.994,08 L (potvrdenie čl. 109 preklad). Matka býva v dvojizbovom prenajatom byte so synom a dcérou, ktorá cestuje domov raz za 3 mesiace na 6 týždňov, inak býva v H. na internáte. Partnera matka nemá. Jej celkové mesačné príjmy v roku 2017 boli vo výške 2.458,96 L a výdavky 2.613,17 L. Tvrdenia matky v návrhu a podaní zo dňa 16.10.2017 (čl. 56-58) o jej pomeroch neboli v konaní spochybnené. Matka bola vlastníčkou bytu č. 17, nachádzajúceho sa na 2. p. bytového domu súp. č. XXXX D. W., ktorý byt už nie je v jej vlastníctve, keďže bol prevedený v roku 2018 kúpnou zmluvou na nového vlastníka (výpis z LV č. XXXX C. Y.. Ú.. W. zo dňa 30.4.2014 čl. 208 a zo dňa 6.12.2018 čl. 220). Matka je spoluvlastníčkou v podiele 1 rodinného domu súp. č. XX, na parcele č. XXX a pozemkov - zast. plochy a nádvoria, parc. č. XXX, o výmere XXX I. a orná pôda, parc. č. XXX/X, o výmere XXX m2 v kat. území G. R. (D. F. W. Č.. XXX C. Y.. Ú.. G. R. zo dňa 30.4.2014 čl. 206 a zo dňa 6.12.2018 čl. 221).
9. Maloletý W. C. je skoro 13 - ročný chlapec (v čase podania návrhu mal 11 rokov), ktorý pravidelne denne navštevuje školské zariadenie. Podľa tvrdení matky jeho výdavky pozostávajú z výdavkov na uniformu do školy a telesnú výchovu, výdavkov na obedy 42,- L (47,- eur) mesačne, počas prázdnin, ktoré sú dva týždne v období dvoch mesiacov je v prázdninovom klube, ktorého cena je 75 L (84,- eur) na týždeň. Je v období psychického i fyzického rastu a športovo aktívny. Matka mu zabezpečila počítač, ktorý mesačne spláca sumou 36,- L (40,- eur) po dobu 15 mesiacov. Je monitorovaný na neurológii kvôli bolestiam hlavy a krčnej chrbtice a evidovaný na zubnom oddelení v poradovníku na zubný strojček. Priemerné mesačné výdavky na maloletého súd ustálil na sumu celkom 311,- eur (obedy v škole 47,- eur, splátka počítača 40,- eur, prázdninový klub 84,- eur, oblečenie a hygiena 40,- eur, strava mimo školy cca 100,- eur) spolu s položkou na bývanie 761,- eur (450,- eur - 1.200,- L nájom / 3 osoby).
10. Otec maloletého mal v období od začiatku roku 2016 do augusta 2018 čistý príjem vo výške priemerne cca 885,- eur (ročné zúčtovanie za rok 2016 čl. 76 - príjem 9.968,- eur, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za január 2017 a potvrdenie o príjme za obdobie od 3/2017-9/2017 čl. 77,78 - príjem 8.547,- eur, potvrdenie o príjme za obdobie 10/2017-8/2018 čl. 157 - príjem 9.796,- eur, spolu / 32 mesiacov). V mesiacoch september a október 2018 bol jeho príjem v obdobnej výške (lustrácia v Sociálnej poisťovni čl. 221a). Žije sám v byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Nemá automobil, ani iné hnuteľné veci väčšej hodnoty. Má vyživovaciu povinnosť voči staršej dcére (C. M., T.. XX.X.XXXX - lustrácia v registri obyvateľov čl. 19), ktorá študuje dennou formou na vysokej škole v Českej republike (potvrdenie o návšteve školy čl. 74). Tejto dcére prispieva podľa potrieb, ale minimálne sumou 100,- eur mesačne (zápisnica o pojednávaní dňa 10.10.2018). Otec uviedol ako osobitné výdavky mesačné výdavky na bývanie v sume 152,50 eur mesačne a náklady spojené s cestovaním 48,- eur mesačne (čl. 73, 79, 80, 83).
11. Procesný opatrovník maloletého súhlasil s návrhom na určenie výživného, pričom navrhol, aby súd určil výživné primerane možnostiam a schopnostiam otca a potrebám maloletého.
12. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 24 CMP, konanie je začaté doručením návrhu na začatie konania súdu alebo vydaním uznesenia o začatí konania. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 232 ods. 2 až 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.(2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)
13. Pri rozhodovaní o určení výživného súd porovnal odôvodnené potreby maloletého a možnosti a schopnosti jeho rodičov, pričom dospel k záveru, že primeraným výživným otca na maloletého bude výživné v sume 130,- eur mesačne. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe sa za sumu použiteľnú z čistého príjmu na účely výživného považuje suma v rozsahu 20-25% čistého príjmu povinnej osoby na všetky jej vyživovacie povinnosti, t.j. v tomto prípade, keď súd vychádzal zo sumy čistého príjmu otca 885,- eur mesačne (keď otec nemá žiaden hnuteľný majetok väčšej hodnoty a byt, ktorý vlastní je súčasne jeho obydlím), v rozsahu 177,- až 221,- eur na obe deti. Súd mal v konaní za preukázané, že otec má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, a to dospelej dcére študujúcej na vysokej škole v českej republike a synovi žijúcemu s matkou vo Veľkej Británii. Za bežných okolností by súd prihliadal na pravidlo, že výživné, resp. suma z príjmu ponechaná v prospech staršieho dieťaťa má byť vyššia, ako suma pre dieťa mladšie. V tomto prípade však súd prihliadal na skutočnosť, že otec staršej dcére, sám prispieva v zmysle ich dohody sumou 100,- eur mesačne, a teda zostávajúca časť príjmu použiteľného na účely výživného môže byť použitá v prospech jeho maloletého syna, a to v tomto prípade aj vo vyššej sume ako uhrádza na plnoletú dcéru s poukazom najmä na výšku odôvodnených výdavkov maloletého na bežný život vo Veľkej Británii, kde náklady, najmä na bývanie, sú oproti nákladom v Slovenskej, či Českej republike značne vyššie. Prihliadajúc na toto špecifikum veci súd výnimočne určil výživné pre maloletého zo sumy nad bežnú maximálnu hranicu 25% z čistého príjmu, a to vo výške 130,- eur mesačne (celkom 230,- eur mesačne na obe deti, t.j. 26% z príjmu) keď má za to, že otec bude schopný pri riadnom hospodárení plniť pravidelne výživné na maloletého vo výške 130,- eur mesačne, pričom súd má za to, že pravidelným poskytovaním danej sumy sa bude maloletý zodpovedajúcim spôsobom podieľať na jeho životnej úrovni. Spolu so splátkami zročného výživného bude pritom otec na maloletého prispievať tri roky mesačne sumou 160,- eur. Súdu je zrejmé, že celkové výdavky matky maloletého sú vo Veľkej Británii vysoké, avšak zistené pomery otca v súčasnosti neumožňujú priznanie vyššieho výživného, pričom na zabezpečenie ďalšieho príjmu by prípadne matka mohla využiť jej nehnuteľný majetok na území Slovenskej republiky.
14. Matka žiadala určiť výživné na maloletého od roku 2014, odkedy s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. K uvedenému súd uvádza, že môže výnimočne priznať výživné na maloleté dieťa i spätne tri roky pred začatím konania, avšak v tomto konaní neboli preukázané také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by tento postup odôvodňovali. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa totiž v tomto prípade vykladajú v užšom zmysle, t.j. musí ísť o výnimočné okolnosti, prečo si rodič majúci v starostlivosti dieťa nemohol (z objektívnych dôvodov) uplatniť nárok na výživné skôr (napr. preto, že nebolo určené otcovstvo k maloletému dieťaťu, príp. zo závažných zdravotných dôvodov a pod.). Keďže žiadne takéto objektívne dôvody nemožnosti skoršieho uplatnenia práva na výživné v konaní neboli tvrdené ani zistené, súd nepriznal výživné od roku 2014. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletý bol v dlhodobej osobnej starostlivosti matky ku dňu podania návrhu, priznal však súd výživné odo dňa začatia konania v zmysle § 77 ods. 1 ZR v spojení s § 24 CMP, t.j. od 29.12.2016, kedy bol návrh matky doručený súdu. V dôsledku určenia výživného odo dňa podania návrhu, súd vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 29.12.2016 do 30.11.2018, ktorý činí 1.172,50 eur, keď za obdobie od podania návrhu do 30.11.2018 mal otec dať sumu 3.002,50 eur - alikvótna časť za mesiac december 2016 - 130/31x3 dni, t.j. 12,50 eur, 12x130,- eur za rok 2017, t.j. 1.560,- eur a 11x130,- eur za rok 2018 do rozhodnutia súdu, t.j. 1.430,- eur. Za uvedené obdobie otec zaplatil sumu 1.830,- eur (matkou predložené potvrdenia o pripísaní platieb na účet maloletého (čl. 179-191)). Medzi rodičmi bolo sporné, či otec uhradil platby i za mesiace október a november 2018, keď matka uvádzala, že posledná obdržaná platba bola v mesiaci september 2018, pričom zaslala súdu na preukázanie výpis z účtu maloletého za mesiac október 2018, na ktorom nefiguruje platba od otca (čl. 215,216). Otec na pojednávaní trval na tom, že uvedené sumy uhradil, pričom po prerušení konania otec situáciu preveril v banke a predložil výpisy z jeho účtu, z ktorých súd zistil, že v dňoch 11.10.2018, resp. 15.11.2018 bola z účtu otca skutočne odpísaná suma 100,- eur adresovaná na účet maloletého, ktorá sa však následne v dňoch 15.10.2018, resp. 21.11.2018 vrátila z neznámych dôvodov späť na otcov účet, a teda uvedené sumy neboli pripísané na účet maloletého. Súd tak za dosiaľ poslednú uhradenú sumu započítaval sumu v mesiaci september 2018. Súd z dôvodu vyššej sumy nedoplatku s poukazom na majetkové pomery otca, ako aj skutočnosť, že maloletému prispieval i pred rozhodnutím súdu, povolil otcovi splácať nedoplatok v splátkach po 30,- eur mesačne spolu s bežným výživným, s tým, že neuhradenie ktorejkoľvek splátky v lehote splatnosti zavinením otca má za následok zročnosť celého plnenia. Súd pri určení výšky splátok prihliadal na judikatúrne pravidlo, že celý dlh má byť splnený spravidla do 36 mesiacov. Spoločne so splátkami zročného výživného bude tak na maloletého otec prispievať po dobu cca 36 mesiacov pravidelne sumou 160,- eur mesačne.
15. Keďže matka žiadala určenie výživného vo vyššej výške ako bolo priznané a súčasne žiadala jeho priznanie spätne pred začatím konania, pričom súd tomuto návrhu nevyhovel v celom rozsahu, vo výroku III. rozsudku návrh vo zvyšku zamietol.
16. V konaní vznikli štátu trovy v podobe odmeny prekladateľke za preklad písomností doručených matkou súdu v anglickom jazyku. Súd štátu náhradu týchto trov voči matke nepriznal s poukazom na ustanovenie § 155 Civilného sporového poriadku berúc do úvahy tiež majetkovú situáciu matky.
17. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak odvolanie podané otcom a procesným opatrovníkom by nebolo právne účinné, nakoľko títo účastníci konania sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.