Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/4/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. E. XXX, F. E., zastúpeného JUDr. C. T., advokátom so sídlom F., R. XK, proti žalovaným 1/ N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., U. XXXX/X, 2/ H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Q. XXX/X, W. republika, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. G. R. - JUDr. E. R., so sídlom F., D. XXXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. júna 2017, č.k. 16C/116/2014-133, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/, 2/ m a j ú proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam - pozemku parcely registra C parc. č. XX/X - záhrady o výmere XXX m2, pozemku parcely registra C parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 zapísaným Okresným úradom F., odbor katastrálny na LV č. XXX pre k.ú. H. E., obec F. E., okres F.. Toto zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že predmetné nehnuteľnosti prikázal do vlastníctva žalobcu v podiele 1/1. Zároveň zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnosti - pozemku parcely registra C parc. č. XX/X - záhrady o výmere XXXX m2 zapísanému Okresným úradom F., odbor katastrálny na LV č. XXXX pre k.ú. H. E., obec F. E., okres F.. Toto zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že predmetnú nehnuteľnosť prikázal do vlastníctva žalobcu v podiele 1/1. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov žalovanej 1/ sumu 13.343,87 eur, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na vyrovnanie spoluvlastníckych podielov žalovanému 2/ sumu 13.343,87 eur, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vychádzal zo zistenia, že z výpisu z katastra nehnuteľností pre LV č. XXX k.ú. H. E. vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností pozemkov registra C parc. č. XX/X - záhrady o výmere XXX mX a parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 sú žalobca, žalovaná 1/ a žalovaný 2/, každý v podiele 1/3 na základe dedičského rozhodnutia D 2057/97 zapísaného do katastra nehnuteľností záznamom č. Z 3454/98 a uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 17D/248/2011-115 zapísaného do katastra nehnuteľností záznamom č. Z 3263/14. Právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku parc. č. XX je evidovaný na LV č. XXX. Z výpisu z katastra nehnuteľností pre LV č. XXXX k.ú. H. E. vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemku registra C parc.č. XX/X - záhrady o výmere XXXX m2 sú žalobca v podiele 2/4, žalovaná 1/ v podiele 1/4 a žalovaný 2/ v podiele 1/4 na základe dedičského rozhodnutia D 2057/97 zapísaného do katastra nehnuteľností záznamom č. Z 3454/98 a uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 17D/248/2011-115 zapísaného do katastra nehnuteľností záznamom č. Z 3263/14. Zo znaleckého posudku Ing. K. I. č. 68/2011 zo dňa 15.06.2011 vyplýva, že tento vypracoval znalec na objednávku žalobcu pre účely dedičského konania po poručiteľke. Nehnuteľnosť bola ohodnocovaná ku dňu 18.02.2011. Znalec použil metódu polohovej diferenciácie. Porovnávaciu metódu znalec vylúčil z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ pozemku. Vzhľadom na blízkosť krajského mesta Trenčín stanovil základnú hodnotu pozemku na 15 €/m2. V poznámke znalec uviedol, že hodnota nezastavaného pozemku by mala byť vyššia ako pozemku zastavaného, nakoľko jeho využitie je širšie ako pozemku, na ktorom sa už nejaká stavba nachádza, a jeho využitie je tým v určitom zmysle obmedzené touto jestvujúcou stavbou. Znalec z ohodnotil koeficient všeobecnej situácie na 0,9 (stavebné územie obcí do 5000 obyvateľov, okrajové priemyselná poľnohospodárske časti obcí a miest do 10 000 obyvateľov), koeficient intenzity využitia na 1,0 (rodinné domy so štandardným vybavením, bežné bytové domy, bytové domy s nebytovými priestormi, nebytové stavby pre priemysel s bežným technickým vybavením), koeficient dopravných vzťahov na 1,0 (pozemky v tesnej blízkosti prostriedku hromadnej dopravy s dobrou úpravou ciest, cesta vlastným autom do centra 10 min., územie mesta), koeficient obchodnej a priemyselnej polohy na 1,0 (obytná alebo rekreačná poloha), koeficient technickej infraštruktúry pozemku na 1,2 (dobrá vybavenosť napríklad: miestne rozvody vody, elektriny zemného plynu), koeficient povyšujúcich faktorov na 1,0 (nevyskytuje sa), koeficient redukujúcich faktorov na 0,4 (iné faktory (napríklad: tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby a pod.)). Z uvedených koeficientov znalcovi vyšiel koeficient polohovej diferenciácie v hodnote 0,432, jednotková hodnota pozemku 6,48 eur/m2 a všeobecná hodnota pozemku parc. č. XX v sume 7.763,04 eur a parc. č. 24/14 v sume 3.589,92 eur. Z popisu pozemku parc. č. XX/X. vyplýva, že sa jedná o pozemok nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce vedený ako záhrada. Pozemok je prístupný po zastavanom pozemku a priľahlej záhrade k rodinnému domu, alebo z poľnej cesty. Pozemok je mierne svahovitý bez možnosti napojenia na inžinierske siete. Základnú cenu pozemku stanovil na hodnotu 0,4753 eur/m2. Znalec ohodnotil koeficient predajnosti v danej lokalite na 0,80, koeficient prístupu k pozemku na 0,90, koeficient vplyvu veľkosti výmery pozemku na 1,50, koeficient vplyvu polohy a umiestnenia pozemku vzhľadom k obci na 1,60, koeficient negatívnych vplyvov na 1,00. Z uvedených koeficientov znalcovi vyšiel koeficient polohovej diferenciácie v hodnote 1,7280, jednotková hodnota pozemku 0,8213 eur/m2, všeobecná hodnota pozemku parc.č. XX/X v sume 832,80 eur. Zo znaleckého posudku č. 118/2015 zo dňa 11.03.2016 vypracovaného Ing. C. H. vyplýva, že znalec vypracoval znalecký posudok ku dňu 10.10.2015 na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. 16C/116/2014-62 zo dňa 09.02.2015. Znalec pri ohodnotení nehnuteľností použil metódu polohovej diferenciácie, pretože použitie kombinovanej metódy na stanovenie všeobecnej hodnoty nie je možné z dôvodu, že nehnuteľnosť nie je schopná dosahovať primeraný výnos formou prenájmu a porovnávacia metóda je vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ stavby. Ohľadom pozemku parc. č. XX znalec uviedol, že je čiastočne zastavaný rodinným domom a vedľajšími stavbami, zostatok tvorí nádvorie. Nachádza sa v obytnej časti F. E., v jej centrálnej časti. Pozemok je napojený na všetky dostupné inžinierske siete - vodovod, plyn a elektrinu, kanalizácie v mieste je v súčasnosti v časti zrealizovaná a v časti v štádiu realizácie a prípravy na kolaudáciu. Dopravne prístupný komfortne po asfaltovej vozovke. Ceny porovnateľných pozemkov sa pohybujú v intervale 30-50 E/m2, avšak tieto sú ponukovými cenami realitných kancelárií pozemkov určených na výstavbu, pri jestvujúcich zastavaných pozemkoch je nutné uvažovať s výrazne nižšou hodnotou, obzvlášť pri pozemkoch zastavaných staršími objektmi a hospodárskymi stavbami. Východiskovú hodnotu pozemku stanovil na 70% z 26,56 m2, t.j. 18,59 eur/m2. Znalec stanovil koeficient všeobecnej situácie na 0,85 (stavebné územie obcí do 5000 obyvateľov, okrajové priemyselné poľnohospodárske časti obcí a miest do 10 000 obyvateľov), koeficient intenzity využitia na 1,0 (rodinné domy so štandardným vybavením, bežné bytové domy, bytové domy s nebytovými priestormi, nebytové stavby pre priemysel s bežným technickým vybavením), koeficient dopravných vzťahov na 1,0 (pozemky v tesnej blízkosti prostriedku hromadnej dopravy s dobrou úpravou ciest, cesta vlastným autom do centra 10 min., územie mesta), koeficient obchodnej a priemyselnej polohy na 1,2 (obytná alebo rekreačná poloha), koeficient technickej infraštruktúry pozemku na 1,35 (veľmi dobrá vybavenosť (väčšia ako v bode 3)), koeficient povyšujúcich faktorov na 1,0 (nevyskytuje sa), koeficient redukujúcich faktorov na 1,0 (nevyskytuje sa). Z uvedených koeficientov znalcovi vyšiel koeficient polohovej diferenciácie v hodnote 1,3770, jednotková hodnota pozemku 25,60 eur/m2 a všeobecná hodnota pozemku parc. č. XX v sume 30.668,80 eur. Pozemok parc. č. XX/X je napojiteľný cez parc. č. XX na všetky dostupné inžinierske siete. Dopravne je pozemok prístupný komfortne po asfaltovej vozovke a následne cez parc. č. XX, čo limituje jeho samostatnú existenciu. Ceny porovnateľných stavebných pozemkov sa pohybujú v intervale od 30 do 50 eur/m2, avšak tieto sú ponukovými cenami realitných kancelárií pozemkov určených na výstavbu, pri jestvujúcich pozemkoch využiteľných na stavebné účely je nutné túto cenu redukovať o réžiu realitných kancelárií, avšak v danom prípade je potrebné zvážiť aj skutočnosť, že pozemok nemá prístup z verejnej komunikácie, čo výrazne obmedzuje jeho využitie na stavebné účely. Východiskovú hodnotu pozemku stanovil na 70% z 26,56 m2, t.j. 18,59 eur/m2. Znalec stanovil koeficient všeobecnej situácie na 0,85, koeficient intenzity využitia na 1,0, koeficient dopravných vzťahov na 1,0, koeficient obchodnej a priemyselnej polohy na 1,0, koeficient technickej infraštruktúry pozemku na 1,30, koeficient povyšujúcich faktorov na 1,0 (nevyskytuje sa), koeficient redukujúcich faktorov na 0,5 (nevyskytuje sa). Z uvedených koeficientov znalcovi vyšiel koeficient polohovej diferenciácie v hodnote 0,5525, jednotková hodnota pozemku 10,27 eur/m2 a všeobecná hodnota pozemku parc. č. XX/X v sume 5.689,58 eur. Pozemok parc. č. XX/X je nepoľnohospodársky a nelesný pozemok mimo zastavaného územia obce. Tvorí ho nezastavaná parcela užívaná aj vedená v katastri nehnuteľností ako záhrada. Nachádza sa pri obytnej časti obce F. E., tvorí príslušenstvo rodinného domu na parc. č. XX. Pozemok je napojiteľný na technickú a dopravnú infraštruktúru a cez parc. č. XX a parc. č. XX/X, čo limituje jeho samostatnú existenciu, resp. vyššie využitie. Ceny porovnateľných pozemkov sú ťažko overiteľné, nakoľko sa príliš nevyskytujú na realitnom trhu ale v porovnaní s parc. č. XX a parc. č. XX/X je evidentné, že bude záhrada mimo zastavaného územia obce podstatne nižšej hodnoty, nakoľko nemá charakter a parametre stavebného pozemku. Východiskovú hodnotu pozemku stanovil na 70% z 26,56 m2, t.j. 18,59 eur/m2. Znalec stanovil koeficient všeobecnej situácie na 0,80, koeficient intenzity využitia na 1,0, koeficient dopravných vzťahov na 1,0, koeficient obchodnej a priemyselnej polohy na 1,0, koeficient technickej infraštruktúry pozemku na 1,30, koeficient povyšujúcich faktorov na 1,0 (nevyskytuje sa), koeficient redukujúcich faktorov na 0,25 (nevyskytuje sa). Z uvedených koeficientov znalcovi vyšiel koeficient polohovej diferenciácie v hodnote 0,2600, jednotková hodnota pozemku 4,83 eur/m2 a všeobecná hodnota pozemku parc. č. XX/X v sume 4.897,62 eur. Z výpovede znalca Ing. C. H. vyplýva, že dňa 10.10.2015 bol na obhliadke predmetnej nehnuteľnosti. Uviedol, že ceny porovnateľných nezastavaných pozemkov sa pohybujú v intervale od 30 - 50 eur/m2. Pozemok parc. č. XX je parcelou už zastavanou a nie je voľne obchodovateľnou. Uvedenú okolnosť zohľadnil v rámci východiskovej hodnoty. Ak by pozemok bol nezastavaný, zohľadnil by to v koeficiente povyšujúcich faktorov, kde by hodnota bola vyššia. Redukujúce faktory pri jednotlivých parcelách predstavujú titul určitej nevýhody, ktorá nespočíva vo fyzickom poškodení pozemku, ale jednotlivé pozemky nie sú rovnakej hodnoty. Pozemok parc. č. XX/ X - záhrady sa nachádza v zastavanom území obce a potenciálne môže byť stavebným pozemkom. Parc. č. XX/X sa však nachádza mimo zastaveného územia obce a stavať na nej bez administratívnych ťažkostí nie je možné. Je považovaná za príslušenstvo rodinného domu. Koeficient redukujúcich faktorov teda zohľadňoval možnosť využitia týchto pozemkov na účely výstavby. Znalec uviedol, že zohľadnil aj prístup na uvedené parcely. Skutočnosť, že sa tam nachádza stodola sama o sebe nespôsobuje právnu nemožnosť dostať sa na zadnú parcelu, ale spôsobuje problém dostať sa tam napr. nákladným autom. Kvôli prístupu z cesty pozemky parc. č. XX/X a parc. č. XX/X nie sú určené na zastavanie, keďže prístup na ne je cez parc. č. XX. Vzadu je poľná cesta a prístup cez ňu však na účely možnej výstavby je len hypotetický. Ohľadom jednotkovej východiskovej hodnoty pozemku, znalec uviedol, že centrum mesta Trenčín je od centra obce F. E. vzdialené 9 km. Vzhľadom na miesto a lokalitu a záujem o nehnuteľnosti v F. E. nevychádzal pri východiskovej hodnote pozemku z položky E.3.1.1. písm. g) prílohy č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. zo sumy 3,32 eur/m2 ale z položky E.3.1.1. písm. b) zo sumy 26,56 eur/m2, ktorá bola v zmysle vyhlášky krátená na jednotkovú východiskovú hodnotu 70 % z východiskovej hodnoty mesta. Toto považoval za najsprávnejšie riešenie vzhľadom na okolnosti nehnuteľnosti. Výslednú jednotkovú hodnotu pozemku parc. č. 26 v sume 25,60 eur považoval znalec za výrazne nižšiu oproti cene nezastavaných pozemkov, keďže bola nižšia o polovicu oproti sume 50,- eur/m2. Fakt, že pozemok je zastavaný rodinným domom nie je zohľadnený v žiadnom konkrétnom koeficiente ale vo východiskovej hodnote. Východisková hodnota nezohľadňuje iba vzdialenosť od mesta, ale aj skutočnosť, že pozemok je v zastavanom území obce a je štandardne zastavaný. V prípade, ak by jednalo o nezastavaný pozemok, tento fakt by zohľadnil v rámci povyšujúcich faktorov a na základe reálneho záujmu na základe samotnej atraktivity pozemku. Uvedenú cenu považoval za štandardnú. Ak by bol dôvod na zohľadnenie nejakej prirážky, tak túto by zohľadnil, aby bola cena reálna. Na uvedenom pozemku nie je právna závada ako napr. právo prechodu, prejazdu, ochranné pásmo. Na parc. č. XX je postavená stavba, ale jej vlastník nie je tretia osoba ale jeden z podielových spoluvlastníkom, preto vo veci žiaden konflikt nevidel. Nevidel žiadne závady viaznuce na pozemku, žiadnu ťarchu ani vecné bremeno a rodinný dom je užívaniaschopný, nie je rozvalinou. Z potvrdenia spoločnosti A. Y. s.r.o. zo dňa 27.03.2013 vypracovaného Ing. M. G. vyplýva, že na žiadosť žalovanej 1/ bolo vypracované uvedené potvrdenie. Podľa tohto potvrdenia pozemky v danej obci sa momentálne bežne neprenajímajú, ceny pozemkov sa v závislosti od výmery a polohy v obci pohybujú v rozpätí od 35 do 46 eur/m2. Pozemky sú umiestnené v zastavanom území obce F. E., k.ú. H. E.. Prístup k pozemkom je z miestnej prístupovej komunikácie. Pozemky sú rovinaté. V prednej strane od miestnej komunikácie na pozemku parc. č. XX je postavená stavba rodinného domu súp.č. XXX. V zadnej časti tohto pozemku je zakreslená ďalšia stavba - stodola. V danej lokalite je možnosť napojenia sa na všetky verejné inžinierske siete ako voda, plyn, elektrina, kanalizácia. Východiskovú hodnotu pozemku parc. č. XX stanovil vo výške 80 % z 26,56 eur/m2, t.j. 21,25 eur/m2. Koeficient všeobecnej situácie ohodnotila na 1,20, koeficient intenzity využitia na 1,00, koeficient dopravných vzťahov na 0,90, koeficient obchodnej a priemyselnej polohy na 1,20, koeficient technickej infraštruktúry pozemku na 1,30, koeficient povyšujúcich faktorom 1,00, koeficient redukujúcich faktorov na 1,00. Koeficient polohovej diferenciácie stanovil na hodnotu 1,6848, jednotkovú hodnotu pozemku na 35,80 eur /m2, všeobecnú hodnotu pozemku parc.č. XX na sumu 42.888,40 eur a parc. č. XX/X na 19.833,20 eur. Z inzerátov na predaj stavebných pozemkov vyplýva, že v obci F. E. sa pozemok vo výmere 800 m2 ponúkal na predaj za sumu 36.000,- eur (45 eur/m2), vo výmere 2276 m2 za sumu 104.696 eur (46 eur/m2), vo výmere 2.180 m2 za sumu 105.000,- eur (48,17 eur/m2), vo výmere 1.898 m2 za sumu 66.430,- eur (35 eur/m2), vo výmere 1888 m2 za sumu 69.289,60 eur (36,70 eur/m2). Medzi stranami konania napriek rokovaniam pred začatím súdneho konania k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nedošlo. Žalobca preto podal súdu žalobu o zrušenie a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom parc. č. XX a parc. č. XX/X zapísaným na LV č. XXX pre k.ú. H. E., ktorých sú žalobca, žalovaná 1/ a žalovaný 2/ podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele 1/3 a pozemku parc. č. XX/X zapísanému na LV č. XXXX pre k.ú. H. E., ktorého je žalobca podielovým spoluvlastníkom v podiele 2/4, žalovaná 1/ v podiele 1/4 a žalovaný 2/ v podiele 1/4. Žalobca ako aj žalovaní 1/ a 2/ zhodne navrhovali zrušiť ich podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a prikázať ich do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu, ktorej výška bola medzi stranami konania sporná. Veľkosť podielov strán konania na predmetných nehnuteľnostiach v konaní spornou nebola. Rovnako nebola spornou ani skutočnosť, že na pozemku parc. č. XX je postavený rodinný dom súp.č. XXX, ktorého výlučným vlastníkom je žalobca. Spornou nebola ani poloha jednotlivých pozemkov a ich tvar, keď na parc. č. XX/X je prístup možný len cez parc. č. XX a na parc. č. XX/X je prístup možný cez parc. č. XX a parc. č. XX/X s tým, že prístup na poľnú cestu za parc. č. XX/X je možný prechodom cez pozemok vo vlastníctve tretej osoby. Časť pozemku parc. č. XX, ktorá nie je zastavaná rodinným domom žalobcu a vedľajšími stavbami, tvorí nádvorie a parc. č. XX/X a parc. č. XX/X tvoria príslušenstvo rodinného domu žalobcu. S ohľadom na zastavanosť parc. č. XX rodinným domom žalobcu, na prístupnosť pozemkov parc. č. XX/X a parc. č. XX/X z verejnej komunikácie, s ohľadom na tvar pozemkov, na výšku podielov jednotlivých spoluvlastníkov ako aj na návrhy všetkých spoluvlastníkov mal súd za to, že nie je rozdelenie veci dobre možné a preto súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán konania k predmetným nehnuteľnostiam tak, že tieto prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu stanovenú znaleckým posudkom Ing. C. H. č. 118/2015 zo dňa 11.03.2016. Výška primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel pre každého zo žalovaných 1/ a 2/ je vo výške 13.343,87 eur, keď náhrada za spoluvlastnícky podiel za pozemok parc. č. XX je v sume 10.222,93 eur, náhrada za spoluvlastnícky podiel za pozemok parc. č. XX/X je v sume 1.896,53 eur a náhrada za spoluvlastnícky podiel za pozemok parc. č. XX/X je v sume 1.224,41 eur. Súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. C. H. vykonaného v súdnom konaní písomne a po jeho vypočutí na pojednávaní. Predmetný posudok bol oproti súkromnému znaleckému posudku predloženému žalobcom spolu so žalobou vypracovanému Ing. K. I. aktuálnejší ku dňu rozhodovania súdu a doplnený vysvetlením znalca na pojednávaní. Súd po vypočutí znalca zistil, že znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. C. H. má všetky formálne náležitosti, jeho závery písomne aj pri výsluchu znalec riadne odôvodnil, tieto závery sú podložené obsahom zistených skutočností a nie sú v rozpore s výsledkami ostatných vykonaných dôkazov. Podľa súdu je vypracovaný znalecký posudok Ing. C. H. vecne správny, znalec uviedol, z ktorých okolností v posudku vychádzal, akým spôsobom dospel k jednotlivým záverom a tieto logicky odôvodnil. Ohľadom pochybností o východiskovej hodnote a jednotlivých koeficientoch podal znalec dostačujúce vysvetlenie. Spôsob stanovenia jednotkovej všeobecnej hodnoty pozemkov v sume 18,59 eur/m2 vychádza z položky E.3.1.1. písm. b) prílohy č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. s tým, že znalec vzhľadom na blízkosť krajského mesta, atraktivitu lokality z pohľadu záujmu o kúpu nehnuteľností, dopravnú dostupnosť a umiestenie v centrálnej časti obce v jej zastavanom území (parc. č. 26 a parc. č. XX/X) nestanovil jednotkovú všeobecnú hodnotu pozemkov podľa položky E.3.1.1. písm. g) prílohy č. 3 uvedenej vyhlášky, ale stanovil jej hodnotu na 70 % z jednotkovej východiskovej hodnoty pozemku v krajskom meste. Ing. K. I. bez bližšieho špecifikovania spôsobu stanovenia východiskovej hodnoty v znaleckom posudku stanovil východiskovú hodnotu pozemkov parc. č. XX a parc. č. XX/X na 15€/m2 a východiskovú hodnotu pozemku parc. č. XX/X na 0,4753 za m2. Z tohto dôvodu je v tejto časti znalecký posudok Ing. K. I. nepreskúmateľný. Stanovenie percenta, do ktorého môžu mať obce v okolí miest so zvýšeným záujmom o kúpu jednotkovú východiskovú hodnotu z východiskovej hodnoty mesta je na subjektívnom hodnotení znalca, ktorý vo svojej výpovedi kritéria pre stanovenie tohto percenta riadne odôvodnil. Koeficienty, z ktorých znalec vypočítal koeficient polohovej diferenciácie znalec stanovil podľa svojho posúdenia v rozmedziach stanovených v položke E prílohy č. 3 vyhlášky č. 492/2004 Z.z. s tým, že ich výšku pri jednotlivých koeficientoch na pojednávaní riadne odôvodnil. Žalobca namietal najmä výšku koeficientu redukujúcich faktorov s tým, že znalec mal podľa neho zohľadniť ako redukujúci faktor skutočnosť, že pozemok parc. č. XX je zastavaný stavbou, ktorú skutočnosť v tomto koeficiente podľa žalobcu zohľadnil Ing. K. I. vo svojom posudku. V tomto smere súd opätovne konštatoval, že znalecký posudok Ing. K. I. je v časti stanoveného koeficientu redukujúcich faktorov pre parc. č. XX a parc. č. XX/X s uvedením, že sa jedná o iné faktory, napr. tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, a pod. ako nedostatočne špecifikovaný, keď Ing. K. I. neuviedol ani v popise nehnuteľnosti, že ohodnocované pozemky majú podľa neho mať znevýhodňujúci tvar, výmeru alebo obmedzený druh možnej zástavby, a teda v tomto smere je nepreskúmateľný. V položke E prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z. sú vymenované faktory, ktoré sú považované za redukujúce. V žiadnom z týchto redukujúcich faktorov nie je uvedená zastavanosť pozemku stavbou nad povrchom zeme ako redukujúci faktor. Práve naopak, v povyšujúcich faktoroch je možnosť zvýšiť koeficient z dôvodu, že sa jedná o pozemok určený územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúži v súčasnosti, napríklad nezastavané stavebnú pozemky. Aj s poukazom na výpoveď znalca je z položky E prílohy č. 3 k vyhlášky č. 492/2004 Z.z. zrejmé, že pri stanovovaní východiskovej hodnoty a pri určovaní hodnoty koeficientov pre stanovenie koeficientu polohovej diferenciácie znalec vychádzal zo štandardného predpokladu, že posudzuje v zastavanom území pozemok zastavaný nehnuteľnosťou a len v prípade, ak by posudzoval nezastavaný stavebný pozemok, túto skutočnosť by zohľadnil práve v koeficiente povyšujúcich faktorov. Ak by znalec skutočnosť, že pozemok je zastavaný nehnuteľnosťou zohľadňoval aj v koeficiente ponižujúcich faktorov, došlo by k duplicitnému zníženiu koeficientu polohovej diferenciácie, ktorý by sa pre uvedenú skutočnosť oproti štandardu nezvýšil a zároveň by sa oproti štandardu znížil, a teda v tomto ponímaní by neexistoval stav zodpovedajúci prípadu, že sa daný povyšujúci, resp. redukujúci faktor nevyskytuje. Vo svojom výsluchu znalec dostatočne ozrejmil dôvod (dostupnosť z verejnej komunikácie, prístup k inžinierskym sieťam, možnosť zastavania pozemku stavbou), pre ktorý znížil koeficient redukujúcich faktorov v prípade pozemkov parc. č. XX/X. a parc. č. XX/X. V danom smere pre nepreskúmateľnosť uvedených záverov v znaleckom posudku B.. K. I. nebolo možné konštatovať, že závery v znaleckých posudkoch sú v zrejmom rozpore a vzhľadom na zahrnutie skutočnosti nezastavaného stavebného pozemku medzi povyšujúce faktory mal súd za to, že je nadbytočné vyhotovenie ďalšieho znaleckého posudku v konaní ako aj vyžiadanie vyjadrenia od znaleckého ústavu na zodpovedanie otázky, aká je správna metodika pri určovaní koeficientu redukujúcich faktorov ohľadne ohodnocovania pozemkov zastavenými stavbami. Preto súd tieto návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania súd zamietol. Právne rozhodnutie odôvodnil ust. § 136 ods. 1,2, § 137 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní uvádzal, že je schopný žalovaným vyplatiť po 5.000,- € s tým, že vyššiu sumu by musel zvážiť. Vzhľadom na stanovenú výšku primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel súd žalobcovi určil dlhšiu lehotu na splnenie určenej povinnosti, a to na 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 252 ods. 2 CSP. Žalobca i žalovaní 1/ a 2/ mali vo vzťahu k priznanej náhrade za spoluvlastnícke podiely pre žalovaných 1/ a 2/ každý vo veci čiastočný úspech. Vzhľadom k tomu, že žalobca žiadal, aby súd stanovil primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely pre žalovaných v sume 7.985,04 eur (2x3.992,52 eur) a žalovaní 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení žiadali, aby súd stanovil primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely znaleckým dokazovaním s tým, že poukazovali na potvrdenie A. Y. s.r.o., podľa ktorého mala byť primeraná náhrada za spoluvlastnícke podiely žalovaných 1/ a 2/ v sume 41.813,40 eur (2x20.907,20 eur), pričom súd stanovil primeranú náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaných 1/ a 2/ v sume 26.687,74 eur (2x13.343,87 eur), mal súd za to, že úspech žalobcu ako aj žalovaných 1/ a 2/ je rovnaký (rozdiel v sume 18.702,70 eur a v sume 15.125,66 eur), preto súd podľa § 252 ods. 2 vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) , na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) a nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h) . Poukázal na to, že v konaní bola sporná hodnota vyporiadaných nehnuteľností, a to najmä CKN parcely č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 1198m2. Vytýkal súdu prvej inštancie, že si nesplnil povinnosť skúmať solventnosť podielového spoluvlastníka, ktorému nehnuteľnosti do vlastníctva prikazuje, hoci opakovane deklaroval, že v jeho možnostiach je vyplatiť každému žalovanému sumu po cca 5000 eur. Ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že nezohľadnil fakt, že predmetom konania sú tri pozemky, keď do úvahy prichádzalo i také riešenie, že do jeho výlučného vlastníctva sa prikáže iba parcela č. XX a ostatné pozemky, t.j. CKN parcela č. XX/X a XX/X prejdú do vlastníctva žalovaných, čo by viedlo k podstatnému zníženiu sumy určenej na ich výplatu. V tejto súvislosti poukázal na to, že pozemky CKN parcela č. XX/X a XX/X sú ľahko prístupné aj z poľnej cesty. Taktiež z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo súd prvej inštancie nepristúpil k reálnej deľbe CKN parcely č. XX/X, čo je záhrada v intraviláne. Mal za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď za stavu, že znalcom B.. H. zistená cena pozemkov je výrazne vyššia oproti cene uvádzanej v návrhu, nezisťoval, či súhlasí s prikázaním týchto pozemkov do jeho výlučného vlastníctva, resp. či o niektoré z týchto pozemkov nemajú záujem žalovaní a teda, za predpokladu, že žiaden zo spoluvlastníkov vec nechce, či neprichádza do úvahy nariadenie jej predaja a rozdelenia výťažku podľa podielov. Súd prvej inštancie tak nezistil náležite skutkový stav. Ďalej poukázal na ním predložený listinný dôkaz, a to znalecký posudok Ing. K. I. č. 68/2011 vypracovaný na účely dedičského konania po ich matke, C. G.. Súd prvej inštancie ustanovil v danej veci znalca Ing. C. H., voči znaleckému posudku Ing. H. vzniesol námietky, keď znalec Ing. H. ohodnotil pozemky bez toho, aby vykonal riadnu ohliadku predmetných nehnuteľností, a to za účasti strán sporu. Sám znalec vo svojom výsluchu na pojednávaní síce uviedol, že dňa 10.10.2015 vykonal ohliadku, pričom povedal, že videl pozemok z ulice cez plot a pozrel si ho zo zadnej strany. Zdôraznil, že všetky pozemky sú oplotené. Spochybnil skutočnosť, či znalec ohliadku skutočne vykonal. Za podstatné považoval to, že znalec pri pohľade od hlavnej cesty nemohol na pozemok vidieť, pretože z prednej strany sa nachádza plná brána. Znalec teda nezisťoval, aká časť pozemku je reálne zastavaná. Rovnako ani zo zadnej časti pozemku KNC č. XX/X nemohol mať výhľad na celý ohodnocovaný pozemok. Ďalej súdu prvej inštancie vytýkal, že si nekriticky osvojil závery znaleckého posudku Ing. H., hoci k vecnej správnosti tohto posudku boli vznesené zásadné vecné výhrady a súd prvej inštancie tak rezignoval na svoju úlohu zakotvenú v § 191 ods. 1 CSP. Dôvodil, že znalci Ing. I. a Ing. H. sa zhodujú takmer vo všetkých koeficientoch, s výnimkou koeficientu redukujúcich faktorov Kr (Ing. I. ustálil Kr na 0,40 a Ing. H. na 1,00 pri parcele KNC č. XX). Práve tento drastický rozdiel v použitom koeficient Kr spôsobil veľký rozdiel vo výslednej VŠH. Ing. I. odôvodnil použitý Kr práve skutočnosťou, že pozemok je znehodnotený stavbou, teda zastavaný pozemok je prakticky nepredajný a nikde nemôže mať hodnotu voľného nezastavaného stavebného pozemku. Ďalej poukázal na zrejmú roztržitosť znalca Ing. H. poukazujúc na bod 2.1 jeho znaleckého posudku. Znalec Ing. H. napokon svoj postup odôvodnil tým, že údajne okolnosť - zastavanosť pozemku stavbou zohľadnil v rámci východiskovej hodnoty, čo je zjavne nesprávne vysvetlenie, pretože znalec použil v tomto prípade takmer maximálnu východiskovú hodnotu prichádzajúcu do úvahy. Spornou teda bola otázka, akým spôsobom zohľadniť pri určení hodnoty pozemku fakt, že tento je zastavaný a de facto znehodnotený stavbou vo vlastníctve inej osoby. V prejednávanej veci je zrejmé, že pozemok zastavaný stavbou má výrazne nižšiu hodnotu, ako nezastavaný pozemok, resp. je veľmi ťažko predajný. Vzhľadom na tieto rozpory navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie , resp. umožniť zaobstaranie súkromného znaleckého posudku a vyžiadať si odborné vyjadrenie k správnosti metodiky pri určovaní koeficientu redukujúcich faktorov pri ohodnocovaní zastavaných pozemkov, ktoré návrhy súd prvej inštancie zamietol. Podotkol, že tieto návrhy predniesol bezprostredne po výsluchu súdom ustanoveného znalca Ing. H., keď bolo zrejmé, že tento znalec na svojich záveroch zotrváva. S poukazom na ust. § 384 ods. 2 predložil odvolaciemu súdu súkromný znalecký posudok Ing. K. I.. XXX/XXXX. Na podporu správnosti svojho tvrdenia priložil k odvolaniu aj kópiu znaleckého posudku Ing. T. G. č. X/XXXX.

3. Žalovaní 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že žalobca sám výlučne užíva sporné nehnuteľnosti, tak je pochopiteľné, logické a účelné, že tieto nehnuteľnosti pripadli do jeho vlastníctva, tak ako to sám žiadal vo svojej žalobe. S touto časťou žaloby súhlasili vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.11.2014. Za nepravdivé označili tvrdenie žalobcu v odvolaní, že spoločné nehnuteľnosti parc. č. XX/X. a XX/X sú ľahko prístupné a z poľnej cesty. Z katastrálnej mapy, ktorú priložili k svojmu vyjadreniu jasne vyplýva, že prístup na uvedené pozemky z poľnej cesty je možný len cez iné pozemky, a to parc. č. XXXX/ X a XXXX/X. Pritom parc. č. XXXX/X je vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky. Na základe ustálenia spôsobu vyporiadania nehnuteľností prikázaním jednému spoluvlastníkovi tak medzi účastníkmi zostala sporná už len výška náhrady za ich spoluvlastnícke podiely. Strany sporu predložili v konaní k výške hodnoty nehnuteľností svoje dôkazy. Žalobca predložil kópiu znaleckého posudku Ing. I. č. 6/2011 zo dňa 15.06.2011 vypracovaný pre účely dedičského konania, žalovaní potvrdenie Ing. M. G. v zastúpení spoločnosti A. Y. s.r.o., ktoré potvrdenie považovali za aktuálnejšie (3/2013). Súdom ustanovený znalec vo veci podal posudok č. 118/2016 zo dňa 11.03.2016. Ani jedna zo strán s posudkom nesúhlasila, z ktorého dôvodu bol znalec Ing. C. H. dôkladne vypočutý a presvedčivo zdôvodnil svoj znalecký posudok. Poukázali na to, že žalobca sa bez náležitého dôvodu snažil redukovať znalecký úkon znalca Ing. C. H. len na mechanické priraďovanie hodnoty koeficientov použitých Ing. I. a jej následné spočítavanie s ostatnými hodnotami použitými znalcom Ing. H.. To, že názor znalca Ing. H. bol iný od názoru znalca Ing. I. z roku 2011, nie je podľa ich názoru dôvod na to, aby súd vo veci ustanovil ďalšieho znalca, alebo vykonával v tomto smere ďalšie časovo a finančne náročné dokazovanie. Pokiaľ žalobca nesúhlasil so znaleckým posudkom, ktorý dal vypracovať súd prvej inštancie, mal dostatok času na to, aby si nechal vyhotoviť súkromný znalecký posudok a tento predložiť súdu ako dôkaz. Poukázali na to, že žiadosť žalobcu o vykonanie ďalšieho znaleckého posudku súdom bola súdu prednesená až dňa 02.06.2017, teda takmer po 15 mesiacoch od doručenia posudku Ing. C. H.. Žalobcovi nič nebránilo dať si spraviť vlastný posudok alebo odborné posúdenie znaleckého posudku Ing. C. H. a tieto dôkazy predložiť súdu prvej inštancie do dňa 02.06.2017. Namietali, že znalecký posudok Ing. I. č. 129/2017 zo dňa 05.07.2017 predložený žalobcom v odvolacom konaní nie je preto prípustným dôkazom v odvolacom konaní a na tento nie je možné prihliadať. Rovnako ako aj na ďalšie listiny pripojené k odvolaniu žalobcu, ktoré naviac s danou vecou nesúvisia. Okrem toho predložený znalecký posudok Ing. I. nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k predmetu konania. Samotný znalec Ing. I. sa v značnej miere odchýlil od svojho pôvodného znaleckého posudku, na ktorom žalobca tak tvrdošijne zotrvával, keď hodnota nehnuteľností v tomto posudku je takmer o 70% vyššia, ako žalobcom tvrdená hodnota v jeho žalobe a následne ním aj preukazovaná.

4. Žalobca v písomnej replike k písomnému vyjadreniu žalovaných zotrval na dôvodoch svojho odvolania. Poukázal na to, že predmetom konania boli tri samostatné pozemky, preto nič nebránilo súdu rozhodnúť tak, že parcelu č. XX/X a XX/X prikáže do výlučného vlastníctva žalovaných. Uviedol, že v žalobe žiadal o prikázanie všetkých pozemkov do jeho výlučného vlastníctva, avšak iba za cenu vychádzajúcu zo znaleckého posudku Ing. I. č. 68/2011, ktorý bol akceptovaný všetkými účastníkmi v dedičskom konaní po matke. Opakovane súdu prvej inštancie uvádzal, že nie je v jeho finančných možnostiach vyplatiť žalovaných z ceny určenej znalcom Ing. H.. Mal za to, že by bolo v rozpore s účelom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, aby sa ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov dostal v dôsledku rozhodnutia súdu do finančnej tiesne hraničiacej s osobným bankrotom. Je povinnosťou súdu skúmať solventnosť dotknutého spoluvlastníka, čo súd prvej inštancie neurobil. Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že sporné pozemky parcely CKN XX/X a XX/X nie sú z poľnej cesty ľahko prístupné cez pozemky CKN č. XXXX/X a XXXX/X. I keď je pravda, ž vlastníkmi pozemku parc.č. 1236/2 je on spolu s manželkou, z parcele č. XXXX/X, na ktorú nie je založený list vlastníctva, t.j. ide o neknihovaný pozemok, je prístup na predmetné pozemky. Pokiaľ sa týka hodnoty sporných nehnuteľností, zotrval na svojich dôvodoch uvádzaných v odvolaní. Vyslovil názor, že v danej veci nešlo u neho o oneskorene podaný návrh na doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom, alternatívne návrh na poskytnutie časového priestoru na zadováženie súkromného znaleckého posudku, nakoľko tento predniesol bezprostredne po výsluchu znalca. Pokiaľ sa jedná o rozdiel v ohodnotení pozemkov v znaleckých posudkoch znalca Ing. I. z roku 2011 a z roku 2017, tento je dôsledkom zmien, ktoré nastali na trhu s nehnuteľnosťami za obdobie 6 rokov a rozhodne nie je vadou posudku z roku 2017. Ďalej uviedol, že znalecký posudok Ing. T. G. predložil na podporu správnosti jeho tvrdenia, že pri pozemkoch zastavaných stavbami vo vlastníctve inej osoby použila Kr 0,40.

5. Žalovaní 1/, 2/ v písomnej duplike k replike žalobcu nesúhlasili so skutočnosťami uvedenými žalobcom. Pokiaľ sa týka finančných možností, na ktoré žalobca poukazuje uviedli, že žalobca je vlastníkom nie nevýznamného majetku, vrátane majetku nehnuteľného. Žalobca je vlastníkom pozemku v rovnakej obci, dokonca v katastrálnom území H. E., ako sú ich dotknuté pozemky s výmerou a hodnotu veľmi podobné. Za absurdnú považovali argumentáciu žalobcu, aby chodili na spoločné pozemky po cudzom pozemku. Okrem toho žalobca samotným svojím konaním preukázal, že má záujem o celé spoločné pozemky a že s iným variantom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva ani nepočítal. Žalobca, aby si zabezpečil prístup na pozemky aj z druhej strany, tak kúpil z tejto strany pozemok, ktorý oddeľuje spoločné pozemky od možnej (poľnej) prístupovej cesty. Jednoznačne žalobca prejavil záujem o nadobudnutie nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva a keďže sa ohľadne náhrady účastníci nedohodli, rozhodol o nej autoritatívne súd.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 (keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem), v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len , ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

8. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

9. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 2 CSP. Námietky žalobcu sú v podstate totožné s jeho námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal a preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva nasledovné:

10. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním obsahu spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP.

11. Odvolacie námietky žalobcu spočívali v tvrdeniach o tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím uplatnili dôvody na odvolanie uvedené v § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP.

12. Nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností súvisí s vyhodnotením potencionálnej relevancie ako aj prípustnosti navrhovaného dôkazu, čo spadá pod úlohu konajúceho súdu. Je teda na úvahe súdu posúdiť, či navrhovaný dôkaz je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a či nevykonanie takéhoto dôkazu sťaží postavenie strany pri znášaní dôkazného bremena, prípadne či sa nevykonaním dôkazu súd neodôvodnene vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

13. Nesprávny skutkový záver je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa §191 CSP. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

14. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

15. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. 16. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

17. Ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex).

18. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije (ďalší) spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pri úvahe o tom, či sa vec prikáže jednému zo spoluvlastníkov alebo viacerým z nich, súd prihliadne na návrhy účastníkov; do spoluvlastníctva prikáže vec iba vtedy, ak účastníci o to žiadajú alebo aspoň sú s tým uzrozumení. Zákonom nevysloveným, ale z povahy veci vyplývajúcim predpokladom teda je, že o spoločnú vec má niektorý zo spoluvlastníkov záujem a je schopný za ňu zaplatiť primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým ) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta Občianskeho zákonníka zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že to nie sú hľadiská jediné, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone.

19. Odvolacie námietky žalobcu spočívali v tom, že súd prvej inštancie neskúmal jeho solventnosť ako podielového spoluvlastníka, ktorému nehnuteľnosti do vlastníctva prikazuje, že súd prvej inštancie bez povšimnutia nechal fakt, že predmetom vyporiadania sú tri pozemky a teda do úvahy prichádzalo zrušenie a vyporiadanie reálnou deľbou, keď pozemky CKN parc. č. XX/X a XX/X sú ľahko prístupné aj z poľnej cesty. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie pochybil, keď za stavu, že znalcom Ing. H. zistená cena pozemkov je výrazne vyššia ako je uvádzané v návrhu, vôbec nezisťoval, či súhlasí s prikázaním týchto pozemkov do jeho výlučného vlastníctva, resp. za situácie ak by žiaden zo spoluvlastníkov vec nechcel, o nariadení predaja a rozdelenie výťažku podľa podielov. Odvolací súd sa však stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že za situácie, keď žalobca, ako aj žalovaní 1/, 2/, zhodne navrhovali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a prikázať ich do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu, keď spornou nebola ani poloha jednotlivých pozemkov a ich tvar, keď na parc. č. XX/X je prístup možný len cez parc. č. XX a na parc. č. XX/X je prístup možný cez parc. č. XX a parc. č. XX/X s tým, že prístup na poľnú cestu za parc. č. XX/X je možný prechodom cez pozemok vo vlastníctve tretej osoby, keď časť pozemku parc. č. XX tvorí nádvorie a parc. č. XX/X a parc. č. XX/X tvoria príslušenstvo rodinného domu žalobcu, že v danej veci nie je rozdelenie veci dobre možné a preto súd prvej inštancie pristúpil k druhému spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam tak, že tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu stanovenú znaleckým posudkom Ing. C. H. č. 118/2015 zo dňa 11.03.2016. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že súd prvej inštancie neskúmal jeho solventnosť, podľa názoru odvolacieho súdu ani táto námietka neobstojí. Žalobca v priebehu konania neuviedol, že na výplatu nemá finančné prostriedky. Pokiaľ sa týka námietky odvolateľa, že parc. č. XX/X a XX/X sú ľahko prístupné z poľnej cesty, ani táto neobstojí, keď v konaní takáto skutočnosť nebola preukázaná, tak ako je uvedené vyššie. Žalobca v odvolaní ďalej namietal znalecký posudok Ing. C. H., ktorý ohodnotil predmetné nehnuteľnosti na sumu 41.300 eur s poukazom na posudok Ing. I. z roku 2011, ktorý ohodnotil nehnuteľnosti sumou 12.200 eur. Odvolací súd poukazuje na to, že táto námietka bola nosnou námietkou v konaní pred súdom prvej inštancie a odvolací súd sa v tomto smere v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (bod 22.). Žalobca v odvolaní opätovne namietal najmä výšku koeficientu redukujúcich faktorov s tým, že znalec mal podľa neho zohľadniť ako redukujúci faktor skutočnosť, že pozemok parc. č. XX je zastavaný stavbou, ktorú skutočnosť v tomto koeficiente podľa žalobcu zohľadnil Ing. K. I. vo svojom posudku. V tomto smere súd opätovne konštatoval, že znalecký posudok B.. K. I. je v časti stanoveného koeficientu redukujúcich faktorov pre parc. č. XX a parc. č. XX/X s uvedením, že sa jedná o iné faktory, napr. tvar pozemku, výmera pozemku, druh možnej zástavby, a pod. ako nedostatočne špecifikovaný, keď B.. K. I. neuviedol ani v popise nehnuteľnosti, že ohodnocované pozemky majú podľa neho mať znevýhodňujúci tvar, výmeru alebo obmedzený druh možnej zástavby, a teda v tomto smere je nepreskúmateľný. V položke E prílohy č. 3 k vyhláške č. 492/2004 Z.z. sú vymenované faktory, ktoré sú považované za redukujúce. V žiadnom z týchto redukujúcich faktorov nie je uvedená zastavanosť pozemku stavbou nad povrchom zeme ako redukujúci faktor. Práve naopak, v povyšujúcich faktoroch je možnosť zvýšiť koeficient z dôvodu, že sa jedná o pozemok určený územným plánom na vyššie využitie, než na aké slúži v súčasnosti, napríklad nezastavané stavebnú pozemky. Aj s poukazom na výpoveď znalca je z položky E prílohy č. 3 k vyhlášky č. 492/2004 Z.z. zrejmé, že pri stanovovaní východiskovej hodnoty a pri určovaní hodnoty koeficientov pre stanovenie koeficientu polohovej diferenciácie znalec vychádzal zo štandardného predpokladu, že posudzuje v zastavanom území pozemok zastavaný nehnuteľnosťou a len v prípade, ak by posudzoval nezastavaný stavebný pozemok, túto skutočnosť by zohľadnil práve v koeficiente povyšujúcich faktorov. Ak by znalec skutočnosť, že pozemok je zastavaný nehnuteľnosťou zohľadňoval aj v koeficiente ponižujúcich faktorov, došlo by k duplicitnému zníženiu koeficientu polohovej diferenciácie, ktorý by sa pre uvedenú skutočnosť oproti štandardu nezvýšil a zároveň by sa oproti štandardu znížil, a teda v tomto ponímaní by neexistoval stav zodpovedajúci prípadu, že sa daný povyšujúci, resp. redukujúci faktor nevyskytuje. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že znalec Ing. C. H. vo svojom výsluchu dostatočne ozrejmil dôvod (dostupnosť z verejnej komunikácie, prístup k inžinierskym sieťam, možnosť zastavania pozemku stavbou), pre ktorý znížil koeficient redukujúcich faktorov v prípade pozemkov parc. č. XX/1 a XX/X. Súd prvej inštancie v odôvodení napadnutého rozsudku odôvodnil prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy žalobcom, keď poukázal na to, že vzhľadom pre nepreskúmateľnosť uvedených záverov v znaleckom posudku Ing. K. I. nebolo možné konštatovať, že závery v znaleckých posudkoch sú v zrejmom rozpore a vzhľadom na zahrnutie skutočnosti nezastavaného stavebného pozemku medzi povyšujúce faktory mal súd za to, že je nadbytočné vyhotovenie ďalšieho znaleckého posudku v konaní ako aj vyžiadanie vyjadrenia od znaleckého ústavu na zodpovedanie otázky, aká je správna metodika pri určovaní koeficientu redukujúcich faktorov ohľadne ohodnocovania pozemkov zastavenými stavbami. Pokiaľ sa týka námietky odvolateľa, že znalca Ing. C. H. zhrejme ohliadku predmetných nehnuteľností nevykonal, odvolací súd poukazuje na výsluch tohto znalca na pojednávaní dňa 02.06.2017, z ktorého vyplýva, že podklady čerpal z katastra nehnuteľností, predmetné pozemky videl z ulice, uvedenú lokalitu pozná dobre, ako podklad mu slúžila ortofoto mapa. Za tejto situácie ani táto námietka odvolateľa nebola dôvodná. Pokiaľ sa týka predloženého znaleckého posudku znalca Ing. K. I. č. 129/2017 zo dňa 05.07.2017 predloženého žalobcom v odvolacom konaní, odvolací súd poukazuje na to, že vychádzajúc z čl. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V zmysle § 149 až § 154 strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, tieto skutkové tvrdenia ako aj návrhy na vykonanie dôkazov o nich sú prostriedkami procesného útoku, resp. obrany a ako také musia byť stranami sporu uplatnené včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Z uvedeného vyplýva, že medzi základné povinnosti strán sporu teda patrí v konaní povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia) a dôkazná povinnosť, ktoré si však strany sporu musia splniť do určitého okamihu konania (do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania konajúcim súdom). Ak chcel žalobca predložiť takýto dôkazy, mal tento predložiť do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 02.06.2017. Keďže to však urobil až v odvolacom konaní, jedná sa o tzv. novoty v odvolacom konaní, ktoré možno použiť len vtedy ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Odvolací súd v tomto spore nezistil naplnenie žiadneho z uvedených dôvodov § 366 pre použitie novoty zo strany žalobcu v odvolacom konaní. Novo použité skutkové tvrdenia žalobcu sa netýkajú procesných podmienok /medzi ktoré patria napríklad právomoc súdu, príslušnosť súdu, neexistencia prekážky začatého konania (litispedencie), neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae), spôsobilosť strany samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) a podobne/, netýkajú sa vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu a nejde ani o situáciu, kedy ich žalobca bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ani žalobcom v odvolaní predložený znalecký posudok Ing. T. G. č. X/XXXX nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku a okrem vyššieuvedeného, nemá ani súvislosť s danou vecou.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

22. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .