Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6Cpr-4-2012.pdf
PDF · 115.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cpr/4/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou, v právnej veci žalobcu: E.. K. E., X.. XX.XX.XXXX, L. D. Č.. XXXXX/XX, XXX XX L., zastúpený právnou zástupkyňou: Advokátska kancelária Katarína Babiaková s.r.o., Fraňa Kráľa č. 1224/4, 977 01 Brezno, IČO : 47 246 855, proti žalovanej: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o náhradu funkčného platu titulom neplatnej výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu funkčného platu vo výške 18.310,50 Eur brutto, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti žaloby o náhradu funkčného platu, zamieta.
III. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 50%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.08.2012, čl. 1, domáhal určenia, že výpoveď zo dňa XX. XX. XXXX daná mu žalovanou a doručená dňa XX. XX. XXXX je neplatná a jeho štátnozamestnanecký pomer trvá, uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu náhradu funkčného platu v sume jeho priemerného zárobku spolu s príslušenstvom od XX. XX. XXXX až do dňa, kedy mu žalovaná umožní ďalej vykonávať úlohy podľa služobnej zmluvy, a náhrady trov konania.
2. Žalobca na základe uznesenia tunajšieho súdu č. k. 6Cpr 4/2012 - 52 zo dňa 06. 11. 2013, čl. 52, ktorým ho súd vyzval na odstránenie vád žaloby v časti náhrady funkčného platu, podaním doručeným súdu dňa 28. 11. 2013, čl. 54, navrhol, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť náhradu funkčného platu za mesiace E. XXXX až X. XXXX (vrátane) za každý mesiac vo výške 2 034, 50 Eur spolu s príslušenstvom za každý mesiac osobitne. Ďalej navrhol, aby súd, ak žalobcovi žalovaná neumožní výkon služobných úloh mu uložil zaplatiť náhradu funkčného platu za jednotlivé mesiace od XX. XX. XXXX až do XX. XX. XXXX, vrátane, mesačne vo výške 2 034, 50 Eur spolu s príslušenstvom za jednotlivé mesiace osobitne.
3. Na pojednávaní dňa 03. 05. 2018, čl. 132, právna zástupkyňa žalobcu, z dôvodu procesnej opatrnosti, navrhla zmenu žaloby v časti petitu týkajúceho sa náhrady funkčného platu, práve s poukazom na podanie doručené súdu dňa 28. 11. 2013, čl. 54, bod 2 až 13 navrhovaného petitu žaloby (viď bod 2 tohto rozsudku). Súd na pojednávaní, za prítomnosti zástupcov oboch strán, uznesením vyhláseným na pojednávaní, čl. 133, pripustil navrhovanú zmenu žaloby v časti petitu.
4. Na pojednávaní dňa 03. 05. 2018, čl. 132, právna zástupkyňa žalobcu, navrhla ďalšiu zmenu žaloby v časti petitu týkajúceho sa náhrady funkčného platu. Navrhla, aby nový petit pozostával z bodu 2 až 13 už prvej pripustenej zmeny žaloby (viď bod 3 tohto rozsudku) a doplnila ho ďalší nový bod v znení - „V prípade, že žalobcovi žalovaná neumožní od 01. 10. 2014 až do právoplatného skončenia súdneho sporu výkon služobných úloh, je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi náhradu funkčného platu vo výške 2 034, 50 Eur mesačne so zákonným úrokom vo výške 8, 75% až do zaplatenia“. Súd na pojednávaní, za prítomnosti zástupcov oboch strán, tak uznesením vyhláseným na pojednávaní, čl. 134, pripustil ďalšiu navrhovanú zmenu žaloby v časti petitu týkajúceho sa náhrady funkčného platu.
5. Žalobca sa tak v časti žaloby týkajúcej sa náhrady funkčného platu titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru domáha (viď bod 2, 3, 4 tohto rozsudku) uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu náhradu funkčného platu za mesiace E. XXXX až X. XXXX (vrátane) za každý mesiac vo výške 2 034, 50 Eur spolu s príslušenstvom za každý mesiac osobitne. Ďalej sa domáha, aby súd, ak žalobcovi žalovaná neumožní výkon služobných úloh mu uložil zaplatiť náhradu funkčného platu za jednotlivé mesiace od XX. XX. XXXX až do XX. XX. XXXX, vrátane, mesačne vo výške 2 034, 50 Eur spolu s príslušenstvom za jednotlivé mesiace osobitne. Ďalej sa domáha, aby v prípade, že žalobcovi žalovaná neumožní od 01. 10. 2014 až do právoplatného skončenia súdneho sporu výkon služobných úloh, je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi náhradu funkčného platu vo výške 2 034, 50 Eur mesačne so zákonným úrokom vo výške 8, 75% až do zaplatenia.
6. Žalobca žalobou odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX mu bola doručená výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa ustanovenia § 47 písm. c) zákona č. 400/2009 Z. .z. o štátnej službe. Výpovedná lehota uplynula dňa XX.XX.XXXX. Dôvodom výpovede malo byť skončenie vykonávania funkcie vedúceho štátneho zamestnanca na základe ustanovenia § 38 zákona č. 400/2009 Z. z. z dôvodu zrušenia organizačného útvaru, ktorý žalobca riadil. Žalobca mal za to, že k žiadnym reálnym zmenám, k zrušeniu organizačného odboru v služobnom úrade žalovanej, ktorý žalobca navrhovateľ riadil, nedošlo, preto výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru považoval za neplatnú.
7. Žalovaná vo veci uvádzala, že Personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 413 zo dňa 26.04.2012 došlo k zrušeniu Organizačného odboru Sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Následne vzniklo nové Organizačné oddelenie Sekcie ekonomiky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Žalobcovi boli ponúknuté voľné štátnozamestnanecké miesta v odbore štátnej služby, ktoré žalobca odmietol. Dňa XX.XX.XXXX dala žalovaná žalobcovi výpoveď v súlade s ustanovením § 47 písm. c) zákona č. 400/2009 Z. z. , ktorá bola žalobcovi doručená dňa XX.XX.XXXX.
8. Podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. c) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, Služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa § 37 ods. 1 alebo ods. 3 písm. a) alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa § 38, nemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 29), pretože služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá, a štátny zamestnanec sa nedohodne so služobným úradom inak.
Podľa ustanovenia § 38 ods. 1 písm. a) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, vykonávanie funkcie vedúceho zamestnanca sa skončí dňom zrušenia organizačného útvaru, ktorý riadi vedúci zamestnanec v služobnom úrade.
Podľa ustanovenia § 55 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, ak štátny zamestnanec vykonával štátnu službu podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, vykonával prácu vo verejnom záujme alebo vykonával inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa tohto zákona, počas doby, za ktorú je služobný úrad povinný poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, povinnosť služobného úradu poskytnúť štátnemu zamestnancovi tento funkčný plat sa znižuje o funkčný plat alebo mzdu za uvedenú činnosť.
Podľa § 120 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia § 10 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 11a ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 15 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 16 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 17 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 19 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 20 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 32 až 41 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 49 ods. 1 až 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 52 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 55 ods. 2 písm. c) až f) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 60 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 61 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 63 ods. 4 až 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 64 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/ >, § 67 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 69 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 70 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 72 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 75 ods. 3 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/ >, § 76 ods. 4, 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 77 až 80 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/>, § 84 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 85 ods. 2 až 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 85a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/>, § 86 až 95 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 96 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/ >, § 96a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 97 ods. 1 až 11 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 98 až 102 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 104, § 104a, § 105 až 114 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/>, § 116 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/> a <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/>, § 129 až 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 136 až 139 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 141 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>,§ 142, § 143, § 144, § 144a, § 145 až 148 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 150 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/>, § 151 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 152 ods. 1, 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, 4 až 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 156 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 157 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 158 až 160 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 161 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/>, § 164 až 170 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 177 až 185 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 187 až 189 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 191 ods. 2 až 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/>, § 192 až 198 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 217 až 222 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, § 230, § 231 ods. 1 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>, 4 až 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2001/311/>, § 232, § 233, § 233a, § 234 až 236 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/> a § 240 Zákonníka práce <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/>.
Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce (účinný ku dňu doručenia výpovede žalobcovi dňa XX. XX. XXXX), ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje deväť mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada mzdy za čas deväť mesiacov.
9. Súd prvej inštancie, na základe vykonaného dokazovania, čiastočným rozsudkom č. k. 6Cpr 4/2012 - 84 zo dňa 20. 10. 2014, čl. 84, určil, že výpoveď daná odporcom v zmysle § 47 písm. c) Zákona o štátnej službe zo dňa XX.XX.XXXX doručená navrhovateľovi dňa XX.XX.XXXX je neplatná a štátnozamestnanecký pomer navrhovateľa naďalej trvá (doslovná citácia výroku čiastočného rozsudku).
10. Na základe odvolania žalovanej proti čiastočnému rozsudku súdu prvej inštancie, Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5CoPr 2/2015 - 110 zo dňa 28. 02. 2017, čl. 110, napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 6Cpr 4/2012 - 84 zo dňa 20. 10. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5CoPr 2/2015 - 110 zo dňa 28. 02. 2017, sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 19. 04. 2017. Odvolací súd v odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku, v bode 14, čl. 111, uviedol, že vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci čiastočným rozsudkom, o nároku na náhradu funkčného platu a o trovách konania, bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí súdu prvej inštancie.
11. Súd prvej inštancie, po rozhodnutí odvolacieho súdu, čl. 110, a vrátení predmetného spisu súdu prvej inštancie dňa 07. 04. 2017, čl. 110, prejednal a rozhodoval vec už iba v časti žaloby, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady funkčného platu titulom neplatnej výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru a o trovách konania.
12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré predložili počas celého konania obe strany sporu, a v tejto časti žaloby najmä žalobca, a zistil nasledovný skutkový stav:
13. Na základe Služobnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 18.02.2011 vznikol žalobcovi dňom 21.02.2011 štátnozamestnanecký pomer a žalobca bol prijatý do stálej štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto generálny štátny radca - riaditeľ Organizačného odboru Sekcie ekonomiky odporcu.
14. Z Oznámenia o výške a zložení funkčného platu štátneho zamestnanca zo dňa 21. 12. 2011, čl. 62, súd zistil, že žalobcovi od 01. 01. 2012 patril funkčný plat spolu 2 000 Eur. Tento funkčný plat v platovej triede 11, pozostával z tarifného platu vo výške 935,50 Eur podľa platovej tarify podľa ustanovenia § 84 ods. 1 písm. a) a príloha č. 3 zákona č. 400/2009 Z. z., zvýšenia platovej tarify za služobnú prax vo výške 9,50 Eur podľa ustanovenia § 84 ods. 1 písm. b) tohto zákona, príplatku za riadenie vo výške 119, 50 Eur podľa ustanovenia § 87 ods. 1 tohto zákona, príplatku za zmennosť vo výške 915,50 Eur podľa ustanovenia § 90 tohto zákona, príplatku za vedenie a starostlivosť o služobné motorové vozidlo vo výške 20,00 Eur podľa ustanovenia § 93 ods. 1 tohto zákona. Žalobcovi bola priznaná i náhrada za pohotovosť pri zabezpečovaní opatrení pre obdobie krízovej situácie vo výške 34,50 Eur podľa ustanovenia § 101 tohto zákona.
15. Personálnym rozkazom č. 413 zo dňa 26.04.2012 boli dňom 01.05.2012 vykonané organizačné a systematizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov Sekcie ekonomiky žalovanej. Následne dňa XX.XX.XXXX dala žalovaná žalobcovi výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru podľa ustanovenia § 47 písm. c) zákona č. 400/2009 Z. z. z dôvodu, že dňom 01.05.2012 došlo k zrušeniu Organizačného odboru Sekcie ekonomiky žalovanej, ktorú si žalobca prevzal dňa XX.XX.XXXX a dvojmesačná výpovedná lehota podľa ustanovenia § 48 ods. 1 zákona č. 400/2009 Z. z. uplynula dňa XX.XX.XXXX. 16. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.08.2012 napadal výpoveď zo dňa XX. XX. XXXX doručenou mu žalovanou dňa XX. XX. XXXX neplatnosťou. V žalobe ďalej žiadal určiť, že jeho štátnozamestnanecký pomer i naďalej trvá a domáhal sa zaplatenie náhrady funkčného platu v sume jeho priemerného zárobku spolu s príslušenstvom od XX. XX. XXXX až do dňa, kedy mu žalovaná umožní ďalej vykonávať úlohy podľa služobnej zmluvy.
17. Súd z listinných dôkazov predložených žalobcom počas konania, zistil, že žalobca od XX. XX. XXXX (výpovedná lehota skončila XX. XX. XXXX) do 14. 01. 2015 bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, tak ako to vyplýva z Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, OSZ, Vazovova č. 7/A, 816 16 Bratislava zo dňa 19. 01. 2015. Žalobca od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX poberal dávky v nezamestnanosti vo výške okolo 998 Eur mesačne (presnú sumu nevedel uviesť, ani túto skutočnosť nepreukázal žiadnym listinným dôkazom). Od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX pracoval žalobca na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej na dobu určitú, neskôr od XX. XX. XXXX na dobu neurčitú, v spoločnosti L. R. A., R.. K.. S.., G. Č.. XX, XXX XX J., v pozícii L. G. H. O.. Od 01. 05. 2018 až do súčasnosti vykonáva žalobca podnikateľskú činnosť na základe Osvedčenia o živnostenskom oprávnení Okresného úradu Bratislava zo dňa 02. 05. 2018.
18. Súd prvej inštancie čiastočným rozsudkom č. k. 6Cpr 4/2012 - 84 zo dňa 20. 10. 2014, čl. 84, určil, že výpoveď daná žalovanou zo dňa XX.XX.XXXX doručená žalobcovi dňa XX.XX.XXXX je neplatná a štátnozamestnanecký pomer žalobcu naďalej trvá. Na základe odvolania žalovanej proti tomuto rozsudku Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 5CoPr 2/2015 - 110 zo dňa 28. 02. 2017, čl. 110, napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 6Cpr 4/2012 - 84 zo dňa 20. 10. 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5CoPr 2/2015 - 110 zo dňa 28. 02. 2017, sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 19. 04. 2017.
19. Následne žalovaná listom zo dňa 02. 05. 2017 oznámila žalobcovi, že od 19. 04. 2017 vznikla na strane žalovanej prekážka podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce v spojení s ustanovením § 120 zákona č. 400/2009 Z. z., počas ktorej bude žalobcovi riadne poskytnutý funkčný plat. Prekážka na strane žalovanej trvala od 19. 04. 2017 do 04. 05. 2017. Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 písm. c) a ustanovenia § 51 zákona č. 400/2009 Z. z. žalovaná dňa 23. 05. 2017 okamžite skončila štátnozamestnanecký pomer so žalobcom, čl. 178. Žalobca okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dané mu žalovanou dňa 23. 05. 2017 napadol dňa 24. 07. 2017 na Okresnom súde Bratislava III neplatnosťou, čl. 161. Vec je vedená na Okresnom súde Bratislava III pod č. k. 7Cpr 19/2017.
20. Žalobca sa v časti žaloby týkajúcej sa náhrady funkčného platu titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru domáha náhrady funkčného platu titulom neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru podľa ustanovenia § 55 zákona č. 400/2009 Z. z. Žalobca sa konkrétne domáha zaplatenia náhrady funkčného platu za mesiace E. XXXX až X. XXXX vo výške 2 034, 50 Eur za každý mesiac spolu s príslušenstvom za každý mesiac. Ďalej sa domáha zaplatenia náhrady funkčného platu za mesiace od XX. XX. XXXX až do XX. XX. XXXX, vo výške 2 034, 50 Eur mesačne spolu s príslušenstvom za jednotlivé mesiace a zaplatenia náhrady funkčného platu od XX. XX. XXXX až do právoplatného skončenia súdneho sporu vo výške 2 034,50 Eur mesačne spolu s príslušenstvom.
21. Žalovaná vo veci uvádzala, že žalobca po doručení mu výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru počas výpovednej lehoty neoznámil žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní poukazujúc na neplatnosť výpovede a že žiada i náhradu funkčného platu titulom neplatnej výpovede. O týchto skutočnostiach sa žalovaná dozvedela až po doručení jej žaloby súdom dňa 13. 09. 2012. Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce sa náhrada mzdy poskytuje odo dňa, kedy žalobca oznámil žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní, čo je v danej veci momentom doručenia žaloby žalovanej dňa 13. 09. 2012. Žalobca i napriek tomu sa domáha náhrady funkčného platu od júla 2012, čo žalovaná namietala. Žalovaná ďalej namietala, že v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom, bolo účinné ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce (účinné od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX), podľa ktorého ak sa celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, mal presahovať 9 mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada iba za týchto 9 mesiacov. Preto žalovaná navrhovala, aby súd priznal žalobcovi náhradu funkčného platu za čas iba deväť mesiacov, a to odo dňa doručenia žaloby žalovanej dňa 13. 09. 2012, a nie od mesiaca E. XXXX, tak ako sa to domáhal žalobca. Podľa žalovanej, ustanovenie § 79 Zákonníka práce v uvedenom znení, neumožňuje súdu rozhodovať o výške náhrady mzdy za čas presahujúci deväť mesiacov (nie je tu tzv. moderačné právo súdu). Po právoplatnosti a vykonateľnosti dňa 19. 04. 2017 čiastočného rozhodnutie súdu prvej inštancie o určení neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru a určení, že štátnozamestnanecký pomer i naďalej trvá, potvrdené odvolacím súdom, žalovaná listom zo dňa 02. 05. 2017 oznámila žalobcovi, že od 19. 04. 2017 vznikla na strane žalovanej prekážka podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce v spojení s ustanovením § 120 zákona č. 400/2009 Z. z., počas ktorej bude žalobcovi riadne poskytnutý funkčný plat. Žalobca mal nastúpiť na výkon štátnej služby dňa 04. 05. 2017, avšak žalobca bez riadneho ospravedlnenia na výkon štátnej služby nenastúpil, nenastúpil ani v nasledujúcich dňoch. Preto podľa ustanovenia § 46 ods. 1 písm. c) a ustanovenia § 51 zákona č. 400/2009 Z. z. žalovaná dňa 23. 05. 2017 okamžite skončila štátnozamestnanecký pomer so žalobcom. Žalovaná ďalej žiadala, aby súd v prípade, že vyhovie žalobe žalobcu čo i len v časti, uložil lehotu na plnenie podľa ustanovenia § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku 30 dní, a nie zákonnú tri dni, a to z dôvodu dostatku času na vypočítanie a odrátanie povinných odvodov na sociálne a zdravotné poistenie a úhradu dane a následné vyplatenie náhrady funkčného platu po vykonaní príslušných odvodových povinností. Žalovaná ďalej namietala i priznanie žalobcovi úrokov z omeškania, pretože ich uplatnenie nemá oporu v zákonoch. Podľa žalovanej Zákonník práce, ktorý sa na danú vec aplikuje subsidiárne, neupravuje inštitút úrokov z omeškania, preto je potrebné skúmať, či je možné v danej veci použiť Občiansky zákonník. Podľa žalovanej ustanovenia Občianskeho zákonníka o úrokoch z omeškania nie je možné subsidiárne aplikovať na pracovnoprávne vzťahy. Žalovaná s poukazom na súdnu prax, zastávala názor, že náhrada funkčného platu v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru sa platí ako celok po právoplatnom rozhodnutí o neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a následného priznania náhrady funkčného platu. Podľa žalovanej sa dostane do omeškania s platením súdom určenie náhrady funkčného platu až márnym uplynutím lehoty na plnenie určenej v rozsudku. Žalovaná ďalej namietala, že úroky z omeškania nie je možné priznať z brutto mzdy, ale až mzdy netto. Namietala ďalej aj ich uplatnenú výšku, kedže v žalobe sa žalobca domáha úrokov z omeškania v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
22. Žalovaná počas konania nerozporovala dôvodnosť nároku žalobcu na náhradu funkčného platu čo do právneho titulu počas prvých deväť mesiacov od XX. XX. XXXX. Žalovaná súčasne nerozporovala, a súhlasila s výpočtom žalobcu, že mesačná náhrada funkčného platu predstavuje sumu 2 034, 50 Eur. Žiadala však, vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietnuť, pretože podľa ustanovenia § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce s poukazom na ustanovenie § 120 zákona č. 400/2009 Z. z. nie je možné, aby súd nad zákonnú hranicu deväť mesiacov žalobcovi náhradu funkčného platu priznal, či už v celom uplatnenom rozsahu alebo zníženom. Žalovaná počas konania uvádzala, že o trvaní žalobcu na ďalšom zamestnávaní poukazujúc na neplatnosť výpovede sa žalovaná dozvedela až po doručení jej žaloby súdom dňa 13. 09. 2012, preto žiadala, aby súd priznal žalobcovi náhradu funkčného platu iba vo výške 9 mesiacov podľa ustanovenia § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce s poukazom na ustanovenie § 120 zákona č. 400/2009 Z. z. od XX. XX. XXXX, keď žalobca oznámil žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní.
23. Súd na základe vykonaného dokazovania, po vyhodnotení argumentácie oboch strán, ustálil, že žalobca má nárok na náhradu funkčného platu titulom neplatného skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru podľa ustanovenia § 55 zákona č. 400/2009 Z. z., ustanovenia § 120 zákona č. 400/2009 Z. z. s poukazom na ustanovenia § 79 ods. 1, 2 Zákonníka práce od 13. 09. 2012 ( náhrada patrí žalobcovi odo dňa, keď oznámil žalovanej prostredníctvom žaloby doručenej žalovanej súdom dňa 13. 09. 2012, že trvá na ďalšom zamestnávaní), vo výške jeho priemerného zárobku 2 034, 50 Eur, za čas deväť mesiacov. Súd v tejto časti uplatneného nároku počas konania nezistil dôvody možného zníženia náhrady funkčného platu podľa ustanovenia § 55 zákona č. 400/2009 Z. z. Žalobca bol od XX. XX. XXXX (výpovedná lehota skončila XX. XX. XXXX) do XX. XX. XXXX vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, čo vyplýva z Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, OSZ, Vazovova č. 7/A, 816 16 Bratislava zo dňa 19. 01. 2015, a od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX poberal dávky v nezamestnanosti vo výške okolo 998 Eur mesačne (presnú sumu nevedel uviesť, ani túto skutočnosť nepreukázal žiadnym listinným dôkazom). Žalobca počas doby, za ktorú je žalovaná povinná poskytnúť mu funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, teda nevykonával službu podľa zákona č. 400/2009 Z. z. alebo podľa osobitného predpisu, nevykonával ani prácu vo verejnom záujme alebo inú závislú prácu pre zamestnávateľa, ktorý je služobným úradom podľa zákona č. 400/2009 Z. z., a preto neboli naplnené dôvody na zníženie náhrady funkčného funkčný platu o funkčný plat alebo mzdu za uvedené činnosti. Preto súd vyhovel žalobe žalobcu v časti uplatneného nároku na náhradu funkčného platu od 13. 09. 2012 (žalobca žiadal od E. XXXX) za čas deväť mesiacov, čo pri priemernom mesačnom zárobku vo výške 2 034, 50 Eur, ktorý nebol medzi stranami sporný, predstavuje spolu náhradu funkčného platu vo výške 18.310, 50 Eur brutto. Súd uložil žalovanej vo výroku rozhodnutia zaplatiť žalobcovi priznanú výšku náhrady funkčného platu v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Súd týmto vyhovel žiadosti žalovanej a uložil žalovanej lehotu na plnenie podľa ustanovenia § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku 30 dní, a nie zákonnú tri dni, a to z dôvodu poskytnutia času žalovanej na vypočítanie a odrátanie povinných odvodov na sociálne a zdravotné poistenie a úhradu dane a následné vyplatenie žalobcovi náhrady funkčného platu až po vykonaní príslušných odvodových povinností.
24. Žalobca podľa názoru súdu, s poukazom na ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce, tak ako to namietala počas konania žalovaná, nemá nárok na náhradu funkčného platu nad zákonnú hranicu deväť mesiacov. Súd, zhodne s argumentáciou žalovanej, má za to, že v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so žalobcom, bolo účinné ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce (účinné od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX), podľa ktorého ak sa celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, mal presahovať 9 mesiacov, patrí zamestnancovi náhrada iba za týchto 9 mesiacov. Vzhľadom na v danom čase účinnú právnu úpravu, súd nemá zákonnú možnosť priznať, či už v celom uplatnenom rozsahu alebo súdom zníženom rozsahu (moderačné právo súdu), žalobcovi nárok na náhradu funkčného platu nad zákonných deväť mesiacov. Preto súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti uplatneného nároku na náhradu funkčného platu ako právne nedôvodnú zamietol.
25. Žalobca si uplatnil spolu s celým nárokom na náhradu funkčného platu i úroky z omeškania. Žalovaná v tejto časti žaloby namietala, že ich priznanie by bolo v rozpore so zákonom, pretože ich uplatnenie nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Podľa žalovanej Zákonník práce, ktorý sa na danú vec aplikuje subsidiárne, neupravuje inštitút úrokov z omeškania, a preto je potrebné skúmať, či je vôbec možné v danej veci použiť Občiansky zákonník. Podľa žalovanej ustanovenia Občianskeho zákonníka o úrokoch z omeškania nie je možné subsidiárne aplikovať na pracovnoprávne vzťahy. Súd po vyhodnotení tejto námietky žalovanej, ustálil, že je dôvodná. Súd má za to, zhodne ako žalovaná, že náhrada funkčného platu v súvislosti s neplatným skončením štátnozamestnaneckého pomeru sa platí ako celok až po právoplatnom rozhodnutí o neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a následného priznania náhrady funkčného platu a žalovaná sa dostane do omeškania s platením súdom určenie náhrady funkčného platu až márnym uplynutím lehoty na plnenie určenej v rozsudku. Preto súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú.
26. Súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporové poriadku tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50% a to s poukazom na to, že bol vo veci len čiastočne úspešný.
27. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.