Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tk/2/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu JUDr. Beáty Šuťakovej a prísediacich Ing. Mgr. Svetlany Pavlovičovej, MBA a Mgr. Jána Andrejka, PhD. na hlavnom pojednávaní dňa 7. marca 2022 v Prešove, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

Ľ. Š., nar. XX.XX.XXXX Q. O., trvale bytom L.. Š. XXXX/XX, O., t. č. v ÚVV a ÚVTOS F.,

j e v i n n ý , ž e

v bode 1 rozsudku

- dňa 16.02.2021 v presne nezistenom čase od 13.00 hod. do 14.00 hod., v byte na ulici L.. Š. XXXX/XX Q. O., po predchádzajúcom slovnom konflikte v obývacej izbe bytu so svojim otcom Ľ. Š., narodeným XX.XX.XXXX, tohto najprv fyzicky napadol hranatou drevenou palicou oblepenou lepiacou páskou čiernej farby, ktorou ho opakovane, najmenej pätnásťkrát udieral do hlavy a iných častí tela, dôsledkom čoho Ľ. Š. spadol na gauč, kde ostal nehybne ležať, následne obžalovaný odišiel do kuchyne, kde zobral kuchynský nôž s umelohmotnou rukoväťou modrej farby s označením na čepeli „Tescoma presto“ o celkovej dĺžke cca 310 mm, dĺžka čepele cca 198 mm a šírke čepele v jej najširšej časti cca 35 mm, ktorým Ľ. Š., nachádzajúceho sa na gauči v obývacej izbe bytu jedenkrát bodol do oblasti krku, jedenásťkrát ho bodol do oblasti hrudníka a dvakrát do oblasti brucha, nôž potom v kuchyni umyl a vrátil na miesto odkiaľ ho zobral, následne keď v čase okolo 14.00 hod. toho istého dňa sa do bytu vrátila jeho matka P. Š., narodená 26.08.1959 a videla tam nehybne na gauči v obývačke ležať Ľ. Š. a začala na obžalovaného kričať a udierať ho rukami, obžalovaný odišiel znovu do kuchyne, odkiaľ zobral ten istý nôž, s ktorým predtým bodal Ľ. Š., pristúpil O. P. Š. a dvanásťkrát ju bodol nožom do oblasti hrudníka a brucha, následne P. Š. odtiahol do obývacej izby, kde ju na zemi prikryl dekou, čím takýmto konaním spôsobil Ľ. Š. smrteľné poranenia a to 1 bodnoreznú ranu krku, 11 bodnorezných rán hrudníka prenikajúcich do pohrudnicových dutín, 2 bodnorezné rany brucha prenikajúce do brušnej dutiny, 6 veľkých tržnozmliaždených rán na hlave, zlomeninu lebečnej klenby a spodiny a ľahké zakrvácanie mäkkej pleny mozgu, ktorým tento na mieste podľahol, pričom bezprostrednou príčinou jeho smrti bol šok po úraze a krvácaní pri viacnásobnom bodnoreznom poranení hrudníka a brucha a pri tupom poranení hlavy a P. Š. takýmto konaním spôsobil smrteľné poranenia a to 12 bodnorezných rán hrudníka a brucha, z ktorých tri prenikali do pohrudnicových dutín a sedem prenikalo do brušnej dutiny, ktorým na mieste podľahla, pričom bezprostrednou príčinou jej smrti bol šok po úraze a krvácaní v dôsledku viacnásobných bodnorezných poranení srdca a pľúc,

v bode 2 rozsudku

- dňa 17.02.2021 v čase okolo 16.49 hod. prišiel do obchodného domu S. A. J. S. Č.. XXXX/X Q. O. s úmyslom zmocniť sa rukojemníka, kde v ruke s kuchynským nožom s umelohmotnou rukoväťou čiernosivej farby a s keramickou čepeľou bielej farby bez označenia o celkovej dĺžke cca 235 mm, dĺžka čepele cca 123 mm a šírke čepele v jej najširšej časti cca 25 mm, sa v čase okolo 17.03 hod. násilím zmocnil okolo neho idúcej U. Y. z O. a to tak, že ju na predajnej ploche obchodného domu S. v časti ovocia a zeleniny jednou rukou zozadu obchytil okolo krku, pritiahol si ju k sebe a druhou rukou jej priložil nôž ku krku, potom ju takto odtiahol do skladových a kancelárskych priestorov v obchodom dome S., kde od tam prítomných zamestnancov spoločnosti S. požadoval, aby mu otvorili dvere do kancelárie spoločnosti S. so slovami: „otvorte tie dvere, lebo ju zabijem, podrežem“, pričom stále držal poškodenej U. Y. pod krkom nôž, následne po otvorení tejto kancelárie zamestnancom spoločnosti S. do nej vošiel spolu s poškodenou, kde ju držal, opaskom jej zviazal ruky a pred prítomnými príslušníkmi Policajného zboru hrozil spôsobením ujmy na jej zdraví v prípade, ak tí nesplnia jeho požiadavky a to až do 00.45 hod. dňa 18.02.2021, kedy bol zadržaný, čím takýmto konaním spôsobil U. Y. akútnu reakciu na stres, ktorá si vyžiadala lekárske ošetrenie spojené s hospitalizáciou a s dobou práceneschopnosti od 18.02.2021 do 07.03.2021,

t e d a

v bode 1 rozsudku

- iného úmyselne usmrtil a taký čin spáchal na dvoch osobách a zároveň na chránených osobách - blízkych osobách a osobách vyššieho veku,

v bode 2 rozsudku

- zmocnil sa rukojemníka a hrozil, že ho usmrtí s cieľom donútiť iného, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

č í m s p á c h a l

v bode 1 rozsudku

- obzvlášť závažný zločin vraždy podľa , , s poukazom na , ,

v bode 2 rozsudku

- zločin brania rukojemníka podľa , s poukazom na .

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa za požitia , pri existencii poľahčujúcej okolnosti podľa , a existencii priťažujúcej okolnosti podľa , úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 23 (dvadsaťtri) rokov.

Podľa ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa s použitím ochranný dohľad na 3 (tri) roky.

Podľa , s použitím ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou.

Podľa trest prepadnutia vecí:

1. 1 ks drevená palica oblepená lepiacou páskou čiernej farby o rozmeroch 750 x 28 x 20 mm, 2. 1 ks opasok sivej farby,

3. 1 ks kuchynský nôž s umelohmotno - gumenou rukoväťou čiernosivej farby s keramickou čepeľou bielej farby bez označenia o celkovej dĺžke cca 235 mm, dĺžkou čepele cca 123 mm a šírkou čepele v jej najširšej časti cca 25 mm, 4. 1 ks kuchynský nôž s umelohmotnou rukoväťou modrej farby s označením TESCOMA PRESTO o celkovej dĺžke cca 310 mm, dĺžka čepele cca 198 mm a šírke čepele v jej najširšej časti cca 35 mm.

Podľa povinnosť nahradiť škodu poškodenej Q. N. F., Y..X.., F. I. X, XXX XX, W. - P. Č. F., G.Č.: XX XXX XXX vo výške 20,15 EUR a X. F.Y., J.. XX. Y. X Y. XX, XXX XX, W. vo výške 84,20 EUR.

odôvodnenie:

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove podal dňa 2.11.2021 obžalobu na obvineného Ľ. Š.H. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval v bode 1/ obžaloby ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa , , s poukazom na , a v bode 2/ ako zločin brania rukojemníka podľa , s poukazom na .

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný Ľ. Š. v zmysle urobil vyhlásenie, že je vinným vo vzťahu k obom skutkom kladeným mu za vinu. Na to súd s odkazom na znenie postupoval v zmysle , , , a , kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa kvalifikujú ako trestné činy uvedené v obžalobe.

Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa .

V zmysle súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal.

Z vykonaného dokazovania aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutky sa stali tak, ako je uvedené v obžalobe a dopustil sa ich obžalovaný a nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutky stali, ani o ich právnej kvalifikácii, uznesením rozhodol, že vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody a ochrannom opatrení.

Súd na hlavnom pojednávaní následne vykonal dokazovanie výsluchom znalcov MUDr. Alfonza Porvažníka a PhDr. Antónie Solárovej PhD., ako aj prečítaním a oboznámením listinných dôkazov. MUDr. Alfonz Porvažník, znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia odvetvie Psychiatria ( liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria), ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX uviedol, že obžalovanému konštatoval poruchu nálady, dystýmia, na základe ktorej hodnotil zníženie jeho rozpoznávacích a ovládacích schopností v čase skutku „vražda“ podstatnou mierou, ale nie však ako zaniknuté. V čase skutku „brania rukojemníka“ hodnotil rozpoznávacie schopnosti obžalovaného ako zachované, avšak ovládacie schopnosti hodnotil taktiež ako znížené v podstatnej miere, nie však zaniknuté. Znalec pokračoval, že obžalovaný je schopný chápať a chápe zmysel trestného konania a u obžalovaného odporúčal zváženie nariadenia ochrannej psychiatrickej liečby ambulantnou formou. Nezistil u obžalovaného, že by sa jednalo o asociálnu osobnosť, ale dystýmia zmenila jeho sociálne fungovanie a pokiaľ by obžalovaný neabsolvoval formu liečby, ktorú odporúča, jeho prognóza by sa mohla javiť ako nepriaznivá bez tejto liečby.

Pri rozdielnom hodnotení jeho rozoznávacích schopností znalec vychádzal zo skutočností, že konanie vo vzťahu k vražde nebolo vopred premyslené a naplánované, zatiaľ čo pri braní rukojemníka išlo o konanie, ktoré bolo vopred premyslené a naplánované. U obžalovaného prejavy psychózy nezistil. Tiež nezistil závislosť od alkoholu ani iných psychoaktívnych látok.

Na hlavním pojednávaní PhDr. Antónia Solárovej, PhD., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie Klinická psychológia, ktorá vypracovala znalecký posudok č. XX/XXXX na základe preštudovania spisového materiálu a vlastného znaleckého vyšetrenia realizovaného v 8-smych termínoch, kde uviedla, že celková úroveň intelektových schopností osobnosti obžalovaného je v pásme priemeru a u obžalovaného je možné vylúčiť prítomnosť poškodenia úbytku jeho kognitívnych funkcií na podklade poškodenia mozgu, ktoré by bolo forénzne-psychologicky významnejšie. K osobnostnej štruktúre obžalovaného znalkyňa uviedla, že možno u neho potvrdiť prítomnosť patologicky štruktúrovanej osobnosti, tzv. schizotypovej osobnosti, navyše s hypochondrickou a depresívnou poruchou ťažkého stupňa a v oblasti diferenciálnej diagnostiky je týmto u neho preukázaná vysoká extremita tejto osobnosti, vybočovanie z populačnej normy, kde extrémne vysokou je u neho tendencia k somatizácii, prítomnosti psychosomatických ťažkostí, teda ide o prenos prežívaného psychického napätia do telesnej oblasti, čo má podobu rôznych telesných ťažkostí, bolestí, podráždenosti, nepokoja.

Podľa znalkyne sklony k násilnému a agresívnemu konaniu u obžalovaného, ktoré by boli trvalou súčasťou jeho osobnosti vo všeobecnosti u neho nie sú prítomné, nejde teda o jadrového agresora.

Pokračovala, že zistená patológia osobnosti obžalovaného vzhľadom k jeho veku je nezvratného charakteru a je ovplyvnená doposiaľ celkovým vývinom jeho osobnosti s podielom dedičnej zložky, s vplyvom rodinného a socio-kultúrneho prostredia a je veľmi odolná voči intervencii alebo zmene. Čo sa týka zistenej prítomnosti afektívnej poruchy, depresívnej a hypochondrickej, tie sú za podmienky odbornej terapeutickej intervencie podstatne zvratné, pričom možno predpokladať, že práve prítomnosť tejto osobnostnej patológie u obžalovaného a prítomnosť uvedených afektívnych porúch sa podieľali vysoko pravdepodobne primárne motivačne na vyšetrovanom konaní obžalovaného, a to vo vzťahu k prvotnému zločinu vraždy. Tzv. všeobecnú vierohodnosť obžalovaného znalkyňa ohodnotila ako aktuálne vyššiu a tzv. lži skóre u neho nie je forénzne-psychologicky významne vysoké ani zvýšené.

Znalkyňa pokračovala, že povahové vlastnosti obžalovaného sa významne nezhodujú so spáchaným trestným činom, kde možno konštatovať, že vyšetrované konanie je významnejšie determinované psychickým stavom a prežívaním obžalovaného v čase skutku než jeho osobnostnou výbavou. Vzťah obžalovaného k nebohému otcovi charakterizovala ako vzťah sýtený negatívnou citovou väzbou, mnohoročnými konfliktmi, napätím s verbálnymi a fyzickými atakmi, kde v popredí je predovšetkým alkoholizmus otca, čo obžalovaný vnímal ako jadrovú existenciu svojej existencie doposiaľ a zároveň ako pre neho už bezvýchodiskovú situáciu. Vzťah obžalovaného k mame charakterizovala ako vzťah sýtený pozitívnou citovou väzbou a vzťah k poškodenej U. Y. označila za indiferentný vzhľadom k náhodnosti a ich prvotnému vzájomnému stretu. Znalkyňa ďalej uviedla, že viktimologicky vysoko rizikovou osobou bola osobnosť nebohého otca obžalovaného a naopak osobnosť nebohej matky a poškodenej U. Y. podľa znalkyne nemožno označiť za viktimologicky rizikové ani aktívne provokujúce osobnosti. Pokračovala, že postoj obžalovaného vo veci vraždy ako aj vo veci brania rukojemníka, je parciálne bagatelizujúci a nedostatočne kritický a aj keď sa ku konaniam priznáva v potrebnom rozsahu, ale z forénzne-psychologického hľadiska absentuje u neho reálny náhľad, reaguje nedostatočne sebakriticky, absentuje i jeho afektívne sýtená ľútosť k spáchaniu činu, nemá reálny náhľad na ďalšie možné dôsledky jeho konania, zvlášť vo veci brania rukojemníka a v popredí jeho záujmu je aktuálne skôr dopad vyšetrovaných konaní v prípade preukázania viny výlučne na jeho osobu, na jeho údajne narušený zdravotný stav. Tento jeho postoj ku konaniu však celkovo nie je v rozpore s jeho osobnostnou výbavou, hoci je v podstatnom rozpore s jeho úrovňou mentálnou.

Vo vzťahu k hodnoteniu prognózy ďalšieho vývoja osobnosti obžalovaného znalkyňa skonštatovala, že aktuálne u obžalovaného boli preukázané skôr znaky pozitívnej prognózy resocializácie, celkovo je identifikovaná aktuálne znížená pravdepodobnosť budúceho zlyhania pofidérnej kriminálnej povahy a aktuálne u neho majú z forénzne-psychologického hľadiska prevahu pozitívne faktory z oblasti sociálnej,

z oblasti osobnostnej a z oblasti kriminogénnej nad prognosticky negatívnymi faktormi z oblasti sociálnej a z oblasti osobnostnej. Aktuálne u obžalovaného z forénzne-psychologického hľadiska nie sú splnené kritéria pre potreby uloženia doživotného trestu odňatia slobody.

Ďalej znalkyňa dodala, že pokiaľ ide o vystupovanie obžalovaného v interpersonálnych vzťahoch tým, že obžalovaného možno charakterizovať ako osobnosť schizotypovú, ktorej práve z jednou postihnutých zložiek je aj jeho vystupovanie v oblasti interpersonálnych vzťahov v zložke sociality, snaží sa skôr získať zo strany okolia pocit jeho záujmu o jeho osobu, zatiaľ čo on sám vykazuje veľmi nízky záujem o druhých a prítomná je u neho nízka schopnosť empatie, tiež je prítomný u neho citový chlad a narcistické prvky osobnosti až egocentrickej asociálnosti, pričom uvedené môže byť dôsledkom mnohoročného súžitia v narušenom rodinnom prostredí a zároveň môže byť potencované jeho opakovaným debaklom v oblasti aj blízkych a intímnych citových väzieb. Obžalovaný mnohoročne nemá uspokojené základné citové potreby, nie je schopný adekvátne vystupovať tak v bližších ako aj širších sociálnych väzbách a jeho extrémne zotrvávania v domácom prostredí s predstavou jeho narušeného zdravotného stavu značne narušilo jeho sociabilitu.

Vo vzťahu k narcistickým črtám osobnosti obžalovaného znalkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že ich prítomnosť bola potvrdená nielen z výsledkov požitých psychodiagnostických testov, ale možno ich vidieť aj vo všetkých zložkách jeho života a správania aj jeho postoj k aktuálne vyšetrovanému skutku tiež odráža prítomnosť týchto egocentrických a narcistických čŕt, kde z pohľadu enormne a forénzne-psychologicky dáva do popredia jeho jemu spôsobenú ujmu vyšetrovaným konaním a práve táto extrémna sebaláska možno u neho vysoko pravdepodobne viedla k tomu, že volil v podstate menej ohrozivé formy sebadeštrukčného správania.

Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listín, z ktorých zistil nasledovné :

Obžalovaný Ľ. Š. je hodnotený všeobecne. Podľa správy o povesti nemá záznam v evidencii priestupkov Mestskej polície Kežmarok.

Z hodnotenia riaditeľa ÚVV a ÚVTOS plynie, že obžalovaný sa počas výkonu väzby správa slušne a disciplinovane, pokyny a príkazy vyplývajúce z ústavného poriadku plní, režim dňa dodržiava, k príslušníkom a zamestnancom ústavu sa správa na požadovanej úrovni, disciplinárne potrestaný ani odmenený doposiaľ nebol, pracovne zaradený nie je. Svoj voľný čas trávi najmä rozhovormi so spolubývajúcimi, počúvaním ústavného rozhlasu a sledovaním televízie. Kontakt s rodinou neudržiava žiadny.

Podľa správy ÚPSVaR Kežmarok obžalovaný nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a naposledy bol v vedený v evidencii od 1.2.2011 do 25.10.2017 a vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol dňa 26.10.2017 z dôvodu nedostavenia sa na úrad bez vážnych dôvodov. Obžalovaný poberal pomoc v hmotnej núdzi od 1.3.2011 do 28.2.2021 a bol posudzovaný ako jednotlivec bez detí.

Boli oboznámené aj listinné doklady vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody poškodených X. F., a to vo výške 84,20 Eur ako aj Q. a.s. vo výške 20,15 Eur.

Vo výpise z ústrednej evidencie priestupkov má jeden záznam zo dňa 13.5.2016 za priestupok proti majetku podľa v platnom znení, kedy bol postihnutý pokutou vo výške 30,- Eur.

Obžalovaný Ľ. Š. nebol doposiaľ súdne trestaný.

Súd teda uzavrel, že keďže obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku, súd považoval za preukázané, že sa skutky stali a že ich spáchal práve obžalovaný, a teda obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa , , s poukazom na , a v bode 2/ ako zločin brania rukojemníka podľa , s poukazom na . K osobe obžalovaného súd dodáva, že tento je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt (obžalovaný je schopný chápať a chápe zmysel trestného konania), ktorý konal nepochybne formou priameho úmyslu

podľa , lebo chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (objekt), kde v tomto prípade druhovým objektom pri skutku 1/ je ľudský život a ustanovenie okrem osobnej slobody chráni aj slobodu pohybu, slobodu rozhodovania a majetok. U obžalovaného s poukazom na závery znalca MUDr. Porvažníka nevznikli žiadne pochybnosti o jeho schopnosti ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť, lebo aj keď znalec konštatoval zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností obžalovaného v čase 1/ skutku podstatnou mierou tie však neboli zaniknuté a zaniknuté neboli ani ovládacie schopnosti a rozpoznávacie boli zachovalé pokiaľ ide o skutok 2/. Je tu takisto preukázaná aj príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a následkom tohto trestného činu, keď teda v dôsledku konania obžalovaného, jeho protiprávnym konaním spôsobil smrť dvoch osôb a následne zmocnil sa inej osoby s cieľom vynútiť si od tretej osoby splnenie jeho požiadaviek, teda vykonával faktickú fyzickú kontrolu nad inou osobou proti jej vôli vo forme obmedzovania osobnej slobody, čo viedlo k akútnej reakcii na stres u poškodenej , či si vyžiadalo lekárske ošetrenie spojené s hospitalizáciou a tiež jej práceneschopnosťou v dobe od 18.02.2021 do 07.03.2021.

Podľa , trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z rozhodných okolností uvedených v , pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok zavinenie, pohnútku, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v súlade s citovaným , pričom skutočnosť, že obžalovaný Ľ. Š. doposiaľ viedol riadny život a svoje konanie oľutoval posúdil ako poľahčujúce okolnosti podľa , . Na druhej strane obžalovanému priťažuje v zmysle tá skutočnosť, že sa dopustil viacerých trestných činov.

Pri ukladaní trestu súd zobral do úvahy znenie , podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný a následne postupoval v zmysle , podľa ktorého ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu.

v jeho osobitnej časti za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa , , umožňuje uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí 20 až 25 rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie a za zločin brania rukojemníka podľa , Trestného zákon je možné uložiť odňatia slobody v rozmedzí 7 až 12 rokov. Teda úhrnný trest súd ukladal podľa a vzhľadom na vyššie uvedené a najmä na závažnosť skutku, spôsob jeho spáchania ako aj závažný následok ako je vyššie uvedené, kde súd zohľadnil, že vzťah obžalovaného k nebohému otcovi bol síce sýtený negatívnou citovou väzbou, avšak vzťah obžalovaného k mame predstavoval vzťah sýtený pozitívnou citovou väzbou a napriek uvedenému došlo k vyššie uvedenému následku a berúc do úvahy závery znalkyne PhDr. Antónie Solárovej PhD., podľa ktorej u obžalovaného z forénzne-psychologického hľadiska nie sú splnené kritéria pre potreby uloženia doživotného trestu odňatia slobody, súd dospel k záveru, že na uvedomenie si následkov konania obžalovaným a na dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom vo výške 23 rokov, kde takýto trest vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti súd považoval za primeraný. Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do príslušného ústavu na výkon trestu, tohto podľa ako páchateľa obzvlášť závažného zločinu zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Vzhľadom na závery znalca MUDr. Porvažníka, z ktorého výsluchu vyplynulo, že odporúča zváženie nariadenia ochrannej psychiatrickej liečby ambulantnou formou, pričom prognóza obžalovaného by

sa mohla javiť ako nepriaznivá bez tejto liečby, súd z uvedeného dôvodu takéto ochranné opatrenia obžalovanému aj uložil. Súd ďalej postupoval v zmysle , v zmysle ktorého ochranný dohľad sa uloží páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin, čo v tomto prípade bolo naplnené a dospel k záveru, že primeraným v tomto prípade je uložený trojročný dohľad, teda dohľad na hornej hranici vzhľadom na závažnosť skutku ako aj samotnú osobu obžalovaného.

Na posilnenie účelu súd uložil aj trest prepadnutia vecí špecifikovaných vo výroku rozhodnutia a použitých pri spáchaní daného trestného činu a ako aj za účelom ich „zneškodnenia“, aby nemohli slúžiť na prípadné ďalšie páchanie trestných činov.

Takýto trest súd považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu a dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie.

Súd zároveň zaviazal obžalovaného k povinnosti nahradiť poškodeným stranám, ktoré si nárok na náhradu škody uplatnili zákonným spôsobom, teda riadne a včas, berúc do úvahy , teda X. F.E. Y. Q. Y..X., kde zároveň súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti čo do výšky ich nárokov pričom náklady poškodeným spoločnostiam vznikli v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.