Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2C-23-2015.pdf
PDF · 98.51 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/23/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd B., samosudcom JUDr. Milan Majerníkom, PhD., v právnej veci žalobcu: J. A., nar. 7. 6. XXXX, bytom X. XXX/XXX, XXX XX I., právne zastúpený: JUDr. Svätoslav Vaško, advokát, so sídlom Baštová 5/A, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, právne zastúpenému: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. Sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o zaplatenie 386,89 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 386,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 386,89 Eur odo dňa 8. 7. 2014 do zaplatenia a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa XX.X.XXXX domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 386,89 eur spolu s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že s bankou VÚB, a.s. uzavrel zmluvu o poskytnutí „HypoPôžičky“ č. U XXXXXX-XX dňa XX.X.XXXX vo výške 10.000 Eur. Splatnosť úveru mala byť realizovaná prostredníctvom pravidelných mesačných splátok žalobcom vo výške 76,90 Eur od 20.5.2012 až do konečnej splatnosti 20.4.2031. Žalobca si povinnosti zo zmluvy plnil. V roku 2014 požiadal VÚB, a.s. o predčasné splatenie úveru. Odpoveď zaslal žalovaný dňa XX.X.XXXX. Uviedol, že o jeho žiadosti o predčasné splatenie úveru za splnenia podmienok, ktorými bola aj povinnosť žalobcu zaplatiť poplatok v zmysle cenníka vo výške 4 % z predčasne splatenej čiastky. žalobca obdŕžal charakteristiku o úvere, podľa ktorej poplatok za predčasné splatenie úveru bol vo výške 386,89 Eur. žalobca je toho názoru, že plnenie vo výške 386,89 Eur treba považovať za plnenie bez právneho dôvodu. Žalovaný si podľa jeho názoru jednostranne určil výšku poplatku.
Žalovaný vo vyjadrení doručenou tunajšiemu súdu dňa 7.4.2015 namietal pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Mal za to, že nebol osobou, ktorá by bola príjemcom poplatku za predčasné splatenie úveru poskytnutého žalobcovi na základe úverovej zmluvy. Žalovaný bol iba správcom a sprostredkovateľom v úverovom vzťahu založenom úverovou zmluvou a teda konal v mene a na účet veriteľa VÚB, a.s.. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.
Prvostupňový súd rozsudkom sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaný ma nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania voči žalobcovi, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Súd druhej inštancie uznesením sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vyslovil, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., obchodnou spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s. a zároveň zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho uznesenia súd druhej inštancie okrem iného uviedol, že z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca ešte pred prvým pojednávaním na súde prvej inštancie podal návrh na pristúpenia ďalšieho subjektu konania na strane žalovaného, a to pokiaľ ide o spoločnosť VÚB, a. s., Bratislava a v tomto smere podal aj návrh na zmenu žaloby. Tento návrh žalobca odôvodňoval tým, že zmluvný vzťah uzatvoril so spoločnosťou VÚB, a.s., Bratislava, pričom pôvodný žalovaný vystupoval v zmluvnom vzťahu len ako sprostredkovateľ. Súd prvej inštancie zamietol tieto návrhy žalobcu, pričom rozhodnutie v tejto súvislosti ani v preskúmavanom rozhodnutí bližšie nezdôvodnil. Nemožno opomenúť, že spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 290 a násl. CSP) tento právny predpis definuje ako spor s ochranou slabšej strany s ohľadom na objektívnu hmotno-právnu i procesno-právnu nerovnosť určitých subjektov práva, ktorú musí súd kompenzovať uplatnením osobitných procesných postupov. V zhode s judikatúrou a relevantnou spoločensko-ekonomickou praxou za subjekt hodný takejto procesnej ochrany je považovaný aj spotrebiteľ v spotrebiteľských procesných vzťahoch. V prípade tohto druhu sporu platí napr. osobitná poučovacia povinnosť súdu vyjadrená v ust. § 292 CSP. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene slabšej strany, právneho i procesno-právneho vzťahu vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej pre všeobecné sporové konania (§ 296 CSP). Súd prvej inštancie bez ďalšieho zdôvodnenia zamietol návrhy žalobcu na vstup ďalšej strany sporu do konania a s tým súvisiacu zmenu žalobného návrhu, následkom čoho aj vydal vo veci samej rozhodnutie, ktorým bola žaloba zamietnutá pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie pôvodného žalovaného. Vydané rozhodnutie neobsahuje odôvodnenie takéhoto postupu, keď naviac platí to, že aktuálne žalovanou stranou sporu sa stala spoločnosť VÚB, a.s., ktorá podľa súdu prvej inštancie bola účastníkom zmluvy o poskytnutí úveru a s touto spoločnosťou bol žalobca v zmluvnom vzťahu, od ktorého odvádza svoje nároky v tomto konaní. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa s týmito okolnosťami v preskúmavanom rozhodnutí nevyrovnal, spôsobil jeho nepreskúmateľnosť, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátenia veci na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie vyrovnať sa aj s namietaným posúdením sporného poplatku za predčasné splatenie úveru prostredníctvom súdnej kontroly jeho prijateľnosti, a to nielen z pohľadu výšky tohto poplatku, ale aj z pohľadu naznačovanej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán založených takto uzatvorenou úverovou zmluvou. Na základe takýchto právnych úvah a vyhodnotení uvádzaných okolností bude možné, aby sud posudzoval nárok, ktorý je uplatňovaný v tomto konaní, a teda či skutočne bolo dôvodné zo strany žalovaného takýto poplatok vo vzťahu k žalobcovi účtovať. V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie a aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
Následne súd zopakoval dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a podaniami strán sporu, pričom viazaný názorom odvolacieho súdu, keďže strany sporu zastúpené advokátmi nenavrhovali žiadne doplnenie dokazovania, realizoval právne posúdenie požadovaného nároku žalobcu.
Vychádzajúc z obsahu spisu je zrejmé, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U XXXXXX-XX dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný Všeobecná úverová banka, a.s. žalobcovi ako spoludlžníkovi úver vo výške 10.000,- eur. Žalobca požiadal o predčasné splatenie tohto úveru a listom z XX.XX.XXXX sprostredkovateľ tohto úveru, a teda obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. oznámil súhlas s takýmto postupom za podmienky úhrady poplatku vo výške 4 % z predčasne splatenej sumy a tomuto percentuálne zodpovedal poplatok 386,89 eur, ktorý žalobca zaplatil.
Ustanovenie čl. XII. bod 78 OP obsahuje klauzulu v zmysle, ktorej banka si vyhradzuje právo na zmenu OP a cenníka najmä z dôvodu opravenia výšky úrokovej sadzby, z dôvodu zmien na trhu realít, z dôvodu podstatnej zmeny príslušných právnych predpisov a z dôvodu rozviazania zmluvného vzťahu medzi bankou a sprostredkovateľom, pričom v prípade zmeny OP banka zabezpečí zverejnenie novej verzie.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 písm. i), k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy medzi sporovými stranami, spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako 10 rokov.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Predmetná úverová zmluva nepredstavuje spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z.. Vychádzajúc však z ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ju možno kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalobca v danom prípade vystupuje ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ.
Sporný poplatok za predčasné spoplatnenie úveru je problematický a zdá sa už teraz, že cez súdnu kontrolu neprijateľnosti ťažko priechodný. A to nie len pre jeho neprimeranú výšku (porov. rozsudok NS SR vo veci so sp. zn. 1 Sžo 266/2009 zo dňa 9.11.2010).
Možnosť predčasného splatenia úveru je zmluvne zakotvená v čl. IV bod 28 všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj ,,VOP“) a možnosť jednostrannej zmeny podmienok zo strany dodávateľa úveru dopadá aj na tento poplatok (čl. XII bod 78 týchto Obchodných podmienok). Ako vyplýva z obsahu VOP, dôvodom pre jednostrannú zmenu obchodných podmienok mohli byť ,,najmä dôvody upravenia výšky úrokovej sadzby z dôvodu zmien na trhu realít, z dôvodu podstatnej zmeny príslušných právnych predpisov a z dôvodu rozviazania zmluvného vzťahu medzi bankou a sprostredkovateľom“. Obdobná úprava vyplynula aj z čl. IV bod 21 písm. a), d) Obchodných podmienok VÚB, a.s. pre predmetné úvery, ktoré boli platné od 1.6.2014, teda v čase, keď došlo k požiadavke žalobcu o predčasné splatenie tohto úveru. V čl. IV bod 21 písm. d) týchto ,,novších“ Obchodných podmienok žalovaného je už stanovený poplatok vo výške 4 %, na rozdiel od predchádzajúcej úpravy platnej v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, kedy obchodné podmienky stanovovali poplatok za predčasné splatenie úveru v rozsahu 1 % (viď č.l. 58 spisu) .
Vo všeobecnosti je dôvodné na margo všeobecných obchodných podmienok, obzvlášť v spotrebiteľských zmluvách, konštatovať ich význam, že sú určené na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej, malým písmom písanej forme doslova ,,skryl“ dodávateľ dojednania, ktoré zakladajú nárok na plnenie či ustanovenia zásadného významu (okrem rôznych poplatkov napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nie je možné priznať právnu ochranu (porov. I. ÚS 3512/11 ČR).
Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ je uvedená generálna klauzula s povahou kogentnej právnej normy. Tá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Občiansky zákonník tak dodávateľom bráni zneužívať svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv, a s nimi súvisiacich i rozhodcovských zmlúv, a to najmä pri ich tvorbe formou zmluvných formulárov.
Podľa čl. 4 ods. 1, 2 Smernice 93/13/EHS o o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.
Z hľadiska teleologického výkladu, tiež historického výkladu, ako aj autentického výkladu zákonodarcu možno konštatovať spornosť uvedeného poplatku. Úmyslom zákonodarcu bolo regulovať spotrebiteľské vzťahy tak, aby čo najviac bola kompenzovaná výhoda, ktorú má dodávateľ ako profesionál konajúci v rámci predmetu podnikania, preto zakázal používať dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa so snahou o zabránenie zneužívania postavenia pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv Zároveň tiež stanovil určité pravidlá pre hodnotenie zmluvných podmienok, pričom podľa úmyslu zákonodarcu treba skúmať všetky okolnosti, za ktorých bola zmluvná podmienka dojednaná, a či zo všetkých zmluvných podmienok nevyplýva zlý úmysel dodávateľa.
Z hľadiska historického vývoja právnej úpravy spotrebiteľských vecí možno poukázať na to, že zákonodarca sa snažil o reguláciu problémov, ktoré môžu vznikať z jednostrannej zmeny spotrebiteľskej zmluvy, a to takou úpravou, ktorá pri rešpektovaní práva mení jednostranné podmienky spotrebiteľskej zmluvy, zároveň zakotvuje možnosť na strane spotrebiteľa zmluvu vypovedať s okamžitou účinnosťou. (viď zakotvenie ustanovenia 53 ods. 14 Občianskeho zákonníka) Teda vyrovnaním práva dodávateľa jednostranne meniť podmienky, právom spotrebiteľa jednostranne vypovedať zmluvu. Takúto možnosť však žalobca v prejednávanej veci nemal, pretože neexistovala k tomu adekvátna právna úprava (v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy ustanovenie § 53 ods. 15 Občianskeho zákonníka nebolo v účinnosti) a takúto možnosť mu nezakotvovala ani predmetná úverová zmluva.
Uvedený prípad preto vychádzajúc z generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 prvá veta OZ nemožno posúdiť ináč, len tak, že na strane žalovaného ako dodávateľa vzniklo značné zvýhodnenie (nerovnováha v právach a povinnostiach, ktoré žiadnym spôsobom nebolo kompenzované na strane žalobcu ako spotrebiteľa. V stave, keď úverová zmluva (a súvisiace obchodné podmienky, cenník) umožňovali žalovanému, aby jednostranne menil podmienky zmluvy, ale neumožňovali žiaden adekvátny krok, či reakciu zo strany žalobcu na takto zmenenú situáciu v právnom vzťahu, je nutné konštatovať neprijateľnosť uvedenej podmienky v obchodných podmienkach žalovaného v bode 78 Obchodných podmienok žalovaného. Na margo obchodných podmienok žalovaného sa žiada dodať, že sú vypracované drobným, takmer nečitateľným písmom. Listina má formát A4, rozčlenených na dvoch stranách do dvoch stĺpcov, pričom rub listiny obsahuje 49 článkov obsahujúcich viacero povinností. Tak vtesnaný text, pre ktorý na prečítanie v niektorých momentoch je potrebné využiť nástroje používané na optické zväčšenie pozorovaného predmetu a z dôvodu použitej veľkosti písma je možné ich preštudovať len s ťažkosťami. Vzhľadom k tomu nie je možné očakávať, že spotrebiteľ mal možnosť ich preštudovať pred podpisom zmluvy. Informácie uvedené v obchodných podmienkach, ktoré sú formulárové a navyše napísané drobným písmom na hranici čitateľnosti určite nenapĺňajú atribút určitých a pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľných informácií. Aj táto skutočnosť pri použití generálnej klauzuly a čl. 4 ods.1 smernice Rady ES 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách priviedla súd k záveru o neprijateľnosti uvedeného ustanovenia.
Túto značnú nerovnováhu treba vidieť nielen v rovine možnosti jednostranného postupu žalovaného ako dodávateľa pri zmene zmluvných podmienok, ale aj v rovine vágnych predpokladov, ktoré sú z pohľadu spotrebiteľa nepreskúmateľné pre postup týkajúci sa zvýšenia poplatku za predčasné splatenie úveru. Skutočne z formulácie uvedenej v obchodných podmienkach platných v čase požiadavky žalobcu na predčasné splatenie predmetného úveru nie je možné spoľahlivo urobiť záver o skutočnostiach relevantných pre zvýšenie poplatku za predčasné splatenie úveru. K nerovnováhe spočívajúcej v neprimeranej jednostrannej zmene podmienok sa pridáva celkom iste aj ďalší dôvod neprijateľnosti, a to nedostatok transparentnosti klauzuly o spornom poplatku, a to aj bez problematickej veľkosti písma, ktorá problém len umocňuje. Obdobne výška poplatku (4%) pri všeobecne známej výške úrokových sadzieb pri poskytovaní úverov bankami nepochybne nezodpovedala prijateľnosti uvedeného poplatku.
Za týchto okolností treba konštatovať aj platnosť vyššie uvedenej českej judikatúry v prejednávanej veci, pretože právne významná okolnosť poplatkovej povinnosti žalobcu v súvislosti s možnosťou predčasného splatenia úveru nebola zakotvená v úverovej zmluve, ale v obchodných podmienkach, pričom takýto postup je uvedenou judikatúrou spochybnený a v zásade označený za neprijateľný ako postup, ktorý je vlastne v rozpore s poctivosťou v právnom vzťahu spotrebiteľského charakteru. (viď tiež závery uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/11/2018, ktoré v argumentácii v tejto veci súd prvej inštancie prevzal aj do svojho odôvodnenia, keďže sa s nimi stotožňuje)
Na základe uvedeného konštatovania neprijateľnosti ustanovenia, na základe ktorého bol zaplatený poplatok žalobcom žalovanému a teda, že žalovaný prevzal plnenie od žalobcu bez právneho dôvodu, obohatil sa na jeho úkor, preto je povinný uvedené plnenie vo výške 386,89 eur, žalobcovi vydať. Súd preto žalobe vyhovel.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP s tým, že súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania prvostupňového a druhostupňového konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.