Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Csp-87-2017.pdf
PDF · 88.41 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/87/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti žalovanému: P. N. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, o 2.973,90 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.973,90 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 410,34 Eur, poplatkami v sume 29,32 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.973,90 Eur od 01.06.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V zostávajúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 14.11.2017 domáhal zaviazania žalovaného zaplatením sumy 2.973,90 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 410,34 Eur, zmluvným úrokom vo výške 1.853,74 Eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny zo sumy 2.973,90 Eur vo výške 19,50% ročne od 08.06.2017 do zaplatenia, poplatkami v sume 29,32 Eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.973,90 Eur od 01.06.2017 do zaplatenia, a náhradou trov konania, dôvodiac tým, že strany sporu, na strane poskytovateľa úveru bol právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., uzavreli dňa 26.03.2013 Zmluvu o úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver vo výške 3.100,- Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami (v počte 72 mesačných splátok), v sume 76.29 Eur, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol určený dňom 15.04.2013 a konečná splatnosť úveru bola určená dňom 15.03.2019. Žalovaný si aj napriek opakovaným výzvam svoju povinnosť nesplnil.
2. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: Zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 26.03.2013, Všeobecné obchodné podmienky Poštovej banky, a.s., výpis z bankovej knihy, Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.11.2014, výzvy na zaplatenie, a zistil nasledovný skutkový stav:
3. Žalobca v konaní predloženými listinnými dôkazmi, Zmluvou o úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 26.03.2013 preukázal, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3.100,- Eur, Žalovaný sa zaviazal splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami (v počte 72 mesačných splátok), v sume 76.29 Eur. Z dôvodu, že žalovaný si aj napriek opakovaným výzvam svoju povinnosť nesplnil, neuhrádzal splátky včas a riadne, žalovanému bolo oznámené vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru ku dňu 20.11.2014.
4. Právny predchodca žalobcu upozornil žalovaného, aby uhradil omeškané splátky v stanovenej lehote, tieto ani napriek výzve neboli uhradené, a preto právny predchodca žalobcu listom žalovanému vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 20.11.2014 a opakovane vyzval žalovaného na uhradenie celej jeho pohľadávky, do 10 dní od doručenia vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok oznámil žalobca postúpenie pohľadávky žalovanému oznámením ktorým rovnako vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky, ale bezvýsledne.
5. Súd vo veci rozhodol tak, že žalobcovi vyhovel v časti istiny 2.973,90 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 410,34 Eur, poplatkami v sume 29,32 Eur, ako to vyplývalo z vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, s úrokom z omeškania, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.973,90 Eur od 01.06.2017 do zaplatenia z dôvodu, že k istina a zmluvný úrok do vyhlásenia predčasnej splatnosti boli žalobcom v konaní riadne preukázané.
6. Súd žalobu zamietol v časti zmluvných úrokov vyčíslených od 21.11.2014, nároky žalobcu týkajúce sa zmluvného úroku po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, vychádzajúc zo zásady, že zmluvný úrok veriteľovi už po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nepatrí (uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98). Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou (pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar. vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neboli by tieto nároky v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nar. vl..
7. Podľa § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákonníka ( ďalej len O.z.) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Podľa § 54 ods. 1 O.z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 O.z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
9. Podľa § 2 písm. b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (v znení platnom v čase uzavretia zmluvy účastníkmi konania), zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 cit. zák. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 cit. zák. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 4 ods.1 cit. zák. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Podľa § 4 ods.2 cit. zák., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu aj s tým tisícročné číslo veriteľa ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktorej zo zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) 2 výpočet nákladov uvedených v paragrafe 2 písm. c) v 1. až 5. bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov;, pričom sa uvedie výška týchto nákladov spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1. Podľa § 4 ods.3 cit. zák., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písmeno a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
10. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve; preto súd žalobcovi priznal nárok na úroky vo výške 410,34 Eur, vyčíslené do dňa mimoriadnej splatnosti úveru dňa 20.11.2014.
11. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (t.j. ku dňu 01.06.2017) bola vo výške 0,15 %; v zmysle § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, je výška úrokovej sadzby o 5 percentuálnych bodov vyššia než úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania; preto súd zaviazal žalovaného zaplatením úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.973,90 Eur od 01.06.2017 do zaplatenia, keďže boli žalobcom uplatnené v správnej výške.
13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalobcovi ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pretože bol neúspešný len v nepatrnej časti týkajúcej sa príslušenstva pohľadávky; pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.