Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6C-65-2018.pdf
PDF · 114.91 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PE-6C/65/2018
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v spore žalobcu Poľnohospodárske družstvo podielnikov Veľké Uherce, so sídlom Veľké Uherce, IČO: 00 205 869, právne zastúpeného JUDr. Ivan Jánošík, advokát v Bratislave, Klincová ul. č. 35 proti žalovaným 1/ Y.. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., C.. B.. U.. Š. XX/XX, 2/ FRUCTOP, s.r.o., so sídlom Ostratice č. 144, IČO: 34 106 022, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie:
Žalovaná v 1. rade je povinná zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by obmedzovali žalobcu v užívaní parcely registra KN „E“ č. XXX/XX, o výmere X XXX m2, orná pôda, zapísanej Okresným úradom M., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXX pre okres M., obec L., katastrálne územie B. L..
II. Žalobca je povinný zaplatiť súdu súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
(1) Žalobca sa podanou žalobou vo veci samej domáha určenia, že zmluva o nájme poľnohospodárskych pozemkov na poľnohospodárske účely uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 28.09.2018 je v časti, podľa ktorej žalovaný v 2. rade má užívať pozemok parc. reg. „E“ č. XXX/ XX o výmere X XXX m2, orná pôda, zapísaného u Okresného úradu M., katastrálneho odboru, na LV č. XXX, okres M., obec L., katastrálne územie B. L., s tým, že od 01.01.2019 do 31.12.2029 neplatná. Zároveň sa domáha náhrady trov konania. (2) Spolu so žalobou podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa proti žalovanej v 1. rade domáha uloženia povinnosti zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré by obmedzovali žalobcu v užívaní parc. reg. KN „E“ č. XXX/XX, o výmere X XXX m2, orná pôda, zapísaného u Okresného úradu M., katastrálneho odboru, na LV č. XXX, okres M., obec L., katastrálne územie B. L.. (3) Žalobu vo veci samej a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že ako právnická osoba sa venuje poľnohospodárskej a živočíšnej výrobe a za týmto účelom na základe zmluvných vzťahov obhospodaruje pozemky v k.ú. okresu M.. Jednu z rozhodujúcich činností žalobcu predstavuje rastlinná výroba. Pre ďalšie zhodnotenie, chov dobytka a pod. je pre neho nevyhnutné dopestovať krmoviny (seno, senáž, siláž) na poľnohospodárskych plochách. Na ornej pôde dochádza k pestovaniu viacerých rastlín, pričom ide najmä o kukuricu. Žalobca okrem pozemkov užívaných na základe zmluvných vzťahov užíva pozemky so zmluvným vzťahom k niektorým podielovým spoluvlastníkom či v osobitných prípadoch bez písomne uzatvoreného zmluvného vzťahu. Ide najmä o pozemky, u ktorých nie je možné určiť reálne hranice či reálneho vlastníka ev. dokonca nie je k nim reálny prístup. Žalobca daným postupom predchádza vzniku škôd, o majetok iného sa stará, na vlastné náklady ho udržiava, obhospodaruje a čaká, kedy sa vlastník konkrétneho pozemku začne o svoje vlastníctvo zaujímať. Ide o stav vyvolaný v značnej miere nejasnosťami ohľadne vlastníctva/spoluvlastníctva či umiestnenia konkrétneho pozemku. Vzniknuté nejasnosti nie sú následkami činnosti/nečinnosti žalobcu, ale ide o stav objektívny. Žalobca vlastnými úkonmi hľadá vlastníkov/spoluvlastníkov pozemkov a snaží sa zmluvné vzťahy usporiadať. Ide o postupy náročné vzhľadom na čas ako aj odstránenie nejasností ohľadne údajovej základne. Žalobca sa však nikdy nebránil zmluvnému odstráneniu nejasných skutočností a plneniu za užívanie majetku iného. Stav uvedený vyššie trval a trvá aj ohľadne parc. reg. KN "E" č. XXX/XX o výmere X.XXX m2, orná pôda, zapísaného u Okresného úradu M., katastrálneho odboru, na LV č. XXX, Okres: M., Obec: L., Katastrálne územie: B. L.. Ide o pozemok, ktorý žalobca užíval a čakal na to ako žalovaná v 1. rade ako jeho vlastníčka ustáli predmet jej vlastníctva a preukáže stav, že ho užíva žalobca. Ide o stav vyvolaný skutočnosťou, že jej vlastníctvo ako parc. reg. KN "E" nemá v priestore (k.ú. B. L.) určené hranice a teda jej vlastníctvo nie je možné naisto určiť. Pri danom postupe žalobca vychádzal zo stavu, že ako účtovná a daňová jednotka nemôže platiť odplatu - nájomné za niečo čo má len teoretické umiestnenie a polohu ktorého naisto určenie neumožňuje presné vymedzenie v priestore (určenie reálnych hraníc). Predpoklad žalobcu sa nenaplnil. Žalovaná v 1. rade voči žalobcovi ostala nečinná a naviac koná v rozpore s osobitnou právnou úpravou. Listom zo dňa 03.10.2018 právny zástupca žalovanej v l. rade oznámil žalobcovi prevzatie jej právneho zastupovania a to aj v časti usporiadania práv vlastníčky pozemku parc. reg. "E" č. XXX/XX o výmere X.XXX m2, orná pôda, zapísaného u Okresného úradu M., katastrálneho odboru, na LV č. XXX, Okres: M., Obec: L., Katastrálne územie: B. L., s tým, že od 01.01.2019 do 31.12.2009 daný pozemok má na základe Zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov na poľnohospodárske účely užívať spoločnosť R., O..U..L.. L.. Na tomto základe boli žalobcovi oznámené viaceré bezprávne vyhrážky, ktorými má byt' dosiahnutý stav rozporný s existujúcou právnou úpravou a má dôjsť k vybudovaniu neprimeranej výhody tretej osobe. Pre prípad, že žalobca "neopustí" užívanie majetku žalovanej v 1. rade, bol "upozornený" na to, že vec bude riešená spôsobom vymedzeným trestnoprávnymi predpismi a pod. Žalovanej v l. rade či jej právnemu zástupcovi však unikla osobitná právna úprava a predpísaný spôsob riešenia vzniknutého stavu. Podľa zásad § 12 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskom podniku a lesov v znení neskorších predpisov : „Ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez nájomnej zmluvy, doručí jeho vlastník užívateľovi pozemku návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku. Ak nedôjde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy s vlastníkom alebo s vlastníkmi nadpolovičného spoluvlastníckeho podielu alebo ak bola doručená výzva na vrátenie a prevzatie pozemku vlastníka alebo vlastníkov nadpolovičného spoluvlastníckeho podielu, je užívateľ pozemku povinný pozemok vrátiť do 30 dní po zbere úrody, alebo ak ide o pozemok, na ktorom nebola založená úroda, do konca príslušného kalendárneho roka.“ Podľa uvedenej právnej úpravy bola žalovaná v 1. rade povinná žalobcovi, ktorý užíval jej pozemok (bez určenia reálnych hraníc v priestore "niekde" v k.ú.: B. L.) bez nájomnej zmluvy, doručiť návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku. Žalovaná v 1. rade však žalobcovi nedoručila návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy (čo by žalobca akceptoval) no ani výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku. Žalovaná v 1. rade postupovala vadne a oznámila uzatvorenie nájomnej zmluvy s treťou osobou s výzvou na ukončenie užívania pozemku, ktorý sa bez určenia reálnych hraníc nachádza niekde v priestore v k.ú.: B. L. k 31.12.2018. Ide o právny a reálny nezmysel. Pokiaľ by aj žalobca akceptoval ukončenie užívania pozemku (reálne neurčiteľného) nemôže súhlasiť s tým, aby ktokoľvek si privlastnil výsledky a náklady jeho činnosti. Pokiaľ do 31.12.2018 žalobca užíval majetok žalovanej (teoreticky nakoľko nie je reálne určiteľný) je jeho právom výsledky svojej činnosti si aj vziať napr. v rámci úrody a pod. Napriek uvedenému žalobca poukazuje na stav, že výzvu žalovanej v 1. rade realizovanej prostredníctvom právneho zástupcu nie je možné realizovať ani z iných dôvodov. Žalovaná v 1. rade vlastní pozemok bez možnosti bežného prístupu. Ide teda o prípad riešený právnou úpravou vymedzenou § 12 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskom podniku a lesov v znení neskorších predpisov: „Ak na pozemok nie je prístup, nájom sa neskončí skôr, než sa vykonajú pozemkové úpravy podľa osobitného predpisu (zákon 330/1991 Zb.) To neplatí pri postupe podľa § 12a a § 12b cit. zákona (čo nie je prejednávaný prípad).“ Ak teda žalovaná v 1. rade chcela vec riešiť bežným spôsobom, je jej povinnosťou určiť vlastníctvo naisto, čo u parc. reg. "E" nie je možné a usporiadať otázku prístupu na pozemok bez toho, aby dochádzalo k poškodzovaniu majetku iného tj. aj žalobcu. Ak uvedený postup nie je možný ide o stav, ktorý nemôže byť na ujmu žalobcu. V ostatnom čase žalovaná v 1. rade začala realizovať úkony smerujúce k tomu, aby žalobcovi bolo znemožnené užívať nehnuteľnosť k 01.01.2019. Žalovaná v 1. rade začala tvrdiť, že k ukončeniu užívania zo strany žalobcu dôjde k 31.12.2018. Žalovaná v 1. rade realizuje úkony bez toho aby prihliadla na skutočný stav veci a dodržiavala minimálne pravidlá dobrých mravov (bližšie ust. § 3 Občianskeho zákonníka). Žalovaná v 1. rade prehliadla stav, že je viac ako nezvyčajné, aby došlo k skončeniu užívania veci k 31.12. kalendárneho roka. Žalovanej v 1. rade evidentne nevadí, že k uvedenému "upozorneniu" nemá minimálny vecný základ. Žalobca nikdy neodmietol vo veci jednať či dosiahnuť dohodu. Žalobca potrebuje len usporiadať predmet nájmu a uzatvoriť nájomnú zmluvu. Pokiaľ mal realizovať akýkoľvek právny úkon chcel ho poznať v celom rozsahu a preto bolo na žalovanej v l. rade, aby mu nájomnú zmluvu v písomnej forme predložila a teda, aby vznikol stav, že jeho vyjadrenie či už pozitívne ev. negatívne bolo vyjadrené zrejme, nesporne a bez akýchkoľvek pochybností. Pre žalobcu je viac ako zarážajúce, že žalovaná v 1. rade uvedený jednoduchý právny dokument žalobcovi nepredložila a tým neodstránila existujúce nejasnosti. Vzhľadom na rýchlosť konania osôb vystupujúcich v mene žalovanej v l. rade sa javí, že ide o postup, ktorý má vybudovať len výhodu žalovanému v 2. rade. Žalovaná v 1. rade existujúcu právnu úpravu nerešpektuje. Žalovaná v 1. rade realizuje úkony, ktoré smerujú k zmene poškodeniu práv žalobcu a to spôsobom, ktorý právna úprava nepozná a neumožňuje. Žalovaná v 1. rade prehliada stav, že nedošlo k zániku nájmu pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku podľa zásad Zákona o nájme no ani inak a že vec je predmetom súdneho konania a že napriek tomu realizuje úkony, ktoré vyvolávajú hrozbu vzniku škôd. Žalovaná v 1. rade prehliada stav, že podľa existujúcej právnej úpravy je prijatá zásada, že užívateľ je oprávnený si z užívaných pozemkov odniesť výsledky svojej práce tj. čo si pripravil, zasial a zožal. Ide o zásadu, ktorú žalovaná v l. rade prehliada a snaží sa vytvoriť dojem, že ide o problém žalobcu, že v roku 2018 realizoval prípravné práce (od začiatku roka) a že pripravenú a založenú úrodu zoberie niekto iný. Vadnou a protiprávnou činnosťou žalovanej v 1. rade došlo k porušeniu práv žalobcu, keď ten investoval do poľnohospodárskych prác a hrozí, že ich výsledky si nebude môcť prisvojiť. Je zrejmé, že vo veci vznikol stav rozporný s ust. Čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, Občianskeho zákonníka a Zákona o nájme. Množina právnych predpisov, no najmä Ústava SR, Občiansky zákonník a iné garantujú dodržiavanie zákonnosti a pre prípad že niekto - svojvoľne, protiprávne atď. mieni vadne realizovať svoje právo a tak urobiť na úkor práva ďalších osôb umožňujú dotknutej osobe domáhať sa ochrany proti tomu, kto bezdôvodne zasahuje do jeho práv. Žalovaná v 1. rade nie je ochotná akceptovať práva žalobcu, koná v rozpore s existujúcou právnou úpravou a vynucuje si neprimerané výhody. Vo veci dokonca hrozí, že napriek súdnemu konaniu bude žalovaná v 1. rade pokračovať v protiprávnom konaní ďalej, čím sa bude len rozširovať okruh účastníkov súdneho konania a bude dochádzať k rozširovaniu nákladov na usporiadanie veci. Z uvedených dôvodov sa žalobou domáhajú súdnej ochrany a žiada, aby došlo k vydaniu neodkladného opatrenia. Napriek tomu, že zákonná úprava je jasná, žalovaná v l. rade ju účelovo prehliada. Žalovaná v 1. rade naďalej zneisťuje postavenie žalobcu a zastrašuje ho tvrdeniami, že v prípade, ak bude chrániť svoje práva dostupnými prostriedkami, bude voči nemu konať cestou orgánov činných v trestnom konaní. Žalovaný v 2. rade je vo vzťahu k žalobcovi nečinný, ale uzatvoril Zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov na poľnohospodárske účely, podľa ktorej mieni od 01.01.2019 prevziať a užívať pozemok parc. reg. "E" č. XXX/XX, o výmere X.XXX m2, orná pôda. zapísaného u Okresného úradu M., katastrálneho odboru, na LV č. XXX, Okres: M., Obec: L., Katastrálne územie: B. L. a to bez prihliadnutia na práva žalobcu. Žalovaní práva žalobcu napriek horeuvedeným skutočnostiam do dnešného dňa spochybňujú a snažia sa zahmliť skutočný stav veci. Na určení, či nájomný vzťah medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade existuje, je preto naliehavý právny záujem, keďže bez tohto určenia zostáva právne postavenie žalobcu naďalej neisté. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 4 Cdo 49/2003 : "Naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) OSP je daný vtedy. ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom. ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť: nie je pritom rozhodujúce, ako túto neistota vznikla." (4) Ako prílohy k svojmu podaniu žalobca pripojil výpis z listu vlastníctva č. XXX Okresného úradu M., katastrálneho odboru pre katastrálne územie B. L., Oznámenie a upozornenie zo dňa 03.10.2018, oznam a odporúčanie zo dňa 29.10.2018 a oznámenie a upozornenie zo dňa 03.11.2018. (5) Súd sa oboznámil s návrhom žalobcu vo veci samej a s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, oboznámil sa s listinami predloženými súdu spolu s podaním žalobcu a zistil nasledujúce skutočnosti. (6) Žalobca užíva poľnohospodársku pôdu v katastrálnom území B. L., a to pozemok parc. č. XXX/XX vo výmere XXXX m2 - orná pôda mimo zastavaného územia obce evidovaný na mape určeného operátu (parcela registra „E“). Výlučnou vlastníčkou tohto pozemku je žalovaná v 1. rade. (7) Žalovaná v 1. rade doručila žalobcovi dňa 04.10.2018 oznámenie, že uzatvorila so žalovaným v 2. rade nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je uvedený pozemok, a to s účinkami od 01.01.2019 do 31.12.2029. (8) Žalobca jej listom zo dňa 29.10.2018 odpovedal, pričom poukázal na osobitnú právnu úpravu, podľa ktorej má prednostné právo na uzavretie nájomnej zmluvy. Ďalej poukázal na to, že predmetný pozemok obhospodaruje a zasial na ňom plodiny. Na pozemok nie je prístup inak ako cez pozemky obhospodarované žalobcom a nie je možné určiť jeho skutočné hranice. Vyzval žalovanú v 1. rade, aby mu doručila návrh nájomnej zmluvy a aby tak došlo k usporiadaniu veci zákonným spôsobom. (9) Žalovaná v 1. rade listom doručeným žalobcovi dňa 05.11.2018 oznámila, že zotrvával na svojom skoršom oznámení. (10) Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (11) Podľa § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. (12) Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (13) Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. (14) Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (15) Podľa § 329 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (16) Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. (17) Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho lesného podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske účely. (18) Podľa § 1 ods. 2 písm. a) citovaného zákona pozemok na poľnohospodárske účely podľa tohto zákona je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je poľnohospodárskou pôdou. (19) Podľa § 12 ods. 3 citovaného zákona ak ide o pozemok, ktorý je užívaný bez nájomnej zmluvy, doručí jeho vlastník užívateľovi pozemku návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy alebo výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku. Ak nedôjde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy s vlastníkom alebo s vlastníkmi nadpolovičného spoluvlastníckeho podielu alebo ak bola doručená výzva na vrátenie a prevzatie pozemku vlastníka alebo vlastníkov nadpolovičného spoluvlastníckeho podielu, je užívateľ pozemku povinný pozemok vrátiť do 30 dní po zbere úrody, alebo ak ide o pozemok, na ktorom nebola založená úroda, do konca príslušného kalendárneho roka. (20) Podľa § 12a ods. 1, ods. 2, ods. 4 citovaného zákona ak nájomca užíva pozemky, kde sa nájom skončil alebo sa má skončiť a pozemky sú neprístupné alebo ich nemožno racionálne užívať, je nájomca povinný s vlastníkom (ďalej len "doterajší prenajímateľ") uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté podľa tohto zákona, a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu žiadosti doterajší prenajímateľ súčasne doručí na vedomie orgánu štátnej správy na úseku pozemkových úprav podľa osobitného predpisu (ďalej len "okresný úrad"). Nájomcovi vzniká právo a povinnosť hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ, za tých istých podmienok, aké sú upravené v podnájomnej zmluve. Nájomca je povinný uzatvoriť s doterajším prenajímateľom podnájomnú zmluvu podľa odseku 1 za podmienok a na čas, na ktorý má pozemky prenajaté od ich vlastníka alebo správcu, pričom prednostne uzatvorí podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté od fondu. Doterajší prenajímateľ takéto pozemky môže dať do užívania inej osobe. Súčasťou podnájomnej zmluvy podľa odseku 1 je rozdeľovací plán podľa odseku 11, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak. Doterajší prenajímateľ začne užívať pozemky podľa odseku 2 po zbere úrody, ak sa nájomca s doterajším prenajímateľom nedohodnú inak.
(21) Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzal z teoretických východísk formulovaných ustálenou súdnou praxou: (22) Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú. Súd pri rozhodovaní musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. (23) Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení musí vziať do úvahy aj možnosť uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. (24) Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je bezodkladne, ako to vyplýva z ustanovenia § 328 ods. 2 C. s. p. („o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu“). Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. C. s. p., ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní (viď 3Cdo/152/2013). Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana žalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012). (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. februára 2017, sp. zn. 3Obdo/1/2017 - pre potreby tohto konania nebolo potrebné v citácii uvádzať odkazy týkajúce sa konania o predbežnom opatrení podľa právnej úpravy účinnej do 30.06.2016; súd považuje za potrebné k citovanému rozhodnutiu dodať, že neodkladné opatrenie nemusí mať nevyhnutne dočasný charakter) (25) Vychádzajúc z uvedených teoretických postulátov súd dospel k záveru, že v spore medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade je dôvodné bezodkladne upraviť pomery strán, pretože bez takej úpravy by boli práva žalobcu ohrozené. (26) Žalobca v konaní o neodkladnom opatrení osvedčil, že bez nájomnej zmluvy užíva poľnohospodársku pôdu, ktorú vlastní žalovaná v 1. rade. Ďalej osvedčil, že žalovaná v 1. rade sa domáhala vrátenia a prevzatia pozemku z dôvodu, že uzatvorila nájomnú zmluvu so žalovaným v 2. rade, predmetom ktorej je okrem iného aj užívanie sporného pozemku, pričom nájomná zmluva mala nadobudnúť účinky od 01.01.2019 do 31.12.2029.
(27) Právne vzťahy strán sporu upravuje zákon č. 504/2003 Z.z. a zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Zákon č. 504/2003 Z.z. výslovne upravuje aj situáciu, aká nastala medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade, a to stav, kedy je pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy a vlastník užívateľovi pozemku doručí výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku. V takom prípade je užívateľ pozemku povinný pozemok vrátiť do 30 dní po zbere úrody, alebo ak ide o pozemok, na ktorom nebola založená úroda, do konca príslušného kalendárneho roka. (28) V prípade, ak vlastník má záujem pozemok užívať a tento je neprístupný (ako tvrdí v spore žalobca, pozemok vo vlastníctve žalovanej nie je vyčlenený v priestore a nie je prístupný inak ako z iných pozemkov užívaných žalobcom), je povinný nájomca uzatvoriť na žiadosť vlastníka podnájomnú zmluvu k iným pozemkom, ktoré má v nájme. (§ 12a ods. 1 cit. zákona). Vlastník potom môže dať takéto pozemky do užívania inej osobe (§ 12a ods. 2 cit. zákona). (29) Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vlastnícke právo k poľnohospodárskej pôde je zákonným spôsobom obmedzené. Takéto obmedzenie je možné a je v súlade s čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. V prípade, ak sú pozemky v poľnohospodárskom pôdnom fonde užívané, hoci aj bez nájomnej zmluvy, vlastník má právo domáhať sa, aby s ním užívateľ uzavrel nájomnú zmluvu, alebo aby mu pozemky vydal. Aj po ich vydaní však za určitých okolností vlastník nemôže pozemky užívať akýmkoľvek spôsobom. Ak ide o také pozemky, ktoré sú neprístupné alebo ich nemožno racionálne užívať (napríklad aj z dôvodu, že nie sú reálne vyčlenené alebo že sú obhospodarované v jednom celku s inými pozemkami), má vlastník, ktorý pozemky chce užívať, právo na uzavretie podnájomnej zmluvy s užívateľom, predmetom ktorej budú iné pozemky, ktoré sú reálne užívateľné. Takéto pozemky potom môže prípadne aj dať do užívania inej osobe. Nemôže sa však domáhať užívania výslovne len svojho (nedostupného) pozemku. Takýmto opatrením spoločnosť sleduje ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu. (30) Z predložených listín je zrejmé, že žalovaná v 1. rade sa domáha vydania a užívania pozemku vo svojom vlastníctve. Z tvrdenia žalobcu vyplýva, že tento nie je v teréne odčlenený, nie je prístupný inak ako z pozemkov v užívaní žalobcu a sú na ňom zasiate plodiny. Žalobca teda osvedčil, že žalovaná robí úkony smerujúce k obmedzeniu užívania predmetného pozemku žalobcom. S účinnosťou od 01.01.2019 má pozemok užívať žalovaný v 2. rade, s ktorým žalovaná v 1. rade uzavrela nájomnú zmluvu, pričom žalovaná v 1. rade sa domáha vydania práve tohto pozemku opakovane, okrem iného aj hrozbami trestného postihu žalobcu. (31) Z toho súd vyvodil záver, že je potrebné neodkladne upraviť pomery strán sporu tak, aby bol zachovaný doterajší právny stav v užívaní predmetného pozemku. Žalobca podľa zákona nie je pozemok povinný vrátiť skôr, ako do 30 dní po zbere úrody. Ďalej nie je povinný vrátiť neprístupný alebo racionálne neužívateľný pozemok, v takom prípade je povinný uzatvoriť s vlastníkom podnájomnú zmluvu na iný pozemok, ktorý má v nájme. (32) Kým sa v konaní o veci samej nepreukážu skutočnosti podstatné pre posúdenie merita sporu (či je alebo nie je nájomná zmluva uzavretá medzi žalovanými v 1. a v 2. rade platná) spôsobom predpísaným pre civilné sporové konanie, je potrebné pomery strán upraviť neodkladným opatrením. Ak by súd neodkladné opatrenie nenariadil, hrozí bezprostredne ujma na právach žalobcu spočívajúca najmenej v tom, že by nemohol pozbierať založenú úrodu na spornom pozemku. Mohlo by dôjsť aj k zásahu do práv žalovaného v 2. rade (ak by sa ujal užívania pozemku a následne by súd určil, že nájomná zmluva nie je platná, mohlo by dôjsť k vzniku škody na jeho strane). Na druhej strane, ak súd nariadi neodkladné opatrenie, vlastnícke právo žalovanej v 1. rade bude síce obmedzené, ale žalovanej v 1. rade ostáva možnosť žiadať žalobcu o uzavretie nájomnej zmluvy k sporným pozemkom, alebo o uzavretie podnájomnej zmluvy k iným pozemkom v užívaní žalobcu, teda úžitky plynúce zo svojho vlastníctva (nájomné z vlastnej pôdy alebo plody z pôdy užívanej na základe podnájomnej zmluvy) napriek neodkladnému opatreniu poberať môže. Nedôjde ani k zásahu do ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, pretože sporná pôda bude užívaná naďalej doterajším spôsobom. (33) Keďže následky prípadného bezprostredne hroziaceho zásahu do práv žalobcu (vziať založenú úrodu, chrániť poľnohospodársku pôdu jej odborným užívaním) sú závažnejšie ako následky zásahu do vlastníckych práv žalovanej v 1. rade neodkladným opatrením, súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. (34) O súdnom poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 10 ods. 2 písm. d) a podľa Prílohy 1 Položka 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Preto je žalobca poplatníkom súdneho poplatku podľa Položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov. Vzhľadom k tomu, že poplatok nezaplatil spolu s návrhom a vzhľadom k tomu, že súd konanie pre nezaplatenie poplatku zastaviť v zmysle § 10 citovaného zákona nemôže, súd žalobcovi uložil poplatkovú povinnosť týmto rozhodnutím. Základná sadzba súdneho poplatku je 33 €. (35) Súdny poplatok je možné zaplatiť s použitím údajov podľa pripojeného Platobného predpisu a v prípade, ak by v lehote splatnosti zaplatený nebol, bude sa vymáhať.
Poučenie:
Proti tomuto výroku I. tohto uznesenia m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP)
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné doručením.