Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Csp/84/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: P. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. č. XXX, D. proti žalovanému: D. sporiteľňa, a.s., so sídlom P. XX, J., W.: XX XXX XXX, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, Košice, IČO: 36 863 017, konajúci prostredníctvom Mgr. Mareka Dubovského, advokáta a konateľa, o zaplatenie 3.762,20 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.417,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.909,50 Eur od 28.10.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.507,50 Eur od 15.03.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalobcovi sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa pôvodne žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.03.2017 domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2.755,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 28.10.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.02.2008 so žalovaným uzatvoril zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 6.638,78 Eur. Splatnosť splátok istiny bola dohodnutá vždy k 20. dňu v mesiaci, splatnosť úrokov vždy v posledný deň kalendárneho mesiaca. Konečná splatnosť bola dohodnutá na 20.01.2018. ďalej žalobca uviedol, že v období rokov 2008 až 2012 síce úver riadne nesplácala, ale od júna 2012 úver začal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100,50 Eur, pričom od októbra 2012 k pravidelnej mesačnej splátke posielal minimálne sumu 100,- Eur mesačne navyše, aby doplatil omeškané splátky. Podľa výpisu z úveru za od 01.01.2012 do 31.12.2012 boli omeškané splátky vo výške 3.228,94 Eur. V októbri 2013 mu bola doručená od spoločnosti CASH COLLECTORS SK s.r.o. výzva úhradu dlhu datovaná ku dňu 26.09.2013, v ktorej mu spoločnosť oznámila, že dlh vzniknutý na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX prevzala na vymáhanie a zároveň ho vyzvala, aby do termínu 11.10.2013 uhradil aktuálne dlžnú čiastku vo výške 2.706,98 Eur. Túto sumu uhradil dňa 18.10.2013. ďalej pokračoval v riadnom splácaní úveru splátkou vo výške 100,50 Eur. Podľa výpisov z úveru za roky 2013, 2014, 2015, 2016 boli omeškané splátky 0,- Eur, a teda mal za to, že dlh voči žalovanému riadne vyrovnal a keď bude naďalej splácať bežnú mesačnú splátku do termínu konečnej splatnosti, t. j. do 20.01.2018 bude mať svoje záväzky voči žalovanému uhradené. Nakoľko sa žalobcovi nebol zrejmý konečný zostatok 4.819,78 Eur uvedený vo výpise z úveru za rok 2015 skontaktoval sa so žalovaným, ktorý v stanovisku k reklamácii uviedol, že úver v minulosti nebol riadne splácaný v zmysle splátkového plánu, neznižovala sa istina úveru, ktorá sa stále úročila. Žalobca ďalej uviedol, že predmetná zmluva o splátkovom úvere je typickou spotrebiteľskou zmluvou, ktorá podlieha režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom zmluva neobsahuje náležitosti v súlade s § 4 ods. 2 písm. d) a i) zákona č. 258/2001 Z. z. V úverovej zmluve tiež absentuje uvedenie adresa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ktorá náležitosť musí byť uvedená obligatórne ako jej samotná súčasť a túto náležitosť nemožno zamieňať, resp. nahrádzať označením veriteľa ako zmluvnej strany tejto zmluvy. Predmetná zmluva uvedené náležitosti neobsahuje, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za nezákonný považoval žalobca tiež postup žalovaného, ktorý jeho úhrady započítaval najskôr na úroky a sankcie, ktorý je v rozpore s ustanovením § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe úverovej zmluvy bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 6.638,78 Eur, pričom na žalobca na predmetný úver od júna 2012 uhradil sumu 9.394,48 Eur (a každý mesiac naďalej uhrádza), čím sa domáha vrátenia sumy 2.755,70 Eur, ktorá ku dňu podania žaloby predstavuje bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného. Žalobca žalovaného listom vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.254,70 Eur v lehote do 15 dní od odoslania výzvy. Lehota na plnenie žalovanému uplynula dňa 27.10.2016, a preto si úroky z omeškania uplatňuje od 28.10.2016.

3. K žalobe ako dôkaz žalobca pripojil Zmluvu o splátkovom úveru č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.02.2008, výpis z účtu žalobcu od júna 2012 do marca 2017, výpis z úveru za obdobie od 01.01.2012 do 31.12.2012, od 01.01.2013 do 31.12.2013, od 01.01.2014 do 31.12.2014, od 01.01.2015 do 31.12.2015, od 01.01.2016 do 31.12.2016, výzvu na úhradu dlhu pred podaním žaloby zo dňa 26.09.2013, doklad o úhrade sumy na úver dňa 18.10.2013, potvrdenie žalovaného o prijatí podania klienta zo dňa 21.03.2016, stanovisko žalovaného k reklamácii zo dňa 26.04.2016, žiadosť žalobcu o zaslanie celkového výpisu z úverového účtu zo dňa 11.05.2016, odpoveď žalovaného na žiadosť žalobcu zo dňa 18.08.2016, predžalobná výzva zo dňa 12.10.2016, podací lístok, odpoveď žalovaného na predžalobnú výzvu zo dňa 09.12.2016, opätovný návrh žalobcu na mimosúdne doriešenie veci zo dňa 21.12.2016, podací lístok, odpoveď žalovaného na výzvu žalobcu zo dňa 19.01.2017.

4. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 33Csp/84/2017-49 zo dňa 18.05.2017, voči ktorému podal žalovaný odpor, preto platobný rozkaz uznesením č. k. 33Csp/84/2017-66 zo dňa 23.01.2018 s poukazom na ustanovenie § 267 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zrušil.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.06.2017 uviedol, že žalobca v podanej žalobe netvrdí žiadne konkrétne plnenia, na základe ktorých malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. V tomto smere žalobca poukázal na čl. 8 a ustanovenie § 132 ods. 1 CSP, v súlade s ktorými základnou procesnou povinnosťou m žalobcu je predniesť dostatočne konkrétne a určité skutkové tvrdenia významné podľa hmotného práva, ktorými sa formuje skutkový základ žaloby. Túto povinnosť nemôže splniť nikto iný ako žalobca a jeho prípadná pasivita nemôže byť ani korigovaná zásahom súdu, pričom v spotrebiteľských sporoch prichádza do úvahy iba vykonanie nenavrhnutého dôkazu v zmysle § 295 CSP. Žalovaný ďalej uviedol, že základným predpokladom, aby bolo možné uvažovať o vzniku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je, že vôbec došlo k nejakému plneniu zo strany osoby, ktorá tvrdí existenciu svojho oprávnenia voči osobe, ktorá sa mala na jej úkor obohatiť. Preto žalovaný namietal, že žalobca nesplnil ani len povinnosť tvrdenia k základnému predpokladu práva z bezdôvodného obohatenia, t. j. uskutočnenie plnenia (plnení) v prospech žalovaného. Nestačí len tvrdiť, že zaplatil celkovú sumu 9.394,48 Eur, keď je z tvrdení žalobcu zjavné, že bola realizovaná viacerými platbami a nie naraz. Žalobca má presne uviesť vo vzťahu ku každej platbe, kedy a koľko zaplatil a akým spôsobom. Len voči takému kvalifikovanému tvrdeniu žalobcu môže následne žalovaný rozvinúť náležitú procesnú obranu, napr. preveriť, či skutočne išlo o platby na poskytnutý úver, či išlo o platby žalobcu alebo inej osoby, či nešlo o platby zo zodpovednostného charakteru. Rovnako je taká špecifikácia nevyhnutná z hľadiska ďalšieho prostriedku procesnej obrany, a to uplatnenia hmotnoprávnej námietky premlčania. Jediným tvrdením žalobcu, ktoré má vecnú súvislosť s s uplatneným žalobným návrhom je jeho domnienka o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0285245633 zo dňa 22.02.2008 z dôvodu údajnej absencie náležitosti adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§ 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z.) a údajnej absencie náležitosti výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z.). Vo vzťahu k žalobcom tvrdenej absencii údaju o adrese na uplatnenie reklamácie žalovaný namietal, že toto nebolo zo strany žalobcu relevantne preukázané, najmä so zreteľom na obsah zmluvy. Vo vzťahu k tvrdenej absencii rozlíšenia jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky žalovaný uviedol, že názor žalobcu nemá žiadnu oporu v právnej úprave platnej a účinnej v čase uskutočnenia právneho úkonu. Zo žiadneho zákonného ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. nevyplývala povinnosť, aby bol údaj o príslušenstve bol rozčlenený na časť pripadajúcu na sitinu a na časť pripadajúcu na príslušenstvo. So zreteľom na právnu úpravu prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany žalovaný poprel všetky skutkové a právne tvrdenia žalobcu s výnimkou tvrdenia o uzavretí zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 22.02.2008, pričom zdôraznil, že predmetná zmluva má všetky náležitosti vyžadované všeobecne záväznými právnymi predpismi a bola uzavretá spôsobom plne konformným s platným právom. Žalovaný preto navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.

6. Žalobca vo svojej replike zo dňa 14.02.2018 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nepreukázal uskutočnenie plnení je absurdné, nakoľko toto je preukázané aj v ročných výpisoch z účtu. Naopak práva žalovaný vyslovene a konkrétne nespochybnil, že by k úhradám zo strany žalobcu nedošlo, resp. že by úhrady v celkovej výške 9.394,48 Eur nevykonal, resp. že by tieto úhrady vykonal v inej výške. Žalobca na podporu svojho tvrdenia predložil prehľad všetkých platieb s uvedením dátumu platby, výšky platby, čísla účtu, na ktorý platbu poukazoval a s uvedením variabilného symbolu ku každej platbe. Upresnil, že platby za obdobie od júna 2012 do septembra 2014 a platba zo obdobie november 2014 bola žalovanému poukazované z účtu manželky žalobcu, ktorá v 21 prípadoch z 31 v poznámke k platbe uviedla, že sa jedná o platbu za žalobcu, resp. že ide o mesačnú splátku úveru za žalobcu. Navyše pri každej platbe bol uvedený variabilný symbol dohodnutý v úverovej zmluve, takže nemôžu byť pochybnosti o tom, o akú platbu ide. Je irelevantné z akého účtu platby odchádzali, dôležité je, že mesačné splátky boli riadne uhrádzané pod správnym variabilným symbolom. Platby za obdobie október 2014 a následne všetky platby od decembra 2014 boli uhrádzané z účtu žalobcu vedeného v spoločnosti Tatra banka, a.s. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca relevantne nepreukázal chýbajúci údaj o adrese na uplatnenie reklamácie žalobca uviedol, že poukázal na chýbajúcu náležitosť zmluvy a bolo v záujme žalovaného preukázať, že sa v zmluve tento údaj nachádza, čo však žalovaný nepreukázal. Žalobca naďalej zotrval na tom, že predmetná zmluva o splátkovom úvere je bezúročná a bez poplatkov vzhľadom na absenciu náležitosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d) a i) zákona č. 258/2001 Z. z. Dodal, že popretie skutkových tvrdení zo strany žalovaného je neúčinné, nakoľko neuviedol žiadne vlastné skutkové tvrdenia, neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by skutkové tvrdenia žalobcu spochybňovali alebo popierali, ani neopísal iný priebeh udalostí. Vzhľadom k tomu, že zmluva o splátkovom úvere neobsahuje adresu predávajúceho ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je potrebné, aby súd túto zmluvu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov a na základe toho následne rozhodol o vydaní bezdôvodného obohatenia. V konaní nebolo sporné, že žalovaný a žalobca uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 6.638,78 Eur a žalovaný uhradil sumu 10.400,98 Eur, čím sa žalovaný bezdôvodne obohatil o sumu 3.762,20 Eur. vzhľadom k tomu, že žalobca po podaní žaloby za obdobie od apríla 2017 do januára 2018 uhradil žalovanému sumu 1.005,- Eur, navrhol, aby súd pripustil zmenu petitu a rozhodol o podane žalobe tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.762,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 2.254,70 Eur odo dňa 28.10.2016 až do zaplatenia a s úrokom z omeškania zo sumy 1.507,50 Eur odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na zmenu petitu žalovanému, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ako dôkaz žalobca priložil výpisy z internetbankingu za obdobie od 06/2012 do 12/2012, od 01/2013 do 12/2013, od 01/2014 do 09/2014 a 11/2014, za obdobie 10/2014 a od 12/2014 do 06/2015, od 07/2015 do 03/2016, od 04/2016 do 03/2017 a 04/2017 do 01/2018.

7. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 28.03.2018 k replike žalobcu naďalej zotrval na námietke nesplnenia povinnosti tvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach, významných pre hmotnoprávne posúdenie uplatneného práva žalobcu z údajného bezdôvodného obohatenia. Žalobca ani v replike nekonkretizoval v potrebnej miere rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje svoje údajné právo, naopak, pokračuje v žalobou nastolenom trende zahmlievania skutkového stavu a neprípustne tak zasahuje do oprávnení žalovaného týkajúcich sa procesnej obrany. Z doterajších podaní žalobcu žalovanému nie je zrejmé, či sa domáha vrátenia určitej časti svojich úhrad (ak áno, z ktorých úhrad a akej časti), alebo vrátenia určitých úhrad v celosti (ak áno, ktorých úhrad). Ďalej žalovaný dodal, že ak aj žalobca uviedol v replike údaje o určitých plneniach a predložil o nich dôkazné prostriedky, nemožno to zďaleka považovať za postačujúce. Z repliky a listín síce vyplývajú určité plnenia žalobcu, resp. v prospech splnenia záväzku žalobcu, vôbec však nie, ktoré plnenia by mali byť (úplne alebo čiastočne) vrátené. Časové údaje o uskutočnených plneniach, ktoré majú byť vrátené, majú absolútne zásadný význam pre určenie okamihu vzniku prípadnej pohľadávky (prípadných pohľadávok) z bezdôvodného obohatenia. Súvisí to o. i. s oprávnením žalovaného uplatniť prostriedok procesnej obrany v podobe hmotnoprávnej námietky premlčania. V prebiehajúcom spore je však obrana námietkou premlčania extrémne sťažená, keďže žalovanému nie je zrejmé vrátenia ktorých úhrad sa žalobca domáha, a z opatrnosti namieta premlčanie celej uplatnenej sumy.

8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 01.10.2018 k duplike žalovaného uviedol, že istinu vo výške 6.638,78 Eur podľa prehľadu úhrad za roky 2012 - 2018 splatil dňa 20.12.2014 (nakoľko je zmluva bezúročná a bezpoplatkov, a teda povinnosťou žalobcu bolo splatiť len istinu úveru, takže každou ďalšou úhradou sa ponižovala len istina). Časť platby uhradenej dňa 20.12.2014 vo výške 43,70 Eur a všetky platby uhradené po 20.12.2014 predstavujú bezdôvodné obohatenie vo výške 3.762,20 Eur zo strany žalovaného, nakoľko k ich plneniu došlo bez právneho dôvodu. Ďalej uviedol, že námietka premlčania celej žalovanej sumy vznesenej žalovaným je nedôvodná, nakoľko sa žalobca domáha vydania platieb uhradených po 21.12.2014, teda v rámci objektívnej premlčacej lehoty. Zdôraznil, že prvýkrát sa podrobnejšie začal zaujímať o zmluvu o splátkovom úvere dňa 21.03.2016, kedy sa bol priamo v banke informovať na konečný zostatok úveru. Dovtedy mal žalobca za to, že po uhradení dlžnej čiastky vo výške 2.706,98 Eur dňa 18.10.2013, kedy vyplatil všetky podlžnosti voči žalovanému pokračoval riadne v jeho splácaní. Až keď sa žalovaný začal vyhýbať odpovediam na jeho otázky a nechcel žalobcovi poskytnúť doklady ani informácie, začal mať podozrenie, že takéto konanie žalovaného zrejme nie je v súlade s zákonom. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca zotrval na tom, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil o sumu 3.762,20 Eur, ktorej vydania sa domáha, pričom súčasne žiada aj úroky z omeškania.

9. Uznesením č. k. 33Csp/84/2017-111 zo dňa 17.10.2018 tunajší súd pripustil zmenu petitu žaloby, v zmysle ktorého žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.762,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.254,70 Eur odo dňa 28.10.2016 až do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.507,50 Eur od 15.03.2018, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými stranami, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, pričom z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav:

11. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli dňa 22.02.2008 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi bezúčelový spotrebný úver vo výške 6.638,78 Eur (200.000,- Sk), ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 119 mesačných splátkach istiny vo výške 97,03 Eur (2.923,- Sk) k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne, v posledný deň kalendárneho mesiaca a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.01.2018. Ročná percentuálna miera nákladov úveru bola uvedená vo výške 14% a celkové náklady spojené s úverom sumu 5.112,53 Eur (154.020,10 Sk). Z predložených výpisov z účtu vyplýva, že žalobca na predmetnú úverovú zmluvu za obdobie od 11.06.2012 do 05.01.2018 uhradil celkom sumu 10.400,98 Eur.

12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

16. Podľa 52 ods. 1 až ods. 4 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 54 ods. 2 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

20. Podľa § 2 písm. b) ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 4 ods. 1 ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

22. Podľa § 4 ods. 2 ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2.

23. Podľa § 4 ods. 3 ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

24. Podľa § 4 ods. 4 ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

25. Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa § 100 ods. 1 a ods. 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

27. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 107 ods. 1 a ods. 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

29. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

30. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

31. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník dňa 22.02.2008 pod č. XXXXXXXXXX uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 6.638,78 Eur. V konaní sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.762,20 Eur od žalovaného, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia s poukazom na to, že poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a preto sa žalovaný o túto sumu bezdôvodne obohatil.

34. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 258/2001 Z. z., zákona č. 250/2007 Z. z.), keďže žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je , a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa.

35. Nakoľko zmluva o splátkovom úvere uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 4 ods. 2 ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. i) ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška mesačnej splátky 97,03 Eur (2.923,- Sk), bez bližšej špecifikácie, t. j. nie je splnená požiadavka, aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) ZSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Zmluva taktiež neobsahuje údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je základnou obsahovou náležitosťou v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. k) ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) a náležitosť v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d) ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

36. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/409/2015-72 zo dňa 11.05.2016, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie uviedol, že „považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že nestačí uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok - istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda len v hodnote poskytnutej sumy.“ Obdobne uviedol Krajský súd v Trnave v rozsudku č. k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017, kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať, či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i), ako konštatoval súd prvej inštancie.“

37. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a T. J., súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd nevytýkal len absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie údajov o termíne konečnej splatnosti, o výške RPMN a o adrese veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie údajov o termíne konečnej splatnosti a o RPMN môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru, že zákon o spotrebiteľských úverov ku dňu uzavretia zmluvy jednoznačne určoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

38. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru, že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9 ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.“ Súd ešte dodáva, že pre posúdenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je (pre absenciu prechodných ustanovení k zmene úpravy) potrebné aplikovať ustanovenia zákona účinné v čase uzatvorenia zmluvy.

39. Vzhľadom na uvedené v prejednávanom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobcovi považuje v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 ZSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemal nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru.

40. Ako už súd uviedol vyššie medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný na základe zmluvy o splátkovom úvere poskytol žalobcovi sumu vo výške 6.637,78 Eur. Z predložených výpisov z účtu preukazujúcich úhrady žalovaného na predmetný úver mal súd za preukázané, že žalobca na úver žalovanému uhradil celkom sumu 10.400,98 Eur. Žalovaným v konaní neboli tieto skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré boli žalobcom podložené listinnými dôkazmi, relevantne popreté. Samotnú skutočnosť, že žalobca vykonal úhrady na úver vo vyššie uvedenej výške jednotlivými splátkami za obdobie od júna 2012 až do januára 2018 žalovaný nijako nerozporoval, namietal len pohľadávku žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia ako celok. Ako však už súd uviedol vyššie, žalobca zaplatenie sumy 10.400,98 Eur na úver preukázal a keďže po preskúmaní zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.02.2008 dospel súd k záveru, že z dôvodu chýbajúcich náležitostí v úverovej zmluve v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d), i) a k) ZSÚ je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, bol žalobca povinný zaplatiť žalovanému len sumu vo výške istiny 6.637,78 Eur (teda to čo mu bolo žalovaným poskytnuté).

41. V konaní žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, vzhľadom k uvedenému bolo potrebné sa zaoberať dôvodnosťou vznesenej námietky a otázkou možného premlčania nároku.

42. Vychádzajúc zo znenia § 107 ods. 1 a ods. 2 možno konštatovať, že v týchto ustanoveniach je zakotvená kombinovaná premlčacia doba, t. j. subjektívna a objektívna premlčacia doba. Ich začiatok je upravený odlišne; tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia sa nezávisle od seba. Zároveň platí, že objektívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť a subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby.

43. Nakoľko pri vydaní plnenia z bezdôvodného obohatenia sa uplatňuje subjektívna premlčacia doba dva roky a žaloba bola podaná dňa 27.03.2017, mal súd za to, že splátky vykonané žalobcom pred týmto dátumom, t. j. pred 27.03.2015 sú premlčané. Žalobca uhradil žalovanému na predmetný úver sumu vo výške 10.400,98 Eur a mal uhradiť len sumu 6.638,78 Eur, výška bezdôvodného obohatenia, na ktorú by mal potom žalobca nárok je 3.762,20 Eur (10.400,98 - 6.638,78). Nepremlčané sú splátky zaplatené žalobcom od 15.04.2015, celkom v sume 3.417,- Eur (t. j. 9 x 100,50 Eur za rok 2015, 12 x 100,50 za rok 2016, 12 x 100,50 za rok 2017 a 1x 100,50 za rok 2018), na zaplatenie ktorej sumy má žalobca nárok.

44. Z uvedených dôvodov súd potom žalobe v časti, ktorou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3.417,- Eur vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu, titulom vydania bezdôvodného obohatenia a vo zvyšku žalobu zamietol z dôvodu premlčania.

45. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, má voči nemu žalobca nárok aj na úrok z omeškania. Keďže pri prejednávanom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je v právnom predpise ustanovený čas plnenia, treba podľa § 563 vychádzať z toho, že dlžník je povinný zaplatiť veriteľovi prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie. S poukazom na uvedené, súd uzavrel, že žalovaný bol na plnenie vo výške 1.909,50 Eur (poníženej o premlčané splátky) vyzvaný listom zo dňa 12.10.2016 a žalovanému lehota na plnenie uplynula dňa 27.10.2016. Po rozšírení žaloby žalobcom bol žalovaný na plnenie vo výške 1.507,50 Eur preukázateľne vyzvaný doručením vyjadrenia obsahujúceho zmenu petitu prostredníctvom súdu dňa 14.03.2018. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa pri sume bezdôvodného obohatenia 1.909,50 Eur dostal do omeškania dňa 28.10.2016 a pri sume bezdôvodného obohatenia 1.507,50 Eur dňa 15.03.2018, a preto mu súd priznal úrok z omeškania z priznanej sumy od uvedeného dátumu vzniku omeškania, a vo zvyšku žalobu vo výroku zamietol. Výška základnej úrokovej sadzby bola 0,00 %, žalobca tak má v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% (5 + 0,00 %) ročne zo sumy 1.909,50 Eur od 28.10.2016 do zaplatenia a zo sumy 1.507,50 Eur od 15.03.2018 do zaplatenia.

46. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

47. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP, keď žalobca bol úspešný v rozsahu 91% (priznaná suma 3.417,- Eur zo žalovanej sumy 3.762,20 Eur) a žalovaný v rozsahu 9%, čo potom predstavuje čistý úspech žalobcu 82% a nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania tomto v rozsahu. Súd však žalobcovi s poukazom na čl. 4 ods. 2 a čl. 17 nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 CSP, t. j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 (keď potrebného ustanovenia niet), t. j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).