Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/145/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobkyne: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, t.č. bytom S. XX, XXX XX X. S. proti žalovanému: U. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva takto

rozhodol:

I. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyne: 1. chladnička Ignis 2. mraziaci box 3. vysávač Eta 4. hifi veža Aiva 5. drevená rozťahovacia posteľ s matracmi

II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu: 1. obývacia stena (hnedo-biela) 2. sedacia súprava (3+1+1 zelená) 3. sklenený stôl 4. kuchynská linka 5. horná stolová fréza 6. hobľovčka s hrúbkovačkou 7. traktor Zetor 8. počítač 9. poschodová posteľ - masív 10. rohová lavica

III. Náhrad trov konania súd stranám sporu nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší dňa 12.7.2013 domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Uviedla, že manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5C/67/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.3.2012. Žalobkyňa uviedla, že sa viackrát pokúšala písomne i ústne na vyporiadaní majetku dohodnúť, avšak k tejto nedošlo, nakoľko žalovaný tvrdí, že všetko je jeho. Po doplnení a spresnení návrhu na vyporiadanie BSM ustálila, že počas trvania manželstva investovali zo spoločných úspor do nehnuteľností, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Tento však po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode túto nehnuteľnosť previedol darovacou zmluvou na svoju matku. Išlo o rodinný dom č. súp. XXX postavený na parcele KNC 415 zapísaný na LV XXX kat. územia D.. Počas trvania manželstva v rodinnom dome vykonávali rekonštrukciu kúpeľne, prístavbu dvoch izieb, prístavbu schodišťa, kúrenie v celom rodinnom dome, pričom celková hodnota investícií bola cca 10.000,- eur. Ďalej uviedla, že počas manželstva vyplatili zo spoločných úspor súrodencov žalovaného za účelom vyporiadania nehnuteľností rodinného domu č. súp. XXX, ktorý bol počas trvania manželstva vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pričom spolu vyplatili spolu 50.000,- Sk (25.000,- Sk sestre žalovaného T. U., 25.000,- Sk P. Q., bytom S.). Zároveň počas manželstva nadobudli hnuteľné veci, a to obývacia stena (hnedo - biela), sedacia súprava (3+1+1), sklenený stôl, kuchynská linka, kuchynský riad - 3x obedová súprava, súprava hrncov, horná stolová fréza, hobľovačka s hrúbkovačkou, traktor Zetor, PC, poschodová posteľ - masív, rohová lavica, osobné motorové vozidlo zn. Hyundai Accent, chladnička Ignis, mraziaci box, vysávač ETA, hifi veža Aiva, drevená rozťahovacia posteľ s matracmi, porcelán, bicykel Mistrál. Žalobkyňa navrhla, aby súd prikázal do jej výlučného vlastníctva hnuteľné veci chladnička Ignis, mraziaci box, vysávač ETA, hifi veža Aiva, drevená rozťahovacia posteľ s matracmi, porcelán, bicykel Mistrál, obedová súprava. Do vlastníctva žalovaného veci obývacia stena (hnedo - biela), sedacia súprava (3+1+1), sklenený stôl, kuchynská linka, kuchynský riad - 2x obedová súprava, súprava hrncov, horná stolová fréza, hobľovačka s hrúbkovačkou, traktor Zetor, PC, poschodová posteľ - masív, rohová lavica, osobné motorové vozidlo zn. Hyundai Accent, a ďalej, aby bol žalovaný povinný zaplatiť jej sumu 5.800,- eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku z titulu vyplatenia zo spoločných peňazí počas trvania manželstva do nehnuteľností, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve žalovaného.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 16.04.2014,kde uviedol, že so žalobou nesúhlasil a považoval ju za nedôvodnú. Bližšie dôvody nešpecifikoval.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi.

4. Žalobkyňa v priebehu pojednávaní uviedla, že po uzatvorení manželstva v roku 1985 začali bývať v rodinnom dome v D., ktorý v tom čase patril rodičom žalovaného. Niekedy začiatkom roka 1993 rodičia žalovanému darovali rodinný dom. Približne rok po darovaní bola vykonaná rekonštrukcia rodinného domu, pričom sa urobilo ústredné kúrenie na tuhé palivo, boli namontované radiátory, pristavili sa dve izby a schodište. Ďalej sa vykonala rekonštrukcia kúpeľne. Rekonštrukcia bola vykonávaná svojpomocne. V čase rekonštrukcie bola žalobkyňa na materskej dovolenke s druhým dieťaťom, pričom žalovaný chodil do práce a rekonštrukcia bola vykonávaná z jeho zárobku. V roku 1988 až 1989 asi 10 mesiacov počas materskej dovolenky žalobkyne bol žalovaný v USA. Po smrti otca žalovaného v roku 1993 matka žalovaného sa mala vyjadriť, že rodinný dom bol ohodnotený pred darovaním na sumu 300.000,- Sk, preto má žalovaný vyplatiť 100.000,- Sk súrodencom, 100.000,- Sk bude vklad manželov, keďže robili rekonštrukciu a 100.000,- Sk „má ostať v dome“ s tým, že matka žalovaného v rodinnom dome zostane bývať. Žalovaný mal 4 súrodencov, pričom vyplatil dvoch po 25.000,- Sk, žalobkyňa nevedela uviesť kedy. Suma mala byť vyplatená zo zárobku žalovaného v USA.

5. Žalovaný v priebehu pojednávaní tvrdil, že rekonštrukciu rodinného domu robili a financovali jeho rodičia. Je pravdou, že bol v USA v priebehu manželstva, avšak nebol tam zarábať, ale bol na dovolenke pri bratovi. Ďalej žalovaný poprel, aby boli vyplatené finančné prostriedky jeho súrodencom, resp. sa nepamätá na to, aby on vyplácal finančné prostriedky súrodencom. Ďalej v priebehu žalovaný tvrdil, že všetky hnuteľné veci boli zakupované jeho rodičmi. Žiadal, aby žalobkyňa preukázala, že ich zakupovala ona. Žalovaný nevedel preukázať, že hnuteľné veci boli zakupované z finančných prostriedkov jeho rodičov. Pokiaľ sa týka motorového vozidla Hyundai Akcent uviedol, že predmetné auto kupoval už v prehnitom stave a následne sa ho zbavil, nakoľko nemalo žiadnu cenu.

6. Svedok D. Q., syn účastníkov konania, uviedol, že veci boli v domácnosti zakupované prevažne na splátky, ktoré splácala matka - žalobkyňa, nakoľko žalovaný sa vyjadroval, že nič nepotrebuje. Potom, ako odišli s matkou zo spoločnej domácnosti, v dome ostali veci, ktoré zakupovala žalobkyňa za finančného prispievania jej matky. Išlo o mraziaci box, jednolôžkovú posteľ, ktorá sa dala roztiahnuť na dvojlôžkovú. Pamätá sa, že sa o tom rozprávalo doma. Taktiež v dome ostali bežné veci, ktoré patrili do domácnosti, ako vysávač, chladnička, Hifi veža. Uviedol, že na 1. sv. prijímanie dostal od matky - žalobkyne bicykel, ktorý mu zakúpila ona. Ďalej svedok žiadal, aby súd prihliadal na to, že ako deti pomáhali v rodinnom dome, ktorý žalovaný mal, avšak následne pripísal na svoju matku a tvári sa, že nič nemá. Svedok sa pamätal, že medzi rodičmi dochádzalo ku konfliktom, nakoľko veci v domácnosti boli veľmi staré, napríklad chladnička spotrebovala veľa elektrickej energie. Matka - žalobkyňa navrhla, aby sa kúpila nová chladnička, avšak žalovaný povedal, že nič nepotrebuje, že nech si ju kúpi. Následne matka chladničku kúpila, pričom ju využíval aj žalovaný.

7. Svedkyňa U. Q., dcéra účastníkov konania uviedla, že potom, ako sa odsťahovali od otca, ostalo v dome plno vecí, ktoré im dala babka - mamina mama. Pokiaľ sa týka zakupovania vecí, dôkazy nevedia predložiť, nakoľko všetko ostalo v dome, má ich otec.

8. Po výsluchu svedkov - detí účastníkov konania žalovaný uviedol, že v čase, keď odchádzali mali dvere otvorené a on sa ich pýtal, či majú všetko.

9. Z pripojeného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5C/67/2011 a rozsudku sp. zn. 5C/67/2011 zo dňa 22.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2012 mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 07.09.1985, ktoré bolo rozvedené vyššie uvedeným rozsudkom. Zároveň súd schválil rodičovskú dohodu medzi účastníkmi konania a na čas po rozvode zveril mal. U. Q. do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 60,- eur mesačne. Styk otca s maloletou nebol upravený.

10. Z darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 27.02.1991 má súd preukázané, že P. Q., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, U. Q., nar. XX.XX.XXXX a P. Q., nar. XX.XX.XXXX darovali žalovanému nehnuteľnosti zapísané v zápisnici 623 mpč. 143 LV č. XXX kat. územia D., a to U. Q. a P. Q., rod. M. v 1. P. U. Q. daroval U. Q. ml. - žalovanému nehnuteľnosti zapísané v zápisnici č. 430 mpč. 144 vedený na LV č. XXX kat. územia D. a darkyňa P. Q. nehnuteľnosti zapísané v zápisnici 390 mpč. 151 vedené na LV č. XXX kat. územia D., pričom v prírode sa jedná o rodinný dom postavený v roku 1963, ploty postavené v rokoch 1970, 1976 a 1980 a ostatné stavby postavené v roku 1965 a pred viac ako 100 rokmi, a vonkajšie úpravy postavené v rokoch 1963, 1976 a 1980. Zároveň predmetnou darovacou zmluvou bolo zriadené vecné bremeno bývania a zaopatrenia v prospech U. Q. st. a P. Q., rod. M..

11. Darovacou zmluvou zo dňa 12.07.2013 má súd preukázané, že U. Q. - žalovaný ako darca daroval P. Q., rod. M., nar. XX.XX.XXXX (svojej matke) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. územia D., a to rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parcela č. 415 o výmere 944 m2 a pozemok parc. KNC č. 415 o výmere 944 m2 zastavané plochy a nádvoria.

12. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Starej Ľubovni, Okresný dopravný inšpektorát má súd preukázané, že žalovaný bol držiteľom a vlastníkom osobného motorového vozidla HYUNDAI ACCENT, SL662AZ, od 8.1.2010 do 16.7.2014 kedy bolo vozidlo odhlásené na nového majiteľa.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:

13. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

14. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

15. Podľa § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

16. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

17. Podľa § 149 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

18. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Právna teória, rozhodovacia prax:

19. Inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov je základnou úpravou majetkových vzťahov medzi manželmi, keď práve v ňom je vyjadrené rovnaké právne postavenie manželov po stránke ekonomickej - miera účasti manželov na právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva nie je vyjadrená podielmi (na rozdiel od podielového spoluvlastníctva), bezpodielovosť je teda pojmovým znakom tohto druhu spoluvlastníctva, môže vzniknúť iba medzi manželmi. Do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva s výnimkou vecí získaných dedičstvom, darovaním, vecí ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Bezpodielové spoluvlastníctvo je viazané na existenciu manželstva, keď zánikom manželstva (tu rozvodom) zaniká aj BSM. Vyporiadanie BSM súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy v prípade, keď nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou a neuplatnila sa zákonná domnienka ustanovená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Konanie sa začína na návrh, pričom však súd nie je viazaný návrhmi strán v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať - súd je však povinný zisťovať čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, lebo vyporiadanie sa musí týkať celého majetku. Predmetom vyporiadania BSM je teda všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku; súd v konaní o jeho vyporiadanie zisťuje predovšetkým rozsah tohto spoluvlastníctva, zisťuje hodnotu a cenu vecí ktoré tvoria predmet BSM. Pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti podielov. V rámci vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na samostatný majetok niektorého z manželov. Podstatou celého procesu vyporiadania je určujúca časť rozsudku, ktoré veci z bezpodielového spoluvlastníctva ktorému z bývalých spoluvlastníkov pripadnú do výlučného vlastníctva. Pre takéto určenie zákon nemá osobitné hľadiská, ale možno prijať záver, že v rámci tohto rozhodovania treba vychádzať z úvahy o účelnom využití veci. Ak nie je dobre možné veci účelne rozdeliť medzi bývalých spoluvlastníkov podľa ich podielov, zákon pripúšťa možnosť prikázať ich, resp. ich časť, do výlučného vlastníctva jedného z bývalých spoluvlastníkov s tým, že tomuto súd uloží povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi finančnú sumu na vyrovnanie podielov. Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva- jedná sa o tzv. vyporiadanie v širšom slova zmysle. Vyporiadanie nemá len kvalitatívnu stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely; pri vyporiadaní je preto dôležité určiť ceny jednotlivých vecí i hodnotu celého majetku.

20. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. K otázke dôkazného bremena v konaní o vyporiadaní BSM sa venovala súdna prax (napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co 5/2007, Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 4009/2007), z ktorej rozhodnutí vyplýva, že ak účastník tvrdí, že niektoré veci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria, musí toto tvrdenie hodnoverne preukázať; dôkazné bremeno zaťažuje účastníka, ak tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci nadobudnuté za trvania manželstva patria do BSM a treba ich vyporiadať. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. 22 Cdo 2263/2005).

Súd dospel k právnemu záveru:

21. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po jeho zániku rozvodom. V prejednávanom prípade nastala veľmi špecifická situácia, keď žalobkyňa označila určité veci, ktoré majú patriť do BSM avšak nemala žiaden dôkaz o ich existencii, o ich hodnote a žalovaný popieral aby akákoľvek vec patrila do BSM a všetky veci mali za trvania manželstva zakupovať jeho rodičia - čo tiež nepreukázal. Účastníci konania boli poučený o povinnosti tvrdenia. Na základe takejto dôkaznej situácie súd sa priklonil k nasledovnému a podľa jeho názoru i spravodlivému vyporiadaniu BSM.

22. Pokiaľ sa týka hnuteľných vecí, ako je už konštatované vyššie, žalovaný popieral aby tieto boli nadobudnuté do BSM počas trvania manželstva a mali ich zakupovať jeho rodičia. Toto svoje tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázal, nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Žalobkyňa označila v doplnenom podaní zo dňa 18.5.2015 hnuteľné veci, ktoré majú patriť do BSM, pričom ich existenciu nepriamo potvrdili svedkovia - deti účastníkov a súd vychádzal z tohto podania zo dňa 18.5.2015. S poukazom na ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, súd ustálil, že do BSM patria tieto veci: obývacia stena (hnedo-biela), sedacia súprava (3+1+1 zelená), sklenený stôl, kuchynská linka, súprava hrncov, horná stolová fréza, hobľovačka hrúbkovačkou, traktor Zetor, PC, poschodová posteľ - masív, rohová lavica, osobné motorové vozidlo zn. Hyundai Accent, chladnička Ignis, mraziaci box, vysávač ETA, hifi veža Aiva, drevená rozťahovacia posteľ s matracmi. Do BSM súd nezahrnul kuchynský riad - 3x obedová súprava, porcelán, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že sa jedná o svadobné dary a taktiež bicykel Mistrál, nakoľko tento bol darom pre syna účastníkov konania. Súd nevyporiadaval ani osobné motorové vozidlo Hyundai Accent, nakoľko toto v čase rozhodovania už nebolo vo vlastníctve žalovaného, tak ako to vyplýva zo správy Okresného riaditeľstva PZ a toto nemá ekonomickú hodnotu ani podľa vyjadrenia žalovaného ani podľa vyjadrenia žalobkyne. Keďže v konaní nebola preukázaná hodnota vecí a na pojednávaní 3.5.2016 právny zástupca žalobkyne uviedol, že v dôsledku núdze dôkazu sú hnuteľné veci bez hodnoty, súd konštatuje, že zostatková hodnota všetkých hnuteľných vecí veci je 0,- eur.

23. Pokiaľ sa týka nároku žalobkyne na vrátenie investícií, ktoré mali byť investované zo spoločného majetku manželov do výlučného majetku žalovaného - jeho rodinného domu súd uvádza, že toto konanie je sporové konanie a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala investície ani vnos v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka a teda nemá nárok na ich preplatenie po zániku BSM. Súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu ČR, že v spore, o to, či zo spoločného majetku manželov boli vynaložené prostriedky na oddelený majetok len jedného z manželov, leží dôkazné bremeno na tom účastníkovi, ktorý tvrdí, že ktokoľvek z bezpodielových spoluvlastníkov vynaložil za trvania bezpodielového spoluvlastníctva prostriedky na oddelený majetok druhého účastníka, pretože tento účastník požaduje, aby tieto prostriedky boli nahradené a zvýšil sa tak jeho podiel na vyporiadaní (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2263/2005)..

24. Čo sa týka vyplatenia súrodencov žalovaného z rodinného domu, ktorý bol darovaný žalovanému, z titulu vyporiadania súrodencov žalovaného z tohto rodinného domu, vo výške 2 x 25.000,- SK / t.j. spolu 1.659,70 eur. Súd uvádza, že v zmysle predloženého dôkazu - darovacej zmluvy, zo dňa 27.2.1991 vyplýva, že predmetný rodinný dom s príslušenstvom bol žalovanému darovaný zo strany jeho rodičov U. a P. Q. a sestry P. Q.. Ide o darovaciu zmluvu, kde darca niečo bezplatnej prenecháva obdarovanému a nie o kúpnu zmluvu, ktorou kupujúci niečo kupuje a je povinný zaplatiť kúpnu cenu. S poukazom na uvedené, má súd zato, že žalobkyňa taktiež v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno a súd jej nemohol priznať nárok na preplatenie finančných prostriedkov, ktoré údajne mali byť vynaložené na oddelený majetok žalovaného.

25. V zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, podiely oboch manželov sú rovnaké. Výnimočne je možné určiť podiely aj inak, pokiaľ k tomu existujú právne dôvody. Súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne veci 1. chladnička Ingnis, 2. mraziaci box, 3. vysávač Eta, 4. hifi veža Aiva, 5. drevená rozťahovacia posteľ s matracmi. Súd žalobkyňou požadované hnuteľné veci: obedová súprava, porcelán a bicykel nevyporiadal pretože ide o dary, ktoré nepatria do BSM. Žalovanému súd prikázal 1. obývacia stena (hnedo-biela), 2. sedacia súprava (3+1+1 zelená), 3. sklenený stôl, 4. kuchynská linka, 5. horná stolová fréza, 6. hobľovčka s hrúbkovačkou, 7. traktor Zetor, 8. počítač, 9.poschodová posteľ - masív,10. rohová lavica, tak ako to navrhla žalobkyňa. Pokiaľ sa týka hnuteľných vecí žalobkyňa iné veci nežiadala, preto súd jej prikázal tie veci, ktoré požadovala, s výnimkou tých ktoré nepatria do BSM. Nakoľko všetky veci sú bez ekonomickej hodnoty sú nulovej hodnoty, súd neurčil vo výroku povinnosť vyplatenia tejto ktorej strany.

O trovách konania súd rozhodol takto:

26. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V predmetnom konaní súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd vidí v tom, že rozhodnutie v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je v záujme oboch sporových strán, každá zo strán mohla začať konanie podaním žaloby, pričom súd v tejto veci nie je viazaný žalobným návrhom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).