Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Csp/57/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava v konaní zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát, Majerníkova 3/A, Bratislava proti žalovanému: V. J., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXX/XX, D. Y. o zaplatenie 193,56 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu 193,56 €, ako zostatok poplatku spolu s poplatkom za upomienky vo výšky 32 €, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 250 € od 19.12.2012 do 7.1.2013, zo sumy 209 € od 18.1.2013 do17.9.2014, zo sumy 168 € od 18.9.2014 do 16.10.2014, zo sumy 127 € od 17.10.2014 do 18.11.2014, zo sumy86 € od 19.11.2014 do 16.12.2014, zo sumy 45 € od 17.12.2014 do 16.1.2015 a zo sumy 4 € od 17.1.20115 do 17.2.2015 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 373,56 € od 14.6.2014 do 17.9.2014 v sume 4,86 €, zo sumy 332,56 € od 18.9.2014 do 16.10.2014 v sume 1,28 €, zo sumy 291,56 € od 17.10.2014 do 18.11.2014 v sume 1,28 €, zo sumy 250,56 € od 19.11.2014 do 16.12.2014 v sume 0,93 €, zo sumy 209,56 € od 17.12.2014 do 16.1.2015 v sume 0,86 €, zo sumy 168,56 € od 17.1.2015 do 17.2.2015 v sume 0,72 €, zo sumy 127,56 € od 1 8.2.2015 do 16.3.2015 v sume 0.45 €, zo sumy 86,56 € od 17.3.2015 do 15.4.2015 v sume 0,34 €, zo sumy 45,56 € od 16.4.2015 do 15.5.2015 v sume 0,18 € a zo sumy 4,56 € od 16.5.2015 do 15.6.2015 v sume 0,02 € a trovy mediačného konania vo výške 154,75 €. Žalobu postavil na tých skutkových tvrdeniach, že žalobca so žalovaným mali uzavrieť zmluvu o úvere dňa 19.12.2012, podľa ktorej mal žalobca poskytnúť žalovanému úver vo výške 250 € a žalovaný sa ho zaviazal splatiť navýšený o príslušný poplatok vo výške 242 €, celkovo mal teda uhradiť sumu 492€, a to 12 splátkami po 41 €. Žalovaný doposiaľ podľa vyjadrenia žalobcu uhradil iba 533€ a o zaplatenie zvyšnej sumy ho žaluje. Ako prostriedky procesného útok použil skutkové tvrdenia a označil dôkazy.

2. Žalovaný sa vyjadril tak, že žalobcovi podľa svojho názoru uhradila celý úver, možno i o 250 € viac ako mala. V prípade vyhovenia žalobe však žiadala o poskytnutie splátok vo výške 20 € mesačne.

3. V replike žalobca zotrval na svojich tvrdeniach a uviedol, že žalovaný riadne nesplácal dlh, ktorý sa stal splatným 14.6.2014.

3. Súd nariadil pojednávanie na 7.12.2018, na ktoré pojednávanie sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil, a taktiež sa nedostavil žalovaný, ktorý svoju neúčasť taktiež ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadali. Súd v zmysle § 180 pojednával v ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu ako i dôkazy vyplývajúce z verejných registrov (§ 185 ods. 2 .

4. Z činnosti súdu je známe ako i z obchodného registra vyplýva, že žalobca je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje úvery z vlastných zdrojov a poskytuje spotrebiteľské úvery. Žalovaný je fyzická osoba, ktorý dňa 19.12.2012 uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere, na základe ktorej mu žalobca ako veriteľ poskytol úver vo výške 250 €. Žalovaný sa ho zaviazal vrátiť navýšený o poplatok vo výške 242 €, teda celkovo mal vrátiť sumu 492 €. Uvedenú sumu sa dlžník zaviazal vrátiť 12 mesačnými splátkami po 41 € počnúc od 20.1.2013. V zmluve bola RPMN stanovená na 304,10%.

Podľa bodu 4 všeobecných obchodných podmienok sa dlžník zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú l upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 EUR ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.

Z dôkazov zistených vo verejných registroch- priemerné úrokové miery z úveru, ktorá je voľne dostupná na internete rámci verejných registrov, vyplýva, že úroková sadzba v 4. Štvrťroku roku 2012 (t.j. doba kedy bola uzavretá úverová zmluva- december 2012) bola pri nových spotrebiteľských úveroch do 1 roka poskytovaných v bankovom sektore vo výške 9,17 % a v 2.polroku bola priemerná úroková sadzba vo výške 8,62% ročne.

Z dôkazov zistených na internete vo verejných registroch - súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2012, ktorá je voľne dostupná na internete v rámci verejných registrov vyplýva, že RPMN pre úvery od 6 do 12 mesiacov bola vo výške 44,79%

5. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti

Podľa § 53 ods. 6 občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 39 občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 písm. a), písm. b), písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný k dátumu uzavretia zmluvy (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok

Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

6. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.

7. V danom prípade súd uvedenú úverovú zmluvu zo dňa 19.12.2012 hodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, pretože žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. spoločnosťou, ktorá ako veriteľ uzatvárala zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti (vyplýva zo zmluvy o úvere a z výpisu z OR). Súd ďalej zmluvu hodnotil i podľa zákona 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy.

K uvedenému súd dodáva nasledovné a v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že dňa 01. 04. 2015 nadobudla účinnosť novela ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ku ktorému bola pripojená veta, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto novela bola prijatá zákonom č. 102/2014 Z. z. a v podstate reagovala na ustálenú rozhodovaciu prax súdov pri použití noriem Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských zmluvách. Tento záver súdu je v súlade so záverom rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014, podľa ktorého ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Je potrebné tiež uviesť, že ochranu spotrebiteľa v súčasnom právnom poriadku zabezpečuje celý komplex právnych noriem ako verejného práva, tak i práva súkromného. Verejnoprávnu ochranu spotrebiteľa garantuje najmä zák.č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý od 01.07.2007 zrušil predtým platný zákon č. 634/1992 Zb., ktorého predmetom je úprava práv spotrebiteľov a povinností výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa a označovanie výrobkov cenami. Naproti tomu súkromnoprávna ochrana spotrebiteľa náleží Občianskemu zákonníku a samostatným zákonom, ktoré boli prijaté v nadväznosti na niektoré smernice Európskej únie, týkajúce sa spotrebiteľov. Právna úprava spotrebiteľov bola výrazným spôsobom posilnená v dôsledku prijatia zák. č. 150/2004 Z.z. počínajúc dňom 01. 04. 2004, kedy bola prvá časť Občianskeho zákonníka doplnená V. Hlavou, ktorá v ust. § 52 - § 60 upravovala spotrebiteľské zmluvy a osobitný typ spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľskú zmluvu o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch. V pôvodnom znení ust. § 52 ods. 1 platnom do 31. 12. 2007 sa zákonodarca pokúsil o vymedzenie spotrebiteľskej zmluvy a podľa tohto spotrebiteľská zmluva musela spĺňať nasledovné pojmové znaky: a) ide o niektorú zo zmluvných typov uvedených v 8. časti OZ, b) zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a c) spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. K zmene vymedzenia spotrebiteľskej zmluvy došlo následne zák. č. 568/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bolo novelizované ust. § 52 ods. 1 tak, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zmyslom zavedenia osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy bola teda zvýšená ochrana slabšieho účastníka záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovarov alebo pri poskytovaní služieb, pričom pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určí dodávateľ a spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť s tým, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov. Spotrebiteľské zmluvy sa preto označujú ako štandardné zmluvy, typové zmluvy alebo zmluvy adhézne, v ktorých zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ. Zákon č. 568/2007 Z.z. v novom ods. 2 § 52 zakotvil pravidlo o spôsobe aplikácii ustanovení občianskeho zákona o spotrebiteľských zmluvách a predpísal povinnú aplikáciu tých ustanovení zákona, ktoré upravujú právne vzťahy, v ktorých je účastníkom spotrebiteľ, za podmienky, že tieto ustanovenia sú v jeho prospech s tým, že odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Uvedený zákon, ktorý s účinnosťou od 01. 01. 2008 nahradil ust. § 52 novým znením, v prechodnom ustanovení § 879j zaviedol nepravú spätnosť pôsobnosti tohto zákona. Doterajšie ustanovenie § 52 ods. 2 bolo však nejasné a vyvolávalo viacero otázok o dôvode jeho zaradenia do zákona, keďže tento nie je uvedený ani v dôvodovej správe, ktorá len konštatuje, že „zavádza absolútnu neplatnosť dojednaní, ktoré obchádzajú ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách“. Ako to potvrdila nejednotná rozhodovacia prax súdov, zostalo preto sporné, či zákon pod formuláciou „všetky ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ“ má na mysli len ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo aj ustanovenia Obchodného zákonníka a iných zákonov, v ktorých vystupuje v zmluvnom vzťahu spotrebiteľ. Zvlášť vo vzťahu k ust. § 53 OZ, ktoré obsahuje výpočet zmluvných podmienok, ktoré majú za účel ochraňovať spotrebiteľa tým, že zakotvenie neprijateľnej zmluvnej podmienky do zmluvy je sankcionované absolútnou neplatnosťou takéhoto ustanovenia a vzťahuje sa na všetky druhy a typy zmlúv, v ktorých ako účastníci vystupujú spotrebiteľ a dodávateľ bez ohľadu na to, či daný zmluvný typ upravuje Občiansky zákonník, alebo iný zákon. Jednoznačnú odpoveď prináša až zák. č. 102/2014 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od 01. 05. 2014 dopĺňa ustanovenie § 52 ods. 2 o vetu tretiu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Zákonodarca tak definitívne odstránil doterajšie pochybnosti o tom, ustanovenia ktorého právneho predpisu sa použijú prednostne v právnych vzťahoch, týkajúcich sa spotrebiteľa. Nakoľko právny predpis, ktorého súčasťou uvedené ustanovenie je, nemá prechodné ustanovenia, znamená to, že od jeho účinnosti sa predmetné ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok NS SR 3 MCdo 12/2014 z 21. 04. 2015, 8 MCdo 1/2014 z 30. 03. 2015). Posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora popísaných hľadísk súd dospel k záveru, že i keď sporom dotknutá zmluva je zmluvou úverovou, na ktorú dopadá tretia časť Obchodného zákonníka je tiež zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva a to zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, Smernicu rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 a Zákon o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vzniku právnych vzťahov ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nepochybne je totiž zmluvou typovou, uzatvorenou medzi pôvodným veriteľom, ktorý bol podnikateľom a predmet konania sa týkal jeho podnikateľskej činnosti (dodávateľ) a žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý nemá možnosť jej predformulovaný obsah ovplyvniť a teda pri vzájomnej kontrakcii bola zjavná faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Za danej situácie tak na právne vzťahy strán konania je dôvodné použiť ustanovenie Občianskeho zákonníka a to aj pokiaľ ide o posúdenie tak samotnej úverovej zmluvy, ako i ďalšie právne inštitúty z toho vyplývajúce.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že i na predmetnú úverovú zmluvu je potrebné primárne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka v spojitosti s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa a ďalšími.

8. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 19.12.2012 žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom úverovú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi nimi záväzkovo právny vzťah. Na jeho základe žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 250 , ktorá skutočnosť nebola žalovaným rozporovaná, a teda je nesporná. Ďalej mal súd preukázané a stotožnil sa so skutkovými tvrdeniami žalobcu v tom, že žalovaný zaplatil 533 €, keďže žalovaný vo vyjadrení uviedol, že zaplatil úver a ešte i viac ako mal, teda nespochybnil tvrdenie žalobcu o výške uhradenej, a preto súd toto tvrdenie považuje za nesporné..

Ďalej mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že úverovú zmluvu zo dňa 19.12.2012 je nutné považovať za zmluvu bez úročnú a bez poplatkov, preotže RPMN v nej uvedené je v rozpore so zákonom, odporuje dobrým mravom, a teda v tejto časti je v rozpore s ustanovením § 39 OZ. Rovnako tak v rozpore s ustanovením § 39 je i požadovaný 32% úrok, keďže tento taktiež odporuje zákonu a dobrým mravom.

Uvedený rozpor vzhliadol súd najmä v tom, že podľa zákona odplata a teda RPMN môže byť maximálne 2 násobkom priemernej ročnej miery nákladov. Tá v danom období, ako vyplýva zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 4. štvrťrok 2012, ktorá je voľne dostupná na internete rámci verejných registrov bola pre úvery do 1500 € od 6 do 12 mesiacov vo výške 44,79%. Z daného teda vyplýva, že maximálna miera nákladov, t.j. maximálna RPMN mohla byť vo výške 89,58%. Ak teda žalobca dojednal so žalovaným úver, ktorého RPMN je 304,10%, je nutné konštatovať, že takto dojednaná časť zmluvy odporuje zákonu, prieči sa dobrým mravom, a preto je neplatná. Ak je teda údaj o RPMN neplatný, môže sa konštatovať, že tento údaj absolútne absentuje v zmluve a tým zmluva postráda náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý nedostatok esenciálnej náležitosti robí zmluvu bezúročnú a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch).

Taktiež v zmluve nie je uvedená úroková sadzba, iba v obchodných podmienkach sa konštatuje, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšná časť náklady na vypracovanie zmluvy (bod 10 VOP). Uvedené konštatovanie nepostačuje na naplnenie esenciálnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, kedy musí byť jasne a striktne uvedená úroková sadzba ako i ďalšie náležitosti týkajúce sa úrokov podľa zákona. Uvedený nedostatok taktiež sankcionuje zmluvu a robí ju bez poplatkov a bezúročnú (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch). Žalobca nepreukázal žiadnym skutkovým tvrdením a dôkazom, že údaj o úroku by bol súčasťou zmluvy, a preto sa súd prikláňa i v tomto bode k absencii náležitosti zmluvy, ktorá absencia je sankcionovaná bezúročnosťou zmluvy.

Z uvedeného teda vyplýva, že ak žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 250 €, pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy platí, že žalovaný mal vrátiť len toľko, koľko mu bolo poskytnuté, to znamená mal vrátiť sumu 250 €, pričom žalovaný vrátil sumu 533 €, ktorá pokrýva i všetky ďalšie uplatnené nároky žalobcu v konaní, a preto súd žalobu zamietol.

K ďalším uplatneným nárokom žalobcu v konaní, t.j. k úroku, úroku z omeškania, poplatkom za upomienku, súd dodáva nasledovné: Ako vyplýva z odôvodnenia vyššie žalobca nemal nárok na žiadny poplatok, pretože zmluvu je potrebné hodnotiť za zmluvu bez poplatkov, a preto nárok na zaplatenie 193,56 €, ako zostatok poplatku je nedôvodný.

Čo sa týka zaplatenia úroku vo výške 32% súd poznamenáva, že tento je nedôvodný, keďže zmluva je bezúročná, a navyše úrok v takejto výške odporuje zákonu a dobrým mravom, a preto je v zmysle § 39 neplatný. Uvedené vyplýva z toho, že podľa dôkazu dostupného z verejných registrov- priemerné úrokové miery z úveru bola úroková sadzba pri nových spotrebiteľských úveroch do 1 roka v 4. Štvrťroku roku 2012 (t.j. doba kedy bola uzavretá úverová zmluva- december 2012) pri nových spotrebiteľských úveroch poskytovaných v bankovom sektore vo výške 9,17%, teda požadovaný úrok vo výške 32% prevyšuje dané hodnoty takmer štvornásobne, a preto je potrebné ho považovať za úrok v rozpore s dobrými mravmi a zákonom, a preto takéto plnenie nie je možné priznať.

K uplatneným trovám mediačného konania súd uvádza, že vznik týchto trov nebol žalobcom v konaní žiadnym spôsobom preukázaný. Žalovaný poprel, že by ho bol niekto za účelom mediácie kontaktoval, a teda žalobca v danom smere neuniesol dôkazné bremeno, bremeno tvrdenia a svoje skutkové tvrdenie nepreukázal. Okrem toho dohoda o mediácii (bod 13 VOP) bola vopred dohodnutá vo formulárovej zmluve, a žalovaný nemal právo ovplyvniť žiadnym spôsobom jej text, nemal právo odmietnuť a zabrániť tak vzniku trov. Podľa § 53 je táto dohoda neplatným dojednaním, nakoľko nebola individuálne dojednaná.

K uplatnenému nároku na zaplatenie poplatku za upomienku súd udáva, že vznik tohto poplatku nebol žalobcom v konaní žiadnym spôsobom preukázaný, a teda žalobca v danom smere neuniesol dôkazné bremeno, bremeno tvrdenia a svoje skutkové tvrdenie nepreukázal. Okrem toho dohoda o mediácii (bod 4 VOP) bola vopred dohodnutá vo formulárovej zmluve, a žalovaný nemal právo ovplyvniť žiadnym spôsobom jej text, nemal právo odmietnuť a zabrániť tak vzniku trov. Podľa § 53 je táto dohoda neplatným dojednaním, nakoľko nebola individuálne dojednaná. Ak mal podľa VOP žalovaný platiť 4 € za upomienku, znamenalo by že žalobca by mu musel zaslať 12 upomienok, pričom žalobca však vôbec nepreukázal v konaní dôkazmi, že by mu vznikli takéto výdavky, že by žalovaného vyzýval na zaplatenie dlhu. Okrem toho sa javí byť daný poplatok za upomienky neprimerane vysoký a spotrebiteľa neprimerane sankcionuje.

K uplatnenému úroku z omeškania súd dodáva, že tento priznať nie je možné, keďže žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie istiny (sumy poplatku vo výške 193,56 € ani sumy istiny úveru, keďže táto bola celá uhradená), tak nemohol vzniknúť ani nárok na zaplatenie príslušenstva, ktoré môže žalobca požadovať iba zo sumy s platbou ktorej sa dostal do omeškania resp. ktorý súvisí s nárokom žalobcu, ktorý je dôvodný a zákonný.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 a žalovanému úspešnému v konaní súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.