Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_10Csp-89-2018.pdf
PDF · 80.33 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/89/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04, Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanému J. B., V.. XX.X.XXXX, B. P. R. R., v konaní o zaplatenie 1.300,20 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 1.300,20 € spolu so
- zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a
- ročným úrokom z omeškania 0,55 % zo sumy 1.300,20 € od 14.3.2016 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500 € a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500 €, len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.300,20 € do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť aj sumu 83,99 € titulom nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
IV. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.5.2018 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.300,20 € spolu so
- zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a
- ročným úrokom z omeškania 0,55 % zo sumy 1.300,20 € od 14.3.2016 do zaplatenia tak, že tento úrok z omeškania a táto zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1.500 € a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1.500 €, len 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.300,20 € do zaplatenia sumy 83,99 € a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že ako veriteľ 8.4.2015 so žalovaným uzavrel zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol úver vo výške 1.500 €. Žalovaný ho mal zaplatiť podľa dohody 36 mesačnými splátkami po 53,08 € v termínoch dohodnutých v splátkovom kalendári. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou 8. a nasledujúcich splátok a to napriek predchádzajúcemu upozorneniu veriteľa o možnosti okamžitého zosplatnenia úveru v zmysle ust. § 565 Obč. zákonníka. Žalobca preto úver zosplatnil a toto oznámenie bolo žalovanému doručené 26.2.2016. Úver bol zosplatnený 14.3.2016 a žalovaný zvyšok úveru, ale ani predtým dlžné splátky žalobcovi nezaplatil. Na splátkach žalovaný celkovo dlhuje sumu 1.300,20 €, keďže na úver zaplatil len 610,68 €. Žalovaný uplatnil nárok na zmluvnú pokutu a aj úroky z omeškania v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 %-uálnych bodov.
3. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval a k žalobe pripojil oznámenie o zosplatnení zo dňa 22.2.2016, pokus o zmier pred začatím súdneho konania, úverovú zmluvu, dôkaz o doručení oznámenia o zosplatnení úveru, prehľad o splácaní úveru žalovaným a dôkaz o poskytnutí úveru žalovanému.
4. Súd vo veci rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu, ktorý sa však neporadilo žalovanému doručiť do vlastných rúk, v dôsledku ktorej skutočnosti bol platobný rozkaz zrušený v zmysle ust. § 266 ods. 3 C.s.p.. Žaloba, jej prílohy a poučenie žalovaného boli potom žalovanému doručované spôsobom, ktorý predpokladá ust. § 116 ods. 2 C.s.p., teda oznámením o doručení týchto listín žalovanému na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu s tým, že po 15 dňoch od zverejnenia sa tieto listiny považovali za doručené napriek tomu, že sa o nich adresát nedozvedel.
5. Súd následne nariadil pojednávanie na deň 6.12.2018, na ktorý predvolal procesné strany - právneho zástupcu žalobcu a žalovaného z adresy evidovanej v Registri obyvateľov Slovenskej republiky.
6. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe ani obsah listinných dôkazov pripojených k žalobe nerozporoval, nenamietal a preto sa v zmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p. považovali za nesporné.
7. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu, ktoré predložil žalobca a vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:
8. Strany sporu uzavreli dňa 8.4.2015 zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový limit vo výške 1.500 € pri mesačnej splátke úveru 53,08 €, počte splátok 36, celkovej čiastke k zaplateniu 2.060,88 €, RPMN úveru 26,84 % a priemernej hodnote RPMN ku dňu podpísania úverovej zmluvy 34,42 %, pri úrokovej sadzbe 17,77 % ročne, zročnosti prvej splátky úveru 10.5.2015 a konečnej splatnosti úveru 10.4.2018, mesačnej periodicite splácania a so zročnosťou mesačnej splátky vždy k 10. dňu v mesiaci. V článku 8 bod 1 úverovej zmluvy bol dohodnutý nárok veriteľa na zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čiže 14,6 % ročne, pričom tento nárok bol dohodnutý popri práve veriteľa požadovať zákonné úroky z omeškania. Právo veriteľa pre nesplácanie úveru úver zosplatniť, bolo dohodnuté v čl. 13 bod 1 písm. a/ zmluvných dojednaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaný bol na úhradu svojho záväzku z úverovej zmluvy zaplatil viac, než sumu, ktorú uviedol žalobca a totiž sumu 610,68 €. Žalovaný k 22.2.2016, kedy žalobca upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia úveru, dlhoval žalobcovi 261,72 € na dlžných splátkach, čiže viac ako 3 mesačné splátky. Žalovaný bol týmto listom upozornený, že ak tento dlh nezaplatí do 15 dní od doručenia tohto oznámenia, jeho všetky záväzky z úverovej zmluvy, ktoré sú splatné v budúcnosti, sa stanú splatnými, čím žalovaný stratí výhodu splátok. Tento list bol podľa podpísanej doručenky žalovanému doručený 26.2.2016 a 15-dňová lehota následne uplynula 13.3.2016. Dňom 14.3.2016 sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dovtedy nezaplatených splátok, ale aj zvyšku nesplateného úveru. Pred podaním žaloby na súd vznikli žalobcovi ešte náklady spísaním pokusu o zmier - listu zo dňa 17.3.2016, kedy žalobca využil služby advokáta a zaplatil mu odmenu za tento úkon právnej služby vo výške 73,69 € a režijný paušál vo výške 10,30 €, čím mu vznikli náklady spojené s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 83,99 €, ktoré tvoria príslušenstvo pohľadávky.
9. Podľa presvedčenia súdu a vykonaného dokazovania medzi stranami sporu vznikla platná úverová zmluva, ktorá obsahovala všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako ich vymedzovalo vtedy platné ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
10. Nárok žalobcu na zaplatenie zvyšku úveru (podľa dohody zmluvných strán mal žalovaný celkovo zaplatiť sumu 2.060,88 €) a na zmluvný úrok nachádza právnu oporu v ust. § 497 a nasl. Obch. zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec pre úpravu úverovej zmluvy.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
13. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
14. Nárok žalobcu na úroky z omeškania vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverového vzťahu nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka. Žalobca mohol požadovať úroky z omeškania o 5 %-uálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Popri úrokoch z omeškania však požadoval aj zmluvnú pokutu, ktorá je zabezpečovacím inštitútom pre plnenie povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas. Nárok žalobcu na zmluvnú pokutu nachádza právnu oporu vo vyššie citovaných ustanoveniach úverovej zmluvy, ale aj v ust. § 544 a nasl. Obč. zákonníka. Keďže žalobca požadoval zmluvnú pokutu popri zákonných úrokoch z omeškania, ktoré popri zmluvnej pokute požadoval v nižšej výške, postupoval v súlade s ust. § 3a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z..
15. Podľa § 3a ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 %-uálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
16. Podľa § 3a ods. 2 citovaného nariadenia vlády za sankcie podľa ods. 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.
17. Podľa § 3a ods. 3 citovaného nariadenia vlády ak sankcie podľa ods. 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.
18. Ku dňu 14.3.2016, keď sa žalovaný dostal do omeškania so zvyškom zosplatneného úveru, bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 % ročne, teda maximálna výška úrokov z omeškania mohla predstavovať 5,05 % ročne a ich trojnásobok predstavoval sadzbu 15,15 % ročne, čo je súčet požadovanej zmluvnej pokuty a úroku z omeškania do momentu dosiahnutia sumy 1.500 €, ktorá suma predstavovala poskytnutú istinu úveru. Súd žalobu považoval za plne dôvodnú a preto jej v celom rozsahu vyhovel.
19. Vzhľadom na 100%-ný úspech žalobcu v konaní súd priznal žalobcovi proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.