Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/13/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: STEFE Trnava, s.r.o., IČO: 36 277 215, so sídlom Františkánska 16, Trnava, proti žalovaným: X. G. E., U. XX.X.XXXX, R. V. XX/A, F., X. K. E., U. XX.X.XXXX, R. V. XX/A, F., o zaplatenie 572,34 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 572,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 572,34 eur od 10.01.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. Súd r u š í platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 22C/13/2017-22 zo dňa 2.8.2017.

III. Žalobca m á voči žalovaným v 1. a 2. rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca svojou žalobou doručenou súdu dňa 15.2.2017 žiadal zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 572,34 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 572,34 eur od 10.1.2017 do zaplatenia z titulu nezaplatených platieb za užívanie bytu. 2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že vykonáva správu bytového domu súp. č. XXXX na Z. V. XX/A H. F., a to na základe Zmluvy o výkone správy majetku zo dňa 16.4.2007. Žalovaní užívali 1-izbový byt č. 2 vo vchode V. XX/A, vlastníkom ktorého je Mesto Trnava, a to na základe Zmluvy o nájme bytu zo dňa 17.6.2013, pričom nájom bytu skončil uplynutím doby určitej dňa 31.5.2016. Od 1.6.2016 žalovaní užívali byt bez právneho dôvodu. Žalobca z účtovných dokladov zistil, že žalovaní nezaplatili platby za užívanie predmetného bytu, za obdobie od 1.7.2016 do 31.12.2016. Mesačné platby boli určené vo výške pôvodného nájomného, a to od 1.6.2013 vo výške 95,39 eur mesačne, čo predstavuje za žalované obdobie sumu 572,34 eur (šesť mesiacov x 95,39 eur). Žalovaní boli vyzvaní na úhradu dlžnej sumy upomienkou zo dňa 3.1.2017, ktorú neprevzali v odbernej lehote, pričom zásielka sa vrátila žalobcovi dňa 9.1.2017. Žalobca k žalobe priložil Zmluvu o nájme bytu zo dňa 17.6.2013, Súhlas Mesta Trnava zo dňa 29.5.2013, tlačivo žalobcu návrh na súdne vymáhanie pohľadávky - nájomné byty zo dňa 6.2.2017, predpis mesačnej zálohovej úhrady za plnenia za užívanie bytu platný od 1.6.2013, prehľad bývajúcich čl. 10, upomienku - posledný pokus o zmier zo dňa 3.1.2017 s fotokópiou nedoručenej zásielky čl. 14, sumárnu analýzu platieb čl. 12.

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 22C/13/2017-22 zo dňa 2.8.2017. Nakoľko sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovaným do vlastných rúk, súd ho vo výroku II. tohto rozsudku v zmysle § 266 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) zrušil.

4. Žalovaným bola žaloba s prílohami doručená v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku dňa 6.10.2017, k tejto sa nevyjadrili.

5. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pretože podľa názoru súdu bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- €. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli (č.l. 40 spisu). Sporové strany neboli na verejnom vyhlásení rozsudku prítomné.

6. Súd vykonal nasledujúce dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a lustráciou žalovaných v registri obyvateľov, pričom zistil nasledovný skutkový stav. Žalovaní uzatvorili dňa 17.6.2013 so žalobcom nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo užívanie 1-izbového bytu č. 2 na ulici V. XX/A H. F., a to na dobu určitú do 31.5.2016. V nájomnej zmluve sa zaviazali uhrádzať nájomné za užívanie predmetného bytu vo výške 95,39 eur mesačne. Medzi stranami nebolo sporné, že odo dňa 1.6.2016 užívali žalovaní predmetný byt bez právneho dôvodu. Nakoľko žalovaní neplatili žalobcovi žiadne platby za užívanie bytu, vyzval ich tento upomienkou zo dňa 3.1.2017 na úhradu dlžných platieb, pričom uvedená upomienka sa žalobcovi vrátila dňa 9.1.2017 s poznámkou pošty “neprevzaté v odbernej lehote”. Žalobca si touto žalobou uplatňuje nárok na úhradu platieb za užívanie bytu za obdobie od 1.7.2016 do 31.12.2016, t.j. 6 mesiacov. Z lustrácie žalovaných v registri obyvateľov zo dňa 23.3.2017 súd zistil, že žalovaní mali trvalý pobyt hlásený na adrese V. XX/A.

7. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého vzniká veriteľovi právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť takýto záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (ods. 1) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.(ods. 2) Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (ods. 1) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (ods. 2) Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. V predmetnej veci mal súd preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom, ktorý žalovaní nesporovali, a z ktorého vyplýva, že žalovaní nemali v čase, za ktorý je žiadaná úhrada dlhu (vydanie bezdôvodného obohatenia) uzavretú nájomnú zmluvu, a teda predmetný byt užívali bez právneho titulu / dôvodu. V otázke výšky bezdôvodného obohatenia sa potom súdu javilo ako najreálnejšie a najspravodlivejšie vychádzať z naposledy určeného nájomného platného od 17.6.2013 k danému typu bytu a v danej lokalite ( analogicky Rč 53/2000: ,,Výšku bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní nebytových priestorov na základe neplatnej nájomnej zmluvy určí súd peňažnou sumou, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie obdobných nebytových priestorov, spravidla práve formou nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy.“) Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že majetok žalovaných sa nezmenšil, k čomu by prišlo, keby za užívanie predmetného bytu riadne platili. Súd tak žalobcovi priznal ním uplatňovanú sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 572,34 eur (95,39 eur mesačne x šesť mesiacov užívania bytu). 9. Nakoľko žalovaní nezaplatili dlh v lehote splatnosti, keď na úhradu dlžnej sumy boli vyzvaní upomienkou zo dňa 3.1.2017, ktorá bola doručená dňa 9.1.2016 (dňom vrátenia nedoručenej zásielky žalobcovi analogicky k ustanoveniu § 111 ods. 3 , a teda od 10.1.2017 boli v omeškaní, vznikol žalobcovi tiež ním uplatňovaný nárok na úhradu úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal v ním uplatňovanej výške 5,00% ročne, keď pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal zo základnej úrokovej sadzby ECB ktorá ku dňu 10.1.2017 bola 0 % ročne.

10. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, keď žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal voči žalovaným náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.). O výške náhrady trov konania žalobcu, bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.).