Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-96-2017.pdf
PDF · 145.36 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/96/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Renátou Šiškovou v spore žalobcu: Urbárske lesné a pasienkové spoločenstvo Jedľové Kostoľany, so sídlom Jedľové Kostoľany č. 635, IČO: 42368839, zastúpeného v konaní advokátom: JUDr. Beatrica Babačová, so sídlom Šamorín, Hlavná č. 43, proti žalovanému 1/: Slovenský poľovnícky zväz, so sídlom Bratislava, Štefánikova č. 10, IČO: 00178144 a proti žalovanému 2/: Poľovnícke združenie Čelár Hostie, so sídlom Hostie č. 423, IČO: 00178144112, obaja žalovaní zastúpení advokátskou kanceláriou: Jurovatý & Partners, s.r.o., so sídlom Bratislava, Námestie SNP č. 14, IČO: 36862703, o zaplatenie 895,85 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie voči žalovanému 1/ zastavuje.
II. Súd žalobu voči žalovanému 2/ zamieta.
III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ trovy konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou podanou dňa 29.09.2017 na Okresnom súde Nitra domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť 895,85 eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že Urbárske lesné a pasienkové pozemkové spoločenstvo Jedľové Kostoľany je vlastníkom poľnohospodárskych a lesných pozemkov zaradených do uznaného poľovného revíru Čelár evidovaných na príslušných listoch vlastníctva pre katastrálne územie obce Jedľové Kostoľany. Uvedená celková výmera dotknutých pozemkov je 138,17 ha, t. j. 49,74 ha trvalo trávnych porastov; 6,43 ha ornej pôdy a 82 ha lesných pozemkov. Užívateľ uvedených poľovných pozemkov, a to žalovaní v 1. a 2. rade, do dnešného dňa nepristúpili k uzatvoreniu dodatku k Zmluve o užívaní poľovného revíru Čelár so žalobcom ako dotknutým vlastníkom predmetného spoločného majetku. A ani riadne a včas zmysle už uzatvorenej Zmluvy o užívaní poľovného revíru Čelár neuhradil tomuto subjektu finančnú náhradu za ich časť a užívanie ich poľnohospodárskych a lesných pozemkov pre svoju dohodnutú poľovnícku činnosť s ostatnými vlastníkmi. Žalovaný v 1. a 2. rade do dnešného dňa z celkovej dlžnej sumy za užívanie uvedených poľnohospodárskych a lesných pozemkov za roky 2014 až 2016 v celkovej výške 895,85 eur neuhradili žalobcovi žiadnu finančnú čiastku, pritom uvedená úhrada za užívanie poľovného revíru sa v zmysle predmetnej zmluvy, ku ktorej sa odporcovia zaviazali, bola stanovená tak, že sa vykoná jednorazovo vždy od 15. do 20. februára v aktuálnom roku. Pričom títo odporcovia si takto svoju dohodnutú povinnosť nesplnili ani najneskôr do 31.12. príslušného kalendárneho roka, za ktorý tieto pozemky užívali na svoju poľovnícku činnosť. Svojho nároku sa žalobca domáhal s ohľadom na ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobcu. V roku 2017 žalobca na základe zistenia vo svojej účtovnej evidencie zistil, že mu žalovaný v prvom a druhom rade neuhradili uvedené dlžné nájomné za užívanie dotknutých poľovných pozemkov v k. ú. Obce Jedľové Kostoľany. Na základe tejto skutočnosti bola vystavená faktúra č. 1121003, faktúra č. 11210004 a faktúra č. 11210005. Vo faktúre č. 1121003 bola určená náhrada za obdobie od 01.07.2014 do 31.12.2014 v celkovej sume 179,17 eur, vo faktúre č. 1121004 bola určená náhrada za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 v celkovej sume 358,34 eur a vo faktúre č. 1121005 bola určená náhrada za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016 v celkovej sume 358,34 eur. Dátum splatnosti všetkých faktúr žalobca určil na deň 17.10.2016, vzhľadom k tomu sú žalovaní od 18.10.2016 v omeškaní s úhradou za užívanie pozemkov začlenených do uznaného poľovného revíru Čelár, preto má žalobca nárok aj na úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne. Žalobca si tiež uplatnil nárok na úhradu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a náhrady trov konania.
2/ Okresný súd Nitra vo veci samej rozhodol platobným rozkazom č. k. 27Cb/96/2017 - 41 zo dňa 04.10.2017. Platobný rozkaz bol doručený žalovanému 1/ do vlastných rúk dňa 12.10.2017 a žalovanému 2/ do vlastných rúk dňa 27.10.2017. Obaja žalovaní proti nemu podali odpor s vecným odôvodnením v zákonom stanovenej lehote pre podanie odporu, a preto bol uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/96/2017 - 73 zo dňa 22.11.2017 zrušený podľa § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku v celom rozsahu a súd nariadil pojednávanie.
3/ Žaloba bola spolu s prílohami a poučením žalovanému 1/ doručená dňa 12.10.2017 do vlastných rúk a žalovanému 2/ doručená dňa 27.10.2017 do vlastných rúk.
4/ Žalovaný 1/ v podanom odpore ( čl. 42 a nasl. ) uviedol, že Zmluva o užívaní spoločného poľovného revíru umožňujúca výkon práva poľovníctva nie je uzatvorená so SPZ. SPZ nie je zmluvnou stranou. Keďže SPZ nie je užívateľom poľovného revíru, nevyužíva pozemky Urbárskej lesnej a pasienkovej spoločnosti Jedľové Kostoľany. Tým pádom neexistuje právny dôvod, na základe ktorého by mal žalovaný v 1. rade platiť žalobcovi. Z toho dôvodu žalovaný v 1. rade nie pasívne legitimovaný v zmysle tejto žaloby.
5/ Žalovaný 2/ v podanom odpore ( čl. 70 a nasl. ) uviedol, že v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie. Žalovaný v 2. rade je taktiež poľovníckou organizáciou s právnou subjektivitou, pretože spĺňa podmienky v zmysle uvedeného ustanovenia. Na webovej stránke žalovaného v 2. rade pzcelar.szm.com je uvedené, že sa riadia stanovami SPZ. Táto právna otázka bola vyriešená už vo viacerých súdnych rozhodnutiach, napr. v konaní vedenom na OS Nitra, sp. zn. 12C/155/2015, ktoré potvrdil aj KS Nitra. Zmluva o užívaní spoločného poľovného revíru umožňujúca výkon práva poľovníctva nie je uzatvorená so SPZ. SPZ nie je zmluvnou stranou. Keďže SPZ nie je užívateľom poľovného revíru, nevyužíva pozemky Urbárskej lesnej a pasienkovej spoločnosti Jedľové Kostoľany. Tým pádom neexistuje právny dôvod, na základe ktorého by mal žalovaný 1/ platiť žalobcovi. Z toho dôvodu žalovaný v 1. rade nie pasívne legitimovaný v zmysle tejto žaloby. Žalovanému v 2. rade nie je jasné, na základe akého právneho titulu sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy a naviac spoločne a nerozdielne, pretože na jednej strane poukazuje na zmluvu o užívaní poľovného revíru Čelár zo dňa 14.07.2014 a z nej vyplývajúce platenie nájomného, a na strane druhej uvádza, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia sa. Okrem toho žalobca nepreukázal, že splnil všetky zákonné aj zmluvné podmienky pre platenie nájomného. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu v návrhu, že urbárske spoločenstvo je vlastníkom poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Čelár, nakoľko vlastníkmi sú jednotliví vlastníci, resp. spoluvlastníci ako členovia urbáru. Žalobca nepreukázal, že členovia urbáru ho poverili právnymi úkonmi súvisiacimi s výkonom práva poľovníctva, pretože niektorí z nich postúpili výkon práva poľovníctva poľnohospodárskemu družstvu. Žalovaný v 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu týmto podáva v zákonom stanovenej lehote proti predmetnému platobnému rozkazu odpor a žiada, aby súd platobný rozkaz Okresného súdu Nitra zo dňa 04.10.2017, sp. zn. 27Cb/96/2017 - 41 zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.
6/ Žalobca sa k podanému odporu žalovaného 1/ a k podanému odporu žalovaného 2/ nevyjadril.
7/ Súd v danom prípade nariadil pojednávanie na deň 27.04.2018, pričom na pojednávanie sa dostavili obaja právni zástupcovia.
8/ Na pojednávaní bola prednesená žaloba, ku ktorej sa vyjadril právny zástupca žalovaných 1/ a 2/. Následne na pojednávaní dňa 20.06.2018 súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného 1/, výsluchom žalovaného 2/ a na pojednávaní dňa 07.12.2018 súd vykonal dokazovanie výsluchmi štatutárov žalobcu a oboznámením obsahu spisu, najmä žaloby s jej prílohami a ďalších listinných dôkazov ich prečítaním: Žaloba čl. 1-3, Faktúry čl. 37-39, Platobný rozkaz čl. 41, Odpor žalovaného 1/ s prílohami čl. 42-64, Plná moc čl. 69, Odpor žalovaného 2/ s prílohami čl. 70-72, Uznesenie o zrušení platobného rozkazu čl. 73, Lustrácia čl. 88, čl. 124, Ospravedlnenie čl. 222-223, Splnomocnenie čl. 225. Súd nevykonal dokazovanie čítaním listín alebo oboznámenia ich obsahu z čl. 4-36, čl. 92, čl. 95-113, čl. 115-120, čl. 125-221, čl. 232-235, čl. 236-251, čl. 252, čl. 255-269, pretože odpisy listín boli stranám sporu v priebehu konania doručené a tieto listiny neboli, ako ani ich obsah, protistranou spochybnené ( § 204 CSP ). Zároveň s týmto postupom súhlasili obe strany sporu. K spôsobu oboznámenia listinných dôkazov neboli žiadne pripomienky.
9/ Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol: My sa pridržiavame vyjadrení v podanej žalobe, keď medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzavretiu žiadnej zmluvy k pozemkom, ktoré užíva žalovaný 2/, pričom nedošlo ani k uzavretiu dohody o užívaní pozemkov PZ Čelár. Žalobca zistil, že pozemky, ktoré spravuje žalobca, sú nelegitímne užívané a pri výmere postupoval sumou podľa zmluvy 2, resp. 3 eurá za jeden hektár. Na základe toho žalobca požiadal o úhradu a doložil aj faktúry, ktoré však žalovaný nepreberal a boli doručované aj miestnym rozhlasom a verejnou vyhláškou. Čo sa týka žalovaného 1/ vychádzame z toho, že žalovaný 2/ nemá právnu subjektivitu, aj IČO, ktoré má, je len rozšírením IČA žalovaného 1/, preto sme ich zažalovali obidvoch. Čo sa týka priloženej zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru Čelár, tak túto podpísal za vlastníkov pán Pupák a túto sme priložili len za účelom preukázania a vypočítania, aby sme vedeli, o čo sa žalovaný obohatil a čo ušlo žalobcovi. Domáhame sa teda v tomto konaní bezdôvodného obohatenia. Domáhame sa nároku od 01.07.2014 do 31.12.2014 a za rok 2015 a 2016. Žalobca bol 30.06.2014 zapísaný do registra. K otázke, či poverili jednotliví vlastníci pozemkov žalobcu aj na výkon práva poľovníctva, právny zástupca žalobcu uviedol: Nežalujeme výkon práva poľovníctva, ale ide tu o užívanie poľovných pozemkov a žalobca vystavil faktúry a nárok žiadal od žalovaného hneď, ako sa dozvedel, že dochádza k užívaniu pozemkov, čo bolo v októbri 2016, keď zistil, že nie je ani uzavretá žiadna zmluva. Tak ako bolo uvedené, už v predchádzajúcom konaní sme preukázali svoj nárok, ktorý nám bol aj uhradený a jednotlivé doklady boli priložené k faktúram, ktoré žalovaný neprevzal a tieto neprevzaté zásielky nemám so sebou. V zásielke sa nachádzala výzva na úhradu spolu s rozhodnutím Okresného úradu, v ktorom boli uvedené jednotlivé LV, avšak samotné LV súčasťou zásielky neboli, čo v podstate ani ich rozsah neumožňoval. Nemám informáciu ani vedomosť o tom, že by z urbáru Jedľové Kostoľany niekto vystúpil, teraz v tejto chvíli nedisponujem zoznamom vlastníkov nehnuteľnosti, iba zoznamom členov výboru. Zmluva, ktorá bola predložená spolu so žalobou, sa netýka Urbárskeho spoločenstva Jedľové Kostoľany, táto bola uzatvorená s iným Urbárom a bola súdu predložená len za účelom preukázania spôsobu výpočtu bezdôvodného obohatenia.
10/ Právny zástupca žalovaného 1/ a žalovaného 2/ na pojednávaní uviedol: Pokiaľ ide o faktúry, ktoré sú predmetom tohto konania, namietam, že taktiež nikdy neboli doručené žalovanému 2/, takže nevznikol žalobcovi právny nárok na zaplatenie či už nájomného, alebo bezdôvodného obohatenia sa. Z týchto dôvodov žiadam žalobu voči žalovanému 2/ zamietnuť s tým, že žalobu žiadam zamietnuť aj pre žalovaného 1/ pre nedostatok pasívnej legitimácie. Všetkým vlastníkom pôvodných pozemkov patriacich do poľovného revíru PZ Čelár bolo riadne vyplatené oproti predloženiu LV, pretože táto podmienka je zakotvená aj v zmluve o užívaní poľovného revíru a okrem toho sa nachádza aj v informácii PZ Čelár, ktorá bola vyvesená na úradnej tabuli obecného úradu Hostie a Jedľové Kostoľany odo dňa 02.04.2015. Myslím si, že aj v takomto istom spore vedenom na OS NR za obdobie rokov 2016-2017 chýbajú LV a ak ich žalobca nemá v spomínanom súdnom spore, tak ich zrejme nevie predložiť ani v tomto súdnom spore. Vzhľadom na to, že PZ žalobcu uviedla, že sa domáhajú bezdôvodného obohatenia, vznášam námietku premlčania. A ešte na upresnenie by som uviedol, že pani doktorku asi pomýlilo, že v minulosti sa v súdnych sporoch používalo označenie Slovenský poľovnícky zväz - poľovnícke združenie, avšak to už bolo vyriešené a poľovnícky zväz má svoju subjektivitu a má aj všetky atribúty, ako aj stanovy a majetok. Namietame časť nároku, ktorý je premlčaný z dôvodu, že ako je známe, v prípade bezdôvodného obohatenia je subjektívna 2 - ročná premlčacia lehota.
11/ Žalobca ( štatutár Ing. Milan Dobiaš, PhD. ) na pojednávaní uviedol: Poľovnícke združenie Čelár ( ďalej aj len PZČ ) nás neoslovilo, aby sme sa v tejto veci spoločne vysporiadali a nemám o tom vedomosť. My sme vyzvali Poľovnícke združenie faktúrami a listami, ktoré však neboli prebrané. Keď chcel zástupca Poľovníckeho združenia Čelár s nami niečo riešiť, tak je tam jeden člen vo výbore, ktorý je zároveň členom aj združenia a je o tom všetkom informovaný. Mal by byť.
Žalobca ďalej odpovedal na položené otázky a uviedol, že nemá vedomosť o tom, že má Urbár uzavretú nejakú zmluvu s PZČ, na základe ktorej sa domáha žalobca vyplatenia nájomného alebo nejakú zmluvu o nájme pozemkov, ktoré užíva PZČ. To by museli uzatvoriť s jednotlivými členmi, od ktorých sú prenajaté pozemky. Sumu z toho sporu žiada žalobca za užívanie pozemkov na výkon práva poľovníctva. Žalovaným neboli zaslané LV, len čísla LV, lebo je to veľa strán a je to neekonomické. PZČ si výmeru malo overiť na základe LV. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by dostali výzvu, aby si mohlo PZČ overiť, že je faktúra správna. Na otázku, čo má s touto vecou spoločné Slovenský poľovnícky zväz ( ďalej aj len SPZ ), žalobca uviedol, že je nadriadenou organizáciou PZČ. Žalobca nevedel odpovedať na otázku, či žalujú SPZ preto, že PZČ nepreberá zásielky. Ohľadne počtu členov rovnako nevedel odpovedať, uviedol, že sú ich stovky. K otázke, koľko približne z týchto členov má zmluvy uzatvorené s PD Agro Hosťovce a či majú nejakí členovia vôbec uzavretú takúto zmluvu a ak áno, koľkí žalobca uviedol, že neviem, ale na základe nového zákona o poľovníctve si myslí, že nemajú uzavreté takéto zmluvy. Rovnako nevedel, či sa to dá nejako zistiť. Urbár podľa žalobcu odvodzuje svoje právo, že má byť nájom zaplatený zo stanov, Článok XII bod. 8 (žalobca prečítal znenie Článku XII bod. 8 a v bode 8 odrážku 4). Podľa žalobcu v Článku IV stanov uvedený majetok - nehnuteľnosti, sú to nehnuteľnosti spoločenstva a ako vlastník je uvedený urbár a určite sú tam zahrnuté pozemky, z ktorých sa domáha žalobca zaplatenia nájomného. Ktoré z nich to sú, bolo podľa žalobcu uvedené na faktúrach.
12/ Žalobca ( štatutár Ing. Viliam Drienovský ) na pojednávaní uviedol: Agro Hosťovce nemôže brať platby od urbárnikov, lebo v roku 2015, kedy vznikol Urbár, nám všetky majetky vrátili a preberal to protokolárne pán predseda a Ing. Vojtela. Zákon 274 o poľovníctve uvádza, že nie je možné platiť nájom Agro Hosťovce, lebo zákon vyžaduje, že sa nájom platí vlastníkom nehnuteľností. Pokiaľ Agro Hosťovce majú zmluvy s jednotlivými vlastníkmi, môžu sami vykonávať právo poľovníctva. Agro Hosťovce pri notárskej zápisnici prenajalo pozemky, ktoré oni mali v nájme, čo je podľa mňa v rozpore so zákonom. Urbárske spoločenstvo má 936 členov, z toho k septembru bolo 244 žijúcich a 56 mŕtvych, ktoré sú v dedičskom konaní. Tieto informácie nám kataster zasiela každý mesiac a v súčasnosti tie počty môžu byť už iné. Ostatných cca 600 vlastníkov má v správe výbor, ktorý spravuje živých, dediacich a tých 600 neznámych. K prenájmu chcem uviesť, že urbárnik zo zákona môže vystúpiť, nemôže však pozemok prenajať, je to nezákonné obohatenie, keďže nájom môže vyberať výbor ako správca. V časti teda plníme aj povinnosti správcu SPF. Urbárnik môže vystúpiť z Urbáru, ale majetok ostáva v Urbáre. Veľká väčšina z 244 živých má pozemky vo výmere možno 20 metrov. Ja napríklad mám pol hektára a nie je mi jasné, ako môže urbárnik, ktorý má 20 alebo 200 metrov, tento pozemok prenajať, keď nevie, ktorých 20 metrov to je. Urbárnik môže prenajať svoj podiel a predať ho môže iba so súhlasom Urbáru, tak to je platné v našich zákonoch. Lesné pozemky majú 85 hektárov a z toho 60 hektárov je v kuse. A v tom má 200-300 urbárnikov svoje podiely. Preto akákoľvek FO alebo PO si nevie prenajať takýto pozemok, lebo nevie, kde je a nevie ho dohľadať. Každý rok urbár štyridsiatim urbárnikom predáva lacnejšie drevo, ktoré keď niekto nechce, tak dostane za svoj podiel 30,- eur. Žalobca ďalej odpovedal na položené otázky a uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by niektorý člen mal uzavretú zmluvu s PD Hosťovce. K otázke, akú výmeru lesných pozemkov má Urbár žalobcu, žalobca uviedol, že 85 alebo 105 hektárov, ktoré boli v 1951 - om skonfiškované. Niekde medzi 85 až 102 myslí. K otázke, akú výmeru užíva PZČ, žalobca uviedol, že celú výmeru, okrem zastavaných plôch a nádvorí v intraviláne, lebo tam je to zo zákona vylúčené. Urbár má dokopy asi 136 hektárov, ale nevie, koľko z tohto sú zastavané plochy. Dajme tomu, že je to 130 hektárov. Na toto nevie odpovedať, lebo to z hlavy nevie. Na otázku, či identifikovali svoje pozemky PZČ, žalobca uviedol, že im poslali LV a na základe notárskej zápisnice je vytvorená zmluva na základe ich LV a oni majú na nich uvedené, že vykonávajú právo poľovníctva. Urbárnikov každý rok pred vyplatením nájomného vyzývajú, že majú doložiť LV a žalobca si myslí, že je to na základe zákona 504-ky. PZČ tvrdí, že majú zmluvy a že v notárskej zápisnici im to niekto prenajal. LV žalobcu, všetkých 26, sú uvedené v notárskej zápisnici, že sú prenajaté. Žalobca nevie, prečo to každý rok vyzývajú, lebo keď si raz niečo prenajali, tak sa to nemení, nie je to ani stanovené v zákone. Vyplácali Agro Hosťovce, ale mali vyplácať vlastníkom a je to podľa žalobca nezákonné. Keď dôjde k postúpeniu výkonu práva poľovníctva, vtedy družstvo samé vykonáva právo poľovníctva. Na otázku, koľko zo žalobcovej výmery lesných pozemkov je zaradených do poľovníckeho revíru, žalobca uviedol, že je to 85 až 105. A na doplňujúcu otázku, ako je možné, že v žalobe majú uvedených 82 hektárov, žalobca uviedol, že tak je to 82 hektárov. Viac sa nedomáhajú z dôvodu, že ten zbytok nie je vydaný. Žalobca nevedel odpovedať na otázku, ako vyrátali tých 82 hektárov v žalobe. ( PZ žalobcu vstúpila do výpovede žalobcu a uviedla: To som dostala od člena výboru vypočítané. ) Žalobca ďalej uviedol, že spoločenstvo dodnes neuzavrelo zmluvu s PZČ, lebo nepreberali poštu a na jej uzatvorenie ich vyzývali niekedy v roku 2015-2016 si jeden krát.
13/ Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol: Slovenský poľovnícky zväz a Poľovnícke združenie ČELÁR sú dva právne subjekty nezávislé na sebe. SPZ je poľovnícka organizácia, ktorá môže vytvárať zložky s právnou subjektivitou, tieto sú registrované na Ministerstve pôdohospodárstva. Mám tu doklady, ktoré preukazujú samostatnú právnu subjektivitu SPZ a tiež Poľovníckeho združenia ČELÁR. My sme do vzťahu na výkon práva poľovníctva nevstupovali a za každým užívaním je poľovnícke združenie, ktoré si robí zmluvu a vystupuje v týchto vzťahoch. SPZ nevstupuje do užívania poľovného revíru. Žalovaný 1// ďalej odpovedal na položené otázky a uviedol: SPZ je poľovníckou organizáciou podľa zákona o poľovníctve a povinnosť predložiť stanovy na Obvodný úrad má len SPZ. Túto povinnosť nemajú organizačné zložky, preto Poľovnícke združenie Čelár nebolo povinné stanovy predkladať danému úradu. SPZ v zmysle zákona je zriadený tak, že je uvedené "za účelom nedosahovania zisku", a to isté platí aj ohľadne poľovníckych združení. Činnosti ako prenájom budov, prípadne strelnice pre účely policajného zboru, sú príjmom, avšak toto už bolo vyriešené aj s finančnou správou a nejedná sa o podnikanie.
14/ Žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol: Vzhľadom k tomu, že sú disproporcie v LV v Jedľových Kostoľanoch s Poľnohospodárskym družstvom AGRO Hosťovce, vyzval som vedenie, aby predložili LV. My sme dali informáciu ľuďom, že zmluva je platná, kde informujeme vlastníkov o tejto zmluve, avšak iba 6 subjektov predložilo LV spolu so snímkami máp, aby sa dali identifikovať jednotlivé parcely. Jedine Urbár Jedľové Kostoľany LV nepredložil. Bolo ukončené členstvo v našom poľovnom revíre pánu Drienovskému a odvtedy sú tieto problémy a máme asi 27 podaní. Potrebovali by sme sa stretnúť a vyriešiť to osobne, avšak nemienime platiť duplicitne. Žalobca dal podnet aj na Okresný úrad do Nitry, že neplatíme za nájom. Okresný úrad rozhodol, že nemôže zistiť zaradenie jednotlivých pozemkov do poľovného revíru. Nebolo našou snahou ignorovať tieto podania, avšak bez osobného kontaktu sa to vyriešiť nedá. Ak by to bola pravda, vyplatili by sme to. Platíme asi 10.000,- eur, takže tých 890,- eur je banalita, ktorú by sme zaplatili. Od žalobcu nám prišla malá obálka, v ktorej LV neboli. Dva krát som vyzýval na stretnutie pána Drienovského, aby sme predišli týmto sporom. Na položené otázky žalovaný 2/ odpovedal nasledovne: Pre poľovné účely neužívame pozemky, ktoré patria pod správu žalobcu a nie je zrejmé, ktoré parcely žalobcu, ktoré má v správe, má na mysli. Obrátil som sa na Urbárske lesné a pasienkové spoločenstvo, keď sme im odpisovali písomne, teda som sa týmto obrátil na všetkých členov výboru. Žalovaný 2/ nemal na pojednávaní k dispozícii doklad preukazujúci úhradu za žalované obdobie PD Hosťovce. K otázke, na základe čoho si myslí, že sú povinný uhrádzať jednotlivé sumy PD Hosťovce, žalovaný 2/ uviedol, že PD Hosťovce obhospodaruje pozemky v katastrálnom území Jedľové Kostoľany, kde majú časť revíru.
15/ Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav: Žalobca si v konaní uplatňuje nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške 895,85 eur, ku ktorému malo dôjsť tak, že žalovaný 2/ užíva poľovné pozemky, ktorých vlastníkom je žalobca, keď ide o pozemky, ktoré boli zaradené do uznané poľovného revíru Čelár a sú evidované na príslušných LV pre katastrálne územie Jedľové Kostoľany. Podľa žaloby je celková výmera dotknutých pozemkov 138,17 ha z toho 49,74 ha trvalo trávnych porastov, 6,43 ha ornej pôdy a 82 ha lesných pozemkov. Obdobie, za ktoré žalobca požaduje vydať bezdôvodné obdobie je od 01.07.2014 do 31.12.2014 a za roky 2015 a 2016. Žalovaní v tomto období nemali so žalobcom uzatvorenú nájomnú zmluvu. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca určil na základe inej obdobnej zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorú ma poľovnícke združenie Čelár uzatvorenú pre iné katastrálne územie ( čl. 6-10 ). Na základe tejto zmluvy bola dohodnutá výška náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru 2,- eura ročne za 1 ha výmery poľovného revíru v prípade, ak sa jedná o poľnohospodársky pozemok a 3,- eura ročne za 1 ha výmery poľovného revíru v prípade, ak sa jedná o lesný pozemok. Výškou týchto náhrad sa žalobca riadil pri určení sumy, o ktorú sa podľa neho žalovaní obohatili na úkor žalobcu. Týmto spôsobom žalobca určil, že za roky 2015 a 2016 sa žalovaní obohatili o sumu 2 x 358,34 eur ( 2eura x 6,43 ha ornej pôdy + 2 eura x 49,74 ha trvalo trávnych porastov + 3 eur x 82 ha lesných pozemkov, t. j. 12,86 eur +99,48 eur +246 eur = 358,34 eur ). Za rok 2014 si žalobca určil pomernú časť za 6 mesiacov ( od júla do decembra ), teda sumu 179,17 eur. Spolu žalobcom uplatnená výška bezdôvodného obohatenia predstavuje sumu 895,85 eur ( 179,17+358,34+358,34 ). Žalobca zažaloval oboch žalovaných z dôvodu, že žalovaný 2/ užíva pozemky žalobcu, avšak podľa neho žalovaný 2/ nemá právnu subjektivitu. Žalovaný 1/ sa v konaní bránil tým, že nie je pasívne legitimovaný v tomto spore, nakoľko žalovaný 2/ je poľovníckou organizáciou, ktorá má právnu subjektivitu, pričom táto otázka už bola vyriešená vo viacerých rozhodnutiach, napr. v rozhodnutí v konaní Okresného súdu Nitra sp. zn. 12C/155/2015, ktoré potvrdil aj Krajský súd v Nitre. Žalovaný 1/ nie je zmluvnou stranou zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru, nie je ani užívateľom poľovného revíru, nevyužíva pozemky žalobcu, a teda neexistuje právny dôvod, na základe ktorého by mal žalovaný 1/ platiť žalobcovi. Žalovaný 2/ sa v konaní bránil tým, že síce právny titul žaloby preukázaný bol, avšak nebola bezpečne a nad akúkoľvek pochybnosť preukázaná výška bezdôvodného obohatenia sa, pretože aj na pojednávaní vypočutí štatutárni zástupcovia žalobcu potvrdili, že nevedia presne uviesť výmeru lesných pozemkov patriacich Urbáru a tvoriacich poľovný revír, ktorý užíva PZ Čelár. Dôkazné bremeno o výške nároku spočívalo jednoznačne na žalobcovi. Okrem toho časť nároku považuje žalovaný za premlčanú v 2 - ročnej subjektívnej lehote nevydanie bezdôvodného obohatenia sa, a to konkrétne minimálne za rok 2014, eventuálne 2015.
16/ Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
17/ Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18/ Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
19/ Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 konštruované ako záväzkový vzťah (veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 2 konštruované ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Bezdôvodné obohatenie je teda zamerané len na to, aby sa vydalo tomu, na úkor koho bolo získané. V odseku 1 je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje. Vydanie bezdôvodného obohatenia inému prichádza do úvahy len výnimočne, a to len vtedy, keď toho, na úkor koho bol získaný, nemožno zistiť (pozri § 456). Ustanovenie odseku 2 vymedzuje pojem bezdôvodné obohatenie. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia (piata je obsiahnutá v § 454), a to: 1. Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní. Takýto prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli, alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však treba preskúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, ak druhý účastník plnenie akceptoval a poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme. 2. Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy. Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51. Právny úkon, resp. zmluva môže byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39) alebo z dôvodov formálnych (§ 40), ale aj z iných dôvodov (napr. podľa § 37 a 38). 3. Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. Takýto prípad môže nastať napríklad splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2), odstúpením od zmluvy (§ 48) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740). 4. Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi.
20/ Bezdôvodné obohatenie sa chápe ako záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Predmet bezdôvodného obohatenia sa chápe aj ako predmet záväzkovoprávneho vzťahu. Tento predmet má na mysli § 456, pokiaľ ustanovuje, že predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie je v ňom síce formulovaná neutrálne, bez pomenovania subjektu, ktorý má túto povinnosť, avšak vzhľadom na znenie § 451 ods. 1 nie sú pochybnosti o tom, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho získal na úkor iného (povinný). Druhým subjektom tohto vzťahu, t. j. tým, kto má právo žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil (oprávnený). V praxi sa vyskytujú prípady, keď toho, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný, nemožno zistiť (napr. ak sa niekto obohatil na úkor neurčitého počtu fyzických osôb pri predaji určitých vecí). V takom prípade niet komu bezdôvodné obohatenie odovzdať. Aby ani v takom prípade bezdôvodné obohatenie nezostalo tomu, kto ho získal na úkor iných, musí sa vydať štátu. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí v premlčacej dobe upravenej v § 107.
21/ Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
22/ Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
23/ Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) sú všetci vlastníci spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Členmi spoločenstva podľa § 2 ods. 1 písm. d) sa môžu stať aj vlastníci spoločnej nehnuteľnosti.
24/ Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti podľa odseku 1 zveruje túto nehnuteľnosť spoločenstvu na účely spoločného obhospodarovania a užívania na účely podľa § 19, pričom spoločná nehnuteľnosť ani spoluvlastníctvo nehnuteľnosti nevzniká. Spoločenstvo užíva podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, ktorá nie je spoločnou nehnuteľnosťou a ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá fond alebo správca, na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s fondom alebo správcom na dobu spoločného obhospodarovania. Ak vlastník spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti prenajme spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť, fond alebo správca prenajíma podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti, ktoré spravuje alebo s ktorými nakladá, za rovnakých podmienok nájomcovi, ktorému vlastník prenajal spoločne obhospodarovanú nehnuteľnosť.
25/ Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách spoločnou nehnuteľnosťou na účely tohto zákona sa rozumie jedna nehnuteľná vec, ktorá môže pozostávať z viacerých pozemkov a na ktorú sa vzťahovali osobitné predpisy. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti možno zrušiť a vyporiadať podľa osobitného predpisu. Spoločnou nehnuteľnosťou nie je stavba..
26/ Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.
27/ Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá a) je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b) má sídlo na území Slovenskej republiky, c) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi.
28/ Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky, ktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie.
29/ Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
30/ Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
31/ Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
32/ Podľa § 145 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
33/ Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
34/ Podľa § 146 ods. 2 Civilného sporového poriadku súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
35/ Žalobca na pojednávaní dňa 07.12.2018 vzal žalobu v časti proti žalovanému 1/ späť ( čl. 280 a čl. 283 ) v rámci svojho záverečného návrhu.
36/ Keďže žalobca vzal žalobu späť v časti proti žalovanému 1/ po začatí pojednávania, bol potrebný k tomuto úkonu súhlas žalovaného. Právny zástupca žalovaných 1/ a 2/ na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so zastavením konania v rozsahu navrhnutom žalobcom v priebehu konania, a to z dôvodu, že petit žaloby zmenený nebol, a preto ani nemožno právne účinne zobrať späť žalovaný nárok. Pokiaľ sa žiada zaplatiť spoločne a nerozdielne, nemožno žalobu zobrať späť len voči žalovanému 1/. Z procesných dôvodov bolo treba podľa právneho zástupcu žalovaných najskôr zmeniť petit v tom zmysle, že žalovaný nárok je povinný zaplatiť žalovaný 2/ a až potom by bolo možné túto žalobu zobrať späť.
37/ Právnym zástupcom žalovaného 1/ vznesený nesúhlas so späťvzatím žaloby proti žalovanému 1/ súd posúdil podľa okolností daného sporu/ prípadu, pričom zohľadnil skutkové aj právne špecifiká, povahu sporu ako aj dôsledky zastavenia konania voči žalovanému 1/ a tiež mieru a závažnosť ohrozenia práv a oprávnených záujmov žalovaného 1/. Na základe takéto posúdenia nesúhlasu žalovaného 1/ so späťvzatím žaloby dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky na nepripustenie späťvzatia žaloby voči žalovanému 1/. V danom prípade sa nejedná o hmotnoprávne spoločenstvo, pre ktoré sú charakteristické spoločné práva a povinnosti žalovaných, ale spoločenstvo žalovaných v tomto spore je založené iba na procesnom základe, ktoré je charakteristické spoločným konaním a spoločným rozsudkom. Súd by preto aj sám mohol upraviť petit žaloby ohľadne spôsobu, akým majú byť strany zaviazané ( ak by žalobe vyhovel a zaväzoval by žalovaných na plnenie ). Takáto úprava petitu žaloby nie je zmenou žaloby a nie je potrebné, aby súd iným procesným rozhodnutím upravoval spôsob úhrady a zániku uplatneného a priznaného nároku. Je v kompetencii súdu takto upraviť spôsob, akým majú byť žalovaní zaviazaní ( ak by ich zaväzoval ), a preto súd v dôsledku konštatovania iba procesného spoločenstva by sám upravil spôsob úhrady nárokov žalobcu priamo vo výroku zaväzujúceho rozsudku. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nebolo v tomto prípade potrebné, aby žalobca najskôr navrhol zmenu žaloby čo do spôsobu zaviazania žalovaného 2/ na plnenie ( keďže sa nejedná o zmenu žaloby ), a preto takýto návrh na zmenu žaloby ani nie je podmienkou pre účinné späťvzatie žaloby voči žalovanému 1/ tak, ako tvrdí právny zástupca žalovaných.
38/ Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení konanie v časti voči žalovanému 1/ zastavil, keďže neboli dané vážne dôvody na nesúhlas žalovaného so zastavením konania ( výrok I/ rozsudku ). K späťvzatiu žaloby proti žalovanému 1/ ako prejavu dispozičného oprávnenia žalobcu so žalobou došlo účinne, pričom súd nezistil skutočnosti, pre ktoré by boli dané dôvody na nepripustenie späťvzatia žaloby proti žalovanému 1/.
39/ Súd sa v prvom rade zaoberal splnením podmienky pasívnej legitimácie žalovaného 2/, nakoľko sám žalobca uviedol, že podľa neho žalovaný 2/ nemá právnu subjektivitu, hoci užíva uznaný poľovný revír, práve preto ho žalobca zažaloval spolu so žalovaným 1/ ako nadradenou organizáciou. Právna subjektivita žalovaného 2/ vyplýva z § 32 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v nadväznosti na stanovy poľovníckej organizácie. Poľovnícke združenie Čelár ( žalovaný 2/ ) je vedené v Registri poľovníckych organizácii s prideleným identifikačným číslom 178144112 ( čl. 60 ). Žalovaný 2/ zároveň predložil Stanovy Poľovníckeho združenia Čelár Hostie ( čl. 115 ) a žalobca k žalobe priložil Rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Nitre sp. zn. 2004/00106 o uznaní Poľovného revíru Čelár ( čl. 21 ). Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaný 2/ má právnu subjektivitu a je spôsobilým byť stranou sporu.
40/ Z dôvodu späťvzatia žaloby proti žalovanému 1/, súd dôvodnosť žaloby posúdil iba vo vzťahu k žalovanému 2/ a na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu proti žalovanému 2/ je nedôvodná, preto ju zamietol. Súd v danom prípade vychádzal z jednotlivých vyjadrení právnych zástupcov, výsluchov strán sporu a tiež z predložených listinných dôkazov. Žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v konaní nepreukázal. Žalobca v konaní nepredložil dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, ktoré presné pozemky ( parcely ) a v akom rozsahu sú zaradené do uznaného poľovného revíru Čelár a že práve pozemky zaradené do tohto poľovného revíru sú pozemkami, ktoré má v správe žalobca ako spoločenstvo ( urbár ). V konaní tak aj po vykonanom dokazovaní ostalo sporné, či práve pozemky v správe žalobcu užíval žalovaný 2/. Žalobca už priamo v žalobe uviedol výmeru dotknutých pozemkov ( 138,17 ha ), avšak nepreukázal, o ktoré pozemky sa jedná a v akom rozsahu jednotlivé parcely žalovaný 2/ využíva ako poľovný revír. Žalobca ( Ing. Drienovský ) pri výsluchu na pojednávaní uvádzal rôzne výmery lesných pozemkov zaradených do poľovného revíru ( čl. 277 ), pričom uvádzal výmery od 85 ha do 105 ha, následne po otázke, ako je možné, že v žalobe je uvedených 82 ha, uviedol, že je to teda 82 ha. Právna zástupkyňa žalobcu následne uviedla, že to dostala vypočítané od člena výboru. Rovnako žalobca ( Ing. Dobiaš ) pri výsluchu uviedol, že pozemky, z ktorých sa domáhajú zaplatenia, boli uvedené na faktúrach ( čl. 275 ), táto skutočnosť však z predložených faktúr ( čl. 37 - 39 ) nevyplýva, keďže na jednotlivých faktúrach je uvedená len výmera, nie je však zrejmé, o ktoré pozemky sa jedná, ani z ktorých listov vlastníctva sú, teda nie je ani možné overiť, či sa jedná o pozemky v správe žalobcu. Listiny predložené žalobcom ( rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Nitre o uznaní poľovného revíru čl. 21 a Stanovy žalobcu čl. 95 ), nepostačujú pre priznanie nároku žalobcovi, keďže z týchto nie je možné ustáliť spornú skutočnosť o tom, že žalovaný 2/ skutočne užíva pozemky v správe žalobcu. Poľovný revír Čelár je v rozhodnutí Obvodného lesného úradu v Nitre označený slovným popisom ( zadná strana čl. 21 ) a situačným náčrtkom ( čl. 23 ), z ktorých nie je možné vykonať identifikáciu nehnuteľností tak, aby bolo možné bez pochybností ustáliť, že tento poľovný revír sa nachádza na nehnuteľnostiach v správe žalobcu. Z uvedených listín nie je možné presne špecifikovať nehnuteľnosti, ktoré tvoria poľovný revír Poľovníckeho združenia Čelár, rovnako ani ich presnú výmeru. Žalobca tak v konaní nepreukázal presnú výmeru pozemkov, ktoré podľa neho užíva žalovaný 2/ a ani to, o ktoré nehnuteľnosti, z ktorých listov vlastníctva sa má jednať. Napokon ani súdu doručené Listy vlastníctva nie sú dôkazom o tejto spornej skutočnosti. Keďže sa nepodarilo v konaní preukázať, ktoré pozemky užíva žalovaný 2/, nebolo možné ani dospieť k záveru, že sa ich užívaním žalovaný 2/ bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. Samotný žalovaný 2/ preukázal záujem na uhradení, ak by tvrdenia žalobcu boli pravdivé a za týmto účelom vyzýval na stretnutie aj žalobcu ( čl. 229 ), aby sa predišlo sporom. Listiny predkladané stranami sporu v konaní ( čl. 4-36, čl. 92, čl. 95-113, čl. 115-120, čl. 125-221, čl. 232-235, čl. 236-251, čl. 252, čl. 255-269 ) neboli spochybnené, a teda nie sú sporné. Pre úplnosť súd uvádza, že v konaní bolo predložené aj rozhodnutie Okresného úradu Nitra sp. zn. OU-NR-PLO-2017/019037 ( čl. 245 ), v ktorom sa o. i. uvádza, že Okresný úrad nemá možnosť zistiť, kde sa presne nachádzajú pozemky, ktoré spoločnosti obhospodarujú, nemôže ani zistiť, či sú zaradené v poľovnom revíri Čelár. V žalobe teda nie sú špecifikované pozemky, o ktorých žalobca tvrdí, že ich žalovaný 2/ užíva na výkon poľovníctva, nie je možné ich stotožniť s majetkom žalobcu, resp. s pozemkami, ktoré má žalobca v správe. Toto sa nepodarilo v spore spresniť a identifikovať ani výsluchmi strán sporu a z predložených listinných dôkazov to nevyplýva. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti nebolo možné žalobe žalobcu voči žalovanému 2/ vyhovieť a túto súd zamietol ( výrok II/ rozsudku ). Záverom súd uvádza, že z dôvodu, že nebolo v konaní preukázané, že žalovaný 2/ skutočne užíva pozemky v správe žalobcu, teda že by sa žalovaný 2/ bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, súd sa nezaoberal námietkou premlčania vznesenou právnym zástupcom žalovaného.
41/ Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42/ Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 43/ Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44/ Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45/ Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
46/ O nároku na náhradu trov konania súd vo vzťahu k žalobe proti žalovanému 2/ rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keď určil, že žalovaný 2/ bol v konaní úspešný v rozsahu 100%.
47/ Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. V danom prípade o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému 1/ súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd pritom vychádzal zo skutočností, že k zastaveniu konania voči žalovanému 1/ došlo pre správanie sa žalobcu ( späťvzatie žaloby voči žalovanému 1/ bez uvedenia dôvodu ). Žalobca tak zavinil zastavenie konania voči žalovanému 1/, preto žalovanému 1/ patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
48/ Po právoplatnosti konečného rozhodnutia bude vec predložená vyššiemu súdnemu úradníkovi, ktorý vydá osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania, pričom ohľadom nároku bude vychádzať z právoplatného rozhodnutia sudcu ( výrok III/ rozsudku ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak si žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.