Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-24-2017.pdf
PDF · 87.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-14Csp/24/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobkyne: C.G. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. R.Ú. XXX/X, O. proti žalovanému: Home Credit Slovakia, so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1.mája 173/11, Trenčín, IČO: 47 234 679, o zaplatenie 2.072,28 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.02.2017 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 2.072,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % % ročne zo sumy 2.072,28 eur od 01.07.2013 do zaplatenia a trov konania. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa XX.XX.XXXX úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX predmetom ktorej bol úver vo výške 7.621,55 eur. Nakoľko sa stala platobne neschopnou, žalovaný postúpil pohľadávku advokátskej kancelárii GOLIAŠOVÁ GABRIELA na vymoženie nedoplatku v sume 2.255,16 eur s príslušenstvom. V súdnom konaní na Okresnom súde Prievidza - XXC/XXX/XXXX bolo zistené dňa XX.XX.XXXX, že poskytnutý úver žalobkyňa splatila, pričom úver preplatila o 2.072,28 eur a preto bol návrh advokátskej kancelárie zamietnutý. Keďže súd zistil, že z právneho hľadiska je zmluva bez úročná a bez poplatkov, žalovaný mal nárok na vrátenie len vyčerpanej sumy, t.j. 7.621,55 eur. Preplatenie úverovej zmluvy vzniklo ešte pred odstúpením pohľadávky advokátskej kancelárii a nakoľko vzniklo bezdôvodné obohatenie z titulu plnenia z neplatného právneho úkonu, t.j. zmluvy, žiadala žalobkyňa, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej žalovanú čiastku spolu s príslušenstvom.
2. Žalobkyňa za dôkazy označila úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, rozpis splátok z úverovej zmluvy, kópia žiadosti žalobkyne o vrátenie finančných prostriedkov z preplateného úveru zo dňa XX.XX.XXXX, výzva žalovaného k splateniu celého úveru zo dňa XX.XX.XXXX.
3. V podaní zo dňa XX.XX.XXXX, doručenom súdu XX.XX.XXXX sa žalovaný vyjadril k podanej žalobe a žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že v danom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť Q. X K..Z.. a teda žalovaný nemá pasívnu legitimáciu v tomto konaní. Skutočnosť, že došlo k postúpeniu pohľadávky bola žalobkyni oznámená v oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ by súd neakceptoval súd nedostatok pasívnej legitimácie, vzniesol námietku premlčania na celú žalovanú sumu z dôvodu uplynutia tak dvojročnej subjektívnej, ako aj trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Pri posúdení premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný vychádzal z dátumu doručenia žaloby súdu zo dňa XX.XX.XXXX. Aplikujúc trojročnú premlčaciu lehotu považuje žalovaný splátky uhradené pred dňom XX.XX.XXXX za premlčané.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
5. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že sa domáha svojho nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia v dvojročnej premlčacej lehote, pretože táto jej začala plynúť odvtedy, odkedy sa dozvedela skutočnosť, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil, a to z rozsudku Okresného súdu Prievidza č. XXC/ XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Nemá vedomosť o tom, že by plynula aj objektívna premlčacia lehota. Žalovanému zaplatila poslednú splátku XX.XX.XXXX a odvtedy už neplatila. Žalovaný jej listom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil, že pohľadávku postúpil na spoločnosť AB 2 B.V. a ďalej si od nej vymáhal zaplatenie dlžnej sumy. Úverová zmluva uzatvorená medzi ňou a spoločnosťou Home Credit je podľa nej neplatná, čo napokon konštatoval súd v Prievidzi. V záverečnom vyjadrení žalobkyňa uviedla, že na podanej žalobe trvá.
6. Právna zástupkyňa žalovaného namietala v konaní pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného s odôvodnením, že otázka vecnej legitimácie spoločnosti AB 2 B.V. bola vyriešená už v konaní vedenom pred Okresným súdom Prievidza, nakoľko došlo medzi žalovaným a spoločnosťou AB 2 B.V. k postúpeniu pohľadávky, a to dňa XX.XX.XXXX. Ďalej poukázala na skutočnosť, že nárok žalobkyne je premlčaný v trojročnej objektívnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť odo dňa poslednej splátky zo strany žalobkyne, a to dňa 14.08.2013, pričom žaloba bola na súd podaná 20.02.2017, teda po uplynutí premlčacej lehoty a v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č. XXCsp/XX/ XXXX s tým, že od XX.XX.XXXX je v platnosti ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka z ktorého vyplýva, že nemožno priznať premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy.
7. Z Rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatného dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že súd zamietol návrh spoločnosti AB2 B.V., ktorá sa v danom konaní domáhala zaplatenia istiny 2.255,16 eur spolu s príslušenstvom. Okresný súd Prievidza konštatoval, že medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ako postupcom a spoločnosťou AB2 B.V. ako postupníkom bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej prešli pohľadávky postupcu vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na spoločnosť AB2 B.V.. Po vykonanom dokazovaní súd konštatoval, že žalobkyňa realizovala čerpanie finančných prostriedkov prostredníctvom výberu hotovostí z bankomatu a platbou u obchodníka v celkovej sume 7.621,55 eur, z ktorej zaplatila právnemu predchodcovi spoločnosti AB2 B.V. celkom sumu 9.693,83 eur. Keďže súd konštatoval, že sa jedná o zmluvu bezúročnú a bez poplatkov, spoločnosť AB2 B.V. mala nárok len na vrátenie skutočne vyčerpanej úverovej istiny, pričom žalobkyňa zaplatila viac ako si voči nej uplatnila spoločnosť AB2 B.V. v rámci predmetného konania.
8. V oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa XX.XX.XXXX advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. oznámila žalobkyni postúpenie pohľadávky na obchodnú spoločnosť AB2 B.V. a zároveň vyzvala žalobkyňu na zaplatenie dlhu, najneskôr do 7 dní od odoslania výzvy.
9. Z výpisu čerpania splátok a úhrad bolo zistené, že žalobkyňa uhradila poslednú splátku úveru dňa XX.XX.XXXX.
10. Žalobkyňa listom zo dňa 02.01.2017 vyzvala žalovaného na zaplatenie preplateného úveru v sume 2.072,28 eur v lehote do 10 dní.
11. Predmetom tohto konania je nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 2.072,28 eur spolu s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa na základe zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru, ktorú uzatvorila so žalovaným dňa XX.XX.XXXX, vyčerpala peňažné prostriedky v celkovej výške 7.621,55 eur, pričom z titulu plnenia záväzkov vyplývajúcich jej z tejto zmluvy uhradila žalovanému sumu 9.693,83 eur, pričom posledná splátka zo strany žalobkyne bolo vykonaná dňa XX.XX.XXXX a k XX.XX.XXXX došlo k zosplatneniu úveru a k tomuto dátumu došlo i postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa - žalovaného ( Home Credit Slovakia, s.r.o) na nového veriteľa ( AB 2 B.V.).
12. Pred hodnotením oprávnenosti uplatneného nároku zo strany žalobkyne bolo povinnosťou súdu prednostne sa zaoberať uplatnenou námietkou žalovaného v súvislosti s jeho postavením v predmetnom spore, keďže svoju pasívnu legitimáciu namietal z dôvodu postúpenia pohľadávky z predmetnej úverovej zmluvy na postupníka, čo napokon oznámil žalobkyni v liste zo dňa XX.XX.XXXX.
13. Súd skúma tak aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu ako aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného z úradnej povinnosti. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.01.2012, sp.zn. 6 Cdo 214/2011).
14. Podľa § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pohľadávku po jej postúpení nie je oprávnený vymáhať a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka. Keďže postúpením pohľadávky postupca prestal byť veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo na neho previesť všetky prostriedky právnej ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke (napr. dlžobný úpis, predmet zálohu a pod.). Postupník sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Pohľadávku nadobúda aj s námietkami, ktoré možno proti nej uplatniť. Dlžník nie je postúpením vo svojom právnom postavení dotknutý. Námietky, ktoré mal v čase postúpenia proti pohľadávke, sa mu zachovávajú aj po postúpení. Môže voči pohľadávke namietať napríklad vzájomné pohľadávky, ktoré už vtedy mal, a pod. Dlžník je však povinný plniť už novému veriteľovi, len čo sa o postúpení pohľadávky dozvedel.
16. Z vykonaného dokazovania jednoznačne a nesporne vyplynulo, že medzi pôvodným veriteľom Home Credit Slovakia, a.s. a spoločnosťou AB 2 B.V. došlo k postúpeniu pohľadávky, čím došlo k zmene veriteľa a teda novým veriteľom sa stala spoločnosť AB 2 B.V., ktorá nadobudla celú pohľadávku aj so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Žalobkyňa si teda mala svoj nárok uplatniť voči súčasnému veriteľovi, teda voči spoločnosti AB 2 B.V. a nie voči pôvodnému veriteľovi, teda voči žalovanému, ktorý už nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva a teda nie je ani nositeľom pasívnej legitimácie v danom spore. Nakoľko žalobkyňa za žalovaného neoznačila subjekt, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti neostalo súdu iné, ako žalobu z uvedeného dôvodu v celom rozsahu zamietnuť.
17. Žalovaný v konaní vzniesol i námietku premlčania na celú žalovanú sumu. Vzhľadom na vyššie uvedený dôvod zamietnutia žaloby (nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného), nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa touto námietkou. Napriek uvedenému súd uvádza, že pokiaľ by žalobkyňa správne označila žalovaného, súd by po posúdení jej nároku z hľadiska plynutia tak objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej doby musel dospieť k záveru, že jej nárok je premlčaný, pretože objektívna trojročná premlčacia doba začala plynúť od okamihu, kedy bolo zo strany žalobkyne poskytnuté plnenie (v danom prípade od XX.XX.XXXX). Žalobkyňa podala žalobu na súd XX.XX.XXXX, teda po uplynutí objektívnej premlčacej doby, ktorá márne uplynula dňom XX.XX.XXXX. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začala žalobkyni plynúť okamihom, kedy sa dozvedela, že plnila bez právneho dôvodu ( v konkrétnom prípade dňa XX.XX.XXXX). Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota so subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne stanoveným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. Je teda zrejmé, že subjektívna premlčacia doba sa musí zmestiť do objektívnej premlčacej doby a keďže v danom prípade objektívna premlčacia doba začala plynúť odo dňa XX.XX.XXXX a uplynula dňom XX.XX.XXXX, a nakoľko si žalobkyňa uplatnila svoj nárok na súde dňa XX.XX.XXXX, je nutné konštatovať, že žalobkyňa podala žalobu po uplynutí objektívnej premlčacej doby a preto námietka premlčania vznesená žalovaným bola opodstatnená. Uplynutím objektívnej premlčacej doby sa nárok žalobkyne premlčal.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal spore plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie