Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cob-44-2018.pdf
PDF · 99.88 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/44/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr. Erika Németha a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: SCHWARZ & KNIETEL, CONSULTING, s.r.o., so sídlom Jarná 4, Sliač, IČO: 46 503 561, zastúpený: JUDr. Ivan Schvarz, PhD., advokát, so sídlom Jarná 4, Sliač, IČO: 31 922 520, proti žalovanej: Michaela Furišová, s miestom podnikania Obrancov mieru 41/98, Tovarníky, IČO: 47 041 471, zastúpená: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát, so sídlom Piaristická 2, Nitra, IČO: 42 119 316, o zaplatenie 13.142,87 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Cb/25/2017 - 188 zo dňa 9. mája 2018, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 6Cb/25/2017 - 188 zo dňa 9. mája 2018 p o t v r d z u j e .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a zároveň priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol, že žalobca dňa 29.05.2017 podal na súde žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 13.142,87 eura spolu s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 01.06.2013 do zaplatenia. Žalobu podal z dôvodu, že zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 31.07.2013 z obchodnej firmy MARTIN FURIŠ NOVODOM, Nová Dubnica, IČO: 35 361 255 ako pôvodného veriteľa sa žalobca stal vlastníkom práva na plnenie z faktúry č. 2013/01 zo dňa 31.05.2013, splatnej dňa 14.06.2013. Žalovaná bola o postúpení pohľadávky informovaná listom dňa 02.08.2013, ktorý osobne prevzala dňa 02.08.2013 s výzvou, aby plnila novému veriteľovi, čo ku dňu podania žaloby napriek výzvam nerealizovala.
Žalovaná navrhla, aby súd žalobu zamietol z dôvodu, že v priebehu mesiaca február 2013 získala osvedčenie o živnostenskom oprávnení Okresného úradu Topoľčany, pričom jej oprávnenie v predmete podnikania kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi alebo iným prevádzkovateľom živnosti vzniklo dňa 01.03.2013. V ten deň bola aj na Okresnom úrade Topoľčany registrovaná prevádzkareň žalovanej na adrese Pod Kalváriou 4228, Topoľčany na základe zmluvy o nájme č. 021/2013 zo dňa 01.03.2013 uzavretou s vlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom začiatok nájmu bol dohodnutý od 01.03.2013. V nebytových priestoroch uvedenej prevádzkarni prevádzkoval do 01.03.2013 obchod s pracovnými odevmi v tom čase jej manžel pod obchodným menom Y. S..
Žalovaná a jej manžel Y. S. sa dohodli, že od 01.03.2013 prevezme celú prevádzku obchodu žalovaná spolu s vybavením predajne a skladovými zásobami a túto prevádzkovať bude na základe získaného živnostenského oprávnenia. Žalovaná celú prevádzku obchodu spolu s vybavením predajne a skladovými zásobami obsiahnutými v inventúrnom zápise dňa 01.03.2013 prevzala a túto doposiaľ prevádzkuje. K prevzatiu prevádzky obchodu žalovanou došlo počas trvania manželstva s pánom Y. S., pričom skladové zásoby, ktoré prevzala s prevádzkou obchodu boli v rámci jej podnikateľskej činnosti predané konečným spotrebiteľom počas trvania manželstva a celý tento príjem predaja bol spoločným príjmom manželov v rámci ich BSM.
Faktúra č. 2013/01/MF zo dňa 31.05.2013 na sumu 13.142,87 eura bez DPH, s uvedenou splatnosťou dňa 14.06.2013, od ktorej žalobca odvodzuje svoj uplatnený nárok bola vyhotovená dodatočne výlučne za účelom účtovného záznamu prevzatia skladových zásob spolu s prevzatím prevádzky obchodu, pričom pán Y. S., nikdy počas trvania manželstva nevzniesol požiadavku voči žalovanej na zaplatenie tejto faktúry a ani žiadnym spôsobom nedeklaroval akýkoľvek záujem o zaplatenie tejto faktúry žalovanou.
Žalovanej nebolo nikdy doručené oznámenie o postúpení pohľadávky a je presvedčená, že k postúpeniu pohľadávky z titulu nezaplatenej predmetnej faktúry na žalobcu došlo až v roku 2017 po neúspešných pokusoch o dohodu žalovanej a pána Y. S. o vyporiadaní ich BSM.
Žalovaná súčasne vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku, nakoľko je pohľadávka premlčaná, pričom nikdy nedošlo k dohode o splatnosti kúpnej ceny za dodaný tovar a samotná dodatočne po troch mesiacoch od prevzatia tovaru vyhotovená predmetná faktúra je jednostranným úkonom a daňovým dokladom, ktorý nezakladá dohodu o splatnosti kúpnej ceny. Keďže k uzavretiu kúpnej zmluvy o odovzdaní a prevzatí hnuteľných vecí - tovar došlo dňa 01.3.2013 bez akejkoľvek dohody o splatnosti kúpnej ceny, je potrebné na tento vzťah aplikovať ustanovenie § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka. Štvorročná premlčacia doba tak začala plynúť dňa 01.03.2013 a uplynula dňa 01.03.2017.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení uviedol k námietke premlčania, že pohľadávka z faktúry č. 2013/01 je pohľadávkou z obchodnoprávneho vzťahu dvoch podnikateľských subjektov - fyzických osôb, je nezávislá na vyporiadaní BSM a je ako pasívum (záväzok) evidovaná v účtovníctve žalovanej, ako aj MARTINA FURIŠA NOVODOM so splatnosťou v lehote 14.06.2013. Tento deň určuje začiatok plynutia 4-ročnej premlčacej lehoty. Kúpna zmluva z 01.03.2013, zmluva o predaji podniku neexistujú a začiatok plynutia premlčacej lehoty od 01.03.2017 je žalovanou stranou fabulovaný. V ten deň došlo k inventúre zásob tovaru, ktorá je podkladom predmetnej faktúry.
4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná so svojím bývalým manželom Y. S. prejavili zhodnú vôľu, aby žalovaná prevzala predaj tovaru v predajni v Topoľčanoch, Pod Kalváriou 4228, ktorú dovtedy prevádzkoval manžel. Došlo k tomu v deň vzniku živnostenského oprávnenia žalovanej 01.03.2013. Žalovaná prevzala celú prevádzku aj spolu s vybavením predajne a skladovými zásobami, o čom bol spísaný inventárny zápis dňa 01.03.2013 so súpisom tovaru v cene bez DPH 13.142,87 eura a s DPH v sume 15.771,44 eura. Dňa 01.03.2013 žalovaná uzatvorila nájomnú zmluvu k predajnému miestu v Topoľčanoch, Pod Kalváriou 4228. Žalovanej bola pridelená pokladnica 04.03.2013, ktorým dňom začala samotnú prevádzku obchodu, čomu svedčia aj predložené pokladničné bloky počnúc s dátumom 04.03.2013. Z výpovede žalovanej pritom vyplýva, že hneď ako získala oprávnenie na živnosť, túto začala vykonávať predajom tovaru. Tiež uviedla, že v tom čase žili s manželom v riadnom manželstve ešte dva roky, pričom žili z uvedenej predajne. Zo svedeckej výpovede bývalého manžela žalovanej Y. S. vyplýva, že v marci 2013 sa prevádzka predajne prevádzkovala už pod menom žalovanej, bolo to na jej živnosť.
5. Kúpna zmluva medzi žalovanou a jej manželom nebola uzatvorená písomne. K jej uzatvoreniu došlo 01.03.2013 bez dohody o splatnosti kúpnej ceny. Tiež nebolo dohodnuté, že kupujúca zaplatí kúpnu cenu na základe osobitnej výzvy. Podľa všeobecného pravidla kúpna cena je splatná v deň, keď kupujúci získal možnosť nakladať s tovarom, ak nie je dohodnuté zmluvne niečo iné. V konaní nebolo preukázané, že medzi žalovanou a jej manželom došlo k inej dohode o zaplatení kúpnej ceny tovaru. Podľa § 391 ods. 1 ObZ pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. V danom prípade je premlčacia doba 4 roky (§ 397 ObZ). K nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanej tak došlo 01.03.2013, kedy manžel žalovanej umožnil nakladať s tovarom.
Právo na zaplatenie kúpnej ceny vzniklo nasledujúcim dňom potom ako bolo žalovanej umožnené nakladať s tovarom, t. j. 02.03.2013. Lehota na uplatnenie práva začala manželovi žalovanej plynúť 02.03.2013 a uplynula dňa 02.03.2017. Táto premlčacia doba plynula, aj keď manžel žalovanej uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky. Pokiaľ žalobca podal žalobu na tunajšom súde dňa 29.05.2017, došlo k tomu po márnom uplynutí 4-ročnej premlčacej doby, na ktorú súd musel prihliadať vzhľadom na vznesenú námietku premlčania.
6. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že premlčacia doba začala plynúť splatnosťou faktúry, t. j. 14.06.2013. Z dokazovania vyplýva, že predmetná faktúra vyhotovená 31.05.2013 bola vystavená dodatočne za účelom účtovného záznamu prevzatia skladových zásob žalovanou, čomu svedčí výpoveď žalovanej, ktorá uviedla, že vystavenie faktúry im poradila pracovníčka, ktorá im robila dane pani Mgr. F., čo súviselo s tým, aby bývalý manžel nemusel platiť odvody.
Faktúra bola vystavená za tým účelom, že Y. S. predával tovar žalovanej, ktorý tovar bol uvedený na základe inventúry. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovanej, že hodnota vecí v inventúrnom zápise zodpovedá sume, ktorá bola uvedená v predmetnej faktúre a táto bola vyhotovená za účelom účtovníctva a za účelom uplatnenia DPH. Nadmerný odpočet DPH z predmetnej faktúry potom zaplatila žalovaná svojmu vtedajšiemu manželovi.
Preto súd žalobu žalobcu zamietol, keďže táto bola podaná po márnom uplynutí premlčacej doby.
7. Pretože žalovaná bola v konaní plne úspešná, súd jej priznal náhradu trov konania, ktoré jej vznikli titulom trov právneho zastúpenia, a to v plnej výške.
8. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol žalobca včas podaným odvolaním, pričom sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
9. Dôvod na takýto postup videl žalobca v tom, že súd neúplne zistil skutkový stav, pretože na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď navyše nevykonal všetky na vrhnuté dôkazy.
10. Podľa žalobcu kúpna zmluva medzi žalovanou a jej manželom nebola uzatvorená písomne. K jej uzatvoreniu nedošlo ako tvrdí protistrana dňa 01.03.2013 bez dohody o splatnosti kúpnej ceny, ani bez dohody, že kupujúca zaplatí kúpnu cenu na základe osobitnej výzvy.
Dokument predložený žalovanou má síce dátum 1. marca 2013, ale tento dátum tam bol konfabulovane doložený dodatočne. Z výpovede Y. S. i účtovníčky oboch strán sporu bolo preukázané, že tovar sa inventarizoval v priebehu mesiacov marec, apríl, máj 2013 prakticky až do ukončenia inventarizácie dňa 29.-30.05.2013, čoho dôsledkom bolo i vystavenie faktúry č. 2013/01.
Reálna dohoda manželov teda bolo zaplatenie kúpnej ceny po inventarizácii.
V období počas inventarizácie sa predával tovar menom Y. S. a v konaní bolo treba skúmať jednotlivo, ktorý tovar sa predával na koho konto. K nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanej ako tvrdí prvostupňový súd tak nemohlo dôjsť dňa 02.03.2013, kedy vraj manžel žalovanej umožnil nakladať s tovarom, nakoľko jej to nanajvýš umožnil ako spolupracujúcej osobe - manželke.
Žalovaná nepredložila žiaden relevantný dôkaz na svoje tvrdenia okrem inventarizácie tovaru manželovej firmy, ktorú dodatočne vybavila dátumom 1. marca 2013.
11. Otázky spojené s vykonávaním a hodnotením dôkazov v civilnom súdnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok. Ten súdom ukladá povinnosť, aby dôkazy vykonané procesne ustanoveným postupom hodnotili podľa svojej úvahy tak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti (§ 132 OSP), a aby rozhodli vo veci na základe zisteného skutkového stavu (§ 153 ods. 1 OSP). Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok - záver sudcu, resp. senátu o tom, ktoré z rozhodujúcich sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za dokázané.
Pod právom na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu k vykonávaniu dokazovania treba rozumieť, že účastníkovi konania musí byť poskytnutá možnosť veci náležite vysvetliť a súdne konanie k tomu smerovať. Z vykonaného dokazovania teda nie je preukázané úplné vykonanie dokazovania vhodným vedením konania. Prvostupňový súd vôbec nesmeroval dokazovanie k prevereniu skutočností uvádzaných stranami sporu i svedkami.
Postupom a rozhodnutím súdu sa žalobcovi ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom.
12. Odvolací dôvod vidí i v ustanovení § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prvostupňový súd vôbec neskúmal otázku platnosti vzniku konkludentne uzavretej kúpnej zmluvy medzi manželmi S.. Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 ObZ musí aj ústne alebo konkludentne uzavretá kúpna zmluva obsahovať jej predmet.
Kúpna zmluva podľa Obchodného zákonníka nevyžaduje na svoju platnosť písomnú formu, čo znamená, že strany ju môžu uzavrieť aj ústne, avšak s podmienkou, že takto uzavretá kúpna zmluva bude obsahovať zákonom (Obchodným zákonníkom) požadované náležitosti.
Z uvedených dôvodov má za to, že súd vôbec neskúmal pri hodnotení premlčania záväzku otázku, či splatnosť kúpnej ceny mohla byť následkom platne uzavretej ústnej kúpnej zmluvy. Práve naopak, stotožnil sa so záverom, že zmluva bola uzavretá dňa 01.03.2013. Či však platne to ďalej neskúmal, pretože podstatná náležitosť kúpnej zmluvy, a to jej predmet bola špecifikovaná až v období do konca mája 2013, a to inventúrou, ktorá našla svoj obraz vo faktúre č. 2013/01. Kúpna zmluva nebola teda uzatvorená dňa 01.03.2013, a ani vlastník Y. S. neumožnil žalovanej nakladať s predmetom kúpy v období do ustálenia predmetu kúpnej zmluvy inventúrou a stanovenia kúpnej ceny. Tým je 30 máj 2013 a nie neautentický 1. marec 2013.
13. Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, vychádzajúce zo správnych skutkových zistení.
14. Podľa žalovanej v konaní bolo preukázané, že k odovzdaniu a prevzatiu tovaru došlo dňa 01.03.2013 bez akejkoľvek dohody o splatnosti kúpnej ceny. Tento deň, v zmysle ustanovenia § 340 odsek 2 Obchodného zákonníka v spojení s ustanoveniami § 391 odsek 1 Obchodného zákonníka a v súlade s ustálenou judikatúrou určuje aj začiatok plynutia premlčacej doby.
Produkované dôkazy v konaní jednoznačne a bez ďalších pochybností preukazujú, že žalovaná predmetnú prevádzku predajne skutočne prevádzkovala od marca 2013, pričom tovar, ktorého zaplatenie je predmetom konania, prevzala na základe inventúrneho zápisu dňa 01.03.2013 (piatok) a od 04.03.2013 (pondelok) tento tovar v predajni predávala. Žalovaná zaregistrovala elektronickú registračnú pokladnicu umiestnenú v predmetnej predajni na Daňovom úrade Nitra, pobočka Topoľčany dňa 04.03.2013 a od tohto dňa 04.03.2013 registrovala na elektronickej registračnej pokladnici tržby z predaja tovaru v predmetnej predajni, pričom subjekt Martin Furiš - NOVODOM v rovnaký deň elektronickú registračnú pokladnicu z dôvodu ukončenia prevádzky odhlásil na Daňovom úrade Trenčín.
Faktúra č. 2013/01/MF zo dňa 31.05.2013 na sumu 13.142,87 eura bez DPH, s uvedenou splatnosťou dňa 14.06.2013, od ktorej žalobca odvodzuje svoj uplatnený nárok bola vyhotovená dodatočne výlučne za účelom účtovného záznamu prevzatia skladových zásob spolu s prevzatím prevádzky predajne.
Žalobca v konaní neprodukoval žiadny dôkaz, ktorým by uvedené skutočnosti vyvrátil, pričom vykonanie ním navrhovaného dokazovania by nebolo spôsobilé spochybniť listinnými dôkazmi preukázaný skutkový stav a s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti by bolo nadbytočné a neúčelné.
15. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
16. V zmysle § 378 CSP odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje ako v časti právneho posúdenia, tak aj v časti skutkových zistení, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, a preto nevidí dôvod, aby sa odklonil od týchto záverov. S poukazom na uvedené ustanovenie, preto nebude tieto dôvody z hľadiska nadbytočnosti a hospodárnosti opakovať.
17. Vzhľadom na obsah odvolania žalobcu považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že počnúc dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis upravujúci konanie pred súdom v občianskoprávnych ako aj obchodnoprávnych veciach zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Keďže žaloba žalobcu bola podaná na súde prvej inštancie dňa 29.05.2017, je zrejmé, že celé konanie sa spravuje ustanoveniami CSP.
18. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
19. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa ods. 2 cit. ust. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
20. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
21. Ako z obsahu žaloby vyplýva, žalobca v podanej žalobe tvrdil, že žalovanú istinu získal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, čím sa stal vlastníkom práva na plnenie z fa č. 2013/01 zo dňa 31.05.2013, splatnej dňa 14.06.2013, pričom žiadne ďalšie skutkové tvrdenia ohľadne tejto pohľadávky (mechanizmus jej vzniku) už neuviedol, pričom ako dôkaz označil len samotnú faktúru, predžalobnú upomienku a zmluvy o postúpení pohľadávky.
22. Ako vyplýva z podaného odporu žalovanej, došlo z jej strany k účinnému popretiu skutkových tvrdení žalobcu aj s predložením dôkazov preukazujúcich vlastné tvrdenia žalovanej.
23. Žalobca v reakcii na podaný odpor okrem iného tvrdil, že premlčacia lehota začala plynúť 14.06.2013, t. j. v deň splatnosti faktúry. Ostatné skutkové tvrdenia žalovanej nepoprel a ani neoznačil, resp. nepredložil ďalšie dôkazy preukazujúce dôvodnosť sumy uplatnenej žalobou.
24. Vychádzajúc z následného priebehu konania pred súdom prvej inštancie musí aj odvolací súd, zhodne ak súd prvej inštancie prijať záver, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že splatnosť faktúry nastala dňom 14.06.2013 a k odovzdaniu tovaru došlo dňa 31.05.2013. Bolo v záujme žalobcu, aby v konaní nad všetku pochybnosť preukázal, že k dodaniu tovaru došlo dňa 31.05.2013, čo však žalobca nepreukázal, nakoľko k tejto skutočnosti predložil iba inventúrny zoznam datovaný dňom 31.05.2013, ktorý však nie je podpísaný žalovanou.
Hoci ani inventúrny zoznam zo dňa 01.03.2013 predložený žalovanou nie je podpísaný Y. S., všetky ostatné vykonané dôkazy nasvedčujú tvrdeniu žalovanej, že k odovzdaniu tovaru došlo dňa 01.03.2013 (deň vzniku živnostenského oprávnenia žalovanej, nájomná zmluva, pokladničné bloky, pridelenie registračnej pokladnice a pod.), tak ako to napokon uviedol v napadnutom rozhodnutí aj súd prvej inštancie.
25. Napokon je potrebné k odvolaniu žalobcu uviesť, že súd prvej inštancie sám dokazovanie vo väčšom rozsahu ako je navrhnuté účastníkmi po prijatí CSP už nevykonáva. Toto je povinnosťou strán konania, tak ako to napokon vyplýva aj už z obsahu citovaných ustanovení.
26. Odvolací súd sa stotožňuje aj s tou časťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorej súd zdôvodňuje, prečo nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie a to jednak z dôvodov uvedených v rozhodnutí ako aj z dôvodov že žalobca tieto prostriedky procesného útoku neuplatnil včas.
27. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
28. Vzhľadom na úspech žalovanej v odvolacom konaní, priznal jej súd plnú náhradu trov odvolacieho konania.
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.