Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/285/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: J. J., U. E., M. XX, právne zastúpenom JUDr. Michalom Medviďom, advokátom so sídlom Košice, Štúrova 27 proti žalovanému: H. U.X., U. E., Š. XXXX/XX, právne zastúpenom JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, advokátom a konateľom FELŠŐCI&Partners, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, o náhradu škody s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 900,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 7.3.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 20.10.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu vo výške 3 052,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3 052,- Eur od 1.11.2014 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že dňa XX.X.XXXX v E. v pohostinstve G. ho žalovaný fyzicky napadol tak, že ho päsťou ruky odrel do oblasti úst, v dôsledku čoho spadol na zem a následne počas vzájomného napadania ho dvakrát kopol do oblasti tela, čím mu spôsobil zranenia a to tržnozmliaždenú ranu dolnej pery s vybitím 1. a 2. zuba vpravo hore a pohmoždenie hrudníka vľavo. V súvislosti s týmto ublížením na zdraví mu vznikol nárok na jednorazové odškodnenie bolesti v rozsahu 60 bodov vo výške 966,- Eur, nárok na jednorazové sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 60 bodov vo výške 966,- Eur, nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením za 3D RTG tváre v sume 30,- Eur a stomatologické ošetrenie v sume 250,- Eur, nárok na sumu 840,- Eur za opakovanie ročníka vysokej školy, keďže v dôsledku napadnutia nemohol vykonať skúšky z dvoch predmetov a riadne ukončiť akademický rok 2012/2013. Výzvou zo dňa 16.10.2014 vyzval žalovaného na zaplatenie týchto nárokov.

2. Uznesením sp. zn. 4C/285/2014-25 zo dňa 19.12.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.1.2015 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 1T/17/2014. Po ukončení uvedeného trestného konania tunajší súd uznesením sp. zn. 4C/285/2014-66 zo dňa 25.11.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2016, rozhodol o pokračovaní v konaní.

3. Podaním doručeným súdu dňa 9.12.2016, doplneným podaním doručeným súdu dňa 26.1.2017, žalobca vzal žalobu čiastočne, čo do zaplatenia istiny 932,- Eur späť a to z dôvodu priznania nároku za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1 369,- Eur v trestnom konaní. Zároveň požiadal o zmenu žaloby tak, že od žalovaného sa domáha zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 369,- Eur od 1.11.2014 do zaplatenia, sumy 1 120,- Eur (840,-Eur za opakovanie ročníka, 280,- Eur titulom nákladov spojených s liečením) s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % od 1.11.2014 do zaplatenia a sumy 1 000,- Eur titulom kúpy náhradných zubov za vybité vrátane úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.11.2016 do zaplatenia.

4. Zmena žaloby na základe uvedeného návrhu doplneného podaním žalobcu doručeným súdu dňa 26.1.2017, bola povolená uznesením sp. zn. 4C/285/2014-78 zo dňa 28.2.2017.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.5.2017 uviedol, že žalovaný mu ublížil na zdraví v čase skúškového obdobia v letnom semestri v dôsledku čoho žalobca nevykonal skúšky na vysokej škole. V dôsledku ublíženia na zdraví sa nevedel sústrediť na učenie a musel opakovať ročník. V ďalšom akademickom roku vykonal skúšku, ktorú nemohol vykonať pre ublíženie na zdraví a zvyšné predmety absolvoval v ďalšom roku, nakoľko si ich preložil. Suma 1 000,- Eur predstavuje náklady za náhradné zuby, pričom cena zubných implantátov sa pohybuje od 300,-Eur do 600,- Eur za jeden zub. Dokazovanie v akom stave bol jeho chrup je nadbytočné, keďže je zrejme, že v dôsledku spáchania trestného činu mu boli vybité dva predné zuby. Žalovaný bol odsúdený za trestný čin a zodpovednosť v tomto konaní chce preniesť na neho tvrdením o povinnosti plniť prevenčnú povinnosť.

6. Vo veci tunajší súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 4C/285/2014-113 zo dňa 8.8.2017 tak, že konanie čiastočne zastavil a to čo do zaplatenia istiny vo výške 932,- Eur a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 563,- Eur od 1.11.2014 do zaplatenia. Žalovaného rozsudkom zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 252,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1.11.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 369,- Eur od 1.11.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca a to v jeho zamietavej časti, ktorou bol zamietnutý nárok na náhradu škody pozostávajúcej zo sumy 1 000,- Eur za dva vybité predné zuby a sumy 840,- Eur za opakovanie ročníka.

8. Krajský súd v Košiciach pod sp. zn. 2Co/351/2017 zo dňa 17.5.2018 zrušil rozsudok tunajšieho súdu vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o zaplatenie 1 000,- Eur s 5 % úrokom z omeškania od 30.11.2016 do zaplatenia, ako aj vo výroku o trovách konania a v prevyšujúcej napadnutej zamietavej časti rozsudok potvrdil. Odvolací súd poukázal na to, že je nepochybné, že žalovaný vyrazil žalobcovi dva zuby, ktoré bolo potrebné nahradiť. Tunajší súd nedostatočne odôvodnil pochybnosti o tom, že od incidentu mohlo dôjsť k ďalších poškodeniam chrupu žalobcu, že zo žalobcom predloženého dokladu nevyplýva, aby šlo o implantáty zubov vybitých žalovaným a že platbu vykonal žalobca. V spise nie je žiadnym spôsobom zdokumentované, aby sa žalobcom predložený pokladničný doklad týkal riešenia iných jeho zubných problémov.

9. Po čiastočnom zrušení rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 4C/285/2014-113 zo dňa 8.8.2017, predmetom tohto konania ostal už len nárok žalobcu na zaplatenie istiny 1 000,- Eur s príslušenstvom, ktorú istinu žalobca požadoval titulom náhrady škody za dva vybité zuby žalovaným a rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Ostatné časti uvedeného rozsudku nadobudli právoplatnosť.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to výzvou na náhradu škody s doručenkou, lekárskym posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, príjmovými pokladničnými dokladmi, prehľadom študovaných predmetov, rozhodnutím Technickej univerzity vo Zvolene, potvrdením o zrealizovaní transakcie, pokladničným dokladom, oznámením o zápise, vysvedčením o štátnej skúške, diplomom, písomnou svedeckou výpoveďou a zistil tento skutkový stav:

11. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1T/17/2014 zo dňa 23.3.2016 bol H. U. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pretože dňa X.X.XXXX v čase okolo 23.00 hod. v E. v pohostinstve zvanom G. fyzicky napadol J. J. takým spôsobom, že ho päsťou ruky udrel do oblasti úst, v dôsledku čoho spadol na zem a následne počas vzájomného napadania ho dvakrát kopol do oblasti tela, čím J. J. spôsobil pomliaždenie hornej a dolnej pery vpravo, tržno-pomliaždenú ranu na dolnej pere vpravo a vyrazenie (luxáciu) zuba č. 11 (veľký rezák vpravo hore) a zuba č. 12 (bočný rezák vpravo hore) a pomliaždenie hrudnej steny vľavo s dobou liečenia a práceneschopnosti podľa znaleckého posudku v trvaní 10 dní od 7.7.2013 do 17.7.2013. Rozsudkom bol podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazaný H. U. zaplatiť poškodenému J. J. škodu vo výške 1 369,- Eur z titulu bolestného a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol poškodený so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.9.2016.

12. V uvedenom trestnom konaní boli vypočutí viacerí svedkovia. Svedkyňa Z.. M. O. uviedla k predmetnému skutku, že J. J. mal v tom čase zjavne vypité, mal slovné spory s H. U., ktorého rukou jemne búchal do ramena a chytil ho rukou pod krk za tričko, na čo ho H. U. udrel päsťou do oblasti úst. Svedkyňa Z.. D. D. zhodne uviedla, že J. J., ktorý bol pod vplyvom alkoholu obťažoval H. U., následne ho dlaňou potľapkával po ramene, chytil ho za tričko pod krkom, na čo ho H. U. udrel päsťou do tváre. Svedok J. E. napriek tomu, že bol prítomný v pohostinstve samotný incident medzi menovanými nevidel. Vypočutý svedok J. H. uviedol, že J. J. zjavne pod vplyvom alkoholu zapáral do H. U., pobúchal ho po pleci a hoci ho H. U. upozornil, aby to nerobil, pobúchal ho opakovane a ten ho následne rukou udrel do tváre. Svedok H. A. uviedol, že J. U. bol zjavne opitý, zapáral do koho mohol, samotný incident medzi menovanými však nevidel. H. H. v trestnom konaní ako svedok uviedol, že mal už skôr obdobný problém s H. U., ktorý aj jeho udrel päsťou do tváre.

13. V uvedenom trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. 120/2013 znalcom vo odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia MUDr. Dušanom Hrubalom, CSc., ktorý aj osobne vyšetril poškodeného J. J. a to dňa 13.7.2013. Podľa znaleckého posudku poškodený po úraze bol prvotne ošetrený dňa 7.7.2013 o 2.00 hod na chirurgickej ambulancii a dňa 8.7.2013 o 14.00 hod. na ambulancii oddelenia ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie. Znalec sa vyjadril, (k otázke č. 5), že zranenia poškodeného si vyžiadajú ďalšie vyšetrenia najmä vyčistenie lôžka po vybitých zuboch, rtg kontrolu. Zároveň znalec podal posudok o bolestnom v počte 55 bodov a sťažení spoločenského uplatnenia v počte 30 bodov, spolu 80 bodov v hodnote 1 369,- Eur.

14. Žalobca predložil so žalobou Lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 5.8.2014 vypracovaný MUDr. Martinom Paulom. Posudkom vypracovaným v dôsledku poškodenia zdravia žalobcu dňa 6.7.2013, bolo bolestné ohodnotené počtom bodov 60 a to za pomliaždenie hornej a dolnej pera 5 bodov, tržnozmliaždenú ranu dolnej pery vpravo chirurgicky ošetrenú 10 bodov, vyrazenie zuba č. 11 a zuba č. 12 v pošte 25 bodov, pomliaždenie hrudnej steny vľavo ť. Stupňa 20 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené taktiež počtom bodov 60 za stratu dvoch zubov 30 bodov a plošnú jazvu dolnej pery vpravo s naznačenou deformitou dolnej pery vpravo 30 bodov.

15. Podľa príjmového pokladničného dokladu vystaveného spoločnosťou KVARTDENT, s.r.o., Kováčska 32, Košice, zubné röntgenologické pracovisko zo dňa 5.8.2013, žalobca uhradil uvedenej firme sumu 30,- Eur a podľa potvrdenky spoločnosti Dental, s.r.o., Kukučínova 6, Košice sumu 250,- Eur za stomatologické ošetrenie.

16. V čase keď došlo k vyššie uvedenému skutku, pri ktorom došlo k ublíženiu na zdraví žalobcu, žalobca študoval na S.O. A. W. I. T. M.. Podľa potvrdenia uvedenej školy sa žalobca v akademickom roku 2012/2013 nedostavil ku skúške Pestovanie lesa II konanej dňa 15.7.2013 a ku skúške Integrovaná ochrana lesa konanej dňa 30.7.2013. Dňa 15.11.2013 žalobca uhradil sumu 840,- Eur v prospech uvedenej vysokej školy a to na základe rozhodnutia zo dňa 27.92013 titulom školného za externú formu štúdia v akademickom roku 2013/2014. Školné bolo určené podľa § 71 ods. 3 písm. b) a § 92 ods. 4 veta druhá Zákona o vysokých školách. Žalobca bol študentom S. A. W. I. T. M. v II. stupni externého štúdia od 6.9.2012 t.j. od zápisu do 1. ročníka do vykonania štátnych skúšok 13.6.2016.

17. Žalobca predložil súdu pokladničný blok, z ktorého bolo zistené, že dňa 14.7.2015 bolo spoločnosťou DDental, s.r.o., Košice vyúčtovaná suma 1 000,- Eur za celokeramické zubné implantáty.

18. MUDr. Marcela Šestáková, vo svojej písomnej svedeckej výpovedi uviedla, že žalobca bol v zubnej ambulancii spoločnosti DDental, s.r.o., prvý krát ošetrený dňa 6.8.2013, kedy bolo vykonané provizórne ošetrenie traumatickej straty frontálnych zubov v čeľusti č. 11 a 12 zubnou náhradou. Jednalo sa o dlhodobé provizórne riešenie, ktoré zabezpečuje hojenie kosti čeľuste. Na základe 3D RTG vyšetrenia zo dňa 26.2.2014 nebolo možné indikovať liečbu zubnými implantátmi, menovanému bol preto zhotovený 4 členný fixný most. Definitívna liečba bola začatá dňa 7.7.2015 a definitívna protetická práca - 4 členný fixný most bola pacientom vyplatená dňa 14.7.2015. Definitívna fixácia mostu bola 30.10.2015. V priebehu liečby teda žalobcovi neboli zavedené žiadne zubné implantáty. Žalobca za liečbu na uvedenom pracovisku spojenú s dlhodobo provizórnym ošetrením uhradil sumu 250,- Eur dňa 15.8.2013 a definitívnu liečbu fixným mostom dňa 14.7.2015 v sume 1 000,- Eur.

19. Výzvou zo dňa 16.10.2014 žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 3 025,- Eur titulom náhrady škody a to v lehote 5 dní od doručenia výzvy. V uvedený deň bola aj výzva odoslaná žalovanému na adresu jeho trvalého pobytu.

20. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 21. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

22. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

23. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

24. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

25. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

26. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

27. Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na náhradu škody na zdraví. Ku škode, ktorú si v tomto konaní žalobca uplatnil malo dôjsť ublížením mu na zdraví zo strany žalovaného. Predmetom konania potom, čo rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 4C/258/2014-113 zo dňa 8.8.2017 čiastočne nadobudol právoplatnosť, ostal nárok žalobcu na náhradu škody pozostávajúcu zo sumy 1 000,- Eur titulom kúpy náhradných zubov za vybité.

28. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 27.11.2018 uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu uplatneného titulom náhrady škody za zubný mostík. Uviedol, že od doby, kedy si žalobca mohol tento nárok uplatniť prvý krát t.j. odo dňa 14.7.2015 do doby, kedy žalobca obsahovo vymedzil tento nárok tak, že si ho uplatňuje za zubný mostík dňa 1.11.2018, uplynula doba viac ako tri roky.

29. Nárok na náhradu škody sa v zmysle citovaného ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka premlčuje v subjektívnej 2 ročnej premlčacej dobe a objektívnej 3 resp. 10 ročnej premlčacej dobe. Nárok žalobcu je nárokom na náhradu škody spôsobenej na zdraví, preto platí tu len subjektívna premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba sa v danom prípade neuplatní poukazujúc na ods. 2 uvedeného ustanovenia. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a jej začiatok je daný dňom, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ustálenej judikatúry sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď preukázateľne zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno odvodiť vznik majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej náhradu dôvodne uplatniť na súde. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 104/2011).

30. Subjektívna premlčacia doba v danom prípade začala plynúť dňa 14.7.2015. Žalobca sa skutočne t.j. bez akýchkoľvek pochybností dozvedel o škode a jej výške dňa 14.7.2015, keďže v daný deň za ošetrenie zubov uhradil sumu 1 000,- Eur. Kto za škodu zodpovedá žalobca vedel od doby spáchania skutku žalovaným t.j. od 6.7.2013, aj keď žalovaný bol za daný skutok ublíženia na zdraví uznaný vinným až rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.9.2016. O tom, kto za škodu zodpovedá sa totiž poškodený dozvie hneď, ako získa informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu. Nemusí teda ísť o istotu v bežnom slova zmysle a teda tento okamih nemožno viazať na právoplatnosť rozsudku v trestnej veci. Nárok na náhradu škody za kúpu náhradných zubov v sume 1 000,- Eur si žalobca uplatnil písomným podaním doručeným súdu dňa 9.12.2016. Nárok bol tak žalobcom uplatnený v rámci plynutia 2 ročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá plynula odo dňa 14.7.2015.

31. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu v tom, že podaním zo dňa 1.11.2018 si žalobca uplatnil iný odlišný nárok od nároku, ktorý bol ním uplatnený podaním zo dňa 9.12.2016. Jedná sa o ten istý nárok a to nárok na náhradu škody za kúpu náhradných zubov za vybité. Súd zdôrazňuje, že základom pre sporové konanie je formulácia petitu žaloby, ktorým žalobca požaduje ochranu jeho práv Vysvetlenie, či sa jednalo o zubné implantáty alebo fixný zubný mostík, nemožno považovať za takú zmenu rozhodujúcich skutočností, ktorá by odôvodňovala zmenu žaloby v zmysle § 140 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V oboch prípadoch sa totiž jedná o nahradenie zubov vyrazených žalovaným pri skutku, ku ktorému došlo dňa 6.7.2013, čo si vyžiadalo ďalšiu liečbu a nahradenie vyrazených zubov či už zubnými implantátmi (čo u žalobcu nebolo možné poukazujúc na výpoveď MUDr. Šestákovej) alebo fixným zubným mostíkom. nejedná sa teda o nové skutočnosti, ktoré by boli rozhodné pre uplatnený nárok. Jedná sa už len o konečné riešenie zubnej náhrady za vyrazené zuby.

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 1 000,- Eur nie je premlčaný.

33. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou 4. zavinenie. Uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne.

34. Protiprávnosť predpokladá faktické správanie (konanie alebo opomenutie), ktoré porušuje právnu povinnosť. Žalovaný bol rozsudkom tunajšieho súdu právoplatne odsúdený za prečin ublíženia na zdraví, pretože dňa X.X.XXXX v čase okolo 23.00 hod. v E. v pohostinstve zvanom G. fyzicky napadol J. J. takým spôsobom, že ho päsťou ruky udrel do oblasti úst, v dôsledku čoho spadol na zem a následne počas vzájomného napadania ho dvakrát kopol do oblasti tela, čím J. J. spôsobil pomliaždenie hornej a dolnej pery vpravo, tržno-pomliaždenú ranu na dolnej pere vpravo a vyrazenie (luxáciu) zuba č. 11 (veľký rezák vpravo hore) a zuba č. 12 (bočný rezák vpravo hore) a pomliaždenie hrudnej steny vľavo.

35. Je nepochybné, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, ktorým spôsobil ujmu na zdraví žalobcu. Rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal je súd v civilnom konaní viazaný podľa citovaného ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku. Jednoznačne teda žalovaný sa dopustil trestného činu, za ktorý bol právoplatne odsúdený a ktorým bola spôsobená škoda na zdraví žalobcu.

36. Ďalším predpokladov vzniku povinnosti na náhradu škody je výskyt škody. Dôkazné bremeno ohľadom vzniku škody a jej rozsahu znáša poškodený. Žalovaný predložil súdu listinné dôkazy, na základe ktorých vyčíslil škodu uplatňovanú v tomto spore. Občiansky zákonník pojem škody nevymedzuje. V ustanovení § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vymedzený len rozsah náhrady škody, v zmysle ktorého uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ustálená judikatúra skutočnou škodou rozumie majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch.

37. Na preukázanie výšky škody titulom úhrady zubných náhrad žalobca predložil súdu pokladničný doklad zo dňa 14.7.2015. Z tohto dokladu vyplýva, že suma 1 000,- Eur bola uhradená za celokeramické zubné náhrady. Z uvedeného dokladu nevyplývalo, aby táto suma bola uhradená žalobcom. Okrem uvedeného dokladu žalobca predložil aj doklad o priemernej cene za zubné implantáty. Tento len preukazuje, že cena uvedená v pokladničnom doklade zo dňa 14.7.2015 je cenou primeranou, avšak nepreukazuje jej úhradu zo strany žalobcu. Do rozhodnutia tunajšieho súdu dňa 8.8.2017 žalobca žiadnym iným spôsobom nepreukazoval to, aby skutočne mu boli urobené zubné náhrady za zuby, ktoré mu boli vyrazené pri incidente so žalovaným.

38. Z vykonaného dokazovania je však nepochybné, že pri skutku dňa 6.7.2013 žalovaný žalobcovi vyrazil dva zuby. Uvedené je nepochybne preukázané poukazujúc na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 1T/17/2014, kde súd konštatoval, že vyrazenie zubov č. 11 a 12 žalobcovi, okrem iných zranení, spôsobil práve žalovaný. Z dokazovania vykonaného do rozhodnutia tunajšieho súdu rozsudkom sp. zn. 4C/258/2014-113 nevyplývalo, aby pokladničný doklad zo dňa 14.7.2015, predložený žalobcom, sa týkal riešenia jeho iných zubných problémov. Preto súd (po zrušení rozsudku odvolacím súdom v tejto časti) opätovne určil obom stranám sporu lehotu na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany poukazujúc na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. V rámci tejto lehoty žalobca navrhol vykonanie ďalšieho dôkazu a to výsluchu svedkyne MUDr. Šestákovej. Z jej svedeckej výpovede bolo jednoznačne zistené, že žalobcom predložený pokladničný doklad sa týkal úhrady zubných náhrad za zuby č. 11 a 12, ktoré mu boli vyrazené žalovaným dňa 6.7.2013, ako aj to, že suma 1 000,- Eur bola uhradená žalobcom za tieto zubné náhrady. Týmto doplnením dokazovania bola jednoznačne preukázaná aj výška škody žalobcu za zubné náhrady.

39. Podaním zo dňa 27.11.2018 žalobca poukázal na zásadu koncentrácie konania a navrhol, aby súd na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne MUDr. Šestákovej neprihliadal. Konanie o náhradu škody v predmetnej veci bolo začaté dňa 20.10.2014 t.j. pred účinnosťou Civilného sporového poriadku. V zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Ak by súd neprihliadol na výpoveď menovanej svedkyne, uvedené by bolo jednoznačne v neprospech žalobcu a preto pri opätovnom rozhodovaní vychádzal aj z doplnenia dokazovania týmto výsluchom. Okrem toho súd poukazuje na názor odvolacieho súdu v jeho rozhodnutí zo dňa 17.5.2018, ktorým je tunajší súd podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku viazaný a zásadu zákonnej koncentrácie podľa § 154 Civilného sporového poriadku, ktorej normatívny význam je limitovaný na časť konania od vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania do vyhlásenia rozsudku.

40. Ďalším predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou. Vzťah príčinnej súvislosti je daný vtedy, ak je medzi protiprávnym úkonom a škodou vzťah príčiny a následku t.j. ak konanie resp. opomenutie je práve tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody nedošlo. Aj tento predpoklad zodpovednosti za škodu je povinný preukázať žalobca t.j. poškodený.

41. Úhradu sumy 1 000,- Eur, ako bolo vyššie uvedené, žalobca požadoval titulom zubných náhrad. Existencia príčinnej súvislosti medzi ním tvrdenou škodou a protiprávnym úkonom žalovaného ku ktorému došlo dňa 6.7.2013 bola v konaní zo strany žalobcu preukázaná. Z výpovede svedkyne MUDr. Šestákovej vyplýva, že liečba žalobcu pokiaľ ide o vyrazené zuby č. 11 a 12 prebiehala dlhodobo a bola ukončená definitívnou fixáciou zubného mostíka namiesto žalovaným vyrazených zubov. Súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie opätovným výsluchom menovanej svedkyne v zmysle podania žalovaného zo dňa 27.11.2018, keďže z výpovede je nepochybné, že liečba vyrazených zubov žalobcu musela trvať dlhší čas, bola začatá cca mesiac po predmetnom incidente medzi žalobcom a žalovaným a taktiež je zrejmý postup pri liečbe, ako aj dôvod zvolenia zubnej náhrady za vyrazené zuby.

42. Posledným predpokladom náhrady škody je zavinenie, ktoré sa u konajúcej osoby prezumuje. V zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa žalovaný môže zbaviť zodpovednosti, ak preukáže, že škodu nezavinil. V danej veci zavinenie žalovaného je preukázané trestným rozsudkom, ktorým bola vyslovená vina žalovaného za ublíženie na zdraví žalobcu.

43. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd v konaní preukázanú zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi skutkom zo dňa 6.7.2013 aj vo výške 1 000,- Eur, u ktorej boli preukázané dokazovaním všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu.

44. Žalovaný v konaní žiadal prihliadnuť na správanie sa žalobcu pred incidentom so žalovaným, na to, že jeho správanie sa bolo v rozpore s dobrými mravmi a tiež zásadou predchádzania vzniku škody. Z obsahu trestného spisu, najmä výpovedí svedkov vypočutých v trestnom konaní, je zrejme, že žalobca bol skutočne pred samotným incidentom so žalovaným značne pod vplyvom alkoholu. Tiež z výpovedí svedkov vyplýva, že bol to práve žalobca, ktorý dobiedzal do žalovaného, potľapkával ho po pleci a to opakovane a aj napriek predchádzajúcim upozorneniam. Takého správanie sa je skutočne v rozpore s pravidlami slušného správania sa na verejnosti. Nemožno však konštatovať porušenie povinnosti predchádzať vzniku škody v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, keďže ani takéto správanie sa žalobcu neoprávňovalo žalovaného k tomu, aby žalobcovi ublížil na zdraví a žalobca to ani nemohol predpokladať. Súd má však za to, že prichádza v danej veci, práve vzhľadom na správanie sa žalobcu ako dôvod osobitného zreteľa, zníženie náhrady škody v zmysle ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka. V prvom rade je potrebné uviesť, že zníženie náhrady škody je vylúčené pri škode spôsobenej úmyselne, pričom žalovaný bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorým škodu žalobcovi spôsobil. Ani v týchto prípadoch však zníženie škody nie je vylúčené, ak úmysel smeroval k iným dôsledkom, než ktoré skutočne nastali. V konaní nebolo preukázané a súd má za to, že ani v trestnom konaní, že úmysel žalovaného smeroval k ublíženiu na zdraví žalobcu t.j. poškodeniu jeho chrupu a ďalším poraneniam, ktoré žalobca utrpel t.j. že šlo o priamy úmysel ublížiť na zdraví žalobcu zo strany žalovaného. Súd preto pristúpil k zníženiu náhrady škody. Pri určení rozsahu zníženia povinnosti nahradiť škodu súd vychádzal najmä z toho, že aj samotný žalovaný bol v čase incidentu pod vplyvom alkoholu, dopustil sa trestného činu a preto náhradu znížil len o 10 % t.j. o sumu 100,- Eur (10 % zo sumy 1 000,- Eur). Súd tak zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi škodu vo výške 900,- Eur (1 000,- Eur mínus 100,- Eur) a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

46. Podľa § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

47. Žalobca požadoval aj úroky z omeškania a to odo dňa 30.11.2016. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, aby pred zmenou žaloby vyzval žalovaného na úhradu škody v tejto časti jeho nároku. Z uvedeného dôvodu boli žalobcovi priznané úroky z omeškania až odo dňa nasledujúceho po doručení podania žalobcu zo dňa 9.12.2016 a uznesenia sp. zn. 4C/258/2014-78 zo dňa 28.2.2017, ktorým bola pripustená zmena žaloby, žalovanému. Uvedené bolo žalovanému doručené dňa 6.3.2017 a preto úroky z omeškania boli žalobcovi priznané až od 7.3.2017 a v prevyšujúcej časti bola žaloba aj pokiaľ sa týka úrokov z omeškania zamietnutá. Výšku úrokov z omeškania upravuje vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z..

48. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

50. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

51. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Konanie, čo do zaplatenia sumy 932,- Eur, bolo čiastočne zastavené. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania z dôvodu späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania. V danej veci z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby nedošlo z dôvodu správania sa žalovaného, ale priznania nároku v trestnom konaní. V tejto časti nároku by teda prichádzalo do úvahy priznanie náhrady trov konania žalovanému. Suma 932,- Eur, v časti ktorej bolo konanie zastavené predstavuje 30 % žalovanej istiny. Žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 3 052,-Eur, úspešný bol v časti zaplatenia istiny 252,- Eur plus 900,- Eur t.j. spolu 1 152,- Eur, ktorá predstavuje 38 % zo žalovanej istiny. Žaloba bola v časti zaplatenia sumy 968,- Eur zamietnutá, ktorá suma predstavuje 32 % zo žalovanej istiny. V konaní bol úspešnejší teda úspešnejší žalovaný a to v rozsahu 24 % (neúspech žalobcu 32 % plus 30 % mínus neúspech žalovaného 38 %).

53. Napriek tomu súd nepriznal úspešnejšiemu žalovanému náhradu trov konania a to poukazujúc na ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Uplatnenie tohto ustanovenia prichádza do úvahy len výnimočne, pričom výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane niektorej strany sporu. Podľa názoru súdu v danej veci výnimočnosť spočíva v okolnostiach týkajúcich sa žalovaného, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin, pri ktorom došlo ku škode na zdraví žalobcu. Súd preto aj keď žalovaný bol v spore úspešnejší, náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.