Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-16-2017.pdf
PDF · 164.51 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v sporovej veci žalobcu v 1. rade: Z. X., B. XX.XX.XXXX, O. X. X. XXXX/X, XXX XX X., v 2. rade: J. W., B. XX.XX.XXXX, O. X. G. XXXX/XX, XXX XX X., v 3. rade: T. W., B. XX.XX.XXXX, O. X. H. XXXX/X, XXX XX X. všetci právne zastúpení V4 Legal, s.r.o. so sídlom Tvrdého 783/4, 010 01 Žilina proti žalovanej v 1. rade: Y. C., B. XX.XX.XXXX, O. X. I. XXXX/XX, XXX XX X., v 2. rade: P. U., B. XX.XX.XXXX, O. X. X. XXXX/X, XXX XX X. zastúpená Y. U., X. X, XXX XX X. v konaní o určenie právnych skutočností, ktoré spôsobujú neplatnosť závetu a listiny o vydedení takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanej v 1. a 2. rade voči žalobcovi v 1., 2. a 3. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca v 1. až 3. rade sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.03.2017 domáhali voči žalovanej v 1. a 2. rade určenia, že nenastali dôvody vydedenia uvedené v Závete a Listine o vydedení u žalobcu v 1., 2., 3. rade, určenia, že podpis na Závete a Listine o vydedení nepatrí poručiteľovi
- O. W. rodenej V. a určenia, že nedošlo k slobodnému prejavu vôle O. W. rodenej V.. Žalobca v 1. a 2. rade žalobu odôvodnili tým, že Okresný súd Bratislava I prostredníctvom notára JUDr. Marty Pavlovičovej, poverenej funkciou súdneho komisára v dedičskej veci po poručiteľovi Y. W. rozhodol uznesením zo dňa 13.02.2017, že konanie o dedičstve sa prerušuje a odkázal dedičov, aby v lehote do jedného mesiaca podali žalobu o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení. Podanou žalobou sa žalobcovi domáhali určenia neplatnosti právnych skutočností, ktoré spôsobujú neplatnosť závetu a listiny o vydedení zo dňa 29.03.2014. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že dňa 02.04.2005 zomrel Y. W., otec žalobcu v 1. až 3. rade a žalovanej v 1. a 2. rade. Okresný súd Bratislava I vo veci konania o dedičstve po Y. W. sp. zn. 1D/387/2005 určil na prejednanie dedičstva po nebohom notára ako súdneho komisára, ktorý viedol spis D not 31/2005. Notár pri predbežnom vyšetrení nekonal so všetkými zákonnými dedičmi teda ani s potomkami a ani s manželkou poručiteľa O. W.. Notár konal iba so žalovanou v 1. rade Y. C.. Ostatných zákonných dedičov na prejednanie dedičstva neprizval. Súd konanie o dedičstve po poručiteľovi Y. W. sp. zn. 1D/387/2005 zastavil, keď žalovaná v 1. rade oznámila, že poručiteľ bol nemajetný, nevlastnil žiaden hnuteľný a ani nehnuteľný majetok. Dňa 09.07.2015 zomrela O. W., matka žalobcu v 1. až 3. rade a žalovanej v 1. a 2. rade. Okresný súd Bratislava I konal o dedičstve po O. W. v konaní sp. zn. 3D/234/2015 a konanie pre nemajetnosť poručiteľky zastavil. Na základe návrhu žalovaného v 1. až 3. rade o dodatočné prejednanie dedičstva bolo dňa 16.08.2016 začaté konanie o dedičstve poručiteľa Y. W., ktoré je vedené pod sp. zn. 1D/210/2016. Na dodatočnom prejednaní dedičstva po poručiteľovi Y. W. boli žalobcovia v 1. až 3. rade oboznámení so Závetom a Listinou o vydedení, ktorou pre prípad smrti matka strán sporu O. W. žalobcov vydedila. Podľa žalobcu v 1. až 3. rade nenastali také právne skutočnosti, ktoré Občiansky zákonník v ust. § 469a a Závet a Listina o vydedení obsahujú ako dôvody pre vydedenie žalobcov. Ako dôvod pre vydedenie žalobcu v 1., 2. a 3. rade je v Závete a Listine o vydedení uvedené naplnenie dôvodov uvedených v § 469a ods. 1 písmeno a) a b) Občianskeho zákonníka s tým, že dôvody vydedenia sa na žalobcu v 2. a 3. rade vzťahujú iba v časovom období po smrti manžela O. W.. Žalobcovia uviedli, že žalobca v 1. až 3. rade spolu so svojimi rodinami mali vždy záujem udržiavať dobré rodinné vzťahy a poskytovať matke O. W. pomoc, či už v starobe ako aj v chorobe, prípadne v akýchkoľvek iných prípadoch. Udržiavať štandardné rodinné vzťahy však žalobcom nebolo umožnené práve na základe konania žalovaných a to najmä v období po smrti otca. Nie je pravdou, že žalobkyňa v 1. rade nepomáhala obom svojim rodičom aj pred smrťou otca pána W., pravidelne svojich rodičov navštevovala, čo môže potvrdiť aj jej dcéra, vnučka O. W.. Žalobkyňa v 1. rade sa v rozhodnom období starala aj o rodičov svojho manžela a to až do ich smrti, starala sa aj o brata manžela, ktorý trpel ťažkou fyzickou a duševnou chorobou. Čas žalobkyne v 1. rade vynaložený na starostlivosť o svojich najbližších musel byť teda upravený. Žalovaná v 1. rade po smrti ich otca prestala umožňovať vykonávať styk žalobcov s matkou a neumožnila im ani žiaden kontakt. Kľúče od bytu, ktoré žalobcovia mali k dispozícii im žalovaná v 1. rade vzala čím stratili prístup do bytu matky. V roku 2005 mala matka, O. W. 80 rokov t.j. vyšší starobný vek a existujú dôvodné predpoklady, že konanie žalovanej v 1. rade nemohla a nevedela ovplyvniť. V prípade akéhokoľvek záujmu žalobcovo kontakt s matkou tento skončil konfliktom so žalovanými. Tieto objektívne okolnosti neumožňovali udržiavať štandardné rodinné vzťahy tak ako boli udržiavané pred smrťou otca. Žalobcovia mali záujem navštevovať svoju matku, pomáhať jej v starobe a chorobách a to tak ako to robili do roku 2005. Snažili sa matku kontaktovať aj telefonicky, kontakt im však nebol povolený. Žalobcovia so svojimi rodičmi a teda aj s matkou udržiavali dobré rodinné vzťahy o čom svedčia aj fotografie, ktoré zachytávajú spoločné rodinné stretnutia. Žalobcovia tiež uviedli, že žalovaná v 1. rade bývala v jednej domácnosti s matkou pričom byt, v ktorom spoločne bývali bol pravdepodobne prevedený na žalovanú v 1. rade a vzhľadom na každodenný vzťah je možné očakávať, že poskytovanie nevyhnutnej pomoci v určitom rozsahu zabezpečovala žalovaná v 1. rade. Konanie žalobcov nikdy nebolo v rozpore s dobrými mravmi keď poskytovanie pomoci žalobcami ani nebolo možné. Dobrým mravom odporovalo práve správanie žalovanej v 1. a 2. rade, keď ich správanie znemožňovalo žalobcom poskytovať pomoc a prejavovať pravidelný záujem o matku. Zo strany žalovanej v 1. rade im tiež neboli poskytované informácie o živote a zdravotnom stave matky a tak sa ani nedozvedeli, že matka bola pred svojou smrťou umiestnená v Špecializovanej geriatrickej nemocnici Podunajské Biskupice. Tiež im nebola oznámená skutočnosť, že ich matka zomrela a nemohli sa zúčastniť na jej pohrebe, čo považujú za hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovaných. K dôvodom neplatnosti Závetu a Listiny o vydedení žalobca v 1. až 3. rade uviedli, že považujú za sporné pravosť podpisu poručiteľa O. W. na Závete a Listine o vydedení a prejav vôle vzhľadom na rozumové schopnosti a vôľové vlastnosti poručiteľa. Žalobca v 1. až 3. rade poukázali na rozpor medzi podpisom pani W. a písmom uvedeným pri dátume predmetného právneho úkonu, ktorý je zjavne doplnený inou osobou, keďže písmo v podpise a v dátume sa zjavne nezhodujú. Žalobcovia tiež uviedli, že O. W. spísala Závet a Listinu o vydedení v čase, keď mala 89 rokov a s poukazom na jej umiestnenie v Špecializovanej geriatrickej nemocnice Podunajské Biskupice je možné podľa nich konštatovať, že konala v duševnej poruche, ktorá ju robila neschopnou na uzatvorenie predmetného jednostranného úkonu a to aj vzhľadom na to, že už dávnejšie v čase pred svojou smrťou spoločne s pánom W. ambulantne navštevovala psychiatrickú ambulanciu. Podľa žalobcov je tiež možné predpokladať vzhľadom na vysoký vek a zdravotné problémy, že pani W.Á. nemohla čítať a písať a ani posúdiť obsah Závetu a Listiny o vydedení. S ohľadom na vysoký vek a k tomu zodpovedajúce rozumové schopnosti a vôľové vlastnosti a správanie žalovaných žalobca v 1. až 3. rade tvrdili, že nebola, vzhľadom na neexistenciu dôvodov vydedenia a spísania poslednej vôle, prejavená vôľa pani W. slobodne a bez donútenia, resp. psychického nátlaku inej osoby, keďže neexistujú dôvody vydedenia uvedené v Závete a Listine o vydedení.
2. Žalovaná v 1. a 2. rade žiadala žalobu zamietnuť, túto neuznali a považovali ju za nedôvodnú, účelovú a bez právneho základu. Zhodne uviedli, že všetky dôvody vydedenia žalobcov v zmysle Závetu a Listiny o vydedení sa zakladajú na pravdivých skutočnostiach. Závet bol prejavom poslednej a predovšetkým slobodnej vôle ich matky pani O. W., ktorá ho na znak toho v zmysle dodržania zákonných ustanovení vlastnoručne podpísala za prítomnosti dvoch svedkov. Žalovaná v 1. a 2. rade uviedla, že intenzívna starostlivosť a opatrovanie matky O. W. a súčasne jej manžela otca Y. W., rodičov strán sporu, začala zo strany žalovanej 1. a 2. rade a ich rodinných príslušníkov vo februári 2004 a to na výslovné naliehanie a prosbu rodičov, pričom už v tom čase boli vzťahy rodičov a žalobcov narušené a snaha žalobcov o starostlivosť o rodičov absentovala. Žalobcovia a ich rodinní príslušníci žiadnym spôsobom nevykazovali záujem smerujúci k starostlivosti o matku O. W. a udržiavanie dobrých rodinných vzťahov, neprejavili a nepodnikli žiadne kroky smerujúce k udržiavaniu dobrých vzťahov v rámci rodiny či poskytovania pomoci. V období začatia intenzívnej starostlivosti o matku O. W. zo strany žalovanej v 1. a 2. rade, bola matka ešte čiastočne mobilná, avšak objektívne nebola schopná vykonávať sama všetky úkony okolo starostlivosti o svojho manžela, otca, nakoľko tento bol v tom čase po čiastočnej ampitácii oboch dolných končatín a časté pooperačné návštevy boli nevyhnutné. Situácia bola náročná tak fyzicky ako aj psychicky pre oboch rodičov ako aj pre žalované, ktoré prejavovali súčinnosť v opatere a starostlivosti. V máji 2004 matka, O. W. spadla a utrpela viacnásobné zlomeniny dolnej končatiny a táto udalosť jej úplne znemožnila starostlivosť o manžela a tiež jej celkovú mobilitu. V tom čase, keď už bola nutná starostlivosť a opatera o nich 24 hodín denne požiadali rodičia o poskytnutie starostlivosti žalovanú v 1. a 2. rade, ktoré v dôsledku toho obmedzili svoje pracovné aktivity, aby sa o rodičov mohli starať. Obe museli prispôsobiť celý svoj a to nie len pracovný život ale i osobný a rodinný opatere rodičov, ktorá vyžadovala veľmi náročnú fyzickú a tiež psychickú 24 hodinovú starostlivosť. Opatera zahŕňala aj zabezpečovanie plienok, prebaľovanie, manipuláciu s invalidným vozíkom u oboch rodičov, zabezpečovanie hygieny, kúpanie, holenie, strihanie, podávanie dôležitých liekov, preväzovanie pooperačných rán, varenie a podávanie diétnej stravy. V danej situácii by bola akákoľvek pomoc zo strany ostatných súrodencov, žalobcu v 1. až 3. rade kedykoľvek vítaná a žiadaná. Nezakladá sa na pravde tvrdenie, že žalobcom nebol umožnený kontakt s matkou. Matka ale i otec komunikovali so žalovanou v 1. a 2. rade a ich rodinnými príslušníkmi, neboli obmedzovaní v komunikácií s okolím, vedeli uskutočniť telefonické spojenie a teda tvrdenie o nemožnosti kontaktu s rodičmi či matkou je vykonštruované a bez reálneho základu. Pevná telefónna linka sa nachádzala v izbe rodičov a tiež v kuchyni. Matka a otec boli svojprávni, denne a samostatne komunikovali nielen so žalovanou v 1. a 2. rade a ich rodinnými príslušníkmi ale aj so svojim okolím napr. so susedkami a kamarátkami. telefónne číslo nebolo počas ich života zmenené a ani utajované voči verejnosti. Matka, O. W. bola vo svojej vôli absolútne slobodná komukoľvek zavolať, mohla a vedela telefonické hovory sama uskutočniť. Žalované považovali tiež tvrdenie, že žalobcom bol zamedzený vstup do bytu rodičov za nepravdivé a scestné. Vnuk O.É. W., v tom čase vlastník bytu, T. U., vymenil bezpečnostné dvere a zámok za účelom zabezpečenia bezpečnosti, ale s tým, že ak by ho kontaktoval ktokoľvek z rodiny, rád by poskytol náhradné kľúče, ak by rodina preukázala snahu o starostlivosť o svojich rodičov a kontakt s nimi. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov, že sa nemohli zúčastniť na pohrebe svojej matky, žalované uviedli, že práve matka O. W. si ich účasť na svojom pohrebe vyložene nepriala. Žalobcovia sa o svoju matku nezaujímali, neposkytovali jej starostlivosť a opateru. Žalované nesúhlasili s tvrdením, že matka Závet a Listinu o vydedení podpísala pod možným nátlakom z ich strany. Matka do oslavy svojich 90. rokov okrem veľmi dobrej pamäti, triezveho rozumu, osobnostnej zdatnosti, preukazovala aj samostatnosť v úvahách a rozhodovaní. Pravidelne sa zúčastňovala volieb pomocou návštevy volebnej komisie, vedela komunikovať, sama si prevziať starobný dôchodok, sledovala televíziu, čítala noviny a časopisy a mala spôsobilosť na právne úkony, bola miestne a časovo orientovaná. Tento úkon bol z jej strany vykonaný slobodne a vážne a bez akéhokoľvek nátlaku či presviedčania. Závet a Listina o vydedení bola podpísaná vlastnoručne O. W. za prítomnosti dvoch svedkov, tak ako to ustanovuje zákon. Úsudky o tom, že matka vzhľadom na vysoký vek a zdravotné problémy pravdepodobne nemohla čítať a písať sú bez akéhokoľvek faktického základu. Svedkami pri podpise Závetu a Listiny boli Y.. G. L. a Y.. P. Č., ktorí sa daného aktu zúčastnili na základe jej prosby. Matku a svedkov nebolo možné z morálneho a ani z iného hľadiska nijakým spôsobom ovplyvňovať. Obaja svedkovia akceptovali poslednú vôľu matky. Vo veci neexistuje právny dôvod, ktorý by spôsobil neplatnosť závetu a listiny o vydedení. O. W. bola vo svojom rozhodovaní slobodná a žalované len plnili jej poslednú vôľu a nijakým spôsobom ju neovplyvňovali. Akékoľvek ovplyvňovanie by bolo vzhľadom na jej povahu aj zbytočné, nakoľko matka sa vyznačovala svojou tvrdohlavosťou a striktnosťou, čo tí ktorí ju poznali vedeli. Tvrdenie, že matka pri podpísaní Závetu a Listiny o vydedení konala v duševnej poruche o čom svedčí i to, že bola umiestnená v geriatrickej nemocnici je neodborné a vykonštruované, keď v Špecializovanej geriatrickej nemocnici bola matka hospitalizovaná až rok potom ako bola jej posledná vôľa prejavená a spísaná. Spochybňovanie pravosti podpisu poručiteľky tiež nemá žiadnu faktickú ani dôkaznú oporu. Žalobca v 1. až 3. rade nijakým spôsobom nepreukázali svoje tvrdenia, neuniesli dôkazné bremeno a ich tvrdenia sa zakladajú na ich vlastných neodborných úsudkoch a domnienkach.
3. Žalobca v 1. až 3. rade k vyjadreniu žalovanej v 1. a 2. rade uviedli, že na podanom žalobnom návrhu trvajú. Popreli tvrdenie žalovaných, že starostlivosť a opatrovanie o oboch rodičov z ich strany začala vo februári 2004 a že už v tom čase vzťahy medi rodičmi a žalobcami boli narušené, keď tieto tvrdenia nie sú pravdivé a to vzhľadom na predloženú fotodokumentáciu, ktorá spoločné stretávanie potvrdzuje.
Tvrdenie žalovaných, že poskytovanie starostlivosti o rodičov z ich strany im bránila v ďalšom vykonávaní pracovnej činnosti považovali žalobcovia za nepreukázané. Žalobcovia opätovne uviedli, že mali záujem udržiavať dobré rodinné vzťahy a v prípade potreby poskytnúť matke ako aj otcovi všetku potrebnú pomoc a to či už v starobe ako aj v chorobe, prípadne akýchkoľvek iných prípadoch. Za nepravdivé tvrdenie žalobcovia považovali i tvrdenie žalovaných, že žalobca v 1. až 3. rade a ich rodinní príslušníci žiadnym spôsobom záujem o svojich rodičov navonok neprejavovali a nepodnikli žiadne kroky smerujúce k udržiavaniu dobrých vzťahov v rámci rodiny. Zopakovali, že po smrti otca, im bola konaním žalovanej v 1. rade možnosť udržiavať dobré rodinné vzťahy, poskytovanie starostlivosti a pomoci rodičom zo strany žalovanej v 1. rade výrazne obmedzená. žalobcovia po výmene vstupných bytových dverí sa nemali ako riadne skontaktovať s matkou. Žalované žalobcom neumožnili opatrovať rodičov tým, že odňali akýkoľvek kontakt. Žalovaná v 1. rade bývala s matkou, pani W. v jednej domácnosti a teda je možné skonštatovať, že v rámci každodenného vzťahu bolo poskytovanie nevyhnutnej pomoci v určitom rozsahu zabezpečené zo strany žalovanej v 1. rade a poukázali na rozhodnutie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 109/2010 s tým, že poskytovanie pomoci bolo dôvodné očakávať predovšetkým od žalovanej v 1. rade pretože na to mala lepšie podmienky ako žalobcovi. Žalobcovia však v prípade potreby boli ochotní a pripravení poskytnúť potrebnú pomoc a túto aj poskytovali. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaných, že matka pani O. W. v čase podpisovania Závetu a Listiny o vydedení nekonala pod žiadnym nátlakom zo strany žalovaných alebo bez svojho zdravého vedomia a rozumu žalobcovia poukázali na umiestnenie pani W. na gerontopsychiatrickom oddelení v špecializovanej geriatrickej nemocnici Podunajské Biskupice a ambulantné navštevovanie psychiatrickej ambulancie ešte za života svojho manžela. Žalobca v 1. až 3. rade opätovne poukázali na rozpor medzi podpisom pani W. a písmom uvedeným pri dátume predmetného úkonu. Písmo v podpise a v dátume sa zjavne nezhoduje a možno konštatovať, že došlo k doplneniu predmetného právneho úkonu inou osobou.
4. Žalovaná v 1. a 2. rade následne k vyjadreniu žalobcov uviedli, že určenia, ktorých sa žalobca v 1. až 3. rade domáhajú, sú bez právneho základu, sú postavené výlučne na ich konšpiračných teóriách, ich subjektívnom a neodbornom posúdení jednotlivých skutočností a sú v rozpore s dobrými mravmi. Závet a Listina o vydedení zo dňa 29.03.2014 sú platné, predmetné listiny boli slobodným prejavom vôle matky O. W., ktorý potvrdila vlastnoručným podpisom, pri plnom vedomí a svedomí a to za prítomnosti dvoch svedkov, tak ako to ukladá zákon. Žiada žalobu zamietnuť, túto neuznávajú a považujú ju za nedôvodnú, účelovú a bez právneho základu. Zhodne uviedli, že všetky dôvody vydedenia
5. Žalobca v 1. až 3. rade po začatí pojednávania vo veci samej zmenili petit žaloby a žiadali, aby súd určil, že závet a listina o vydedení, závetcu O.Z. W. rodenej V., rodné číslo XXXXXX/XXX, v tom čase trvale bytom Z.S. X, XXX XX Bratislava zo dňa 29.03.2014 je neplatná. 5.1. Súd o prípustnosti zmeny petitu žaloby rozhodol podľa § 142 Civilného sporového poriadku na pojednávaní dňa 07.06.2018 za prítomnosti strán sporu.
6. Súd vo veci vykonal stranami označené dôkazy výsluchom svedka T.. G. L., oboznámením sa s písomným svedectvom svedka Y.. P. Č., oboznámením sa s listinnými dokladmi - Závet a Listina o vydedení zo dňa 29.03.2014, uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1 D/210/2016 Dnot 30/2016 zo dňa 13.02.2017, emailová komunikácia žalobkyne v 1. rade s MUDr. Petrom Mikušom, lekárom Univerzitnej nemocnice Bratislava, Podunajské Biskupice z marca 2017, fotografie, lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia O. W., lekárom psychiatrom MUDr. Juraj Frolkovič dňa 10.06.2015, ambulantná správa - nález z I. neurologickej kliniky LF UK a UNB Nemocnica Staré Mesto z vyšetrenia O. W. z 22.03.2013 lekárom MUDr. Matej Nový, prepúšťacia správa z I. internej kliniky LF UK a UNB Nemocnica Staré Mesto po hospitalizácii O. W. zo dňa 09.08.2012 spísaná ošetrujúcim lekárom MUDr. Adriana Reptová, PhD., prepúšťacia správa z I. internej kliniky LF UK a UNB Nemocnica Staré Mesto po hospitalizácii O. W. zo dňa 10.12.2014 spísaná ošetrujúcim lekárom MUDr. Peter Penz, lekárska správa z psychiatrického vyšetrenia O. W., lekárom psychiatrom MUDr. Stanislav Pivárči zo dňa 05.10.2004, vyjadrenie MUDr. Stanislava Pivárčiho, psychiater zo dňa 06.06.2018, zdravotná dokumentácia O. W. predložená Univerzitnou nemocnicou Bratislava, pracovisko ŠGN Podunajské Biskupice, odborné články.
7. Súd v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov a po vykonaní výsluchu svedkov zistil, že: 7.1. O.Z. W., rodená V., narodená XX.XX.XXXX, bytom Z. X, Bratislava, matka žalobcu v 1. až 3. rade a žalovanej v 1. a 2. rade dňa 29.03.2014 podpísala Závet a Listinu o vydedení vyhotovený v inej listinnej forme (alografný závet). V listine o vydedení obsiahnutou spolu so Závetom v jednom dokumente uviedla, že pri plnom vedomí a svedomí súc si vedomá právnych následkov svojho úkonu listinou o vydedení pre prípad svojej smrti vydeďuje svoje deti a to dcéru Z. X. (žalobkyňa v 1. rade) z dôvodu podľa ust. § 469 ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka pretože jej neposkytuje potrebnú pomoc v chorobe a starobe a neprejavuje o ňu ako o svoju matku trvalo žiaden záujem, ktorý by ako dcéra mala prejavovať, nakoľko s ňou nestýka od smrti manžela - jej otca t.j. od roku 2005, vôbec sa o ňu nezaujíma, nepomáha jej, nehlási sa k nej a nekontaktuje ju. Dcéra Z. X. jej s manželom ako jej rodičom nepomáhala ani pred smrťou manžela O. W., syna T. W. (žalobca v 3. rade) z dôvodu podľa ust. § 469 ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka pretože jej neposkytuje potrebnú pomoc v chorobe a starobe a neprejavuje o ňu ako o svoju matku trvalo žiaden záujem, ktorý by ako syn mal prejavovať, nakoľko s ňou nestýka od smrti manžela - jeho otca t.j. od roku 2005, vôbec sa ňu nezaujíma, nepomáha jej, nehlási sa k nej a nekontaktuje ju, syna J. W. (žalobca v 2. rade) z dôvodu podľa ust. § 469 ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka pretože jej neposkytuje potrebnú pomoc v chorobe a starobe a neprejavuje o ňu ako o svoju matku trvalo žiaden záujem, ktorý by ako syn mal prejavovať, nakoľko s ňou nestýka od smrti manžela - jeho otca t.j. od roku 2005, vôbec sa ňu nezaujíma, nepomáha jej, nehlási sa k nej a nekontaktuje ju. Účinky vydedenia podľa listiny o vydedení O. W. vztiahla v súlade s § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na potomkov svojich detí dcéry Z. X. (žalobkyňa v 1. rade), syna T. W. (žalobca v 3. rade) a syna J. W. (žalobca v 2. rade). V Závete O. W. uviedla, že pri plnom vedomí a svedomí, súc si vedomá právnych následkov jej úkonu závetom pre prípad smrti odkazuje všetok svoj majetok, hnuteľný aj nehnuteľný, kdekoľvek sa nachádzajúci, ktorý vlastní alebo bude vlastniť v čase smrti, jej dvom dcéram P. U. (žalovaná v 2. rade) a Y. C. (žalovaná v 1. rade), každej rovným dielom, t.j. každej v podiele 1. O. W. ďalej uviedla, že to je jej posledná vôľa, ktorú prejavila slobodne, vážne a bez donútenia v prítomnosti dvoch svedkov a praje si, aby bola každým rešpektovaná a listinu o vydedení a závet podpísala. Listinu podpísal svedok G. L. a P. Č., ktorí uviedli, že svedkovia svojim podpisom potvrdzujeme, že pred nami O. W. vyhlásila, že táto listina obsahuje jej poslednú vôľu a závet, pred nimi vlastnoručne podpísala. 7.2. O. W. dňa 09.07.2015 zomrela. 7.3. Okresný súd Bratislava I prostredníctvom notára JUDr. Marty Pavlovičovej, poverenej Okresným súdom Bratislava I funkciou súdneho komisára v dedičskej veci po poručiteľovi Y. W., narodený 22.05.1922, ktorý zomrel 02.04.2005, ktorej účastníkmi sú Y.P. C. (žalovaná v 1. rade), P. U. (žalovaná v 2. rade), Z. X. (žalobca v 1. rade), J. W. (žalobca v 2. rade), T. W. (žalobca v 3. rade), uznesením sp. zn. 1 D/210/2016 Dnot 30/2016 zo dňa 13.02.2017 konanie o dedičstve prerušil a dedičov Z. X., J. W. H. T. W. odkázal, aby v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti uznesenia podali žalobu na Okresný súd Bratislava I o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení spísané O. W.. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že poručiteľ Y. W., nezanechal závet ani listinu o vydedení, zomrel ako ženatý, pričom v pôvodnom konaní po poručiteľovu prichádzala do úvahy aj jeho manželka O. W.Á., ktorá zomrela dňa 09.07.2015 a dedičské konanie po O. W. bolo vedené Okresným súdom Bratislava I č.k. 3D 234/2015 a bolo zastavené pre nemajetnosť. O. W. alografnou listinou označenou ako závet a listina o vydedení spísanou dňa 29.03.2014 podpísanou za prítomnosti dvoch svedkov G. L. a P. Č. vydedila svoje deti Z. X., T. W. H. J. W., všetkých z dôvodu ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka pretože jej neposkytovali potrebnú pomoc v chorobe a starobe a neprejavovali o ňu ako o svoju matku trvalo žiaden záujem, ktorý by ako deti mali prejavovať. Podľa vykonaného šetrenia ako i vyhlásenia prítomných sa účastníci k závetu a listiny o vydedení spísaných O. W. dovtedy v žiadnom konaní nevyjadrovali. Na pojednávaní dňa 24.01.2017 v úrade notárky JUDr. Marty Pavlovičovej deti poručiteľa J. W., Z. X. H. T. W. vyhlásili, že nesúhlasia s vydeďovacou listinou a nešpecifikovali presne prečo a uviedli, že zmier uzavrieť nechcú. 7.4. V lekárskej správe z psychiatrického vyšetrenia O. W., lekárom psychiatrom MUDr. Stanislav Pivárči zo dňa 05.10.2004 je uvedené, že pacientka bola opakovane chirurgicky hospitalizovaná, operovaná v narkóze. Opakovaná zlomenina pravej stehennej kosti s piatimi prútmi v nohe. V poslednej dobe začala byť plačlivá, úzkostná, zostala hašterivá, zle spáva a je nekľudná. Objektívne stav po psychiatrickej stránke zhoršený, v popredí depresívne ladenie nálady, lakrimozita, psychomotorický nekľud, poruchy koncentrácie, insomnia. Vôľové zložky sú zachovalé, myslenie koherentné a asociačne v norme. Osobnosť depresívne tangovaná. Záver stredne ťažká depresia bez psychózy. Psychiater MUDr. Stanislav Pivárči písomne oznámil súdu podaním z 06.06.2018, že pacientka O. W. bola v ambulancii len raz a to dňa 05.10.2004 s tým, že sa sťažovala na depresie. Iné záznamy ako záznam z 05.10.2004 nie sú evidované. 7.5. V prepúšťacej správe z I. internej kliniky LF UK a UNB Nemocnica Staré Mesto po hospitalizácii O. W. zo dňa 09.08.2012 spísanej ošetrujúcim lekárom MUDr. Adriana Reptová, PhD., je okrem iného uvedené, že pacientka O. W.U. bola hospitalizovaná od 27.07.2012 do 09.08.2012, keď bola prijatá pre celkové zhoršenie stavu, slabosť, kolísavé hodnoty tlaku. Pri prijatí objektívne sklon k hypotenzii, kardiopulmonálne kompenzovaná, afebrilná. Vzhľadom k dlhodobým závratom, slabosť pravej hornej končatiny bolo zrealizované CT vyšetrenie mozgu s nálezom postischemického ložiska vľavo v capsula exterma. Hospitalizácia bez komplikácii. Pacientka lucidná. 7.6. Z ambulantnej správy - nálezu z I. neurologickej kliniky LF UK a UNB Nemocnica Staré Mesto z vyšetrenia O. W. z 22.03.2013 lekárom MUDr. Matej Nový vyplýva, že pacientka O. W. prišla na neurologické vyšetrenie v doprovode dcéry pre od rána trvajúce bolesti v C oblasti s vyžarovaním do ľavého ramena. Objektívne neurologicky bola pacientka pri vedomí, reč riadne artikulovaná, spolupracovala, Postoj a chôdza len za opory 2 osôb. 7.7. V prepúšťacej správe z I. internej kliniky LF UK a UNB Nemocnica Staré Mesto po hospitalizácii O. W. zo dňa 10.12.2014 spísanej ošetrujúcim lekárom MUDr. Peter Penz je okrem iného uvedené, že pacientka O. W. bola hospitalizovaná od 03.12.2014 do 10.12.2014, keď bola hospitalizovaná po privezení RZP pre hypoglikémiu. Anamnéza bola čerpaná prevažne z predchádzajúcej zdravotnej dokumentácie a z údajov uvedených dcérou pri príjme, nakoľko išlo o pacientku s dementným syndrómom. Kontakt s pacientkou je výrazne obmedzený pre dementný syndróm a nedoslýchavosť. 7.8. Zo správy z psychiatrického vyšetrenia O. W., lekárom psychiatrom MUDr. Juraj Frolkovič dňa 10.06.2015 vyplýva, že pacientka O. W. sa dostavila na vyšetrenie v sprievode dcér, je nechodiaca, privezená na vozíku. Od dcéry Y. C. (žalovanej v 1. rade) bolo v rámci anamnézy zistené, že posledných pár rokov sa pacientka psychicky mení, najhoršie je to posledné tri týždne, nepozná, že je doma, nerozpoznáva príbuzných, obviňuje ich z kradnutia vecí, pamätá si len veci, ktoré sa udiali dávno, v noci napriek liekom nespí. V objektívnom náleze je uvedené, že pacientka je nechodiaca, privezená na vozíku, kontakt s ňou je sťažený pre nedoslýchavosť, odpovede sú zväčša nepriliehavé otázke, spontaneita prejavu je slabá, do rozhovoru sa miestami zapojí avšak celkom neadekvátnym spôsobom, vyjadrovacie schopnosti sú nápadne zhoršené pre pojmovú degradáciu. Pozornosť je ľahko introvertná, vnímanie nenarušené, mnest. ff. hrubo narušené, najvýraznejšie v oblasti novopamäti. Úsudok zhoršený, myslenie v tempe spomalené, ľahko zabiehavé. Nálada v kontexte vyšetrenia tupo eutýmna, s apatickými prvkami, afektivita nivelizovaná. Správanie nesamostatné, bez samoobslužných schopností, vyžaduje plnú opatr. starostlivosť. Intelekt a osobnosť hrubo organicky degradované v zmysle demencie ťaž. stupňa. Záver demencia ťaž. stupňa, zmiešaný typ (degener. - Parkins. - vaskul.) s tranzit stavmi nočnej zmätenosti. Pri nezlepšovaní stavu a nezvládnutí stavu v domácich podmienkach indikovaná hospitalizácia ma gerontopsychiatrickom oddelení za účelom nastavenia na pacifikačnú liečbu. Perspektívne prichádza do úvahy aj umiestnenie pacientky do zariadenia typu DSS. 7.9. Univerzitná nemocnica Bratislava, pracovisko ŠGN Podunajské Biskupice predložila súdu dňa 30.05.2018 zdravotnú dokumentáciu O. W.. 7.9.1. Z prepúšťacej správy Psychiatrickej kliniky SZÚ a UNB Gerontopsychiatrické oddelenie zo dňa 09.07.2015 vyplynulo, že O. W.Á. bola na predmetnom oddelení hospitalizovaná od 18.06.2015 do 09.07.2015. Prijatá bola na odporučenie MUDr. Frolkoviča s dg demencia ťažkého st. zmiešaný typ za účelom nastavenia na pacifikačnú liečbu. Pacientka kompletne dezorientovaná. Anamnéza pacientky bola odobratá z dokumentácie a od dcéry. Podľa objektívneho nálezu pacientka kontakt nadviaže, je dekoncentrovaná na rozhovor, na jednoduché otázky odpovedá adekvátne, odpovede krátke, zväčša nepriliehavé, spontánna rečová produkcia, spoločenské konvencie dodrží. Podľa klinickej symptomatiky vedomie vigilné, lucidne, sobou orientovaná rámcovo, allopsychicky dezorientovaná, PM tempo inhibované, myslenie zabiehavé, pomalšieho tempa, bez evidentných bludných obsahov, bez suiciideácii a tendencií, bez manifestných porúch vnímania, ladenie plocho eutýmne, bez porúch správania, IMF deteriované najmä v oblasti novopamäti, prítomné konfabulácie pri mnestickej poruche, osobnosť dementná, organicky degradovaná, pacientka po dohovore preložená na oddelenie geriatrie za účelom somaticého stavu. 7.9.2. Pacientka bola preložená akútne na Kliniku geriatrie SZU a UNB geriatrické oddelenie z gerontopsychiatrického oddelenia pre zhoršenie somatického stavu pri bronchopneumónii. Išlo o 90 ročnú pacientku s anamnézou Alzheimerovej demencie, Parkinsonovej choroby, diabetes. Pri prijatí bola pacientka bez racionálneho kontaktu so zníženou vigilitou vedomia a ťažkou hypotemziou a thachykardiou. 7.9.3. Zo záznamu o hospitalizácii na klinike geriatrii podpísanej MUDr. Ingrid Horváthová vyplýva, že pacientka O. W. bola na oddelenie prijatá dňa 09.07.2015 o 13.39 hod. so zápalom pľúc. Hospitalizácia bola ukončená dňa 09.07.2015 o 14.00 hod., keď pacientka zomrela. Základná príčina smrti bol septický šok.
8. Svedok Y.. P. Č. podal vo veci písomné svedectvo zo dňa 11.07.2018, ktoré bolo doručené súdu dňa 19.07.2018, v ktorom uviedol, že žalobcu v 1. až 3. rade nepozná, pozná žalovanú v 1. a 2. rade, nakoľko ide o matku a krstnú matku X.. T. U., s ktorým sa pozná od roku 2004. So žalovanou v 1. a 2. rade však nie je v žiadnom vzťahu a neudržiava s nimi žiaden kontakt. Pani O. W. poznal, mal s ňou vrelý vzťah, bola mu ako jeho tretia stará mama, v období august 2008 až marec 2009 býval v byte s pani W. na Z. D.. Pani W. často telefonoval, bol s ňou v kontakte a z času na čas sa u nej zastavil. K podpisu listiny o vydedení a Závetu došlo v byte na Z. D.. kde pani W. žila. Podľa svedka pani W. v čase podpísania listina bola vyhotovená notárskym úradom. V období keď došlo k podpísania listiny o vydedení a závetu bola pani W. na svoj vek zdravá, ťažšie sa pohybovala, bola čulá, pohybovala sa pomocou chodítka a bola v stave primerane k svojmu veku. Pani W. v deň podpisu závetu a listiny o vydedení bola schopná čítať obsah listiny, túto si prečítala, vedela posúdiť jej obsah a následky, uvedenému textu porozumela, čo potvrdila svojim podpisom. Listina o vydedení a závet bol jej želaním, podpísala túto listinu na základe vlastnej vôle a žiaden nátlak na ňu nebol vyvíjaný zo strany žalovaných, či kohokoľvek iného. Listinu podpísala v prítomnosti svedka a svedka Y.. G. L.. Svedok tiež uviedol, že pani W. sa tešila dobrému zdraviu až takmer do svojej smrti, duševne a mentálne bola v neporovnateľne lepšej kondícií ako mnohí ľudia v rovnakom veku. Od roku 2004 teda od času kedy svedok pani W. poznal, sa o ňu staral T. U. a žalovaná v 1. a 2. rade. Svedok o tom či udržiavala kontakt s inými členmi svojej rodiny vedomosť nemal.
9. Svedok T.. G. L., dlhoročný priateľ syna žalovanej v 1. rade T. U. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná žalovanú v 1. rade, nie je s ňou však v kontakte. Poznal aj pani W., keď bol v byte na Z. D.. vždy tam bola aj menovaná. Bol pozvaný na oslavu 89. narodením pani W., na ktorú ho pozval vnuk pani W., T. U.. Svedok a spoločný kamarát P. Č. bol tiež prítomný. Pani W. sa oboznámila s textom závetu a listiny o vydedení, prečítala si ho a následne podpísala. Dokument podpísala pred svedkom. Svedok nemal vedomosť kto predmetný dokument vyhotovil. K zdravotnému a duševnému zdraviu pani W. v deň podpisu listiny o vydedení a závetu uviedol, že pani W. komunikovala, počula a videla, nosila okuliare, fungovala normálne, vedela čo číta a podpisuje. Pani W. si text dokumentu prečítala, povedala, že je to tak dobre, že je to jej vôľa resp. želanie. Svedok si pamätal, že pani W. mala problémy s mobilitou, jej psychický stav bol poplatný veku a mal za to, že psychicky bola v pohode, svedok nevidel nič čo by ho rozrušovalo.
10. Súd základ uplatneného nároku posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
11. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie neusporiadaný život.
Podľa § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom.
Podľa § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.
Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
Podľa § 476b Občianskeho zákonníka závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
Podľa § 477 Občianskeho zákonníka v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké.
12. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žalobe žalobcu v 1. až 3. rade na určenie, že závet a listina o vydedení, závetcu O. W. zo dňa 29.03.2014 je neplatná, nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca v 1. až 3. rade dôvody neplatnosti nepreukázali.
13. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 194 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Podľa § 194 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku súd pokračuje v konaní s účastníkmi podľa výsledku sporu. Podľa § 194 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu. 13.1. Žalobca v 1. až 3. rade sa žalobou domáhali určenia, že závet a listina o vydedení, závetcu O. W. zo dňa 29.03.2014 je neplatná. 13.2. V zmysle nových procesných pravidiel zavedených zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti, pričom určenie, že závet a listina o vydedení je neplatná považuje súd za právnu skutočnosť, len ak by takéto oprávnenie žalobcom vyplývalo z osobitného právneho predpisu tak, ako to vyžaduje § 137 písmeno d) Civilného sporového poriadku. Inak povedané žaloba o určenie, že závet a listina o vydedení je neplatná je žalobou podľa § 137 písmeno d) Civilného sporového poriadku a preto súd musel ako predpoklad jej prípustnosti skúmať, či osobitný právny predpis pripúšťa, aby súd o takomto určení právnej skutočnosti vôbec rozhodoval. Podľa citovaného ustanovenia § 194 Civilného mimosporového poriadku ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Vzhľadom na uvedené, keď z osobitného predpisu vyplýva výslovná možnosť domáhať sa požadovaného určenia žalobou, je žalobcom v 1. až 3. rade požadované určenie, že závet a listina o vydedení neplatná, prípustným procesným prostriedkom ochrany práva žalobcu v 1. až 3. rade ako dedičov po nebohej O. W..
14. Vydedenie je jednostranný právny úkon - prejav vôle poručiteľa, ktorým svojho potomka ako neopomenuteľného dediča vylučuje z dedenia na základe niektorého dôvodu taxatívne uvedeného v § 469 a Občianskeho zákonníka. Na platnosť právneho úkonu o vydedení sa vyžaduje písomná forma a prejav o vydedení možno urobiť vlastnoručne pri dodržaní podmienok uvedených v § 476 Občianskeho zákonníka alebo možno tento prejav zriadiť vo forme notárskej zápisnice. Vydedenie prichádza do úvahy iba u neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľnými dedičmi sú deti poručiteľa. Ustanovenie § 469a umožňuje, aby sa vydedenie vzťahovalo aj na potomkov vydedeného dediča ale za predpokladu, že je to v listine o vydedení výslovne uvedené. Vo vydedení poručiteľ pre prípad smrti musí výslovne uviesť zákonný dôvod vydedenia. 14.1. Závet je jednostranný formálny právny úkon fyzickej osoby, ktorým závetca prejavuje vôľu o svojom majetku pre prípad smrti. Závet je kedykoľvek zmeniteľný a zrušiteľný, pretože právne účinky závetu nastávajú až smrťou závetcu. Z ustanovenia § 476 Občianskeho zákonníka vyplývajú všeobecné náležitosti závetu, ktoré sú - výslovný prejav vôle poručiteľa, písomná forma závetu, podpis závetcu a uvedenie dňa, mesiaca a roka kedy bol závet podpísaný. Závet môže zriadiť fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony. Prejav vôle závetcu musí byť výslovný a musí z neho vyplývať, že ide o poslednú vôľu poručiteľa, koho a čoho sa závet týka. Závet ako právny úkon musí byť urobený slobodne a vážne a bez nátlaku, prejav vôle závetcu musí byť určitý a zrozumiteľný a predmet závetu musí byť dovolený a možný. Závet musí byť písomný a môže byť napísaný vlastnou rukou poručiteľa, môže byť vyhotovený v inej právnej forme alebo môže byť spísaný vo forme notárskej zápisnice. Závet vyhotovený v inej písomnej forme (alografný závet) je závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou. Zákon ako podmienku platnosti závetu, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou vyžaduje, aby poručiteľ závet vlastnou rukou podpísal a pred dvomi súčasne prítomnými svedkami výslovne prejavil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a aby závet súčasne prítomní svedkovia podpísali. Ak závet nezodpovedá zákonom stanoveným podmienkam a to osobitným náležitostiam uvedených v § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka a všeobecným náležitostiam potrebných na platnosť právneho úkonu je absolútne neplatný.
15. V prejednávanej veci sa žalobca v 1. až 3. rade po pripustenej zmene petitu žaloby domáhal určenia, že závet a listina o vydedení závetcu O. W. zo dňa 29.03.2014 je neplatná. Žalobca v 1. až 3. rade sa nedomáhal určenia, že dôvody vydedenia žalobcu v 1., 2., 3. rade obsiahnuté v Závete a Listine o vydedení nie sú dané. 15.1. O. W., matka žalobcu v 1., 2., 3. rade a žalovanej v 1. a 2. rade v listine o vydedení pre prípad svojej smrti vydedila svoje deti, dcéru, žalobkyňu v 1. rade a synov žalobcu v 2. a 3. rade z dôvodu podľa ustanovenia § 469 ods. 1 písmeno a), b) Občianskeho zákonníka teda z dôvodu, že jej neposkytli potrebnú pomoc v chorobe a starobe a neprejavujú o ňu trvalo žiaden záujem. V prípade žalobkyne v 1. rade sa dôvody vydedenia vzťahovali aj na čas pred smrťou manžela poručiteľky teda otca strán sporu, ktorý zomrel 02.04.2005 a v prípade žalobcu v 1. a 2. rade sa dôvody vydedenia vzťahovali na čas od smrti ich otca. Žalobca v 1. až 3. rade v žalobe uvádzali, že spolu so svojimi rodinami vždy mali záujem udržiavať dobré rodinné vzťahy a poskytovať matke pomoc v starobe aj v chorobe, čo im však nebolo umožnené v dôsledku konania žalovanej v 1. a 2. rade a to najmä v období po smrti otca. Žalovaná v 1. rade podľa žalobcov im po smrti otca neumožnila styk s matkou, neumožnila im žiaden kontakt s ňou. Udržiavať štandardné rodinné vzťahy a poskytovať pomoc matke im teda nebolo umožnené práve v dôsledku konania žalovanej v 1. rade. Tiež poukázali na skutočnosť, že žalovaná v 1. rade bývala v spoločnej domácnosti s ich matkou a teda vzhľadom na každodenný vzťah bolo možné očakávať, že poskytovanie nevyhnutnej pomoci v určitom rozsahu zabezpečovala práve žalovaná v 1. rade. 15.2. Vzhľadom na to, že dôvody vydedenia žalobcu v 1. až 3. rade boli vymedzené ako neposkytnutie pomoci v chorobe, v starobe a neprejavovanie opravdivého záujmu, ktorý by ako potomkovia prejavovať mali, súd posudzoval či tieto dôvody ako materiálna náležitosť platnosti vydedenia, existovali a teda či správanie žalobcu v 1., 2. a 3. rade možno hodnotiť ako neprejavovanie opravdivého záujmu a neposkytnutie pomoci. Súd mal v konaní za preukázané, že poručiteľka, matka žalobcov mala zdravotné problémy, bola odkázaná na starostlivosť inej osoby, keď bola čiastočne imobilná a potrebovala opateru. Súd žalobcom uvádzané tvrdenie, že ich pomoc nebola nutná, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v 1. rade bývala s matkou v jednej domácnosti nepovažoval za dôvod, pre ktorý ich pomoc matke nebola nutná. Všetci účastníci konania boli deťmi poručiteľky a teda všetci v rámci svojich možností sa na pomoci matke a starostlivosti o ňu mali a mohli podieľať v rozsahu nutnosti túto pomoc poskytnúť resp. so zohľadnením práve tej skutočnosti, že žalovaná v 1. rade s matkou bývala. Tomuto tvrdeniu žalobcov odporuje i to, že žalovaná v 2. rade pomoc matke poskytovala i napriek tomu, že žalovaná v 1. rade s matkou bývala. Zo žiadneho tvrdenia žalobcov nevyplynulo, že by matka pomoc žalobcu v 1. až 3. rade odmietla. Vo vzťahu k dôvodu vydedenia pre neprejavovanie opravdivého záujmu zo strany žalobcov súd uvádza, že žalobca v 1., 2. a 3. rade nijakým spôsobom nepreukázali, že opravdivý záujem o matku prejavovali, že ju kontaktovali a mali záujem sa s ňou stretávať. Súd na tvrdenie žalobcov, že až do smrti otca t.j. do roku 2005 udržiavali štandardné rodinné vzťahy nemohol prihliadnuť. Otec žalobcov zomrel 02.04.2005 a matka listinu o vydedení podpísala 29.03.2014 teda takmer po deviatich rokoch. Vzťahy, ktoré žalobcovia s rodičmi udržiavali s pred deviatimi rokmi pre vydedením, súd bez ďalšieho považoval za irelevantné. Žalobcovia ako jediný dôvod, pre ktorý sa s matkou od smrti otca nestretávali uviedli, že nedisponovali s kľúčmi od bytu kde matka žila a teda nemali prístup do bytu. Súd takto uvádzaný dôvod neprejavovania záujmu o matku nepovažoval za relevantný. Podľa názoru súdu skutočnosť, že žalobcovia nemali kľúče od bytu, v ktorom matka bývala, nie je dôvodom matku nenavštevovať. Súd tiež nemal za preukázané tvrdenie žalobcov, že žalobcom nebol umožnený telefonický kontakt s matkou. Súd považoval za absurdné tvrdenie, že počas deviatich rokoch t.j. v období od smrti otca po čas podpísania listiny o vydedení žalobcovia matku nijakým spôsobom nekontaktovali, nezaujímali sa o ňu, o jej zdravotný stav a jej potreby a ako dôvod tejto skutočnosti uviedli, že telefonický kontakt im nebol umožnený. Žalobcovia len vo všeobecnosti poukázali na konflikty medzi nimi a žalovanou v 1. a 2. rade, tieto konflikty však nijakým spôsobom nešpecifikovali a neuviedli súvislosti, pre ktoré by tieto mali byť významné vo vzťahu k ich postoju a vzťahu s matkou. Žalobcovi nielen že nepreukázali ale ani netvrdili, že by ich matka, poručiteľka o stretávanie s nimi nemala záujem a že by na ich prípadnú aktivitu v tomto smere nereagovala, že na ich telefonickú či písomnú snahu o kontakt s ňou nereagovala. Žalobcovia nepreukázali, že by sa vôbec snažili po nejaký čas o kontakt s matkou, že mali záujem ju kontaktovať a to či osobne, telefonicky, či písomne a že matka by takúto ich snahu o vzájomný kontakt odmietla. Je nezvyčajné pri úrovni vzťahov v bežnej rodine za stavu neexistencie objektívneho a závažného dôvodu, nestretnúť sa s rodičom po dobu deviatich rokov. Žalobca v 1., 2. a 3. rade žiaden objektívny dôvod, pre ktorý by stretávanie s matkou v období od smrti ich otca t.j. od roku 2005 nebolo aspoň sporadicky možné, neuvádzali. 15.3. Súd vzhľadom na uvedené mal za to, že žalobca v 1. až 3. rade nepreukázal, že dôvody vydedenia ich matkou neboli dané. V konaní nebolo preukázané, že žalobca v 1., 2. a 3. rade ako potomkovia prejavovali o matku opravdivý záujem, že je poskytovali v relevantnom čase potrebnú pomoc v chorobe a starobe resp., že boli pripravení prejavovať o matku záujem a pomôcť jej, ale práve v dôsledku postoja matky im to nebolo umožnené. Podľa názoru súdu, po vykonanom dokazovaní a na základe tvrdení samotných žalobcov možno dôvodom uvedeným v listine o vydedení zo dňa 29.03.2014, priznať právne účinky dôvodnosti vydedenia žalobcov podľa § 469a ods. 1 písmeno a) a b) Občianskeho zákonníka.
16. Žalobca v 1. až 3. rade sa domáhali určenia neplatnosti Listiny o vydedení a Závetu zo dňa 29.03.2014, ktoré boli spísané v jednej listine z dôvodu spornosti pravosti podpisu poručiteľa O. W. na predmetnej listine, z dôvodu nedostatku prejavu vôle poručiteľky, vzhľadom na jej rozumové schopnosti a vôľové vlastnosti, keď podľa žalobcov existuje dôvodné podozrenie, že poručiteľka v čase údajného spísania závetu a listiny o vydedení, trpela ťažkou demenciou, ktorá musela mať vplyv na spôsobilosť poručiteľky na právne úkony. 16.1. V konaní mal súd za preukázané, že O. W., matka strán sporu, spísala listinu o vydedení spolu so závetom na jednej liste, ktorú dňa 29.03.2014 podpísala. V prejednávanej veci išlo o alografný závet, ktorý bol vyhotovený v inej písomnej forme ako jej vlastnou rukou, bol poručiteľkou vlastnoručne podpísaný a pred dvomi súčasne prítomnými svedkami bolo poručiteľkou výslovne prejavené, že listina obsahuje jej poslednú vôľu a listina bola týmito prítomnými svedkami aj riadne podpísaná. Svedkovia, ktorí boli prítomní pri podpise predmetnej listiny, svedok Y.. P. Č. a T.. G. L. pred súdom vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili, že poručiteľka, pani O. W. v deň podpisu závetu a listiny o vydedení bola schopná čítať obsah listiny, túto si prečítala, vedela posúdiť jej obsah a následky a uvedenému textu porozumela. Listinu pred nimi podpísala a vyhlásila, že Listina o vydedení a závet je jej želaním, že ju podpisuje na základe vlastnej vôle a žiaden nátlak na ňu vyvíjaný nebol a že je to jej vôľa. Súd nemal dôvod neuveriť svedeckej výpovedi svedka Y.. P. Č. a T.. G. L.. Menovaní podali svedeckú výpoveď po poučení o trestných následkoch krivej výpovede, keď boli poučení súdom, že sú povinní vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, inak sa dopustia spáchania trestného činu krivej výpovede. Svedkovia uviedli, že poučeniu porozumeli a súd bez ďalšieho nemal dôvod pochybovať o pravdivosti ich výpovede. Žalobca v 1. až 3. rade v priebehu konania výpovede svedkov nespochybnili, nepredložili žiaden dôkaz vyvracajúci výpoveď a tvrdenia svedkov. 16.2. Vzhľadom k tomu, že všetky, súdom už vyššie uvedené formálne podmienky platnosti alografného závetu a listiny o vydedení zo dňa 29.03.2014 poručiteľky O. W. ako aj všeobecné náležitosti potrebné pre platnosť právneho úkonu boli splnené súd žalobu žalobcov na určenie jeho neplatnosti nevyhovel a žalobu zamietol. 16.3. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov ohľadne spornosti pravosti podpisu poručiteľa O. W. na Závete a Listine o vydedení súd uvádza, že žalobca v 1. až 3. rade nijakým spôsobom tento nimi napádaný dôvod neplatnosti nepreukázali a na jeho prípadné preukázanie vykonať dokazovanie ani nenavrhli. 16.4. Žalobca v 1. až 3. rade ako ďalší dôvod neplatnosti Závetu a Listiny o vydedení považoval nedostatok prejavu vôle poručiteľky, vzhľadom na jej rozumové schopnosti a vôľové vlastnosti a uvádzal, že poručiteľka pri údajnom spísaní závetu a listiny o vydedení už musela trpieť demenciou ťažkého stupňa, čo malo podstatný vplyv na jej spôsobilosť na právne úkony a teda z dôvodu tejto choroby bola poručiteľka nespôsobilá na sporné právne úkony. Toto tvrdenie žalobcovia preukazovali výpismi zo zdravotnej dokumentácie poručiteľky. Súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že žalobca v 1. až 3. rade ani v tejto súvislosti neuniesli dôkazné bremeno a toto tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázali. Žalobca v 1. až 3. rade tvrdil, že na základe nálezu vypracovaného psychiatrom MUDr. Pivarči zo dňa 05.10.2004 možno konštatovať, že zdravotný stav poručiteľky bol v tom čase značne zhoršený po psychickej stránke, teda už desať rokov pred podpisom závetu a listiny o vydedení. Súd sa s týmto tvrdením žalobcov nestotožnil, z lekárskej správy psychiatra MUDr. Stanislav Pivárči zo dňa 05.10.2004 nijakým spôsobom nevyplýva, že by psychiatrom bolo konštatované, že poručiteľka v roku 2004 trpela takým ochorením, ktoré by malo vplyv na jej spôsobilosť na právne úkony a že by z predmetnej správy vyplynulo, že už v tom čase trpela demenciou ťažkého stupňa. V lekárskej správe je uvedené, že objektívne stav po psychiatrickej stránke je zhoršený, v popredí depresívne ladenie nálady, lakrimozita (plačlivosť), psychomotorický nekľud, poruchy koncentrácie, insomnia (nespavosť), ale že vôľové zložky sú zachovalé, myslenie koherentné (súvislé) a asociačne v norme a že v prípade pacientky ide o stredne ťažkú depresiu bez psychózy. Z uvedeného je teda zrejmé, že tvrdenie žalobcov, že poručiteľka už v roku 2004 mala ochorenie, ktoré malo vplyv na jej spôsobilosť na právne úkony, nebolo preukázané. Zo žiadnej informácie uvedenej v predmetnej lekárskej správe takéto tvrdenie nevyplýva. Z diagnózy stredne ťažkej depresie v roku 2004 nie je možné bez ďalšieho vyvodiť, že by prípadne toto ochorenie malo za následok obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony v roku 2014. Žalobcovia ďalej poukázali na záznam, lekársku správu v zdravotnej dokumentácii poručiteľky zo dňa 10.06.2015, v závere ktorej je stanovená diagnóza ťažká demencia pri Alzheimerovej chorobe. Ani na tento dôkaz ako dôkaz, ktorým podľa žalobcov bolo preukázané, že poručiteľka v čase podpísania listiny o vydedení a závetu nebola spôsobilá na právne úkony, súd neprihliadol, nakoľko predmetný nález bol z času po podpísaní Listiny o vydedení a Závetu, bol zo dňa 10.06.2015 a bez ďalšieho nepreukazuje jednoznačne zdravotný stav poručiteľky v marci 2014. Skutočnosť, že v júni 2015 lekár konštatoval v prípade poručiteľky demenciu pri Alzheimerovej chorobe, nie je spôsobilá prijať bez ďalšieho záver, že touto chorobou poručiteľka s určitosťou trpela už v marci 2014, a ak ňou i trpela, tak aké obmedzenia vo vzťahu na jej schopnosť rozpoznať právne následky vydedenia a spísania závetu spôsobovala a v akom čase. Zo žiadnych listinných dokladov či svedeckých výpovedí nevyplynulo, že poručiteľka v marci 2014 nebola spôsobilá na právne úkony. Práve naopak svedkovia, ktorí boli svedkami pri podpise listiny o vydedení a závetu dňa 29.03.2014 a výsluch, ktorých tiež žalobcovia navrhli, Y.. P. Č. a T.. G. L., zhodne potvrdili, že O. W. v deň podpisu závetu a listiny o vydedení bola schopná čítať obsah listiny, túto si prečítala, vedela posúdiť jej obsah a následky a uvedenému textu porozumela.
17. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu v 1., 2. a 3. rade nie je dôvodná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v 1., 2. a 3. rade v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne neplatnosti závetu a listiny o vydedení, závetcu O. W. rodenej V. zo dňa 29.03.2014 a ani dôkazné bremeno ohľadne popretia tvrdení protistrany t.j. žalovanej v 1. a 2. rade.
18. V priebehu konania žalobca v 1. až 3. rade navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka T.. T. X., dcéra žalobkyne v 1. rade na preukázanie, že žalovaná v 1. rade navštevovala svojich rodičov pravidelne, Q. T., ohľadne roztržky medzi stranami sporu na poslednej rozlúčke s otcom strán pánom W. a žalovaná v 1. a 2. rade navrhla vykonať dokazovanie výsluchom svedka Z. Q., kamarátka poručiteľky O. W. na preukázanie, že poručiteľka telefonicky komunikovala a bolo možné jej volať a svedka T. U., vnuk poručiteľky ohľadne pomoci pri spísaní závetu. Súd stranami sporu navrhnuté dokazovanie nevykonal z dôvodu, že strany sporu neuviedli, na preukázanie akých relevantných skutočností a za akým účelom majú byť nimi uvedení svedkovia vypočutí. Súd považoval navrhnuté dokazovanie za stavu jeho odôvodnenia stranami sporu za nadbytočné, neúčelne a nehospodárne, nakoľko navrhované dokazovanie nesúviselo s preukázaním relevantných skutočností podstatných pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku.
19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku teda podľa úspešnosti žalovanej v 1. a 2. rade v spore, keď žalovaná v 1. a 2. rade bola v konaní plne úspešná. Súd žalovanej v 1. a 2. rade však nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaná v 1. a 2. rade si výslovne náhradu trov konania neuplatnila z dôvodu, že im žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona