Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1Cob-232-2017.pdf
PDF · 110.32 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cob/232/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci žalobcu: K. J., J. X, XXX XX D., v zastúpení: Mgr. Miroslav Golian, advokát, Budatínska 16, 851 05 Bratislava, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951 (predtým Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123), o zaplatenie 500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/202/2010-86 zo dňa 27.04.2017, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/202/2010-86 zo dňa 27.04.2017 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p. a. zo sumy dlžnej istiny od 07.06.2010 až do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie zároveň napadnutým rozsudkom priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%.
2. V žalobnom návrhu, doručenom súdu prvej inštancie dňa 07.06.2010 žalobca uvádzal, že s predchodcom žalovaného uzatvoril ako živnostník Zmluvu o prijímaní platobných kariet na platenie za tovar a služby a to dňa 12.02.2009 (ďalej ako „Zmluva“) spolu so štyrmi prílohami, ktoré tvoria súčasť uzatvorenej Zmluvy: Obchodné podmienky pre prijímanie platobných kariet na platenie tovaru a služby, Príloha č. 1 k Zmluve o prijímaní platobných kariet za tovar a služby, Príloha č. 2 k Zmluve o prijímaní platobných kariet na platenie za tovar a služby, Príloha č. 3 k Zmluve o prijímaní platobných kariet na platenie za tovar a služby. Predmetom uvedenej Zmluvy bolo prijímanie platobných kariet v Zmluve presne uvedených. Rozhodujúce pre právny vzťah uzatvorený Zmluvou boli prílohy tejto Zmluvy ako jej neoddeliteľné súčasti, opísané v Článku II označenom ako záverečné ustanovenia. Takýmito neoddeliteľnými súčasťami sú jednak Obchodné podmienky pre prijímanie platobných kariet na platenie za tovar a služby, s ktorými mal byť klient oboznámený a teda žalobca s nimi vyjadril súhlas a podpísal ich, súhlasil tak s ich obsahom. Ďalšími neoddeliteľnými súčasťami Zmluvy sú prílohy č. 1, č. 2 a č. 3, pričom sa v tejto Zmluve neuvádza, čo jednotlivé prílohy upravujú.
3. Podľa Prílohy č. 3 Zmluvy žalovaný má právo na mesačný poplatok vo výške 19,92 eur (600,- Sk) ak obrat v prevádzke, v ktorej je terminál umiestnený, nepresiahne 1.659,70 eur (50.000,- Sk), pričom po uzatvorení Zmluvy má žalobca nárok na jeho bezplatné užívanie po obdobie prvých troch mesiacov.
4. Žalovaný si podľa vyjadrenia žalobcu neoprávnene vyúčtoval poplatok za zrušenie Zmluvy, resp. za zrušenie účtu v sume 500,- eur, ktorú strhol žalobcovi z účtu vedeného u žalovaného.
5. Žalobca kontaktoval písomne žalovaného listom dňa 10.04.2010, v ktorom žalovaného upozornil, že žalovaný bezdôvodne strhol z účtu žalobcu sumu 500,- eur. Žalovaný sa k listu žalobcu vôbec nevyjadril. Žalobca si žalobným návrhom uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p. a. z dlžnej sumy počnúc dňom 25.05.2010 až do zaplatenia ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
6. Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.03.2013. Uviedol, že žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalovaného ako živnostník Zmluvu o inštalácii EFT POS terminálu. Žalovaný je zároveň aj vlastníkom predmetného terminálu. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpísania, pričom jej neoddeliteľnou súčasťou sú Obchodné podmienky, Príloha č. 1, Príloha č. 2 a Príloha č. 3. Zmluvné strany si priamo v Obchodných podmienkach, ktoré sú na základe čl. II označeného ako Záverečné ustanovenia, neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, priamo dojednali spoplatnenie niektorých úkonov (inštalácia, odinštalácia, provízie) a to v zmysle Sadzobníka poplatkov banky, platného v deň, kedy bol úkon vykonaný, pripadne v deň, kedy nastane príslušná skutočnosť. Podľa článku IV. bod 4.5 Obchodných podmienok žalobca bol povinný zaplatiť žalovanému poplatky, a to vo výške podľa prílohy č. 3 a podľa sadzobníka VOLKSBANK Slovensko a.s. (ďalej ako „Sadzobník poplatkov”). V prílohe č. 3 boli dohodnuté poplatky za obraty na jednotlivých termináloch a poplatok za neumožnenie odinštalácie terminálu. Ostatné poplatky boli dohodnuté odkazom na Sadzobník poplatkov. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že Sadzobník poplatkov nie je súčasťou Zmluvy ani Obchodných podmienok. Žalovaný mal za to, že v súlade s ust. § 264 Obchodného zákonníka odkaz na Sadzobník poplatkov ako na cenník je bežnou obchodnou zvyklosťou (a to nielen v bankovom sektore), na ktorú sa prihliada pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu. Naviac podľa ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu pripojené.
7. Žalovaný ďalej poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 200/2012, v ktorom sa okrem iného uvádza: „...je jednoznačné, že sadzobník poplatkov ako obchodná podmienka v zmysle ust. § 273 odsek 1, 2 Obchodného zákonníka, sa stal súčasťou zmluvy, pretože v zmluve bol na neho odkaz“. V prípade žalovaného je to čl. IV. bod 4.5 Obchodných podmienok a žalobca s ním vyjadril súhlas.
8. Žalovaný mal vzhľadom na vyššie uvedené za to, že nárok na zaplatenie poplatku za odinštaláciu EFT POS terminálu podľa bodu 8. Sadzobníka poplatkov, je plne v súlade s právom.
9. Žalovaný tiež poukázal na ustanovenie článku XV. bodu 15.3 Obchodných podmienok, v zmysle ktorého zánikom Zmluvy nezaniká povinnosť klienta uhradiť banke všetky svoje záväzky podľa Zmluvy a Obchodných podmienok. Žalovaný si v súlade so Zmluvou uplatnil voči žalobcovi poplatok za odinštaláciu EFT POS. Po tom, ako žalobca nezaplatil tento poplatok dobrovoľne, žalovaný vykonal zápočet svojej pohľadávky voči žalobcovi z dôvodu nezaplatenia poplatku za odinštaláciu EFT POS s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému na výplatu prostriedkov z účtu žalobcu. Dňa 09.06.2010 bolo právnemu zástupcovi žalobcu zaslané stanovisko žalovaného, v ktorom žalovaný náležite informoval právneho zástupcu žalobcu o dôvodoch účtovania poplatku za odinštaláciu EFT POS.
10. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené navrhol žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.
11. Súd prvej inštancie dňa 22.01.2015 vydal rozsudok, ktorým žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V odôvodnení odvolania uviedol, že Sadzobník poplatkov nie je súčasťou samotnej Zmluvy ani Obchodných podmienok. Poukázal na to, že dohoda zmluvných strán má prednosť pred obchodnými zvyklosťami, keď zo Zmluvy, ale najmä z jednotlivých príloh vyplýva poplatková povinnosť žalobcu za používanie platobného terminálu, ktorá u žalobcu vyvolala predstavu, že v Zmluve dohodnuté poplatkové povinnosti a poplatkové povinnosti dohodnuté v jej prílohách sú konečnými poplatkami, najmä ak žalobca nebol oboznámený so Sadzobníkom poplatkov. V dohode strán sporu a teda v Zmluve absentuje poplatok za ukončenie zmluvného vzťahu, pričom Sadzobník poplatkov nemožno pokladať za všeobecné obchodné podmienky, čo konštatoval aj žalovaný, ktorý sa na pojednávaní vo veci samej vyjadril, že Sadzobník poplatkov sú tzv. iné obchodné podmienky a teda nie všeobecné obchodné podmienky, pričom na oba druhy obchodných podmienok platí iný režim ich použitia z hľadiska ich záväznosti.
13. Žalobca v podanom odvolaní poukázal na ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý rozlišuje všeobecné obchodné podmienky a iné obchodné podmienky. Iné obchodné podmienky nemajú podľa Obchodného zákonníka charakter všeobecne záväzných obchodných podmienok, pretože sa uplatňujú v užšie vymedzenom prostredí, musia byť druhej zmluvnej strane známe a stačí, aby tieto podmienky, pokiaľ na ne zmluva odkazuje, boli súčasťou zmluvy alebo v inom prípade musia byť k zmluve priložené. V prípade sporu však musí povinná strana preukázať, že druhej strane boli preukázateľne známe. Pre platnosť tzv. iných obchodných podmienok je potrebné, aby obe zmluvné strany s takýmito podmienkami vyjadrili súhlas a teda na to, aby boli pre obe strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe pred uzatvorením zmluvy.
14. Nakoľko Sadzobník poplatkov nebol podľa žalobcu k Zmluve priložený, ani sa v zmluve neuvádza, že žalobca bol so Sadzobníkom poplatkov pred uzatvorením Zmluvy oboznámený a s obsahom sadzobníka súhlasí, žalovaný nemá nárok na zaplatenie provízie za ukončenie zmluvného vzťahu založeného Zmluvou. Na tomto základe navrhol žalobca rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobnému návrhu vyhovieť v celom rozsahu.
15. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu uznesením č.k. 1Cob/130/2015-69 zo dňa 08.09.2016 rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 32Cb/202/2010-55 zo dňa 22.01.2015 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal povahou a záväznosťou Sadzobníka poplatkov z hľadiska ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, z tohto dôvodu uložil súdu prvej inštancie, aby v ďalšom konaní posúdil charakter Sadzobníka poplatkov z hľadiska ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka a v prípade, ak dospeje k záveru, že ide o tzv. inú podmienku, bude skúmať, či bol predmetný Sadzobník poplatkov žalobcovi známy, alebo či bol k Zmluve priložený a po vyhodnotení týchto skutočností opätovne posúdil dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku.
16. Súd prvej inštancie predmetnú právnu vec opätovne prejednal na pojednávaní konanom dňa 27.04.2017, vo veci samej na pojednávaní rozhodol napadnutým rozsudkom, pričom nárok uplatnený žalobným návrhom priznal v celom rozsahu a rovnako priznal žalobcovi aj náhradu trov konania v celom rozsahu.
17. Ako vyplýva z právneho posúdenia veci uvedeného súdom prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie mal za to, že ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka rozlišuje všeobecné obchodné podmienky a iné obchodné podmienky, pričom režim ich použitia je z hľadiska ich záväznosti rozdielny. Súd prvej inštancie je toho názoru, že k iným obchodným podmienkam patrí aj Sadzobník poplatkov a preto ho nie je možné subsumovať pod všeobecné obchodné podmienky. Uvedené podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva aj z vyjadrenia povereného zástupcu žalovaného, ktorý uviedol, že Sadzobník poplatkov je potrebné považovať za inú obchodnú podmienku. Tieto obchodné podmienky sa uplatňujú v užšie vymedzenom prostredí, preto musia byť druhej zmluvnej strane známe a pokiaľ na ne zmluva odkazuje, musia byť s poukazom na ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka súčasťou zmluvy alebo musia byť k zmluve priložené. Pre súd prvej inštancie v tejto súvislosti nebolo postačujúce tvrdenie žalovaného, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so Sadzobníkom poplatkov žalovaného pretože tento sa nachádza na webovej stránke žalovaného, prípadne v priestoroch každej pobočky žalovaného. Žalovaný podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukázal, že žalobcovi boli tieto iné obchodné podmienky známe a žalobca s nimi vyjadril súhlas, z tohto dôvodu rozhodol vo veci samej tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu priznal.
18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil nasledujúcimi odvolacími dôvodmi: konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
19. Ako vyplýva z odôvodnenia podaného odvolania, žalovaný má za to, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza len čiastočne zistené skutočnosti, bez ohľadu na skutočne zistený skutkový stav. Zmluvné strany si priamo v Obchodných podmienkach, ktoré sú na základe čl. II označeného ako záverečné ustanovenia neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o prijímaní platobných kariet na platenie za tovar a služby zo dňa 12.02.2009, dojednali spoplatnenie jednotlivých úkonov (inštalácia, odinštalácia, provízie), a to v zmysle Sadzobníka poplatkov banky platného v deň, kedy bol úkon vykonaný, prípadne v deň, kedy nastane príslušná skutočnosť. Podľa čl. IV bod 4.5 Obchodných podmienok žalobca bol povinný zaplatiť žalovanému poplatky vo výške podľa prílohy č. 3 a podľa Sadzobníka poplatkov VOLKSBANK Slovensko, a.s. V prílohe č. 3 boli dohodnuté poplatky za obraty na jednotlivých termináloch a poplatok za neumožnenie inštalácie terminálu, ostatné poplatky boli dohodnuté odkazom na Sadzobník poplatkov. V zmysle bodu 8. EFT POS TERMINÁLY sadzobníka platného od 01.12.2009 bol za odinštaláciu EFT POS terminálu dohodnutý poplatok vo výške 110,- eur. K odinštalácii EFT POS terminálov došlo 11.02.2010. Žalobca so žalovaným uzatvoril zmluvu o bežnom účte už 30.08.2006 (teda 2 a pol roka pred tým, ako uzatvoril so žalovaným Zmluvu o prijímaní platobných kariet na platenie za tovar a služby), predmetom ktorej bol zúčtovací účet č. XXXXXXXXXX/XXXX k EFT POS terminálom. Už v čase uzatvorenia Zmluvy teda existoval medzi žalobcom a žalovaným dlhodobý zmluvný vzťah, v zmysle ktorého bol žalobca povinný uhrádzať žalovanému poplatky v zmysle Sadzobníka poplatkov a tieto aj uhrádzal. Navyše zmluva o bežnom účte úzko súvisí aj s využívaním EFT POS terminálov, keďže všetky transakcie boli zaúčtované práve prostredníctvom tohto bežného účtu žalobcu. Nie je preto pochýb o tom, že žalobca sa počas dlhoročného zmluvného vzťahu musel oboznámiť so Sadzobníkom poplatkov, a teda jej bol pri podpise Zmluvy známy. Sadzobník poplatkov je oficiálny dokument banky zverejnený na obchodných miestach a webovom sídle banky. Klienti sú pravidelne informovaní o jeho zmenách vo výpise z účtu, ako aj prostredníctvom elektronického bankovníctva. Sadzobník poplatkov, ktorý sa vzťahoval na vzniknutú situáciu, a teda odinštaláciu EFT POS terminálov, bol účinný od 01.12.2009. Banka oznamuje klientom zmenu Sadzobníka poplatkov vždy minimálne 2 mesiace vopred. Žalovaný predložil súdu výpis z účtu žalobcu, kde bol informovaný o zmene Sadzobníka poplatkov k 01.12.2009, rovnako bol informovaný aj o každej predchádzajúcej zmene. Žalovaný má za to, že poplatok za odinštaláciu POS terminálu je potrebné posudzovať ako zaužívanú obchodnú prax a zvyklosť. Tento poplatok si uplatňujú všetky banky na trhu, keďže sami sú povinné uhrádzať poplatok spoločnosti, ktorá túto službu zabezpečuje.
20. Podľa názoru žalovaného sa súd prvej inštancie tiež nevysporiadal s argumentáciu žalovaného - s odkazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 200/2012. Súd prvej inštancie postupoval v rozpore s čl. 2 Základné princípy ods. 2 CSP, v dôsledku čoho došlo k porušeniu princípu právnej istoty. Ak súd rozhodol inak, žalovaný mal právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Súd prvej inštancie sa však vôbec nevyjadril k žalovaným citovanému rozhodnutiu.
21. Žalovaný ďalej v podanom odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy súd prvej inštancie nesprávne aplikoval správnu právnu normu. Súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného vôbec nebral do úvahy, že žalobca sa mohol oboznámiť so Sadzobníkom poplatkov aj iným spôsobom ako len priložením k Zmluve, či jeho uvedením priamo do Zmluvy. Zákon ustanovuje, že časť zmluvy možno určiť odkazom na iné obchodné podmienky, pričom alternatívne uvádza, že tieto sú buď zmluvným stranám známe alebo k návrhu priložené. Vzhľadom na dlhoročný obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že žalobca bol oboznámený so Sadzobníkom poplatkov, keďže na základe neho uhrádzal poplatky.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
23. K podanému odvolaniu sa žalobca nevyjadril.
24. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP), a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.
25. Rovnako, ako súd prvej inštancie, sa aj odvolací súd v prvom rade zaoberal otázkou správneho právneho posúdenia charakteru Sadzobníka poplatkov z hľadiska ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že súd prvej inštancie túto otázku posúdil správne, avšak z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery, v dôsledku čoho vo veci samej nesprávne rozhodol.
26. V zmysle ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
27. Ako vyplýva zo znenia ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, za všeobecné obchodné podmienky sa považujú obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami. Pri týchto obchodných podmienkach sa predpokladá, že každému, kto podniká v danej oblasti, ktorej sa dotýkajú, sú všeobecne známe. Ako predpoklad ich záväznosti sa vyžaduje odkaz na všeobecné obchodné podmienky v zmluve, čím sa všeobecné obchodné podmienky stávajú súčasťou obsahu zmluvy. Nie je potrebné, aby všeobecné obchodné podmienky boli fakticky zahrnuté do samého textu zmluvy alebo priložené k zmluve, nevyžaduje sa ani žiadne vyhlásenie zmluvných strán v zmluve, že všeobecné podmienky, na ktoré odkazujú, sú im známe.
28. V prípade iných obchodných podmienok sa jedná o rôzne obchodné podmienky vypracované rôznymi subjektmi, napr. určitým podnikateľom, skupinou podnikateľov, obchodnou spoločnosťou alebo skupinou obchodných spoločností, ktoré tieto obchodné podmienky uplatňujú v konkrétnych záväzkovoprávnych vzťahoch. Iné obchodné podmienky nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, nakoľko sa uplatňujú v užšie vymedzenom prostredí ako všeobecné obchodné podmienky. Rovnako ako v prípade všeobecných obchodných podmienok musia zmluvné strany s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, avšak na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Je preto potrebné rozlišovať dve rôzne kritériá záväznosti iných obchodných podmienok, ktoré nie je potrebné splniť kumulatívne, ale sú dané alternatívne, teda splnením/osvedčením ktoréhokoľvek z nich sa stávajú iné obchodné podmienky záväznými pre zmluvné strany uzavierajúce zmluvu. Prvé kritérium záväznosti iných obchodných podmienok vychádza z toho, že aj iné obchodné podmienky (napr. aj obchodné podmienky, ktoré vypracovala a používa len jedna zmluvná strana) môžu byť dobre známe aj druhej zmluvnej strane (napr. v prípade, ak sa medzi zmluvnými stranami jedná o dlhodobý zmluvný vzťah). V danom prípade stačí, ak zmluva na tieto podmienky odkáže a tieto sa stanú súčasťou zmluvy. V prípade sporu dôkazné bremeno preukázania znalosti týchto podmienok druhou zmluvnou stranou zaväzuje zmluvnú stranu, ktorá sa znalosti týchto obchodných podmienok dovoláva. Druhé kritérium záväznosti iných obchodných podmienok predpokladá obchodné podmienky, ktoré nie sú zmluvným stranám známe (napr. z predchádzajúceho dlhodobého zmluvného vzťahu). V tomto prípade je nutné iné obchodné podmienky priložiť k návrhu zmluvy.
29. V prípade predmetného Sadzobníka poplatkov sa jedná o obchodné podmienky vypracované konkrétnou obchodnou spoločnosťou - bankou uplatňované v užšom prostredí záväzkovoprávnych vzťahov medzi touto konkrétnou bankou a jej klientmi/obchodnými partnermi. Nie je možné predpokladať ich znalosť každým, kto podniká v danej oblasti. Z tohto dôvodu je nutné predmetný Sadzobník poplatkov posudzovať podľa názoru odvolacieho súdu ako iné obchodné podmienky. V tomto rozsahu - posúdenie charakteru Sadzobníka poplatkov ako iných obchodných podmienok - odvolací súd považuje závery súdu prvej inštancie za správne. Je však nutné uviesť, že argumentácia súdu prvej inštancie uvedená v odôvodnení napadnutého rozsudku, v zmysle ktorej iné obchodné podmienky musia byť druhej zmluvnej strane známe a zároveň, pokiaľ na ne zmluva odkazuje, musia byť súčasťou zmluvy alebo k zmluve priložené, nemá žiadnu oporu v zákone, konkrétne v ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Túto argumentáciu je nutné považovať za nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.
30. Ako už bolo uvedené vyššie, zo znenia predmetného ustanovenia je zrejmé, že zákon možnosť určiť časť zmluvy odkazom na iné obchodné podmienky podmieňuje alternatívnym splnením niektorej z dvoch rôznych podmienok uvedených v tomto ustanovení - podmienky, že tieto iné obchodné podmienky sú dobre známe aj druhej zmluvnej strane alebo podmienky, že tieto iné obchodné podmienky boli pripojené k návrhu zmluvy.
31. Ako vyplýva z obsahu súdneho spisu, žalovaný v priebehu konania opakovane poukazoval na skutočnosť, že čl. IV bodu 4.5 Obchodných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o prijímaní platobných kariet na platenie za tovar a služby zo dňa 12.02.2009, definoval povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému poplatky vo výške podľa prílohy č. 3 predmetnej zmluvy a podľa sadzobníka poplatkov VOLKSBANK Slovensko, a.s. Poplatky, ktoré neboli dohodnuté priamo v prílohe č. 3 predmetnej Zmluvy boli zmluvnými stranami Zmluvy dohodnuté práve odkazom na Sadzobník poplatkov VOLKSBANK Slovensko, a.s. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca so žalovaným ešte dňa 30.08.2006 uzatvoril zmluvu o bežnom účte k zúčtovaciemu účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX k EFT POS terminálom a teda podľa jeho názoru už v čase uzatvorenia Zmluvy o prijímaní platobných kariet na platenie za tovar a služby existoval medzi žalobcom a žalovaným dlhoročný zmluvný vzťah, počas ktorého sa žalobca musel oboznámiť so Sadzobníkom poplatkov žalovaného a tento mu musel byť známy. Na podporu svojich tvrdení žalovaný uviedol, že predmetný Sadzobník poplatkov bol uverejnený na webovom sídle a v priestoroch obchodných miest žalovaného a tiež poukázal na výpis z účtu žalobcu, ktorý bol súdu prvej inštancie predložený, v zmysle ktorého žalobca bol informovaný o zmene Sadzobníka poplatkov k 01.12.2009.
32. Odvolací súd má za to, že s poukazom na vyššie uvedené: i/ odkaz na Sadzobník poplatkov v čl. IV. bod 4.5 Obchodných podmienok, ii/ existencia dlhodobého zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založeného zmluvou o bežnom účte k zúčtovaciemu účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX predchádzajúceho uzatvoreniu Zmluvy, pri ktorom bol predmetný Sadzobník poplatkov uplatňovaný a zmluvným stranám známy, iii/ notifikácie o zmenách Sadzobníka poplatkov obsiahnuté vo výpisoch z účtu zasielaných žalobcovi, ako aj iv/ dostupnosť predmetného Sadzobníka poplatkov prostredníctvom webového sídla a obchodných miest žalovaného, žalovaný v konaní osvedčil, že predmetný Sadzobník poplatkov bol obom stranám uzavierajúcim Zmluvu známy a teda bola v posudzovanom prípade splnená jedna z dvoch alternatívnych podmienok záväznosti Sadzobníka poplatkov ako iných obchodných podmienok.
33. Žalobca sa zaplatenia svojho nároku uplatneného voči žalovanému v tomto konaní domáhal z právneho titulu údajného bezdôvodného obohatenia sa žalovaného na úkor žalobcu. Podľa argumentácie žalobcu žalovaný účtoval žalobcovi poplatok za odinštaláciu EFT POS terminálu (žalobcom v žalobe mylne označovaný ako poplatok za ukončenie Zmluvy) a následne jednostranne započítal tento svoj nárok s nárokom žalobcu na vyplatenie prostriedkov z účtu vedeného v prospech žalobcu, bez právneho dôvodu, nakoľko zmluvné strany Zmluvy si takýto poplatok nedojednali. Podľa názoru žalobcu teda došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný žalobcovi vydať.
34. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
35. V zmysle ust. § 451 ods. 2 Obchodného zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
36. Odvolací súd ustálil, že v posudzovanom prípade Sadzobník poplatkov s poukazom na ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka tvoril časť Zmluvy - iné obchodné podmienky a bol z tohto dôvodu pre žalobcu záväzný. Vzhľadom na skutočnosť, že poplatok za odinštaláciu EFT POS terminálu bol žalovaným vyúčtovaný v súlade so Sadzobníkom poplatkov a teda z konkrétneho právneho dôvodu vyplývajúceho zo Zmluvy, resp. jej časti, na ktorú odkazovala, a následne započítaný s nárokom žalobcu na vyplatenie prostriedkov z účtu žalobcu, odvolací súd má za to, že v posudzovanom prípade žalobca neosvedčil existenciu konkrétnych predpokladov pre vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a teda žalobný návrh žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný.
37. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd postupoval v súlade s ust. § 381 CSP v spojitosti s ust. § 390 CSP a vo veci samej sám rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobný návrh žalobcu zamietol.
38. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP. Z dôvodu plného úspechu žalovaného v prvoinštančnom i v odvolacom konaní, mu patrí voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP).
39. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).