Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Sa-2-2022.pdf
PDF · 127.22 KB
Case nature
Area
Subarea
43Sa/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: L. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR, odbor peňažných prostriedkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, Špitálska č. 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/5521/RAL zo dňa 06.06.2019 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.
Žalobou doručenou súdu dňa 23.07.2019 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor peňažných prostriedkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Bratislava č. ÚPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/5521/RAL zo dňa 06.06.2019, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, pracovisko Šaľa č.: NZ4/SVaR/SOC/2019/50945-7 zo dňa 22.01.2019, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobkyne jej priznať peňažný príspevok na opatrovanie svojho manžela S. J., ako aj maloletého P. J., u ktorých oboch pretrváva nepriaznivý zdravotný stav.
2.
Poukázala na to, že opatruje oboch rodinných príslušníkov, nakoľko títo nie sú schopní sa sami o seba postarať. Pokiaľ ide o manžela, tak o neho sa stará v podstate 24 hodín denne, keď ráno mu dáva čisté oblečenie a plienky. Uviedla, že jej manžel sa pohybuje pomocou invalidného vozíka, nakoľko má amputovanú pravú nohu pod kolenom a tiež má amputované prsty na ľavej nohe. Tiež potrebuje pomoc pri hygiene, obliekaní a stravovaní. Vôbec nedokáže ísť na potrebu, a preto ho musí v priebehu dňa 5-6 krát prebaľovať. V dôsledku cukrovky sa mu zhoršil aj zrak, pokiaľ si chce sadnúť, tak mu musí pomôcť, a to aj v prípade, ak sa chce na posteli otočiť na druhú stranu.
3.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.03.2020 uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že odkázanosť manžela žalobkyne - S. J. bola posudzovaná podľa prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, pričom z komplexného posudku vyplynulo, že pán S. J. nie je podľa posudkového lekára odkázaný na opatrovanie, pretože po sčítaní bodov dosiahnutých podľa činností uvedených v prílohe č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. dosiahol 50 bodov, čo ho zaraďuje do IV. stupňa odkázanosti na pomoc inej
fyzickej osoby, priemerný rozsah potrebnej pomoci u neho predstavuje 6 - 8 hodín denne. Za tohto stavu nie je odkázaný na opatrovanie počas celého dňa, a preto ho nemožno v zmysle § 14 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z. považovať za fyzickú osobu odkázanú na opatrovanie, na základe čoho mu nebol peňažný príspevok na opatrovanie v komplexnom posudku navrhnutý.
4.
V tejto súvislosti ďalej žalovaný uviedol, že ak by mu žalobkyňa nemohla poskytovať pomoc v zmysle zák. č. 448/2008 Z.z., je možné fyzickej osobe odkázanej na pomoc inej osoby poskytnúť opatrovateľskú službu, ak stupeň odkázanosti je najmenej II. podľa prílohy č. 3 tohto zákona. Vzhľadom k tomu, že opatrovateľskú službu poskytujú mestá a obce, tak pán S. J. môže v prípade potreby požiadať mestský, resp. obecný úrad o pomoc formou opatrovateľskej služby.
5.
V rámci odvolacieho správneho konania žalovaný vydal komplexný posudok č. ÚPS/US1/ SSVOPPKPC1/SOC/2019/5705 dňa 10.05.2019, v ktorom bolo uvedené, že po preštudovaní predloženej dokumentácie druhostupňový posudkový lekár posúdil zdravotné postihnutie a určil u menovaného mieru funkčnej poruchy 70% podľa prílohy č. 3 časť III. bod 8 písm. d) endokrinné poruchy, poruchy výživy a premeny látok. Cukrovka, chronické komplikácie cukrovky (diabetická mikroangiopatia, retinopatia, neuropatia, nefropatia a diabetická noha) podľa zák. č. 447/2008 Z.z. V tejto súvislosti posudkový lekár druhostupňového správneho orgánu uviedol, že pán S. J. je diabetik a hypertonik, so stavom po amputácii ľavej nohy (2015) a pravého predkolenia (2/2017) pre odumieranie tkaniva na ľavej a pravej nohe na podklade cukrovky, ktorá nie je uspokojivo liečená pre nespoluprácu pacienta, nedodržiavanie režimu diabetika. Okrem toho má menovaný slabozrakosť oboch očí (bez korekcie okuliarmi, nemá obojstrannú praktickú alebo úplnú slepotu). Obličkové funkcie sú v norme. Nemá poruchy udržania moču a stolice, plienky používa na noc v domácom prostredí, kde je suché WC umiestnené mimo obydlia. V tomto posudku ďalej bolo uvedené, že na dlhšie vzdialenosti sa premiestňuje na mechanickom invalidnom vozíku, presuny zvláda sám, sám sa oblečie a vyzlečie. Za pomoci protéz a dvoch nemeckých bariel prešiel v júni 2017 vzdialenosť 7 metrov, počas hospitalizácie v máji 2018 (pre prevzatie I. definitívnej protézy zhotovenej na mieru) nespolupracoval pri nácviku chôdze. Počas hospitalizácie v máji 2018 boli preliečené príznaky zlyhávania srdca. Objektívna pohyblivosť veľkých váhonosných kĺboch je na hranici mierneho obmedzenia, opakovane ani pri liečbe dlhotrvajúceho defektu na pahýle ľavej nohy nespolupracuje, zdravotná (ošetrovateľská) starostlivosť je poskytovaná aj formou domácej ošetrovateľskej služby. Prieduškovú astmu nelieči, celkove je popisovaný nižší hygienický štandard.
6.
Žalovaný ďalej uviedol, že vyjadrenia fyzickej osoby sú subjektívne, posúdenie odkázanosti na peňažný príspevok objektivizuje posudkový lekár na základe odborných lekárskych nálezov. Znamená to, že podľa § 63 zák. č. 447/2008 Z.z. lekársku posudkovú činnosť na účely tohto zákona vykonáva posudkový lekár, ktorým je na účely tohto zákona lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú starostlivosť na výkon certifikovaných pracovných činností a certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo. Tento je odborne spôsobilý zhodnotiť odkázanosť menovaného podľa predloženej zdravotnej dokumentácie a odborných lekárskych nálezov. Mal za to, že v rámci odvolacieho správneho konania boli u menovaného zohľadnené všetky lekárske nálezy nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii prvostupňového správneho orgánu (vrátane lekárskych nálezov doložených k odvolaniu) objektívne zistenia v odborných lekárskych nálezoch, nachádzajúcich sa v predloženej zdravotnom dokumentácii nesvedčili o stave podmieňujúcom odkázanosť a kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia formou poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie. Na posúdenie odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby boli relevantné objektívne zistenia zaznamenané v odborných lekárskych nálezoch; v rámci odvolacieho správneho konania bola posudzovaná odkázanosť na opatrovanie menovaného a bola zohľadnená jeho potreba pomoci pri všetkých úkonoch sebaobsluhy. Poukázal na to, že podmienka odkázanosti na opatrovanie je splnená, ak stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. s priemerným rozsahom odkázanosti 8-12 hodín denne, alebo VI. s priemerným rozsahom odkázanosti viac ako 12 hodín denne podľa prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z..
7.
Na záver konštatoval, že správne orgány vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a vec správne právne posúdili, pričom pri vydávaní svojich rozhodnutí postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi SR, ktorými sú štátne orgány viazané a musia postupovať v medziach zákona.
8.
V predmetnej veci Krajský súd v Trnave už jedenkrát rozhodoval, keď rozsudkom č.k. 43Sa/22/2019-154 zo dňa 30.11.2020 rozhodnutie žalovaného číslo ÚPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/0219/5521/RAL zo dňa 6.6.2019 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie žalovaného považoval správny súd za nie náležitým spôsobom odôvodnené. V tejto súvislosti konštatoval, že ak je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, tento nedostatok nemôže odstrániť správny súd. Poukázal ďalej na to, že pokiaľ zo strany posudkového lekára žalovaného dochádza k bodovému hodnoteniu jednotlivých úkonov sebaobsluhy a zhodnoteniu odkázanosti menovaného na pomoc inej fyzickej osoby je dôležité, aby rozhodnutie bolo najmä v tejto časti riadne zdôvodnené. V nadväznosti na konkrétne zistené skutočnosti uviedol, a to z pohľadu zdravotného postihnutia menovaného, ktoré závažné zdravotné postihnutia (amputácia pravej nohy pod kolenom a amputované prsty na ľavej nohe ako aj ďalšie diagnózy) negatívne ovplyvňuje kvalitu života menovaného a z ktorého je možné jednoznačne konštatovať, že menovaný potrebuje pomoc pri hygiene, obliekaní ako aj pri stravovaní. V súvislosti s posudzovaním zdravotného stavu menovaného správny súd ďalej uviedol, že ustanovenie § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. oprávňuje posudkového lekára vykonať posúdenie zdravotného stavu fyzickej osoby bez jej prítomnosti, avšak pri splnení podmienky, že posudkový lekár vopred môže s vysokou pravdepodobnosťou vylúčiť pochybnosti o správnosti diagnostického záveru konštatovaného už prvostupňovým správnym orgánom. V predmetnej veci by však podľa názoru súdu bolo vhodné, vzhľadom na závažnosť zdravotného postihnutia menovaného, aby tento bol prítomný pri posudzovaní jeho zdravotného stavu, naviac v prípade, ak zo strany posudkového lekára dochádza k posudzovaniu miery samoobsluhy, resp. pokiaľ sa tieto úkony sebaobsluhy vyjadrujú v číselných hodnotách. Lekárskou činnosťou sa totiž nielen vykonáva medicínske hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby a určovanie miery funkčnej poruchy, ale aj posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia. Komplexný posudok, napriek svojej významnosti, nepredstavuje a ani nemôže, za situácie predloženia odlišného lekárskeho názoru, predstavovať jediný podklad rozhodnutia v konaní podľa zák. č. 447/2008 Z.z.. Za tohto stavu preto mala žalobkyňa legitímne očakávanie, že z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného o nepriznaní peňažného príspevku za opatrovanie musí vyplývať jednoznačná argumentácia, na základe čoho bolo rozhodnuté v prospech, resp. v neprospech posudzovanej osoby (§ 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku).
9.
Proti tomuto rozsudku správneho súdu podal žalovaný v zákonom určenej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Poukázal na to, že posudkový lekár náležite odôvodnil stupeň odkázanosti p. J. na opatrovanie, ktoré posúdenie bolo prevzaté do komplexného posudku a aj do odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Nesúhlasil preto so záverom správneho súdu, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Mal za to, že hodnotenie odkázanosti p. J. na opatrovanie stupňom IV. zodpovedá posúdeniu podľa prílohy č. 3 zák.č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov ako aj dôvodom, pre ktoré nebol žalobkyni priznaný peňažný príspevok na opatrovanie. Za tohto stavu žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania.
10.
Najvyšší správny súd SR ako súd kasačný rozsudkom č.k. 7Sžsk/18/2021 zo dňa 15.12.2021 rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 43Sa/22/2019-154 zo dňa 30.11.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí kasačného súdu bolo konštatované, že rozhodnutia oboch správnych orgánov sa zaoberali jednak žiadosťou žalobkyne o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie manžela a jednak aj jej požiadavkou na priznanie peňažného príspevku na opatrovanie jej syna. Poukázal však na to, že z odôvodnenia rozsudku správneho súdu mal za preukázané, že predmetom súdneho prieskumu bolo síce správne rozhodnutie žalovaného, avšak krajský súd sa predmetným rozhodnutím zaoberal len vo vzťahu k manželovi žalobkyne. Napadnuté rozhodnutie teda nepodrobil súdnemu prieskumu aj vo vzťahu k žiadosti žalobkyne o opatrovanie jej maloletého syna, o ktorom nároku správne orgány
konali a rozhodovali v tom istom administratívnom konaní. Znamená to, že napadnuté rozhodnutie nebolo krajským súdom preskúmané riadne a v rozsahu vymedzenom žalobkyňou v žalobe a dodatočne upresnenom v jej podaní zo dňa 10.5.2020. Vzhľadom k tomu, že v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu úplne absentuje posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov vo vzťahu k maloletému synovi žalobkyne, kasačný súd dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť a vrátiť ho krajskému súdu na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Okrem toho kasačný súd v závere uviedol, že pokiaľ krajský súd správnym orgánom vytkol, že svoje rozhodnutie neodôvodnili riadne, je potrebné, aby krajský súd zároveň uviedol, prečo a z akých konkrétnych dôvodov sa tak domnieva. Krajský súd teda, podľa kasačného súdu, neuviedol v predmetnej veci žiadne konkrétne argumenty, pre ktoré rozhodnutia správnych orgánov nepovažuje za dostatočne odôvodnené. Kasačnému súdu taktiež nebolo zrejmé, z akých právnych dôvodov považoval krajský súd za vhodné, aby vzhľadom na závažnosť zdravotného postihnutia mal byť p. Stojka prítomný pri posudzovaní jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia absentuje úvaha ako aj právne zdôvodnenie tohto záveru krajského súdu. Sporné pritom nebolo, že posudzovaná osoba (manžel žalobkyne) pri realizácii konkrétnych úkonov potrebuje pomoc inej osoby. Sporným bol práve stupeň odkázanosti, ktorý správne orgány ustálili v administratívnom konaní.
11.
Podľa § 11 zák.č.447/2008 Z.z. (1) Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a) hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b) určovanie miery funkčnej poruchy, c) posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, d) posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, e) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie, f) posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6, g) posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu. 1) (2) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. (3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. (4) Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku. (5) Posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak je lekársky nález neúplný. (6) Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov. (7) Posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení, ak od posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 1 neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu miery funkčnej poruchy alebo zmenu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. (8) Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie. (9) Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo
je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby. (10) Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom. (11) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2. (12) Na účely preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. (13) Na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu. (14) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 je potvrdenie, ktoré obsahuje vyjadrenie, či fyzická osoba je fyzicky schopná a psychicky schopná vykonávať opatrovanie, alebo či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je schopná udeliť písomný súhlas a odôvodnenie. (15) Ak je miera funkčnej poruchy fyzickej osoby menej ako 50%, lekársky posudok obsahuje len mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a odôvodnenie tohto vyjadrenia. (16) Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti podľa odseku 1 písm. g) je vyjadrenie, či zdravotný stav fyzickej osoby vyžaduje osobitnú starostlivosť podľa osobitného predpisu. 1) Na účely posúdenia potreby osobitnej starostlivosti podľa prvej vety sa miera funkčnej poruchy podľa tohto zákona neposudzuje. Na posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu 1) odseky 1 až 11 platia primerane.
Podľa § 14 ods. 4 zák.č.447/2008 Z.z. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. alebo VI. podľa § 49 ods. 10 a prílohy č. 3 zák.č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zák.č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 39 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z. opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 39 ods. 2 zák.č. 447/2008 Z.z. účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí.
Podľa § 55 ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z. podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.
12.
Preskúmaním spisového materiálu ako aj administratívneho spisu súd zistil, že žalobkyňa dňa 07.11.2018 si podala žiadosť o poskytnutie príspevku na opatrovanie tak manžela S. J., ako aj maloletého syna P. J. za účelom zabezpečenia pomoci pri úkonoch sebaobsluhy. Prvostupňový správny orgán Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, odbor sociálnych vecí a rodiny túto žiadosť zamietol s odôvodnením, že na základe komplexného posudku úradu č. : NZI/OPPnKŤZP/ PČ/SOC/2019/50933-6 zo dňa 07.01.2019 sa S. J. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70%.
13.
Vzhľadom k tomu, že závažnosť zdravotného postihnutia menovaného neznížila jeho schopnosť vykonávať základné sebaobslužné úkony samostatne, nevyžaduje nepretržitý dohľad, čoho podkladom sú lekárske správy odborných lekárov, posudkový lekár oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností dospel k záveru, že stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je IV. s počtom bodov 50, podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách. Z predložených lekárskych nálezov menovanému odkázanosť na opatrovanie nevyplynula.
14.
V rámci lekárskej posudkovej činnosti, posudkový lekár odvolacieho správneho orgánu vypracoval lekársky posudok, ktorý bol podkladom k vydaniu druhostupňového komplexného posudku č. : ÚPS/ US1/SSVOPPKPC1/SOC/2019/5705 zo dňa 10.05.2019, ktorý bol vydaný v zmysle § 15 na účely § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. so zreteľom na námietky uvedené žalobkyňou v odvolaní s tým, že bola opätovne posúdená odkázanosť menovaného na peňažný príspevok na opatrovanie v rámci odvolacieho správneho konania.
15.
Posudkový lekár odvolacieho správneho orgánu po preštudovaní zdravotnej dokumentácie menovaného opätovne zhodnotil odkázanosť S. J. na pomoc inej fyzickej osoby pri úkonoch sebaobsluhy s konštatovaním, že stupeň odkázanosti menovaného na pomoc inej fyzickej osoby je IV. s počtom bodov 50 podľa prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a to: stravovanie a pitný režim 5 bodov, vyprázdňovanie močového mechúra 5 bodov, vyprázdňovanie hrubého čreva 5 bodov, osobná hygiena 5 bodov, celková kúpeľ 0 bodov, obliekanie a vyzliekanie 5 bodov, zmena polohy, sedenie a státie 0 bodov, pohyb po schodoch 0 bodov, pohyb po rovine 5 bodov, orientácia v prostredí 10 bodov, dodržiavanie liečebného režimu 5 bodov a potreba dohľadu 5 bodov, pričom výsledný počet bodov 50, i napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu neznamená odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby do takej miery, podľa ktorej by bol v zmysle § 14 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z. fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie. Priemerný rozsah odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby bol stanovený u menovaného v rozsahu 6-8 hodín denne.
16.
V rozhodnutí žalovaného bolo ďalej konštatované, že desiatimi bodmi sa hodnotia uvedené činnosti podľa jednotlivých úkonov, ktoré si dokáže fyzická osoba samostatne vykonávať. Piatimi bodmi sa hodnotia činnosti pri jednotlivých úkonoch, pri ktorých fyzická osoba potrebuje čiastočnú pomoc inej fyzickej osoby (pri dvoch eventuálne troch úkonoch) a 0 bodov dostávajú tie činnosti, ktorých úkony si fyzická osoba vôbec nedokáže vykonávať. Vzhľadom k tomu, že menovaný S. J. nespĺňa kritériá odkázanosti na opatrovanie, tak mu nebol peňažný príspevok na zaopatrovanie navrhnutý, preto ho nemožno poskytnúť.
17.
Tak ako už bolo vyššie konštatované, tak z predloženého administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného bol komplexný posudok zo dňa 7.1.2019, podľa ktorého sa p. S. J. považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70% podľa prílohy č. 3 kapitoly III., bodu 8, písmeno b) k zákonu č. 447/2008 Z.z. V oblasti sebaobsluhy nebola p. J. navrhnutá žiadna forma kompenzácie s konštatovaním, že hoci pri niektorých úkonoch sebaobsluhy je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, celodenný dohľad nevyžaduje. Z komplexného posudku tiež vyplýva, že odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby u p. J. s počtom bodov 50 (podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní) korešponduje IV. stupňu, a preto p. J. nie je odkázaný na opatrovanie.
18.
Podkladom napadnutého rozhodnutia žalovaného bol tiež komplexný posudok zo dňa 9.5.2019, z ktorého vyplýva, že aj maloletý P. J. je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím pre mieru funkčnej poruchy 60% stanovenú podľa prílohy č. 3, kapitoly IV., bodu 3, písmeno b) k zákonu č. 447/2008 Z.z. V oblasti sebaobsluhy mu taktiež nebola navrhnutá žiadna forma kompenzácie, hoci má obmedzenú schopnosť vykonávať niektoré úkony stravovania, vyprázdňovania močového mechúra, vyprázdňovania hrubého čreva, úkony obliekania a vyzliekania, úkony dohľadu a väčšinu úkonov osobnej hygieny, úkony celkového kúpeľa, úkony orientácie v prostredí a úkony dodržiavania liečebného
režimu. Z komplexného posudku tiež vyplýva, že maloletý nie je odkázaný na opatrovanie, nakoľko jeho odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby korešponduje IV. stupňu s počtom bodov 55 (podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov).
19.
Krajský súd v Trnave ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorému mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky pre postup podľa § 137 ods. 4 SSP. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu ako aj na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR, pričom rozsudok bol v predmetnej veci verejne vyhlásený dňa 7.3.2022.
20.
Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti SSP. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (správna žaloba v sociálnych veciach) správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, vrátane prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
21.
Z odôvodnenia tak rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že obe rozhodnutia obsahujú všetky náležitosti, ktoré má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, ktoré ustanovenie sa vzťahuje aj na rozhodnutia o priznaní, resp. nepriznaní peňažného príspevku na opatrovanie podľa § 39 ods. 1 a 2 zák.č. 447/2008 Z.z. Súd po preskúmaní oboch rozhodnutí ako aj administratívneho spisu dospel k záveru, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal z lekárskych posudkov, ktoré sú v zmysle zák.č. 447/2008 Z.z. podkladom pre takéto rozhodnutie. Taktiež lekárske posudky, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie obsahujú všetky náležitosti stanovené zákonom v ust. § 11 ods. 11 zák.č. 447/2008 Z.z. sú dostatočne určité, je z nich zrejmé, z akých podkladov posudkový lekár pri ich vypracovaní vychádzal a ako sa vysporiadal z nedostatkami zistenými v priebehu posudzovania žiadateľa o priznanie peňažných príspevkov na opatrovanie (hodnotenie diagnóz, zhodnotenie jednotlivých činností u posudzovaných osôb a odkázanosť na opatrovanie) a ako postupovali pri určení miery funkčnej poruchy. V tomto sa správny súd stotožňuje s vyjadrením žalovaného uvedeným v jeho vyjadrení k žalobe, že lekárske posudky spĺňajú všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti, nie sú v rozpore s diagnostickými závermi, ktoré vyplývajú z predložených lekárskych nálezov, pričom sa tiež vysporiadal so všetkým rozhodujúcimi skutočnosťami, je preto dostatočným podkladom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že je povinnosťou žiadateľa o poskytnutie príspevku na opatrovanie preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie tejto formy kompenzácie, súčasťou žiadosti musí byť aj aktuálny lekársky nález. Súd zistil, že tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán, resp. ich posudkoví lekári v rámci lekárskych posudkov vychádzali z lekárskych nálezov predložených žalobkyňou k žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku ako aj z lekárskych nálezov už skôr predložených žalobkyňou pri predchádzajúcich jej žiadostiach. Všetky predložené dôkazy vyhodnotili a premietli ich do svojich záverov, pričom neprihliadal na lekárske nálezy a správy týkajúce sa posudzovaných osôb, ktoré boli dátumované po vypracovaných komplexných posudkoch, nakoľko podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Okrem toho zo zákonnej úpravy nevyplýva povinnosť posudkového lekára a orgánu verejnej správy za žiadateľa dôkazy vyhľadávať. Dôkazné bremeno vo veci žiadosti o poskytnutie príspevku
na opatrovanie je na žiadateľovi a posudkový lekár vychádza zo žiadateľom predloženého aktuálneho lekárskeho nálezu.
22.
Z podanej žaloby vyplýva, že žalobkyňa nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného v dôsledku nesprávneho hodnotenia a posúdenia zdravotného stavu tak jej manžela ako aj jej syna ako aj posúdením ich odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Vo vzťahu k synovi žalobkyňa nekonkretizovala dôvody, pre ktoré žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie. Správny súd v prvom rade považuje za dôležité uviesť, že lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, ktorý pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializovanom odbore všeobecné lekárstvo v zmysle § 11 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z. Lekárska posudková činnosť je jednak hodnotením a posudzovaním zdravotného stavu, ale aj určovanie miery funkčnej poruchy, posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblasti kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia, ako aj posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ŤZP podľa § 14 (§ 11 ods. 1 písm. a) až d) zák.č. 447/2008 Z.z.), pričom výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý v danom prípade obsahuje u oboch posudzovaných osôb náležitosti stanovené v § 11 ods. 11 zák.č. 447/2008 Z.z. (mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, či ide o fyzickú osobu s ŤZP, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ŤZP podľa § 14 ako aj termín opätovného posúdenia zdravotného stavu).
23.
Vo vzťahu k lekárskym záverom, ktoré sa premietli do lekárskych posudkov vypracovaných v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom ako aj v konaní pred odvolacím správnym orgánom, súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžso/16/2014, podľa ktorého „súdy v rámci rozhodovania nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o kompenzácii sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi lekárskych vyšetrení“. Znamená to, že pokiaľ aj žalobkyňa v rámci preskúmavacieho konania predložila nejaké ďalšie lekárske závery odborných lekárov, tak súd poukazuje na skutočnosť, že orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádza z právneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Okrem toho žalobkyňa v žalobe ani bližšie nekonkretizovala, resp. neuviedla, akými konkrétnymi nezákonnosťami rozhodnutie žalovaného správneho orgánu trpí, a v čom bola žalobkyňa týmto rozhodnutím ukrátená na svojich právach. Podľa názoru správneho súdu zdravotný stav oboch posudzovaných osôb bol objektivizovaný všetkými lekárskymi nálezmi, ktoré mali posudkoví lekári k dispozícii, pričom posudkoví lekári zohľadnili všetky skutočnosti, ktoré vyplývali z jednotlivých lekárskych nálezov pri posudzovaní odkázanosti oboch posudzovaných osôb na pomoc inej fyzickej osoby pri jednotlivých činnostiach. Posudkoví lekári zhodnotili jednotlivé činnosti bodmi, keď odkázanosť fyzickej osoby sa hodnotí taxatívne počtom bodov 0 - 10 pri dvanástich zákonom určených činnostiach. Z druhostupňových komplexných posudkov vyplynulo, že p. J. S. ako aj maloletý J. P. nie sú odkázaní na opatrovanie, pretože po sčítaní dosiahnutých bodov podľa činností uvedených v prílohe č. 3 zákona o sociálnych službách J. S. dosiahol 50 bodov, a maloletý J. P. 55 bodov, čo ich zaraďuje do IV. stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby; priemerný rozsah potrebnej pomoci predstavuje u oboch 6 - 8 hodín denne, čo znamená, že nie sú odkázaní na opatrovanie počas celého dňa.
24.
K vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu ako aj konania, ktoré ich k vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na ust. § 190 SSP.
25.
O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania len v prípade, ak mala žalobkyňa vo veci úspech celkom alebo v časti. Keďže žalobkyňa nebola v konaní úspešná správny súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd SR a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.