Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/211/2017

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci žalobcu: PROFI lighting spol. s r.o., Sluneční náměstí 2583/12, 158 00 Praha 5, Česká republika, IČO: 26 458 462, zast.: JUDr. Jozef Chmura, advokát, Zvonárska 8, 040 01 Košice proti žalovanému: EUROLUX LIGHTING s.r.o., Zámocká 20, 811 01 Bratislava, IČO: 35 775 947, zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORSKÁ & MREKAJOVÁ, s. r. o., Panenská 33, 811 03 Bratislava, IČO: 36 862 037 o zaplatenie sumy 30.414 eur s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/41/2012-206 zo dňa 25.4.2017 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb/41/2012-206 zo dňa 25.4.2017 v znení opravného uznesenia č.k. 34Cb/41/2012-232 zo dňa 26.7.2017 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v časti 9,25 % úroku z omeškania p.a. zo sumy 11.617 od 2.3.2012 do zaplatenia. Súčasne priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozhodol tak po tom, čo bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 1Cob/38/2015-190 zo dňa 2.6.2016 skorší rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 34Cb 41/2012-138 zo dňa 23.9.2014 v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 11.617 eur od 2.3.2012 do zaplatenia zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a ktorým bol vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok potvrdený.

2. Prvoinštančný súd mal v konaní za preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi časť dlhu dňa 29.2.2012 vo výške 11.617 eur na základe faktúry č. 11100517 vo výške 26.869,29 eur so splatnosťou dňa 15.4.2011. Súd mal uvedenú skutočnosť preukázanú z účtovných dokladov o zaplatení sumy vo výške 11.617 eur, a to z výpisu z účtu za účtovné obdobie 1.1.2012 do 31.1.2012, z výpisu z pokladničnej knihy ku dňu 30.4.2017 a z chronologického zoznamu splácania faktúr z účtovníctva. Rozhodol tak s poukazom na § 329 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého je veriteľ povinný prijať aj čiastočné plnenie záväzku pokiaľ čiastočné plnenie neodporuje povahe záväzku alebo hospodárskemu účelu sledovaného veriteľom pri uzavretí zmluvy, ak tento účel je v zmluve vyjadrený alebo v čase uzavretia zmluvy dlžníkovi známy a v zmysle ustanovenia § 330 Obchodného zákonníka v zmysle ktorého, si dlžník určil plnenie záväzku a to, že splnený záväzok je najskôr splatný. Súd prvej inštancie na základe uvedeného žalobu žalobcu voči žalovanému v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy vo výške 11.617 eur od 2.3.2012 do zaplatenia zamietol ako nedôvodnú.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca považuje rozsudok súdu prvej inštancie za prekvapivý, nakoľko samotný Okresný súd Bratislava I potom, ako žalobca upravoval návrh na vydanie platobného rozkazu voči žalovanému, rozhodol, že podľa návrhu na zmenu platobného rozkazu ktorá bola preukázaná výpismi z účtu žalobcu (ktoré sa nachádzajú v spise), keď sa žalobca domáhal podľa došlých platbe, ktoré boli priradzované k dlžným sumám, o zmene platobného rozkazu a to tak, že žalobca žiadal priznať úrok z omeškania zo sumy 3.835,40 eur oproti pôvodne žiadanému úroku z omeškania zo sumy 11.617 eur. O uvedenej zmene rozhodol uznesením zo dňa 25.4.2012, keď priznal žalobcovi po ním doložených výpisov z účtov úrok z omeškania vo výške 9,25% p.a. zo sumy 3.835,40 eur odo dňa 2.3.2012 do zaplatenia.

4. Žalobca ďalej namietal záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalovaný zaplatil v roku 2012 sumu 11.617 eur. Uviedol, že žalovaný zaplatil v roku 2012 dve platby, a to dňa 25.1.2012 sumu 16.851,01 eur ako úhradu faktúr č. 11100473 - 1.613 eur a č. 11100397 - 15.238,01 eur a dňa 1.3.2012 sumu 9.633,89 eur ako úhradu faktúr č. 11101371 - 80 eur, č. 11100523 - 2.091 eur, č. 11101289 - 5.610,60 eur a č. 11100517 - 1.852,29 eur (čiastočná úhrada faktúry). V súlade s uvedenými platbami žalobca upravoval návrh na vydanie platobného rozkazu s tým, že tieto zmeny podporil výpismi z účtu. Žalobca uviedol, že neexistuje žiaden dôkaz o tom, že by žalovaný zaplatil ním prezentovanú sumu ako to odôvodňuje súd prvej inštancie v rozsudku pod bodom 29.

5. Žalobca takisto namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, čím došlo k porušeniu jeho práv ako strany sporu. Na základe všetkých uvedených skutočností navrhoval, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 10.7.2017 vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu, že neexistuje dôkaz o tom, že by žalovaný zaplatil ním prezentovanú sumu, ako to odôvodňuje súd prvej inštancie v rozsudku pod bodom 29 a že je irelevantné ako platby označuje žalovaný. Uviedol, že v priebehu konania predložil súdu námietky k žalovanému príslušenstvu a tvrdenie o tom, že on ako dlžník (žalovaný) pri úhradách postupoval y intenciách zákona, čiastočné platby identifikoval (označoval). Ďalej uviedol, že veriteľ (žalobca) v rozpore jeho čiastočné plnenia započítaval k iným dodávateľským faktúram, t.j. inak ako ich označoval dlžník. Predložil súdu aj dôkazy, že žalované faktúry eviduje ako uhradené a nie je ani v omeškaní s ich príslušenstvom.

7. Žalovaný ďalej zopakoval, že riadne preukázal súdu zaplatenie príslušenstva, preukázal jeho evidenciu faktúr, zaplatenie faktúry č. 11100517 včelej výške dňa 29.2.2012, to znamená zaplatenie žalovaného príslušenstva zo sumy 11.617 eur od 2.3.2012 do zaplatenia vo výške 9,25 % p.a. O úhrade záväzku predložil súdu listinné dôkazy - výpis z účtu žalovaného za účtovné obdobie 1.1.2012 do 31.1.2012, výpis z pokladničnej knihy k termínu 30.4.2017, chronologický zoznam splácania faktúr z účtovníctva. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôkazy a mal preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi časť dlhu dňa 29.2.2012 vo výške 11.617 eur na základe faktúry č. 111000517 vo výške 26.869,29 eur so splatnosťou dna 15.4.2011.

8. Žalobca v rámci svojej repliky zo dňa 11.8.2017 zotrval na svojich právnych argumentoch uvádzaných v odvolaní.

9. Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 29.9.2017 zopakoval svoje stanovisko k prezentovaným argumentom žalobcu.

10. Odvolací súd konštatuje, že konanie na súde prvej inštancie sa viedlo a odvolanie bolo podané v rámci účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak o odvolaní rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňa 1.7.2016, a preto postupoval podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok s poukazom na § 470 ods. 1, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a v medziach podľa § 379 - 380 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Odvolací súd rozsudkom č.k. 1Cob/38/2015-190 zo dňa 2.6.2016 zrušil skorší rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 11.617 eur od 2.3.2012 do zaplatenia, nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozhodnutie nebolo zrejmé, na základe akej skutočnosti priznal súd prvého stupňa úroky z omeškania z istiny 11.617 eur. Odvolací súd poukázal pritom na návrh na zmenu návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 2.3.2012, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia dotknutého úroku z omeškania z istiny 3.835,40 eur. Na túto skutočnosť reflektoval aj prvoinštančný súd, keď dňa 25.4.2012 vydal opravné uznesenie k platobnému rozkazu, č.k. 34Rob/2/2012-62. Predmetom konania tak v dotknutej časti bol nárok žalobcu na zaplatenie príslušného úroku z omeškania zo sumy 3.835,40 eur.

13. Je nutné konštatovať, že po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom sa súd prvej inštancie v ďalšom konaní nevysporiadal s vyššie uvedenou námietkou a opätovne rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie príslušného úroku z omeškania zo sumy 11.617 eur.

14. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že žalobca si žalobou zo dňa 4.1.2012 uplatnil (o.i.) nárok na zaplatenie sumy 13.469,29 eur s príslušenstvom od 16.4.2011 do zaplatenia ako zostatku sumy fakturovanej faktúrou č. 11100517 vystavenej na sumu 26.869,29 eur so splatnosťou 15.4.2011 (keďže žalovaný zálohovo uhradil sumu vo výške 13.400 eur). V roku 2012 žalovaný poukázal na účet žalobcu sumu 9.633,89 eur, pričom v poznámke označil faktúry, na ktoré má byť uvedená suma použitá, a to na faktúru č. 11100517, č. 11100523, č. 11101289 a č. 11101371 (č.l. 203). Na základe úhrady uvedenej sumy žalobca navrhoval zmenu žaloby (č.l. 55) tak, že si uplatnil (o.i.) nárok na zaplatenie sumy 13.469,29 eur s príslušným úrokom z omeškania od 16.4.2011 do 1.3.2012 a s príslušným úrokom z omeškania zo sumy 3.835,40 eur od 2.3. do zaplatenia, ktorá predstavuje zostatok sumy 13.469,29 eur, od ktorej bola odpočítaná suma uhradená žalovaným 9.633,89 eur. Z dôkazov založených v spise možno mať za to, že suma 9.633,89 eur, ktorá sa podľa pokynu žalovaného mala použiť na úhradu faktúr č. 11100517, č. 11100523, č. 11101289 a č. 11101371, nepostačovala ani úhradu prvej označenej faktúry č. 11100517, kde zostatok na úhradu predstavoval sumu 13.469,29 eur.

15. Keďže súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci neodstránil rozpory a nezrovnalosti v súvislosti s nárokom žalobcu na zaplatenie dotknutého úroku z omeškania z istiny 3.835,40 eur, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a podľa § 391 ods. 1 mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou prvoinštančného súdu bude ustáliť výšku istiny, s úhradou ktorej sa mal žalovaný dostať do omeškania. Po ustálení výšky istiny sa bude prvoinštančný súd zaoberať dôvodnosťou tohto nároku žalobcu.

16. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP.

17. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .