Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tos/103/2018

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci odsúdeného H. R., pre prečin marenia výkonu úradného rozuhodnutia § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona, o sťažnosti odsúdeného H. R. proti uzneseniu Okresného súdu Levice z 03.10.2018 sp. zn. 3PP/41/2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie"), na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre 06. decembra 2018, takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku s a sťažnosť odsúdeného H. R. z a m i e t a .

odôvodnenie:

Okresný súd Levice (ďalej len „súd prvého stupňa“) konajúci v senáte napadnutým uznesením podľa § 66 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného H. R. (ďalej len „odsúdený“) na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere dvanásť mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda z 13.04.2012 sp. zn. 1T/69/2012, právoplatným 03.05.2012, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3Tos/186/2016 z 22.11.2016.

Napadnuté uznesenie súd prvého stupňa odôvodnil zistením, že odsúdený v prejednávanej veci splnil iba formálnu podmienku podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, ktorou je výkon polovice uloženého mu trestu, nesplnil však všetky materiálne podmienky takéhoto rozhodnutia, ktorými je aj prognóza, že v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia bude viesť riadny život (pretože v minulosti sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti, viackrát sa dostal do rozporu so zákonom, tresty odňatia slobody uložené mu v minulosti neviedli k jeho náprave a prevýchove, je zvýšené riziko jeho recidívy s poukazom na druhovo rovnakú trestnú činnosť, ktorej sa neustále dopúšťa a jeho aktuálna resocializačná prognóza do občianskeho života je menej priaznivá a neodporúča sa jeho podmienečné prepustenie) a preto je potrebné na odsúdeného naďalej pôsobiť výchovnými prostriedkami uplatňovanými vo výkone trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý typ ústavu a stupeň stráženia zodpovedá miere prevýchovy odsúdeného a možnostiam jeho resocializácie. Z týchto všetkých dôvodov súd prvého stupňa návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie zamietol ako nedôvodný.

Proti napadnutému uzneseniu podal odsúdený, ihneď po jeho oznámení vyhlásením na verejnom zasadnutí súdu prvého stupňa v jeho prítomnosti ako aj v prítomnosti zvoleného obhajcu, teda včas, sťažnosť, ktorú do konania verejného zasadnutia Krajského súdu v Nitre (ďalej len „nadriadený súd“) odôvodnil jednak sám ako aj prostredníctvom obhajcu v súhrne predovšetkým a najmä tvrdením, že počas výkonu trestu si príkladne plnil svoje povinnosti a správal sa vzorne, bol aj disciplinárne odmenený, pričom potrestaný nebol, ústavný poriadok dodržiava. V prípade vyhovenia žiadosti by mohol byť plnohodnotnou oporou pre svoju rodinu. Plánuje sa zaradiť do pracovného života, má daný prísľub od zamestnávateľa, že ho zamestná po prepustení z väzby na slobodu.

Vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonné podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody navrhol, aby jeho sťažnosti bolo vyhovené.

Nadriadený súd, ktorému súd prvého stupňa predložil prejednávanú vec na rozhodnutie, pri rozhodovaní o sťažnosti odsúdeného podľa § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne poukázal na všetky skutočnosti, ktoré v konaní zistil a právne úvahy, ktorými sa riadil pri ich hodnotení a na právne závery, ku ktorým dospel, ktoré sa týkali splnenia formálnej a jednej z materiálnych podmienok pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (odsúdený preukázal určitý stupeň polepšenia). Pretože tieto sú správne, nadriadený súd na ne v podrobnostiach len odkazuje.

Ustanovenie § 61 odsek 1 Trestného zákona uvádza kumuláciu dvoch materiálnych podmienok, z ktorých odsúdený nespĺňa tú, ktorá pojednáva o priaznivej prognóze vedenia riadneho života v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

V tomto smere je potrebné poukázať na osobu odsúdeného, u ktorého k náprave neviedli ani predchádzajúce odsúdenia. Odsúdený bol od roku 2002 viac krát odsúdený takmer vždy pre druhovo rovnakú trestnú činnosť. Ani tieto odsúdenia u neho neviedli k náprave, naďalej páchal úmyselnú trestnú činnosť, a to aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Preto je možné konštatovať, že v jeho osobe sa jedná o špeciálneho recidivistu páchajúceho sústavne druhovo rovnakú trestnú činnosť, čím nie je u neho splnená druhá z materiálnych podmienok - priaznivá prognóza vedenia riadneho života v skúšobnej dobe. Sťažnostné námietky odsúdeného nadriadený súd preto nemohol akceptovať, pretože tieto nie sú opodstatnené.

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Keďže nadriadený súd nezistil žiadne dôvody na zrušenie sťažnosťou odsúdeného napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa a na iné rozhodnutie v prejednávanej veci v jeho prospech, sťažnosť odsúdeného podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).