Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-2003-2012.pdf
PDF · 77.31 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/2003/2012
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v exekučnej veci oprávneného Mesto Liptovský Mikuláš, IČO: 00 315 524, so sídlom Štúrova 1989/41, Liptovský Mikuláš, právne zastúpený JUDr. Mariánom Alušicom, advokátom so sídlom kancelárie Madačova 1/A, Ružomberok, proti povinnej Nákladná automobilová doprava Liptovský Mikuláš, spol. s r. o., IČO: 31 625 274, so sídlom Štefánikova 2, Liptovský Mikuláš, pre vymoženie pohľadávky vo výške 2.972,65 eura, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, Exekútorský úrad so sídlom Popradská 70, Bratislava, pod sp. zn. EX 4723/12, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7Er/2003/2012-30 zo dňa 14. 8. 2017 o zmene súdneho exekútora z r u š u j e.
Exekúciu z a s t a v u j e.
Povinnému u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Halásovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom sa dňa 4. 7. 2012 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 4723/12 na vymoženie pohľadávky vo výške 8.770,49 eura, priznanej výkazom daňových nedoplatkov Mesta Liptovský Mikuláš č. 022742 zo dňa 30. 3. 2012. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu na základe poverenia č. 5505 * 041941 zo dňa 12. 11. 2012, ktoré v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 8.770,49 eura a trovy exekúcie.
2. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7Er/2003/2012-21 zo dňa 14.1. 2013 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil v časti o vymoženie sumy 5.600,18 eura. a v časti o vymoženie sumy 197,66 eura. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 9. 2. 2013.
3. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7Er/2003/2012-30 zo dňa 10. 1. 2018 súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel. Súd poveril súdnu exekútorku JUDr. Dagmar Kováčovú, so sídlom Exekútorského úradu Šoltésovej 14, Bratislava, vykonaním exekúcie namiesto pôvodne povereného súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, so sídlom Exekútorského úradu Popradská 70, Bratislava. Súd určil trovy exekúcie pôvodného súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása vo výške 39,83 eura. Predmetné rozhodnutie prevzal povinný dňa 10. 11. 2017.
4. Dňa 14. 11. 2017 (v zákonnej lehote 15 dní) povinný podal na poštovú prepravu proti predmetnému uzneseniu sťažnosť. Sťažnosť odôvodnil tým, že pohľadávka vo výške 2.972,65 eura bola uhradená dňa 27. 6. 2013 v hotovosti do pokladne oprávneného, čo bolo oznámené aj súdnemu exekútorovi listom zo dňa 1. 10. 2013. K sťažnosti pripojil aj oznámenie zo dňa 1. 10. 2013 spolu s výdavkovým pokladničným dokladom č. 129 zo dňa 27. 6. 2013 a príjmovým pokladničným dokladom číslo 21310911 zo dňa 27. 6. 2013, rok 2013 Mesta Liptovský Mikuláš. Z toho dôvodu povinný považoval uznesenie za bezpredmetné a žiadal o jeho zrušenie.
5. Oprávnený ani súdny exekútor sa k sťažnosti povinného na výzvu súdu nevyjadrili.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), v znení účinnom od 1. 4. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20170401> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 7. Podľa § 9a zákona Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 3. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 239 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
9. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 250 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
12. Uznesenie č. k. 7Er/2003/2012-30 zo dňa 10. 1. 2018 o zmene súdneho exekútora vydala vyššia súdna úradníčka. Proti predmetnému uzneseniu je v zmysle § 239 ods. 1 CSP prípustná sťažnosť, o ktorej rozhoduje sudca. Preskúmaním spisu sudkyňa dospela k záveru, že sťažnosť povinného je dôvodná a stotožnila s odôvodnením sťažnosti povinného. Z listinných dôkazov predložených povinným bola dostatočným spôsobom preukázaná úhrada pohľadávky dňa 27. 6. 2013, pričom oprávnený sa k sťažnosti žiadnym spôsobom nevyjadril a povinným tvrdené skutočnosti o úhrade pohľadávky nenamietal. Z uvedeného dôvodu o tejto sťažnosti povinného, ktorá je dôvodná, súd podľa § 250 ods. 2 CSP rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7Er/2003/2012-30 zo dňa 10. 1. 2018 zrušil.
13. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 3. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
14. Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
15. Exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti alebo na návrh účastníka alebo exekútora. Aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/199/2009 zo dňa 13. 10. 2009). Je neprípustné pokračovať v exekúcii proti povinnému, ktorý dobrovoľne splnil povinnosť uloženú exekučným titulom, pretože nie je čo vymáhať. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí ukladajúcich povinnému určitú povinnosť. Ak táto povinnosť je splnená, ani exekútor ani exekučný súd nemôže nútiť povinného plniť to, čo už splnil.
16. Keďže povinný v celom rozsahu splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu, ktorú skutočnosť oprávnený žiadnym spôsobom nerozporoval a jeho povinnosť naďalej netrvá, súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku zastavil.
17. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
18. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
19. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
20. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, účinnej do 31. marca 2017 (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
21. Zo sťažnosti povinného nevyplýva, či povinný uhradil aj trovy exekúcie, súdny exekútor sa k sťažnosti povinného nevyjadril, preto súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd vychádzal zo špecifikácie predloženej súdnym exekútorom súdu dňa 9. 5. 2017. Súd priznal súdnemu exekútorovi v súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky ním uplatnenú odmenu v minimálnej výške 33,19 eura. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú minimálnu odmenu o 20 % DPH na celkovú sumu 39,83 eura.
22. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
23. Oprávnený žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie a nie je daný ani iný dôvod, aby bola prelomená zásada vyjadrená v ustanovení § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza povinný. Súd preto zaviazal povinného nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie v celkovej výške 39,83 eura.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 357 ods. 1 písm. a/, § 359, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku I. a III., o zrušení uznesenia a o trovách exekúcie, odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2, § 357 Civilného sporového poriadku).