Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-12C/118/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: Západoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36361518, proti žalovanej: T. M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. I. Č., W. X, XXX XX W., B.. U., o zaplatenie 150,39 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 150,39 eura spolu s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 150,39 eura od 8.10.2011 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku .

II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 21.8.2013, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 5.9.2013, sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 150,39 eura s 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 150,39 eura titulom náhrady škody spôsobenej jej neoprávneným odberom elektriny. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Veci bola pridelená spisová značka 10Ro/184/2013.

2. Svoj žalobný nárok odvodzovala od kontroly vykonanej poverenými zamestnancami žalovanej na predmetnom odbernom mieste dňa 6.9.2011, pri ktorej bol zistený neoprávnený odber elektrickej energie z hlavného ističa 15A prostredníctvom priamo napojeného kábla 3x6 CYmm2 bez merania. Nemeraný kábel bol zamestnancami kontroly odpojený. K žalobe pripojila aj fotodokumentáciu. Žalovanú sumu vypočítala ako celkovú spotrebu elektrickej energie žalovanou v čase neoprávneného odberu 612kWh vynásobenú príslušnou cenníkovou cenou v súlade s ust. § 1 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 154/2005 Z. z., čo predstavuje sumu 83,62 eura. K tejto sume pripočítala náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu podľa § 1 ods. 5 citovanej vyhlášky vo výške 56,02 eura a podľa § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. náklady podľa vnútropodnikovej kalkulácie predstavovali aj DPH z nakúpenej elektriny v sume 10,75 eura. Celková výška škody spôsobená žalobkyni neoprávneným odberom elektriny žalovanou tak predstavuje sumu vypočítanú ako 83,62 eura + 56,02 eura + 10,75 eura, t.j. 150,39 eura. Nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením náhrady škody v peniazoch, žalobkyňa si popri peňažnej pohľadávke vo výške náhrady škody zároveň uplatnila aj príslušenstvo pohľadávky pozostávajúce z úrokov z omeškania žalovanej s platením dlžnej sumy od prvého dňa omeškania až do zaplatenia.

3. Nakoľko vo veci nebolo možné rozhodnúť platobným rozkazom, bola preradená do súdneho registra C, a dňa 10.4.2014 jej bola pridelená nová spisová značka: 12C/118/2014.

4. Napriek tomu súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 12C/118/2014-20 zo dňa 16.7.2014, proti ktorému podala žalovaná včas odpor s odôvodnením vo veci samej, čím bol platobný rozkaz zrušený priamo zo zákona podľa § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom ku dňu vydania platobného rozkazu a ku dňu podania odporu proti platobnému rozkazu.

5. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť z dôvodu, že podľa žaloby k neoprávnenému odberu došlo z hlavného ističa 15A, pričom žalovaná má hlavný istič 25A. Faktúry, ktoré boli predložené súdu so žalobou, sa netýkajú elektrickej energie, a sú v nich chyby v osobných údajoch. Protokol o zistení neoprávneného odberu bol napísaný na meno pána Y. bytom v H., Š. XX. Fotodokumentácia nie je totožná s odberným miestom na adrese H. XXXX, kde bývala žalovaná. Na fotografii je starý model elektromera, pričom žalovaná má nový - plastový merač elektrickej energie na hranici pozemku s parc. č. XXXX/X. Odmietla akýkoľvek nedoplatok voči ZSE, a. s. z dôvodu, že od 1.1.2014 bola na odberné miesto H. XXXX uzavretá distribučná zmluva, ktorú by nebolo možné uzavrieť v prípade nedoplatku zo strany žalovanej, a povinnosti z tejto zmluvy si žalovaná riadne plní. Uviedla, že v samotnom pokuse o zmier je veta, že faktúra sa nie je za elektrickú energiu. Nakoľko dôkazy proti nej nie sú pravdivé, žiadala, aby sa jej žalobkyňa písomne ospravedlnila, pretože inak bude žalovaná nútená podať trestné oznámenie za prečin ohovárania, pretože žalobkyňa musela mať minimálne vedomosť o tom, že nepravdivý údaj o inom môže značnou mierou ohroziť vážnosť dotknutej osoby, pričom aj sudkyňa, ktorej bol spis pôvodne pridelený, aj sudkyňa, ktorá vydala platobný rozkaz, okrem iného, rozhodujú aj v iných konaniach, v ktorých je žalovaná účastníčkou, a to v konaní o úprave rodičovských práv žalovanej a jej bývalého manžela k maloletej dcére, a v konaní o zrušenie dobrovoľnej dražby, a preto vyhlásenia žalobcu v tejto žalobe (sp. zn. 12C/118/2014, pôvodne sp. zn. 10Ro/184/2013) mohli mať negatívny dopad na vážnosť osoby žalovanej v spomenutých konaniach. K odporu pripojila zmluvu o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti a sprievodný list od ZSE Energie, a.s. zo dňa 1.1.2014 zaslaný žalovanej za účelom podpisu zmluvy o dodávke elektriny.

6. Žalobkyňa v podaní zo dňa 11.9.2014, doručenom súdu dňa 16.9.2014, sa ospravedlnila za omylom priložené nesprávne listinné doklady a fotodokumentáciu, ktoré boli pôvodne priložené k žalobe. K podaniu priložila správny protokol a fotodokumentáciu z kontroly vykonanej dňa 6.9.2011, pri ktorej bolo zistené, že odberné miesto bolo bez platnej zmluvy uzamknuté cudzím zámkom a že odberné miesto bolo svojvoľne pripojené. Predmetnou faktúrou žalobkyňa nevyúčtovala žalovanej cenu za riadny odber elektrickej energie v rámci zmluvného vzťahu s dodávateľom elektrickej energie, ale predmetnou faktúrou bola vyúčtovaná náhrada škody spôsobenej neoprávneným odberom elektrickej energie. Ani mylne priložená nesprávna dokumentácia nič nemení na skutočnosti, že žalovaná v období od 12.5.2011 do 6.9.2011 odoberala elektrickú energiu bez platne uzavretej zmluvy o dodávke elektrickej energie, navyše zamedzila povereným zamestnancom žalobkyne prístup k odbernému miestu, čím žalobkyni spôsobila škodu. Súdu navrhla odpor odmietnuť ako nedôvodný.

7. Následne súd zaslal žalovanej správny protokol o zistení neoprávneného odberu aj s fotodokumentáciou, na ktoré už žalovaná vôbec nereagovala.

8. Súd nariadil na prejednanie vec pojednávanie na deň 6.12.2018, na ktoré sa nedostavila žiadna strana sporu, ktoré svoju neprítomnosť na pojednávaní vôbec neospravedlnili napriek tomu, že predvolanie bolo obom stranám riadne a včas doručené. Súd preto podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších prepisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“ v príslušnom tvare), vec prejednal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti oboch strán sporu. Až deň po pojednávaní, t. j. dňa 7.12.2018 bolo prijatá správa z Ústredného portálu verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“) od nového právneho zástupcu žalobkyne, ktorý dodatočne predložil súdu ďalšie listinné dôkazy, navrhol súdu vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného pre prípad, že žalovaná sa bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie, na ktoré bola riadne a včas predvolaná. Predmetné podanie bolo odoslané a doručené do elektronickej schránky súdu dňa 4.12.2018, avšak elektronický podpis nového právneho zástupcu žalobkyne bol overený až 6.12.2018 o 23,24 hod., t. j. po pojednávaní vo veci samej, pričom s obsahom podania sa súd mohol oboznámiť najskôr až dňa 7.12.2018. Preto súd na pojednávaní dňa 6.12.018 nemohol prihliadnuť na žiadne procesné návrhy, ani na žiadne dôkazy, s ktorými sa nemohol oboznámiť pred vyhlásením rozsudku na pojednávaní dňa 6.12.2018. Preto ani nemohol rozhodnúť vo vec rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.

9. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktoré mu boli doručené, a s obsahom ktorých sa mohol reálne oboznámiť v čase do vyhlásenia rozsudku dňa 6.12.2018, a to protokolom o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 4.8.2011 a fotodokumentáciou k tomuto protokolu, protokolom o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 6.9.2011 a fotodokumentáciou k tomuto protokolu, vyúčtovaním náhrady škody vyhotoveným dňa 22.9.2011, pokusom o zmier zo dňa 22.11.2011, Zmluvou o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti zo dňa 1.1.2014, sprievodným listom k zmluve zo dňa 1.1.2014, a z i s t i l t e n t o s k u t k o v ý s t a v :

10. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 4.8.2011 a z fotodokumentácie k nemu pripojenej súd zistil, že sa vzťahujú na osobu odlišnú od osoby žalovanej, ako aj na iné odberné miesto, ktoré bolo v Bratislave, a preto sa súd týmito dôkazmi viac nezaoberal. Žalobkyňa neskôr súdu sama oznámila, že tieto listiny boli doručené súdu omylom, a že sa netýkajú veci samej.

11. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 6.9.2011, č. *XXXXXX súd zistil, že v daný deň osoba poverená žalobkyňou na vykonanie kontroly odberného miesta na adrese H., W. G. XXXX, zistila, že odberné miesto č. XXXXXX viažuce sa na elektromer odberateľa, ktorým bola žalovaná, bolo svojvoľne pripojené bez merania na hlavný istič, čím došlo k odberu elektriny bez zmluvy. Odberné miesto bolo zneprípustnené cudzím - visiacim zámkom, ktorý musela osoba vykonávajúca kontrolu, odstrániť. Odberateľka, t. j. žalovaná, nebola pri kontrole prítomná. Prítomná bola osoba poverená žalobkyňou na vykonanie kontroly, s ktorou bola aj ďalšia osoba s osobným číslom 51100, uvedená v protokole ako svedok.

12. Z fotodokumentácie pripojenej k protokolu zo dňa 6.9.2011 súd zistil, že rozvodová skrinka s elektromerom bola dňa 6.9.2011 uzamknutá visiacim zámkom, že na elektromere označenom priezviskom: W. sa v ten istý deň nachádzal svojvoľne napojený drôt/kábel, a to v hornej časti elektromera, vedúci z rozvodovej skrine po vrchnej časti pozemku.

13. Z vyúčtovania náhrady škody č. XXXXXXX vystaveného dňa 22.9.2011 súd zistil, že žalobkyňa ním vyzvala žalovanú na zaplatenie náhrady škody za neoprávnený odber elektrickej energie v sume 150,39 eura s lehotou splatnosti do 7.10.2011.

14. Z pokusu o zmier zo dňa 22.11.2011 súd zistil, že žalobkyňa vyzvala žalovanú, aby sumu 150,39 eura vyúčtovanú vo faktúre č. 3106536 s lehotou splatnosti do 7.10.2011, uhradila v dodatočnej lehote 14 dní od doručenie pokusu o zmier. Na konci pokusu o zmier bola uvedená veta: „Upozornenie! Faktúry, ktorých sa týka táto upomienka, nie sú za elektrickú energiu.“

15. Zo Zmluvy o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.1.2014 súd zistil, že ju uzavrela spoločnosť ZSE Energia, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36677281, t. j. právnická osoba odlišná od žalobkyne. Uzavrela ju ako dodávateľ so žalovanou ako odberateľom. Dodávateľ sa zaviazal poskytovať žalovanej elektrickú energiu do odberného miesta: W. G.U. XXXX, C. - H., č. odberného miesta: XXXXXXXXXX. Žalovaná sa zaviazala platiť dodávateľovi preddavkové platby vo výške 165,- eur.

16. Zo sprievodného listu zo dňa 1.1.2014 súd zistil, že ZSE Energia, a.s. (t. j. právnická osoba odlišná od žalobkyne) v daný deň zaslala žalovanej list, v ktorom sa jej poďakovala za prejavenú dôveru pri výbere dodávateľa, a zároveň jej zaslala zmluvu o dodávke elektriny na podpis s tým, že žalovanou podpísaný exemplár žiadala spoločnosť ZSE Energia, a.s. zaslať späť v priloženej obálke do 10 dní od jej doručenia.

17. Súd v e c p r á v n e p o s ú d i l nasledovne:

18. Podľa § 174 ods. 2 prvej vety, ods. 3 zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“ v príslušnom tvare), v znení účinnom ku dňu vydania predmetného platobného rozkazu a ku dňu podania odporu proti platobnému rozkazu, ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, b) bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze, c) neoprávnenou osobou.

19. Podľa § 267 ods. 2 CSP, súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, b) neoprávnenou osobou alebo c) bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom rozkaze.

20. Ani právna úprava obsiahnutá v Občianskom súdnom poriadku, a od 1.7.2016 ani právna úprava obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku neumožňovala súdu odmietnuť odpor iba preto, že je nedôvodný. Odpor bolo, a aj v súčasnosti je, možné odmietnuť, ak je bez odôvodnenia vo veci samej, ale nie, ak jeho odôvodnenie je nedôvodné. Dôvodnosť žaloby alebo odporu súd posudzuje až v rozhodnutí vo veci samej, a nie v procesnom rozhodnutí.

21. Podľa § 39 ods. 1 písm. a) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 656/2004 Z. z.“), v znení účinnom ku dňu vykonania predmetnej kontroly odberného miesta, t. j. k 6.9.2011, neoprávneným odberom elektriny je odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, 2. dodávke elektriny, 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo 5. distribúcii elektriny,

22. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu vykonania kontroly, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

23. Podľa § 2 písm. b), body 7, 18. a19. zákona č. 656/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu vykonania kontroly, na účely tohto zákona sa rozumie distribúciou elektriny preprava elektriny distribučnou sústavou na časti vymedzeného územia, dodávkou elektriny predaj elektriny, a dodávateľom elektriny fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má povolenie na dodávku elektriny.

24. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 154/2005 Z. z. v znení účinnom ku dňu vykonania kontroly, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je v prípade neoprávneného odberu pre domácnosti cenníkovou cenou v najvyššej tarife.

25. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 154/2005 Z. z. v znení účinnom ku dňu vykonania kontroly, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu o napätí medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že a) ak pred meracím zariadením nie je hlavný istiaci prvok, vynásobí sa súčet menovitých príkonov všetkých zistených pripojených spotrebičov dĺžkou využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia, b) na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného istiaceho prvku pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa hlavného istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej, alebo z viacerých fáz, c) ak sa menovitý príkon nedá zistiť, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti odberného elektrického zariadenia, na ktoré je príslušné odberné elektrické zariadenie pripojené.

26. Podľa § 1 ods. 5 vyhlášky č. 154/2005 Z. z. v znení účinnom ku dňu vykonania kontroly, vypočítaná škoda sa zvýši o náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny.

27. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších prepisov (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

28. Dôvodová správa k vyhláške č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorá nahradila vyhlášku č. 154/2005 Z. z., okrem iného uvádza, že neoprávnený odber elektriny nespôsobuje škodu dodávateľovi elektriny, ale prevádzkovateľovi distribučnej sústavy.

29. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení účinnom ku dňu vykonania predmetnej kontroly, v prípade krádeže tovaru, pri ktorom platiteľ odpočítal daň, je platiteľ povinný odviesť daň vo výške odpočítanej dane; ak je tovar predmetom odpisovania podľa osobitného predpisu, zníži platiteľ odvod dane o pomernú časť dane zodpovedajúcu odpisom. Ak bol odcudzený tovar, ktorý bol predmetom nájmu s dojednaným právom kúpy prenajatej veci, odvedie platiteľ daň zníženú o daň, ktorú z tohto tovaru už odviedol, najviac však do výšky odpočítanej dane. Platiteľ daň odvedie za to zdaňovacie obdobie, v ktorom zistil krádež tovaru.

30. Podľa § 121 ods. 3 príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

31. Podľa ust. § 517 ods. 1 prvej vety dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

32. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky /ďalej len „ECB“/ platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).

33. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením náhrady škody vyúčtovanej žalobkyňou vo faktúre zo dňa 22.9.2011 márnym uplynutím lehoty splatnosti, t. j. uplynutím dňa 7.10.2011. Prvým dňom omeškania žalovanej so zaplatením náhrady škody bol deň bezprostredne nasledujúci po dni splatnosti, t. j. 8.10.2011. Základná úroková sadzba ECB platná k 8.10.2011 bola 1,50 %, a teda zákonná výška úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva bola o 8 percentuálnych bodov vyššia, t. j. bola 9,50 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania až do zaplatenia.

34. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

35. Vykonaným dokazovaním listinami, a to protokolom o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 4.8.2011 a fotodokumentáciou k tomuto protokolu, protokolom o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 6.9.2011 a fotodokumentáciou k tomuto protokolu, vyúčtovaním náhrady škody vyhotoveným dňa 22.9.2011, pokusom o zmier zo dňa 22.11.2011, Zmluvou o združenej dodávke elektriny pre odberateľa elektriny v domácnosti zo dňa 1.1.2014 a sprievodným listom k zmluve zo dňa 1.1.2014 s ú d m a l z a p r e u k á z a n é , že v období od 12.5.2011 do 6.9.2011 žalovaná neoprávnene odoberala elektrinu z odberného miesta nachádzajúceho sa na adrese W. G. XXXX, H.. Zmluvu o dodávke elektriny mala žalovaná platne uzavretú so subjektom odlišným od žalobkyne na obdobie od 30.6.2010 do 11.5.2011. Žalovaná sama súdu uviedla, že dodávateľovi elektrickej energie, t.j. subjektu odlišnému od žalobkyne, riadne za odber elektriny platí. Aj týmto vyjadrením žalovaná potvrdila, že z predmetného odberného miesta odoberala v rozhodnom čase elektrickú energiu. V čase od 12.5.2011 do 6.9.2011 žalovaná užívala predmetné odberné miesto bez zmluvy o dodávke elektriny, t. j. neoprávnene, čo za neoprávnený odber elektriny považuje aj zákon č. 656/2004 Z. z. v ust. § 39 ods. 1. Dňa 6.9.2011 bolo dvomi zamestnancami žalobkyne zistené, že do rozvodovej skrine s elektromermi bol vykonaný svojvoľný zásah neoprávnenej osoby, že rozvodová skrinka bola uzamknutá visiacim zámkom, že z hornej časti elektromera označeného priezviskom žalovanej viedol drôt/kábel, pričom kábel pokračoval z rozvodovej skrine po vrchnej časti pozemku. Týmto neoprávneným odberom vznikla žalobkyni škoda, pretože žalobkyňa je subjektom, ktorý vykonával distribúciu elektrickej energie v danej lokalite v danom čase. Preto obrana žalobkyne, že mala uzavretú zmluvu o dodávke elektriny s iným subjektom dňa 1.1.2014 neobstojí, pretože žalobkyňa sa domáhala náhrady škody, ktorú jej žalovaná spôsobila neoprávneným odberom elektrickej elektriny v období, keď žalovaná nemala platne uzavretú žiadnu zmluvu o dodávke elektriny. Navyše, dňa 1.1.2014 dodávateľ elektriny uzavrel so žalovanou zmluvu o dodávke elektriny z dôvodu, že na náhradu škody, náhrada ktorej je predmetom tohto sporu, nemá nárok dodávateľ elektriny, ale prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorým v danom čase bola žalobkyňa, a preto dodávateľ elektriny (t. j. subjekt odlišný od žalobkyne) nemal dôvod neuzavrieť so žalovanou zmluvu o dodávke elektriny. Z podania žalobkyne je zrejmé, že žalovaná nerozlišuje medzi distribúciou a dodávkou elektriny.

36. Neobstojí ani obrana žalovanej, že nemôže mať voči žalobkyni žiadny nedoplatok z dôvodu, že s ňou žalovaná neuzavrela zmluvu, pretože žalobkyňa si neuplatňuje náhradu škody zo zmluvného vzťahu so žalovanou, práve naopak, uplatňuje si náhradu škody z dôvodu, že žalovaná odoberala v rozhodnom čase elektrinu bez platnej zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom elektrickej energie.

37. O skutočnosti, že žalovaná v čase od 12.5.2011 do 6.9.2011 odoberala elektrinu z predmetného miesta bez platnej zmluvy o dodávke plynu súd nemal žiadne pochybnosti, pretože po doručení správnych listinných dôkazov a fotodokumentácie žalovanej žalovaná nenamietala žiadne skutočnosti. Nenamietala ani výšku náhrady škody uplatnenej žalobkyňou.

38. Žalobkyňa si náhradu škody vypočítala ako celkovú spotrebu elektrickej energie žalovanou v čase neoprávneného odberu 612kWh, ktorú vynásobila príslušnou cenníkovou cenou v súlade s ust. § 1 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 154/2005 Z. z., čo predstavuje sumu 83,62 eura. K tejto sume pripočítala náklady spojené so zistením a odstránením neoprávneného odberu podľa § 1 ods. 5 citovanej vyhlášky vo výške 56,02 eura a podľa § 53 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. náklady podľa vnútropodnikovej kalkulácie predstavovali aj DPH z nakúpenej elektriny v sume 10,75 eura. Celková výška škody spôsobená žalobkyni neoprávneným odberom elektriny žalovanou tak predstavuje sumu vypočítanú ako 83,62 eura + 56,02 eura + 10,75 eura, t. j. 150,39 eura. O výške náhrady škody súd nemal žiadne dôvodné pochybnosti, pričom žalovaná nenamietla ani jej výšku, ani spôsob jej výpočtu. Nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením náhrady škody v peniazoch, žalobkyni popri nároku na zaplatenie náhrady škody vznikol aj nárok na úroky z omeškania žalovanej s platením dlžnej sumy od prvého dňa omeškania až do zaplatenia.

39. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Nakoľko v tomto spore mala plný úspech žalobkyňa, súd jej podľa § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.