Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_19C-58-2017.pdf
PDF · 214.19 KB
No categories available
19C/58/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní pred sudkyňou JUDr. Táňou Šefčíkovou, v právnej veci žalobcu: Y., F..E..D.., C.: XX XXX XXX, F. F. P.. P. XX/X, Š. XXX XX, zast.: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., IČO: 36 866 296, so sídlom P. Pazmáňa 2367/17A, Šaľa 927 01, proti žalovanej: U. P., O.. XX.XX.XXXX, V. P..L.. Š. X, XXX XX Š., v konaní o náhradu škody v sume 115.800 Eur s prísl. a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto:
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 115.800 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p. a. zo sumy 115.800 Eur od 07.08.2017 do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 07.08.2017 sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd žalovanú zaviazal k úhrade sumy 115.800 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy 115.800 Eur od podania žaloby do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a to na nasledovnom skutkovom a právnom základe. Žalobca je obchodná spoločnosť, ktorej základné imanie je tvorené peňažnými vkladmi troch spoločníkov: U. P. s podielom na základnom imaní vo výške 26,2%, Š. P. s podielom na základnom imaní vo výške 29,2%, žalovaná s podielom na základnom imaní vo výške 44,6%. Žalovaná je spoločník s najväčším podielom na základnom imaní žalobcu, čo žalobcovi podľa spoločenskej zmluvy neumožňuje žalovanú z funkcie konateľa odvolať. Uznášaniaschopnosť valného zhromaždenia je viazaná na 2/3 hlasov všetkých spoločníkov. Žalovaná ako konateľ žalobcu, bez vedomia a informovania ostatných konateľov a spoločníkov spoločnosti, v období od 12.06.2017 do 01.08.2017 (vrátane) realizovala výbery alebo bezhotovostné prevody z bankových účtov žalobcu v celovej sume 115.800 Eur, ktoré realizovala v Meste Šaľa, Lučenec a Bratislava, pričom si peňažné prostriedky previedla na svoje súkromné bankové účty vedené v SberBank Slovensko, a. s. (v súčasnej dobe Prima Banka, a.s. od 01.08.2017) číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a číslo účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX, a do spoločnosti nedoručila žiadny doklad, ktorým by dôvodnosť týchto bankových operácii zdôvodnila, a týmto svojim konaním spôsobila spoločnosti škodu v celkovej sume 115.800 Eur. Žalobca v žalobu špecifikoval jednotlivé dátumy a sumy výberov a prevodov. Žalovaná súčasne dňa 28.06.2017 realizovala z účtu žalobcu úhradu faktúry v prospech osoby L.. Š., advokáta, ktorý žalovanú zastupuje v konaní o vyporiadanie BSM, pričom žalovaná z účtu žalobcu realizovala úhradu jej súkromného zväzu, ktorý sa netýka podnikateľskej činnosti spoločnosti. Žalobca nemá s osobou L.. Š. žiadne obchodné vzťahy. Žalobca v žalobe špecifikoval jednotlivé výbery a prevody. Žalovaná svojim konaním porušila svoju povinnosť konateľa konať s odbornou starostlivosťou, keď o vykonaní týchto finančných operácii neinformovala ostatných konateľov a spoločníkov spoločnosti, tieto prostriedky nezúčtovala a spoločnosti nepredložila doklady preukazujúce účel ich použitia v súlade so záujmami spoločnosti. Žalovaná sa od 02/2017 reálne na chode spoločnosti nepodieľa a funkciu konateľa spoločnosti reálne nevykonáva. Žalobca má za to, že uvedeným konaním uprednostnila svoje záujmy pred záujmami spoločnosti a ostatných jej spoločníkov, tým, že vykonala výbery a prevody z účtu spoločnosti, tieto previedla na svoj súkromný bankový účet, a preto nemožno hovoriť o tom, že koná v záujme spoločnosti, čím spôsobila spoločnosti škodu vo výške týchto transakcií ako škodu skutočnú, v sume 115.800 Eur. Za škodu sa považuje majetkov aj ujma, ktorá poškodenému vznikla tým, že sa jeho majetok v dôsledku protiprávneho konania zmenšil (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2009). Príčinná súvislosť je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný (priamy) (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 MCdo 16/2012, m.m. rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/126/2009). Je teda zrejmé, že žalovaná spôsobila žalobcovi škodu ktorú žalobca žiada nahradiť v celom rozsahu. Žalobca si uplatňuje aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9% p.a. od podania žaloby do zaplatenia. Žalobca označil nasledovné dôkazy: výpis z obchodného registra žalobcu zo dňa 07.08.2017, aktuálne úplné znenie spoločenskej zmluvy žalobcu, výpis z účtovného systému žalobcu, výpis z bankového účtu žalobcu, výberové lístky a prevodné príkazy potvrdené bankou, výpis z účtu žalovanej za 08/2016, výpis z účtu žalobcu zo dňa 28.06.2017, výzva na vyporiadanie BSM a plnomocenstvo udelené JUDr. Švarcovi. V priebehu konania žalobca ďalej predložil ako dôkaz: výzvy na predloženie dokladov preukazujúcich účel čerpania finančných prostriedkov z účtu spoločnosti zo dňa 03.07.2017, zo dňa 04.08.2017, čestné vyhlásenie zamestnancov žalobcu zo dňa 12.09.2017. Žalobca poukázal v danom prípade predovšetkým na aplikáciu ustanovení § 135a ods. 1 až 3, § 261 ods. 1 a ods. 6 písm. a), § 373, § 378, § 379, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 Nariadenie Vlády SR č. 21/2013 Z.z. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Žalobca v rámci žaloby doručil súdu aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej vykonávať akékoľvek hotovostné a bezhotovostné bankové operácie v akejkoľvek výške s finančnými prostrediami na bankových účtoch žalobcu, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia zamietol uznesením č.k. 19C/58/2017-38 zo dňa 06.09.2017. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Trnave ako súd odvolací zmenil uznesenie prvostupňového súdu tak, že uznesením č.k. 21Cob/128/2017-83 zo dňa 05.12.2017 vyhovel návrhu žalobcu. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.2017.
3. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe podaním doručeným súdu dňa 02.01.2018 tak, že nespochybňuje prevody finančných prostriedkov medzi ňou a žalobcom v sumách ako sú uvedené v žalobe. Rozhodne ale nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že ide o neoprávnené disponovanie, resp. o disponovanie s finančnými prostriedkami bez právneho dôvodu. Žalovaná ako spoločníčka žalobcu pôsobí v spoločnosti s ďalšími dvoma spoločníkmi, a to s U. P. a Š. P.. Všetci traja spoločníci tvoria zároveň riadiacu štruktúru žalobcu ako jeho štatutárny orgán - konatelia spoločnosti. Konanie štatutárneho orgánu za spoločnosť bolo a je upravené ako samostatné konanie každého z konateľov. Žalovaná bola zároveň po dobu viac ako 20 rokov v manželskom zväzku s U. P., a to až do dňa 11.08.2016, keď nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 24P/159/2015, ktorým bolo manželstvo rozvedené. U. P. a Š. P. ako zvyšní dvaja spoločníci a konatelia žalobcu sú zároveň súrodencami. Vzťahy medzi žalovanou a obzvlášť U. P. sú od rozvodu manželstva a predovšetkým v kalendárnom roku 2017 v hlbokom rozvrate, nielen z pohľadu vzťahu bývalých partnerov, ale predovšetkým z pohľadu vzťahov spoločníkov obchodnej spoločnosti, pričom žalovaná má za to, že je systematicky vytláčaná z faktického riadenia a rozhodovania o spoločnosti žalobcu. Žalovaná vykonávala riadne funkciu konateľky u žalobcu od jej vymenovania dňa 25.01.2008. V priebehu mesiaca február 2017 došlo bez vedomia a súhlasu žalovanej k prerozdeleniu väčšej časti jej pracovnej agendy medzi zamestnancov žalobcu. Dňa 21.02.2017 došlo bez vedomia a súhlasu žalovanej k deaktivácii jej pracovného emailového konta, čím jej bolo fakticky znemožnené efektívne pokračovať v plnení jej pracovných úloh. Dňa 07.06.2017 bol žalovanej počas jej výkonu funkcie konateľky zrušený bez jej vedomia a súhlasu prístup k účtom žalobcu v banke. Dňa 29.06.2017 bolo žalovanej odpojené bez jej vedomia a súhlasu služobné telefónne číslo (firemný mobilný telefón). Žalobca, ako spoločnosť, je v súčasnosti pod faktickým vedením U. P. a Š. P., a to na úrovni štatutárneho orgánu, ako aj na úrovni vlastníckej štruktúry. Žalovanej v súčasnosti nie je umožnený vstup do spoločnosti, zamestnanci sú inštruovaní, aby pri prítomnosti žalovanej v spoločnosti okamžite kontaktovali jedného zo zvyšných konateľov žalobcu a akýkoľvek pokus o vstup do sídla žalobcu je zo strany žalobcu riešený privolaním súkromnej bezpečnostnej služby. Žalobca je v zmysle vyššie uvedeného obchodná spoločnosť rodinného typu, ktorej hospodársky výsledok pokrýva potreby spoločníkov. Konanie žalovanej predstavovalo bežnú prax medzi spoločníkmi a štatutármi, keď medzi týmito osobami neexistovali spory. Zisk spoločnosti sa preúčtováva ako nerozdelený zisk minulých rokov na osobitom účte, konatelia za pôsobenia žalovanej ako konateľky žalobcu nemali podpísanú žiadnu dohodu o výkone funkcie, resp. neboli v spoločnosti zamestnaní. Spornými finančnými prostriedkami žalovaná disponuje na základe zmlúv o pôžičke, riadne uzavretých medzi žalovanou a žalobcom, za ktorého bola žalovaná oprávnená samostatne konať v čase uskutočnenia pôžičiek. Žalovaná sa vplyvom aktívnej činnosti žalobcu ocitla bez príjmov, čo dočasne, po dobu vysporiadania vzájomných vlastníckych vzťahov v spoločnosti vyriešila zmluvami o pôžičke. Žalovaná ponúkla na predať svoj obchodný podiel v spoločnosti žalobcu ostatným dvom spoločníkom. Žalovaná disponovanie s finančnými prostriedkami žiadnym spôsobom nezatajovala, výbery resp. prevody finančných prostriedkov uskutočňovala na svoje meno, na svoj protipodpis, resp. v prospech účtu vedeného na jej meno. Pod pojmom škoda v zmysle § 373 Obchodného zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, napr. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Nakoľko v prípade pôžičky v čase, keď táto nie je po lehote splatnosti, nemožno vo všeobecnosti hovoriť o škode na strane veriteľa. Žaloba je teda podaná bez právneho dôvodu. Právnym titulom poskytnutia finančných prostriedkov boli riadne uzavreté zmluvy o pôžičkách, ktoré poskytujú právny základ samotného disponovania s peniazmi, ako aj režim, ktorým sa spravuje splnenie záväzku. Pri zmluve o pôžičke ide vo všeobecnosti o záväzkový vzťah, v rámci ktorého je žalovaná ako dlžníčka povinná splatiť svoj záväzok v lehote jeho splatnosti a zároveň žalovaná má v prípade jeho splatnosti záujem tento záväzok splatiť. Nerozdelený zisk spoločnosti z minulých rokov predstavuje sumu 1.901.198 EUR, čo po prepočte podľa výšky obchodných podielov jednotlivých spoločníkov pokrýva krátkodobé záväzky žalovanej ako spoločníčky žalobcu. Žaloba bola podaná teda predčasne, nakoľko záväzok žalovanej nie je ku dňu podania vyjadrenia žalovanej splatný. V dôsledku uvedeného žalovaná žiada, aby súd žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania. Žalovaná predložila ako dôkaz individuálnu riadnu účtovnú závierku za rok 2016.
4. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej opísanom v bode 3 rozsudku podaním doručeným súdu dňa 23.02.2018. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že prevody a výbery v sume 115.800 Eur, majú predstavovať pôžičky, žalobca takéto tvrdenie spochybňuje. Sama žalovaná uvádza, že motívom jej konania bola skutočnosť, že takto riešila nedostatok finančných príjmov na svojej strane a súčasne, že ako spoločníčka má nárok na podiel na zisku. Podľa žalobcu ide o nedovolené plnenie, ktoré si žalovaná vyplatila v rozpore so zákonom (§ 123 ods. 2 Obchodného zákonníka) a spoločenskou zmluvou ako podiel na nerozdelenom zisku, nakoľko ak si potrebovala peniaze požičať, mohla si ich požičať v banke. Podľa žalobcu ide o zastretý právny úkon, ktorý nie je právom dovolený, nakoľko žalovaná nemá nárok na podiel na zisku, ak valné zhromaždenie nerozhodlo, že nerozdelený zisk sa rozdelí medzi spoločníkov. Takýto právny úkon je absolútne neplatný pre obchádzanie zákona, a preto, že predmet právneho úkonu nie je zákonom dovolený (§ 37 a 39 Obchodného zákonníka). Žalobca ďalej poukázal na to, že rozhodnutie o poskytnutí pôžičky spadá pod obchodné vedenie spoločnosti podľa § 134 Obchodného zákonníka. Rozhodnutia v rámci obchodného vedenia reprezentujú obsahový základ pre právne úkony robené spoločnosťou voči tretím osobám (navonok). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5 Obo 20,21/2011 „...Do sféry obchodného vedenia patrí napr. prijímanie rozhodnutí, vrátane prijatia rozhodnutia o uzavretí zmluvy (uzavretie zmluvy ako konanie voči tretím osobám už patrí do pôsobnosti štatutárneho orgánu)." (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža 37/2015) Na prijatie rozhodnutia o obchodnom vedení spoločnosti je potrebný dosiahnuť súhlas väčšiny konateľov, pritom u žalobcu v rozhodnom čase vykonávali funkciu konateľov traja konatelia. Ak si teda chcela žalovaná poskytnúť pôžičku zo spoločnosti, vyžadoval sa ako podklad pre vykonanie takéhoto úkonu o obchodnom vedení spoločnosti, súhlas aj ostatných konateľov, a to U. P. a Š. P., ktorý však udelený nebol. Teda nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na vykonanie právneho úkonu žalovanou nazvaného ako pôžička, a nie je možné na takéto plnenie ako na pôžičku prihliadnuť. Na to, aby došlo k prejavu vôle právnickej osoby, za ktorú bude právny úkon vykonávať konateľ, musí byť založený prejav vôle prijatím rozhodnutia o obchodnom vedení spoločnosti konateľmi spoločnosti, inak absentuje esenciálna zložka prejavu vôle. Nakoľko prijatie rozhodnutia o poskytnutí pôžičky spoločnosťou žalobcu žalovanej musí byť vykonaný v rámci obchodného vedenia spoločnosti žalobcu, predstavuje takýto úkon esenciálnu zložku prejavu vôle, a v prípade ak neexistuje ide o dôvod nedostatku vôle na strane spoločnosti žalobcu. Je zrejmé, že žalovaná konala iba vo vlastnom záujme, uprednostnila iba svoje záujmy pred záujmami spoločnosti a jej ostatných spoločníkov, nekonala v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, čim je daná protiprávnosť jej konania. Súčasne svojim konaním spôsobila úbytok na majetku spoločnosti, ktorý by neexistoval, ak by žalovaná neporušila svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Žalobca poukázal na súdnu prax: rozhodnutie sp. zn. NS SR 1Sžr/21/2012 zo dňa 15.05.2012, R 45/1995. Žalobca uviedol, že na žalobe trvá. Žalobca navrhol výsluchy U. P., Š. P. a žalovanej.
5. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu opísanému v bode 4 rozsudku podaním doručeným súdu dňa 06.04.2018. Žalobca opomenul uviesť, že žalovaná sa dočasne nestiahla zo spoločnosti dobrovoľne, ale ako výsledok aktívnej činnosti zvyšných členov štatutárneho orgánu spoločnosti. Žalovanej nie je zrejmé na aké interné pravidlá sa žalobca odvoláva, keď tvrdí, že obchodné vedenie žalobcu podlieha súhlasu všetkých konateľov. V takom prípade by spoločnosť nemohla vykonávať svoju činnosť, nakoľko žalovaná nebola kontaktovaná konateľmi kvôli žiadnym obchodným rozhodnutiam. Žalovaná navrhla výsluch žalovanej strany. Záver žalobcu o tom, že pôžička, ktorú uskutočnila žalovaná bola simulovaným právnym úkonom, pričom disimulovaným právnym úkonom malo byť nezákonné prerozdelenie podielu na nerozdelenom zisku z predchádzajúcich rokov je tendenčný. Žalovaná však svojimi tvrdeniami a predložením účtovnej závierky spoločnosti poukázala na interné fungovanie spoločnosti, kde poskytnuté pôžičky neboli ojedinelé a tiež, že žalovaná je vo vzťahu k svojmu záväzku z pôžičiek solventná. Žalobca na jednej strane tvrdí, že nešlo o pôžičku, ale o simulovaný právny úkon a zároveň tvrdí, že o pôžičku šlo, avšak nemala na ňu súhlas zvyšných členov štatutárneho orgánu. Žalovaná má za to, že na daný prípade nie je možné aplikovať § 134 Obchodného zákonníka. Strana žalovanej poukázala na aplikáciu § 66 ods. 8 Obchodného zákonníka, ktoré je však na rozdiel od § 134 Obchodného zákonníka dispozitívne. Podľa článku XI. bodu 7 písm. f) a h) spoločenskej zmluvy spoločnosti zo dňa 23.09.2016 „..konateľ rozhoduje o všetkých otázkach, ktoré nie sú podľa tejto zmluvy, zákona alebo rozhodnutím VZ zverené do pôsobnosti VZ...“. Valné zhromaždenie spoločnosti si rozhodovanie o pôžičkách nevyhradilo do svojej pôsobnosti. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Obo 20,21/2011, o ktoré sa opiera žalobca sa týka verejnej obchodnej spoločnosti, teda osobnej spoločnosti a nie je možné ho aplikovať na daný prípad. Žalovaný naďalej považuje žalobu za nedôvodnú.
6. Dňa 24.05.2018 súd otvoril pojednávanie vo veci samej. Právny zástupca žalovanej v rámci prednesu nad rámec písomného uviedol, že pri pôžičkách nebola dohodnutá splatnosť, táto bola ponechaná na zákonnú úpravu. Pôžičky sú úročené obvyklým úrokom. Ku konkrétnym okolnostiam pôžičiek navrhol výsluch žalovanej. Ďalej, že majú za to, že súhlas v rámci obchodného vedenia bol potrebný nanajvýš pri prvej pôžičke, avšak vo vzťahu k ostatným pôžičkám bol daný prinajmenšom konkludentný súhlas; výbery a prevody sa uskutočnili v priebehu cca 2 mesiacov. Po podaní žaloby žalovaná neuskutočnila žiadny výber ani prevod. Právna zástupkyňa žalobcu k tomu uviedla, že v čase po podaní žaloby už neboli na účtoch spoločnosti peňažné prostriedky, takže objektívne nebolo možné uskutočniť výber, čo však nevylučuje pokus zo strany žalovanej. Žalobca sa dozvedel o prevodoch, resp. výberoch až po doručení výpisu z banky a na to začal situáciu riešiť. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/177/2009, z ktorého vyplýva, že konflikt záujmov sám o sebe zakladá všeobecnú zodpovednosť žalovanej. Súd predbežne posúdil, že medzi stranami nie je sporné, že žalovaná uskutočnila prevody, resp. výbery vo výške a v dátumoch uvádzaných žalobcom. Sporné je, či zmluvy o pôžičke sú platným právnym úkonom, či žalovaná mala podriadiť tento úkon rozhodnutiu obchodného vedenia, či žalovaná konala s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Na pojednávaní dňa 17.09.2018 súd uskutočnil výsluch strán. Súd poučil strany, že vo výsluchu žalovanej je potrebné sa zamerať na okolnosti žalovanou tvrdených pôžičiek. Žalovaná vo výsluchu uviedla, že manželstvo (pozn. súdu: s U.D. P.) bolo dlhodobo fungujúce približne 20 rokov, rovnako firmy prosperovali. Jej práca pozostávala z nasledovných činností: administratíva, fakturácia, kontrola došlých vyšlých faktúr, kontrola dodacích listov, montážnych listov, servisných listov, paragónov, príprava podkladov do konečného štádia pre účtovníkov. Problémy v súkromí v neskoršom období sa však pretavili aj do podnikania K výraznému zhoršeniu došlo ku koncu roku 2016, kedy sa žalovaná dostala do sídla spoločnosti a zistila, že jej boli odobraté všetky kompetencie a práce. Po porade s vtedajšou právnou zástupkyňou prestala chodiť do práce. Nakoľko sa ocitla v nepriaznivej finančnej situácii, túto sa snažila preklenúť práve výberom peňazí, ktoré sú predmetom konania. V spoločnosti bolo bežnou praxou poskytovanie pôžičiek. Tieto boli vyplácané hotovostne z trezora alebo z banky. Nakoľko nemala prístup k trezoru, nevie preukázať, kedy si vyberali peniaze ostatní spoločníci. Pôžičky, ktoré sú predmetom sporu boli úročené, pôžičky, ktoré vyplácal manžel žalovanej neboli úročené. Žalovaná bola v spoločnosti odmeňovaná tak, že manžel ju vyplácal z trezora ako aj ostatných. Manžel rozhodoval o tom, kto dostane pôžičku, nikdy nepotreboval súhlas inej osoby. Čo sa týka formy zmluvy o pôžičke žalovaná uviedla, že táto nebola písomná, nakoľko ani U. P. nevyhotovoval písomné zmluvy o pôžičke. Navštívila banku a uskutočnila výber. Splatnosť pôžičiek stanovila žalovaná ako konateľka a to, že ich splatnosť je do doby vysporiadania obchodných podielov. Úrok bol dohodnutý vo výške 5,5% ročne s tým, že o tomto môže prebiehať dohoda. K účelu pôžičiek žalovaná uviedla, že potrebovala finančné prostriedky na preklenutie zlej finančnej situácie. Spoločnosť jej nevypláca žiadne prostriedky ani zo zisku, ani nemá žiadne informácie o spoločnosti. Pôžičky boli uskutočnené na základe jednotlivých zmlúv podľa jednotlivých výberov. O týchto neinformovala ostatných dvoch konateľov spoločnosti, ani audítorov spoločnosti, nakoľko ani p. P. nikoho neinformoval. Na otázku kedy a akým spôsobom do spoločnosti doručila dokumenty, že sa jedná o pôžičku žalovaná uviedla, že ona nijakým a toto rieši právny zástupca. O pôžičkách žalovaná neinformovala. Na otázku aké úkony vykonala, aby tieto pôžičky boli transferovo ocenené uviedla, že boli úročené, pričom nerobila osobitnú analýzu. Výška úroku 5,5% ročne jej bola známa z bežného života. Záujem spoločnosti na pôžičkách spočíva v tom, že tieto sú úročené, na rozdiel od tých, ktoré vyplácal U. P.. Žalovaná mala vedomosť o tom, že v čase výberov a prevodov finančných prostriedkov spoločnosť čerpala úverové zdroje tak ako to vedel aj U. P., keď požičiaval peniaze. Nevedela uviesť výšku úrokovej sadzby v danom prípade. Na otázku na aký účel boli použité prostriedky v období od 19.6.2017 do 27.9.2017 žalovaná uviedla, že sa stala bezdomovkyňou a svoju situáciu musela riešiť. Tieto prostriedky použila pre seba. Kúpila si administratívnu budovu so skladovými a kancelárskymi potrebami, nakoľko sa aj ona mieni v budúcnosti živiť. Prostriedky som celkovo použila na tento účel i keď z časti aj na každodennú spotrebu. Uvedenú nehnuteľnosť kupovala cez účet. Na nadobudnutie nečerpala úver, nakoľko jej žiadna banka úver nedá. Je nezamestnaná, nemá z čoho platiť, tak ako aj ostatní dvaja spoločníci. Nezisťovala výšku úrokových sadzieb, za akých by jej banka poskytla finančné prostriedky na kúpu predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko banka by jej úver neposkytla. Pôžičky nie sú evidované v spoločnosti, lebo neboli evidované ani pôžičky U. P.. Pôžičky poskytoval zamestnancom, obchodným odberateľom vo výške asi 10-60 tis. Eur. Nevedela sa vyjadril k času pôžičiek Š. a U. P., pretože nevie dokladovať výber peňazí z trezora. Pôžičky boli realizované v mesiacoch jún až august 2017 a žalovaná sa nevedela vyjadriť či bolo vyhotovené daňové priznanie a účtovná závierka spoločnosti za predchádzajúci rok, nakoľko k ničomu nebola prizvaná. Konateľov nevyzvala, aby jej boli tieto informácie poskytnuté. Na otázku či má za to, že poznala finančnú situáciu spoločnosti uviedla, že áno, pretože spoločnosť vždy bola v dobrých číslach za predchádzajúce roky. K výške obratov sa nevedela vyjadriť. Faktúra L.. L. Š. bola vystavená za právne poradenstvo pre žalovanú osobne ohľadne vyporiadania BSM. Nepamätá si či túto faktúru doručila spoločnosti, ale je v spise, teda spoločnosť ju má. Konateľ žalobcu Š. P. v rámci výsluchu uviedol, že spoločníci a konatelia spoločnosti si ani raz nepožičali finančné prostriedky zo spoločnosti. Žalovaná ho neinformovala o výberov a prevodoch, dozvedel sa o nich z bankových výpisov spoločnosti. Súhlas k tomu žalovanej neudelil, nemusí, lebo každý konateľ koná samostatne. Ale sú traja spoločníci, tak by o tom mali vedieť a nevedeli o tom. Na tomto pojednávaní prvýkrát počul o účele a období pôžičiek. Ku dňu výsluchu neboli doručené žiadne doklady zo strany žalovanej, ktoré by preukazovali, že sa jedná o pôžičky. K obchodnému vedeniu spoločnosti sa vyjadril tak, že on ako konateľ rozhodoval v ekonomických a obchodných veciach, čo sa týka zveľaďovania firmy, žalovaná robila len prácu, o ktorej hovorila, nič iné. 50% až 60% činnosti firmy zabezpečoval on. U. P. zabezpečoval logistiku. Rozhodnutia v rámci obchodného vedenia boli prijímané tak, že každému vždy povedal, a keď tým súhlasili, išli po tej ceste. Keď boli uskutočnené prevody žalovanou, prostriedky na účte patrili banke, nakoľko išlo o kontokorentné úvery. Žalovaná bola schopná vyberať 2.000 Eur z účtu, čím došlo k úplnému vyčerpaniu kontokorentu. V danom čase boli na účte zostatky, ale musel urobiť opatrenia. Výbery žalovaná uskutočnila v období, ktoré je najsilnejšie čo sa týka nákupu tovaru s tým, že je potrebné zabezpečiť prostriedky na mzdy zamestnancov, ktorých je 40-45 zamestnancov. Mali preto obavu o spoločnosť. Bolo vydané neodkladné opatrenie. Museli založiť účty v inej banke, a tam museli presunúť peniaze, aby neprišli o ne peniaze. Nemá vedomosť o zmluve s L.. Š., on osobne si vyžiadal faktúru, keď odišli peniaze z účtu. Ku dňu výsluchu nebola faktúra doručená. Žalovanej nijako nebránil vo výkone funkcie konateľky spoločnosti. Pôžičky v sume 5-15 tis. Eur boli poskytované zamestnancom, tieto boli zabezpečené zmenkami až do splatenia. O pôžičkách vedeli ostatní konatelia. Neskôr uviedol, že o tom vždy vedel druhý konateľ. Určitá časť peňazí je v trezore, pričom keď sa nahromadí určitá čiastka, tak tieto peniaze zanesie do banky, sú zaznamenané v účtovníctve spoločnosti na účte v pokladni. Nikdy si neposkytol pôžičku zo spoločnosti a keby tak urobil, vedel by o tom ďalší spoločník. Nikdy nerozhodoval svojvoľne. Pôžička bola poskytnutá aj dcérskej spoločnosťou v Rumunsku, konateľovi tejto spoločnosti vo výške cca 60 tis. Eur, tiež so zabezpečením zmenkou. Druhý konateľ o tom vedel. V rámci obchodného vedenia spoločnosti rozhodovali najmenej dvaja konatelia. Je zamestnaný v spoločnosti ako riaditeľ približne rok, funkciu konateľa nevykonáva odplatne, k tomu či funkciu vykonával v minulosti odplatne sa nevyjadril. Nemá vedomosť o tom, že žalovanej bol zrušený firemný email. Má vedomosť o tom, že jej bolo zrušené telefónne číslo, stalo sa tak po tom čo boli uskutočnené predmetné výbery. Nevedel uviesť či vyzývali žalovanú k plneniu, ktorého zaplatenie si uplatňujú žalobou. Neodpovedal na otázku aká je trhová hodnota spoločnosti.
Konateľ žalobcu U. P. v rámci výsluchu uviedol, že spoločníci a konatelia spoločnosti si ani raz nepožičali finančné prostriedky zo spoločnosti. Žalovaná ho neinformovala o výberoch a prevodoch, o ich účele a období. Súhlas k tomu žalovanej neudelil. Na tomto pojednávaní prvýkrát počul o účele a období pôžičiek. Ku dňu výsluchu nevie o tom, že by boli doručené žiadne doklady zo strany žalovanej, ktoré by preukazovali, že sa jedná o pôžičky. K obchodnému vedeniu spoločnosti sa vyjadril tak, že brat (pozn. súdu: Š. P.) mal ekonomickú časť na starosti s tým, že on mal na starosti logistickú časť. Pracujú takto 20 rokov, spoluvlastníčka prišla neskôr. Mal na starosti skladové hospodárstvo, prijímanie ľudí. Mal na starosti autopark, presun príjem - výdaj tovaru. Väčšinou sa rozhodujú spoločne dvaja konatelia, buď o tom vedel jeden alebo druhý. V dôležitých veciach konateľ nikdy nerozhodoval sám. Keď boli uskutočnené prevody žalovanou, prostriedky na účte patrili spoločnosti. Vedel o tom, že v danom čase spoločnosť čerpala kontokorentné úvery. Jarné a letné mesiace sú najsilnejšie čo sa týka nákupu a predaja produktov. Nevie o tom, že došlo k uzavretiu zmluvy s L.. Š.. Nebránil žalovanej vo výkone funkcie konateľky. Vedel o všetkých pôžičkách poskytnutých spoločnosťou. Rozhodoval o nich s bratom predtým, ako bolo poskytnutá pôžička. Väčšinou to boli zamestnanecké pôžičky. Sebe ako fyzickej osobe neposkytoval pôžičky. Tento proces rozhodovania nie je zaznamenaný na nejakom nosiči. V rámci obchodného vedenia rozhodovali najmenej dvaja konatelia. V spoločnosti pracuje ako zamestnanec rok. V minulosti mal každý nejakú odmenu na základe dohody konateľov. Vyplácala sa raz, dvakrát ročne. Bol informovaný o tom, že žalovanej bol zrušený firemný email, asi začiatkom minulého roka. Bol informovaný o tom, že žalovanej bolo zrušené telefónne číslo. Nemá vedomosť o tom, že zamestnanci spoločnosti mali byť inštruovaní, aby nekomunikovali so žalovanou. Nemá vedomosť o tom, že by spoločnosť vyzývala žalovanú k plneniu, ktorého zaplatenie si uplatňujú žalobou. Nerozmýšľal o tom, aká je trhová hodnota spoločnosti. Spoločnosť nezmenila sídlo od júna 2017. Spoločnosť preberá zásielky. Žalobca žiadal o vykonanie dôkazu, a to, aby žalovaná predložila súdu zmluvu o nadobudnutí nebytových priestorov, pretože iba z jednotlivých dojednaní predmetnej zmluvy, t.j. cena, splatnosť ceny je možné posúdiť, či žalovanou tvrdení úrok bol primeraný tomu, aký by jej bol poskytnutý zo strany banky, ak by si na kúpnu cenu zabezpečila úver, a to bez zabezpečenia. Strana žalovanej namietala, že uvedené je možné zistiť v porovnaní výšky úrokov, za ktorých bola pôžička poskytnutá, t.j. 5,5% s prípadným zohľadnením úroku, ktorý bol poskytnutý pri kontokorentnom úvere. Súd vyzval žalovanú, aby doručila súdu predmetnú zmluvu do 5 dní, nakoľko jej obrana spočívala v tom, že účelom pôžičiek bolo zabezpečenie živobytia. Súd stanovil obom stranám lehotu 20 dní na doručenie návrhov na dôkazy s tým, že žalobcovi začne lehota plynúť od doručenia predmetnej zmluvy.
7. Dňa 08.10.2018 strana žalovanej doručila súdu svoje vyjadrenie k návrhu žalobcu na predloženie zmluvy o nadobudnutí nebytových priestorov. Žalovaná zároveň súdu predložila listiny, ktoré majú preukazovať, že uskutočňuje úkony smerujúce k dosiahnutiu dohody v sporných otázkach, a tým uskutočňuje úkony smerom k čo najskoršej splatnosti pôžičiek: návrh zmluvy o prevode obchodného podielu pre U. P., sprievodný list k zmluve o prevode obchodného podielu v spoločnosti adresovaný U. P. zo dňa 10.10.2017, návrh zmluvy o prevode obchodného podielu pre Š. P., sprievodný list k zmluve o prevode obchodného podielu v spoločnosti adresovaný Š. P. zo dňa 10.10.2017, návrh na usporiadanie vzájomných vzťahov klientov zo dňa 06.07.2018, návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 06.07.2018. Ku dňu vyjadrenia žalovaná neobdržala žiadnu odpoveď. Žalovaná oznámila súdu, že na základe vlastného rozhodnutia neposkytne do súdneho konania zmluvu o nadobudnutí administratívnych priestorov, nakoľko jej poskytnutie je bezdôvodné. Zmluva obsahuje pre žalovanú citlivé údaje, ktoré by mohli byť vzhľadom na zjavne narušené vzťahy strán použité v rozpore s jej obchodnými záujmami. Žalovaná rozporuje, že všetky zmluvy o pôžičkách, ktorých bolo osem, smerovali výlučne k nákupu administratívnej budovy, teda nie jednu zmluvu za účelom nákupu nehnuteľnosti. Z týchto podmienok je potrebné vychádzať pri transferovom oceňovaní úkonov, na čo je ale zmluva absolútne irelevantná. Žalovaná navrhla, aby súd vykonal dôkaz, a to aby žalobca preukázal za akých podmienok poskytoval pôžičky iným osobám (špecifikovaným v zápisnici). Trhové úroky podľa žalovanej totiž je potrebné odvodzovať od iných žalobcom poskytnutých pôžičiek v porovnateľnom mieste a čase. Žalovaná sa vyjadrila k výsluchu žalobcu. Žalobca má v spoločnosti trezor, v ktorom zhromažďuje hotovostné peniaze. Š. P. a U. P. sú zamestnaní u žalobcu jeden rok, pričom U. P. odmietol zodpovedať otázku, či predtým vykonával funkciu konateľa odplatne a Š. P. uviedol, že odplata za výkon funkcie konateľa bola uhrádzaná raz za rok alebo raz za dva roky. Žalobca poskytoval pôžičky, a to v rádovo desiatkach tisíc eur, nielen svojim zamestnancom, ale minimálne aj zamestnancom dcérskych spoločností, t. j. iných zamestnávateľov. Žalobca každoročne účtuje (a zvyšuje) dosiahnutý zisk pod položkou nerozdelený zisk minulých rokov. S takýmito tvrdeniami žalovaná nesúhlasí, pričom ako dôkaz predložila potvrdenie, že U.D. P. je z postavenia spoločníka spoločnosti žalobcu na kvartálnej báze poskytovaná suma vo výške 3.600 EUR. Žalovaná požiadala o vykonanie dôkazu, a to predloženie právneho titulu na základe ktorého je U. P. ako spoločníkovi žalobcu vvplácaná suma 3.600 EUR kvartálne, ďalej preukázanie vyplácania odmeny štatutárneho orgánu žalobcu a právny titul, na základe ktorého došlo k vyplácaniu odmeny. Vykonaním navrhnutých dôkazov žalovaná preukáže, že prax u žalobcu predstavovala práve poskytovanie pôžičiek, nakoľko žalobcom tvrdený spôsob vyplácania odmien absolútne nezodpovedá majetkovým pomerom osôb v riadiacej a vlastníckej štruktúre žalobcu. Žalovaná pritom nevidí iný zákonný spôsob nadobudnutia finančných prostriedkov z účtov žalobcu, ako poskytnutie pôžičky. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 19.02.2018 uvádza, že podľa interných pravidiel spoločnosti bol potrebný na založenie záväzkov spoločnosti súhlas všetkých konateľov a spoločníkov spoločnosti žalobcu. Zástupcovia žalobcu deklarovali už len potrebnú 2/3 väčšinu, t. j. o obchodnom vedení spoločnosti už mali rozhodovať len dvaja konatelia a spoločníci žalobcu. Každé tvrdenie žalovanej je v zásade možné rozporovať súčasnými konateľmi a spoločníkmi žalobcu v pomere dva ku jednému. Výsluchom strán považuje strana žalovanej za preukázané tvrdenie žalovanej, že poskytovanie pôžičiek nespadá pod obchodné vedenie spoločnosti. Poskytovanie pôžičiek zamestnancom, resp. spriazneným osobám bolo v spoločnosti žalobcu bežné, pričom na jej poskytnutie sa nevyžadoval súhlas všetkých konateľov. Žalovaná považuje všetky tvrdenia a predložené dôkazy ohľadom čerpania kontokorentného úveru za irelevantné a nesúvisiace s konaním samotným. Pokiaľ sa žalobca nachádza v plusovej hodnote, disponuje s vlastnými prostriedkami v režime klasického vkladového účtu, do úverového účtu by sa žalobca dostal v prípade, ak by na účte prečerpal limit vlastných vložených finančných prostriedkov a v takom prípade by sa uplatňoval režim úverového účtu spojený s prípadnými poplatkami a úrokmi. Z vyjadrenia žalobcu je ale evidentné, že k prečerpaniu vlastných prostriedkov na účte nedošlo. Toto nebol jediný účet žalobcu a ani jediné finančné prostriedky žalobcu. Z uvedeného dôvodu žalovaná považuje potvrdenia banky, ktoré predložil žalobca za irelevantné.
8. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 24.10.2018 požiadal súd o zabezpečenie zmluvy o nadobudnutí nebytových priestorov z príslušného katastra. Žalobca sa ďalej vyjadril k vyjadreniu žalovanej opísanom v bode 7 rozsudku, a to tak, že toto je bez akejkoľvek relevancie k meritu veci s poukazom na § 135a Obchodného zákonníka. Ďalej, bez toho, aby bolo vyporiadané BSM medzi žalovanou a jej bývalým manželom (ktorým však nie je spoločnosť ako žalobca) nie je možné nakladať s obchodnými podielmi patriacimi do BSM (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 Obdo 11/2007) a akékoľvek návrhy žalovanej sú tak irelevantné. Žalovaná v konaní o určenie výživného zamlčala, že vlastní skladové priestory vo Veľkom Krtíši, je preto otázne v čom ešte žalovaná súdu uvádza nepravdu. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovanej o vyplácaní odmeny konateľom u žalobcu, ide o irelevantné tvrdenia, ktoré nemajú súvis s meritom veci, nakoľko predmetom dokazovania je preverenie konkrétnych úkonov žalovanej. Podľa spoločenskej zmluvy spoločnosti článku XII. bod 2 písm. a) je zakotvená povinnosť spoločníkov vykonávať osobne činnosť pre spoločnosť, pričom je tak irelevantné či má konateľ so spoločnosťou uzavretú zmluvu o výkone funkcie konateľa, nakoľko spoločenská zmluva predpokladá, že činnosť bude vykonávaná osobami totožnými ako sú konatelia (a teda spoločníci) osobne, a podľa článku X. ods. 10 spoločenskej zmluvy sa spoločníci rozhodujú 2/3 väčšinou. Nie je teda nijak dôvodné z vyjadrenia Š. P. vyvodzovať iné tvrdenie, než ako bolo týmto konateľom žalobcu myslené, a teda, že na obchodné vedenie spoločnosti bolo potrebné rozhodnutie minimálne 2/3 konateľov, čo zodpovedá aj § 134 OBZ. Žalobca poukazuje na svoje výpisy z účtu, ktorými preukazoval, že došlo k výberom a prevodom finančných prostriedkov z jeho podnikateľského účtu, pričom na tomto výpise je uvedený stav v tvare mínus (-) a suma zostatku, čo znamená, že prostriedky boli čerpané práve z kontokorentného úveru, teda na účte bol vytvorený záporný zostatok, a ide o prostriedky, ktoré sa musia banke vrátiť. Ide práve o tie prostriedky, ktoré čerpala žalovaná, z kontokorentného úveru. Žalobca nepoprel, že pôžičky poskytol svojím zamestnancom, pričom postavenie zamestnanca a konateľa u žalobcu je rozdielne, a uvedené nie je možné žiadnym spôsobom porovnávať. Obidvaja konatelia žalobcu zhodne uviedli, že oni ako konatelia a spoločníci nikdy nečerpali pôžičky od žalobcu ako veriteľa a teda poukazovať na akúkoľvek prax zo strany žalovanej v tomto smere je irelevantné. Návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalovanej považuje žalobca za nadbytočné, a žiada ich zamietnuť. Podaním doručeným súdu dňa 21.11.2018 žalobca doručil súdu listiny, ktoré súd doručil právnemu zástupcovi žalovanej, a to výpisy z účtu žalovanej, z ktorých má o.i. vyplývať, že prevody boli uskutočnené bezprostredne pred nadobudnutím nehnuteľnosti zapísanej na LV Č.. XXXX, v k.ú. Veľký Krtíš. Súd na základe žiadosti informoval právnu zástupkyňu žalobcu, že nevykoná dôkaz, zmluvu o nadobudnutí nehnuteľnosti žalovanou. Dňa 30.11.2018 bol zo strany žalobcu doručený súdu dôkaz, potvrdenie audítora zo dňa 29.11.2018, z ktorého má vyplývať, že spoločnosť počas celého auditovaného obdobia neeviduje žiadne pohľadávky voči konateľom a spoločníkom titulom pôžičiek.
9. Dňa 06.12.2018 súd pojednával v neprítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu, nakoľko súdu k momentu otvorenia pojednávania nebolo doručené ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania zo strany žalovanej. Súd vykonal listinný dôkaz doručený žalobcom súdu dňa 30.11.2018. Uznesením súd zamietol ďalšie návrhy strán na doplnenie dokazovania. Právna zástupkyňa žalobcu predniesla záverečnú reč. Žalobca súdu v konaní preukázal, že jednotlivé výbery a prevody (definované v žalobe) vykonala žalovaná, tieto peňažné prostriedky si previedla na svoje súkromné účty, čo žalovaná v konaní ani nepoprela a priznala, že tieto peňažné operácie vykonala. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že má ísť o pôžičky, ktoré si ako konateľka (ako dlžník) poskytla zo spoločnosti (od žalobcu) ako veriteľa, s tým, že každá jedna peňažná operácia má predstavovať samostatnú pôžičku, každá jedna pôžičke mala byť realizovaná na základe ústnej zmluvy o pôžičke, a každá pôžička má byť úročená s úrokom 5,5% p.a. až do vrátania pôžičky, ktorý čas bol žalovanou ohraničený ako čas, keď dôjde medzi žalovanou a ostatnými spoločníkmi žalobcu k vysporiadaniu účasti žalovanej ako spoločníka u žalobcu. V súlade s § 135a ods. 1 OBZ sú konatelia najmä povinní si zaobstarať a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. V zmysle ustálenej súdnej praxe je zodpovednosť konateľa objektívna, s možnosťou liberácie, čo znamená, že porušenie povinnosti konateľa konať s odbornou starostlivosťou žalobca v konaní nepreukazuje, nakoľko sa porušenie povinnosti prezumuje, a žalovaný ako nositeľ dôkazného bremena musí v konaní preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou a súčasne konal v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Žalovaná ako nositeľ dôkazného bremena v spore, bola v konaní povinná preukázať liberačné dôvody vyššie uvedené, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a teda bola povinná produkovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná však v konaní okrem svojho vlastného tvrdenia, že jednotlivé finančné operácie majú predstavovať pôžičky, ako aj to, že tieto pôžičky sú úročené, vôbec nepreukázala svoje tvrdenia. Ak by totiž žalobca aj pripustil, že žalovanou vykonané finančné operácie sú skutočne pôžičkami, potom je potrebné si uvedomiť, že aj v takom prípade žalovaná konala v rozpore so záujmami spoločnosti, nakoľko okrem tvrdenia žalovanej, že ide o pôžičky neexistuje žiadny dôkaz preukazujúci takéto tvrdenie. Ak by žalobca chcel voči žalovanej podať žalobu na plnenie (o zaplatenie) pôžičiek, nedisponoval by žiadnym dôkaz o tom, že o pôžičky skutočne ide, okrem vyhlásenia žalovanej, ktoré však nie je možné považovať za dôkaz, nakoľko žalovaná ako strana sporu pri svojom výsluchu nepodlieha poučovacej povinnosti podľa § 196 ods. 2 CSP, teda žalovaná môže uvádzať v konaní pred súdom aj nepravdu, čo ako svedok nemôže. Tvrdenie žalovanej, že doba splatnosti pôžičky je stanovená až do času, keď dôjde medzi žalovanou a ostatnými spoločníkmi žalobcu k vysporiadaniu účasti žalovanej ako spoločníka u žalobcu, je takéto stanovenie doby splatnosti pôžičky neurčité, a preto je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka je pôžička záväzkovým vzťahom, ktorý je možné uzavrieť len na dobu určitú. Žalovaná svojím konaním spôsobila, za predpokladu, že ide o pôžičky, že tento nárok žalobcu sa premlčuje v 3 ročnej premlčacej lehote s poukazom na R 91/2004 (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo/25/03) dňom nasledujúcim po poskytnutí pôžičky. Žalobca ako prípadný veriteľ žalovanej je v právnej neistote, že jeho nároky na vrátenie takýto pôžičiek sa premlčia skôr ako bude vo veci o náhradu škody rozhodnuté, čo v praxi znamená, že hoci žalobca nikdy nemal záujem žalovanej pôžičky poskytnúť, nútene sa tak podľa žalovanej stal jej veriteľom, tým, že žalovaná finančné operácie ňou vykonané označila za pôžičky (bez vedomia a vôle žalobcu), a jeho nárok sa premlčí skôr ako súd vo veci právoplatne rozhodne. Takéto konanie žalovanej vôbec nie je možné považovať za konanie s odbornou starostlivosťou, ale dokonca ide o konania v rozpore s bona fides. Na to, aby žalovaná ako konateľ konala s odbornou starostlivosťou musela by pri poskytnutí pôžičky od spoločnosti dodržať zákonný postup, ktorý vyplýva z § 135a OBZ, a to najmä zabezpečiť, aby zmluvy o pôžičke boli v písomnej forme, vrátane dohody o výške úroku, tieto zmluvy bezodkladne doručiť do sídla žalobcu, alebo spoločnosti, ktorá vykonáva audit žalobcu, z dôvodu, že obchodná spoločnosť je povinná viesť dokumentáciu podľa § 18 zákona o dani z príjmov (transferovú dokumentáciu), za účelom ocenenia účtovnej operácie, ktorá je podstatná pre určenie základu dane žalobcu, čím žalovaná žalobcu poškodila aj v daňovej oblasti a vystavila ho sankcii zo strany daňového úradu. Súčasne by si žalovaná musela zabezpečiť dostatočné informácie o výške úrokových sadzieb a zabezpečiť si potrebnú analýzu tak, ako to vyžaduje § 135a OBZ. Žalovaná však nič z vyššie uvedeného zákonného postupu neurobila, čo potvrdila aj vo svojom výsluchu. Žalovanou vykonané finančné operácie neprestavujú pôžičky, ale v skutočnosti išlo o účelové operácie majúce za cieľ poškodiť žalobcu, zvýhodniť žalovanú, získať na úkor žalobcu obohatenie (majetkový prospech) a tvrdenie, že ide o pôžičky žalovaná produkovala až dodatočne, v samotnom spore prostredníctvom právneho zástupcu, až vo vyjadrení k žalobe v 02/2018, čo je viac ako 8 mesiacov po vykonaní týchto úkonov. Žalovaná sama pri svojom výsluchu priznala, že pôžičky nie sú zakotvené v písomnej forme, že sa sama rozhodla vždy pred vykonaním každej operácie, že ide o pôžičku, že si doklady na transférové ocenenie nezabezpečila, že žalobcu a ani audítora o vykonaných operáciách a o ich účele neinformovala, že úrok si mala dohodnúť sama so sebou, že na jeho výšku si nezabezpečila žiadne doklady či analýzu, z ktorej by vyplývala obvyklá výška úroku na trhu. To, že nejde o pôžičky, je podľa žalobcu zrejmé aj z toho, že žalovaná pri prevodoch z účtov žalobcu na svoj účet, do poznámky prevodného príkazu neuviedla účel prevodu, pričom jej nič nebránilo, aby tak urobila (ak skutočne išlo o pôžičky), ak teda sama tvrdila, že ide pri každej jednotlivej operácii o pôžičku. O uvedenom svedčí aj tvrdenie žalovanej, že peňažné prostriedky potrebovala pre svoju osobnú spotrebu na živobytie, pričom podľa žalobcu nie je zanedbateľný ani fakt, že žalovaná v 09/2017 (cca o 2 mesiace) peňažné prostriedky zo svojich účtov vybrala a v časovej súvislosti s týmto výberom nadobudla nehnuteľnosti vo Veľkom Krtíši v rozsahu skladovacie priestory a prevádzkovú budovu s pozemkami, na ktorých nadobudnutie žalovaná úver nečerpala, iné finančné prostriedky ako mala od žalobcu nemala k dispozícii, a ako žalobca preukázal žiadna banka, by žalovanej úver neposkytla. Žalobca súdu tiež preukázal, že peňažné prostriedky, ktoré žalovaná z účtov žalobcu čerpala patrili bankám, od ktorých žalobca v rozhodnom čase čerpal kontokorentné úvery, pričom skutočnosť, že po finančných operáciách vykonaných žalovanou zostali účty žalobcu v debete vyplýva aj z výpisov z účtov predložených žalobcom ako súčasť žaloby. Žalovaná v konaní rovnako nepreukázala, že faktúra, ktorú hradila L.. Š. bola za služby poskytnuté žalobcovi, ale sama potvrdila, že faktúra sa týkala jej ako fyzickej osoby za služby spojené s vyporiadaním BSM žalovanej. S poukazom na zásady hodnotenia dôkazov, že zrejmé, že tvrdenia žalovanej, že ňou vykonané finančné operácie predstavujú pôžičky, že tieto sú úročené, ako aj o výške úroku, neboli v konaní preukázané žiadnym dôkazom, a to ani priamym, ani nepriamym, a preto v rámci zásady hodnotenia dôkazov, je nutné tieto tvrdenia odmietnuť ako nepreukázané. Podľa žalobcu tak v spore boli preukázané zákonné podmienky na priznanie nároku na náhradu škody, a to v rozsahu porušenia povinnosti žalovanej konať s odbornou starostlivosťou, vznik škody (ako reálny úbytok majetkových hodnôt z majetku žalobcu), ako aj príčinná súvislosť (k úbytku majetkových hodnôt u žalobcu by neprišlo, ak by žalovaná neporušila svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou). Uzavretie zmluvy o pôžičke podlieha obchodnému vedeniu v spoločnosti, pričom bez ohľadu na to, že každý z konateľov za spoločnosť koná samostatne, teda realizuje vôľu spoločnosti samostatne, je pred vykonaním každého úkonu potrebné rozhodnutie o obchodnom vedení v spoločnosti (u žalobcu), na ktoré podľa § 134 OBZ, je potrebný súhlas väčšiny konateľov, čo u žalobcu predstavovalo súhlas aspoň 2 konateľov. Uvedené tiež vyplýva aj z bežnej praxe u žalobcu, ktorá bola v konaní preukázaná aj výsluchom konateľov žalobcu, ktorý potvrdili, že na obchodné vedenie bolo potrebné rozhodnutie aspoň 2 konateľov. Bolo by bez logiky veci, ak by spoločníci žalobcu, ktorí sú súčasnej aj konateľmi žalobcu, ako spoločníci rozhodovali 2/3 všetkých hlasov a ako konatelia si mohli „robiť čo chceli“ bez toho, aby v rámci obchodného vedenia spoločnosti prijali spoločné rozhodnutie aspoň na úrovni 2 konateľov. Žalobca poukazuje aj na názor odbornej verejnosti, ale aj súdnu prax, podľa ktorých „Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ak sa konania konateľov v mene spoločnosti považuje za prejav vôle, tak prijímanie rozhodnutí v rámci obchodného vedenia predstavuje tvorbu tejto vôle, čo podčiarkuje vzájomnú previazanosť činnosti konateľov navonok a do jej vnútra“. (Ovečková. A kol. Obchodný zákonník, Veľký komentár. Wolters Kluwer, Bratislava, 2017, s.959). Obdobne podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 5 Obo 20,21/2011 „Aj keď Obchodný zákonník tento pojem používa, nijako ho nedefinuje. Spravidla sa vykladá ako správa rutinných záležitostí spoločnosti, najmä rozhodovanie o organizačných, obchodných, personálnych, finančných otázkach bežného života spoločnosti. Do sféry obchodného vedenia patrí napr. vedenie evidencie a účtovníctva, prijímanie rozhodnutí, vrátane prijatia rozhodnutia o uzavretí zmluvy (uzavretie zmluvy ako konanie voči tretím osobám už patrí do pôsobnosti štatutárneho orgánu).“ (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Sr sp. zn. 1Sža 37/2015). Prijatie iného záveru by malo za následok svojvôľu v spoločnosti, voči ktorej by sa spoločnosť nemala možnosť ani zákonne brániť, čo by vylučovalo práve akúkoľvek aplikáciu § 135a OBZ na vzťahy medzi konateľom a spoločnosťou. Žalovaná ako konateľka vykonaním finančných operácii uprednostnila svoje záujmy pred záujmami spoločnosti a jej spoločníkov, a preto je možné jej konanie kvalifikovať aj ako konflikt záujmov medzi ňou a spoločnosťou, pri ktorom zodpovedá žalovaná za škodu rovnako podľa § 135a OBZ (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 Cdo 177/2009). Ak žalovaná tvrdí, že pôžičky potrebovala na svoje živobytie, potom musela v konaní preukázať, že pri vykonaní takéhoto úkonu neexistoval konflikt záujmov (účel pôžičky) medzi ňou ako konateľom a žalobcom ako spoločnosťou. Na vzťah konateľa a spoločnosti sa primerane aplikujú zákonné ustanovenia o mandátnej zmluve (§ 566 a nasl. OBZ). Mandatár musí pri výkone svojej činnosti poznať záujmy spoločnosti, ktorú zastupuje. Z uvedeného potom vyplýva, že ak žalovaná tvrdí, že ňou vykonané finančné operácie predstavujú pôžičky, musela v konaní preukázať, že v čase ich vykonania by spoločnosť účel ich poskytnutia schválila, teda, že bolo záujmom spoločnosti, žalovanej pôžičky poskytnúť, na ňou určený účel; inak je možné uzavrieť, že konanie žalovanej predstavuje konflikt záujmov so záujmami žalobcu, a žalovaná zodpovedá za škodu žalobcovi spôsobenú v celom rozsahu podľa § 135a OBZ. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada žalobe vyhovieť v celom rozsahu, a priznať nárok na náhradu trov konania. V priebehu prednesu záverečnej reči právnou zástupkyňou žalobcu bol sudkyni doručený úradný záznam (č.l. 306), ktorého obsahom je, že dňa 06.12.2018 o 8,53 hod. ospravedlnili telefonicky R. F. Š. - R. L.. M. U. z neúčasti na pojednávaní vo veci 19C/58/2017 o 8,30 hod. z dôvodu poruchy na aute po ceste. Súd oboznámil obsah úradného záznamu. Následne vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Toho istého dňa bezprostredne pred 14:37 hod. sa právny zástupca žalovanej telefonicky dotazoval na priebeh pojednávania a následne mu bola zaslaná zápisnica z pojednávania. Dňa 10.12.2018 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalovanej, v ktorom opätovne ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 06.12.2018 z dôvodu poruchy na vozidle právneho zástupcu s tým, že listiny preukazujúce dôvodnosť ospravedlnenia predložia bezodkladne po ich obdržaní. Dňa 12.12.2018 bol právnemu zástupcovi žalovanej na základe jeho žiadosti zaslaný úradný záznam na č.l. 306. Dňa 17.12.2018 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu žalovanej, ktorého prílohou je faktúra za odťah vozidla na území Báb - Žiar nad Hronom, pokladničný doklad za odťah vozidla a substitučné plnomocenstvo udelené právnym zástupcom žalovanej L.. M. U., R.. Podaním doručeným súdu dňa 21.12.2018 právny zástupca žalovanej požiadal súd o doručenie listinného dôkazu vykonaného na pojednávaní dňa 06.12.2018 a záverečnej reči, ktorú právna zástupkyňa žalobcu predniesla na pojednávaní uvedeného dňa. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dňa 06.12.2018 súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej a jej právneho zástupca. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Podľa § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. Podľa § 183 ods. 4 CSP, ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. Súd nepovažoval za dôležité odročiť pojednávanie, nakoľko súd uskutočnil výsluch žalovanej v súlade s návrhom strán. Súd neprihliadol na dôkaz vykonaný na pojednávaní dňa 06.12.2018, nakoľko ho nepovažoval za dôležitý z hľadiska posúdenia merita veci. Právna zástupkyňa predniesla svoju záverečnú reč, pričom neuviedla žiadne skutočnosti, ku ktorým by žalovaná nemala možnosť sa vyjadriť v priebehu konania. Súd zamietol ďalšie dôkazy navrhnuté stranami z dôvodov uvedených v ďalších častiach odôvodnenia rozsudku. Ďalej, v súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 3 Cdo 40/2011, možnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní je právom každého účastníka a záleží výlučne na ňom, či tohto práva využije alebo nie. Ak účastník toto právo nevyžije, z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlní, súhlasí s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. V súlade s uznesením Najvyššieho súdu SR zo 06.02.2013, sp. zn. 5 Cdo 345/2012, procesný úkon účastníka adresovaný súdu, ktorým žiada len o ospravedlnenie svojej neúčasti na nariadenom pojednávaní a iba vysvetľuje jej dôvod bez toho, aby zároveň požiadal o odročenie tohto pojednávania, nemožno považovať za žiadosť účastníka o odročenie súdneho pojednávania.
10. Súd v priebehu konania vykonal nasledovné listiny, a to doručením druhej strane; v prípade, že tieto neboli takto doručené, súd ich vykonal prečítaním na pojednávaní: výpis z obchodného registra žalobcu zo dňa 07.08.2017, aktuálne úplné znenie spoločenskej zmluvy žalobcu, výpis z účtovného systému žalobcu, výpis z bankového účtu žalobcu, výberové lístky a prevodné príkazy potvrdené bankou, výpis z účtu žalovanej za 08/2016, výpis z účtu žalobcu zo dňa 28.06.2017, výzva na vyporiadanie BSM a plnomocenstvo udelené L.. Š.X., výzvy na predloženie dokladov preukazujúcich účel čerpania finančných prostriedkov z účtu spoločnosti zo dňa 03.07.2017, zo dňa 04.08.2017, čestné vyhlásenie zamestnancov žalobcu zo dňa 12.09.2017, individuálna riadna účtovná závierka za rok 2016, výpisy z bankových účtov žalovanej za mesiac 08/2017 a 06/2017, zápisnica z pojednávania v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta sp. zn. 22P/12/2018, potvrdenia banky Prima banka, a.s. a V.Ú.B, a.s., vyjadrenia audítora zo dňa 13.03.2017, 25.10.2018, 29.11.2018, návrh zmluvy o prevode obchodného podielu pre U. P., sprievodný list k zmluve o prevode obchodného podielu v spoločnosti adresovaný U. P. zo dňa 10.10.2017, návrh zmluvy o prevode obchodného podielu pre P.. Š. P., sprievodný list k zmluve o prevode obchodného podielu v spoločnosti adresovaný Š. P. zo dňa 10.10.2017, návrh na usporiadanie vzájomných vzťahov klientov zo dňa 06.07.2018, návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 06.07.2018, potvrdenie o vyplácanom príjme zo dňa 23.03.2018, návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 06.07.2018, výpisy z účtov žalovanej z obdobia 06/2017, 08/2017, 09/2017.
11. Súd na danú vec aplikoval predovšetkým nasledovné právne predpisy:
Podľa § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“), konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
Podľa § 135a ods. 2 ObchZ, konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikla tým, že a) poskytli plnenie spoločníkom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudli majetok v rozpore s § 59a.
Podľa § 135a ods. 3 ObchZ, konateľ nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Konatelia nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi, spoločenskou zmluvou alebo stanovami alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Ak má spoločnosť zriadenú dozornú radu, konateľov nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie dozorná rada schválila.
Podľa § 261 ods. 1 ObchZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 6 písm. a) ObchZ, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.
Podľa § 66 ods. 3 ObchZ, vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.
Podľa § 567 ods. 1 a 2 ObchZ, mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou. Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.
Podľa § 134 ObchZ, na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov.
Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 373 ObchZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 378 ObchZ, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 379 ObchZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Podľa § 361 ods. 1 a 2 ObchZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 1 ods. 2 nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z. nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2013-21> platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
12. Žalobca je spoločnosťou s ručením obmedzeným s troma spoločníkmi, ktorí sú zároveň konateľmi spoločnosti. Podľa čl. VII. bod 2 úplného znenia spoločenskej zmluvy spoločnosti zo dňa 23.09.2016 (č.l. 12 a nasl.), výška obchodného podielu (určená podľa pomeru vkladu spoločníkov k základnému imaniu spoločnosti) je u U. P. 26,2%, Š. P. 29,2%, žalovanej vo výške 44,6%. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná bez vedomia a informovania ostatných konateľov a spoločníkov žalobcu v období od 9.6.2017 do 1.8.2017 (vrátane) uskutočnila bankové operácie v dátumoch a vo výške špecifikovaných v žalobe: 09.06.2017 - výber v hotovosti 5.000 Eur, 12.06.2017 - výber v hotovosti 5.000 Eur, 12.06.2017 - bezhotovostný prevod 34.500 Eur, 30.06.2017 - výber v hotovosti 5.000 Eur, 30.06.2017 - bezhotovostný prevod 34.500 Eur, 01.08.2017 - výber v hotovosti 10.000 Eur, 01.08.2017 bezhotovostný prevod 15.000 Eur, 01.08.2017 - výber v hotovosti 3.800 Eur; sumu 3.000 Eur previedla žalovaná z účtu žalobcu na účet advokáta, ktorého poverila v súkromnej právnej záležitosti, spolu v hodnote 115.800 Eur. Žalobca preukázal, že výzvami zo dňa 03.07.2017 a 04.08.2017 (č.l. 49 a 51) vyzýval žalovanú k predloženiu dokladov preukazujúcich účel čerpania finančných prostriedkov z účtu spoločnosti. Zo žiadnej výpovede strán, ani zo žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by žalovaná do spoločnosti žalobcu o tom doručila doklad, ktorým by dôvodnosť uvedených bankových operácií zdôvodnila. Z vyjadrenia audítorov spoločnosti zo dňa 13.03.2017 a 25.10.2018 vyplýva, že im neboli predložené žiadne listinné doklady, na základe ktorých by bolo možné určiť povahu a dôvodnosť uvedených účtovných operácií. Ďalej sa vo vyjadrení uvádza, že ak by spoločnosť poskytla pôžičku, bolo by potrebné k poskytnutej pôžičke účtovať úrok, minimálne vo výške úrokovej sadzby úverov, ktoré spoločnosť čerpá. Žalovaná a U. P. boli manželmi, pričom tunajší súd manželstvo rozviedol rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.08.2016. V súčasnosti prebiehajú na tunajšom súde viaceré súdne konania týkajúce sa vzájomných vzťahov strán, resp. žalovanej a osôb konajúcich v mene strany, vrátane konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej a U. P. (č.l. 240). Ďalší z konateľov Š. P. je bratom bývalého manžela žalovanej. Vzťahy medzi dvoma spoločníkmi a žalovanou sú vážne narušené. Žalovaná uviedla, že k výraznému zhoršeniu došlo koncom roka 2016, kedy zistila, že jej boli odobraté všetky kompetencie a práce. V konaní nebolo sporné, že od februára 2017 sa žalovaná nepodieľala na chode spoločnosti. U. P. potvrdil, že má vedomosť o tom, že jej bol zrušené pracovné emailové konto a telefóne číslo. Š. P. uviedol, že vie o tom, že jej bolo zrušené telefónne číslo, ale stalo sa tak až po tom, čo žalovaná uskutočnila bankové operácie, ktorými mala byť spoločnosti spôsobená škoda. Žalovaná vo výsluchu uviedla, že jej bolo vtedajšou právnou zástupkyňou odporučené prestať chodiť do práce. Nevyzvala konateľov k tomu, aby jej boli poskytnuté informácie. Z uvedeného nemá súd za preukázané, že by žalovaná od februára 2018 prejavovala aktívny záujem o chod spoločnosti.
13. Žaloba bola podaná dňa 07.08.2017. Až vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.01.2018 žalovaná uviedla, že spornými finančnými prostriedkami disponuje na základe zmlúv o pôžičke, riadne uzavretých medzi žalovanou a žalobcom, za ktorého bola žalovaná oprávnená samostatne konať. Pôžičky vo vyjadrení odôvodnila tak, že vplyvom aktívnej činnosti žalobcu sa ocitla bez príjmov, čo dočasne, po dobu vysporiadania vzájomných vlastníckych vzťahov v spoločnosti vyriešila zmluvami o pôžičke. Na pojednávaní dňa 24.05.2018 právny zástupca žalovanej v rámci prednesu uviedol, že pri pôžičkách nebola dohodnutá splatnosť, táto bola ponechaná na zákonnú úpravu. Ku konkrétnym okolnostiam pôžičiek navrhol výsluch žalovanej. Žalovaná vo výsluchu odôvodnila pôžičky tak, že nakoľko sa ocitla v nepriaznivej finančnej situácii, túto sa snažila preklenúť práve výberom peňazí, ktoré sú predmetom konania. Splatnosť pôžičiek stanovila žalovaná a to, že splatnosť je do doby vysporiadania obchodných podielov. Úrok je vo výške 5,5% ročne s tým, že o tomto môže prebiehať dohoda. K účelu pôžičiek žalovaná uviedla, že potrebovala finančné prostriedky na preklenutie zlej finančnej situácie. Spoločnosť jej nevypláca žiadne prostriedky zo zisku, čo v konaní nebolo sporné. V konaní žalovaná predložila dôkaz, že U. P. je ako spoločníkovi kvartálne vyplácaných 3.600 Eur (č.l. 220). Na otázku zo strany žalobcu, na aký účel boli použité prostriedky v období od 19.6.2017 do 27.9.2017 žalovaná uviedla, že sa stala bezdomovkyňou a svoju situáciu musela riešiť. Tieto prostriedky použila pre seba. Následne uviedla, že si kúpila administratívnu budovu so skladovými a kancelárskymi potrebami, nakoľko sa aj ona mieni v budúcnosti živiť. Prostriedky celkovo použila na tento účel, i keď z časti aj na každodennú spotrebu. Právny zástupca žalovanej vo vyjadrení doručenom súdu dňa 08.10.2018 uviedol, že žalovaná rozporuje, že všetky zmluvy o pôžičkách, ktorých bolo osem, smerovali výlučne k nákupu administratívnej budovy. Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. X. M. vyplýva, že žalovaná sa stala výlučnou vlastníčkou skladu a prevádzkovej budovy vrátane pozemkov celkovo vo výmere 2.733 m2, a to na základe vkladu do katastra nehnuteľností dňa 09.10.2017. Nakoľko žalovaná odmietla predložiť súdu zmluvu na základe ktorej nadobudla nebytové priestory, berúc do úvahy vyjadrenia žalovanej, súd dospel k záveru, že prostriedky, ktoré sú predmetom sporu použila v podstatne prevažujúcej miere za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti. V konaní nebolo sporné, že žiadna banka by žalovanej neposkytla v predmetnom čase nadobudnutia nehnuteľnosti úver (výsluch žalovanej, nepriame dôkazy: reakcie bánk na č.l. 282 a 28, ktoré k poskytnutiu úverov vo výške nad 15-25 tis. Eur vyžadujú zabezpečenie). Žalobca podaním doručeným súdu dňa 24.10.2018 požiadal súd o zabezpečenie zmluvy o nadobudnutí nebytových priestorov z príslušného katastra. Ako dôvod žalobca uviedol, že iba z jednotlivých dojednaní predmetnej zmluvy, t.j. cena, splatnosť ceny je možné posúdiť, či žalovanou tvrdení úrok bol primeraný tomu, aký by jej bol poskytnutý zo strany banky, ak by si na kúpnu cenu zabezpečila úver, a to bez zabezpečenia. Strana žalovanej namietala, že uvedené je možné zistiť v porovnaní výšky úrokov, za ktorých bola pôžička poskytnutá, t.j. 5,5% s prípadným zohľadnením úroku, ktorý bol poskytnutý pri kontokorentnom úvere. Zároveň žalovaná poukázala na citlivosť informácií obsiahnutých v zmluve. Súd sa stotožnil s námietkou žalovanej a návrh na vykonanie predmetného dôkazu zamietol. V konaní nebolo sporné, že žalobca poskytuje zamestnancom pôžičky. Žalovaná navrhla, aby súd vykonal dôkaz, a to aby žalobca preukázal za akých podmienok poskytoval pôžičky iným osobám (špecifikovaným v zápisnici). Trhové úroky podľa žalovanej totiž je potrebné odvodzovať od iných žalobcom poskytnutých pôžičiek v porovnateľnom mieste a čase. Postavenie zamestnancov spoločnosti, resp. iných osôb a konateľa a spoločníka spoločnosti je diametrálne odlišné, rovnako aj poskytovanie pôžičiek týmto osobám spoločnosťou, preto navrhovaný dôkaz nie je spôsobilý preukázať liberačné dôvody na strane žalovanej. Z uvedeného dôvodu súd tento návrh na vykonanie dôkazu zamietol. Sporné v konaní je, či žalobca poskytoval pôžičky ostatným dvom konateľom. Žalovaná požiadala o vykonanie dôkazu, a to predloženie právneho titulu na základe ktorého je U. P. ako spoločníkovi žalobcu vyplácaná suma 3.600 EUR kvartálne, ďalej preukázanie vyplácania odmeny štatutárneho orgánu žalobcu a právny titul, na základe ktorého došlo k vyplácaniu odmeny. Vykonaním navrhnutých dôkazov žalovaná mienila preukázať, že prax u žalobcu predstavovala práve poskytovanie pôžičiek, nakoľko žalobcom tvrdený spôsob vyplácania odmien absolútne nezodpovedá majetkovým pomerom osôb v riadiacej a vlastníckej štruktúre žalobcu. Súd zamietol uvedené navrhované dôkazy zo strany žalovanej nakoľko predmetom sporu je skúmanie okolností podľa § 135a ods. 1 ObchZ vo vzťahu k žalovanej, voči ktorej žaloba smeruje, t.j. ani prípadné poskytovanie pôžičiek ostatným dvom konateľom by nepredstavoval liberačný dôvod v zmysle § 135a ods. 3 Obchodného zákonníka. Žalovaná vo výsluchu uviedla, že neboli vyhotovené písomné zmluvy o ňou tvrdených pôžičkách, o týchto neinformovala audítorov spoločnosti, výšku úroku určila iba na základe znalosti z bežného života, nerobila osobitnú analýzu, mala vedomosť o čerpaní úveru spoločnosťou v predmetnom čase, nerokovala s audítormi ohľadne ekonomického stavu spoločnosti, nemala vedomosť o tom, či bolo vypracované daňové priznanie a účtovná závierka za rok predchádzajúci 2017. Finančnú situáciu spoločnosti vyhodnotila tak, že spoločnosť bola za predchádzajúce roky v dobrých číslach, ale obraty uviesť nevedela.
14. Obrana žalovanej spočíva v tom, že v prípade pôžičky v čase, keď táto nie je po lehote splatnosti, nemožno hovoriť o škode na strane veriteľa. Právnym titulom poskytnutia finančných prostriedkov boli riadne uzavreté zmluvy o pôžičkách, ktoré poskytujú právny základ samotného disponovania s peniazmi, ako aj režim, ktorým sa spravuje splnenie záväzku. Pri zmluve o pôžičke ide vo všeobecnosti o záväzkový vzťah, v rámci ktorého je žalovaná ako dlžníčka povinná splatiť svoj záväzok v lehote jeho splatnosti a zároveň žalovaná má v prípade jeho splatnosti záujem tento záväzok splatiť. Nerozdelený zisk spoločnosti z minulých rokov predstavuje sumu 1.901.198 EUR, čo po prepočte podľa výšky obchodných podielov jednotlivých spoločníkov pokrýva krátkodobé záväzky žalovanej ako spoločníčky žalobcu. Žaloba bola podaná teda predčasne, nakoľko záväzok žalovanej nie je splatný.
15. Konateľ je v súlade s § 135a ods. 1 ObchZ povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Zároveň nesmie uprednostňovať svoje záujmy pred záujmami spoločnosti. Uvedené sa vzťahuje na všetky povinnosti uložené konateľovi zákonom, spoločenskou zmluvou alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. Výkon funkcie s odbornou starostlivosťou je objektívnym hľadiskom a vyžaduje, aby konateľ pri svojom rozhodovaní zaobstaral a zohľadnil všetky objektívne možné a dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia (predpoklad profesionality). Z dokazovania jednoznačne vyplynulo (opísané bližšie v bode 12), že žalovaná nepostupovala s odbornou starostlivosťou, keď realizovala bankové operácie (t.j. výbery finančných prostriedkov v hotovosti a prevody) bez tohto, aby poznala situáciu spoločnosti, kde pracuje približne 40 zamestnancov, pričom od februára 2017 sa na činnosti spoločnosti nepodieľala. Nevyžiadala si žiadne podklady od ostatných konateľov spoločnosti, resp. audítorov. Mala tiež vedomosť o čerpaní úveru spoločnosťou v predmetnom čase. V konaní bolo sporné či rozhodnutie o pôžičkách žalovanej spadá do pôsobnosti obchodného vedenia spoločnosti podľa § 134 ObchZ. Strana žalovanej namieta, že v súlade so spoločenskou zmluvou, konkrétne čl. XI bod 7 konateľ rozhoduje o všetkých otázkach, ktoré nie sú zverené do pôsobnosti valného zhromaždenia. Táto úprava je odlišná od § 66 ods. 4 (v súčasnosti 8) ObchZ, ktoré ustanovenie je dispozitívne. V konaní strana žalovanej pripustila, že súhlas v rámci obchodného vedenia bol potrebný nanajvýš pri prvej pôžičke, avšak vo vzťahu k ostatným pôžičkám bol daný prinajmenšom konkludentný súhlas. Nakoľko ostatní dvaja konatelia nevedeli o účele bankových operácií realizovaných žalovanou a vyzývali ju, aby sa k účelu vyjadrila, nemožno podľa súdu mať za to, že bol daný konkludentný súhlas k takýmto úkonom. „Podľa ustanovenia § 134 Obchodného zákonníka, na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov. Pojem „obchodné vedenie“ nie je v Obchodnom zákonníku nikde vymedzené, ani inak definované. Pod pojmom obchodné vedenie sa rozumie (uplatniac judikatúru a extenzívny výklad) vnútorná pôsobnosť konateľov. Jedná sa o rozhodovanie všetkých otázok, ktoré majú vplyv na riadenie a chod spoločnosti s ručením obmedzeným, teda vrátane rozhodovania o obchodnej, personálnej, mzdovej, ekonomickej, účtovnej, technickej a podnikateľskej stratégii, ako aj rozhodovanie o schvaľovaní a vydávaní vnútorných firemných smerníc. Podľa ustálených obchodných zvyklostí je obchodným vedením rozhodovanie o všetkých otázkach organizačných, technických, vnútornej prevádzky, vedení účtovníctva, obchodnej taktiky, prípravy obchodných zmlúv, personálnej a mzdovej agendy a rozhodovanie o podnikateľských zámeroch, okrem otázok, ktorých rozhodovanie je zverené spoločenskou zmluvou (zakladateľskou listinou) alebo je vyhradené stanovami alebo rozhodnutím (uznesením) najvyššiemu orgánu spoločnosti, teda valnému zhromaždeniu spoločnosti. Obchodné vedenie je ťažiskom kompetencií konateľov ako štatutárnych orgánov spoločnosti. Rozhodnutia konateľského obchodného vedenia tvoria základ pre právne úkony robené obchodnou spoločnosťou voči tretím osobám, a nespochybniteľne majú zásadný vplyv na fungovanie spoločnosti. Pre platnosť týchto úkonov, týkajúcich sa obchodného vedenia spoločnosti, zákon vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, práve z dôvodu zásadných následkov a vplyvu, aké majú tieto právne úkony na chod obchodnej spoločnosti. Ide o ochranu spoločníkov pred konaním konateľov, ktoré by sa vymkli kontrole spoločníkov, a to vrátane konateľov z radov spoločníkov. Na rozdiel od konania navonok, v súvislosti s ktorým môže spoločenská zmluva upraviť buď samostatné alebo spoločné oprávnenie konateľov konať v mene spoločnosti, v prípade obchodného vedenia je neprípustné, aby spoločenská zmluva na výkon pôsobnosti obchodného vedenia oprávňovala len jedného alebo iba niektorých z viacerých konateľov. Pôsobnosť obchodného vedenia patrí kogentne všetkým konateľom, pričom na prijatie rozhodnutia o obchodnom vedení sa s účinnosťou od 1. januára 2002 vyžaduje najmenej súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva nevyžaduje ešte vyšší počet hlasov. To znamená, že o záležitostiach týkajúcich sa obchodného vedenia spoločnosti rozhodujú konatelia vždy ako kolektívny orgán (pokiaľ ich je viac ako jeden). Ustálená súdna prax prijala záver, že pojem „obchodné vedenie spoločnosti“ je nutné vykladať zoširoka, teda skôr extenzívne ako reštriktívne. Odvolací súd poznamenáva, že takáto definícia a vykladanie pojmu „obchodné vedenie spoločnosti“ bolo vyslovené aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obdo/12/2009 zo dňa 30. apríla 2009. V predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd SR vyslovil, že pod pojem obchodného vedenia spoločnosti možno zahrnúť rozhodovanie o otázkach organizačného charakteru, o technických otázkach, o veciach vnútornej prevádzky, ako aj o podnikateľskom zámere.“ / Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoPr/3/2012 zo dňa 25.06.2013/ „V prípadoch zastúpenia konanie v rozpore záujmov upravuje ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, v zmysle ktorého zastupovať iného nemôže ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Občiansky zákonník konanie zástupcu v rozpore záujmov výslovne zakazuje. Porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Aj keď štatutárny orgán právnickej osoby nie je jej zástupcom (konanie štatutárneho orgánu je konaním samotnej právnickej osoby), uvedené ustanovenie Občianskeho zákonníka je podľa názoru dovolacieho súdu analogicky použiteľné aj v prípadoch, v ktorých záujmy štatutárneho orgánu právnickej osoby sú v rozpore so záujmami tejto právnickej osoby. Použitie analógie však prichádza do úvahy len vtedy, ak rozpor záujmov nerieši špeciálna právna úprava....... Pri strete záujmov konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným je špeciálnym predpisom riešiacim túto otázku Obchodný zákonník a to predovšetkým v ustanovení § 135a ods. 1, v ktorom okrem iného ukladá konateľovi povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a neuprednostňovať svoje záujmy....“ /Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 177/2009 zo dňa 30.03.2010/ Súd má za to, že to či predmetné rozhodnutie spadá pod obchodné vedenie spoločnosti je vždy potrebné skúmať v každom prípade jednotlivo s ohľadom na všetky okolnosti. V prípade pôžičiek poskytnutých žalovanej, na základe zmlúv, ktoré mala uzatvoriť v mene spoločnosti sa rozhodnutie týka záležitosti, v ktorej prinajmenšom hrozí stret záujmu spoločnosti, ostatných dvoch spoločníkov a žalovanej ako osoby konajúcej v mene spoločnosti pri predmetných úkonoch. Nakoľko rozhodovanie o takýchto úkonoch nie je zverené spoločenskou zmluvou spoločnosti do pôsobnosti valného zhromaždenia, patrí takéto rozhodnutie podľa názoru súdu pod obchodné vedenie. Na rozhodnutie o obchodnom vedení žalobcu sa vyžaduje v súlade s § 134 ObchZ súhlas dvoch konateľov. Je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že konateľ, resp. spoločník je z pohľadu daňových predpisov považovaný za závislú osobu (§ 2 písm. n) zákona č. 595/2003 Z.z.). Audítor spoločnosti uviedol, že ak by spoločnosť poskytla pôžičku, bolo by potrebné k poskytnutej pôžičke účtovať úrok, minimálne vo výške úrokovej sadzby úverov, ktoré spoločnosť čerpá. Z uvedeného je zrejmé, že pôžičky spoločníkovi, resp. konateľovi spoločnosti majú významný dopad na vedenie účtovníctva, ktoré bez pochyby, tak ako vyplýva zo súdnej praxe, na ktorú súd tiež poukázal vyššie, spadá pod obchodné vedenie spoločnosti.
Povinnosťou konateľa vykonávať svoju pôsobnosť v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov je vyjadrená zásada lojality konateľov voči spoločnosti i spoločníkom. Žalovaná vo výsluchu uviedla, že záujem spoločnosti pri pôžičkách má spočívať v ich ziskovosti pre spoločnosť. Žalovaná až v konaní oznámila ostatným dvom konateľom a spoločníkom, že sa má jednať o pôžičky, o ktorých neexistuje žiadna zmluvná ani účtovná evidencia. Právne úkony sú zároveň neurčité s ohľadom na absentujúcu náležitosť zmluvy o pôžičke, a to na neurčitú dobu splatnosti pôžičiek (do doby vyporiadania obchodných podielov). Žalovaná sa bránila, že nemala prostriedky na živobytie, pretože spoločnosť jej nevyplácala zisk. Zmluvy o pôžičke sú podľa názoru súdu zmluvami odporujúcimi dobrým mravom, a to z toho dôvodu, že žalovaná ako konateľ spoločnosti zneužila svoje postavenie a konateľské oprávnenia výlučne vo svojej prospech, a to na nadobudnutie nebytových priestorov za účelom zabezpečenia si svojho vlastného podnikania, pritom nebrala do úvahy podnikateľský zámer a záujem žalobcu. Takéto konanie je možné, pri zohľadnení všetkých hore uvedených okolností, charakterizovať ako rozporné s dobrými mravmi. Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník (podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka lex generalis vo vzťahu k Obchodnému zákonníku) zákonný pojem dobré mravy nedefinujú. Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva a používajú sa ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu alebo v ich výkone. Ide o súhrn všeobecne platných noriem morálky, na ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. V súlade s dobrými mravmi nie je také úmyselné nedobromyseľné konanie, ktoré môže privodiť ujmu inému. Právo vystupovať za spoločnosť smerom navonok samostatne a podpisovať v mene spoločnosti právne úkony, nemôže jeden z konateľov zneužívať na konanie v prospech seba a v rozpore so záujmami spoločnosti. Konateľ je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov. Výkon funkcie konateľa s odbornou starostlivosťou sa vzťahuje na všetky povinnosti uložené konateľovi zákonom, spoločenskou zmluvou, stanovami alebo rozhodnutím valného zhromaždenia. V priebehu existencie spoločnosti môžu byť tieto záujmy spoločníkov rôzne a protichodné. Vždy je však potrebné mať na zreteli záujem spoločnosti a nie osobný prospech. /Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/6/2011 zo dňa 19.10.2011/ Konanie konateľa v rozpore s § 135a Obchodného zákonníka nemá za následok neplatnosť zmluvy (právneho úkonu); má za následok len zodpovednosť konateľa za škodu, ktorá tým spoločnosti, za ktorú konal, vznikla. Na vznik zodpovednosti konateľ za škodu vyžaduje všeobecná úprava v § 373 a nasl. splnenie troch základných predpokladov: 1. vznik škody, 2. porušenie povinnosti, 3. príčinná súvislosť. Súd má na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že u žalobcu nastal úbytok v majetku vo výške 115.800 Eur v dôsledku bankových operácií realizovaných žalovanou, ktoré konanie súd vyhodnotil ako v rozpore s povinnosťami jej uloženými v § 135a ods. 1 ObchZ konať s odbornou starostlivosťou, v záujme spoločnosti, neuprednostňujúc svoje záujmy. K škode spoločnosti došlo v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovanej. Žalovaná tak spôsobila žalobcovi skutočnú škodu vo výške 115.800 Eur. Žalovaná nepreukázala dôkaz o opaku v § 135a ods. 3 ObchZ. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi ním uplatnený nárok v celom rozsahu spolu so zákonnými úrokmi z omeškania odo dňa podania žaloby vo výške 9,00% ročne zo sumy 115.800 Eur odo dňa podania žaloby, t.j. od 07.08.2017 do zaplatenia.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na celkový úspech žalobcu v spore, súd mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Za každé spracovanie podania a jeho príloh v listinnej podobe a za spracovanie podania a jeho príloh v elektronickej podobe doručeného inak ako do elektronickej schránky súdu, ak zákon ustanovuje povinnosť doručovať podanie do elektronickej schránky súdu, bude uvedená osoba povinná zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.