Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Cpr/6/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v spore žalobcu: P.. v zál. C.. U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., P. XX, v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou Valašik & Partners s.r.o. so sídlom v Bratislave, ul. 29 augusta 5, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, za účasti intervenienta: Vojenské lesy a majetky SR, š.p., so sídlom Lesnícka 23, Pliešovce, IČO: 31 577 920, zastúpený: JUDr. Miloš Barbuš, advokát, Štúrova 13, P.O.BOX 154, Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.09.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 363.072,32 Eur titulom náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. Dekrétom riaditeľa štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR Pliešovce zo dňa 31.12.1992 menovaný dňom 01.01.1993 do funkcie riaditeľa Vojenských lesov a majetkov, odštepný závod Kežmarok. Rozkazom riaditeľa Úradu správy rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany SR č. 1 zo dňa 13.02.2004 bol žalobca podľa § 21 ods. 1 písm. g) zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZVS“) odvolaný z funkcie riaditeľa Vojenských lesov, odštepný závod Kežmarok a podľa § 26 ods. 2 písm. a) zákona č. 370/1997 Z.z. bol dňom 16.02.2004 zaradený do personálnej zálohy riaditeľa Hlavného finančného úradu, Úradu správy rozpočtovej kapitoly Ministerstva obrany SR. Rovnakým rozkazom bol z funkcie odvolaný aj pplk. C.. X. I., nar. XX.XX.XXXX.

2. Následne bolo rozkazom ministra obrany SR č. 48 zo dňa 23.02.2004 podľa § 27 ods. 4 z. č. 370/1997 Z.z. ku dňu 29.02.2004 ukončené zaradenie žalobcu do personálnej zálohy a zároveň bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka a jeho služobný pomer skončil dňom 31.03.2004. Prepustenie bolo odôvodnené organizačnými zmenami, v dôsledku ktorých nie je pre neho vhodné zaradenie.

3. Proti vyššie uvedenému rozkazu podala Generálna prokuratúra SR dňa 26.01.2007 protest. V proteste označila GP SR celý postup žalovaného pri odvolávaní z funkcie za nezákonný a poukázala na porušenie § 19 ods. 14 z.č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v spojení s čl. 19 Organizačného poriadku štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR z 01.07.2008 vydaného podľa § 10 ods. 2 zč. 111/1990 Zb. a § 21 ods. 1 písm. g) zákona o vojenskej službe.

4. Uvedenému protestu nebolo vyhovené, preto bolo predložené na rozhodnutie ministrovi obrany, ktorý rozhodnutím č. KaVSÚ-4-109/2007 zo dňa 17.04.2007 protestu nevyhovel, proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu podal žalobca rozklad, pričom tento rozklad minister obrany SR rozhodnutím č. ÚPS-497-111/2007 zo dňa 24.09.2007 zamietol.

5. Dňa 08.11.2007 podala GP SR nový protest proti rozhodnutiu žalovaného o odvolaní žalobcu z funkcie. V novom proteste GP SR opätovne poukázala na to, že žalobcu odvolala z funkcie neoprávnená osoba. Poukázala na to, že žalobca nemal byť preradený do personálnej zálohy, ale najprv malo byť rozhodnuté o skončení vyčlenenia žalobcu pre potreby štátneho podniku. Až následne mohol byť zaradený do personálnej zálohy alebo vymenovaný do inej funkcie a potom mohol žalobcu prepustiť žalobcu zo služobného pomeru.

6. Z dôvodu nevyhovenia protestu podal GP SR žalobu na Krajský súd v Bratislave ktorou preskúmať zákonnosť rozhodnutia o odvolaní žalobcu z funkcie a rozhodnutie o odvolaní zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

7. Žalovaný žiadal v konaní pred krajským súdom žalobu zamietnuť z dôvodu , že žalobca bol riadne a správne prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa zákona, pričom prípadná neplatnosť jeho prepustenia zo služobného pomeru nebola relevantne právne napadnutá. V časti týkajúcej sa zaradenia žalobcu do personálnej zálohy je napadnutý personálny rozkaz v súlade s právnou úpravou. Ďalej poukazoval na skutočnosť, že žalobca bol v služobnom pomere profesionálneho vojaka, pričom aj funkciu riaditeľa odštepného závodu vykonával počas trvania služobného pomeru a skončením tohto pomeru došlo aj k faktickému skončeniu výkonu funkcie riaditeľa odštepného závodu.

8. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 14.10.2009, sp. zn. 2S 306/2007 žalobe GP SR v celom rozsahu vyhovel, argumentáciu žalovaného odmietol a rozkaz žalovaného o odvolaní žalobcu z funkcie v celom pre nezákonnosť zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Bratislave bolo okrem iného uvedené, že došlo k porušeniu ustanovenia § 21 ods. 1 písm. g) zákona o vojenskej službe, pretože žalobca bol pôvodne podľa § 30 ods. 1 z. č. 76/1959 Zb. pridelený mimo ozbrojených síl do funkcie na plnenie úloh obranného charakteru s ponechaním vo vojenskej činnej službe. Z uvedených dôvodov nebolo možné žalobcu podľa § 31 ods. 1 ZVS odvolať z funkcie podľa § 21 ods. 1 písm. g) ZVS. Žalovaný sa voči rozsudku neodvolal, tento nadobudol právoplatnosť dňa 11.11.2009.

9. Žalovaný nebol ochotný zákonným spôsobom doriešiť personálne otázky týkajúce sa žalobcu, a tak sa žalobca rozhodol podať žalobu na náhradu škody v zmysle z. č. 514/2003 Z.z. Žalovaný na uvedenú žiadosť nereagoval, preto si žalobca uplatňuje súdnou cestou náhradu škody vo forme ušlého zisku vo výške zodpovedajúcej jeho mzde. Žalobca je presvedčený, že mu bola spôsobená škoda v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. rozhodnutím riaditeľa Úradu správy rozpočtovej kapitoly MO SR č. 1 zo dňa 13.2.2004, ktorým odvolal žalobcu z funkcie riaditeľa vojenských lesov- odštepný závod Kežmarok, š.p. Príčinnú súvislosť spočívajúcu v nezákonnom rozhodnutí žalovaného v súvislosti so vznikom škody ako zákonný predpoklad na náhradu škody žalobca vidí medzi konaním žalovaného spočívajúcom v nezákonnom rozhodnutí o odvolaní a mzdou, ktorú kvôli tomu žalobca nikdy nedostal. Žalovaný v odpovedi na žiadosť o predbežnom prerokovaní nároku uviedol, že nárok by mal smerovať voči Vojenským lesom, od ktorých žalobca poberal mzdu. Štát podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nesie zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci a pri výkone verejnej moci, a to a) nezákonným rozhodnutím, na ktoré sa žalobca odvoláva, vychádzajúc z ust. § 3 ods. 2 zákona sa žalovaný tejto zodpovednosti nemôže zbaviť, jedná sa o objektívnu zodpovednosť. Výšku škody ako ušlého zisku tvorí mzda za rok 2000 v sume 12.716,- Eur, v roku 2001 v sume 14.171,- Eur, v roku 2002 v sume 19.055,- Eur a v roku 2003 v sume 22.326,- Eur, priemerný nárast miezd u žalovaného bol v roku 2004 14%, v roku 2005 27%, v roku 2006 17%, údaje za obdobie rokov 2007 až 2011 nie sú žalobcovi známe, preto si za toto obdobie uplatňuje medziročné navýšenie v rozsahu 10%, ktoré garantuje ako minimálne kolektívna zmluva podniku.

10. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku zodpovedajúcej ušlej mzde riaditeľa odštepného závodu v sume 363.072,32 Eur za obdobie od 01.04.2004 až do 31.08.2011 - do dňa podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku; spolu s príslušenstvom pozostávajúcim z úroku z omeškania uvedeného v petite žaloby.

11. Žalobca predložil súdu tieto listinné prostriedky procesného útoku: dekrét o vymenovaní do funkcie, rozkaz riaditeľa ÚSRP MO SR č. 1 zo dňa 13.02.2004, rozkaz ministra obrany SR č. 48 zo dňa 23.02.2004, protest GP SR č. Hd 4030/06-70 zo dňa 26.1.2007, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.06.2004, rozsudok NS SR zo dňa 27.10.2009, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, notársky overené výpovede U.. O. U. a P. R..

12. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 24.01.2013 a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac tým, že hoci bol žalobca vyčlenený na plnenie úloh štátneho podniku, bol stále považovaný za profesionálneho vojaka, vykonával štátnu službu v zmysle zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov a bol platne prepustený zo služobného pomeru rozkazom ministra obrany č. 48 z 23.02.2004 podľa § 32 ods. 1 písm. c) zákona č. 370/1997 Z.z. Služobný pomer žalobcu skončil dňa 31.3.2004. Podľa bodu 2 rozkazu ministra obrany SR (v personálnych veciach) č. 381 z 18.12.2002 bol žalobca podľa § 21 ods. 1 písm. a) z. č. 370/1997 Z.z. odvolaný z doterajšej funkcie a podľa ustanovenia § 13 ods. 1 tohto zákona bol ustanovený do funkcie riaditeľa závodu Vojenské lesy a majetky SR - odštepný závod Kežmarok. Súčasne mu bola podľa § 15 ods. 2 ZVS povolená výnimka z plánovanej vojenskej hodnosti. Zmena hodnosti plánovanej na funkciu sa podľa § 14 ods. 5 a 6 ZVS považovala za organizačnú zmenu. Ak by nedošlo k povoleniu výnimky z plánovanej hodnosti podľa § 15 od. 2 ZVS, musel by byť žalobca prepustený zo služobného pomeru podľa § 32 ods. 1 písm. c) ZVS. Len z uvedeného dôvodu, že žalobca bol rozkazom č. 381 ustanovený do funkcie riaditeľa závodu Vojenské lesy a majetky SR - odštepný závod Kežmarok, bol z tejto funkcie následne rozkazom aj odvolaný. Podľa tvrdenia žalovaného uvedenými rozkazmi nedošlo k obmedzeniu kompetencie riaditeľa podniku vyplývajúcej z § 19 ods. 14 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. Štátny orgán zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom podľa z. č. 514/2003 Z.z. iba vtedy, ak k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu došlo pri výkone verejnej moci. Ministerstvo obrany SR je orgánom verejnej moci, ale výkon verejnej moci realizuje výlučne len v rámci svojej pôsobnosti ako orgánu verejnej moci, napr. pri realizovaní svojej pôsobnosti podľa § 12 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácií činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, podľa z. č. 726/2004 Z.z. o poskytnutí jednorazového peňažného príspevku osobám zaradeným v rokoch 1948 až 1954 do vojenských táborov nútených prác a pozostalým manželkám po týchto osobách v znení neskorších predpisov alebo v rámci svojej pôsobnosti ako odvolacieho orgánu podľa § 84 ods. 3 písm. b) z. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. V predmetnej veci však nešlo o takýto prípad. Ministerstvo v danom prípade nevystupovalo ako orgán verejnej moci, ale ako zamestnávateľ žalobcu, pretože išlo o typický pracovný vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR (predtým z č. 370/1998 Z.z.). Tento predpoklad vylučuje nesprávny úradný postup podľa z. č. 514/2003 Z.z.. V predmetnej veci vystupovali konajúce orgány ako zamestnávateľ, služobný orgán žalobcu vo veciach jeho služobného pomeru podľa ZVS. Pre všetky správne rozhodnutia platí prezumpcia správnosti, preto rozhodnutie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru je platné. Žalobca mal napadnúť rozhodnutie o prepustení, a tak sa mohol domáhať uplatnenia náhrady škody vo forme ušlého zisku. Žalobcovi nevznikla žiadna škoda v dôsledku odvolania z funkcie riaditeľa, nie je teda daná príčinná súvislosť medzi zrušeným personálnym rozkazom a žalobcom uplatneným nárokom na náhradu škody. Rozhodnutie o prepustení žalobcu nebolo doteraz napadnuté a už ani nemôže byť napadnuté žiadnym riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom.

13. Žalobca vo svojej reakcii na vyjadrenie žalobcu doručené súdu dňa 07.03.2013 uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza dva argumenty, pre ktoré podľa jeho názoru žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody, prvým je, že v predmetnej veci nekonal žalovaný v rámci výkonu verejnej moci a druhým, že žalobca nemohol pokračovať vo funkcii riaditeľa odštepného závodu, pretože bol po odvolaní prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Oba tieto argumenty žalobca považuje za nedôvodné. Žalobca zdôraznil, že bol odvolaný rozkazom žalovaného zo dňa 13.02.2004, a preto je už len z tejto skutočnosti zrejmé, že žalobca a žalovaný nemajú v ich vzájomnom právnom vzťahu rovnocenné postavenie. Naopak, ide o ukážkový prípad toho, kedy štátny orgán rozhoduje autoritatívne o právach a povinnostiach subjektu, v tomto prípade žalobcu. Žalovaný vydal autoritatívne rozhodnutie v rámci výkonu verejnej moci, pričom týmto rozhodnutím zasiahol do právneho postavenia žalobcu, keď ho odvolal z funkcie riaditeľa odštepného závodu Vojenských lesov, urobil tak nezákonne, čo potvrdil aj Krajský súd v Bratislave v právoplatnom rozsudku sp. zn. 2S 306/07-53 zo dňa 14.10.2009. Ak by toto rozhodnutie neexistovalo, žalobca by ďalej pôsobil vo svojej funkcii a dostával by od Vojenských lesov, š.p. svoj plat riaditeľa odštepného závodu. Príčinná súvislosť je týmto podľa žalobcu úplne zrejmá. Namietal, že žalobca sa vôbec nezaoberal týmto rozhodnutím, ani opakovanými protestmi Generálnej prokuratúry SR, čo má podľa žalobcu samo o sebe výpovednú hodnotu. Žalobca zdôraznil, že Rozkazom ministra obrany č. 7/2004 zo 11.02.2004, ešte pred odvolaním žalobcu z funkcie, sa u žalovaného zrušili tabuľkové počty vojakov, čo znamená, že funkciu riaditeľa odštepného závodu odvtedy už nevykonávajú vojaci v služobnom pomere, ale civili. Okolnosť, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru vojaka mu vôbec nebránila vo výkone funkcie riaditeľa odštepného závodu, ale práve naopak. Žalobca nepovažuje za dôvodnú námietku žalovaného, že mal najprv žalovať nezákonnosť prepustenia zo služobného pomeru a naopak tvrdí, že jeho nezákonnosť je zrejmá, pretože priamo časovo a vecne nadväzuje a odkazuje na nezákonné rozhodnutie o odvolaní z funkcie. Podstatnou skutočnosťou, ktorá je základným argumentom žaloby, je to, že žalobca si neuplatňuje nároky, ktoré by mal ako vojak v služobnom pomere, ale nároky, ktoré by mal ako riaditeľ odštepného závodu Vojenských lesov za škodu takto vzniknutú.

14. Žalobca zobral svoju žalobu v časti príslušenstva pozostávajúceho z úrokov z omeškania späť, preto súd uznesením zo dňa 27.05.2014 konanie zastavil (č.l. 106).

15. Súd uznesením zo dňa 23.05.2015 (č.l. 228) súd nepripustil podľa ust. § 93 ods. 1 OSP (vtedy platného a účinného procesného právneho predpisu), vstup do konania na miesto vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, teraz intervenienta, Vojenské lesy a majetky SR, š.p., dôvodiac tým, že i v prípade úspechu žalobcu bude zaviazaný iba doteraz označený žalovaný. Odvolací súd Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.01.2016 uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že pripustil, aby do konania ako vedľajší účastník Vojenské lesy a majetky SR, š.p. (č.l. 257), preto súd ďalej pokračoval v konaní aj s intervenientom na strane žalovaného.

16. Žalovaný predložil súdu dekrét o odvolaní z funkcie (č.l. 244), podľa ktorého bol žalobca odvolaný z funkcie riaditeľa odštepného závodu Kežmarok, š.p. Vojenských lesov a majetkov SR Pliešovce. Tento dekrét bol podpísaný technickým námestníkom povereným riadením štátneho podniku C.. U. B., P.., dňa 13.02.2004. Tento listinný dôkaz sa podľa žalovaného komunikačnou chybou neobjavil v čase rozhodovania súdov v správnom konaní. V prechádzajúcom správnom konaní neexistoval osobný spis žalobcu, čo podľa názoru žalovaného bolo spôsobené práve tým, že sa tam vyskytovala táto listina.

17. Na žiadosť súdu Okresný súd v Banskej Bystrici, oddelenie obchodného registra, zaslal súdu originál Dekrétu o odvolaní z funkcie žalobcu opísaný v predchádzajúcom bode odôvodnenia tohto rozsudku. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že tento dôkaz je nespochybniteľný, keď v čase rozhodnom na vykonanie zmeny v obchodnom registri, žalovaný disponoval pravými dokumentmi, a to Dekrétom o odvolaní z funkcie pplk. Ing. U. B. a Dekrét o vymenovaní do funkcie C.. I. U., potrebnými na vykonanie zmeny v obchodnom registri. Dôkazom je najmä overovacia pečiatka notára L.. R. U. o osvedčení pravosti listiny s dátumom overenia 25.02.2004. Predložil súdu Zápis z porady kolégia riaditeľa š.p. žalovaného zo dňa 16.02.2004, kde podľa bodu XX C.. U. B., P.. technický námestník poverený riadením žalovaného, dňom 16.02.2004 odvolal z funkcie riaditeľa odštepného závodu Kežmarok C.. U. B. a podľa bodu 25 Zápisu do tejto funkcie vymenoval C.. I. U..

18. Súd v danej súvislosti vypočul svedka C.. U. B., P.., ktorý k veci vypovedal, že do štátneho podniku nastúpil v januári 2004 do funkcie námestníka povereného riadením, mal pripraviť projekt reštrukturalizácie podniku a súčasťou boli aj personálne a riadiace zmeny. Žalobcu odvolal začiatkom februára 2004, ktorý mu osobne za prítomnosti vedúceho personálneho oddelenia pána U. odovzdal, položil ho na stôl, ale nepamätá si, či žalobca jeho prevzatie podpísal a nepamätá si, či ho zobral, svedok bol presvedčený, že keď odovzdanie prebehlo za prítomnosti tretej osoby, bolo účinné. Na námietku žalobcu, ktorý uvádzal ako dôkaz rozhovor svedka zo dňa 21. 10. 2004 v Hospodárskych novinách, kde okrem iného svedok uviedol, že Minister obrany SR odvolal riaditeľov odštepných závodov žalovaného, svedok uviedol, že tento článok neautorizoval, s ohľadom na odstup času si na rozhovor už presne nespomína, ale na situáciu s odvolaním žalobcu si spomína presne, lebo v danom čase mal len 40 rokov a odvolával skúsených manažérov a vzhľadom na vážnosť situácie mu to utkvelo v pamäti. Na žiadosť žalobcu súd tohto svedka vypočul opätovne, aby sa vyjadril k listinným dôkazom považovaným žalobcom za rozporné, svedok uviedol, že na porade dňa 09.02.2004 odvolal pána C.. B. a na jeho miesto vymenoval Ing. E. E.. Dňa 16.02.2004 bola v Pliešovciach menšia porada - tzv. kolégium a na tejto porade vykonal viacero personálnych zmien, medzi inými aj odvolal C.. U. B.. V priebehu nasledujúceho týždňa odvolal aj C.. I., riaditeľa z Kamenice nad Cirochou, čo bolo zverejnené/ zaevidované na kolégiu dňa 16.02.2004, C.. B. chcel odvolať už niekoľko dní predtým, dal ho na konci týždňa zavolať, aby prišiel do sídla žalovaného, keď mu v priebehu porady povedali, že prišiel C.. B., prerušil poradu, zobral pána U. a za jeho prítomnosti žalobcovi odovzdal dekrét o odvolaní, potom sa na poradu vrátil. Pretože odovzdal odvolací dekrét za prítomnosti vedúceho personálneho oddelenia žalovaného, považoval to za doručené. K rozporu, ktorý vidí žalobca v tom, že vo výpovedi zo dňa 06.10.2016 svedok uviedol (č.l. 331), že pánovi U. ráno v ten istý deň dal pokyn, aby mu odvolací dekrét pripravil, keď odvolací dekrét je datovaný dňa 13.02.2004 a odovzdal som ho žalobcovi 16.02.2004, uviedol, že už celý týždeň pred pondelkom 16.02.2004 mal v úmysle odvolať oboch riaditeľov, žalobcu aj C.. I., ale nevedel ich zastihnúť, nechal preto prichystať odvolacie dekréty pánovi U. už týždeň vopred a nasledujúci pondelok ho žalobcovi doručil.

19. Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu 24.10.2016 (č.l. 338) namietal listinný dôkaz Dekrét o odvolaní, aj výpoveď svedka, ktorú označil za nepravdivú, keď predložil Zápis z predmetnej porady zo dňa 09.02.2004, z ktorého vyplýva, že na tejto porade svedok C.. U. B., P.., odvolal C.. Z. B., riaditeľa odštepného závodu Malacky ako jediného v rámci tejto porady. Ďalej žalobca namietal, že predmetný Dekrét neprevzal, chýba tam jeho podpis, keď v ľavom dolnom rohu dekrétu je pod slovom „prevzal“ prázdne miesto. Pri porovnaní dekrétu s ostatnými dekrétmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise je zrejmé, že v ostatných prípadoch podpis potvrdzujúci prevzatie je. Napríklad Dekrét o odvolaní Ing. B., priložený v prílohe tohto vyjadrenia, obsahuje podpis potvrdzujúci prevzatie. Zároveň žalovaný nepredložil doručenku ani poštový podací lístok potvrdzujúci odoslanie dekrétu poštou žalobcovi, a na dekréte nie je uvedená ani poznámka o tom, že by napríklad žalobca odmietol dekrét prevziať alebo svedkovia potvrdzujúci prípadné odopretie prijatia. Preto je žalobca presvedčený, že možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že tento dekrét žalobcovi doručený nebol. Keďže dekrét nebol doručený, nemožno ho podľa žalobcu považovať za účinný.

20. Z výpovede svedka C.. X. I., ktorý pôsobil na pozícii riaditeľa Odštepného závodu Kamenica nad Cirochou a ktorý si ako žalobca uplatnil náhradu škody voči žalovanému v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn. 19Cpr 7/2012, súd zistil, že je bývalým kolegom a známym žalobcu. Spomenul si na deň, keď ich spolu so žalobcom zavolali na Ministerstvo obrany SR a oboznámili ich s tým, že sú odvolaní z funkcie riaditeľov na základe rozkazu ministra obrany. Pre svedka to bol šok a mal z toho vyplývajúce zdravotné problémy, preto bol práceneschopný v období od 13. - 18.02.2004, napriek tomu, že mal ísť na kontrolu až 20.02.2004, išiel do práce odovzdať funkciu, pretože nechcel odovzdanie komplikovať. Spomenul si na poradu zo dňa 09.02.2004, sedeli vedľa seba svedok, žalobca a C.. B. (nebohý riaditeľ Malacky), ktorého oslovil svedkovi vtedy neznámy pán, teraz vie, že to bol Ing. B. a poprosil ho, aby s ním išiel do jeho kancelárie. O chvíľu sa Ing. B. vrátil s tým, že si začal baliť veci, lebo bol odvolaný z funkcie riaditeľa a na jeho miesto si hneď sadol iný jemu neznámy pán poverený vedením Malacky. Keď sa Ing. B. pýtal, prečo sa balí a prečo odchádza, povedal mu, že bol z funkcie odvolaný. Po začatí porady sa žalobca opýtal vedenia (C.. B. a C.. Y., námestníci U., M., H.), čo s nimi dvoma, tým myslel svedka a seba, na čo mu C.. B. odpovedal, že s nimi dvoma je spokojný, že budú vo funkciách pokračovať, normálne dokončili poradu, dostali úlohy, až následne boli volaní na ministerstvo obrany. Podľa svedka bol zvolený iný postup pri odvolaní C.. B. a iný postup pri ňom a žalobcovi z dôvodu, že C.. B. bol civil, ale svedok aj žalobca boli v hodnosti podplukovník. Žalobca mu nikdy ani potom nespomínal, že by bol z funkcie odvolaný C.. B..

21. Z písomného vyjadrenia bývalého vedúceho personálneho oddelenia U.. O. U. zo dňa 01.09.2017 (č.l. 475) súd zistil, že v roku 2004 vykonával funkciu vedúceho personálneho a mzdového oddelenia a právnika podniku. Poprel, že by bol prítomný na akomkoľvek rokovaní medzi povereným riaditeľom Vojenských lesov a majetkov SR, š.p. a Ing. U. B. a žalobcom.

22. Z písomného vyhlásenia P. R. (č.l. 474) súd zistil, že v rokoch 1986 až 2004 pracoval na pracovnej pozícii šofér riaditeľa odštepného závodu Vojenských lesov a majetkov SR v Kežmarku C.. U. B.. Spomenul si na to, že dňa 16.02.2004 ho viezol na Ministerstvo obrany SR, na parkovisku sa stretli s C.. I. a spolu vošli do budovy ministerstva. Po návrate mu oznámil, že mu bol odovzdaný rozkaz o odvolaní z funkcie riaditeľa a už nebude pracovať ďalej ako jeho šofér.

23. Žalobca vo svojom záverečnom vyjadrení k dôkazom a právnej stránke veci uviedol, že zotrváva na svojich doterajších skutkových a právnych tvrdeniach. Žalobca bol nezákonne odvolaný z funkcie žalovaným a nezákonnosť tohto postupu a rozhodnutia žalovaného potvrdil právoplatný rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2S 306/07, zo dňa 14. 10. 2009. Podľa žalobcu intervenient v konaní vyslovil domnienku o strate spisu alebo o jeho krádeži kvôli tomu, lebo nevedel inak vysvetliť, prečo sa v osobnom spise žalobcu vôbec nenachádza Dekrét v odvolaní z funkcie podpísaný bývalým riaditeľom C.. B.. Ak by sa takýto dokument nachádzal v osobnom spise žalobcu, Generálna prokuratúra SR by predsa nepodávala protest a nenapádala nezákonnosť odvolania žalobcu z funkcie. Súd sa v správnom konaní okrem iného stotožnil s názorom žalobcu, že po odvolaní z funkcie riaditeľa odštepného závodu mal poverený riaditeľ štátneho podniku navrhnúť ministrovi obrany skončenie vyčlenenia žalobcu pre potreby štátneho podniku a následne mal minister vydať rozkaz o skončení jeho vyčlenenia a súčasne rozhodnúť o vymenovaní do inej funkcie, alebo o zaradení do personálnej zálohy a až následne bolo možné žalobcu prepustiť zo služobného pomeru. Ak mal takýto dôkaz žalovaný k dispozícii, mal ho predložiť v rámci správneho konania. Žalobca zotrváva na svojom stanovisku, že prepustenie zo služobného pomeru vojaka žalobca vôbec nemusel napadnúť súdnou žalobou, keď rozkaz ministra bol zrušený Krajským súdom a personálny rozkaz riaditeľa nebol žalobcovi nikdy platne doručený, preto je treba na obe rozhodnutia hľadieť ako na absolútne neplatné, resp. ako na neexistujúce.

24. Žalovaný vo svojom záverečnom vyjadrení uviedol, že žalobca bol profesionálnym vojakom až do 31.03.2004 a dovtedy sa naňho vzťahovali ustanovenia príslušného zákona. Z § 7 ods. 1 ZVS vyplýva, že sa vylučuje súbeh služby v ozbrojených silách SR a iného zamestnaneckého alebo obdobného pomeru. V zmysle § 10 ods. 2 ZVS bolo ustanovené, že do služobného pomeru možno prijať občana, ktorý preukáže, že sa jeho predchádzajúci pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah skončil. Žalobca vykonával v odštepnom závode štátnu službu riaditeľa odštepného závodu ako profesionálny vojak, nie ako civilný zamestnanec. Žalobca nemohol v čase od odvolania z funkcie (od 13.02.2004) do času skončenia jeho služobného pomeru (do 31.03.2004) v zmysle ZVS vykonávať inú alebo obdobnú pracovnú činnosť, teda nemohol byť riaditeľom predmetného odštepného závodu alebo iného odštepného závodu, nakoľko vojenské miesta sa vo Vojenských lesoch a majetkoch SR úplne zrušili. Žalobca preto podľa žalovaného nemal a ani nemá žiaden právny nárok na to, aby bol po skončení služobného pomeru profesionálneho vojaka vymenovaný do funkcie riaditeľa odštepného závodu. Takisto popiera skutočnosť, že by mu bol dekrét o odvolaní z funkcie niekedy doručený. V zmysle vtedy platného § 27 ods. 3 Obchodného zákonníka, zapísané údaje do obchodného registra sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Zápis o zmene údajov v obchodnom registri bol vykonaný dňa 3.3.2004. Žalobca bol rozkazom ministra obrany SR č. 48 z 23.02.2004 prepustený zo služobného pomeru, jeho služobný pomer skončil ku dňu 31.03.2004. Rozhodnutie ministra je samostatné rozhodnutie, ktorému predchádza samostatné konanie odlišné od konania o odvolaní z funkcie riaditeľa odštepného závodu vojenských lesov a majetkov SR. Zdôraznil, že rozhodnutie o prepustení žalobcu nebolo doteraz napadnuté a už ani nemôže vzhľadom na uplynutie času byť napadnuté. Žalobca žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

25. Intervenient na strane žalovaného zdôraznil, že žalobca musí preukázať, že mu vznikla škoda a existuje príčinná súvislosť medzi spôsobenou škodou a porušením právnej povinnosti. V tejto súvislosti vytkol žalobcovi, že ním uplatňovaný nárok sa týka len zodpovednosti žalovaného za nezákonné rozhodnutie a predmetom žaloby nie je náhrada škody pri výkone verejnej moci titulom nesprávneho úradného postupu. Nesporoval skutočnosť, že Ministerstvo obrany SR vydalo nezákonné rozhodnutie, ktoré bolo zrušené, ale v konaní preukázal listinným dôkazom riadne odvolanie z funkcie žalobcu riaditeľom žalovaného Ing. B. Dekrétom o odvolaní zo dňa 13.02.2004, ktorému svedčí aj preukázaný zápis v obchodnom registri. Predpokladom pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú jeho nezákonným rozhodnutím je preukázanie existencie škody. Žalobca bol odvolaný z funkcie vedúceho odštepného závodu ešte v rámci služobného pomeru a po zániku služobného pomeru mu žiaden pracovnoprávny vzťah nevznikol. Funkcia vedúceho odštepného závodu po zániku služobného pomeru mohla žalobcovi vzniknúť len uzatvorením pracovnej zmluvy, v ktorej by bola dohodnutá aj mzda za vykonanú prácu. Keďže žiadny pracovnoprávny vzťah nikdy nevznikol, tak žalobcovi nemohol vzniknúť ani žiaden ušlý zisk. Ďalšou právnou otázkou je preukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a spôsobenou škodou. Žalobca neukončil výkon funkcie na základe rozkazu ministra, ale na základe rozhodnutia riaditeľa intervenienta, súd preto podľa intervenienta nemôže preskúmať rozhodnutie o skončení služobného pomeru rozkazom č. 48 zo dňa 23.02.2004, keďže na to uplynula lehota a tento ani nikdy nebol napadnutý, žalobcovi nikdy nevznikol pracovnoprávny vzťah, pričom o tejto otázke bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom OS Zvolen, sp. zn. 7C/104/2005.

26. Podľa § 10 ods. 2 Zákona č. 370/1997 Z.z. do služobného pomeru možno prijať len občana, ktorý preukáže, že sa jeho predchádzajúci pracovný pomer alebo obdobný pracovný vzťah skončil.

27. Podľa § 29 ods. 1 Zákona č. 361/1992 Zb. vojakom z povolania nie je dovolené vykonávať sústavnú zárobkovú činnosť na základe pracovného alebo obdobného pomeru ani prevádzkovať živnosť alebo inú podnikateľskú činnosť.

28. Podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 370/1997 Z.z. profesionálny vojak, vojak základnej služby, vojak náhradnej služby a vojak prípravnej služby nesmie byť zárobkovo činný v pracovnoprávnom vzťahu ani v obdobnom pracovnom vzťahu na základe osobitných predpisov 16) alebo prevádzkovať živnosť, 17) alebo inú podnikateľskú činnosť; 18) to neplatí, ak vojak mimo času služby vykonáva vedeckú, pedagogickú, publicistickú, literárnu, umeleckú alebo športovú činnosť, správu vlastného majetku, majetku manželky, majetku vlastných nezaopatrených detí, 19) osvojených detí, detí, ktoré mu boli zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, 20) správu majetku osôb, o ktorých tak rozhodol súd, alebo ak profesionálny vojak so súhlasom ministra vykonáva činnosť v komisii inej právnickej osoby.

29. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 370/1997 Z.z. nadriadený vojak je vojak, ktorý je vo vymedzenom rozsahu oprávnený vo výkone vojenskej služby vydávať podriadeným vojakom bez ohľadu na ich vojenskú hodnosť ústne alebo písomné vojenské rozkazy a vykonávať nad podriadenými vojakmi disciplinárnu právomoc. Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 370/1997 Z.z. tam, kde sa v tomto zákone používa pojem nadriadený vojak, rozumie sa tým aj predstavený alebo vedúci zamestnanec, 8a) ktorý vykonáva právomoc voči profesionálnym vojakom vyčleneným podľa § 24, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 24 ods. 5 Zákona č. 370/1997 Z.z. funkciu zamestnávateľa profesionálneho vojaka, ktorý bol ustanovený do riadiacej alebo do odbornej funkcie na plnenie úloh ministerstva v štátnom podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, plní príslušný štátny podnik.

31. Podľa § 31a ods. 1 Zákona č. 370/1997 Z.z. na profesionálneho vojaka, ktorý je do funkcie vymenovaný, zvolený alebo ustanovený podľa osobitných predpisov, sa ustanovenia § 13 ods. 1 až 6, § 14, 15, 17, 18 a 21 nevzťahujú.

32. V zmysle § 27 ods. 1 Zákona č. 370/1997 Z.z. zmeny v služobnom pomere profesionálneho vojaka podľa § 16 až 18, § 21 a 22 a § 26 vykonáva ten služobný orgán, ktorý profesionálneho vojaka do funkcie ustanovil, ak ďalej nie je ustanovené inak.

33. Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi.

34. Z dekrétu o vymenovaní do funkcie vyplýva, že dňom 01.01.1993 bol žalobca menovaný do funkcie riaditeľa Vojenských lesov a majetkov, odštepný závod Kežmarok. Rozkazom riaditeľa úradu správy rozpočtovej kapitoly MO SR č. 1 zo dňa 13.02.2004 bol žalobca odvolaný z doterajšej funkcie a bol zaradený do personálnej zálohy. Následne bolo rozkazom ministra obrany SR č. 48 zo dňa 23.02.2004 podľa § 27 ods. 4 z. č. 370/1997 Z.z. ku dňu 29.02.2004 ukončené zaradenie žalobcu do personálnej zálohy a zároveň bol žalobca prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka a jeho služobný pomer skončil dňom 31.03.2004. Prepustenie bolo odôvodnené organizačnými zmenami, v dôsledku ktorých nie je pre neho vhodné zaradenie. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave v konaní 2S/306/2007 bol napadnutý rozkaz riaditeľa Úradu správy rozpočtovej kapitoly MO SR v personálnych veciach č. 1 zo dňa 13.02.2004 zrušený a vec vrátená MO SR na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR rozsudok KS v BA potvrdil.

35. Zákon č. 514/2003 Z.z., rovnako ako zákon č. 58/1969 Zb. ustanovuje, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je absolútnou objektívnou zodpovednosťou, čiže tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nastáva bez ohľadu na zavinenie. V konaní o náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je súd sám povinný na základe opisu rozhodujúcich skutočností posúdiť, či si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. Predpokladmi vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú:

- nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup,

- existencia škody,

- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou.

Nesprávne rozhodnutie orgánu verejnej moci musí byť priamou, nie sprostredkovanou príčinou škody. Existenciu nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci, resp. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, ako aj existenciu škody a príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou (eventuálne nemajetkovou ujmou), musí preukázať žalobca. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nemožno zodpovednosť konštatovať.

36. Súd pri právnom posúdení nároku na náhradu škody vychádzal zo zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu vzhľadom k § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 14.10.2009, sp. zn. 2S 306/2007 rozhodol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, teda rozkaz riaditeľa Úradu správy rozpočtovej kapitoly ministerstva obrany SR č. 1 zo dňa 13.02.2004 je nezákonné a bolo pre svoju nezákonnosť aj zrušené. Napriek tomu žalovaný preukázal existenciu Dekrétu o odvolaní z funkcie (č.l. 244), podľa ktorého bol žalobca riadne odvolaný z funkcie riaditeľa odštepného závodu Kežmarok, š.p. Vojenských lesov a majetkov SR Pliešovce, podpísaný technickým námestníkom povereným riadením štátneho podniku Ing. U. B., P.., dňa 13.02.2004. Tomuto dôkazu svedčí zápis v obchodnom registri, potvrdený registrovým súdom v Banskej Bystrici. Súd pri vyhodnotení týchto skutkových tvrdení predložených žalovaným v tomto konaní dospel k záveru, že existenciu Dekrétu žalobca relevantne nespochybnil, písomné vyjadrenia C.. U. a p. R. nie sú spôsobilé zvrátiť dôveryhodnosť toho dôkazu. Rozpory v tvrdeniach svedka Ing. B. namietané žalobcom tento odstránil vo svojej druhej výpovedi pred súdom, keď uviedol, že dekréty na odvolanie C.. B. a C.. I. mal pripravené od 13.02.2004, žalobca sa na pracovisko žalovaného dostavil 16.02.2004 v rámci porady vedenia, ktorú riaditeľ žalovaného prerušil a odovzdal žalobcovi Dekrét o odvolaní z funkcie.

37. Žalobca existenciu škody vyvodzuje z toho, že bez nezákonného rozhodnutia o odvolaní z funkcie vedúceho odštepného závodu by túto funkciu vykonával aj naďalej. Súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou žalovaného a intervenienta, že žalobca bol odvolaný z funkcie riaditeľa odštepného závodu v rámci služobného pomeru a po jeho zániku mu nevznikol žiaden pracovnoprávny vzťah. Uvedené je potvrdené aj rozhodnutím Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 7C/104/2005, kde sa žalobca domáhal určenia, že pracovný pomer medzi ním ako zamestnancom a intervenientom naďalej trvá, kde bolo rozhodnuté o tom, že pracovný pomer medzi žalobcom a intervenientom nevznikol. Súd zdôrazňuje v konaní preukázanú skutočnosť, že žalobca prestal vykonávať funkciu riaditeľa odštepného závodu na základe rozhodnutia povereného riaditeľa štátneho podniku Ing. B., čo bolo preukázané v tomto konaní. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Keďže žalobca bol platne odvolaný dekrétom zo dňa 13.02.2004 vydaným povereným riaditeľom VLM SR, š.p., nemohla mu vzniknúť žiadna škoda spočívajúca v strate na zárobku. Až do skončenia služobného pomeru mu bol vyplácaný funkčný plat ako pred zaradením do personálnej zálohy. Rozhodnutím súdu o zrušení rozkazu o odvolaní z funkcie nedošlo k zrušeniu rozhodnutia o ukončení služobného pomeru. Rozkaz ministra obrany SR č. 48 z 23.02.2004, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru, nebol nikdy napadnutý, preto si z tohto titulu žalobca už nemôže uplatniť nárok na náhradu škody. Žalobca vykonával funkciu vedúceho odštepného závodu ako vojak v služobnom pomere, ktorý bol vyčlenený pre potreby štátneho podniku na základe vymenovania štatutárnym orgánom intervenienta. Vojak v služobnom pomere v zmysle § 29 ods. 1 ZVS nemôže vykonávať žiadnu pracovnú činnosť v rámci pracovného alebo obdobného pomeru. Riaditeľ štátneho podniku je oprávnený vojaka z povolania, ktorý bol vyčlenený na plnenie úloh v štátnom podniku menovať a odvolávať z funkcií.

38. Na námietku žalobcu, že mu nebol riadne doručený dekrét o odvolaní z funkcie riaditeľa zo dňa 13.02.2004, súd poukazuje na deklaratórne účinky zápisu v Obchodnom registri. Zápisom s deklaratórnym účinkom sa nekonštituuje nový stav, iba sa osvedčuje určitá skutočnosť, ktorá už nastala pred jej zápisom do obchodného registra. V neprospech žalobcu o nevedomosti, prípadne nedoručení dekrétu zo dňa 13.02.2004, svedčí aj Protokol z odovzdania kancelárie, kancelárskeho vybavenia žalobcu C.. U., podpísaný žalobcom. Žalobca bol po odvolaní z funkcie riaditeľa odštepného závodu stále v služobnom pomere profesionálneho vojaka, a teda nemohol v zmysle § 7 ods. 1 ZVS vykonávať funkciu riaditeľa odštepného závodu ako civilný zamestnanec, nakoľko vojenské miesta sa vo Vojenských lesoch a majetkoch SR zrušili. Žalobcovi nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu nárok na vymenovanie do funkcie riaditeľa odštepného závodu po skončení jeho služobného pomeru, preto podľa súdu žalobca riadne neosvedčil ani prvý predpoklad zakladajúci nárok na náhradu škody.

39. Samotný základ škody nebol žalobcom preukázaný, a nie je podľa súdu možné ho preukázať, keď názor žalobcu, že škoda pozostáva z platu žalobcu ako riaditeľa odštepného závodu Kežmarok až do roku 2011, nebol podložený žiadnym dôkazom a aj po ukončení dokazovania zostal len v rovine tvrdenia žalobcu. Súd námietku žalovaného, že žalobca nemohol mať legitímne očakávania, že po zrušení vojenských miest v štátnom podniku Vojenské lesy a majetky bude môcť ako profesionálny vojak, naďalej vykonávať funkciu riaditeľa Odštepného závodu Kežmarok, považuje za dôvodnú v plnom rozsahu. Žalobcov nárok na určenie, že medzi ním a intervenientom vznikol pracovnoprávny vzťah, bol právoplatne zamietnutý v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 7C 104/2005, z čoho vyplýva, že žalobca nemohol ako profesionálny vojak po 16.02.2004 zastávať funkciu riaditeľa odštepného závodu a po 31.03.2004 nemal žiadny legitímny právny nárok, aby s ním intervenient uzatvoril pracovnú zmluvu a vymenoval ho do tejto funkcie. Žalobca bez tohto reálneho skutkového základu nemohol produkovať dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že by na tejto pozícii žalované časové obdobie zotrval a že by mu vznikol nárok na náhradu škody odvíjajúci sa od predpokladu poberania platu riaditeľa ním určené obdobie. Pôsobenie žalobcu na pozícii riaditeľa nebolo predsa nemenné, mohol byť kedykoľvek z tejto pozície odvolaný, a tak podľa súdu nie je pre výpočet škody daný jediný reálny a v konaní pred súdom potencionálne preukázateľný predpoklad vedúci k zisteniu základu a výšky škody. V danom prípade teda absentuje základ aj výška škody, preto súd konštatuje, že táto podmienka predpokladu úspechu v konaní, spočívajúca dôkazne na žalobcovi, nebola žalobcom žiadnym spôsobom skutkovo a právne relevantne preukázaná.

40. Ďalším predpokladom úspešnej žaloby o náhradu škody je preukázanie príčinnej súvislosti, za ktorú možno považovať priamu, nie sprostredkovanú väzbu javov, prvým javom je príčina vyvolávajúca druhý jav, následok. O vzťah príčinnej súvislosti - kauzálny nexus, ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený, nedostačujúcim je, keď je tento iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku tohto skúmať, či v kontexte skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. V konaní bolo preukázané, že žalobca bol z funkcie riaditeľa odvolaný riaditeľom štátneho podniku C.. B. Dekrétom o odvolaní, tomu svedčí aj zápis v obchodnom registri, tým je predpoklad, že by žalobca nebyť nezákonného rozhodnutia vo funkcii riaditeľa pokračoval, tvrdený žalobcom, vyvrátený. Situácia žalobcu bola taká, že napriek existencii nezákonného rozhodnutia, Rozkaz ministra obrany SR č. 7/2004 zo dňa 11.02.2004, by nebol žalobca vo funkcii riaditeľa pokračoval, pretože by došlo k jeho odvolaniu riaditeľom štátneho podniku. Samotné vydanie nezákonného rozhodnutia žalobcovi nepôsobilo žiadnu škodu v podobe ušlej mzdy. Žalobcovi po odvolaní z funkcie riaditeľa odštepného závodu až do prepustenia zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, do 31.03.2004, bola riadne vyplácaná mzda vo výške, na ktorú mal nárok ako riaditeľ odštepného závodu. Uvedené potvrdzuje aj sám žalobca tým, že si náhradu ušlého zisku v podobe ušlej mzdy uplatňuje až od 01.04.2004, deň nasledujúci po prepustení zo služobného pomeru profesionálneho vojaka. Tieto skutočnosti vedú súd k záveru, že nebola preukázaná žiadna priama príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou, a teda ani táto podmienka nebola splnená.

41. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol a o náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, trovy konania priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu vo výške 100% podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.