Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-91-2016.pdf
PDF · 158.27 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/91/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobkyne: P. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. Y. XX, proti žalovanému: MINIHOTOVOST, SE, IČO: 04355211, so sídlom Náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova 3/A, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a iné, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 199 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.09.2016, doručenou súdu dňa 22.09.2016, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že zmluvy o úvere uzavreté medzi žalobkyňou a Minihotovosť, s.r.o. č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXXX, č. XXXXXX sú bezúročné a bez poplatkov a ktorým uloží žalovanému povinnosť vydať žalobkyni zo zmluvy o úvere č. XXXXXX bezdôvodné obohatenie vo výške 28 eur, zo zmluvy o úvere č. XXXXXX bezdôvodné obohatenie vo výške 28 eur, zo zmluvy o úvere č. XXXXXX bezdôvodné obohatenie vo výške 100 eur, zo zmluvy o úvere č. XXXXXX bezdôvodné obohatenie vo výške 43 eur a nahradiť trovy konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že medzi ňou ako spotrebiteľkou a žalovaným boli uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorého veriteľ poskytol spotrebiteľke úvery č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX. Veriteľ použil v zmluvách neprijateľné zmluvné podmienky a to uvedenie nesprávnej výšky RPMN, čo žalobkyňa považuje za zavádzanie spotrebiteľa, resp. klamanie a porušenie povinnosti dodávateľa podľa § 4 ods. 5, § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a podľa § 7 ods. 2 ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorá spôsobuje, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Postup pri uzatváraní zmlúv hodnotí žalobkyňa ako nekalú obchodnú praktiku v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, keď obchodní mandatári žalovaného neposkytli žalobkyni náležité informácie, nepristupovali k nej s odbornou starostlivosťou, neposkytli jej úplné, presné a jasné údaje o náležitostiach spotrebiteľskej zmluvy a tým, zapríčinili, že žalobkyňa urobila rozhodnutie, ktoré by inak neurobila. V zmluvách č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX je RPMN astronomická až úžernícka. Neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám správania a sú v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda, ktorou boli pri peňažnej pôžičke dojednané neprimerane vysoké úroky, je neplatná (§ 39 OZ) a to buď pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Ak sa v zmluve nenachádza dátum konečnej splatnosti úveru, je treba zmluvu považovať za bezúročnú a bezpoplatkov. Nepostačuje údaj o počte dní odo dňa poskytnutia úveru, nakoľko nie je prípustné, aby sa spotrebiteľ k údaju o konečnej splatnosti úveru dopracovával výkladom a výpočtom. Žalovaný požaduje úroky z omeškania vo výške 0,15 % denne, čo prestavuje 54,74 % ročne, čo je v rozpore so zákonom. Žalovaný vystavil žalobkyňu hrubo nemorálnym a zneužívajúcim zmluvným podmienkam, ktoré zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Samotná zmluva o úvere už len v kontexte uvedených neprijateľných a nekalých podmienok svojím obsahom ako aj účelom jednak odporuje zákonu a zákon obchádza a ako celok sa prieči dobrým mravom. Preto žiada žalobkyňa o vydanie bezdôvodného obohatenia o ktoré sa žalovaný obohatil, keďže zmluvy o úvere č. XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX, XXXXXX boli pre porušenie zákona bezúročné a bezpoplatkov. Na základe úverovej zmluvy č. XXXXXX boli žalobkyni poskytnuté peňažné prostriedky 100 eur, žalobkyňa zaplatila 128 eur, zmluva je bezúročná a bezpoplatkov, žalovaný má vrátiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 28 eur. Na základe úverovej zmluvy č. XXXXXX boli žalobkyni poskytnuté peňažné prostriedky 100 eur, žalobkyňa zaplatila 128 eur, zmluva je bezúročná a bezpoplatkov, žalovaný má vrátiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 28 eur. Na základe úverovej zmluvy č. XXXXXX boli žalobkyni poskytnuté peňažné prostriedky 350 eur, žalobkyňa zaplatila 450 eur, zmluva je bezúročná a bezpoplatkov, žalovaný má vrátiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 100 eur. Na základe úverovej zmluvy č. XXXXXX boli žalobkyni poskytnuté peňažné prostriedky 150 eur, žalobkyňa zaplatila 193 eur, zmluva je bezúročná a bezpoplatkov, žalovaný má vrátiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 43 eur. Spolu 199 eur.
2. Žalovaný k žalobe uviedol, že spoločnosť MINIHOVOST, SE nie je pasívne vecne legitimovaná, nakoľko žalobkyňa označila žalovaného ako Minihotovosť s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35852453, pričom uvedený subjekt už neexistuje a nemá právnu spôsobilosť, nakoľko došlo k zrušeniu podľa § 20a OZ. V zmluvách o úvere č. XXXXXX a č. XXXXXX je veriteľom Minihotovosť, a.s. a nie spoločnosť Minihotovosť, s.r.o., ktorú označuje žalobkyňa. Spoločnosť Minihotovosť s.r.o. neuzavrela so žalobcom zmluvu o úvere č. XXXXXX a zmluvu o úvere č. XXXXXX, preto žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
3. Žalobkyňa v podaní zo dňa 12.09.2017 označenom ako Odstránenie vady žaloby uviedla, že od 15.06.2017 obchodná spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s., Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 35852453 ako zanikajúca spoločnosť bola vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 6121/B, v dôsledku cezhraničného zlúčenia s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOST, a.s., Politických vězňú 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 04355211 ako nástupníckou spoločnosťou, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku spoločnosť MINIHOTOVOST, SE. Právnym nástupcom žalovaného Minihotovosť s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35852453 je MINIHOTOVOST, SE, Politických vězňú 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to zmluvou o úvere č. XXXXXX zo dňa 03.06.2015, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 03.06.2015, Dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 03.06.2015, zmluvou o úvere č. XXXXXX zo dňa 17.02.2014, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 17.02.2014, zmluvou o úvere č. XXXXXX zo dňa 24.04.2015, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 24.04.2015, Dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 24.04.2015, zmluvou o úvere č. XXXXXX zo dňa 17.01.2014, rozhodcovskou zmluvou zo dňa 17.01.2014, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, informáciami o RPMN, výpismi z obchodného registra, upozornením Národnej banky Slovenska, výpisom z VÚB, a.s., výpisom z Tatra banky, e-mailami od minipozicka.sk, priemernými úrokovými mierami z úverov, odpoveďou Ministerstva Spravodlivosti SR zo dňa 24.10.2018, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že trvá na písomne podanej žalobe, ročná percentuálna miera nákladov je úžernícka v astronomickej výške. Úroky rovnako vychádzali cez 370 %, čo je úžera. Je to zavádzanie spotrebiteľov a žalovaný podľa nej nemá a nemal licenciu na poskytovanie pôžičiek. Rozhodcovská doložka uvedená v každej úverovej zmluve by mala byť neplatná. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je zo zákona dovolená, v úverovej zmluve mala byť určená splátka, rozloženie na úrok, istinu, atď. Zo strany žalovaného sa jedná o zavádzanie spotrebiteľa. Žalobkyňa žiada, aby súd určil, že úvery z uvedených zmlúv v zmysle zákona sú bezúročné a bez poplatkov. Žalovaný koná bez licencie a používa nekalé praktiky. Je pravdou, že úvery vyplatila v plnej výške, keby ich nevyplatila v plnej výške, žalovaný by ju naháňal, zasielal 3-eurové upomienky, vyvolával by jej, zasielal SMS. Žalobkyňa súdu predloží dôkaz o tom, že úvery vyplatila v plnej výške aj s dohodnutou odplatou. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 5Csp/216/2017 zo dňa 5.6.2018, z ktorého jasne vyplýva, že vychádzajúc z ustanovenia § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôžička môže byť dohodnutá ako bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov, v predmetnej zmluve si však zmluvné strany úrok nedohodli. Poukázala ďalej na rozsudok Okresného súdu Bratislava 15Csp/95/2017 zo dňa 26.6.2018, z ktorého vyplýva, že podľa § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak odplata je možná len vo forme úrokov. V spornej zmluve a nikde neuvádza, že pri pôžičke sa dohodujú úroky. Na záver žalobkyňa uviedla, že trvá na podanej žalobe a žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 199 eur. Nežiada, aby súd pripustil zmenu žaloby tak, ako bola doručená súdu dňa 23.10.2018, týmto podaním len uviedla, že žalovanému zaplatila viac, ako požaduje. Súdu predložila zoznam platieb a listinu "Moje pôžičky", ktoré sú vytlačené z internetovej stránky žalovaného, na ktorej je žalobkyňa zaregistrovaná na jej rodné číslo a z tejto stránky vytlačila potvrdenie o tom, že všetky uvedené úvery sú splatené v takej výške, ako bolo uvedené v úverových zmluvách. Ďalej predložila dva výpisy z účtu z VÚB, a.s. a výpis z Tatrabanky, a.s. ostatné žalobkyňa nenašla, nakoľko vo VÚB, a.s. nemá už aktívny účet.
6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný sa pridržiava svojich vyjadrení v plnom rozsahu a žiada žalobu zamietnuť z nasledovných dôvodov. Žalovaný poukazuje na procesno- právnu neprípustnosť žaloby o určenie zmluvy o úvere tak, ako sú uvedené v petite návrhu na začatie konania výrok I. až IV, nakoľko v zmysle § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Žalobkyňa podala žalobu na plnenie a nedôvodne podáva zároveň aj určujúcu žalobu, pričom v samotnom odôvodnení rozhodnutia sa súd prejudiciálne vysporiada, či sú zmluvy o úvere považované za bezúročné a bez poplatkov alebo nie. Žalovaný poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.zn. 8Cdo/251/2015 zo dňa 16.3.2016, podľa ktorého: „určovací návrh má charakter preventívnej ochrany práva (nápravy stavu vzniknutého porušením práva sa možno domáhať už pomocou žaloby na plnenie), keď musí existovať stav právnej neistoty navrhovateľa, ktorý má práve určovací návrh odstrániť, teda naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení v danom prípade určení neplatnosti predmetných zmlúv musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi účastníkmi konania a vytvoril by pevný právny základ pre budúce vzťahy. Vyriešiť otázku, či bolo plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok možno len v konaní o návrhu na plnenie.“ Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak bez toto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo by sa bez tohto určenia jeho postavenie stalo neistým. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu. Určovacia žaloba má spravidla preventívny charakter a jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinností. Žalovaný poukazuje aj na vzťah medzi posúdením prejudiciálnej otázky o rozhodnutí nároku na plnenie. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho rozhodnutia, keďže tento výrok je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť a prejudiciálna posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/233/2017 z 3.7.2018, ktorý zastáva dané tvrdenia, pričom v predmetnom spore žalobca žiada, aby súd určil zmluvy za bezúročné a bez poplatkov a zároveň žiadal žalobu na plnenie, pričom odvolací súd výrok vo vzťahu určenia zmluvy o úvere za bezúročnú a bez poplatkov zamietol. Žalovaný poukázal na body odôvodnenia č. 22-33 predmetného rozhodnutia. V zmysle uvedeného až rozsudok na plnenie vyrieši s končenou platnosťou sporné práva a povinnosti medzi účastníkmi konania, pričom v odôvodnení sa súd prejudiciálne vyporiada s určujúcim návrhom. Žalovaný poukázal na článok 2 CSP, kedy ochrana práva musí byť spravodlivá a účinná. Je v rozpore s týmto princípom, ak žalobkyňa na podklade zmluvných vzťahov, ktorými sú predmetné zmluvy o úvere, žiada súd, aby určil vydanie bezdôvodného obohatenia z predmetných zmlúv a zároveň určil zmluvy o úvere za bezúročné a bez poplatkov, pričom jediným výrokom a to žaloby na plnenie by subsumoval všetky práva z daných zmlúv o úvere. Vzhľadom k uvedenému žaloba o určenie nemá prakticky význam. K predloženému výpisu z www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> uvádza, že na výpise je uvedená spoločnosť MINIHOTOVOST SE, pričom zmluvy uzavrela žalobkyňa so spoločnosťou MINIHOTOVOST, a.s. v SR. Spoločnosť MINIHOTOVOST SE so sídlom v ČR má licenciu na poskytovanie úverov podľa Národnej banky v ČR. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko v zmysle čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následné neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalobcu k procesnej pasivite, ktorá je rovnako sankcionovaná stratou sporu, obdobne konštatoval aj NS SR rozsudkom sp.zn. 5Cdo/169/2009 ako aj rozsudok sp.zn. 5Obo/52/2010. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nakoľko k žalobe nedoložila žiadne výpisy z účtov, prípadne nejaké šeky, ktorými by bolo preukázané tvrdenie o zaplatení úverov, ale len svojím strohým konštatovaním v súkromnej listine poukázala na sumy, ktoré nie sú ničím preukázané. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR 5Cdo/174/2013 z 20.5.2014. Súkromnú listinu predloženú žalobkyňou rozporuje v celom rozsahu, nie je zrejmé, kedy sumy žalobkyňa uhradila, prípadne, či ich pravosť zodpovedá objektívnemu stavu. Čo sa týka hmotno-právnych námietok, žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v zmluvách o úvere, ktoré sú predmetom sporu, bolo uvedené, že dlžník, teda žalobkyňa zaplatí celkovú čiastku do 28 dní v zmysle zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, poukazuje na § 3 písm. f), úver ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75.000 eur a písm. l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. V zmysle uvedeného predmetné úvery podľa § 3 písm. l) zákona č. 129/2010 nenesú povinnosť, aby obsahovali obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ako napr. priemerný údaj RPMN, výška, počet a termín splátok a pod. Na základe uvedeného predmetné úvery nespadajú teda ani pod definíciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti.
7. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXX uzavretej dňa 03.06.2015 vyplýva, že MINIHOTOVOSŤ, a.s., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35852453 ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobkyni krátkodobý bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 100 eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky 100 eur vrátiť a zaplatiť odplatu, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 128 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom boli tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu 28 eur. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa. Zmluva je uzavretá na dobu určitú, t.j. do splnenia práv a povinností z nej vyplývajúcich. Spotrebiteľ berie na vedomie, že výška RPMN je 2290,09 %, výška priemernej RPMN je 20,63 %.
8. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXX uzavretej dňa 24.04.2015 vyplýva, že MINIHOTOVOSŤ, a.s., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35852453 ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobkyni krátkodobý bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 100 eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky 100 eur vrátiť a zaplatiť odplatu, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 128 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom boli tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu 128 eur. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa. Zmluva je uzavretá na dobu určitú, t.j. do splnenia práv a povinností z nej vyplývajúcich. Spotrebiteľ berie na vedomie, že výška RPMN je 2290,09 %, výška priemernej RPMN je 11,31 %.
9. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXX uzavretej dňa 17.02.2014 vyplýva, že MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35852453 ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobkyni krátkodobý bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 350 eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vo výške 350 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 450 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom boli tvorené výlučne úrokom vo výške 372,45 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 100 eur. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa. Zmluva je uzavretá na dobu určitú, t.j. do splnenia práv a povinností z nej vyplývajúcich. Spotrebiteľ berie na vedomie, že výška RPMN je 2430,96 %, výška priemernej RPMN je 75,53 %.
10. Zo zmluvy o úvere č. XXXXXX uzavretej dňa 17.01.2014 vyplýva, že Minihotovosť, s.r.o. ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej veriteľ poskytol žalobkyni krátkodobý bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 150 eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vo výške 150 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 193 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom boli tvorené výlučne úrokom vo výške 373,69 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 43 eur. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa. Zmluva je uzavretá na dobu určitú, t.j. do splnenia práv a povinností z nej vyplývajúcich. Spotrebiteľ berie na vedomie, že výška RPMN je 2455,17 %, výška priemernej RPMN je 75,53 %.
11. Z výpisu z webovej stránky www.minipozicka.sk/pozicky/ vyplýva, že pôžička zo dňa 03.06.2015 vo výške 100 eur je splatená, pôžička zo dňa 24.04.2015 vo výške 100 eur je splatená, pôžička zo dňa 17.02.2014 vo výške 350 eur je splatená, pôžička zo dňa 17.01.2014 vo výške 150 eur je splatená.
12. Z upozornenia Národnej banky Slovenska vyplýva, že Národná banka upozorňuje, že spoločnosť MINIHOTOVOST, SE žiadne povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky neudelila.
13. Zo Zoznamu platieb/MiniPôžička.sk. vyplýva, že žalobkyňa uhradila dňa 13.02.2014 sumu 193 eur, dňa 17.03.2014 sumu 100 eur, dňa 04.06.2014 sumu 594 eur, dňa 22.05.2015 sumu 128 eur, dňa 02.07.2015 sumu 28 eur, dňa 16.07.2015 sumu 114 eur.
14. Z výpisu z VÚB, a.s. vyplýva, že žalobkyňa uhradila spoločnosti Minihotovosť, s.r.o. dňa 13.02.2014 sumu 193 eur, dňa 18.03.2014 sumu 100 eur.
15. Z výpisu z Tatra banky, a.s. vyplýva, že žalobkyňa uhradila spoločnosti Minihotovosť, s.r.o. dňa 04.06.2014 sumu 594 eur.
16. Z priemerných úrokových mier z úverov z www.nbs.sk vyplýva, že priemerné úrokové miery vykazované domácimi úverovými inštitúciami pri spotrebiteľských úveroch do 1 roka boli v januári 2014 vo výške 6,92 %, vo februári 2014 vo výške 6,99 %.
17. Z výpisov z obchodného registra vyplýva, že spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35852453, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava bola v obchodnom registri zapísaná od 14.09.2013 do 30.03.2015, od 31.03.2015 došlo k zmene obchodného mena a právnej formy na MINIHOTOVOSŤ, a.s., IČO: 35852453, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Ružinov. Dňa 15.06.2017 ako zanikajúca spoločnosť bola vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 6121/ B, v dôsledku cezhraničného zlúčenia s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOST, a.s., Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 043 55 211 ako nástupníckou spoločnosťou, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku spoločnosť MINIHOTOVOST, SE, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha, IČO: 04355211, od 17.07.2018 došlo k zmene sídla na Náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav.
18. K námietke žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu nesprávneho označenia žalovaného súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Žalobkyňa v žalobe doručenej súdu dňa 22.09.2016 označila žalovaného ako Minihotovost s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453, zapísaná v obch. reg. vedenom Okresným súdom Bratislava I, odd.: S.r.o., vložka č. 28260/B. Podľa výpisu z obchodného registra od 31.03.2015 došlo k zmene právnej formy a tým aj obchodného mena žalovaného na MINIHOTOVOSŤ, a.s., pričom označenie sídla a identifikačného čísla žalovaného zostalo rovnaké. Preto súd uvedené nesprávne označenie žalovaného v súlade s aktuálnym výpisom z obchodného registra považoval za odstrániteľnú vadu žaloby, ktorú žalobkyňa podaním zo dňa 12.09.2017 odstránila a žalovaného označila v súlade s výpisom z obchodného registra a zároveň oznámila súdu, že žalovaný MINIHOTOVOSŤ, a.s., IČO: 35852453, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Ružinov ako zanikajúca spoločnosť bola vymazaná z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, odd. Sa, vl. č. 6121/B, v dôsledku cezhraničného zlúčenia s obchodnou spoločnosťou MINIHOTOVOST, a.s., Politických vězňú 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 04355211 ako nástupníckou spoločnosťou, ktorá v rámci cezhraničnej fúzie zmenila svoju právnu formu na európsku spoločnosť MINIHOTOVOST, SE. Právnym nástupcom žalovaného Minihotovosť s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35852453 je MINIHOTOVOST, SE, Politických vězňú 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha.
19. Súd uznesením č.k. 21Csp/91/2016-97 zo dňa 19.10.2018 rozhodol tak, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalovaného MINIHOTOVOST, SE, IČO: 04355211, so sídlom Náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav.
20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
23. Podľa §1 ods. 3 písm. l) ZoSÚ spotrebiteľským úverom nie sú: úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
24. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <., r) <. a y) <. 26. Podľa § 24 ods. 1 ZoSÚ na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2 <., <G. a <G., § 6 až 8 <G., § 9 ods. 1, 2 <G., 9 a 10 <G.>, § 11 <G.l>, 12 <G., 14 <.l>, 16 <hJ., 17 <G.>, 19 <G.>, 23 <G.l> a 25 <G.> a tohto paragrafu.
27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
29. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
30. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
31. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
32. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
33. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
34. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák.č. 266/2005 Z.z.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
35. Podľa § 2 písm. c) zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.
36. Podľa § 2 písm. d) zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
37. Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 266/2005 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.
38. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
39. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak: a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
40. Podľa § 8 ods. 1 písm. a), g) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k : a) existencii produktu alebo k povahe produktu, g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.
41. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľ a právny predchodca žalovaného MINIHOTOVOSŤ, a.s., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35852453 uzatvorili dňa 03.06.2015 prostredníctvom diaľkovej komunikácie zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalovaného ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi krátkodobý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 100 eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky 100 eur vrátiť a zaplatiť odplatu, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 128 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom boli tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu 28 eur. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa. Výška RPMN bola 2290,09 %, výška priemernej RPMN bola 20,63 %. Žalobkyňa zaplatila veriteľovi z poskytnutého úveru dňa 02.07.2015 sumu 28 eur, dňa 16.07.2015 sumu 114 eur.
42. Medzi stranami vznikol uzavretím zmluvy o úvere č. XXXXXX právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ) a zároveň právny predchodca žalovaného pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
43. Strany sporu uzavreli úverovú zmluvu, ktorá síce nemá charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l) ZoSÚ (pretože úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej 3 mesiace), avšak s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 ZoSÚ, sa aj na zmluvu o úvere, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) až z) a § 11 ZoSÚ. Navyše sám veriteľ v zmluve o úvere č. XXXXXX uviedol, že zmluva je uzavretá podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, z čoho vyplýva úmysel veriteľa, aby sa na predmetnú zmluvu uvedený zákon vzťahoval, v opačnom prípade by jeho konanie bolo nutné označiť za nekalú obchodnú praktiku majúcu spotrebiteľa uviesť do omylu v tom, že mu bude poskytnutá ochrana podľa ZoSÚ a tým ovplyvniť konanie spotrebiteľa tak, že spotrebiteľ predmetnú zmluvu o úvere uzavrel.
44. Súd poukazuje na skutočnosť, že úver je dohodnutý ako bezúročný, avšak veriteľ má namiesto úroku v zmysle zmluvy nárok na odplatu za poskytnutie úveru vo výške 28 eur. Podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy v zmysle § 497 Obchodného zákonníka je však dojednanie úroku, pričom dojednanie odplaty je až následnou možnosťou v zmysle § 499 Obchodného zákonníka. Súd preto dojednanie o odplate za poskytnutie úveru považuje za obchádzanie zákona za účelom, aby veriteľ mohol prezentovať úver ako bezúročný a aby nebol povinný uvádzať výšku úrokovej sadzby, ktorej výška by v tomto prípade mohla odradiť žalobkyňu ako spotrebiteľa od uzavretia zmluvy. Dojednanie o odplate za poskytnutie úveru, ktorým sa obchádza zákon, v tomto prípade ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka a § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, je preto absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že RPMN vo výške 2.290,09% prevyšuje priemernú RPMN pre daný prípad (20,63 %) viac ako 100-násobne, preto súd považuje odplatu dojednanú medzi účastníkmi za rozpornú s dobrými mravmi aj z dôvodu jej neprimeranej výšky.
45. Z uvedeného vyplýva, že právny predchodca žalovaného nemal nárok na zaplatenie odplaty za poskytnutie úveru, ale len na vrátenie poskytnutého úveru. Keďže žalobkyňa čerpala úver vo výške 100 eur a právnemu predchodcovi žalovaného zaplatila sumu 128 eur, zaviazal súd žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 28 eur, ktorú právny predchodca žalovaného prijal bez právneho dôvodu.
46. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľ a právny predchodca žalovaného MINIHOTOVOSŤ, a.s., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35852453 uzatvorili dňa 24.04.2015 prostredníctvom diaľkovej komunikácie zmluvu o úvere č. 465163, na základe ktorej právny predchodca žalovaného ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi krátkodobý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 100 eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky 100 eur vrátiť a zaplatiť odplatu, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 128 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom boli tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu 28 eur. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa. Výška RPMN bola 2290,09 %, výška priemernej RPMN je 11,31 %. Žalobkyňa zaplatila veriteľovi z poskytnutého úveru dňa 22.05.2015 sumu 128 eur.
47. Medzi stranami vznikol uzavretím zmluvy o úvere č. XXXXXX právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ) a zároveň právny predchodca žalovaného pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
48. Strany sporu uzavreli úverovú zmluvu, ktorá síce nemá charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l) ZoSÚ (pretože úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej 3 mesiace), avšak s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 ZoSÚ, sa aj na zmluvu o úvere, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) až z) a § 11 ZoSÚ. Navyše sám veriteľ v zmluve o úvere č. XXXXXX uviedol, že zmluva je uzavretá podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, z čoho vyplýva úmysel veriteľa, aby sa na predmetnú zmluvu uvedený zákon vzťahoval, v opačnom prípade by jeho konanie bolo nutné označiť za nekalú obchodnú praktiku majúcu spotrebiteľa uviesť do omylu v tom, že mu bude poskytnutá ochrana podľa ZoSÚ a tým ovplyvniť konanie spotrebiteľa tak, že spotrebiteľ predmetnú zmluvu o úvere uzavrel.
49. Súd poukazuje na skutočnosť, že úver je dohodnutý ako bezúročný, avšak veriteľ má namiesto úroku v zmysle zmluvy nárok na odplatu za poskytnutie úveru vo výške 28 eur. Podstatnou náležitosťou úverovej zmluvy v zmysle § 497 Obchodného zákonníka je však dojednanie úroku, pričom dojednanie odplaty je až následnou možnosťou v zmysle § 499 Obchodného zákonníka. Súd preto dojednanie o odplate za poskytnutie úveru považuje za obchádzanie zákona za účelom, aby veriteľ mohol prezentovať úver ako bezúročný, a aby nebol povinný uvádzať výšku úrokovej sadzby, ktorej výška by v tomto prípade mohla odradiť žalobkyňu ako spotrebiteľa od uzavretia zmluvy. Dojednanie o odplate za poskytnutie úveru, ktorým sa obchádza zákon, v tomto prípade ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka a § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, je preto absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že RPMN vo výške 2.290,09% prevyšuje priemernú RPMN pre daný prípad (11,31 %) viac ako 200-násobne, preto súd považuje odplatu dojednanú medzi účastníkmi za rozpornú s dobrými mravmi aj z dôvodu jej neprimeranej výšky.
50. Z uvedeného vyplýva, že právny predchodca žalovaného nemal nárok na zaplatenie odplaty za poskytnutie úveru, ale len na vrátenie poskytnutého úveru. Keďže žalobkyňa čerpala úver vo výške 100 eur a právnemu predchodcovi žalovaného zaplatila sumu 128 eur, zaviazal súd žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 28 eur, ktorú právny predchodca žalovaného prijal bez právneho dôvodu.
51. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľ a právny predchodca žalovaného MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35852453 uzatvorili dňa 17.02.2014 prostredníctvom diaľkovej komunikácie zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalovaného ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi krátkodobý bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 350 eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vo výške 350 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 450 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom boli tvorené výlučne úrokom vo výške 372,45 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 100 eur. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa. Výška RPMN je 2430,96 %, výška priemernej RPMN je 75,53 %. Žalobkyňa zaplatila veriteľovi z poskytnutého úveru dňa 17.03.2017 sumu 100 eur, dňa 04.06.2014 sumu 594 eur.
52. Medzi stranami vznikol uzavretím zmluvy o úvere č. XXXXXX právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ) a zároveň právny predchodca žalovaného pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
53. Strany sporu uzavreli úverovú zmluvu, ktorá síce nemá charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l) ZoSÚ (pretože úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej 3 mesiace), avšak s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 ZoSÚ, sa aj na zmluvu o úvere, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) až z) a § 11 ZSÚ. Navyše sám veriteľ v zmluve o úvere č. XXXXXX uviedol, že zmluva je uzavretá podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, z čoho vyplýva úmysel veriteľa, aby sa na predmetnú zmluvu uvedený zákon vzťahoval, v opačnom prípade by jeho konanie bolo nutné označiť za nekalú obchodnú praktiku majúcu spotrebiteľa uviesť do omylu v tom, že mu bude poskytnutá ochrana podľa ZoSÚ a tým ovplyvniť konanie spotrebiteľa tak, že spotrebiteľ predmetnú zmluvu o úvere uzavrel.
54. Z priemerných úrokových mier z úverov vykazovaných domácimi úverovými inštitúciami evidovanými NBS z č.l. 121 vyplýva, že priemerná úroková sadzba pri spotrebiteľských úveroch na obdobie do 1 roka vo februári 2014 bola 6,99 %. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že medzi účastníkmi bola dohodnutá ročná úroková sadzba 372,45 %, čo predstavuje približne 53 - násobok priemerných úrokov vyberaných bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Takto dohodnutá výška úroku, ktorá značne prevyšuje priemerné úroky uplatňované v rovnakom čase bankami, je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi a preto je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka zmluva v časti dohodnutého úroku absolútne neplatná. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že RPMN vo výške 2.430,96% prevyšuje priemernú RPMN pre daný prípad (75,53 %) viac ako 32-násobne.
55. Z uvedeného vyplýva, že právny predchodca žalovaného nemal nárok na zaplatenie úroku za poskytnutie úveru, ale len na vrátenie poskytnutého úveru. Keďže žalobkyňa čerpala úver vo výške 350 eur a právnemu predchodcovi žalovaného zaplatila sumu 450 eur, zaviazal súd žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 100 eur, ktorú právny predchodca žalovaného prijal bez právneho dôvodu.
56. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľ a právny predchodca žalovaného MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35852453 uzatvorili dňa 17.01.2014 prostredníctvom diaľkovej komunikácie zmluvu o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalovaného ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi krátkodobý bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 150 eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vo výške 150 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 193 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom boli tvorené výlučne úrokom vo výške 373,69 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 43 eur. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa. RPMN bola 2455,17 %, výška priemernej RPMN bola 75,53 %. Žalobkyňa zaplatila veriteľovi z poskytnutého úveru dňa 13.02.2014 sumu 193 eur.
57. Medzi stranami vznikol uzavretím zmluvy o úvere č. XXXXXX právny vzťah, ktorý je od svojho vzniku nevyhnutné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, zákon č. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva o spotrebiteľskom úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) OBZ) a zároveň právny predchodca žalovaného pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.
58. Strany sporu uzavreli úverovú zmluvu, ktorá síce nemá charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere s poukazom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l) ZoSÚ (pretože úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej 3 mesiace), avšak s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 ZoSÚ, sa aj na zmluvu o úvere, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a) až z) a § 11 ZSÚ. Navyše sám veriteľ v zmluve o úvere č. XXXXXX uviedol, že zmluva je uzavretá podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, z čoho vyplýva úmysel veriteľa, aby sa na predmetnú zmluvu uvedený zákon vzťahoval, v opačnom prípade by jeho konanie bolo nutné označiť za nekalú obchodnú praktiku majúcu spotrebiteľa uviesť do omylu v tom, že mu bude poskytnutá ochrana podľa ZoSÚ a tým ovplyvniť konanie spotrebiteľa tak, že spotrebiteľ predmetnú zmluvu o úvere uzavrel.
59. Z priemerných úrokových mier z úverov vykazovaných domácimi úverovými inštitúciami evidovanými NBS z č.l. 121 vyplýva, že priemerná úroková sadzba pri spotrebiteľských úveroch na obdobie do 1 roka v januári 2014 bola 6,92 %. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že medzi účastníkmi bola dohodnutá ročná úroková sadzba 373,69 %, čo predstavuje približne 54 - násobok priemerných úrokov vyberaných bankami pri obdobných spotrebiteľských úveroch. Takto dohodnutá výška úroku, ktorá značne prevyšuje priemerné úroky uplatňované v rovnakom čase bankami, je neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi a preto je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka zmluva v časti dohodnutého úroku absolútne neplatná.
Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že RPMN vo výške 2.455,17% prevyšuje priemernú RPMN pre daný prípad (75,53 %) viac ako 32-násobne.
60. Z uvedeného vyplýva, že právny predchodca žalovaného nemal nárok na zaplatenie úroku za poskytnutie úveru, ale len na vrátenie poskytnutého úveru. Keďže žalobkyňa čerpala úver vo výške 150 eur a právnemu predchodcovi žalovaného zaplatila sumu 193 eur, zaviazal súd žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 43 eur, ktorú právny predchodca žalovaného prijal bez právneho dôvodu.
61. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
62. Právny záujem žalobcu na požadovanom určení musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý, pričom posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Žalobca je potom povinný tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, je tu ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. V zmysle judikatúry a súdnej praxe, naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo 112/2004). Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (porovnaj rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite, teda z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku žalobcu. Povinnosť preukázať naliehavý právny záujem zaťažuje žalobcu, ktorý musí poukázať na určité skutkové okolnosti týkajúce sa sporu medzi účastníkmi, a zároveň objasniť, prečo práve podaná určovacia žaloba je procesne vhodným (teda účinným) nástrojom, ktorý tento spor vyrieši (porovnaj rozsudok NS SR sp.zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06.12.2012).
63. V danom prípade, keď na základe žaloby žalobkyne súd rozhodoval aj o nároku na plnenie, nebol daný naliehavý právny záujem na určení, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov, nakoľko posúdenie dôvodnosti žaloby na plnenie v sebe zahŕňa aj vyriešenie predbežnej otázky, či úvery je potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov, resp. vyriešenie predbežnej otázky, či zmluvy o úvere sú absolútne neplatné, nakoľko na absolútnu neplatnosť musí súd prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. Preto sa súd prednostne zaoberal absolútnou neplatnosťou zmlúv o úvere. Len v prípade, ak by zmluvy o úvere boli platné, bolo by možné pristúpiť ku skúmaniu, či úvery sú bezúročné a bezpoplatkov. Avšak aj v takom prípade by bolo nadbytočným, aby súd samostatným výrokom rozhodoval o tom, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov, keď z rozhodnutia súdu o nároku na plnenie a z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva, ako súd túto otázku posúdil. Určovacia žaloba má zväčša preventívny charakter a jej opodstatnenosť je daná vtedy, ak pomôže vyriešiť predmet sporu. V danom prípade všetky sporné otázky medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere sú definitívne vyriešené práve rozhodnutím o nároku na plnenie v prvom výroku rozsudku súdu, v ktorom súd uzavrel, akú sumu je žalovaný povinný žalobkyni vyplatiť titulom vyporiadania vzájomných nárokov vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu založeného predmetnými zmluvami o spotrebiteľskom úvere. Preto súd žalobu v časti o určenie úverov za bezúročne a bezpoplatkov z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu vo výroku II. zamietol.
64. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok žalobkyne za odôvodnený len v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 199 eur (28 eur + 28 eur + 100 eur + 43 eur) a vo zvyšnej časti určenia úverov za bezúročné a bezpoplatkov žalobu ako nedôvodnú zamietol.
65. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
66. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
67. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, vzhľadom na to, že žalobkyňa aj žalovaný boli v konaní čiastočne úspešní a zároveň čiastočne neúspešní, keď žalobkyňa bola úspešná v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia a žalovaný bol úspešný v časti určenia úverov za bezúročné a bezpoplatkov, v ktorej súd žalobu čiastočne zamietol, pričom nie je možné kvantifikovať pomer úspechu a neúspechu, preto spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami v otázke náhrady trov konania bude zodpovedať také riešenie, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.