Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-1T/46/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Mihalíkovej a prísediacich členov senátu Mgr. Ľudmily Bálentovej a JUDr. Michala Spáčila v trestnej veci obžalovaného H. V. zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona a prečin porušovanie domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.05.2018, takto

rozhodol:

obžalovaný

H. V., narodený XX.XX.XXXX v Ž., trvale bytom T., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/78/2012 z 27. augusta 2014, právoplatným 17.09.2014, odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. a), odsek 3, písmeno a) Trestného zákona,

1. v presne nezistenom čase od 00.00 hod. do 03.20 hod. dňa 08.12.2015 v Horných Obdokovciach neoprávnene vnikol do rodinného domu č. XXX patriacemu W. A., nar. XX.XX.XXXX a D. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom S. Y. XXX tak, že nezisteným spôsobom prešiel na pozemok domu, kde odistil zaisťovací mechanizmus na pivničnom okne domu otvorenom na ventilačku, následne vošiel do pivničných priestorov domu ako aj na vyššie poschodie (prízemie domu), odkiaľ z predsiene z peňaženky v dámskej kabelke odcudzil peňažnú hotovosť vo výške 40,- Eur, z kuchyne šálku s peňažnou hotovosťou vo výške 65,- Eur, 3 ks zlatých dámskych prsteňov v hodnote 300,- Eur, potravinársky tovar v hodnote 30,30 Eur, z kotolne v pivnici príklepovú vŕtačku zn. Makyta v hodnote 99,90 Eur a plátennú modrú tašku s nápisom Schunk, pričom potravinársky tovar a vŕtačku v kufríku si nachystal von pod otvorené pivničné okno, avšak uvedené veci už neodniesol, nakoľko v čase o 03.20 hod. bol pri krádeži vyrušený poškodeným W. A., na čo z miesta činu ušiel,

2. dňa 10. decembra 2015 v presne nezistenom čase prišiel do obce Veľké Kostoľany osobným motorovým vozidlom značky Škoda Felícia, červenej farby, evidenčné číslo D. XXX F., kde následne v čase približne o 00:28 hodine na F. L. s úmyslom prisvojiť si cudzí majetok, vstúpil cez uzamknutú bránku, ktorú si otvoril kľúčikom zasunutým zvnútra zámku, do predzáhradky rodinného domu s popisným číslom XXX vlastníka M. V. s manželkou, skadiaľ následne vnikol na dvor rodinného domu s popisným číslom XXX/XX vlastníčky D. D. takým spôsobom, že prekonal oplotenie medzi pozemkami vysoké 142 cm a následne popri rodinnom dome s popisným číslom XXX/XX prešiel betónovým chodníkom k zadnej časti domu a ďalej do zadnej časti dvora, kde ho spozoroval poškodený V. D., ktorý tam H. V. v čase o 00:30 hodine obmedzil na osobnej slobode tak, že ho chytil za bundu, stiahol ho na zem a nakoľko H. V. kládol

aktívny odpor a snažil sa z miesta ujsť, tak ho poškodený V. D. prikľakol na zem a v čase o 00:40 hodine bol H. V. zadržaný príslušníkmi Obvodného oddelenia Policajného zboru Vrbové,

t e d a :

v bode 1. rozsudku prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, a závažnejším spôsobom konania

- vlámaním a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval

v bode 2. rozsudku dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopusti v úmysle prisvojiť si cudziu vec tým, že sa jej zmocní, a bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu

tým spáchal

v bodoch 1. a 2. rozsudku pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, spáchané sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a sčasti dokonané. Za to sa mu ukladá

Podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona, s použitím § 41 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, § 36 písm. k), § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona spoločný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2, písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona sa mu ukladá trest prepadnutia veci:

- 1 kus dláto s bielou plastovou rukoväťou,

- 1 kus modro-čierne kombinačky,

- 1 kus dláto s drevenou rukoväťou,

- 1 kus červeno-modré kombinačky,

- 1 kus skrutkovač čierny,

- 1 kus žlto-červené kombinačky,

- 1 kus červený nôž na rezanie skla,

- 1 kus červené ihlové kombinačky,

- 1 kus čierne gumové kladivo,

- 1 kus kovová rúčka z dverí,

- 1 kus modré kombinačky,

- 2 kusy čierne skrutkovače so žltým vrškom,

- 1 kus kovový krížový skrutkovač,

- 1 kus červený skrutkovač,

- 1 kus modrý skrutkovač,

- 1 kus čierny skrutkovač,

- 1 kus čierno-žltý skrutkovač,

- 1 kus červené kliešte.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú P. - B. W., P..B.., B. B. F.S. T. X, XXX XX A., J.: XX XXX XXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Topoľčany podala na tunajšom súde obžalobu na obž. H. V. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona.

V prejednávanej veci už tunajší súd rozhodol rozsudkom zo dňa 16.05.2018 (ďalej len napadnutý rozsudok), ktorým v uznal obžalovaného vinným z pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, spáchané sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a sčasti dokonané, na skutkovom základe podanej obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany, a uložil obžalovanému s použitím § 41 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 7 Trestného zákona spoločný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a zároveň zrušil výrok o vine a výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/1/2016 zo dňa 14.06.2016, ako aj ďalšie výroky, ktoré maj v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Poškodené strany súd, v uvedenom rozsudku, odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe podaných odvolaní, uznesením č.k. 2To/63/2018-609 zo dňa 30.08.2018 zrušil napadnutý rozsudok tunajšieho súdu a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. V zrušujúcom uznesení odvolací súd konštatoval porušenie práva obvineného na obhajobu, nakoľko súd I. stupňa vykonal hlavné pojednávanie dňa 16.05.2018 napriek skutočnosti, že potom ako zvolený obhajca obžalovaného Q.. K. Y. dňa 10.05.2018 vypovedal plnú moc obžalovanému a dôvodne sa ospravedlnil z neúčasti na nariadenom hlavnom pojednávaní (preukázaná kolízia s inou trestnou vecou vedenou na Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. PK-1T/2018), obžalovanému nebola daná možnosť zvoliť si obhajcu, ani mu tento nebol ustanovený, napriek skutočnosti, že obžalovaný sa v čase vykonania hlavného pojednávania nachádzal vo výkone trestu v inej trestnej veci, v dôsledku čoho boli u neho dané dôvody povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Odvolací súd uviedol, že pokiaľ bolo vykonané hlavné pojednávanie dňa 16.05.2018 iba za prítomnosti náhradného obhajcu Q.. W. Q., v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku (najmä § 37 ods. 1 a § 252 ods. 4) boli porušené práva na obhajobu obžalovaného a neboli splnené zákonné podmienky na vykonanie hlavného pojednávania bez „riadneho“ obhajcu a súčasne mu bol znemožnený riadny výkon jeho práva na obhajobu. Odvolací súd preto uložil tunajšiemu súdu, po odstránení uvedeného nedostatku, zopakovať všetky dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dňa 16.05.2018. Zároveň odvolací súd poukázal na to, že pokiaľ ide o uložený trest za žalovaný skutok, došlo k porušeniu ustanovení Trestného zákona. Je potrebné totiž vziať do úvahy skutočnosť, že ukladal obžalovanému spoločný trest za dva čiastkové útoky jedného pokračovacieho trestného činu podľa § 41 ods. 3 Tr. zák., v dôsledku čoho nemožno obžalovanému ukladať trest aj s použitím tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., keďže sa nejedná o viacčinný súbeh trestných činov a zároveň uložil tunajšiemu súdu vysporiadať sa so skutočnosťou, ohľadom trestu prepadnutia veci, ktorý bol pôvodne obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/1/2016.

Súd po vrátení veci, odstránil nedostatky vytýkané odvolacím súdom vo vzťahu k otázke povinnej obhajoby u obžalovaného, ktorému poskytol lehotu na zvolenie si obhajcu, a po jej márnom uplynutí, opatrením zo dňa 02.11.2018 ustanovil obžalovanému obhajcu W. Q. podľa § 37 ods. 1, písm. a) Tr. poriadku a následne vo veci nariadil hlavné pojednávanie. V priebehu trestného konania súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov - poškodených PeC. A. P. D. A., prečítaním znaleckých posudkov KEU PZ Košice, KEU PZ Bratislava, ako aj prečítaním a oboznámením ostatného spisového materiálu, vrátane správ o povesti a odpisu z registra trestov obžalovaného. Vykonaným dokazovaním súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že trestnú činnosť priznáva, ľutuje to a škodu poškodeným nahradí. Následne obžalovaný urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, nesúhlasí však s právnou kvalifikáciou, t.j. s tým, ako je to uvedené v obžalobe, pretože to nepovažuje za vlámanie. Nakoľko obžalovaný následne na otázky podľa § 333 ods. 3 Trestného poriadku odpovedal s výhradami, súd jeho vyhlásenie neprijal a vykonal kontradiktórne hlavné pojednávanie, keďže vyhlásenie obžalovaného v zmysle citovaného zákonného ustanovenia môže byť súdom akceptovateľné a prijaté len bez akýchkoľvek výhrad. Po neprijatí jeho vyhlásenia obžalovaný následne na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, čo už následne zdôvodňoval tým, že mal za to, že sa bude vykonávať predbežné prejednanie obžaloby. Z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že obžalovaný odmietol vypovedať aj v priebehu prípravného konania. Obžalovaný následne súdu predložil fotokópiu poštovej poukážky, z ktorej vyplýva, že dňa 07.09.2017 poukázal poškodenému W. A. sumu 440 eur.

Svedok - poškodený W. A. uviedol, že v noci 08.12.2015 medzi 02.00 hod. až 02.15. hod. spal s manželkou v spálni na poschodí, keď ho manželka zobudila, že počuje nejaký hluk. Keď potichu vyšiel na chodbu začul hluk z prízemia, zažal svetlo a skríkol: „Kto je tam ?“, pričom sa bál ísť dole, pretože tam bol taký rachot, ako keby tam boli dvaja. Následne začul veľký rachot za dverami, ako ich odomyká. Na to vybehol svedok na balkón a videl ako smerom z ich dvora vybehol muž a bežal smerom dole po ulici, jednalo sa o muža veľkej mohutnej postavy podľa svedka cez 100 kg. Medzitým manželka svedka volala políciu. Čierny lampáš so zeleným pásikom, ktorý bol následne zaistený na ich kuchynskej linke políciou pri ohliadke miesta činu, nepatrí jemu ani jeho manželke. Svedok zároveň uviedol, že ich dookola ich domu je plot z pletiva výška 160 cm a pred domom je kovaná brána, výška 170-180 cm. Bránka v tú noc bola zatvorená, ale nebola zamknutá. Potom, keď tá osoba už utiekla, zistil, že boli otvorené dvere do schodišťa. Dom bol uzamknutý zvnútra, na práčovni bola otvorená ventilačka, ktorá sa dá zvonka otvoriť tak, že je tam taká poistka, je potrebné odistiť západku na hornej časti okna, tým sa vlastne odistí západka, ktorá vedie tiahelko, západka sa otočí, okno sa poodtiahne a vtedy sa dá otvoriť dokorán. To tiahelko je v hornej časti okna. Uvedené okno má rozmery asi 850 - 900 krát 600 mm. Okno sa otvára zvrchu dole, po otvorení zostane vo vodorovnej polohe. Uvedené okno nie je možné otvoriť zvonku púhym otočením kľučky, len mechanickým odistením tej západky. Jedná sa o okno, ktoré je na najnižšom bode domu, lebo dom majú postavený v teréne a to okno resp. jeho spodok je vo výške cca 1 meter. Hneď pod tým oknom je umiestnená vaňa, vedľa okna je ešte polica. Na hranách vane boli stopy od blata, - otlačky od obuvi, bolo vidieť, že niekto tade liezol. Zmizli im tri zlaté prstene hotovosť v drobných minciach asi 15 eur, peniaze v hotovosti z peňaženky manželky asi 40 eur, z poličky suma si 50 eur.

Svedkyňa - poškodená D. A. uviedla, že asi deň - dva po Mikulášovi v roku 2015, v noci asi po tretej hodine, sa zobudila na šuchot v kuchyni. Nezdalo sa jej to, pretože doma boli iba oni dvaja s mužom, deti boli u babky. Zobudila manžela, ktorý vyšiel na schodište, skríkol: kto je tam. Potom počula, ako niekto uteká cez vchodové dvere, ako buchli. Hneď volala políciu a manžel utekal na balkón, ktorý majú z prednej izby. Keď sa manžel vrátil z balkóna, povedal jej, že videl utekať niekoho preč a že to bol chlapec, čo býva pár metrov od nich. Na kuchynskej linke vtedy zostal rozsvietený lampáš, ktorý určite nebol ich, jednalo sa plastový lampáš tmavej farby, asi približne 7 krát 12 - obdĺžníkového tvaru. V čase krádeže bola brána do dvora zatvorená a odomknutá, vchodové dvere do domu boli zamknuté. Okno na pivnici bolo dané do polohy ventilačky, čiže bolo otvorené kľučkou a zaistené v strede zvrchu zaisťovacou kovovou tyčkou, ktorá patrí k mechanizmu zatvárania. Keď je tam táto tyčka, tak sa okno nedá úplne otvoriť. Táto tyčka sa dá odistiť ručne tak, že sa odistí cuplík v strede vrchnej časti rámu okna, z ktoré ho sa odistí tyčka a tá sa ešte uvoľní z koľajnice. To okno sa dá takto odistiť aj zvonku, ale je to obtiažnejšie, nakoľko treba prestrčiť ruku do malého otvoru - medzery, pričom okno na ventilačku je otvorené asi 10 až 15 cm od okraja rámu. Páchateľ podľa svedkyne musel vojsť do domu len cez toto okno, ktoré bolo po krádeži otvorené úplne, bolo položené na parapetnú vymurovanú dosku a tento mechanizmus bol odistený. Do pivničných priestorov išli až keď prišla polícia, nakoľko im hovorili, aby neponičili stopy. Na práčovni bolo okno otvorené dokorán, v pivničných priestoroch v príručnej špajzi našla peňaženku bez peňazí, našli otvorené okno aj v letnej kuchyni, ktorá sa tiež nachádza v pivničných priestoroch. Pod oknom z práčovne našli poodkladané veci, vŕtačku a ďalšie veci. Spodná časť okna na práčovni je zvonka vo výške asi 1 meter, možno 80 cm. Zmizli jej aj tri prstene, ktoré mala odložené v kuchyni, jednalo sa o obrúčku, snubný prsteň a prsteň od mamy.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, č. ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2015/4234 zo dňa 11.04.2016 a jeho doplnenia č. ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2016/1896, vyplýva, že na LED svietidle zaistenom pri ohliadke miesta činu - v rodinnom dome poškodených, bola izolovaná DNA pri ktorej bola dokázaná prítomnosť zmiešaného biologického materiálu pochádzajúceho od minimálne dvoch osôb, pričom majoritná časť uvedeného DNA profilu vykazovala zhodu s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru obžalovaného.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor kriminalistickej identifikácie, Bratislava, č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2015/18898 zo dňa 19.02.2016, okrem iného vyplýva, že vo vzťahu k zaistenej stope obuvi nebola zistená zhoda s obžalovaným ohľadom trasologických stôp z doposiaľ neobjasnenej trestnej činnosti.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 08.12.2015 a pripojenej fotodokumentácie vyplýva, že miesto ohliadky bolo v S. Y. č. XXX. Jedná o 1-poschodový rodinný dom, smerom od cesty je plot o výške 160 cm, z ľavej časti murovaný s kovovou dvojkrídlovou bránou a jednokrídlovou bránou. Z pravej časti je plot kovový a za ním sú tuje - plot bol nepoškodený. Po pravej strane pozemku je kovový plot od susedov o výške 150 cm. Z ľavej časti pozemku sa nachádza vedľajší susedný dom s tujami. Vstupné jednokrídlové dvere na rodinnom dome boli nepoškodené. Z ľavej strany domu sú 3 pivničné okná o rozmeroch 45x80 cm. Prvé okno smerom odpredu domu bolo otvorené a pod oknom na zemi zvonka bol zprava položený modrozelený kufrík s nápisom Makita a zľava bola na zemi položená látková tmavomodrá taška s bonboniérami. Vo vnútri domu v kuchyni na kuchynskej linke bol položený ručný ledkový čierny lampáš so zeleným pásikom dokola, ktorý bol zaistený ako biologická stopa č. 1. Na zemi pred kuchynskou linkou sa na keramickej dlažbe nachádzal odtlačok obuvi, zaistený ak trasologická stopa č. 1. Na zemi sa nachádzali porozhadzovaní rôzne veci, sladkosti. V pivnici rodinného domu bolo v práčovni zistené úplne otvorené pivničné okno a na zemi blato. Vľavo sa nachádzali dvere do kuchyne a špajze, kde medzi dverami do špajze bola na zemi červená peňaženka s vysypanými osobnými dokladmi na meno A. a platobná karta k účtu v Č., V uvedenej miestnosti bolo pivničné okno otvorené dokorán, nepoškodené.

Odborným vyjadrením C. N. - X., J.: XX XXX XXX, C., zo dňa 11.05.2016, bola určená hodnota zlatých šperkov a to 1 ks dámsky zlatý prsteň zo žltého zlata - obrúčka cca 120-150 eur, 1 ks dámsky zlatý prsteň zo žltého zlata s ozdobou a bielym očkom cca 60 -80 eur, 1ks dámsky prsteň zo žltého zlata s ozdobou a tromi priestorovými slučkami cca 120-150 eur.

Odborným vyjadrením H. B. V. M., J.: XX XXX XXX, C., zo dňa 11.05.2016 bola určená hodnota príklepovej vŕtačky zn. Makita v kufríku, zakúpená koncom roku 2014, vo výške 99,90 eur.

Súd odmietol návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania vypracovaním znaleckého posudku, ohľadom objasnenia spôsobu otvárania okna na práčovni poškodených, prípadne zabezpečením identického okna na hlavné pojednávanie, za účelom ozrejmenia spôsobu jeho otvárania, a to ako nadbytočný a neúčelný, nakoľko spôsob otvárania okna mal súd za dostatočne objasnený a preukázaný svedeckými výpoveďami svedkov W. A. P. D. A., ako aj zápisnicou o ohliadke miesta činu, vrátane fotodokumentácie z nej. Rovnako súd odmietol aj návrh obžalovaného na doplnenie dokazovania zabezpečením celých spisov Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/1/2016, Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/56/2017 a Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/1/2017 (č.l. 651), keďže v prípade prvých dvoch spisov tieto nebolo možné, napriek snahe súdu, pripojiť v dôsledku toho, že boli predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, v dôsledku dovolaní podaných obžalovaným, a v prípade spisu Okresného súdu Námestovo, vo veci ešte nebolo rozhodnuté, ako to vyplýva, z oznámenia uvedeného súdu. Tunajší súd si však zo všetkých troch uvedených spisov vyžiadal rovnopisy príp. overené fotokópie listín a rozhodnutí relevantných pre rozhodnutie v tejto veci, ktoré aj boli na hlavnom pojednávaní riadne oboznámené. Súd je toho názoru, že aj s prihliadnutím na zásadu rýchlosti a efektívnosti trestného konania, neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by pred rozhodnutím v tejto veci bolo potrebné zabezpečovať celé spisové materiály menovaných súdov, a to aj s prihliadnutím na počet trestných konaní vedených doposiaľ proti obžalovanému. Súd odmietol aj návrh obžalovaného prednesený následne na hlavnom pojednávaní dňa 05.12.2018, na opätovný výsluch poškodeného W. A., keďže tento výsluch obžalovaný navrhoval z dôvodu, aby preukázal, že poškodeným nahradil celú škodu, a že ďalšiu škodu už nepožadujú. Uvedený dôkaz súd považoval za nadbytočný, nakoľko

uvedenú skutočnosť, je možné zistiť z listinných dôkazov, keďže poškodení manželia A. si v prípravnom konaní riadne v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku (t.j. do skončenia vyšetrovania) uplatnili nárok na náhradu škody 400 eur (č.l. 53). Ak by teda aj v priebehu ďalšieho konania t.j. po skončení vyšetrovania) požadovali vyššiu škodu, súd by už na vyšší nárok nemohol prihliadať t.j. nemalo by to vplyv na posúdenie, či škoda bola nahradená. Z oznámenia poškodeného W. A. zo dňa 03.12.2018 (č.l. 681-682) zároveň jednoznačne vyplýva, že obžalovaný poškodeným zaplatil sumu 440 eur, t.j. nahradil im celú škodu, ktorú si uplatnili v tomto trestnom konaní. Osobný výsluch poškodeného k tejto otázke tak súd považoval za nadbytočný.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne, nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako ho ustálil súd v skutkovej vete tohto rozsudku. Tento skutok vykazuje znaky zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) ods. 4 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona, pretože obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, hoci bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, a závažnejším spôsobom konania - vlámaním. Zároveň jeho skutok vykazuje aj znaky prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona, pretože obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia poškodených. Z hľadiska subjektívnej stránky posúdil súd konanie obžalovaného ako konanie v priamom úmysle a to vo vzťahu k obom trestným činom, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

Vina obžalovaného je jednoznačne preukázaná výpoveďami svedkov - poškodených W. A. P. D. A., znaleckým posudkom KEU PZ Košice vo vzťahu k zaistenej biologickej stope DNA na led lampáši zaistenom pri ohliadke miesta činu, a v neposlednom rade aj samotným vyhlásením obžalovaného na začiatku hlavného pojednávania, keď sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal, nesúhlasil však s právnou kvalifikáciou skutku a následne (po neprijatí jeho vyhlásenia) už odmietol vypovedať. Z výsluchu svedkov ako aj zo zápisnice z ohliadky miesta činu, vrátane pripojenej fotodokumentácie z nej, je nepochybné, že obžalovaný do predmetného rodinného domu vnikol cez pivničné okno na práčovni, ktoré je umiestnené výške do 1 metra nad zemou a jeho rozmery sú 45x80 cm, z vnútornej strany pod ním je umiestnená vaňa.

Vo vzťahu k právnej kvalifikácii spáchaného zločinu krádeže spáchaného závažnejším spôsobom konania - vlámaním, ohľadom námietok obžalovaného je potrebné zdôrazniť, že podľa § 122 odsek 4 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky použitím sily alebo ľsťou. V danom prípade obžalovaný vnikol do uzavretého priestoru rodinného domu poškodených, ktorý bol proti neoprávnenému vniknutiu zabezpečený jednak zamknutými vchodovými dverami ako aj tým, že pivničné okná (vrátane toho, cez ktoré obžalovaný vnikol do domu) boli otvorené iba na vetračku. Zároveň bola splnená aj ďalšia podmienka pre naplnenie kvalifikačného znaku vlámania a to, že prekonal zabezpečovaciu prekážku v podobe okna na práčovni, otvoreného na vetračku prekonaním sily. Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplýva, že ide o okno umiestnené v malej výške od zeme cca 80 cm, a rozmery samotného okna sú 45 x 80 cm. Pri otvorenej vetračke, je podľa výpovede svedkyne D. A. krídlo okna vzdialené od rámu 10-15 cm. Zároveň obaja svedkovia opísali, ako je možné takto otvorené okno na vetračku otvoriť úplne, ako je to podrobne špecifikované vyššie. Z uvedených výpovedí, vrátane fotodokumentácie z ohliadky miesta činu je teda zrejmé, že obžalovaný musel pri uvoľnení vedeného okna z polohy vetračky na úplné otvorenie a následné vniknutie do domu cez toto okno vynaložiť fyzickú silu, keď sa musel najskôr k oknu zohnúť. Musel v tejto polohe z vonkajšej strany rukou nahmatať zaisťovací mechanizmus resp. naň dočiahnuť, druhou ruku si okno pridržať, odistiť zatvárací mechanizmus, okno následne položiť na parapetu z vnútornej strany, a následne sa cez toto okno o rozmere 45x80 cm prevliecť a následne zoskočiť na okraj vane umiestnenej pod daným oknom . Je teda zrejmé, že obžalovaný musel pri tom vyvinúť silovú a pohybovú aktivitu, ktorá nie je celkom bežne vynakladaná pri každodennej ľudskej činnosti, a ktorá zároveň smerovala proti zabezpečovacej prekážke (jej fyzickej integrite).

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 - 4 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný bol podľa odpisu registra trestov naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 56/2017 zo dňa 10.08.2017, právoplatným dňa 23.01.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10To/42/2017, ktorým bol právoplatne uznaný vinným zo zločinu § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona, z prečinu poručovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 11.07.2014. Za uvedený skutok bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 / štyroch/ rokov a 8 /osem/ mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Predtým bol obžalovaný rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 16T/1/2016 zo dňa 14.04.2016, právoplatného dňom 14.06.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To 24/2016bol obžalovaný právoplatne uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, za čo mu bol podľa § 194 ods. 2 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 /tridsať/ mesiacov, s výkonom trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd ukladal obžalovanému spoločný trest vo vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/1/2016 zo dňa 14.04.2016, nakoľko trestného činu za ktorý bol právoplatne odsúdený v uvedenom konaní Okresného súdu Piešťany obžalovaný spáchal dňa 10.12.2015 a aktuálny skutok, prejednávaný v tomto trestnom konaní spáchal dňa 08.12.2015. Jedná sa tak o pokračovanie v trestnej činnosti, preto pri ukladaní trestu súd postupoval podľa § 41 odsek 3 Trestného zákona, ukladal obžalovanému spoločný trest, keď ho odsudzoval za ďalší čiastkový útok pokračovacieho zločinu krádeže a pokračovacieho prečinu porušovania domovej slobody, za ktorého iné čiastkové útoky bol právoplatne odsúdený, a zrušil celý výrok o vine aj celý výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 14.04.2016 sp. zn. 16T/1/2016, právoplatným dňa 14.06.2016, ako aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného, je slobodný, nezamestnaný, v odpise z registra trestov má celkovo 32 záznamov, v prípade ktorých ide prevažne o majetkovú trestnú činnosť.

Posledným rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T 56/2017 zo dňa 10.08.2017, bol obžalovaný právoplatne uznaný vinným zo zločinu § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. e/ Trestného zákona,- z prečinu poručovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 11.07.2014. Za uvedený skutok bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 /štyroch/ rokov a 8 /osem/ mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Uvedeným rozsudkom Okresného súdu Poprad bol zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zároveň zrušený výrok o súhrnnom treste uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 1T 78/2012 zo dňa 27.08.2014, právoplatného dňom 17.09.2014 podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona vo výmere 18 /osemnásť/ mesiacov, s výkonom v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia a ktorým bol zároveň zrušený výrok o súhrnnom treste uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1T 5/2014 zo dňa 07.05.2014, právoplatného dňom 31.07.2014 podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona vo výmere 16 /šestnásť/ mesiacov, s výkonom v ústave na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Súd v danom prípade u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. k) Trestného zákona t.j. že dobrovoľne nahradil poškodeným škodu a dve priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. h), písm. n) t.j. spáchal viac trestný činov a bol už za trestný čin odsúdený. Súd preto obžalovanému ukladal trest postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého dolná hranica trestnej sadzby v tomto prípade predstavuje 5 rokov a 4 mesiace, s tým, že trest odňatia slobody bol aj obžalovanému uložený na tejto spodnej hranici upravenej trestnej sadzby.

Vo vzťahu k argumentom obžalovaného ohľadom poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v priznaní a oľutovaní trestnej činnosti, súd uvádza, že v danom prípade u obžalovaného nevzhliadol naplnenie uvedenej poľahčujúcej okolnosti. Z obsahu spisu je zrejmé, že v prípravnom konaní obžalovaný odmietol vypovedať. Na hlavnom pojednávaní najskôr urobil vyhlásenia o tom, že je vinný z predmetnej trestnej činnosti, na položené otázky však následne odpovedal výhradami, ktorá skutočnosť bola prekážkou prijatia tohto jeho vyhlásenia a vo veci muselo byť vykonané kontradiktórne hlavné pojednávanie. Po

neprijatí jeho vyhlásenie už obžalovaný opätovne odmietol vypovedať, čo však už odôvodňoval tým, že si myslel, že sa bude konať predbežné prejednanie obžaloby (hoci mu preukázateľne bolo doručené predvolanie na hlavné pojednávanie). Uvedený postup a správanie obžalovaného tak súd hodnotí skôr ako špekulatívny a vyčkávajúci, ako sa vyvinie dokazovanie, a až po jeho skončení sa jednalo o formálne prejavenie ľútosti. Súd teda pri hodnotení tohto prejavu obžalovaného prihliadol aj na jeho osobnosť, vrátane jeho procesných prejavov počas celej doby trestného konania, spôsobu spáchania trestného činu a jeho následku, a dospel k záveru, že v prípade obžalovaného sa nejednalo o skutočné a úprimné oľutovanie trestnej činnosti. Uvedenému nasvedčuje aj aktuálne hodnotenie obžalovaného z ústavu na výkon trestu (č.l. 684), kde sa rovnako konštatuje nekritický postoj obžalovaného k ním páchanej trestnej činnosti, hoci v ostatnom je ohľadom správania vo výkone trestu odňatia slobody, obžalovaný hodnotený kladne.

Nakoľko súd v predmetnej veci v rámci ukladania spoločného trestu zároveň zrušil výrok o vine a treste v rozsudku Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/1/2016 zo dňa 14.04.2016, bolo potrebné rozhodnúť aj o treste prepadnutia vecí, ktorý bol obžalovanému uložený v danom rozsudku Okresného súdu Piešťany, preto súd podľa § 60 ods. 1, písm. b) Trestného zákona uložil obžalovanému aj trest prepadnutia vecí, špecifikovaných vo výroku tohto rozsudku.

Z evidencie priestupkov vyplýva, že za obdobie od 03.11.2012 do 09.03.2014 má obžalovaný evidované 4 priestupky na úseku cestnej premávky, spočívajúce v porušení pravidiel premávky, ktoré boli všetky vyriešené pokutami uloženými v blokovom konaní. Z miesta trvalého bydliska obžalovaný nie je bližšie hodnotený.

V prípade obžalovaného sa jedná o opakované páchanie druhovo rovnakej trestnej činnosti, z ktorého dôvodu na obžalovaného treba hľadieť ako na špeciálneho recidivistu. Je zrejmé, že početné predchádzajúce odsúdenia, neodradili obžalovaného od páchania trestnej činnosti, a z uvedeného dôvodu súd neočakáva od uloženého trestu naplnenie jeho prevýchovnej funkcie. Považuje ho však za dostatočný na ochranu ostatných občanov a najmä ich majetku pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti. Zároveň súd vyslovuje presvedčenie, že uložený trest dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a odradí iných od páchania trestnej činnosti. Vo vzťahu k uvedenému súd preto nepovažoval za účelné ukladať obžalovanému ani ochranný dohľad.

Nakoľko podľa odpisu registra trestov, obžalovaný pred spáchaním predmetnej trestnej činnosti, bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, súd ho v súlade s § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

Keďže poškodeným manželom A. obžalovaný nahradil celú škodu ako si ju uplatnili v tomto trestnom konaní, a P. - B. W., P..B.., si nárok na náhradu škody uplatňovala len ako poisťovateľ v dôsledku zákonného prechodu nároku na náhradu škody na poisťovateľa v dôsledku poskytnutého poistného plnenia podľa § 813 Občianskeho zákonníka, súd uvedený subjekt odkázal s jeho nárokom na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo účinne podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.