Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/302/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobkyne: H. R., Y.. XX. XX. XXXX, E. C. XXX, zast. JUDr. Ladislav Török, advokát so sídlom Rožňava, Šafárikova 8, proti žalovanému: N. R., Y.. XX.XX.XXXX, E. C. XXX, zast. JUDr. Ladislav Csákó, advokát so sídlom Rožňava, Hviezdoslavova 4, v konaní o vrátenie daru, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť finančnú náhradu žalobkyni vo výške 4.160,00 eur, za odpredané, pôvodne darované nehnuteľnosti žalovanému, a to za dom súp. č. XXX, stojaci na parcele registra "C" č. XX, o výmere 100 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pôvodne vedené na LV č. XXX, k. ú. C., v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %, ktorú bude povinná zaplatiť žalobkyňa. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

IV. Žalobkyňa je povinná nahradiť trovy štátu vynaložené na znalecké dokazovanie v rozsahu 77 %, na účet tunajšieho súdu, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu vynaložené na znalecké dokazovanie v rozsahu 23 %, na účet tunajšieho súdu, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému pôvodne vrátenia daru poskytnutého na základe Darovacej zmluvy N: 261/2014 zo dňa 27.03.2014 (ďalej len „Zmluva“ v príslušnom gramatickom tvare), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v k.ú. C., vedené na V. Č.. XXX A. V. Č.. XXX. Nehnuteľnosti darovala vnukovi - žalovanému, s podmienkou doživotného bezodplatného bývania a užívania nehnuteľnosti. Táto podmienka nebola dodržaná pre správanie sa žalovaného, ktorý žalobkyňu vyhadzuje z domu, zabraňuje jej v prístupe na dvor a do záhrady a neúctivo sa k nej správa. Získala informáciu o tom, že žalovaný daroval predmetné nehnuteľnosti svojej matke, A. R. bez toho, aby ju o tom upovedomil, čím stratila právo doživotného užívania nehnuteľnosti a v podstate sa stala bezdomovkyňou, keďže nehnuteľnosť vlastnila cudzia osoba. Ďalej zistila, že darovanú nehnuteľnosť chceli odpredať a ponuku na predaj uverejnili na internetovej stránke. Aj v súvislosti s tým, nátlak zo strany žalovaného a jeho príbuzenstva sa zvyšoval, vyhrážali sa jej, hrozili jej vysťahovaním. Všetky tieto skutočnosti jej spôsobovali ťažké psychické stavy a depresie, v dôsledku čoho musela navštíviť psychiatrickú ambulanciu a začala užívať lieky.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe, nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, jeho starej mamy. Uvedené informácie považoval za nepravdivé, pretože žalobkyňa obýva dve izby patriace do jeho osobného vlastníctva a nie je nijakým spôsobom obmedzená v bývaní. Práve naopak, žalobkyňa sa správa nevhodne, vyhadzuje jeho družku z domu, zabraňuje im v prístupe na dvor a do záhrady a vyhráža sa im. Z toho dôvodu bola niekoľkokrát privolaná miestna polícia. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že žalobkyňa je psychicky chorá, potrebuje liečbu a svojim správaním obmedzuje aj susedov v blízkom okolí. Uviedol tiež, že považuje Zmluvu za neplatnú, pretože dar daroval svojej matke, A. R., E. C. Č.. XXX. Bezodplatné bývanie a užívanie nehnuteľnosti bolo dohodnuté medzi žalobkyňou a žalovaným, nie však s jeho matkou.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, so znaleckým posudkom a zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. V priebehu konania navrhla žalobkyňa zmenu žaloby s poukazom na to, že v dôsledku ďalšieho prevodu nehnuteľností na inú osobu, nie je možné domáhať sa vrátenia daru vo vzťahu k žalovanému. Po preukázaní dôvodov pre vrátenie daru, sa mienila domáhať vydania bezdôvodného obohatenia vo forme finančnej náhrady. Potvrdila, že dňa 27.03.2014 bola uzavretá Zmluva do notárskej zápisnice. K okolnostiam uzavretia Zmluvy uviedla, že v čase pred uzavretím Zmluvy bola v nemocnici, prišiel pre ňu vnuk s jeho matkou a zobrali ju k notárovi. Predtým sa rozprávali medzi sebou, že keď ju vnuk doopatruje, že mu daruje dom, pretože jej dcéra v tom čase pracovala v B.. Pred notárom uviedla, že chce doživotne a bezplatne bývať v dome, ktorý darovala žalovanému. Domnievala sa, že Zmluva obsahovala pre ňu podstatné dojednania ohľadom doživotného bezodplatného bývania a užívania nehnuteľní. To, že napokon išlo o nezáväzné dojednanie, bez účinkov voči prípadnému ďalšiemu vlastníkovi, nevedela. Dojednanie nebolo zapísané ako vecné bremeno. Už po mesiaci od podpísania Zmluvy, začali stresujúce situácie. Žalovaný so svojim otcom, tzn. so synom žalobkyne, ju začali vyháňať z domu, vulgárne jej nadávali, zľakla sa a v taký čas odtiaľ utiekla. Dom bol užívaný takým spôsobom, že žalobkyňa užívala dve izby, do ktorých pôvodne s manželom dali zaviesť plyn (radiátory -gamatky). Situácia sa zmenila potom, čo sa syn s nevestou odsťahovali do bytovky a do domu sa prisťahoval vnuk. Ten vyhodil pôvodné plynové kúrenie, zaviedol ústredné, ale nie v miestnostiach užívaných žalobkyňou. Žalobkyni doniesla dcéra s manželom kachle na tuhé palivo. Konflikty sa stupňovali, opakovane boli oznamované aj polícii. Zámerom žalovaného bolo získanie nehnuteľností , vyštvať žalobkyňu z domu a dom predať. Tento zámer je zrejmý aj z toho, že bol uverejnený inzerát na stránke Bazoš, na predaj uvedených nehnuteľností za cenu 26.000,00 eur. Z výňatku zo C. obecných novín, z decembra 2016 (IX./2016) bolo zistené, že žalovaný podal žiadosť na riadne zasadnutie obecného zastupiteľstva o vysťahovanie žalobkyne z domu. Žalobkyňa spočiatku pri konfliktnej situácii vždy utiekla do bydliska dcéry, domov išla len prespať, avšak v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, musela zostať bývať natrvalo u dcéry. V jednom prípade utekala k susedom N.. Čo sa týka psychického ochorenia, uviedla, že nebola osobou, ktorá by bola psychicky chorá, ale v dôsledku neustálych stresov mala zdravotné problémy, aj psychické, často ju brala sanitka. Takéto výpady proti nej boli na týždennom poriadku. Žalovaný využil každú príležitosť aj so svojim otcom, aby ju pourážali a vyháňali, a to napriek tomu, že žalobkyňa si platila za užívanie priestoru, spláca doposiaľ aj úver, ktorý zobrali ešte s manželom na rekonštrukciu strechy, mesačne vo výške 81,00 eur.

5. Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou. Trval na tom, že žalobkyňa je psychicky chorá. Potvrdil, že rodinný dom nadobudla pôvodne žalobkyňa so svojim manželom. Už v tom čase sa prejavovalo u nej psychické ochorenie, chodila týždenne do nemocnice, čo jej nepomáhalo, nie sanitkou, ale vždy ju niekto zobral, alebo išla autobusom. Jeho rodičia sa presťahovali pre správanie sa žalobkyne, ktorá vyvolávala konflikty. Starý otec zomrel asi dva roky pred spísaním Zmluvy a vtedy navrhli starej mame - žalobkyni, že sa o ňu budú starať a podľa názoru žalovaného, sa aj starali. Potvrdil, že skutočne po odsťahovaní sa jeho rodičov, bolo odmontované plynové kúrenie v tej časti, ktoré užíval žalovaný. Nové ústredné kúrenie dal spraviť na vlastné náklady, avšak len v tej časti, ktorú on užíval. Od obdobia, kedy začal žiť žalovaný s družkou v tomto dome, ako aj s maloletou dcérou, boli stále nejaké problémy. Hádky vyvolávala stará mama. Potvrdil, že dal ponuku na predaj nehnuteľností s tým, že mali v úmysle nehnuteľnosť predať a rozdeliť si peniaze aj so žalobkyňou, aby bol pokoj. Žalobkyňa s tým nesúhlasila, z toho dôvodu previedol nehnuteľnosti na svoju matku. Čo sa týka správania sa žalobkyne voči žalovanému, tiež ho obvinila, že jej vykradol dom, bolo to vyšetrované kriminálkou z B., čo bolo nepríjemné. Doposiaľ šetrenie vo veci nebolo ukončené. Ani tvrdenie žalobkyne, že bola obvinená žalovaným z krádeže fúrika, nebola pravda. Bol zamestnancom úradu práce a keďže fúrik zmizol, musel ho zaplatiť. Trval na tom, že o žalobkyňu sa starali, vozil ju k lekárovi, kupoval jej lieky, dávali jej tri eurá na raňajky, prípadne robili pre ňu nákupy.

Potvrdil však, že za užívanie nehnuteľnosti si platila sama. V záujme zabezpečenia si iného pokojného bývania, jeho rodičia zabezpečili prostriedky pôvodne na rekonštrukciu domu, neskôr na kúpu nového bývania. Odsťahoval sa, aby mal pokoj.

6. Na pojednávaní dňa 04.10.2017 žalobkyňa navrhla pripustenie zmeny žalobného petitu tak, že namiesto pôvodného petitu, ktorým sa žalobkyňa domáhala zrušenia/vrátenia daru týkajúceho sa nehnuteľnosti - rodinného domu súp.č. XXX, na LV Č.. XXX v k.ú. C.W., stojaceho na parcele registra „C“ Č.. XX - zastavanej plochy a nádvoria o výmere 100 m2, parcely č. XX o výmere 55 m2 a parcely č. XXX - záhrady o výmere 603 m2, žiadala finančnú náhradu za dom, prevedený na matku žalovaného, vo výške 20.000,00 eur. 7. Súd pripustil zmenu žalobného návrhu Uznesením sp.zn. 12C/302/2015-136 zo dňa 30.11.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 13.12.2017.

8. Svedok R. N., sused strán sporu, potvrdil, že niekedy v roku 2016 dobehla k nim žalobkyňa a povedala, že ju napadli. Nejaké stopy útoku na nej nevidel, ale bola vystrašená. V čase keď prišla, vyrozumel z jej reči, že k vnukovi prišla návšteva - svokrovci, a tí ju mali napadnúť. Pobudla u svedka asi hodinku, potom odišla domov. Nemal informácie tom, že by k nim prišli policajti, ale z hľadiska posudzovania spolužitia strán sporu, sa vyjadril v tom zmysle, že „majetky robia zlobu“. Uviedol, že nevie o tom nič, že by sa v prípade žalobkyne jednalo o nejakú konfliktnú osobu, ich susedské vzťahy boli dobré. Nevedel ani o spore žalobkyne a susedy E..

9. Zo svedeckej výpovede N. R. C.., otca žalovaného, vyplynulo, že má vedomosti o predmete sporu. Uviedol, že rodičia, tzn. žalobkyňa a jej nebohý manžel previedli na svedka dom, súp. č. XXX. Neboli žiadne problémy. Po smrti otca sa starali aj o žalobkyňu a tá sa rozhodla, že pokiaľ sa budú o ňu starať, tak prevedie dom súp.č. XXX na vnuka , na syna svedka. V tom bolo zahrnuté aj doživotné právo bývania. Uviedol, že matka svedka - žalobkyňa, má určité psychické problémy. Už ich spolubývanie bolo problematické, hádky boli na dennom poriadku, mama sa snažila usmerňovať, čo kto môže užívať a kto má na čo oprávnenie. Dôkazom narušených vzťahov boli aj výjazdy policajtov, minimálne dva až trikrát, pričom sa nič nepreukázalo. V dôsledku týchto problémov si žalovaný zobral ďalší úver a kúpil si byt v areáli závodu C.. Syn už nebýva asi pol roka v dome (pozn. sudcu, cca od januára 2017). Z toho dôvodu ostali obe domy, súp. č. XXX A. XXX, prázdne. Žalobkyňa tam nebýva, hoci bývať by mohla a mohla tam aj dožiť. Svedok uviedol, že v súčasnosti nemajú mienku predávať tieto nehnuteľnosti, bolo to rozhodnutie, ktoré vzniklo v čase hádok a nervozity. Chceli dom predať a zabezpečiť žalobkyni byt na lepšej úrovni, pretože dom, v ktorom bývala, je v katastrofálnom stave. Svedok k pomerom rodiny uviedol, že bol jediným synom svojich rodičov, takže rodičia sa rozhodli, že dom darujú jemu, pričom jednu sestru, A. Š., vyplatil sumou 20.000,- Sk, ešte počas bývalého režimu. Potvrdil, že na rekonštrukcii strechy domu sa svedok, ani žalovaný, nepodieľali. V tom čase žili ešte obaja rodičia, zobrali úver, ten sa spláca. K prevodu nehnuteľnosti na manželku svedka došlo z dôvodu, že syn už mal dosť neustálych problémov a preto previedol dom na manželku, keďže oni mu poskytli sumu 15.000,00 eur na rekonštrukciu iného bývania. Problémy začali v čase, keď zistili sestry svedka, že žalovaný daroval dom svojej matke, pretože jeho manželku nemala rodina rada.

10. Svedok N. Š., zať žalobkyne, uviedol k vzťahu svokry -žalobkyne a jej vnuka, že skôr ako bola Zmluva uzavretá, bol vzťah dobrý. Rodičia žalovaného sa starali o svokru, pretože v tom čase svedok pracoval na W. a jeho manželka (dcéra žalobkyne) v B.. Mal informácie o tom, že Zmluva sa uzatvárala po nejakej hospitalizácii žalobkyne. Išla s vnukom a jeho matkou k notárovi. Zmluvu len podpísala, ostatná rodina sa týmto nezaoberala. Až po čase sa zistilo, že Zmluva neobsahovala žiadne bremeno vo forme doživotného bývania. Po uzavretí Zmluvy sa ešte dva až štyri mesiace správali normálne, pretože vnuk sa sťahoval z paneláku do domu a robil tam nejaké úpravy. Žalobkyňa v nejakej súvislosti potrebovala doklad o vlastníctve a vtedy na katastri nehnuteľností zistila, že nemá nič, ani vlastníctvo, ani žiadne bremeno s možnosťou užívania domu. Na základe toho začala manželka svedka zisťovať súvislosti. Bolo to v období, kedy začali incidenty medzi vnukom a svokrou. Svokre sa zhoršil zdravotný stav, nastúpili depresie, vysoký tlak. Konflikty sa zhoršovali a jej stav tiež. Stalo sa, že svedok volal políciu a nie raz. Preto ho prekvapilo, že neboli takmer žiadne záznamy o výjazdoch polície, len 2 alebo 3, pričom len sám svedok za obdobie niečo vyše roka zaznamenal minimálne 15 výjazdov. Bol sa osobne informovať, ako je to možné, priamo na obvodnom oddelení, kde sa vyhovárali, že zrejme niečo bude už v archíve. Potom sa dozvedel od inej osoby, že tak postupovali aj z toho dôvodu, že o žalobkyni sa šírili reči, že je bláznivá, preto nerobili žiadne záznamy, alebo pokiaľ robili, tak ich nepredložili. Uviedol, že rodina žalovaného nemá najlepšiu povesť, nikto nechce s nimi prísť do konfliktu. Čo sa týka útokov, bežne nadávali svokre veľmi vulgárne, do k...., do p..., a to aj za prítomnosti svedka a jeho rodiny. V jednom prípade došlo ku konfliktu, kedy pricestovali rodičia družky z Č., na dvore boli 8 alebo 10 ľudia a robili tam hurhaj. Žalobkyňa ich požiadala, či by nemohli byť trochu tichšie, lebo je chorá. Okamžite sa na ňu oborili, vykrikovali na ňu, že je bláznivá, že jej tam nič nepatrí a musí odtiaľ vypadnúť. Nasledovalo to, že svokra skolabovala. Ďalší incident sa vyskytol, keď mu manželka volala z B. do práce, aby išiel domov, lebo matka je doma zamknutá a plače, že sa jej vyhráža vnuk. Keď svedok prišiel domov, svokra plakala, bola zamknutá a povedala, že sa jej vyhrážal vnuk zabitím. Bolo to pre nejaký fúrik, ktorý stratil. Nakoniec ho našiel, pretože ho niekomu požičal a zabudol na neho. Ďalší incident sa vyskytol, keď svedok s rodinou neboli doma, syn bol v R. v škole, vtedy utekala svokra bosá k susedovi N., pretože sa jej opäť vyhrážali, zase skončila v nemocnici. Dcéry žalobkyne a jej rodina sa domnievajú, že ide o cieľavedomé a pripravované konanie, s cieľom získať dom, čo sa prejavilo tým, že počas týchto konfliktov a po prevode domu na matku vnuka, už bol podaný inzerát na predaj domu vo výške 26.000,00 eur. Takéto praktiky boli použité aj v rodine matky žalovaného, pretože ona to isté urobila so svojim otcom, ale tam včas zasiahli súrodenci a urobili poriadok. Stav svokry je v súčasnosti problematický, bola opakovane hospitalizovaná, býva v domácnosti svedka, nemôže byť sama. K jej stavu výrazne prispel stres so spolužitia so žalovaným. Aj keď mala aj v minulosti zdravotné ťažkosti, nebola každú chvíľu v nemocnici. Práve kvôli žalobkyni svedok musel zmeniť aj zamestnanie, pretože pracoval mimo obce, prišiel pracovať do C., kde výrazne stratil aj na príjme. Nedalo sa nič robiť, pretože manželka pracuje turnusovo v B. a o žalobkyňu sa musí niekto starať.

11. Z výpisu z LV č. XXXX k. ú. C. vyplynulo, že nehnuteľnosti, a to parcela registra „C“ č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2 a rodinný dom súp.č. XXX nachádzajúci sa na parcele č. XX, sú vo výlučnom vlastníctve A.R. R., B.. R., Y.. XX.XX.XXXX, na základe Darovacej zmluvy V: 1997/2015. Čo sa týka právneho vzťahu k stavbe evidovanej na pozemku č. XX, tento je evidovaný na LV č. XXX.

12. Z pripojeného čiastočného LV č. XXX k. ú. C. vyplynulo, že žalobkyňa je vedená ako podielová spoluvlastníčka parcely č. XX, na ktorej sa nachádza pivnica v podiele 6/8, na základe Kúpnej Zmluvy RI 402/77 a Osvedčenia o dedičstve 4D 78/2013.

13. Z čiastočného výpisu z LV č. XX k.ú. C. bolo zistené, že žalovaný bol ku dňu 02.09.2016 vedený ako výlučný vlastník rodinného domu súp. č. XXX, na parcele č. XX a tiež parcely registra „C“ č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 98 m2, parcely č. XXX - záhrady o výmere 192 m2, na základe Darovacej zmluvy V: 725/14, N: 237/14.

14. Z výpisu z LV č. XXX k.ú. C. vyplynulo, že žalovaný je vedený k 01.12.2017 ako výlučný vlastník parcely registra „C“ č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 55 m2 a parcely č. XXX - záhrady o výmere 603 m3, na základe Darovacej zmluvy V: 762/14, N: 261/14. V ťarchách bola poznamenaná zmluva o zriadení záložného práva v prospech C., a.s. na pozemok registra „C“ č. XXX - záhrada o výmere 603 m2 a to pre úverovú zmluvu č. 5127459866 zo dňa 31.03.2017.

15. Z výpisu z LV č. XXX k.ú. C. vyplynulo, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v podiele 3, nehnuteľnosti parcely registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 230 m2. Jedným z titulov nadobudnutia bola Darovacia zmluva V: 762/14, N: 261/14.

16. Do Notárskej zápisnice sp.zn. N: 261/2014, NZ:11930/2014, zo dňa 27.03.2014 bola spísaná Darovacia zmluva uzavretá medzi žalobkyňou ako darkyňou a žalovaným ako obdarovaným. Predmetom Zmluvy boli nehnuteľnosti v k. ú. C., vedené na LV č. XXX, parcela registra „C“ č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 55 m2, parcela č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 100 m2, parcela č. XXX - záhrada o výmere 603 m2, dom súp.č. XXX, nachádzajúci sa na parcele č. XX, pod B1 v celosti. Predmetom darovania bola aj nehnuteľnosť na LV č. XXX, parcela registra „C“ č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 230 m2 v podiele 2/4. V bode 3 Zmluvy bolo uvedené, že obdarovaný sa zaviazal poskytnúť darkyni bezodplatné doživotné bývanie a užívanie uvedených nehnuteľností.

17. Súd na základe návrhu požiadal o správu Neštátnu psychiatrickú ambulanciu MUDr. K. R. G. B.. Zo správy vyplynulo, že žalobkyňa bola prvýkrát vyšetrená v ambulancii dňa 29.07.2009. Na základe diagnostického vyšetrenia, bol jej stav uzavretý ako emulatórna bludová porucha a afektívna depresívna porucha. Druhýkrát bola v ambulancii vyšetrená dňa 07.10.2016, kde uvádzala, že pred pol rokom zobrala k sebe vnuka, prepísala na neho dom s tým, že sa bude o ňu starať, pričom vnuk sa o ňu nestará, vyhadzuje ju z vlastného domu, vulgárne jej nadáva, a to je dôvod, prečo sa psychicky zle cíti. Tretíkrát bola dňa 09.01.2017 opäť vyšetrená, pričom opäť udávala rovnaké dôvody v súvislosti s vnukom. Z hľadiska jej psychického stavu, zo správy vyplynulo, že pri prvom vyšetrení bolo evidentné, že sa jedná o duševnú poruchu, z čoho plynula neprimeraná žiarlivosť a poruchy správania voči jej manželovi. Vzhľadom na súčasný stav žalobkyne, nebolo možné posúdiť, či jej sťažnosti na vnuka sú opodstatnené, pretože nikto z príbuzných s ňou neprišiel a nepodal objektívne informácie.

18. Zo správy Obecného úradu C. zo dňa 30.01.2017 vyplynulo, že obecný úrad zaznamenal žiadosť o pomoc pri riešení situácie na podnet N. R.. Žiadosť bola prejednaná dňa 22.09.2016 na zasadnutí obecného zastupiteľstva. Žiadosť žalovaného aj stanovisko obce tvorilo prílohu správy. Zo žiadosti vyplynulo, že žalovaný žiadal o pomoc pri vysťahovaní žalobkyne z dvoch izieb, ktoré obýva neoprávnene. Na výzvu o vysťahovanie nereagovala a bola agresívna, obmedzuje žalovaného vo voľnom pohybe na jeho pozemku. Zo stanoviska obce vyplynulo, že odporučili žalovaného na vyriešenie situácie prostredníctvom súdu.

19. Pre účely dokazovania bol doručený Záznam o podaní oznámenia podľa ust. § 59 ods. 3 Zákona o priestupkoch, vyhotovený Okresným riaditeľskom PZ v B., odborom poriadkovej polície, Obvodné odd. PZ Š., dňa 24.07.2016, pod Č.j.: ORPZ-RV-OPP4-137/2016-P. Zo Záznamu bolo zistené, že dňa 24.07.2016 o 13.50 hod., podala oznámenie v obci C. žalobkyňa. Uviedla, že býva v C. č. XXX, na spoločnom dvore býva aj jej vnuk a už dlhší čas majú spory o majetok. Zo záznamu vyplynulo, že na dané miesto sa dostavil syn žalovanej - oznamovateľky, N. R. C.., ktorý spoločne s vnukom oznamovateľky žiadali, aby z domu odišla, že to nie je jej dom a nemá nárok tam bývať. Žalobkyňa uviedla, že vo veci sa vedie súdny spor od novembra 2015. Oznamovateľka tiež uviedla, že v dome býva celý život a po smrti manžela, jej robí vnuk so synom naschvál, aby ju vyštvali z domu. Na základe správy o objasnení, bola predložená správa o výsledku v tom zmysle, že bol podaný podnet na začatie konania o priestupku.

20. Na požiadanie súdu, Okresné riaditeľstvo PZ v B., Odbor poriadkovej polície, predložilo súdu fotokópiu priestupkového spisu aj so správou, z ktorej vyplynulo, že v období od 27.03.2014 až do doby podania správy, do 15.03.2017, neboli zaznamenané na obvodnom oddelení oznámenia zo strany žalobkyne, ani zo strany ďalších členov rodiny žalovaného. Napriek tomu súd z pripojeného priestupkového spisu zistil, že oznámenie dávala žalobkyňa dňa 24.07.2016, to znamená v období, za ktoré sa podávala správa. Podľa pripojeného Záznamu o podaní vysvetlenia žalovaným, N. R. N.. a jeho otcom N.W. R. C.., boli účastníci predmetného konania poučení o tom, že sa jedná o občiansko-právny spor a keďže nedošlo ku škode na majetku, ani na zdraví, je vec možné riešiť súdom. Oznámením o vybavení veci zo dňa 09.08.2016 bolo žalobkyni oznámené, že vec - priestupok bol predložený na Okresný úrad v B. na ďalšie prejednanie. 21. K priestupkovému spisu bol doručený aj Záznam o výkone služby, kde bolo zistené, že hliadková služba v rámci výkonu štátnej služby, dňa 24.08.2015 o 18.43 hod. zaznamenala telefonické oznámenie N. R., C. XXX, že sa na dvore C. XXX bijú. Po príchode hliadky bolo zistené, že sa nejedná ani o trestný čin ani o priestupok. 22. Zo Záznamu zo dňa 28.08.2015 bolo zistené, že v čase o 19.03 hod. na linku 158 volala H. R., C. XXX, že jej syn jej nadáva a vyháňa ju z domu. Zrejme po príchode hliadky sa syn doma nenachádzal a oznamovateľka nechcela po poučení podať oznámenie. 23. Z Výpisu zoznamu poškodených zo dňa 27.07.2017 bolo zistené, že v tomto výpise bola vedená žalobkyňa pod sp.zn. ORP-347/1-VYS-RV-2017, kde bolo začaté trestné stíhanie dňa 26.07.2017 - § 199/1 a pod sp.zn. ORP-392/1-VYS-RV-2016, kde bol záznam, že bolo ukončené trestné stíhanie po začatí - § 228/1.

24. Žalovaný nesúhlasil so žalobou ani po zmene žalobného petitu, nesúhlasil vôbec so zaplatením finančnej náhrady vo výške 20.000,00 eur.

25. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 22.03.2018 navrhla, aby bola hodnota predmetných nehnuteľností stanovená odborným posúdením, skôr ako bude vypracovaný znalecký posudok, keďže nie je možné dospieť k dohode o výške finančnej náhrady za dom. Následne však už navrhla nariadenie znaleckého dokazovania.

26. Žalovaný nesúhlasil so znaleckým dokazovaním, pretože podľa jeho názoru neboli splnené podmienky na pripustenie zmeny žaloby, vzhľadom na pôvodný predmet konania (zrušenie Zmluvy). Žalobkyňa nekonkretizovala, kedy sa mal žalovaný voči nej správať spôsobom predpokladaným podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka, tzn. spôsobom, ktorým by hrubo porušoval dobré mravy. Žalobkyňa podala žalobu dňa 26.08.2015 a všetky žalobkyňou uvedené konania sú po tomto dátume. Aj psychiatrické vyšetrenia sú datované až od roku 2016. Považoval tvrdenia a konanie žalobkyne za účelové. Žalobkyňa sa nevyjadruje pravdivo ani k okolnostiam uzavretia Zmluvy, keď tvrdila, že rovno z nemocnice ju zobrali k notárovi za účelom podpísania Zmluvy. Žalovaný navrhol, aby si súd vyžiadal správu z NsP B., kedy bola hospitalizovaná, kedy prepustená, akú mala diagnózu. Rovnako navrhol vypočuť aj starých rodičov jeho družky, V. A. G. R., ktorí žijú v Č. B., a to na okolnosť, kedy ich žalobkyňa napadla. Navrhol vypočuť aj svoju družku, V. R., na správanie sa žalobkyne, ako aj jeho matku, A.R. R., ktorá je súčasnou vlastníčkou nehnuteľností a rovnako aj susedku H. E., na správanie sa žalobkyne, ktorú tiež žalobkyňa napádala. Zdôraznil, že žalobkyňa má možnosť reálne užívať predmet daru, nikto jej v tom nebráni, ale prestala tam bývať. Podľa názoru žalovaného preto, že odtiaľ odišiel a nemá koho podpichovať. Naviac žalovaný na pojednávaní dňa 19.06.2017 sám potvrdil, že výjazdy policajtov zo Š. boli časté, ale mali toho už dosť, pretože ich volala stále stará mama a vždy to bolo to isté. Konštatovali, že sú to rodinné problémy a nech to vyrieši súd. Preto zrejme nerobili už ani záznamy.

27. Žalobkyňa namietanú neodôvodnenosť zmeny petitu žaloby považovala za neprípustnú, nakoľko zákon voči uzneseniu o zmene nepripúšťa podanie o opravnom prostriedku. Rovnako sa nestotožnila s tvrdením žalobcu, že nepreukázala hrubé porušenie dobrých mravov vo vzťahu k nej. V tomto prípade žalobkyňa poukázala na výklad dobrých mravom, s odkazom na ust. § 3 a ust. § 39 Občianskeho zákonníka, konkrétne na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 3Co/103/2012 zo dňa 13.02.2013. Pod hrubým porušením dobrých mravov možno považovať aj také správanie, ktoré nenesie v sebe skutkovú podstatu trestného činu či priestupku, ale ide o sústavné porušovanie, napr. vo forme fyzického napádania, urážok, či neposkytnutia pomoci. Tvrdenie, že k takému porušovaniu došlo, môže žalobkyňa potvrdiť policajnými zásahmi v jej mieste bydliska, správami o prejednaní priestupku, čo v danom prípade bolo dané. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 19.06.2017 a vyjadrenia svedkov vyplýva, že žalobkyňa trpí psychickými poruchami, čo uviedol aj žalovaný. Táto porucha mala progredovať a vyvrcholiť v častých konfliktoch. Zo správy lekára bolo zrejmé, že bola vyšetrená po uzatvorení Zmluvy niekoľkokrát, čo možno spojiť so zhoršením psychického stavu žalobkyne. Pokiaľ však trpela závažnými problémami pred uzavretím Zmluvy, je otázne, do akej miery pochopila aj úkon darovania. Tvrdenie žalovaného o prepise nehnuteľností na matku žalovaného, je tiež zavádzajúce a účelové, pretože lustráciou v katastri nehnuteľností bolo zistené, že napr. k prevodu majetku, evidovaného na LV č. XXX a LV č. XXX, vôbec nedošlo. Tento postup mal zrejme len spôsobiť insolventnosť žalovaného a v prípade nároku žalobkyne na vrátenie daru, znemožniť finančnú náhradu, ktorá by vznikla v prípade zrušenia/vrátenia daru. Žalobkyňa nesúhlasila s výsluchom navrhovaných svedkov. Trvala na podanej žalobe, pretože v dôsledku prevodu vlastníckeho práva, vznikla žalobkyni ujma. Nie je možné domôcť sa spätného vrátenia nehnuteľností pôvodnému vlastníkovi. Požadovala náhradu škody vo výške 20.000,00 eur. K výške náhrady škody pripočítala aj neočakávané náklady spojené s ohodnotením predmetných nehnuteľností. Vyjadrením zo dňa 12.03.2018 žalobkyňa uviedla, že je ochotná znášať ohodnotenie nehnuteľností.

28. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, uznesením sp.zn. 12C/302/2015 - 187 zo dňa 28.09.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 17.10.2018. Zo záverov Znaleckého posudku č. 74/2018, vypracovaného znalcom Q.. N. S. L. vyplynulo, že predmetnom ohodnotenia bol rodinný dom súp.č. XXX v k. ú. C., na pozemku parcely reg.“C“ č. XX, vrátane spevnených plôch a vonkajších schodov. Všeobecná hodnota rodinného domu bola určená v sume 4.160,00 eur. Pre stanovenie všeobecnej hodnoty bola stanovená metóda polohovej diferenciácie. V prípade rodinného domu sa jednalo o rodinný dom, v súčasnej dobe nevyužívaný, na ktorom sa prejavujú dôsledky poškodenia strešnej krytiny v obývacej izbe (zatekanie stropu). Na rodinnom dome je potrebná rozsiahla oprava, pretože ak by sa neriešili závady, mali by devastačné následky. Rodinný dom bol postavený v roku 1925, je bez pripojenia na obecný rozvod vody, na kanalizačnú a plynovú prípojku a prípojku na rozvody NN.

29. Žalobkyňa sa vyjadrila k znaleckému posudku, spočiatku žiadala o doplnenie posudku aj o ohodnotenie nehnuteľností, nachádzajúcich sa na LV č. XXX A. XXX, následne však upustila od uvedeného doplnenia s tým, že súhlasila so zistenou hodnotou rodinného domu stanovenou znaleckým posudkom.

30. Žalovaný uviedol, že doteraz vykonaného dokazovanie považuje za postačujúce, ponechal však na úvahu súdu, či súd zrealizuje navrhované výsluchy svedkov.

31. Sudkyňa skonštatovala, že navrhované výsluchy svedkov súd nepovažuje v konaní za účelné, s poukazom na to, že osoby svedkov, sú osoby spríbuznené so žalovaným. Matka žalovaného nadobudla darom od žalovaného predmetný rodinný dom. Výpoveď svedkov by bola motivovaná dosiahnutím sledovaného cieľa žalovaným. V záujme toho by nepochybne podporovali tvrdenia žalovaného. Ich výpovede by sa javili ako nedôveryhodné. Výsluch susedy E., súd rovnako považuje za neúčelný, pretože pokiaľ by bolo pravdou, že vzťahy medzi ňou a žalobkyňou sú konfliktné, išlo by o negatívny postoj svedkyne voči žalobkyni, čo vylučuje objektívnosť a dôveryhodnosť takej výpovede.

32. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa darovala vyššie označené nehnuteľnosti svojmu vnukovi -žalovanému, Darovacou zmluvou uzavretou do Notárskej zápisnice sp. zn. N:261/2014, NZ:11930/2014, dňa 27.03.2014, po predchádzajúcom ubezpečení, že bude môcť dom bezodplatne a doživotne užívať a že sa vnuk o ňu postará. Dojednanie však nebolo zriadené vo forme vecného bremena. V dôsledku tohto postupu nebolo už zabezpečené doživotné bývanie a užívanie nehnuteľností žalobkyňou, za predpokladu, že by došlo k scudzeniu nehnuteľnosti na tretiu osobu. V danom prípade aj došlo k prevodu vlastníctva k rodinnému domu a parcely č. XX, na ktorej stál dom, a to darovaním na matku žalovaného, o čom svedčí LV č.XXXX, k.ú. C.. Napriek tvrdeniu žalovaného, že osoba žalobkyne bola vnímaná ako konfliktná osoba a psychicky chorá, neboli do uzavretia Zmluvy zaznamenané konflikty, práve naopak, vzťahy boli dobré, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj žalovaný a svedok N. Š.. To bol nepochybne aj dôvod uzavretia Zmluvy. Konflikty nastali až po krátkej dobe po uzavretí Zmluvy. O tom, že konflikty boli prítomné, svedčia aj záznamy polície. Ich počet nezodpovedal tvrdeniu svedka N. Š., ale ani tvrdeniu žalovaného, ktorý sám uviedol, že stará mama stále volala políciu a vždy to bolo to isté, zrejme z toho dôvodu konštatovali členovia výjazdovej hliadky, že sú to rodinné problémy a nech to vyrieši súd. Preto nerobili už ani záznamy. Napokon je potrebné uviesť, že ani podaná správa Okresným riaditeľstvom PZ B., Obvodné oddelenie Š., ohľadne počtu prípadných zásahov po uzavretí Zmluvy, nezodpovedala preukázanému stavu. Za týchto okolností súd nepovažoval za rozhodujúce preukazovanie počtu zásahov polície, pretože samotná skutočnosť potreby zasahovania polície svedčí o vážnom narušení vzťahov medzi stranami sporu. To, že žalobkyňa bola atakovaná žalovaným, aj jeho otcom, je zrejmé aj z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu svedkov N. Š. a v jednom prípade aj R. N.. Tvrdenie o konfliktnom správaní sa žalobkyne ako psychicky chorej osoby, nebolo preukázané, bolo to len tvrdenie žalovaného a jeho otca. Ani v súvislosti s podanou správou Neštátnej psychiatrickej ambulancie, nebolo možné vyvodiť účelovosť konania žalobkyne, práve naopak, bolo možné z toho vyvodiť, že psychický stav žalobkyne sa zhoršil, pretože od roku 2009 sa nepodrobovala žiadnemu vyšetreniu, stalo sa tak až od roku 2016. Sústavné zlé správanie voči žalobkyni vo forme jej vyhadzovania z domu a vulgárnych nadávok zo strany nielen žalovaného, ale aj jeho otca a dokonca aj príbuzných žalovaného, súd považuje za preukázané a rovnako aj zámer žalovaného zbaviť žalobkyňu možnosti užívania domu po uzavretí Zmluvy. Žalovaný sa pokúsil o vypratanie žalobkyne z domu aj prostredníctvom žiadosti adresovanej Obecnému zastupiteľstvu v C. v čase, keď už dom daroval svojej matke. Aj konkrétny zámer predať dom prostredníctvom inzertnej kancelárie, svedčil o jednoznačnom zámere zbaviť žalobkyňu možnosti bývania. Tvrdenie žalovaného, že mienil zabezpečiť žalobkyni iné vhodné bývanie, ostalo len v rovine jeho tvrdení, pretože nebolo preukázané, že by podnikal konkrétne kroky na zabezpečenie iného bývania, a to v čase, kedy už inzeroval predaj domu. To, že žalovaný nepreviedol na svoju matku aj ostatné nehnuteľnosti, nie je už podstatné, pretože žalobkyňa nemohla ostať bývať na pozemku. Žalobkyňa opustila dom nie z vlastnej vôle, ale pod ťarchou konania žalovaného. Jej stav si už vyžadoval starostlivosť rodiny, ktorú ale neposkytoval žalovaný, ale rodina dcéry žalobkyne. Naviac žalovaný všemožne sťažoval bývanie žalobkyne, napríklad aj tým, že odmontoval kúrenie z tej časti domu, ktorú užívala žalobkyňa. Iný spôsob vykurovania nezabezpečil. Konfliktné správanie žalobkyne nebolo preukázané.

33. Žalobkyňa sa už nedomáhala vrátenia daru k ostatným nehnuteľnostia, ktoré neboli darované matke žalovaného, pretože záujmom žalobkyne bolo doživotné bývanie a užívanie rodinného domu, ktorý nadobudla spolu so svojím manželom. Keďže žalobkyňa zmenila petit žaloby, súd je týmto petitom viazaný. Z toho dôvodu súd riešil splnenie zákonných podmienok na vrátenie daru, už len ako predbežnú otázku vo vzťahu k novému žalobnému petitu.

34. Podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“ v príslušnom gramatickom tvare ), darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. 35. Právny vzťah darovania zaniká na základe dvoch právnych skutočností, a to kvalifikovaného porušenia dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny a jednostranného prejavu vôle darcu voči obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru. Domáhanie sa vrátenia daru je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Z výzvy na vrátenie daru však musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil. Ak sa vrátenie daru týka nehnuteľnosti, musí byť tento úkon urobený písomne. Za výzvu možno teda považovať aj podanie žaloby o vrátenie daru. V takom prípade nastávajú právne účinky právneho úkonu na vrátenie daru od okamihu, kedy bola žaloba doručená obdarovanému. 36. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa voči nemu tak, že hrubým spôsobom porušuje dobré mravy. Pod hrubým porušením dobrých mravov má zákon na mysli porušenie dobrých mravov značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Judikatúra ustálila, že predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu, nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je teda také kvalifikované porušenie morálnych pravidiel, ktoré možno hodnotiť podľa objektívnych kritérií, nielen podľa subjektívneho názoru darcu. 37. Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

38. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také konanie obdarovaného voči darcovi, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Úvahy o aplikovateľnosti ustanovenia § 630 <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=31&p=1353605-1353606&f=2> sa odvíjajú vždy od posúdenia všetkých okolností prípadu individuálne. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným. Kvalifikované správanie sa obdarovaného je podmienkou vrátenia daru, ak nastalo po uzavretí darovacej zmluvy. Ak však obdarovaný darovanú vec prevedie pred doručením výzvy na vrátenie daru, nemožno účinnosť tohto prevodu z hľadiska oprávnenia obdarovaného spochybňovať, pretože v čase prevodu mu patrilo vlastnícke právo a tým aj právo s vecou nakladať. Obdarovaný tak z dôvodov, ktoré neodporujú zákonu, nemôže splniť svoju povinnosť fyzicky odovzdať darcovi predmet daru a túto povinnosť nemá ani nový vlastník veci. To však nemení nič na tom, že ak boli splnené podmienky podľa ust. § 630 OZ, vznikla žalovanému povinnosť dar vrátiť a ak to nie je možné, poskytnúť finančnú náhradu, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Právo darcu na vrátenie daru založené zákonom totiž nemožno urobiť závislým od toho, ako obdarovaný naloží s predmetom daru, nemožno ho vylúčiť len preto, že obdarovaný už darovanú vec nemá v držbe. Obdarovaný totiž získal bezplatne určitú majetkovú hodnotu. Uplatnenie uvedeného výkladu je nevyhnutné, aby v praxi nebolo možné pripustiť, že obdarovaný sa v prípade, že dar scudzí, môže správať k darcovi hrubo odporujúcim dobrým mravom, bez toho, aby mu hrozilo, že v dôsledku toho bude povinný dar vrátiť.

39. Podľa ust. § 451 ods, 1 , kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať. 40. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

41. Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

42. V danom prípade bolo preukázané hrubé porušovanie dobrých mravov zo strany žalovaného voči žalobkyni a tým aj splnenie zákonných podmienok podľa ust. § 630 OZ. Keďže nie je v súčasnosti v možnostiach žalovaného vrátiť dar, rodinný dom, je jeho povinnosťou poskytnúť finančnú náhradu spočívajúcu v hodnote nehnuteľnosti. K dohode o hodnote nedošlo, preto bolo nariadené pre účely rozhodovania o hodnote nehnuteľností znalecké dokazovanie. Súd priznal finančnú náhradu žalobkyni vo výške určenej znaleckým posudkom č. 74/2018, vypracovaným znalcom Q.. N. S. L., vo výške 4.160,00 eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré získal darovaním nehnuteľnosti. V tejto časti súd žalobe vyhovel a vo zvyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna strana nemá na náhradu trov právo. Žalobkyňa mala v konaní len čiastočný úspech vo vzťahu k uplatňovanej finančnej náhrade a k náhrade priznanej súdom, v rozsahu 23 % a žalovaný v rozsahu 77 %. Konečný úspech v konaní mal žalovaný v rozsahu 54 % (77-23), z toho dôvodu súd priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému. Pri rozhodovaní o miere úspechu súd zobral do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa si pred zmenou žalobného petitu mohla dôslednejšie zistiť hodnotu domu, ktorý bol preukázateľne vo veľmi zlom stave a v lokalite, kde nie je možné očakávať priaznivejšie hodnotenie rodinného domu postaveného v roku 1925, bez zriadených vodovodných a kanalizačných prípojok. O výške náhrady trov rozhodne súd, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

44. Podľa ust. § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

45. V tomto prípade vystupuje ako iná osoba - štát, ktorý účelne vynaložil náklady spojené s konaním, hradené preddavkovo z finančných prostriedkov štátu. Znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme oboch strán sporu, pretože iným spôsobom, vzhľadom na postoj strán sporu, nebolo možné objektívne zistiť hodnotu nehnuteľnosti, za ktorú mal žalovaný poskytnúť finančnú náhradu. Súd rozhodol o náhrade týchto nákladov podľa pomeru neúspechu strán sporu v konaní. Žalobkyňa bola neúspešná v rozsahu 77 % a žalovaný v rozsahu 23 %. V tomto rozsahu súd uložil povinnosť stranám sporu nahradiť trovy štátu.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava. Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).