Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1T/69/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dubovou v trestnej veci proti obžalovanému F. T. stíhanému pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5. decembra 2018 takto

rozhodol:

Obžalovaný :

F. T., A.. XX.XX.XXXX Q. F., S. W. Š.X. P., F. D. XXX/X, okr. Sabinov, prechodne bytom Prešov, Sabinovská č. 31, vodiča spoločnosti G. X..H..E.., D. X, Prešov

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 25.04.2018 asi o 10:00 hod., ako vodič cúval dodávkovým motorovým vozidlom zn. I. U. X. B. Č. F.-XXX B. v areáli Vranovskej nemocnice so sídlom ul. M.R. Štefánika vo Vranove nad Topľou k zadnej časti lekárne Dr. MAX a nespozoroval kráčajúceho chodca poškodeného U. O., A.. XX.XX.XXXX, S. W. J.. P..H.. Š.S. Č.. XXX/XXX, Vranov nad Topľou, čím porušil ustanovenie § 22 ods. 2,3 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, zadnou časťou motorového vozidla narazil do poškodeného, ktorý pri páde na asfaltový povrch utrpel zlomeninu I. záprstnej kosti vľavo, pomliaždenie a kožné odreniny ľavej ruky, pomliaždenie nosa, pomliaždenie pravej polovice hrudníka a pomliaždenie brucha s dobou liečenia v trvaní do 6 týždňov,

teda

inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona t ý m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 158 Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. k), písm.l) Trestného zákona s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výmere 200 (dvesto) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 39 ods. 1, 3 písm. f) Trestného zákona ukladá mu trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov na 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného U. O., A.. XX.XX.XXXX, S. W. J.. P..H..Š. XXX/ XXX, Q. A. S. s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Na pojednávaní vykonanom dňa 2.10.2018 obžalovaný po poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku.

Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného o nepopieraní skutku uvedeného v obžalobe prijal a súčasne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhradou škody.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že je ženatý, má dve deti, ktoré študujú na vysokej škole a pracuje ako vodič. V deň skutku vyberal špeciálny zdravotný materiál pre nemocnicu a pri cúvaní mal zapnuté výstražné svetlá a aj zvukový signál. Skontroloval si aj spätné zrkadlá, ale poškodeného nevidel. Až následne v spätných zrkadlách videl, ako mu jedna pani naznačuje, aby zastavil. Keď zastavil, vystúpil z vozidla, a keď prešiel k zadnej časti vozidla, videl ako poškodenému kvapká krv z nosa, pričom poškodený bol na svojich nohách a spýtal sa ho, či ho nevidel. Poškodeného na vozíku odviezol na chirurgickú ambulanciu. Podrobil sa dychovej skúške, ktorá bola negatívna. Poprosil policajta o kontakt na poškodeného, pričom policajt - pán M. mu poskytol kontakt na syna poškodeného, ktorému volal asi štyrikrát, aby sa informoval na zdravotný stav poškodeného. Obžalovaný ďalej uviedol, že pracoval aj ako vodič kamiónu na prelome roku 2010-2011, avšak kvôli finančnému ohodnoteniu v roku 2011 nastúpil do firmy G., kde jazdí denne 300-400 km, a aj jeho priestupky sa tak týkajú napr. telefonovania za volantom, a to v prípade, keď mu telefonujú z nemocnice ohľadne zásielky, kedy dostanú tovar. Taktiež uviedol, že ak by jazdil len povolenou rýchlosťou, tak by všetko nestihol, preto je vyšší predpoklad, že dostane pokutu. K zadržaniu vodičského preukazu, uviedol, že mal zadržaný vodičský preukaz v roku 2014-2015, kedy bol zákon, že za tri priestupky za rýchlosť mu bol zadržaný vodičský preukaz a následne absolvoval autoškolu. Obžalovaný taktiež uviedol, že strata vodičského oprávnenia preňho znamená stratu zamestnania, nakoľko distribučné firmy potrebujú flexibilných ľudí a strata zamestnania by sa dotkla aj jeho rodiny, nakoľko má dve deti a finančná stránka sa dotýka aj ich.

V konaní bolo vykonané mediačným a probačným úradníkom zmierovacie konanie a vo veci bola podaná správa, z ktorej vyplýva, že došlo k uzavretiu zmieru medzi obžalovaným a poškodeným. Z predloženej mediácie vyplýva, že obžalovaným bola uhradená škoda poškodenému vo výške 2.289,60 eur a zároveň bola uhradená suma 250.- Eur na ochranu a podporu obetí trestných činov.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný jedenkrát súdne trestaný, a to za prečin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pričom na obžalovaného sa už hľadí, akoby nebol odsúdený.

Z odpovede na lustráciu v registri priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol 24 krát priestupkovo postihnutý na úseku cestnej premávky, a to za obdobie od roku 2014.

Z evidenčnej karty vodiča obžalovaného súd zistil, že obžalovaný má vodičské oprávnenie od roku 1988. Od roku 2005 doposiaľ má v evidenčnej karte vodiča zaznamenaných 51 priestupkov, za ktoré mu boli uložené blokové pokuty, pričom jeden priestupok bol spáchaný aj po skutku v tejto trestnej veci. Na tento priestupok však súd pri hodnotení osoby obžalovaného neprihliadal. Z evidenčnej karty zároveň vyplýva, že prevažná časť priestupkov sa týkala prekročení povolenej rýchlosti, ale obžalovaný sa dopustil priestupkov ako vodič aj tým, že počas vedenia motorového vozidla používal telefónny prístroj alebo porušil povinnosť v súvislosti s bezpečnostnými pásmi. V roku 2008 má obžalovaný zaznamenanú aj dopravnú nehodu v súvislosti s jazdou cez križovatku a bola mu uložená pokuta vo výške 116,- eur. Rozhodnutím ORPZ v Prešove zo dňa 21.5.2014 bol obžalovanému zadržaný vodičský preukaz pre porušenie povinnosti použitia bezpečnostného pásu. Podľa evidenčnej karty obžalovaný v roku 2015 absolvoval preskúšanie odbornej spôsobilosti z dôvodu troch závažných porušení pravidiel cestnej premávky.

Obec Šarišské Michaľany vo svojej správe uviedla, že proti obžalovanému nebolo vedené priestupkové konanie a o jeho rodinných a majetkových pomeroch, obec nemá vedomosť.

Z pracovného posudku obžalovaného vyplýva, že zamestnávateľ, spoločnosť G. X..H..E.., hodnotí obžalovaného ako vzorného pracovníka, ktorý pracuje vo firme od roku 2012 na pracovnom zaradení vodič- distribútor liekov. Nemá problém pracovať nad rámec svojich povinností a nebolo voči nemu vedené žiadne disciplinárne konanie. S jeho prácou sú plne spokojní a je príkladom pre mladších vodičov.

Z evidencie z registra obyvateľov vyplýva, že obžalovaný je ženatý a má dve deti.

Prokurátor v záverečnej reči uviedol, že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil v plnom rozsahu. Kritického dňa v areály Vranovskej nemocnice cúval s dodávkovým vozidlom, pričom nespozoroval za vozidlom kráčajúceho chodca poškodeného U. O., ktorého zachytil, čím v príčinnej súvislosti s týmto konaním boli poškodenému spôsobené zranenia tak, ako boli preukázané, či už lekárskymi správami alebo znaleckým posudkom. Je zrejmé, že obžalovaný porušil ustanovenia zákona č. 8/2009 o cestnej premávke. Navrhol uznať obžalovaného vinného v zmysle obžaloby a zároveň poukázal na 51 záznamov v evidenčnej karte vodiča za rôzne porušenia dopravných predpisov. Podľa prokurátora, osobu obžalovaného nemožno hodnotiť ako zodpovedného vodiča, ktorý dodržiava primerané ustanovenia zákona o cestnej premávke a permanentne tieto porušuje, preto navrhol, aby mu bol uložený primeraný podmienečný trest odňatia slobody s odkladom na primeranú skúšobnú dobu a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu najmenej 18 mesiacov.

Obhajca v záverečnej reči uviedol, že vzhľadom na závery dokazovania v tomto trestnom konaní má za preukázané, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal, spáchanie tohto skutku oľutoval a nahradil škodu. V dôsledku tejto skutočnosti došlo k uzatvoreniu zmieru s poškodeným a bola ukončená mediácia pred OS Vranov nad Topľou. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného z jednotlivých charakteristík vyplýva, že ide o zodpovedného, čestného občana a pokiaľ prokuratúra poukazuje na priestupky a záznamy zachytené v karte vodiča, tieto sa v prevažnej miere týkali porušenia predpisov o prekročení rýchlosti, pričom skutok, pre ktorý je podaná obžaloba nijako s rýchlosťou jazdy nesúvisí. Za každý z priestupkov obžalovaný zaplatil určitú sankciu, a preto s poukazom na zásadu ne bis in idem, by toto trestné konanie nemalo slúžiť ako isté zúčtovanie za jeho doterajší život, ale malo by zohľadniť osobu páchateľa tak, ako to vyplýva z vykonaného dokazovania. Vzhľadom na skutočnosť, že boli naplnené podmienky zmieru, navrhol, aby súd zmier schválil a trestné konanie zastavil.

V záverečnej reči obžalovaný poukázal na to, že vzhľadom na to, že jazdí denne 300 - 400 km, je tak väčšia pravdepodobnosť, že sa môže dopustiť priestupku, a to aj vzhľadom na to, že keď má stihnúť všetky vykládky v zdravotníckych zariadeniach a lekárňach, tak musí aj prekročiť rýchlosť. Obžalovaný v záverečnej reči sľúbil, že sa bude snažiť dodržiavať pravidlá cestnej premávky. Taktiež poukázal na to, že ho vodičák živí, ako aj na to, že je prezidentom futbalového oddielu OŠFK Šarišské Michaľany a musí voziť detí na zápasy a vybavovať chod klubu. Bez vodičského oprávnenia je v tomto smere nefunkčný. Zároveň uviedol, že jeho strýko je po amputácii nohy, tak keď je to nevyhnutné, chodí s ním k lekárovi a vozí ho.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa zákona.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Trestného zákona. To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná, teda materiálny korektív.

Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona je záverom právnym, ktorý záver sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako ako záver o objektívnych a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné pre právny záver o tom, či tu je materiálny korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve , ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce znaky trestného činu.

Vzhľadom na to, že obžalovaný vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku a súd jeho vyhlásenie prijal, uznal ho vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. V tejto súvislosti súd prihliadal na vyššie popísaný materiálny korektív - závažnosť trestného konania v súlade s ustanovením § 10 ods. 2 Trestného zákona, pričom dospel k záveru o potrebe použitia trestnoprávnej regulácie v tomto prípade, a to práve pre niekoľkonásobné priestupkové postihnutia obžalovaného na úseku cestnej premávky.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr.zák. U obžalovaného súd vyhodnotil ako poľahčujúcu okolnosť, že uhradil poškodenému škodu vo výške 2289,60 eur ( § 36 písm. k) Trestného zákona ) a priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval ( § 36 písm. l) Trestného zákona ). Priťažujúcu okolnosť u obžalovaného súd nezistil.

Takto súd ukladal trest pre prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona a znižoval hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, čo pri trestnej sadzbe prečinu, zo spáchania ktorého bol uznaný za vinného, 0 - 1 rok a postupom podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona jedna tretina predstavuje 4 mesiace, takto súd ukladal trest v rámci trestnej sadzby 0 až 8 mesiacov.

V ďalšom bral súd do úvahy, že za trestný čin, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, v zmysle § 34 ods. 6 Trestného zákona nebol súd povinný ukladať trest odňatia slobody a na strane druhej sa jedná o trestný čin, za ktorý je možné uložiť peňažný trest, keďže sa jedná o prečin, a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio ( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu - napr. odstrašenie potenciálnych páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

Trestné právo musí mať v právnom štáte len sekundárny, či subsidiárny, charakter, nakoľko trestné právo je závislé na iných odvetviach v tom zmysle, že trestné právo chráni spoločenské hodnoty a vzťahy, ktoré sú upravené inými právnymi odvetviami, trestné právo je preto najkrajnejší ( podporný, subsidiárny ) prostriedok slúžiaci k ochrane právneho poriadku, ktorý je možné použiť len vtedy, keď prostriedky ostatných právnych odvetví nepostačujú a z toho potom vyplýva, že legalitu trestnoprávnych zásahov môže odôvodniť výlučne nutnosť ochrany základných právnych hodnôt pred závažnými činmi, ktoré už svojou závažnosťou prekračujú hranice ochrany inými právnymi odvetviami.

Trestné právo by v žiadnom prípade nemalo nadmieru zasahovať do života spoločnosti a jednotlivcov, pričom by nemalo nahrádzať iné právne odvetvia, ktoré sú zákonodarcom primárne určené na ochranu spoločenských záujmov a hodnôt.

Princíp ultima ratio, teda zásada subsidiarity trestnoprávnej represie, pôsobí v trestnom práve v celej jeho šírke a využíva sa teda aj pri ukladaní trestov. Tento princíp odmieta aj predstavu o všemocnosti trestnej represie, o tom, že všetky neduhy spoločnosti sa vyriešia ich zaradením do trestného práva a že najlepšia prevencia je represia prostredníctvom trestného práva. Tvrdosť trestu, sama o sebe, nezníži kriminalitu a ani ju neodhalí, tzv. preceňovanie trestnej represie.

V konaní bolo vykonané aj mediačným a probačným úradníkom zmierovacie konanie, pričom z predloženej správy vyplýva, že k uzavretiu zmieru medzi obžalovaným a poškodeným došlo, avšak vzhľadom na osobu obvineného, súd nepovažoval takýto spôsob rozhodnutia za dostatočný. V tejto súvislosti sa žiada poukázať na viaceré priestupky obžalovaného na úseku cestnej premávky, ktoré charakterizujú osobu obžalovaného ako vodiča, ktorý opakovane porušuje predpisy o cestnej premávke. Nemožno súhlasiť s názorom obhajcu obžalovaného, že prihliadnutím na tieto priestupky je obžalovaný postihnutý za ich spáchanie opakovane, nakoľko zhodnotením aj priestupkových postihnutí obžalovaného na úseku cestnej premávky, súd len hodnotí osobu obžalovaného v rámci úvah o uložení druhu trestu a jeho výmery. Aj keď je obžalovaný ako pracovník hodnotený kladne a jeho predchádzajúce odsúdenie je zahladené, vzhľadom aj na priestupkové postihnutia obžalovaného nebolo podľa názoru súdu rozhodnutie o schválení zmieru v tomto prípade dostatočné. Z tohto dôvodu súd po predložení správy od mediačného a probačného úradníka, pokračoval vo vykonávaní dokazovania a rozhodol o uznaní obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Obžalovaný je zamestnaný, a preto sa súd v rámci úvah o uložení druhu trestu vzhľadom aj na princíp ultima ratio zaoberal aj otázkou uloženia alternatívneho druhu trestu. Vzhľadom na to, že aj v trestnom rozkaze bol uložený peňažný trest, súd zotrval na tomto názore, a síce, že peňažný trest je v danom prípade vhodným druhom trestu vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy obžalovaného, ako aj s prihliadnutím na naplnenie jeho generálnej aj individuálnej prevencie. Po vykonanom dokazovaní súd však dospel k záveru, že vzhľadom na osobné a majetkové pomery obžalovaného, postačuje aj peňažný trest vo výške 200,- eur, nakoľko aj keď je obžalovaný zamestnaný s vymeriavacím základom podľa výpisu zo Sociálne poisťovne okolo 1200,- eur mesačne, má však dve deti, ktoré študujú na vysokej škole, a teda je potrebné prihliadať v rámci hodnotenia majetkových pomerov obžalovaného aj na túto skutočnosť. Zároveň súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že obžalovaný uhradil poškodenému škodu, preto súd prihliadol aj na túto skutočnosť, a oproti trestu uloženému v trestnom rozkaze, uložil peňažný trest v nižšej výmere. Ako náhradný trest pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, nakoľko takto uložený náhradný trest zodpovedá podľa názoru súdu požiadavkám pre uloženie náhradného trestu za peňažný trest.

Pri ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanom čine. v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a základných zásad pre ukladanie trestov.

Účelom trestu zákazu činnosti je zabrániť páchateľovi vo vykonávaní činnosti, pri ktorej sa dopustil trestného činu a tým mu zabrániť, aby taký čin v budúcnosti opätovne spáchal. Nie je nevyhnutnou podmienkou, aby súd zakázal výkon takej činnosti, v súvislosti s výkonom ktorej sa páchateľ dopustil trestnej činnosti, osobitne pokiaľ konkrétne okolnosti prípadu a najmä funkcia generálnej prevencie trestu uloženie zákazu činnosti budú vyžadovať. V danej veci však takéto okolnosti, ktoré by odôvodňovali neukladanie trestu zákazu činnosti, súd nezistil. Naopak súd považoval uloženie takéhoto druhu trestu za nevyhnutné, a to vzhľadom na opätovné porušovanie predpisov o cestnej premávke - prekročenie rýchlosti, používanie telefónneho prístroja počas vedenia vozidla, ale aj dopravnú nehodu v súvislosti s jazdou cez križovatku, a takto súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov.

Po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti súd napokon dospel k záveru, že sú u obžalovaného naplnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu zákazu činnosti podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. V tomto smere súd bral do úvahy tú skutočnosť, že obžalovaný je zamestnaný ako vodič motorových vozidiel, a v prípade uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, bude mu znemožnené vykonávať toto povolanie. Ako dôvody pre naplnenie mimoriadnych okolností na zníženie trestu zákazu činnosti, súd odkazuje na ustanovenie § 34 ods. 3 Trestného zákona, v zmysle ktorého, má trest postihovať len páchateľa. V tomto smere potom je zrejmé, že trest zákazu činnosti vo výmere presahujúcej 1 rok v značnom rozsahu zasiahne nielen obžalovaného, ale dotkne sa aj rodinných pomerov rodinných príslušníkov obžalovaného. Súd prihliadol aj na tvrdenie obžalovaného, že jeho deti študujú na vysokej škole, a preto strata zamestnania obžalovaného ako vodiča by sa dotkla aj zabezpečovania nákladov v súvislosti s vysokoškolským štúdiom jeho detí. Takéto postihnutie obžalovaného, ale aj jeho rodiny by bolo vzhľadom na okolnosti predmetného prípadu, podľa názoru súdu neprimerane prísne. Z uvedených dôvodov má súd potom za to, že aj keď vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý sa ako vodič síce dopustil viacerých priestupkov, prevažujú u obžalovaného vo vzťahu k uloženiu trestu zákazu činnosti také okolnosti, ktoré je potrebné hodnotiť ako okolnosti odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu zákazu činnosti, a to na výmeru 6 mesiacov. Takto uložený trest postačuje vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, aj v súvislosti s uhradenou škodou obžalovaným, na ochranu spoločnosti a predstavuje podľa názoru súdu dostatočný trest v rámci generálnej aj individuálnej prevencie.

Súd má za to, že do skončenia vyšetrovania nebol riadne uplatnený nárok na náhradu škody, pričom na hlavnom pojednávaní si splnomocnenec poškodeného nárok na náhradu škody uplatňoval, preto súd aj keď obžalovaný uhradil poškodenému škodu vo výške 2.289,60 eur, odkázal poškodeného s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.