Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/78/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F. K., nar. XX.XX.XXXX a Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov: matky T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. K. XXX, právne zastúpenej JUDr. Evou Koleničovou, advokátkou so sídlom Paulínska 20, Trnava a otca Ing. Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. K. XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom Štúrova 42, Šaľa, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 21. augusta 2018, sp.zn. 22P/122/2018-47, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie tohto znenia:

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Z. sumou 80,- eur mesačne a maloletého F. sumou 60,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky do právoplatného konania .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného ani odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti otcovi maloletých platiť výživné na maloletého F. vo výške 90,- eur mesačne a maloletého Z. vo výške 120,- eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, § 330 ods. 1, ods. 2, § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len , ďalej ustanovením § 360 ods. 1 a § 366 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ako aj ustanovením § 62 ods. 1 a 2 a § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie dôvodil, že maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, ktorí sú v rozvodovom konaní a zároveň prebieha konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, pričom v oboch konaniach je vytýčený termín pojednávania na deň 18.09.2018. Uznesením č.k. 22P/77/2018-80 zo dňa 05.06.2018 ponechal súd deti v starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletými deťmi, vo zvyšnej časti návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia (t.j. v časti povinnosti otca prispievať na výživu maloletých detí) zamietol z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že matke mal. detí bola otcom mal. detí poskytnutá finančná hotovosť vo výške 2.000,- eur a preto mal súd za to, že výživné je v nevyhnutej miere otcom mal. detí poskytnuté.

3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že matka neosvedčila dôvodnosť jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď v danom prípade nebolo osvedčené, že život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa, respektíve akýkoľvek iný záujem maloletého dieťaťa je v súčasnosti bezprostredne ohrozený. Nepochybne je v záujme mal. detí, aby na ich výživu prispieval aj otec, čo je jeho zákonná povinnosť. Z návrhu však nevyplýva a matka neosvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Zo spisu vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 22P/77/2018 súd zistil, že matka mal. detí opustila spoločnú domácnosť s otcom mal. detí v apríli 2018 a odišla bývať k svojej matke, pričom si z domácnosti zobrala sumu 2.000,- eur, aby vykryla náklady na mal. deti, čo jednoznačne vyplýva z vyjadrenia oboch rodičov na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Galanta zo dňa 01.06.2018, kde sa rodičia dohodli tak, že matka nežiada od otca výživné na starostlivosť o mal. deti až do času rozvodu. Napriek uvedenému matka podala necelý mesiac po tomto vyjadrení opätovne návrh na vydanie neodkladného opatrenia na určenie výživného. Neodkladným opatrením môže súd zaviazať povinného rodiča iba na platenie výživného v nevyhnutnej výške. V danom prípade matka neosvedčila v čase rozhodovania súdu skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zaviazal otca na platenie nevyhnutného výživného. Vychádzal pritom z dohody rodičov, z ktorej vyplýva, že predmetnú sumu si zobrala matka na pokrytie nákladov na deti s tým, že matka ani nie mesiac po tomto vyjadrení už tvrdí niečo iné, a to, že sumu 2.000,- eur, ktorú si pri odchode ponechala, použila na uhradenie záväzkov v BSM, no túto skutočnosť súdu žiadnym spôsobom neosvedčila a nepreukázala, aké záväzky v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov zaplatila, a aké výdavky na mal. deti hradila z tejto sumy. Ak by aj súd bral do úvahy výživné požadované matkou vo svojom návrhu, t.j. 90,- eur mesačne na mal. F. a 120,- eur mesačne na mal. Z. od 19.04.2018 do 21.08.2018, teda od odchodu matky mal. detí zo spoločnej domácnosti s otcom mal. detí do vydania rozhodnutia, matke by malo v čase rozhodnutia súdu zo sumy 2.000,- eur zostať viac ako polovica finančných prostriedkov, ktorú môže použiť na úhradu potrieb maloletých detí. Okrem toho matka podala na súd návrh na úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu ako aj návrh na rozvod manželstva s tým, že v oboch konaniach je vytýčený termín pojednávania na deň 18.09.2018. Z uvedeného mal súd za to, že nebolo osvedčené, že by výživa maloletých detí bola ohrozená alebo nedostatočná, a že by v čase rozhodovania súdu bolo potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, preto návrh zamietol a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých, ktorá namietala jednak nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý napriek tomu, že ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vyzval otca, aby sa k návrhu matky vyjadril, zároveň matka nebola s vyjadreniami otca ani kolízneho opatrovníka oboznámená, nemohla sa k nim vyjadriť a uplatniť tak práva, ktoré jej nespochybniteľne patria. O návrhu matky súd nesprávne rozhodol, pokiaľ tento návrh zamietol. Je totiž preukázané, že rodičia maloletých nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a súdu je z jeho činnosti známe, že otec maloletých na výživu detí neprispieva. Matka mala svojho času k dispozícii finančnú hotovosť vo výške 2.000,- eur, ktorú ale ku dňu podania návrhu už k dispozícii nemala, keď z uvedených prostriedkov vrátila spoločný dlh manželov matke navrhovateľky a spotrebovala na náklady na stravu a bývanie. Pokiaľ otec argumentoval tým, že jeho vyživovacia povinnosť je splnená tým, že si matka zobrala z domácnosti pri odsťahovaní sumu 2.000 eur, odvolateľka uvádza, že možnosť zaplatiť výživné, ktoré sa stane zročným až v budúcnosti, je upravená v § 64 Zákona o rodine ale len v prípade, ak o tom rozhodne súd. Nepravdivé je tvrdenie otca, že si matka odniesla zo spoločného domu všetky veci, oblečenie a hračky, naopak, otec jej bránil zobrať deťom ich obľúbené hračky i oblečenie, čo matka preukáže v konaní vo veci samej. Ďalej vytýkala súdu prvej inštancie, že odôvodnil svoje rozhodnutie prekvapivo, keď na jednej strane uvádza, že neodkladné opatrenie je namieste nariadiť ak je to v záujme maloletých detí a zároveň sa nesprávne vysporiadal so skutočnosťou, že otec neprispieva matke pravidelne mesačne žiadnou sumou, hoci je nie dobrovoľne nezamestnaná a s dvoma malými deťmi a to bez finančných prostriedkov zo strany otca. Ak súd argumentoval nariadeným pojednávaním vo veci samej na deň 19.09.2018, z vyjadrení otca i matky je tu vysoký predpoklad, že na uvedenom pojednávaní nebude vyhlásené rozhodnutie vo veci samej a teda ani finančná situácia matky sa tak nevyrieši. Matka k podanému odvolaniu doložila listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, že maloletý Z. je žiakom prvej triedy Základnej školy v M. K. a maloletý F. navštevuje Materskú školu v M. K., kde mesačný príspevok na školné predstavuje 20 eur, stravná jednotka na deň 1,19 eur a jednorazový príspevok do rodičovského združenia na školský rok 30 eur. Cena školských obedov u maloletého Z. predstavuje 1,01 eur. Žiadala, aby odvolací súd jej návrhu vyhovel, zaviazal otca prispievať na výživu maloletého F. sumou 90 eur mesačne a maloletého Z. sumou 120 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s tým, že neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia. V priebehu odvolacieho konania matka oznámila súdu, že žiadala otca, aby jej prispel na náklady spojené s nástupom detí do škôlky a do školy a so zariadením detskej izby, avšak márne, zároveň doložila listinné dôkazy preukazujúce aktuálne náklady, ktoré vynaložila na maloleté deti spojené s nástupom do školy a do škôlky a doložila tiež listinné dôkazy preukazujúce výšku mesačných nákladov súvisiacich s bývaním.

5. K podanému odvolaniu zaslal písomné vyjadrenie otec maloletých, ktorý napadnuté uznesenie považoval za vecne správne a navrhol ho potvrdiť. Poukázal na dohodu, uzavretú medzi rodičmi maloletých, podľa ktorej si matka ponechá sumu 2.000,- eur na výživu maloletých až do rozvodu manželstva a od otca tak nebude výživné požadovať. Táto dohoda však zároveň nezbavuje matku povinnosti prispievať na výživu maloletých detí, keďže aj ona má rovnakú vyživovaciu povinnosť ako otec. Matka žiada o určenie výživného neodkladným opatrením, pričom sama je dobrovoľne nezamestnaná, osobnú starostlivosť o deti už nevykonáva, nakoľko maloletý Z. chodí do školy a maloletý F. do škôlky a matka má teda dostatočný priestor na to, aby sa zamestnala. Matka otcovi doposiaľ nepredložila žiadny zoznam výdavkov, ani ho inak neinformovala o výdavkoch detí a dôvodoch, pre ktoré jej suma 2.000,- eur nepostačuje, pričom otec by mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť aj iným spôsobom, najmä vecnými plneniami, úhradou stravného do školy a pod. Matka systematicky otca vylučuje zo života maloletých a využíva na to všetky praktiky, najmä neodkladné opatrenia, trestné oznámenia (ktoré boli všetky odmietnuté), fyzické útoky na otca pred deťmi a pod. Podľa názoru otca tu neexistuje potreba dočasnej úpravy pomerov, keď bez nariadenia neodkladného opatrenia nebude ohrozená výživa maloletých. Nie je pravdou, že by deti zostali bez finančných prostriedkov, jednak keďže matka má k dispozícii sumu 2.000,- eur a okrem toho otec vždy bol ochotný plniť si vyživovaciu povinnosť vecnými plneniami aj matku vyzval, aby mu oznámila, aké platby treba deťom uhrádzať. Opakované výzvy otca, aby mu predkladala výdavky detí, aby ich mohol uhradiť, boli márne, buď mu číslo účtu neoznámila alebo mu oznámila nesprávne číslo účtu, čo otec preukazuje komunikáciou s matkou e-mailom a sms správami. Pokiaľ ide o matkou predkladané žiadosti o zamestnanie, tieto sú datované až po 22.08.2018, teda po pojednávaní vo veci samej sp.zn. 22P/122/2018, v ktorom konaní otec namietal jej dobrovoľnú nezamestnanosť a zároveň uvedené žiadosti nepreukazujú, že by reálne na ponuky matka reagovala. Výdavky na maloletých, ktoré matka priložila k odvolaniu, nesvedčia o takých potrebách, ktoré by nebolo možné uhradiť z dostupných zdrojov (2.000 eur), resp. rozdeliť sa s otcom o ich úhradu tak, aby každý z nich hradil polovicu, ako matke opakovane navrhoval.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 a § 7 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

10. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

11. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine je zrejmé, že každý rodič je zo zákona povinný plniť si jeho vyživovaciu povinnosť rodičov k svojim deťom, pokiaľ tieto nie sú schopné samé sa živiť. Výška, v akej si majú obaja rodičia túto svoju vyživovaciu povinnosť plniť závisí od odôvodnených potrieb dieťaťa a súčasne od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, a riadi sa aj ostatnými kritériami ustanovenými v § 62 Zákona o rodine. Vždy však je nutné vychádzať z individuálnych okolností každého prípadu, ktoré súd zistí náležitým dokazovaním pomerov na strane výživou oprávnených osôb ako aj pomerov osôb výživou povinných. Od určenia výživného v rozhodnutí vo veci samej je ale treba odlišovať rozhodnutie súdu o výživnom formou neodkladného opatrenia v zmysle § 366 CMP, ktoré rozhodnutie musí byť vydané v skrátenom konaní, bez podrobného zisťovania pomerov účastníkov konania.

12. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zamietol návrh matky na určenie výživného na deti formou nariadenia neodkladného opatrenia.

13. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom stranami označených (resp. v nesporových konaniach aj súdom obstaraných) dôkazov v krátkych lehotách zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi a tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do právnych vzťahov medzi účastníkmi. V konaní o určenie výživného na maloleté dieťa môže súd uložiť otcovi, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Toto opatrenie môže nariadiť súd vtedy, ak má osvedčené, že otec si voči maloletému dieťaťu neplní vyživovaciu povinnosť, pričom sa vyžaduje aj osvedčenie schopností a možností povinného platiť výživné. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne limitom schopností a možností povinného. Výživné v nevyhnutnej miere priznané výrokom neodkladného opatrenia, je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie sumy výživného.

14. V predmetnej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že matka v apríli 2018 s oboma deťmi opustila spoločnú domácnosť, ktorú viedli s otcom maloletých a podala na súde návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým na čas po rozvode ako aj na čas do rozvodu. Žiadne z konaní nie je právoplatne skončené. Obe maloleté deti boli neodkladným opatrením ponechané v starostlivosti matky. Výživné na deti nebolo určené.

15. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že otec neplatí od apríla 2018 na deti žiadne pravidelné výživné, keď túto skutočnosť zhodne obaja rodičia potvrdili. Otec je však presvedčený, že svoju vyživovaciu povinnosť za obdobie od apríla 2018 do rozhodnutia súdu o rozvode manželstva si v zmysle rodičovskej dohody splnil tým, že matka maloletých vzala pri odchode z domácnosti na tento účel sumu 2.000,- eur. Odvolací súd sa oboznámil s predmetnou dohodou rodičov a zistil, že ako vyplýva z úradného záznamu, spísaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta dňa 01.06.2018, rodičia maloletých sa dohodli na výživnom tak, že matka pri odchode z domácnosti zobrala so sebou 2000,- eur, aby vykryla náklady na maloleté deti a matka nežiada od otca výživné na starostlivosť o maloleté deti až do času rozvodu. Uvedená dohoda bola dôvodom, pre ktorý súd nevyhovel ani prvému návrhu matky na určenie výživného formou neodkladného opatrenia, ani jej ďalšiemu návrhu, ktorý je predmetom tohto konania. Odvolací súd sa s názorom prvoinštančného súdu nestotožnil.

16. V danom prípade rodičia uzavreli dohodu formou, ktorá nie je pre jej účastníkov záväzná, a ktorá sa najmä s odstupom času, javí ako rozporná so záujmami maloletých detí. Dohoda bola uzavretá bez toho, aby bolo možné v čase jej uzavretia určiť, ako dlho potrvá súdne konanie, v ktorom sa rozhodne vo veci rozvodu, teda počas akého dlhého obdobia si matka musí vystačiť so sumou 2.000,- eur pri výžive maloletých. V záujme maloletých by bola dohoda vtedy, ak by k ukončeniu rozvodového konania bolo došlo zanedlho po jej uzavretí. Ako však odvolací súd z úradnej moci zistil, rozvodové konanie, vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 12P/74/2018 bolo prerušené do rozhodnutia súdu vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, vedeného pod sp. zn. 12P/76/2018, v ktorom v súčasnosti prebieha znalecké dokazovanie. Je teda zrejmé, že v dohľadnej dobe iba sotva možno očakávať rozhodnutie vo veci rozvodu a úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, a teda obdobie, počas ktorého otec v zmysle dohody nemusí prispievať na výživu maloletých sa predlžuje a jeho koniec stále nie je známy. Dohody rodičov v zmysle Zákona o rodine, týkajúce sa ich maloletých detí sa zásadne líšia od iných dohôd, uzavretých podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Zákon o rodine totiž ustanovuje, že dohoda o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom musí byť schválená súdom. V danom prípade rodičia uzavreli dohodu o výživnom na maloleté deti, ktorá nebola súdom schválená. Preto, bez ohľadu na skutočnosť, že bola spísaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo za asistencie sociálnych pracovníkov, nemá pre jej účastníkov zaväzujúce účinky. Pokiaľ sa matka rozhodla takúto dohodu rodičov neakceptovať, nemožno ju k tomu prinútiť, pretože nie je podľa zákona povinná dohodu dodržiavať. V danom prípade súd mohol teda jedine prihliadnuť na obsah dohody, ako na dôkaz potvrdzujúci skutočnosť, že matka si vzala pri odchode z domácnosti sumu 2.000,- eur na výživu detí a tento dôkaz vyhodnotiť spolu s ostatnými, ktoré boli v tomto skrátenom konaní vykonané. Keďže ide o sumu zo spoločného majetku manželov, polovicou z nej prispela na výživu detí matka a polovicou otec.

17. Odvolací súd tak mal z predložených listín osvedčené, že rodičia maloletých spolu nežijú, deti sú v osobnej starostlivosti matky a otec od apríla 2014 na ich výživu prispel sumou 1.000,- eur, inak žiadnymi pravidelnými sumami výživného neprispieva, a rovnako ani vecnými plneniami ( hoci by mal záujem, nedošlo medzi rodičmi k dohode o podmienkach prípadného vecného plnenia zo strany otca). Maloletý Z. je žiakom 1. triedy základnej školy, maloletý F. je žiakom materskej školy, matka preukázala stravné a školné na deti, avšak konkrétna výška mesačných nákladov na výživu maloletých detí súdu zatiaľ nie je známa. Keďže matka žiadne osobitne zvýšené náklady na ich výživu zatiaľ netvrdila, treba vychádzať z bežných nákladov, primeraných veku maloletých, kam patria predovšetkým strava, ošatenie, obuv, drogéria, výdavky súvisiace so školou a škôlkou, výdavky na voľnočasové aktivity. Príjmy žiadneho z rodičov rovnako nie sú v konaní doložené a vzhľadom na charakter inštitútu neodkladného opatrenia a skrátené lehoty, v ktorých musí súd rozhodovať, nie je možné v tomto smere vykonávať bližšie dokazovanie.

18. Matka navrhla výživné 120,- eur a 90,- eur, ktoré ako vyplýva z vyjadrenia otca, navrhla aj v konaní vo veci samej, avšak odvolací súd, ktorý zatiaľ nemá zistené reálne schopnosti a možnosti rodičov a ich majetkové pomery. Zo skráteného dokazovania za primerané ustálil v tomto prípade výživné na staršieho Z. v sume 80,- eur a na mladšieho F. v sume 60,- eur, berúc do úvahy, že matka je tiež povinná na výživu maloletých prispievať a to aspoň minimálnym výživným podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine a zároveň časť ich potrieb je vykrývaná prídavkami na deti. Kritériom pre určenie výšky výživného je, že má postačovať aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov maloletých, keďže neodkladným opatrením sa určuje výživné iba v nevyhnutnej miere. Toto totiž nie je výživným určeným súdom podľa § 62 a nasl. Zákona o rodine, ktoré môže súd ustáliť až po úplnom a riadne vykonanom dokazovaní, v ktorom zistí možnosti a schopnosti oboch rodičov ako aj výšku odôvodnených potrieb maloletých.

19. Vyššie uvedené potom postačuje na prijatie záveru, že matka osvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Ide tu o maloleté deti, o ktoré sa osobne stará matka, zároveň deti sú plne odkázané výživou na svojich rodičov, pričom matka osvedčila, že otec si vyživovaciu povinnosť k deťom dobrovoľne neplní. I keď by sme pripustili, že spočiatku otec vyživovaciu povinnosť plnil ( sumou 1.000,- eur), výživa detí je v súčasnosti a do budúcna ohrozená, keďže otec evidentne nemieni výživné platiť až do rozhodnutia súdu vo veci rozvodu manželstva, pričom pri nastavení výšky výživného v nevyhnutnej miere ako je uvedené vyššie, suma 1.000,- eur postačovala matke iba na cca 7 mesiacov ( teda od apríla do októbra 2018). Je teda v záujme maloletých detí, aby súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť a nastavil jasné pravidlá medzi rodičmi, ktorí sa vo veci výživného na deti nevedia dohodnúť.

20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie za použitia ust. § 388 zmenil ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a zároveň odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania aplikujúc ustanovenie § 262 ods. 1, § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 52 CMP.

21. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .