Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Csr-3-2017.pdf
PDF · 120.56 KB
Case nature
Area
Subarea
25Csr/3/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Milanom Antalom v právnej veci žalobcu: S. X.H., J.. XX.XX.XXXX, G. Š. XXX/X, J. G., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku SRSAspA XXXXX/XX, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971 pod spisovou značkou SRSAspA XXXXX/XX zo dňa 08.09.2017.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok za žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v sume 331,50 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 24.11.2017 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, sp. zn. N. XXXXX/XX zo dňa 08.09.2017 a priznal mu náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.02.2008 uzavrel žalobca ako spotrebiteľ s právnym predchodcom žalovaného Všeobecnou úverovou bankou, a.s., Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mala byť zo strany žalovaného žalobcovi poskytnutá a aktivovaná kreditná karta „Bankomatka Quatro“, prostredníctvom ktorej žalobca mohol čerpať finančné prostriedky v sume poskytnutého úverového rámca vo výške 298,75 € ( 9 000,- Sk). Žalobca na základe predmetnej úverovej zmluvy sa zaviazal v pravidelných mesačných splátkach po 9,96 € (300,- Sk) vrátiť žalovanému istinu úveru spolu s odplatou za poskytnutý úver.
3. Dňa 01.06.2016 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej mala byť daná právomoc na rozhodnutie prípadných sporov Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava (ďalej len „ rozhodcovský súd“). Dňa 08.09.2017 rozhodcovský súd vydal Rozhodcovský rozsudok N. XXXXX/XX, ktorého zrušenia sa žalobca domáha. Žalobca má za to, že tu nie je daná právomoc rozhodcovského
súdu vo veci konať, pretože podľa § 45 ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní“) písm. e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3, písm. i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, písm. j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, písm. k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, písm. l) rozhodcovský rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 01.06.2016 uzavrel so žalovaným Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorou žalobca mal uznať svoj záväzok vyplývajúci z predmetnej zmluvy o úvere. Predmetnú dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je potrebné považovať za neplatnú ako celok, nakoľko v prípade tejto dohody ide zrejme o nekalú obchodnú praktiku žalovaného, ktorou sa snažil o účelové uznanie dlhu spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní tejto dohody konal bez akejkoľvek odbornej starostlivosti. Uzavretie takejto dohody je možné považovať za nekalú obchodnú praktiku, ako aj neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako neinformovaného spotrebiteľa. Túto dohodu preto je potrebné považovať za absolútne neplatnú, čo potvrdzujú aj mnohé rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, na ktoré príkladmo žalobca poukázal. Jedná sa o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2016, vydaný pod sp. zn.: 2MCdo/5/2015, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 07.06.2012, vydané pod sp. zn. 11Co/37/2012-90, rozhodnutie Krajského súdu Trenčín zo dňa 26.03.2014, vydané pod sp. zn. 5Co/296/2013. Rovnaký deň t.j. 01.06.2016 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená aj „Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva“. Žalobca uvedenú zmluvu považuje za neplatnú, z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy (článok II.) jednoznačne vyplýva, že v prípade sporu bude riešený výhradne pred rozhodcovským súdom. Na základe uvedeného tak spotrebiteľ nemal akúkoľvek možnosť domôcť sa toho, aby prípadný spor z predmetnej úverovej zmluvy prejednal a rozhodol príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky. Žalobca nemal na rozdiel od žalovaného reálnu možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu ani výber osoby rozhodcu, čím došlo taktiež k znevýhodneniu spotrebiteľa. Zmluva predstavuje ukážkový príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej strane-spotrebiteľovi. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto žalobca je presvedčený, že predmetná rozhodcovská zmluva je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Záverom žalobca navyše poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný na základe predmetnej úverovej zmluvy nemá nárok na akékoľvek plnenie nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov, pretože predmetná úverová zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne uvedených v § 4 ods. 2 písm. g) - k), ktoré absentujú. Z tohto dôvodu žalobca nemá nárok na akékoľvek plnenie nad rámec istiny poskytnutých finančných prostriedkov a to z dôvodu bezúročného a bezpoplatkového charakteru predmetnej úverovej zmluvy. Žalobca považuje nárok žalovaného za premlčaný, nakoľko dohoda o uznaní záväzku nie je dohodou platnou a teda nemohla spôsobiť plynutie novej premlčacej doby. Ďalej namietal, že v prejednávanom prípade vznikla pochybnosť, či pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky vyzval žalobcu na splnenie omeškaných splátok poskytnutého úveru a že predmetné splátky boli tzv. dospelé splátky, čo znamená, že pohľadávka alebo jej časť bola už splatná. V opačnom prípade je takéto postúpenie pohľadávky neplatné v zmysle § 39 OSP pre rozpor so zákonom a to pre nedodržanie zákonných podmienok uvedených v § 92 ods. 8 zákona o bankách.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods.1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Pokiaľ žalobca v predmetnej žalobe sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž (ďalej len „rozhodcovský súd“) zo dňa 08.09.2017 sp. zn. N. XXXXX/XX (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) z dôvodu, že namieta platnosť rozhodcovskej zmluvy a teda právomoc rozhodcovského súdu a taktiež že považuje dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach za neplatnú uviedol, že žalovaný má za preukázané, že dňa 19.02.2008 uzatvoril žalobca s právnym predchodcom žalovaného Žiadosť o vydanie Bankomatky Quatro a dňa 30.09.2008 návratku (ďalej len „zmluva“). Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 18 000,- Sk (597,50 €), ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť v splátkach po 600,- Sk (19,92 €) a taktiež zaplatiť úroky, poplatky a náklady spojené s poskytnutým úverom v súlade so znením Zmluvy. Po postúpení pohľadávky na žalovaného viedol
žalovaný s dlžníkom mimosúdne rokovania ohľadom uspokojenia nadobudnutej pohľadávky. Žalobca z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov uhradiť celú pohľadávku v celosti nemal úmysel zbytočne navyšovať pohľadávku, prípadne exekučného konania, preto žalovaný mu zaslal na podpis Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach (ďalej len „Dohoda“) spolu s Rozhodcovskou zmluvou. Žalobca Dohodu, Rozhodcovskú zmluvu vyplnil a podpísal dňa 01.06.2016. Od tohto momentu ich žalovaný považoval za platne uzavreté. Keďže žalobca plnil podmienky Dohody nepravidelne vzhľadom na túto skutočnosť žalovaný odstúpil od uzavretej Dohody. Žalobca mal možnosť výberu podpisu a nebol ničím nútený, podpis Rozhodcovskej zmluvy alebo Dohody nebol podmienený podpisom iných dokladov napr. poskytnutím úveru, vyplatením peňažných prostriedkov. Podpis Dohody, ako aj Rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade bol vykonaný viac ako 8 rokov po podpise Zmluvy, ktorou boli žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky. Uzavretie Dohody, ako aj Rozhodcovskej zmluvy nebolo časovo limitované, a teda podľa názoru žalovaného mal žalobca dostatok času, aby si jednotlivé dokumenty prezrel, oboznámil sa s nimi a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplnil v prípade, že s ich obsahom súhlasil. Žalobca svoj splatný dlh dňa 01.06.2016 uznal čo do právneho dôvodu a výšky na základe Dohody. Žalobcov zámer a vôľa uznať predmetnú pohľadávku a uhradiť ju vyplýva aj z čiastočných úhrad, ktoré po podpise Dohody vykonal. K otázke platnosti postúpenia pohľadávky poukázal na skutočnosť, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4Obo/210/01, uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 9Co/133/2013, z ktorých vyplýva, že nie je potrebné prejudiciálne skúmať existenciu a platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok, pokiaľ postupca oznámil postúpenie pohľadávky voči žalovanému, v tomto konaní v procesnom postavení žalobcovi. K namietanej otázke bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru žalovaný poukázal na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy, ktoré by sankcionovali poskytnutý úver bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou iba v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (§ 4 ods. 2 písm. b).) Podstatou takejto formy úveru (úverový limit), že veriteľ realizuje príkazy dlžníka na prevod a výbery finančných prostriedkov z platobnej karty, ktorú mu veriteľ vydal na základe Zmluvy a to až do výšky úverového limitu. Nakoľko v čase uzavretia Zmluvy nie je zrejmé, aké výbery a prevody bude dlžník vykonávať, nie je ani logicky možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov. Preto nie je možné súhlasiť s právnym posúdením žalobcu, v zmysle ktorého sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bezpoplatkov.
6. Žalobca v replike zo dňa 20.08.2018 zotrval na tvrdenej absencii obligátorných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa § 4 ods. 2 písm. g) - k)., a teda na bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Taktiež zotrval aj na tvrdení, že o nekalú zmluvnú podmienku v rozhodcovskej zmluve ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa a jeho slobodnú vôľu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Zotrval aj na tvrdeniach týkajúcich sa dohody o uznaní záväzku žalobcu. Žalobca túto dohodu podpísal bez toho, aby porozumel jej obsahu, nakoľko žalovaný žalobcu nejako nepoučil o právnych dôsledkoch uzavretia takejto dohody. Uznaním predmetného záväzku sa snažil žalovaný o podstatné zlepšenie svojho postavenia voči spotrebiteľovi a o začatie plynutia novej premlčacej doby na predmetný údajný nárok z dôvodu posilnenia jeho vymáhateľnosti na súde. Uzavretie takejto dohody je možné považovať za nekalú obchodnú praktiku ako aj neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako neinformovaného spotrebiteľa. Podľa názoru žalobcu túto dohodu je potrebné považovať za neplatnú a neúčinnú, preto nedošlo k obnoveniu plynutiu novej
premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu právny nárok, ktorého sa žalobca domáhal v rozhodcovskom konaní bol v čase začatia neplatného rozhodcovského konania už márne premlčaný.
7. Žalovaný v duplike zo dňa 17.09.2018 zotrval na svojich vyjadreniach ohľadom žalobcovej námietky bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty ( § 1 ods. 3) alebo v prípadoch keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobu výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miere nákladov, nakoľko v čase uzavretia Zmluvy nie je zrejmé, aké výbery a prevody bude dlžník vykonávať, nie je ani logicky možné určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov. Pridržiaval sa aj obsahu svojich doterajších vyjadrení ohľadom uzavretia Rozhodcovskej zmluvy a Dohody, pričom žalobca mal možnosť výberu podpisu, nebol ničím nútený. Každý z dokumentov bol na samostatnom liste, zreteľne označený názvom, ktorý ozrejmuje obsah a toho ktorého dokumentu. V tomto smere poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.07.2018, sp. zn. 41CoSr/6/2018.
8. Súd nariadil pojednávanie na deň 05.12.2018, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil žalobcu a právny zástupca žalovaného taktiež z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil žalovaného, súhlasili, aby sa pojednávanie vykonalo v ich neprítomnosti podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
9. Právny zástupca žalobcu pred súdom na pojednávaní konanom dňa 05.12.2018 vo svojej výpovedi zotrval na dôvodoch podľa písomnej žaloby a svojich písomných vyjadrení, zdôraznil, že namieta najmä právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovskú doložku je potrebné považovať za neplatnú, že došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa a taktiež že rozhodcovský rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, nakoľko zaväzuje žalobcu na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom. Dohodu o uznaní záväzku považuje za neplatnú, nakoľko ide o nekalú obchodnú praktiku žalovaného, ktorou sa snažil žalovaný o účelové uznanie dlhu. Táto dohoda bola uzavretá viac ako 8 rokov po podpise úverovej zmluvy, čím sa snažil žalovaný o to, aby došlo k novému plynutiu premlčacej doby. Z tohto dôvodu sa domnieva, že nárok, ktorý vychádza z rozhodcovského rozsudku je v celom rozsahu premlčaný. Taktiež poukázal na to, že žalovaný nepreukázal, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky podľa zákona o bankách.
10. Právny zástupca žalovaného pred súdom na pojednávaní konanom dňa 05.12.2018 zotrval na doterajších svojich písomných vyjadreniach, ktorými reagoval jednak na podanú žalobu, ako aj na vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného. Preukázateľne došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola samostatným dokumentom a jej podpísanie nebolo nijakým spôsobom podmienené podpisom iných dokumentov, či poskytnutím úveru alebo vyplatením peňažných prostriedkov. Uzavretie dohody, ako aj uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebolo časovo limitované, a teda žalobca mal dostatok času na to, aby si jednotlivé dokumenty preštudoval, oboznámil sa s nimi a podľa svojej vôle tieto dokumenty vyplnil a podpísal v prípade, že s ich obsahom súhlasí. Nesúhlasí s podaným žalobným návrhom, nakoľko nie sú splnené zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a preto podanú žalobu považuje za účelovú, navrhuje, aby ju súd zamietol ako nedôvodnú.
11. Dňa 19.02.2008 uzatvoril žalobca s právnym predchodcom žalovaného VÚB, a.s. Žiadosť o vydanie Bankomatky Quatro a dňa 30.09.2008 Návratku. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úverového rámca vo výške 298,75 € ( 9 000,- Sk), ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 9,96 € ( 300,- Sk).
12. Dňa 01.06.2016 došlo k uzavretiu Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, ktorou žalobca uznal svoj záväzok vyplývajúci z predmetnej zmluvy o úvere č. XXXXXXXX, zo dňa 19.02.2008 s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s. Dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 697,84 €, z ostatného príslušenstva podľa zmluvy 293,83 € a z úroku z omeškania 9,0 % ročne zo sumy 887,84 € za dobu od 01.10.2013 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody.
13. Dňa 01.06.2016 bola podpísaná aj Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva č. XXXXXXX medzi žalobcom a žalovaným. V článku I. - základné ustanovenie, je upravené postavenie Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava, ktorý bol do zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky zapísaný dňa 25.05.2015, na základe povolenia číslo SRS006.
14. V článku II. - Predmet zmluvy, je dohodnuté, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom XXXXXXX, podpísanej veriteľom dňa 01.04.2016, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto Dohody, alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto Dohody, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu.
15. V článku IV. - Spoločné a záverečné ustanovenie, je uvedené, že zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu všetkými zmluvnými stranami. Formulár spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy obsahuje aj vyhlásenie dlžníka: „S uzatvorením tejto spotrebiteľskej zmluvy súhlasím a zároveň vyhlasuje, že som bol pred uzatvorením tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy osobitne informovaný a poučený o dôsledkoch uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy“.
16. Dňa 08.09.2017 vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava Rozhodcovský rozsudok, sp.zn. N. XXXXX/XX, ktorým bol žalovaný v tomto konaní povinný zaplatiť žalobcovi sumu 971,67 €, úrok z omeškania vo výške 184,59 €, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 677,84 € od 27.07.2016 do zaplatenia.
17. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, tento zákon upravuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie.
18. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
19. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán.
20. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.
21. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať: a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľ a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy, alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d)webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len „rokovací poriadok“), ako aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č.1.
22. Podľa § 3 ods. 4 citovaného zákona, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu.
23. Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona, uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.
24. Podľa § 45 ods. 1 citovaného zákona, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie možno mať vplyv na výsledok sporu, stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
25.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
26. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.
27. Z obsahu spisu súd zistil, že žalobca podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote 3 mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 26.09.2017, pričom žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku na Okresnom súde Žiar nad Hronom bola podaná dňa 24.11.2017, preto sa súd zaoberal dôvodmi podanej žaloby.
28. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je, či bola platne uzatvorená Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva medzi stranami sporu, keďže žalobca namieta platnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z..
29. Jednou z náležitostí, ktoré musí spotrebiteľská rozhodcovská zmluva obsahovať je aj označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv na spory, z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva.
30. Podľa dojednanej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy v článku II. uzavretej medzi stranami sa mali v konaní riešiť všetky spory z Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom XXXXXXX, podpísanej veriteľom dňa 01.04.2016. Táto dohoda nie je spotrebiteľskou zmluvou, ale len následok pred tým uzavretej spotrebiteľskej zmluvy a teda v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve chýba akékoľvek označenie spotrebiteľskej zmluvy tak, ako to vyžaduje zákon. Definícia pojmu spotrebiteľskej zmluvy je obsiahnutá v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dohoda o uznaní záväzku nezakladá nový spotrebiteľský vzťah medzi dodávateľom a veriteľom, táto dohoda slúži predovšetkým ako zabezpečovací prostriedok k peňažnému záväzku. Z tohto dôvodu, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje označenie spotrebiteľskej zmluvy ale obsahuje označenie dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v
splátkach, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve je aj nesprávne uvedené, že dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach bola podpísaná veriteľom dňa 01.04.2016, pričom z obsahu tejto dohody vyplýva, že žalovaný ako veriteľ ju podpísal dňa 05.04.2016. Taktiež v tejto Dohode je nesprávne identifikovaný záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko v článku II. sa okrem iného uvádza, že zmluva číslo XXXXXXXX bola uzatvorená dňa 19.02.2008 s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s., čo nezodpovedná skutočnosti, nakoľko žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro a následne zmluvný vzťah bol žalovaným uzatvorený so spoločnosťou VÚB, a.s., ktorú zastupovala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.. Z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje žiadne označenie spotrebiteľskej zmluvy na spory, z ktorej sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva.
31. Podľa dojednanej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatívy riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Ak by začalo konanie na návrh žalobcu ako spotrebiteľa mal by možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh žalovaného ako dodávateľa, ako tomu bolo v tomto prípade, žalobca ako spotrebiteľ je nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo žalovaný ako dodávateľ svojim konaním. Žalovaný ako spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami. Súd zároveň dospel k záveru, že uvedená zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka i napriek tomu, že bola uzavretá na samostatnej listine. Pre vznik rozhodcovskej zmluvy sa vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa, jeho slobodná vôľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto podobu zmluvy zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Z tohto dôvodu je takéto dojednanie neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, absolútne neplatná. Z týchto dôvodov súd považoval uzavretú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu medzi stranami sporu za neplatnú, preto boli dané dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle petitu žaloby podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z. z. zákona o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní. Súd preto ďalej neskúmal ďalšie dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedené žalobcom, nakoľko na základe neplatnej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nebola daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu na prejednanie veci v rozhodcovskom konaní.
32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrh súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
35. Žalobca je oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ako spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Vzhľadom k tomu, že súd žalobe žalobcu vyhovel, zaviazal žalovaného podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. a položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku v sume 331,50 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.