Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cb-87-2015.pdf
PDF · 100.77 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cb/87/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: Ján Bendík, Budovateľská 2852/89, 058 01 Poprad, IČO: 32 870 132, právne zast. Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom AK so sídlom Mnoheľova 17, 058 01 Poprad, proti žalovanému: ENERGOMER spol. s r.o., Nová Ľubovňa 17, 065 11 Nová Ľubovňa, IČO: 31 665 918, právne zast. JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom AK so sídlom Nám. sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie 775,18 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 775,18 eur, úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 7.962,42 eur od 31.10.2011 do 09.11.2011, zo sumy 1.962,42 eur od 10.11.2011 do 27.11.2014, zo sumy 445,35 eur od 28.11.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 4.120,49 eur od 14.11.2011 do 27.11.2014, zo sumy 329,83 eur od 28.11.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 6.082,91 eur s príslušenstvom a po čiastočnom späťvzatí predmetom sporu zostala istina 775,18 eur.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že v dňoch 06.09.2011 až 27.09.2011 pre žalovaného na základe ústnej objednávky a za dohodnutú cenu vykonal celkom 11 jázd za účelom prepravy materiálu (dreva) nákladným motorovým vozidlom Tatra 815 na miesto určené žalovaným. Na základe vykonanej prepravy vystavil pre žalovaného 30.09.2011 faktúru č. 2011/016 na sumu 7.962,42 eur. Následne vykonal v dňoch 07., 10., 12. a 18.10.2011 tie isté práce, teda celkom 4 jazdy a na základe toho vystavil žalovanému faktúru č. 2011/017 na sumu 4.120,49 eur. Z týchto faktúr v celkovej výške 12.082,91 eur žalovaný zaplatil čiastkovú úhradu z faktúry 2011/016 dňa 09.11.2011 sumu 6.000,- eur, ale zvyšok dlhu predstavuje sumu 6.082,91 eur, ktorú žalovaný doposiaľ napriek viacerým výzvam doteraz nezaplatil. Vzhľadom na túto skutočnosť žiadal, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi istinu s príslušenstvom a trovami konania. 3. Následne žalobca prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 27.01.2015 zobral čiastočne žalobný návrh v časti istiny 5.307,73 eur späť, pretože žalovaný dňa 27.11.2014 uhradil žalobcovi istinu 1.517,07 eur a čiastku 3.790,66 eur a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil.
4. Súd uznesením 3Cb/76/2015-34 zo dňa 24.04.2015 konanie v späťvzatej časti zastavil a zvyšok nároku žalobcu vylúčil na samostatné konanie. Teda po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom sporu zostala istina 775,18 eur s príslušenstvom.
5. Súd platobným rozkazom č.k. 3Rob/104/2014-28 zo dňa 18.03.2015 návrhu žalobcu v časti zostávajúcej istiny a príslušenstva vyhovel a vydal platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor. Ten odôvodnil tým, že prepravy síce vykonal žalobca pre žalovaného, ale v rozpore s dohodou medzi účastníkmi a obidve sporné faktúry bezdôvodne navýšil. U faktúry č. 2011/016 o sumu 445,36 eur a faktúru č. 2011/017 o sumu 329,83 eur. Túto sumu žalovaný žalobcovi neuznal a po obdržaní faktúr ich vrátil ako nedôvodné navýšenie, pričom fakturáciu reklamoval. Žalobca viackrát sľúbil, že spornú čiastku bude dobropisovať, ale napriek prísľubom tak neučinil. Ako dôkaz predložil list zo dňa 24.11.2014 adresovaný žalobcovi. Z toho dôvodu navrhol, aby súd žalobu v tejto časti zamietol.
6. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že strany sporu si nedohodli cenu prepravy 18,- eur ani 19,- eur tak, ako sa jej žalobca v tomto konaní domáha a žalobca nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz, že takáto cena prepravného bola obvyklá v čase vzniku záväzkového vzťahu. Z toho dôvodu súd žalobný návrh zamietol. Žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu prvoinštančného súdu a Krajský súd v Prešove uznesením 3Cob/35/2016 zo dňa 09.05.2017 zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bolo doplniť dokazovanie, či cena prepravy, ktorej sa žalobca v tomto konaní domáha, bola dohodnutá medzi stranami sporu a v prípade, že sa nepreukáže dohoda o cene prepravy, treba vychádzať z ust. § 625 ods. 1 ObZ, podľa ktorého prepravcovi prislúcha dohodnutá odplata alebo ak nebola dohodnutá, tak odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Zároveň bolo povinnosťou súdu vyporiadať sa so spôsobom čiastkových úhrad faktúry 2011/016 a 2011/017.
7. Súd v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu vyzval pr. zástupcov strán sporu, aby predložili súdu návrhy na doplnenie dokazovania.
8. Pr. zástupca žalovaného pokiaľ ide o spôsob úhrady sporných faktúr vo svojom písomnom vyjadrení z 23.06.2017 uviedol, že faktúra č. 2011/016 bola vystavená na sumu 7.962,42 eur a splatná dňa 30.10.2011. Nakoľko v nej bola účtovaná vyššia cena ako obvykle, a to 9 jázd po 19,- eur, žalobca bol vyzvaný na úpravu a dobropisovanie. Keďže žalobca ku dňu 27.11.2014 nevystavil dobropisy žalovanému, tak ten uhradil sumu 1.517,07 eur na faktúru 2011/016. Pokiaľ ide o faktúru 2011/017, tá bola vystavená na čiastku 4.120,49 eur a splatná 13.11.2011. Aj na túto žalovaný žiadal dobropis ku dňu 27.11.2014 a keďže žalobca nevystavil žalovanému dobropis, tak na faktúru 2011/017 uhradil sumu 3.790,66 eur. Teda spolu žalovaný uhradil 5.307,73 eur, čo predstavuje zaplatenie ceny prepravy za obe faktúry. Neuhradenou zostala čiastka 775,18 eur, ktorá tvorí predmet tohto sporu. Tá pozostáva zo sumy 445,35 eur z faktúry 2011/016 a suma 329,83 eur z faktúry 2011/017. Teda týmto spôsobom pr. zástupca žalovaného vysvetlil spôsob čiastkovej úhrady žalovaných faktúr a táto skutočnosť medzi stranami sporu nie je sporná, pretože s týmto tvrdením sa stotožnil i pr. zástupca žalobcu.
9. V zmysle návrhu pr. zástupcu žalobcu, súd vyzval subjekty vykonávajúce nákladnú prepravu, a to firmu Platinum trans, s.r.o. Poprad a Jozefa G., Poprad o poskytnutie správy, za akú cenu prepravovali drevnú hmotu v roku 2011. Firma Platinum trans s.r.o. v požadovanej lehote neposkytla súdu žiadnu odpoveď a z písomného stanoviska M. G. je zrejmé, že ceny prepravy, ktoré poskytoval, sú v rôznych cenách v rámci vnútroštátnej dopravy. Vo svojej odpovedi poukázal na to, že on do zahraničia nevozil žiaden tovar.
10. Súd v predmetnej veci doplnil dokazovanie výsluchom pr. zástupcu žalobcu, žalobcu, pr. zástupcu žalovaného a žalovaného, výsluchom svedka M. M., spornými faktúrami, dodacími listami, výpisom z obchodného a živnostenského registra účastníkov konania, korešpondenciou medzi účastníkmi konania, ako aj obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:
11. Žalobca na základe ústnej objednávky žalovaného vykonal pre neho prepravu drevnej hmoty z miesta nakládky do miesta určenia. V danom prípade nešlo iba o obchodný prípad, ktorý je predmetom tohto sporu, ale strany sporu vykonávali túto činnosť dlhšie časové obdobie a v minulosti nebol problém ohľadom úhrady za vykonané práce. Sporným sa stali len faktúry, ktoré tvoria predmet sporu. Cenu za prepravu si sporné strany dojednávali individuálne pri každej preprave podľa konkrétnych podmienok pri tej ktorej preprave. Za vykonané práce vystavil žalobca žalovanému faktúry, ktoré tvoria predmet sporu a tie žalovaný odmietol uhradiť s odôvodnením, že takúto cenu si účastníci nedohodli a postupne v priebehu konania uhradil cenu prepravy tak, ako bola v minulosti uhrádzaná za porovnateľné práce a zvyšok žalovanej sumy vo výške 775,18 eur odmietol uhradiť ako nedôvodne vyfakturovanú cenu.
12. Pr. zástupca žalobcu v konaní pred súdom poukázal na skutočnosť, že v žalobnom návrhu konštatuje, že pokiaľ ide o úhradu čiastky 6.000,- eur, tá bola realizovaná žalovaným dňa 05.11.2011 a malo ísť o plnenie na faktúru 2011/016. Po podaní žaloby a keď sa žalovaný dozvedel o postúpení veci z Okresného súdu Poprad na Okresný súd Stará Ľubovňa tak zrealizoval ďalšiu úhradu, ktorá bola pripísaná na účet žalobcu, a to dňa 27.11.2014, to bola čiastka 1.515,07 eur podľa označenia žalovaného malo ísť o úhradu faktúry 2011/016 a v ten istý deň uhradil sumu 3.790,66 eur a podľa označenia žalovaného išlo o úhradu faktúry 2011/017. Tieto skutočnosti ale medzi stranami nie sú sporné. Pokiaľ ide o stanovenú cenu na prepravu dreva, tá sa odvíjala od miesta, z ktorého sa preprava realizovala. Zároveň predložil súdu objednávku od iného partnera žalobcu z roku 2011, kde za obdobnú prepravu tiež z miesta Paskov do ČR bola dohodnutá cena prepravy na 18,90 eur za 1 m3. Taktiež cenník na prepravu dreva od inej spoločnosti, podľa ktorého je stanovená cena za 1 m3 dreva v rozpätí 18,- eur až 20,- eur podľa ubehnutých kilometrov. Vzdialenosť z miesta nákladky, teda z Kojšova do miesta určenia Paskov je cca 328 km tak, ako sa to konštatuje v každom prepravnom liste. Taktiež predložil faktúru spoločnosti Nort-Invest, kde bola stanovená preprava drevnej hmoty v jednotkovej cene 19,- eur za 1 m3 a potvrdenie prepravcu M. G. o cene prepravy za 1 m3 - 19,- eur. V závere poukázal na to, že listinnými dôkazmi bolo preukázané, že cena obvyklá na prepravu obdobnej veci sa pohybuje v cenách, ktoré boli fakturované žalobcom žalovanému. Žalovaný najskôr tvrdil, že bol so žalobcom dohodnutý na cene, neskôr uviedol vo svojej špecifikácii, že cena za prepravu bola aj 18,- eur, a to konkrétne pri faktúre 2011/016. Samotný žalovaný uznal cenu prepravy drevnej hmoty do ČR pre spoločnosti Biocel Paskov, keď zaplatil v mesiaci september a október 2011 cenu 18,- eur za 1 m3, čo je podľa jeho názoru dôkazom, že žalobca fakturoval predmetné ceny tak, ako bola dohodnutá ich cena. Zo strany žalovaného nebol predložený žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval inú obvyklú cenu za prepravu. Z toho dôvodu navrhol, aby súd žalobe vyhovel.
13. Svedok M. M. uviedol, že nebol v žiadnom právnom vzťahu so stranami sporu. On mal byť tichý spoločník žalobcu, ale zámer sa nepodaril a vystupoval v pozícii sprostredkovateľa medzi N. a Energomerom, ale do prepravy, ktorá sa týka tohto sporu nebol zainteresovaný.
14. Z výpovede konateľa žalovanej spoločnosti vyplýva, že dôkaz predložený žalobcom o dojednanej cene 18,90 eur za 1 m3 drevnej hmoty je treba rozlišovať podľa toho, či sa to vozí do papierne alebo na pílu, pretože merná hmotnosť guľatiny je vyššia ako merná hmotnosť vlákniny a teda vo váhe je podstatný rozdiel. Pre potreby žalovaného žalobca vykonal prepravu vlákniny, nie guľatiny. Tá je horšej kvality, stráca vlhkosť a hmotnosť a naloží sa na kamión viac ako je to v prípade guľatiny. Teda chcel tým poukázať, že cena prepravy je závislá od váhy drevnej hmoty, teda čím je drevná hmota ťažšia, tým menej m3 sa dá na kamión naložiť. Predložený listinný dôkaz je nedostatočný, pretože podľa jeho názoru by mal špecifikovať kde konkrétne drevnú hmotu vozil a z toho by sa dalo usúdiť, či je možné tieto ceny porovnať s cenami žalovaného, teda či ide o totožné miesto aj tovar. Za celé obdobie spolupráce dojednával ceny s p. M. za žalobcu a nikdy s ním p. N. o cene prepravy nejednal. On v záujme predísť súdnym sporom uhradil žalobcovi po podaní žaloby čiastky, ktoré sú uvádzané v súdnom spise, ale každú cenu prepravy určoval on a ceny boli rozdielne z toho dôvodu, že boli aj rozdielne nákupné ceny tovarov.
15. Z výpovede pr. zástupcu žalovaného vyplýva, že pokiaľ ide o čiastkové úhrady faktúr žalobcu, tak tieto údaje sú medzi evidenciou žalovaného a tým, čo uvádza žalujúca strana v zhode, teda medzi nimi nie je žiaden rozpor pokiaľ ide o spôsob a výšku úhrady tej ktorej faktúry. Ku predloženým listinným dôkazom sa nevedel vyjadriť, keďže boli doložené až na pojednávaní a na túto okolnosť navrhol vypočuť svedka M. M., ktorý za žalobcu mal ceny dojednávať so žalovaným. Spochybnil listinné dôkazy doložené pr. zástupcom žalobcu. V závere poukázal na to, že celá situácia nastala nedôvodným a svojvoľným navýšením fakturácie, čo priznal aj žalobca. Ten viackrát prisľúbil faktúry opraviť, resp. dobropisovať žalovanému a na toto žalovaný čakal, ale keďže k oprave nedošlo, tak po podaní žaloby pristúpil k dobrovoľnému plneniu v prevažnej časti žalovaných faktúr. Ak bol žalovaný v omeškaní, tak nie vlastnou vinou. Žalovaný popiera, aby bola dohodnutá cena prepravy a v konaní nebola preukázaná ani obvyklá cena. Všetky dôkazy predložené žalobcom sa týkajú iných špecifických prepráv, či je to miesto nakládky, vykládky, čo sa preváža a podobne a aj svedok navrhnutý žalovanou stranou uviedol, že cenu si určuje stále objednávateľ. Ak by mala byť cena prepravy vo výške 18,- eur a 19,- eur, ako to tvrdí žalobca, tak za túto cenu by si ju žalovaný neobjednal, pretože tým pádom by išiel do straty. Z toho dôvodu navrhol žalobu zamietnuť a o náhrade trov konania rozhodnúť v zmysle § 257 CSP.
16. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je zákonný a dôvodný.
17. Podľa § 625 ods. 1 ObZ, prepravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.
18. Podľa § 625 ods. 2 ObZ, dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.
19. Ustanovenie § 625 ods. 1 ObZ určuje povinnosti zmluvných strán vtedy, ak si nedohodli výšku odplaty a splatnosť odplaty. Dopravca má potom nárok na odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.
20. V zmysle § 407 ods. 3 ObZ, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
21. Súd vychádzal z toho, že ak dlžník zaplatí časť svojho záväzku, má toto plnenie účinky uznania zvyšku záväzku, ak možno vzhľadom na okolnosti usúdiť, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Žalovaný časť záväzku zaplatil, preto má toto zaplatenia účinky uznania aj vo vzťahu k zvyšku nároku. Ak žalovaný v súčasnosti tvrdí, že jeho záväzok na zaplatenie prepravného v takej výške, ako sa ho domáha žalobca neexistuje, súd považuje toto tvrdenie za účelové a vykonané v snahe vyhnúť sa doplateniu zvyšku záväzku. Úmysel žalovaného uznať zvyšok záväzku súd skúma podľa okolností, ktoré tu boli v čase čiastočného plnenia, nie podľa postoja žalovaného v čase súdneho sporu. Súd prihliadal aj na to, že žalovaný nijakým spôsobom nereklamoval v čase doručenia obsah faktúr. Voči fakturovaným položkám a fakturovaným sumám v tom čase nenamietal, aby ich žalobca účtoval v rozpore s údajnou dohodou, ktorú podľa žalovaného mali dojednanú. Dokonca aj časť fakturovanej sumy zaplatil vo výške 6.000,- eur dňa 9.11.2011 pred podaním žaloby a sumu 5.307,73 eur v priebehu konania. Teda súd má zato, že o pohľadávke vedel, bol si vedomý doplatenia ceny a v zmysle § 407 ods. 3 ObZ ju čo do nezaplateného zvyšku uznal.
22. Pokiaľ ide o dohodu týkajúcu sa ceny prepravy, tak podľa názoru súdu a vykonaných dôkazov v priebehu konania strany sporu nepreukázali, aby k dohode o cene došlo, pretože napriek tomu, že žalovaný v odpore tvrdil, že žalobca fakturoval cenu prepravy v rozpore s dohodou, napokon sám konateľ žalovanej spoločnosti vo svojej výpovedi uviedol, že takáto dohoda uzavretá nebola a túto skutočnosť potvrdil aj svedok žalovaného M. M. a v danom prípade nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, ktorý sám rozporuje vo svojich tvrdeniach, že cena bola zjednaná dohodou. Keďže takýto dôkaz žalovaný nepredložil, súd musí vychádzať z dikcie ust. § 625 ods. 1 ObZ, že cena dohodnutá nebola a je smerodajná cena, resp. odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu. Žalovaný napriek tomu, že tvrdil, že cena bola dohodnutá nižšia, sám dobrovoľne po vzniku tohto sporu uhradil žalobcovi cenu prepravy vo výške 18,- eur. Žalobca predložil súdu dôkazy o tom, že v čase uzavretia zmluvy, teda v roku 2011 bola obvyklá cena za prepravu tovaru v rozmedzí 18,- eur až 20,- eur, teda vyúčtovanú cenu žalobcom súd považuje za cenu obvyklú v čase uzavretia zmluvy a z toho dôvodu aj nárok žalobcu ako zákonný a dôvodný priznal v celom rozsahu.
23. Žalobca sa okrem istiny domáhal zaplatenia úroku z omeškania.
24. Podľa § 365 ods. 1 ObZ, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
25. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
26. Podľa § 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
27. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,nariadenie“), namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
28. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá toto omeškanie spôsobila. Súd mal v predmetom konaní za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania. Úroky z omeškania neboli stranami sporu osobitne dojednané, preto má žalobca nárok na úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, resp. v ním uplatnenej výške, ak je táto nižšia ako zákonná. Žalobca má teda vo vzťahu k žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Nemožno súhlasiť s právnym názorom pr. zástupcu žalovaného, že dôvodom podania žaloby nebolo konanie žalovaného, ale ide tu o dôvody hodné osobitného zreteľa a navrhol, aby súd náhradu trov konania nepriznal stranám sporu. Pr. zástupca žalovaného bližšie nešpecifikoval, o aké dôvody v danom prípade ide, keďže predmetom sporu je klasická žaloba o zaplatenie ceny prepravy.
33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný bol v spore v plnom rozsahu neúspešný, teda je povinný žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). 1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.