Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-20Cb/1/2022

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v spore žalobcu: Zaratex, s.r.o., IČO: 53 240 936, so sídlom Kláštorná ulica 423/4, 971 01 Prievidza, právne zastúpený: Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o., IČO: 50 046 594, so sídlom Rajská 7, 811 08 Bratislava, voči žalovanému: LESS WORK s.r.o., IČO: 47 557 672, so sídlom Nitrianska 24, 921 01 Piešťany, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd z a m i e t a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 09.02.2022.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 09.02.2022 (čas doručenia 12:28:07 hod.) domáhal zriadenia záložného práva k súčasným aj budúcim pohľadávkam na výplatu peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na bankových účtoch, a to bankový účet vedený v Tatra banke, a.s., IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a bankový účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, oba účty patriace spoločnosti LESS WORK s.r.o., IČO: 47 557 672, so sídlom Nitrianska 24, 921 01 Piešťany, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trnava, konateľ: N. Č., v prospech spoločnosti Zaratex, s.r.o., IČO: 53 240 936, so sídlom Kláštorná ulica 423/4, 971 01 Prievidza, oddiel: Sro, vložka č.: 40592/R, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trenčín, konateľ: S. D.. Záložným právom sa zabezpečuje splatná pohľadávka žalobcu v celkovej výške 77.803,20 EUR, pozostávajúca z nároku žalobcu na uhradenie splatných faktúr žalovaným a náhradu trov konania.

2. Dňa 09.02.2022 telefonicky oznámila pracovníčka advokátskej kancelárie žalobcu, že podala e-žalobu pod číslom XXXXXXXXXX hodine 12:18:19 (čas prijatia), ktorej obsah má súd brať za bezpredmetný, nakoľko posielajú správnu e-žalobu.

3. Následne sa žalobca návrhom, z ktorého súd vychádzal - doručený tunajšiemu súdu dňa 09.02.2022 (čas doručenia 14:54:08 hod.) domáhal zriadenia záložného práva k súčasným aj budúcim pohľadávkam na výplatu peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na bankových účtoch, a to bankový účet vedený v Tatra banke, a.s., IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a bankový účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, oba účty patriace spoločnosti LESS WORK s.r.o., IČO: 47 557 672, so sídlom Nitrianska 24, 921 01 Piešťany, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trnava, konateľ: N. Č., v prospech spoločnosti Zaratex, s.r.o., IČO: 53 240 936, so sídlom Kláštorná ulica 423/4, 971 01 Prievidza, oddiel: Sro, vložka č.: 40592/R, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trenčín, konateľ: S. D.. Záložným právom sa zabezpečuje splatná pohľadávka žalobcu v celkovej výške 574.839,60 EUR, pozostávajúca z nároku žalobcu na uhradenie splatných faktúr žalovaným a náhrady trov konania.

4. Žalobca návrh odôvodnil tým, že žalobca disponuje pohľadávkou voči žalovanému z titulu porušenia ustanovení Rámcovej zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 25. 11.2020 (ďalej len „Rámcová zmluva"). V zmysle Rámcovej zmluvy žalobca poskytuje žalovanému služby vo vopred dohodnutom rozsahu, predovšetkým ide o služby spojené s náborom a výberom občanov chorvátskej národnosti na určené pracovné pozície. Žalobca a žalovaný sa v zmysle rámcovej zmluvy dohodli, že žalobca bude vykonávať práce na základe prijatých písomných objednávok žalovaného, a to prostredníctvom pošty, elektronickej pošty (e-mailom), prepravnej služby (kuriérom). Podľa čl. III. ods. 9 Rámcovej zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť za riadne a včas vykonané, odovzdané a prevzaté služby žalobcovi cenu podľa článku V. rámcovej zmluvy, kde cena za predmet plnenia sa stanoví v zmysle Cenníka za služby, ktorý tvorí prílohu rámcovej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca postupoval v zmysle Rámcovej zmluvy, kde na základe objednávok zo strany žalovaného poskytol žalobca žalovanému služby, za ktoré následne vystavil faktúry podľa ustanovení Rámcovej zmluvy a v súlade s Cenníkom za služby, ktorý tvorí prílohu Rámcovej služby. Žalovaný však do dnešného dňa neuhradil faktúry za poskytnuté služby žalobcom, a to ani len čiastočne, pričom všetky faktúry sú už po splatnosti. V zmysle neuhradenia faktúr zo strany žalovaného vznikla žalobcovi pohľadávka voči žalovanému v celkovej výške 574.839,60 eur, ktorú žalobca eviduje v účtovníctve. Žalovaný ku dnešnému dňu neuhradil ani časť zo sumy 574.839,60 eur, a to ani napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcu. Žalovaný so žalobcom nekomunikuje, ani sa neznačí nájsť mimosúdnou cestou riešenie. Žalobca preto považuje za nevyhnutné, aby bolo v záujme právnej istoty, ako aj reálnej vymožiteľnosti v tejto právnej veci vydané zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa na základe záložného práva zabezpečí splatná pohľadávka žalobcu v celkovej výške 574.839,60 eur.

5. K splneniu podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca uviedol, že vzhľadom na popísaný skutkový stav je zrejmé, že žalovaný dobrovoľne pohľadávku žalobcu nesplní. Žalobca k spôsobilému predmetu záložného práva navrhol jeho zriadenie k súčasným aj budúcim pohľadávkam na výplatu peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na bankových účtoch žalovaného, ktoré sú vedené v Tatra banke, a. s., IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Žalobca navrhol zriadenie sudcovského záložného práva do výšky pohľadávky t. j. do výšky 574.839,60 eur. Žalobca má za to, že na požadovanom predmete zabezpečenia je možno zriadiť záložné právo. K existencii obavy z budúceho zmarenia exekúcie žalobca uviedol, že existencia tejto obavy u žalobcu nepochybne existuje a je odvodená predovšetkým zo skutočností, že do dnešného dňa žalovaný neprejavil akúkoľvek snahu uhradiť svoj záväzok, a to ani len čiastočne. Zároveň žalovaný nijakým spôsobom nekomunikuje a nesnaží sa nájsť mimosúdnou cestou riešenie. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Požadované zabezpečenie je len do hodnoty pohľadávky žalobcu, uvedený zásah je preto primeraný vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke a bude zachovaná aj zásada proporcionality. Žaloba v návrhu dal do pozornosti skutočnosť, že na účely nariadenia tak neodkladného, ako aj zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné a vzhľadom na procesnú povahu týchto osobitných procesných postupov ani účelné vykonávanie zdĺhavého a detailného dokazovania. Pre účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia postačuje, aby boli skutočnosti v návrhu na jeho vydanie dostatočne osvedčené. Žalobca v zmysle rámcovej služby po vykonaní služieb pre žalovaného vystavil faktúry za vykonané služby, ktoré však žalovaný do dnešného dňa neuhradil, a to ani len čiastočne, na základe čoho vznikla žalobcovi pohľadávka voči žalovanému vo výške 574.839,60 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný ani neprejavil akúkoľvek snahu uhradiť svoj záväzok, a to ani len čiastočne a zároveň žalovaný ani nijakým spôsobom nekomunikuje a nesnaží sa nájsť mimosúdnou cestou riešenie, žalobca považuje za nevyhnutné zabezpečiť jeho pohľadávku voči žalovanému prostredníctvom sudcovského záložného práva, a to do výšky pohľadávky v sume 574.839,60 eur.

6. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 09.02.2022, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 09.02.2022 (čas doručenia 14:54:08 hod.) a nasledovnými listinami, ktoré boli priložené k návrhu: faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 25.01.2021, Podklad k faktúre č. XXXXXXXXX, Objednávka zo dňa 26.11.2020, faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 27.01.2021, Podklad k faktúre č. XXXXXXXXXX, Objednávka zo dňa 26.11.2020, Faktúra č. XXXXXXXXXX splatná 21.01.2021, Podklad k faktúre č. XXXXXXXXX, Objednávka zo dňa 26.11.2020, Faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 25.01.2021, Podklad k faktúre č. XXXXXXXXXX, Objednávka zo dňa 26.11.2020, faktúra č. XXXXXXXXXX splatná dňa 18.01.2021, Podklad k faktúre č. XXXXXXXXXX, Objednávka zo dňa 26.11.2020, Rámcová zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 25.11.2020 v 5 verziách

pre chorvátsku národnosť, rumunskú národnosť, srbskú národnosť, maďarskú národnosť, ukrajinskú národnosť, Saldokonto neuhradených faktúr k 12.10.2021.

7. Z Rámcových zmlúv zo dňa 25.11.2020 má súd za osvedčené, že sa jedná o totožné zmluvy týkajúce sa poskytovania služieb s rozdielom len národnosti s ktorou je spojený nábor a výber občanov pre jednotlivé národnosť (chorvátskej, rumunskej, srbskej, maďarskej, ukrajinskej národnosti), ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako objednávateľom, pričom jej predmetom bolo poskytovanie služieb dodávateľom vo vopred dohodnutom rozsahu a podľa zmlúv, predovšetkým služby spojené s náborom a výberom občanov (chorvátskej, rumunskej, srbskej, maďarskej, ukrajinskej národnosti) na určené pracovné pozície. Zmluvy nadobudli platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvomi zmluvnými stranami, pričom všetky boli uzavretá na dobu určitú do 31.12.2021. Cena za splnenie predmetu zmluvy je stanovená dohodou zmluvných strán. Prílohu zmluvy tvoril Cenník poskytovaných služieb a testy pre výberové konania.

8. Z Faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej dňa 11.01.2021 a splatnej dňa 25.01.2021 súd zistil, že žalobca účtoval žalovanému služby spojené s náborom a výberom občanov srbskej národnosti za mesiac december 2020 v sume 15.540,- eur s DPH.

9. Z Podkladu k faktúre č. XXXXXXXXXX vyplynulo, že jej predmetom bol popis k faktúre, ktorý pozostával z jednotlivých položiek služieb zrealizovaných žalobcom a to vybudovanie stratégie náboru zamestnancov Srbska v sume 7.000,- eur, počet náborových uchádzačov o pracovnú pozíciu (11 uchádzačov x 520,- eur) v sume 5.720,- eur a administratívny poplatok vo výške 230,- eur), t. j. v celkovej hodnote 12.950,- eur bez DPH.

10. Z Objednávky zo dňa 26.11.2020 má súd za osvedčené, že žalovaný si objednal u žalobcu služby - nábor a následný výber 5 občanov Srbska slovenskej národnosti na pracovnú pozíciu - operátor výroby.

11. Z Faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej dňa 13.01.2021 a splatnej dňa 27.01.2021 súd zistil, že žalobca účtoval žalovanému služby spojené s náborom a výberom občanov maďarskej národnosti za mesiac december 2020 v sume 12.180,- eur s DPH.

12. Z Podkladu k faktúre č. XXXXXXXXXX vyplynulo, že jej predmetom bol popis k faktúre, ktorý pozostával z jednotlivých položiek služieb zrealizovaných žalobcom a to vybudovanie stratégie náboru zamestnancov Maďarska v sume 7.000,- eur, počet náborových uchádzačov o pracovnú pozíciu (5 uchádzačov x 520,- eur) v sume 2.600,- eur a administratívny poplatok vo výške 550,- eur, t. j. v celkovej hodnote 10.150 eur bez DPH.

13. Z Objednávky zo dňa 26.11.2020 má súd za osvedčené, že žalovaný si objednal u žalobcu služby - nábor a následný výber 2 občanov maďarskej národnosti na pracovnú pozíciu - operátor výroby.

14. Z Faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej dňa 07.01.2021 a splatnej dňa 21.01.2021 je zrejmé, že žalobca účtoval žalovanému služby spojené s náborom a výberom občanov rumunskej národnosti za mesiac december 2020 v sume 15.516,- eur s DPH.

15. Z Podkladu k faktúre č. XXXXXXXXX súd zistil, že jej predmetom bol popis k faktúre, ktorý pozostával z jednotlivých položiek služieb zrealizovaných žalobcom a to vybudovanie stratégie náboru zamestnancov rumunskej národnosti v sume 7.000,- eur, počet náborových uchádzačov o pracovnú pozíciu (11 uchádzačov x 520,- eur) v sume 5.720,- eur a administratívny poplatok vo výške 210,- eur, t. j. v celkovej hodnote 12.930,- eur bez DPH.

16. Z Objednávky zo dňa 26.11.2020 vyplynulo, že žalovaný objednal u žalobcu služby - nábor a následný výber 5 občanov rumunskej národnosti na pracovnú pozíciu - operátor výroby.

17. Z Faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej dňa 11.01.2021 a splatnej dňa 25.01.2021 má súd za osvedčené, že žalobca účtoval žalovanému služby spojené s náborom a výberom občanov ukrajinskej národnosti za mesiac december 2020 v sume 20.364,- eur s DPH.

18. Z Podkladu k faktúre č. XXXXXXXXXX je zrejmé, že jej predmetom bol popis k faktúre, ktorý pozostával z jednotlivých položiek služieb zrealizovaných žalobcom a to vybudovanie stratégie náboru zamestnancov ukrajinskej národnosti v sume 7.000,- eur, počet náborových uchádzačov o pracovnú pozíciu (18 uchádzačov x 520,- eur) v sume 9.360,- eur a administratívny poplatok vo výške 610,- eur, t. j. v celkovej hodnote 16.970,- eur bez DPH.

19. Z Objednávky zo dňa 26.11.2020 súd zistil, že žalovaný objednal u žalobcu služby - nábor a následný výber 5 občanov ukrajinskej národnosti na pracovnú pozíciu - operátor výroby.

20. Z Faktúry č. XXXXXXXXXX vystavenej dňa 04.01.2021 a splatnej dňa 18.01.2021 vyplynulo, že žalobca účtoval žalovanému služby spojené s náborom a výberom občanov chorvátskej národnosti za mesiac december 2020 v sume 14.203,20 eur s DPH.

21. Z Podkladu k faktúre č. XXXXXXXXXX má súd za osvedčené, že jej predmetom bol popis k faktúre, ktorý pozostával z jednotlivých položiek služieb zrealizovaných žalobcom a to vybudovanie stratégie náboru zamestnancov chorvátskej národnosti v sume 7.000,- eur, počet náborových uchádzačov o pracovnú pozíciu (9 uchádzačov x 520,- eur) v sume 4.680,- eur a administratívny poplatok vo výške 156,- eur, t. j. v celkovej hodnote 11.836,- eur bez DPH.

22. Z Objednávky zo dňa 26.11.2020 vyplynulo, že žalovaný objednal u žalobcu služby - nábor a následný výber 5 občanov chorvátskej národnosti na pracovnú pozíciu - operátor výroby.

23. Z listiny - Saldokonto neuhradených faktúr k 12.10.2021 súd zistil, že ide o faktúry č. XXXXXXXXXX v sume 44.215,20 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 43.066,80, faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 53.913,60 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 43.480,80 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 31.147,20 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 42.271,68 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 43.610,- eur, faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 43.369,20 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 52.478,40 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 30.118,32 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 19.878,- eur, faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 16.867,20 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 19.471,20 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 19.851,60 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 10.218,- eur, faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 19.286,40 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 26.169,60 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 15.426,- eur. Ďalej má súd z listiny za osvedčené, že faktúry, ktoré boli právnou zástupkyňou žalobcu priložené k návrhu ako faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 14.203,20 eur, faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 15.516,- eur, faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 20.364,- eur, faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 15.540,- eur, faktúra č. XXXXXXXXXX v sume 12.180,- eur boli žalobcom vyznačené ako uhradené.

24. Podľa (ďalej len „“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

26. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

27. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

28. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

29. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

30. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

31. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa , uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

32. Podľa ustanovenia , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd takýto návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

33. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

34. Podľa veta prvá , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

35. Podľa prvá veta, , , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

36. Podľa ustanovenia , , , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.

37. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

38. Podľa článku 3 ods. 1 základných princípov , každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s , verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené ( ).

39. Podľa ustanovenia (ďalej len ""), záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím

súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

40. Podľa ustanovenia , (1) záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. (2) Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.

41. Podľa ustanovenia , doručenie uznesenia o neodkladnom opatrení, (1) Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. (2) Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia. (3) Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.

42. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Charakter tohto procesného inštitútu obmedzuje procesnú aktivitu strán, ako aj potrebu vykonania pojednávania a procesného dokazovania. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení a zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu. Podľa sa záložné právo zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre jeho vydanie a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie v civilnom procese, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné zákonné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ musí opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Súd je túto skutočnosť povinný vyhodnotiť s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu.

43. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia z hľadiska jeho charakteru záložného práva nadobúdajú subjekty zabezpečovacieho opatrenia postavenie účastníkov vzťahu z titulu záložného práva a v týchto intenciách medzi nimi vznikajú aj práva a povinnosti. Na režim týchto práv a povinností, výkon záložného práva, ako aj ďalšie otázky s tým spojené sa primerane použije a nasl. . Zánik záložného práva sa spravuje a na účely konkurzu si zachováva poradie a riadnu hmotnoprávnu relevanciu.

44. Dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva, teda odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. V prípade zabezpečovacieho opatrenia, ktoré slúži zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie, potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne, by mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti osoby z rozhodnutia oprávnenej úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu oprávneného k uplatneniu takejto možnosti. Hoci existencia takejto obavy nie je prítomnou vždy, na jej prítomnosť však nemožno usudzovať iba z vyvíjania aktivít zo strany povinnej osoby, týkajúcich sa jej majetku v smere zbavenia sa

ho, ale aj z iných faktorov podmieňujúcich schopnosť splnenia povinnosti, o ktorú v konaní ide. Existenciu obavy z ohrozenia exekúcie je tu potrebné vnímať aj v širších súvislostiach.

45. Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie domáha ochrany zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky, ktorú má voči žalovanému. Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je subsumovaná v , čím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu.

46. Žalobca sa návrhom, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 09.02.2022 (čas doručenia 14:54:08 hod.) domáhal zriadenia záložného práva k súčasným aj budúcim pohľadávkam na výplatu peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na bankových účtoch, a to bankový účet vedený v Tatra banke, a.s., IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a bankový účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., IBAN: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, oba účty patriace spoločnosti LESS WORK s.r.o., IČO: 47 557 672, so sídlom Nitrianska 24, 921 01 Piešťany, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trnava, konateľ: N. Č., v prospech spoločnosti Zaratex, s.r.o., IČO: 53 240 936, so sídlom Kláštorná ulica 423/4, 971 01 Prievidza, oddiel: Sro, vložka č.: 40592/R, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trenčín, konateľ: S. D.. Záložným právom sa zabezpečuje splatná pohľadávka žalobcu v celkovej výške 574.839,60 eur, pozostávajúca z nároku žalobcu na uhradenie splatných faktúr žalovaným a náhrady trov konania.

47. Z hľadiska osvedčovania rozhodujúcich skutočností je treba striktne brať na zreteľ predpoklady a podmienky pre jeho nariadenia. Predpokladmi nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je a) navrhovaná iniciatíva strany sporu, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zabezpečovanie peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

48. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu musí mať osvedčené mimo vyššie uvedeného, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa vzťahuje zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer a súd by mal rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Súčasne zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

49. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a jeho príloh dospel k záveru, že podmienky pre jeho nariadenie nie sú splnené. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa tým, že sa zriadi záložné právo na konkrétny majetok dlžníka za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, prípadne už judikovaná bola a to s cieľom zamedziť alebo zredukovať možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. S poukazom na citované ustanovenie v spojení s ustanovením je povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana, t. j. existencia peňažnej pohľadávky.

50. Pokiaľ ide o osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, na základe žalobcom predložených dôkazov, súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil trvanie ani dôvodnosť peňažného nároku žalobcu voči žalovanému v celkovej výške 574.839,60 eur a ani len nepredložil dôkazy na potvrdenie tvrdenia, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením faktúr, ktoré má žalobca uvedené v Saldokonte ako neuhradené. K návrhu žalobca priložil ako dôkaz len faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.01.2021, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 27.01.2021, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 21.01.2021, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.01.2021, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 18.01.2021, pričom zo Saldokonta neuhradených faktúr, ktoré žalobca priložil k návrhu vyplýva, že uvedené faktúry boli zo strany žalovaného uhradené. Iné faktúry ani podklady, ktoré by

osvedčovali dôvodnosť a trvanie nároku v sume 574.839,60 eur a ktorým by sa mala poskytnúť ochrana a to nariadením zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva k súčasným aj budúcim pohľadávkam na výplatu peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na bankových účtoch žalovaného žalobca neosvedčil žiadnym hodnoverným spôsobom, iba ich uvedením v listine Saldokonta neuhradených faktúr.

51. Súd ďalej uvádza, že ani druhý predpoklad nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, t. j. skutočnosť, že zriadením záložného práva navrhovaným zabezpečovacím opatrením sa má odvrátiť možnosť zmarenia uspokojenia vyššie uvedenej peňažnej pohľadávky žalobcu v exekučnom konaní, podľa názoru súdu taktiež splnený nebol. Žalobca v konaní totiž neosvedčil existenciu reálnej obavy z ohrozenia exekúcie, ktorá je základnou podmienkou zriadenia sudcovského záložného práva. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností teda žalobca neposkytol súdu také dôkazy, ktoré by jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Osvedčené skutočnosti musia spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Ak by bola táto osvedčená, súd by sa v ďalšom zaoberal otázkou samotnej proporcionality a primeranosti navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Súd ďalej zdôrazňuje, že dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (rozhodnutie NS SR sp. zn. ; zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

52. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k súčasným aj budúcim pohľadávkam na výplatu peňažných prostriedkov nachádzajúcich sa na bankových účtoch žalovaného za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému v celkovej výške 574.839,60 eur v zmysle ustanovenia zamietol.

53. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol plne úspešný žalovaný, teda mu vzniklo právo na náhradu trov konania, avšak vzhľadom k tomu, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli, tak mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.