Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/299/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobcu: VSD, s.r.o., so sídlom Trebišovská 3, Bratislava, IČO: 46 814 560, zastúpený BG Partners, s.r.o., advokátska kancelária, Zámocká 36, Bratislava, IČO: 47 249 561, proti žalovanej: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, O., štátny občan SR, zastúpená LEGAL POINT s.r.o., Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO: 47253495, o zaplatenie 1.432,72 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 106,68 eur s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy 106,68 eur od 21.03.2009 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalovanej sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca Karloveská realizačná spoločnosť, s.r.o., so sídlom Matejkova 20, Bratislava, IČO: 35 696 583 sa žalobou zo dňa 10.12.2008 domáhal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 43.162,-Sk titulom nedoplatkov na platbách a nedoplatkov z vyúčtovaní za byt č. XX na X. poschodí Q. č. XX v O..

2. Podaním zo dňa 11.10.2011 žalobca špecifikoval uplatnený nárok. Uviedol, že pohľadávka žalobcu pozostáva z nedoplatku z vyúčtovania za rok 2006 v sume 465,15 eur, z nedoplatku z vyúčtovania za rok 2007 v sume 283,97 eur a z neuhradených zálohových platieb za obdobie od 01.01.2008 do 31.10. 2008.

3. Platobným rozkazom zo dňa 30.12.2008, č.k. 25 Ro/436/2008-17 súd žalobe vyhovel.

4. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor. Uviedla, že ako vlastník bytu si plní povinnosti a predpísané zálohové platby riadne uhrádza. Podľa priloženej sumárnej analýzy platieb za obdobie od 30.11.2006 do 31.10.2008 neboli uhradené 4 zálohové platby z 23 predpísaných, čo predstavuje dlh v sume 20.189,-Sk, preto nesúhlasí s povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 43.162,-Sk. Naopak, žalovaný je ten, kto si neplní svoje povinnosti, ktoré opakovane reklamovala.

5. Žalobca podaním zo dňa 10.08.2009 uviedol, že žalovaná opomína skutočnosť, že v žalovanej sume sú zahrnuté výsledky vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním jej bytu za rok 2006 - nedoplatok 14.013,-Sk a za rok 2007 - nedoplatok 8.555,-Sk. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nedoplatok za obdobie od 30.11.2006 do 31.10.2008.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o výkone správy, čiastočným výpisom z LV č. XXXX, Zmluvou o výkone správy zo dňa 10.12.2004, sumárnou analýzou platieb

za obdobie od 30.11.2006 do 31.10.2008, zápisnicou zo schôdze vlastníkov zo dňa 01.03.2006 a zo dňa 26.04.2005, listom právneho predchodcu žalobcu zo dňa 30.10.2007, protokolmi o odpočítaní meračov tepla, čiastočnými vyúčtovaniami za rok 2006 a 2007, odborným vyjadrením znalca G. zo dňa 31.05.2017, znaleckým posudkom č. 2/2018 znalca H. zo dňa 30.04.2018, odborným vyjadrením znalca G.o dňa 18.06.2018, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom strán sporu, svedkyne Q. a zistil tento skutkový stav:

7. Žalovaná je vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu na Q., zapísaného na LV č. XXXX, ktorého správu aktuálne vykonáva žalobca. Žalobca uviedol, že žalovaná bola povinná na zabezpečenie prevádzky, údržby, opráv a správy sumu poukazovať mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv domu, ďalej bola povinná mesačne platiť správcovi paušálny poplatok za výkon správy, ďalej náklady spojené so spracovaním vyúčtovania a súčasne poukazovať mesačne na účet preddavok na úhradu plnení spojených s užívaním bytu. Za obdobie od 10.01.2007 bola povinná platiť mesačne sumu 4.946,-Sk a za obdobie od 10.12.2007 sumu 5.291,-Sk. Žalovaná podľa tvrdenia žalobcu nepoukazovala uvedené platby v predpísaných výškach a termínoch a ku dňu 30.10.2008 jej vznikol dlh v sume 43.162,-Sk.

8. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaná nereklamovala vyúčtovania za rok 2006 ani 2007. Reklamovala až vyúčtovanie za rok 2008, ktoré nie je predmetom tohto konania. Upriamoval pozornosť tiež na skutočnosť, že vo vyúčtovaní za rok 2006 nedoplatok žalovanej predstavuje sumu 14.012,93,- Sk, z nej nedoplatok z ústredného kúrenia je 3.787,-Sk. Vo vyúčtovaní za rok 2007 nedoplatok žalovanej je 8.555,-Sk a z nej nedoplatok z ústredného kúrenia je 5.926,-Sk.

9. Žalovaná vypovedala, že nárok žalobcu neuznáva. V žalovanom období nespotrebovala teplo, ktoré jej bolo účtované. Napriek opakovaným reklamáciam ústnou formou jej neboli radiátory opravené, tieto nekúrili, v byte mala zimu. Merač meria prietok a nie teplotu. Nemôže predsa platiť za teplo, ktoré nespotrebovala. Býva na najvyššom poschodí v dome. Všetci traja vlastníci bytov na tom podlaží sa striedali, radiátory odvzdušňovali, aby mali aspoň trochu tepla. Naviac, susedia, ktorí bývajú na nižších podlažiach a ktorým sa riadne kúrilo, mali vo vyúčtovanie tepla cca o polovicu nižšiu ako ona. Pracovník, ktorý robil odpočet tepla, k nej do bytu ani neprišiel. Je faktom, že odkedy im teplo dodáva nová spoločnosť, i v ich bytoch na najvyššom podlaží sa asi zázrakom začalo kúriť. Písomne podala reklamáciu proti vyúčtovaniu. Osobitne radiátory nereklamovala. Na radiátoroch má merače tepla od roku 2006. Žalovaná ďalej uviedla, že je faktom, že vyúčtovania za rok 2006 až 2009 riešila prevažne ústnou formou, teda najmä telefonicky i osobne nahlasovaním poruchy. Potom, ako kompetentná poslala do jej bytu technika, tento radiátory v jej byte odvzdušnil s efektom na cca 1-2 dni a potom problém pretrvával znovu. Osobne navštívila i p. Z., ten jej povedal, že problém je v nevyregulovanej vykurovacej sústave, a aby sa z bytu odsťahovala. Riešením KRS bolo, že jej zvýšili zálohové platby na 230 eur mesačne, čo bolo strašne veľa, v porovnaní s inými bytmi cca o 100 eur mesačne viac. Vlastníci domu chceli pomerové merače, nesúhlasili však s vyregulovaním domu, pretože je to drahé. Firmy mali záujem namontovať pomerové merače len za predpokladu vyregulovania sústavy.

10. Svedkyňa Q. vypovedala, že je susedou žalovanej, býva tiež na X. poschodí v dome na Q.. V rokoch 2006, 2007 a 2008 mali problémy s radiátormi, museli s nimi stále narábať, ich odvzdušňovať. Bolo im účtované teplo, ktoré nespotrebovali. Merače boli namontované v hornej časti radiátorov, ktoré ako tak kúrili, preto čísla nabiehali, ale spodná časť radiátorov bola studená. Sústavne so žalovanou pobehovali za zodpovednými a snažili sa situáciu riešiť. V bytoch sa im nekúrilo, aj keď vonku bolo napr. -10 st. C., naviac, majú obidve krajné byty, teda ani v tomto smere neboli nijako chránené.

11. Svedkyňa G. uviedla, že z dokladov, ktoré jej dala k dispozícii žalovaná zistila, že pokiaľ ide o vyúčtovanie nákladov za ústredné kúrenie, je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že pokiaľ nie je vyregulovaná s domu, nemali by byť namontované merače tepla a nemôže byť správne vyúčtovaná skutočná spotreba tepla. Vysvetlila, že pod vyregulovaním sústavy sa rozumie akési nosné médium, ktoré má na začiatku určité vstupné hodnoty a jedine až potom, ako je s vyregulovaná sa môžu inštalovať pomerové merače tepla a až tak sa môže zistiť reálna spotreba tepla, ktoré bolo dodané do domu. Zavzdušnenie radiátorov v byte žalovanej je následok práve toho, že s domu nebola vyregulovaná.

12. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov objektu Q. so dňa 01.03.2006 súd zistil, že nebolo zabezpečené meranie tepla pre jednotlivé byty, nakoľko správca nedokázal zabezpečiť dodávateľa, ktorý by bol ochotný zrealizovať toto dielo bez predchádzajúceho vyregulovania a termostatizácie ÚK v objekte.

13. Z listu žalobcu zo dňa 31.10.2007 adresovanom žalovanej súd zistil, že žalobca žalovanej oznamuje, že systém kúrenia v dome treba na základe ňou popisovaných problémov a tiež ohliadky, ktorú vykonala správkyňa jednoznačne vyregulovať a tiež zabezpečiť termostatizáciu, o čom sa bude rokovať na najbližšej schôdzi vlastníkov 6.11.2007.

14. Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu žalovanou za rok 2006 súd zistil, že žalovanej bol vyúčtovaný nedoplatok v sume 14.012,93,-Sk.

15. Z vyúčtovania za rok 2007 súd zistil, že žalovanej bol vyúčtovaný nedoplatok v sume 8.555,-Sk.

16. Z vyúčtovania za rok 2008 súd zistil, že náklady na ústredné kúrenie v byte žalovanej boli 555,99 eur.

17. Z vyúčtovania susedy žalovanej pani Q. za rok 2010 súd zistil, že náklady na ústredné kúrenie v jej byte boli 955,08 eur.

18. Uznesením zo dňa 16.09.2013, č.k. 12C/299/2009-101 súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Vykonaním úkonov znaleckej činnosti poveril znalca IK.. Úlohou znalca bolo vyjadriť sa k otázke, či vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu žalovanej za rok 2006,2007 a 2008 je v súlade s nameranými hodnotami na pomerových rozdeľovačoch vykurovacích nákladov nainštalovaných v byte žalovanej.

19. Uznesením zo dňa 10.02.2014, č.k. 12C/299/2009-126 súd pripustil, aby do konania na miesto žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť VSD, s.r.o., so sídlom Trebišovská 3, Bratislava, IČO: 46 814 560.

20. Na základe odvolania žalovanej proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania, súd uznesením zo dňa 28.03.2014 nariadil znalecké dokazovanie. Vykonaním úkonov znaleckej činnosti poveril znalca IK.. Úlohou znalca bolo vyjadriť sa k otázke, či vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu žalovanej za rok 2006,2007 a 2008 je v súlade s nameranými hodnotami na pomerových rozdeľovačoch vykurovacích nákladov nainštalovaných v byte žalovanej. Ďalej zodpovedanie otázok, aká bola priemerná spotreba tepla v byte obdobného charakteru, konštrukcie a podlahovej plochy ako je byt žalovanej v rokoch 2006, 2007 a 2008, ako aj zodpovedanie otázky, či bolo množstvo dodaného tepla, resp. v prípade pomerného rozdelenia vypočítaného tepla do bytu žalovanej za rok 2006, 2007 a 2008 adekvátne rozlohe bytu žalovanej porovnateľné s inými bytmi obdobného charakteru, technickej konštrukcie a podlahovej plochy v danom období.

21. Dňa 14.07.2014 znalec vrátil spis súdu s uvedením, že znalecký posudok nebol vypracovaný z dôvodu, že nebolo možné vykonať znaleckú ohliadku a konzultáciu, ktorú 2x zmarila žalovaná, informácie boli súdu zasielané e-mailovou poštou.

22. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 11.11.2014 uviedla, že znaleckého dokazovania sa nemohla zúčastniť z vážnych osobných dôvodov, žiadala spis vrátiť znalcovi na znalecké dokazovanie.

23. Dňa 25.11.2016 znalec H. súdu oznámil, že pre vypracovanie znaleckého posudku mu neboli spoločnosťou Ista, s.r.o. predložené ním požadované a relevantné listiny, bez ktorých nie je možné seriózne zodpovedať otázky položené mu súdom a dokončiť znalecký posudok pre chýbajúce podklady.

24. Úpravou zo dňa 23.01.2017 súd požiadal znalca o vrátenie spisu aj bez vypracovaného znaleckého posudku.

25. Dňa 30.05.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu v ktorom žiadal žalobe vyhovieť, keď žalovaná nepreukázala svoju obranu. Poukazovala na zápisnicu zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 26.04.2005, kde bolo prijaté uznesenie, ktorým bol schválený návrh, že majú záujem o meranie spotreby tepla v jednotlivých bytoch prostredníctvom pomerných rozdeľovačov vykurovacích nákladov

bez predchádzajúcej regulácie systému ústredného kúrenia a zaviazali správcu, aby zabezpečil vo veci výberové konanie. Ďalej poukazoval na zápisnicu schôdze vlastníkov zo dňa 01.03.2006, kde sa uvádza, že realizácia odsúhlaseného zabezpečenia merania tepla pre jednotlivé byty nebola zrealizovaná, nakoľko žiadny dodávateľ nebol ochotný dielo zrealizovať bez predchádzajúceho vyregulovania a termostatizácie ústredného kúrenia v objekte. Žalobca uviedol, že napriek tomu, vyúčtovanie spotreby tepla bolo spracované v súlade s príslušnými predpismi (§7 vyhlášky č. 630/2005 Úradu pre reguláciu sieťových odvetví). Ak žalovaná nesúhlasila s vyúčtovaním tepla, mala vyúčtovanie reklamovať, čo neurobila.

26. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 31.05.2017 uviedla, že žalobu navrhuje zamietnuť. Žalobca doposiaľ nepredložil doklad o tom, že predmetný bytový objekt je v súlade s platnou vyhláškou hydraulicky vyregulovaný, ktorým dokladom je Nastavovací protokol ako relevantný dôkaz o vykonaní vyregulovania vystavený na základe merania s uvedením projektových, nastavených a nameraných hodnôt. Poukazovala na to, že hydraulické vyregulovanie je proces, ktorého cieľom je dosiahnuť požadované prerozdelenie cirkulácie vody v systéme zásobovania teplom. Za týmto účelom sa do sústav inštalujú špecializované armatúry, ktorých úlohou je umožniť hydraulické vyváženie sústavy. Okrem správneho prerozdelenia prietokov však musí vyregulovanie sústavy zabezpečiť hydraulickú stabilitu, energetickú hospodárnosť a možnosť zmeny prietokov a ich merateľnosť. Uviedla, že z povahy veci je mimo rozumnú pochybnosť, že ak by bol bytový dom hydraulicky vyregulovaný, tak ona, ako vlastníčka bytu by nemala v byte počas vykurovacieho obdobia tepelnú nepohodu. Znamená to, že teploty v jej byte nedosahovali požadované teploty pre byt podľa prísl. vyhlášky a výsledkom vyúčtovania bol nedoplatok za dodávku tepla za obdobie rokov 2006 a 2007, čo neodrážalo tepelnú pohodu v jej byte. Pokiaľ ide o prijatie uznesenia na schôdzi vlastníkov bytov, ktorým schválili návrh ohľadne merania spotreby tepla pre jednotlivé byty pomerovými rozdeľovačmi vykurovacích nákladov bez predchádzajúceho hydraulického vyregulovania vykurovacej sústavy a zaviazali správcu na zabezpečenie výberového konania v predmetnej veci uviedla, že dohoda vlastníkov, resp. smernica správcu nemôže byť v rozpore so zákonom. Žalovaná spolu s vyjadrením predložila súdu stanovisko znalkyne z odboru energetika, tepelná energetika, vykurovanie a vykurovacie zariadenia G. zo dňa 31.05.2017, ktorá okrem iného uviedla, že predmetný bytový dom nesporne mal byť hydraulicky vyregulovaný. Nastavovací protokol je jediným relevantným dôkazom o realizácii vyregulovania. Zákonná povinnosť vlastníkov v prenesení na správcu bytového domu bola a vyplývala z vyhlášky č. 555/2005 Z.z. - § 8 písm. c) - zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budov po každom zásahu do tepelnej ochrany alebo energetického vybavenia, následne vyhláška č. 476/2008 Z.z. Uviedla, že vykurovací systém je hydraulicky vyvážený, t.j. prietoky vykurovacieho média sú nastavené tak, že zodpovedajú projektovému stavu. K vyregulovaniu vykurovania uviedla, že pre správnu prevádzku vykurovacej sústavy je dôležité, aby vykurovacia voda prúdiaca v rozvodoch vykurovania zatekala ku každému radiátoru v dostatočnom množstve počas celej doby prevádzky. Množstvo vykurovanej vody, ktorá má prúdiť do každého radiátora určuje projekt na základe tepelných strát miestností v ktorej je radiátor umiestnený, veľkosť radiátora a ochladenia vykurovacej vody na trase medzi zdrojom tepla a radiátorom. Z dôvodu nepredloženia Nastavovacieho protokolu, na základe čoho možno tvrdiť, že v bytovom dome nebola hydraulicky vyregulovaná vykurovacia s pred inštaláciou pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov, tieto v ďalšom nebude uvažovať a rozúčtovanie nákladov na dodávku tepla v zmysle vyhlášky č. 630/2005 Z.z. náklady na vykurovanie sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov v objekte rozpočítavania. Na základe takýchto prepočtov znalkyňa rozpočítala množstvo dodaného tepla na vykurovanie bytu vo vlastníctve žalovanej za rok 2016. Ustálila, že náklady na dodané teplo na ÚK celkom pre byt žalovanej za rok 2006 predstavujú sumu 698 eur. Vo vyúčtovaní nákladov sa uvádza suma 929,51 eur. Celkový preplatok z vyúčtovania dodávky tepla na ÚK za rok 2006 v prospech žalovanej predstavuje sumu 231,52 eur. Znalkyňa ďalej ustálila, že náklady na dodané teplo na ÚK celkom pre byt žalovanej za rok 2007 predstavujú sumu 594,67 eur. Vo vyúčtovaní nákladov sa uvádza suma 908,92 eur. Celkový preplatok z vyúčtovania dodávky tepla na ÚK za rok 2007 v prospech žalovanej predstavuje sumu 314,25 eur.

27. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 31.07.2017 uviedol, že namieta správnosť odborného vyjadrenia znalkyne G. v celom rozsahu. Znalkyňa pri posudzovaní správnosti vyúčtovania spotreby tepla postupovala nesprávnym spôsobom a v rozpore s vyhláškou. Žalobca nerozporuje, že tepelná s nebola vyregulovaná, nakoľko to bolo odsúhlasené vlastníkmi bytov v bytovom dome, avšak,

vyúčtovanie spotreby tepla bolo aj napriek tejto skutočnosti spracované v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Má tiež poznatok o tom, že žalovaná pravidelne pri odpočte údajov nameraných prostredníctvom PRVN nesprístupňovala byt, na základe čoho sa určila spotrebná zložka ako súčin 1,5 násobku priemeru spotrebnej zložky na m2 vypočítaného z podlahovej plochy všetkých bytov, nebytových a spoločných priestorov a príslušnej podlahovej plochy bytu, nebytového priestoru a spoluvlastníckeho podielu na spoločných žalovanej v zmysle vyhlášky. Žalovaná mala možnosť obrátiť sa s návrhom na súd, ak nesúhlasila s rozhodnutím ostatných vlastníkov v bytovom dome a prípadné nedoplatky reklamovať u správcu v čase, kedy tieto vznikli.

28. Svedkyňa G., ktorá pre potreby tohto konania vypracovala odborné vyjadrenie zo dňa 31.05.2017 uviedla, že sa plne stotožňuje s obsahom tohto svojho vyjadrenia.

29. Dňa 02.05.2018 bo súdu predložený znalecký posudok č. 02/2018 zo dňa 30.04.2018, vypracovaný znalcom H..

Na otázku č. 1, či je vyúčtovanie služieb spojených s užívaním bytu žalovanej za rok 2006, 2007 a 2008 v súlade s nameranými hodnotami na pomerových rozdeľovačoch vykurovacích nákladov nainštalovaných v byte žalovanej znalec uviedol, že z dôvodu nedostatku a neúplnosti potrebných podkladov sa nedá vykonať úplná porovnávacia analýza a objektivizácia. Na základe dokladov, ktoré mal k dispozícii uzatvára, že vyúčtovanie služieb za dodávku tepla na vykurovanie v posudzovanom období je v súlade s nameranými hodnotami na PRVN nainštalovanými v byte žalovanej.

Na otázku č. 2, aká bola priemerná spotreba tepla v byte obdobného charakteru, konštrukcie a podlahovej plochy ako v byte žalovanej znalec uviedol, že ani na zodpovedanie tejto otázky nemal dostatočné podklady. Príkladmo uviedol údaje o nákladoch na dodávku tepla na ÚK za rok 2007 u piatich bytov.

Na otázku č. 3, či bolo množstvo dodaného tepla, resp. v prípade pomerného rozdelenia vypočítaného tepla do bytu žalovanej za rok 2006, 2007 a 2008 adekvátne bytu žalovanej porovnateľné s inými bytmi obdobného charakteru, technickej konštrukcie a podlahovej plochy v danom období, znalec uviedol, že susedné dva byty na 7. podlaží, z ktorých jeden má skoro rovnakú podlahovú plochu ako byt žalovanej a druhý má o cca 20m2 väčšiu podlahovú plochu, majú v rokoch 2006 a 2007 nižší počet nameraných dielikov PRVN ako žalovaná. Porovnávané byty na 6. podlaží majú porovnateľnú podlahovú plochu ako žalovaná, ale majú výrazne nižší počet nameraných dielekov ako žalovaná. Z toho vyplýva, že spotreba tepla, resp. náklady na teplo na ÚK v byte žalovanej neboli úmerné v porovnaní s bytmi uvedenými v časti B.2 na stranách 5 a 6.

Na otázku, či vznikla povinnosť hydraulického vyregulovania systému na základe zákona č. 555/2005 a zákona č. 476/2008 v dome Q., znalec uviedol, že povinnosť hydraulického vyregulovania vykurovacieho systému v dome na Q. nevznikla v rokoch 2006 ani 2007, ale od 01.01.2009 podľa zákona č. 476/2008 Z.z.

Na otázku, či nevykonanie hydraulickej regulácie nemohlo ovplyvniť dosahovanie teplôt vzduchu v miestnostiach bytu žalovanej podľa vyhlášky č. 152/2005 Z.z. znalec uviedol, že nevykonanie hydraulickej regulácie nemohlo ovplyvniť dosahovanie teplôt v byte žalovanej, nakoľko v iných porovnávaných bytoch neboli ovplyvnené teploty vzduchu, ale v nich klesala spotreba tepla na ÚK (resp. náklady na teplo ÚK) a tiež počty dielikov PRVN.

30. Právna zástupkyňa žalovanej k znaleckému posudku IK. uviedla, že namieta celý jeho obsah i závery. Namieta zaujatosť znalca, keď na otázky súdu položené mu v uznesení súdu o nariadení znaleckého dokazovania uviedol, že znalecký posudok nie je schopný vypracovať pre nedostatok podkladov a že ani neočakáva, že by mu tieto relevantné podklady pre vypracovanie posudku boli doložené. Na základe požiadavky žalobcu vypracoval znalecký posudok, v ktorom fakticky zodpovedal na otázky súdu, pričom nevyplýva, že by mu požadované listiny boli dodané. Minimálne pri štyroch odpovediach sám uviedol, že záver nie je možné ustáliť so 100% istotou.

31. Právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že námietku zaujatosti znalca IK. považuje za nezmyselnú. Má vedomosť o tom, že v čase ustanovenia znalca súdom, znalec nemal k dispozícii relevantné podklady pre vypracovanie posudku, tieto sa mu podarilo dohľadať.

32. Právna zástupkyňa žalovanej ďalej uviedla, že nesprávnosť vyúčtovania tepla by mal súd započítať aj na ostané položky vyúčtovania.

33. Na pojednávaní konanom dňa 20.06.2018 žalovaná predložila súdu vyjadrenie znalkyne G. zo dňa 18.06.2018.

Vo vyjadrení znalkyňa G. k odpovedi na otázku č. 1 znalca uviedla, že odpoveď znalca na otázku č. 1 je nepreskúmateľná. Uviedla, že z povahy veci je mimo rozumnú pochybnosť, že v odpovedi na túto otázku je rozpor, nakoľko odpovedá, že sa nedá vykonať úplná porovnávacia analýza a objektivizácia z dôvodu nedostatku a neúplnosti potrebných dokladov, ale v závere vo svojej odpovedi konštatuje, že z uvedených údajov a analýzy vyplýva, že vyúčtovanie služieb za dodávku tepla na vykurovanie je v súlade s nameranými hodnotami na PRVN nainštalovanými v byte žalovanej. Poukazovala na vyhlášku MH SR č. 206/1991 Zb. o hospodárení s teplom, riadení sústav CZT a ochranných pásmach, platnú od 31.5 do 1.6.1998 v § 4 ods. 2 písm. a) podľa ktorého je prevádzkovateľ vnútorného zariadenia na zásobovanie teplom povinný zabezpečiť vyregulovanie sústavy vykurovania. Ďalej znalkyňa poukazovala na zákon č 70/1998 Z.z. o energetike, stanovujúci povinnosť priameho odberateľa tepla udržiavať hydraulicky vyregulovanú sústavu tepelných zariadení na odbernom mieste. Poukazovala na príslušné STN EN 834z októbra 1998, na zákon č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov platný od 1.1.2006, na zákon č. 476/2008 Z.z. o efektívnosti pri používaní energie platný od 1.1.2009, na STN EN 834 z júla 2014, na zákon č. 321/2014 Z.z. o energetickej efektívnosti. Uviedla, že z dokladov, ktoré sa nachádzajú v spise je nepochybné, že objekt, bytový dom Majerníkova 54-58 v Bratislave má podlahovú plochu uvádzanú na čl. 220 a 221: 3503,57 m2 a teda je nesporné, že zákonná povinnosť hydraulického vyregulovania vykurovacej sústavy zo strany vlastníkov bytov v zastúpení správcu bytového domu bola. Bytový dom MU. pred realizáciou osadenia a inštalácie pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov na vykurovacie telesá v jednotlivých bytoch v danom objekte mal byť hydraulicky vyregulovaný, k odpovedi znalca na otázku č. 2 uviedla, že k zodpovedaniu tejto otázky nie sú dostatočné podklady ani údaje. Spotreba tepla je k dispozícii za byt žalovanej a to iba za rok 2006. Dostupné sú údaje o nákladoch na dodávku tepla na ÚK (ústredné vykurovanie) za rok 2007 a to za 5 bytov uvedených v posudku H. v časti B. 2 na str. 5 a 6. Znalkyňa G. k tejto otázke uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom bytovom dome nebola hydraulicky vyregulovaná vykurovacia s pred inštaláciou pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov (PRVN) tieto v ďalšom nebude uvažovať a rozúčtovanie nákladov na dodávku tepla v zmysle vhlášky 630/2005 Z.z. sa rozdelia na základnú a spotrebnú zložku, pričom základná zložka tvorí 10% a spotrebná 90%. Pri rozpočítaní množstva dodaného tepla na vykurovanie bytu vo vlastníctve žalovanej za rok 2006, náklady za dodané teplo bytu žalovanej predstavujú sumu 698 eur. Vo vyúčtovaní sa nachádza náklad 929,52 eur. Celkový preplatok žalovanej z vyúčtovanie dodávky tepla tak predstavuje sumu 231,52 eur. Za rok 2007 náklady za dodané teplo naÚK pre byt žalovanej boli 594,67 eur. Vo vyúčtovaní sa nachádza náklad 908,92 eur. Celkový preplatok žalovanej z vyúčtovanie dodávky tepla tak predstavuje sumu 314,25 eur. k odpovedi znalca na otázku č. 3 uviedla, že byt žalovanej podľa znalca IK. bolo možné porovnať iba s 5. bytmi na 7 NP a na 6. NP a to len za rok 2007 a čiastočne za rok 2006. Znalec uviedol, že susedné dva byty na 7. NP z ktorých jeden má skoro rovnakú podlahovú plochu a druhý je cca o 20m2 väčší majú v rokoch 2006 a 2007 nižší počet nameraných dielikov ako byt žalovanej. Porovnávané byty na 6. NP majú porovnateľnú podlahovú plochu ako byt žalovanej, ale výrazne nižší počet nameraných dielikov ako žalovaná. Z toho vyplýva, že spotreba tepla, resp. nákladov na teplo na ÚK v byte žalovanej neboli úmerné v porovnaní s bytmi uvedenými v časti B.2 na str. 5 a 6. Znalkyňa uviedla, že z vyjadrenia H. je zrejmé, že v predmetnom bytovom dome nebola hydraulicky vyregulovaná tepelná s v zmysle STN EN 834 - október 1998 kde sa uvádza, že Odporúčanie c) potrubná sieť je hydraulicky vyvážená, t.j. prietoky vykurovacieho média sú nastavené tak, že zodpovedajú projektovanému stavu, k odpovedi znalca na otázku č. 4 uviedla, že výsledkom hydraulického nevyregulovania tepelnej sústavy bola skutočnosť, že spotreba tepla, resp. náklady na teplo na ÚK v byte žalovanej neboli úmerné v porovnaní s bytmiuvedenými v časti B.2 na stranách 5 a 6 č. 2/2018, k odpovedi znalca na otázku č. 5 uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že v č. 2/2018 sa znalec žiadnym spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že bytový dom na Q. bol hydraulicky

nevyregulovaný v zmysle odporúčania STN EN 834, kde v bodoch a) až d) pre vykurovacie sústavy sú definované odporúčania. Pre bod d) sa odporúča zohľadnenie dimenzovania vykurovacích telies - časovo obmedzené vykurovanie susedných miestností, resp. spotrebiteľských jednotiek a odporúčanie d) by malo zabezpečiť dostatočné vykurovanie a teda aj tepelnú pohodu v byte žalovanej. Z povahy veci je mimo rozumnú pochybnosť, že č. 2/2018 je vypracovaný v rozpore so zákonom č. č. 382/2004 Z.z. 34. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 20.07.2018 uviedol, že k vyregulovaniu tepelnej sústavy sa vyjadril znalec H. v znaleckom posudku, ktorého sa žalobca v plnom rozsahu pridržiava. Záverečné stanovisko žalovanej na ktoré sa odvoláva vo vyjadrení k znaleckému posudku, ktorý si dal pre potreby tohto konania vypracovať žalobca je zavádzajúce a v rozpore s platnou legislatívou v čase posudzovaného obdobia. Povinnosť hydraulického vyregulovania vykurovacieho systému rieši zákon č. 555/2005 Z.z. platný od 1.1.2006 a tiež zákon č. 478/2008 Z.z. platný od 1.1.2009. Poukazoval na skutočnosť, že podľa zákona č. 555/2005 Z.z. vlastník existujúcej budovy je povinný zabezpečiť hydraulické vyváženie vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do tepelnej ochrany alebo do energetického vybavenia. Zo strany vlastníkov nedošlo k žiadnemu zásahu do vykurovacej sústavy, a teda vlastníkom povinnosť v zmysle § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 555/2005 Z.z. nevznikla. Inštalácia PRVN na povrch vykurovacieho telesa nie je zásahom do tepelnej ochrany alebo technického systému vykurovacej sústavy. Uvedené potvrdzuje aj IK.. Vlastníci bytov. resp. správca neboli povinní predložiť znalkyni Nastavovací protokol. V ďalšom žalobca poukazoval na to, že vyhláška č. 476/2008 Z.z. bola účinná až od 1.1.2009. Vyjadrenie žalovanej k znaleckému posudku v tomto smere preto trpí vadami, je zmätočné a v rozpore s platnou legislatívou v čase žalovaného obdobia. Rozpočet nákladov na dodané teplo na vykurovanie rozpočítané znalkyňou ZT. v pomere podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu žalovanej na spoločných priestoroch žalovanej k celkovej ploche v objekte rozpočítavania podľa vzorca bez ohľadu na skutočnosť, že v bytovom dome boli vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na meranie spotreby tepla odsúhlasené a inštalované pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov. Opätovne poukazoval na § 5 ods. 1 vyhlášky č. 630/2005 Z.z. podľa ktorého, ak v objekte rozpočítavania nie sú nainštalované pomerové rozdeľovače tepla ani určené merače tepla u konečných spotrebiteľov podľa osobitného zákona, podľa ods. 5 náklady na dodané teplo na vykurovanie sa rozpočítavajú konečným spotrebiteľom v pomere podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu na spoločných priestoroch konečného spotrebiteľa k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov a spoločných priestorov podľa vzorca ... Aj z uvedeného je jednoznačné, že znalkyňa G. pri rozúčtovaní nákladov na rok 2006 a 2007 a rok 2008 nepostupovala v súlade s vyhláškou. Tiež opätovne dával do pozornosti, že žalovaná pri odpočte údajov nameraných prostredníctvom PRVN nesprístupňovala byt, v dôsledku čoho žalobca musel postupovať podľa § 7 ods. 4 vyhlášky.

35. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 10.09.2018 uviedla, že žalovaná vyúčtovania za rok 2006 a 2007 reklamovala, žalobca ich však nevybavoval zákonným spôsobom. Sústavne sa sťažovala na nedostatok množstva tepla v jej byte, na vyúčtované množstvo tepla. Uviedla, že žalobca o potrebe hydraulického vyregulovania vedel. V jednom z odpovedí na jej sťažnosti uviedol, že jej problém sa dá riešiť jedine vyregulovaním a zabezpečením termostatizácie. Poukazovala na zákonné ustanovenie, z ktorého žalobcovi v posudzovanom období vyplývala povinnosť zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy, v ktorej súvislosti upriamovala pozornosť na odborné vyjadrenie znalkyne G.. Ďalej na zápisnicu zo schôdze vlastníkov z 01.03.2006 z ktorej je zrejmé, že žalobca o nevyhnutnej potrebe vykonať hydraulické vyregulovanie vedel, no napriek tomu tak neurobil a pomerové rozdeľovače nechal inštalovať bez predchádzajúceho vyregulovanie vykurovacej sústavy. Nakoľko správca hydraulické vyregulovanie nezabezpečil, vyúčtovanie vykonával nesprávnou metódou, čo spôsobovalo, že žalovaná bola povinná za teplo zaplatiť viac, ako spotrebovala. Poukazovala na správnu metódu výpočtu a vyúčtovanie nákladov znalkyňou G.. V ďalšom uviedla, že je potrebné zaoberať sa aj v časti vyúčtovania nákladov na ohrev TÚV a SV (vodné a stočné). Použitý spôsob výpočtu nákladov na ohrev TÚV a SV si žalovaná nechala skontrolovať znalkyňou G., ktorá vykonala prepočet týchto nákladov. Znalkyňa uviedla, že rozdiel vo vyúčtovaní v neprospech žalovanej je za rok 2006v nákladoch na ohrev TÚV vo výške 8,73 eur a v nákladoch na SV (vodné a stočné) vo výške 32,50 eur a za rok 2007 je rozdiel vo vyúčtovaní v nákladoch na ohrev TÚV vo výške 46,99 eur a v nákladoch na SV (vodné a stočné) vo výške 6,74 eur. V neprospech žalovanej za obdobie takto bola vyúčtovaná suma 97,66 eur, na ktorú žalobca tiež nemá nárok. Uviedla tiež, že nie je pravdou, že by pre účel odpočtov svoj byt nesprístupňovala. Naopak, o čom predložila protokoly odpočtov. 36. Podľa § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon“), správca je povinný do 31.mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúci sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu vrátane vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia. Zároveň je povinný previesť zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke na účty nového správcu alebo spoločenstva.

37. Podľa § 10 ods.1 cit. zákona, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov, nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčuje inak, znášajú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome náklady podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu určeného v § 5 ods. 1 písm. b).

38. Podľa § 10 ods. 6 cit. zákona, úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke. Pri rozúčtovaní úhrad za plnenia sa zohľadňuje miera využívania spoločných častí domu a spoločných zariadení domu vlastníkmi bytov alebo nebytových priestorov v dome. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi, sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka teplej a studenej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd.

39. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 206/1991 Zb. o hospodárení s teplom, riadení sústav centralizovaného zásobovania teplom a o ochranných pásmach, prevádzkovatelia vnútorného sú povinní zabezpečiť vyregulovanie sústavy vykurovania,

40. Podľa § 36 zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov Hospodárnosť prevádzky sústavy tepelných zariadení (1) Hospodárnosťou prevádzky sústavy tepelných zariadení sa rozumie racionálne využívanie zdrojov energie s cieľom efektívne využívať teplo na vykurovanie, klimatizáciu a prípravu teplej úžitkovej vody alebo na technologické účely. (2) Dodávateľ tepla je povinný a) zabezpečiť najmenej jedenkrát za rok overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení po odberné miesto, b) v sústave tepelných zariadení zabezpečiť automatickú reguláciu dodávky tepla v závislosti od klimatických podmienok, c) udržiavať hydraulicky vyregulovanú sústavu tepelných zariadení po odberné miesto. (3) Priamy odberateľ tepla je povinný a) zabezpečiť najmenej jedenkrát za rok overenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení za odberným miestom, b) udržiavať hydraulicky vyregulovanú sústavu tepelných zariadení za odberným miestom. (4) Technické požiadavky na zabezpečenie hospodárnosti prevádzky sústavy tepelných zariadení, dodávok tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.

STN EN 834 z októbra 1998.

Táto európska norma platí na rozdeľovače vykurovacích nákladov, ktoré sa používajú na zaznamenanie pomerného tepelného výkonu vykurovacích telies (radiátorov) v spotrebiteľských jednotkách. V prípade, že sa zúčtovacia jednotka skladá zo spotrebiteľských jednotiek rozličných typov (napr. technicky rôzne druhy vykurovacích systémov alebo rozdiely spôsobené správaním spotrebiteľa, napr. priemyselné prevádzky ako protiklad súkromných bytov), môže byť potrebné rozdeliť túto zúčtovaciu jednotku do skupín používateľov. Rozdeľovače vykurovacích nákladov umožňujú iba stanovenie množstva spotrebovaného tepla každým vykurovacím telesom (radiátorom) v spotrebiteľskej jednotke ako podiel celkovej spotreby tepla zúčtovacej jednotky alebo skupiny používateľov (pozri kapitolu 4); preto je potrebné určiť túto celkovú spotrebu tepla buď meraním spotrebovaného množstva paliva alebo množstva dodaného tepla (v druhom prípade pomocou napr. merača tepla). Podľa prílohy A.1 Vykurovacie sústavy Pre vykurovacie sústavy, vybavené rozdeľovačmi vykurovacích nákladov sa doporučuje, aby mali nasledovné vlastnosti: vykurovacie telesá sú vybavené zariadením na reguláciu teploty v miestnosti, ktoré môže ovládať používateľ (napr. termostatickými ventilmi), používa sa správne nastavená centrálna regulácia vstupnej teploty vykurovacieho média riadená v závislosti od vonkajšej teploty, potrubná sieť je hydraulicky vyvážená, t.j. prietoky vykurovacieho média sú nastavené tak, že zodpovedajú projektovanému stavu,

41. Podľa § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov, vlastník existujúcej budovy je povinný zabezpečiť reguláciu zásobovania teplom v budove, zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do jej tepelnej ochrany alebo technického systému,

42. Podľa § 5 ods. 1, ods. 5 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 20. decembra 2005, ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla č. 630/2005 Z.z., ak počas zúčtovacieho obdobia došlo k zmene konečného spotrebiteľa, náklady na dodané teplo na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody podľa § 4 ods. 3 sa konečnému spotrebiteľovi rozpočítavajú v pomere nákladov na dodané teplo podľa jednotlivých mesiacov k celkovým nákladom na dodané teplo za zúčtovacie obdobie podľa prílohy č. 1 alebo v pomere počtu dennostupňov v jednotlivých mesiacoch k celkovému počtu dennostupňov za zúčtovacie obdobie, ak sa koneční spotrebitelia nedohodnú inak.

43. Podľa § 517 ods.2 Obč. zák. ak je dlžník v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, je popri plnení povinný zaplatiť veriteľovi aj úroky z omeškania, ak podľa tohto zákona nie je povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania určuje vykonávací predpis.

44. Výšku úroku z omeškania upravuje § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

45. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná).

46. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené

skutočnosti, žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil, keď žalobca za neho plnil, čo podľa práva mal plniť sám. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca tak uniesol bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

47. Predmetom posúdenia je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 1.432,72 eur titulom nedoplatkov z vyúčtovaní za rok 2006 v sume 465,16 eur, za rok 2007 v sume 283,97 eur ako aj nedoplatok na preddavkových zálohových ách žalovanej za obdobie od 1.1.2008 do 31.10.2008.

48. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu je možné vyhovieť len čiastočne.

49. Hneď v úvode vo vzťahu k konaní vykonanému dokazovaniu súd nemôže neuviesť, že uznesením zo dňa 16.09.2013, č.k. 12C/299/2009-101, následne uznesením zo dňa 28.03.2014, č.k. 12C/299/2009-130 súd ustanovil H. na vykonanie úkonov znaleckej činnosti. Potom, ako podľa tvrdenia znalca žalovaná opakovane zmarila vykonanie ohliadky a konzultáciu, spis bol vrátený súdu. Potom, ako žalovaná preukázala, že sa ohliadky nemohla zúčastniť z objektívnych osobných dôvodov a žiadala o vykonanie nariadeného znaleckého dokazovania, spis súd vrátil znalcovi a znalec ho prevzal 11.03.2015. Elektronickým podaním zo dňa 25.11.2016 znalec súdu oznámil, že súdom nariadené znalecké dokazovanie nemôže vykonať, pretože pre vypracovanie posudku nemá od spoločnosti ista Slovakia s.r.o. relevantné podklady, bez ktorých nie je možné seriózne zodpovedať otázky položené mu súdom a dokončiť znalecké dokazovanie, pričom sa jedná o dôkazy dôležité pre znalecké dokazovanie. Na základe takéhoto oznámenia súd požiadal znalca o vrátenie spisu i bez vypracovaného znaleckého posudku. Na základe zadávateľa - žalobcu, IK. vypracoval znalecký posudok, kde v zásade zodpovedal na otázky zadané mu uznesením súdu. V závere posudku pri zodpovedaní troch z piatich otázok však znalec uvádza, napr. pri zodpovedaní otázky č. 1, že z dôvodu nedostatku a neúplnosti potrebných podkladov sa nedá vykonať porovnávacia analýza a objektivizácia, že má len čiastočné podklady pre zodpovedanie otázky, pri odpovedi na otázku č. 2 taktiež uvádza, že pre zodpovedanie danej otázky nie sú dostačujúce podklady ani údaje. Rovnako pokiaľ ide o zodpovedanie 3. otázky. Takýto znalecký posudok však vo svetle vyššie uvedeného je nepresvedčivý.

50. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná nezaplatila nedoplatky z vyúčtovania rok 2006 v sume 465,16 eur a za rok 2007 v sume 283,97 eur. Je faktom, že žalovaná predmetné vyúčtovania za rok 2006 a 2007 riešila prevažne ústnou formou, teda ako uviedla, najmä telefonicky i osobne nahlasovaním poruchy. Ako uviedla, ústavne sa sťažovala najmä z dôvodu, že do jej bytu sa nedostáva množstvo potrebného tepla (radiátory boli studené), a už vôbec nie množstvo tepla, ktoré jej bolo účtované. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že písomné reklamovanie vyúčtovania je vzťahom medzi vlastníkom bytu a správcom. Žalobe nie je možné bez ďalšieho vyhovieť len preto, že vlastník nepodal písomnú reklamáciu. Skutočnosť, že žalovaná tepelnú nepohodu v jej byte a neprimerané vyúčtovanie za dodávku tepla do jej bytu reklamovala považuje súd za logický následok toho stavu, keď je absurdné, aby mal človek v byte zimu (nekúrili, alebo minimálne mu kúrili radiátory) a aby to u kompetentných neriešil. V tejto súvislosti súd poukazuje preukázanú napr. listom žalovanej ako aj odpoveďou žalovaného na jej list zo dňa 30.10.2007, kde správca žalovanej oznamuje, že systém ústredného kúrenia v dome na základe ňou popisovaných problémov a tiež ohliadky, ktorú vykonala správkyňa domu treba jednoznačne vyregulovať a zabezpečiť termostatizáciu, o ktorom probléme sa bude znovu diskutovať na najbližšej schôdzi vlastníkov, ktorá sa bude konať 06.11.2017. Správca teda o reklamáciach žalovanej nepochybne vedel, vzniknutú situáciu však riešil len odvzdušnením vykurovacej sústavy. Nepristúpil k reálnemu riešeniu situácie, a to, k hydraulickému vyregulovaniu vykurovacej sústavy. Sám správca sa vyjadril, že problém žalovanej je možné riešiť len vyregulovaním sústavy a zabezpečením termostatizácie, keď len prostredníctvom hydraulického vyregulovania je možné zabezpečiť príjem takého množstva tepla do budovy, ktoré reálne potrebuje, resp. zabezpečí rovnakú tepelnú pohodu vo všetkých vykurovaných miestnostiach. Hydraulickým vyregulovaním sa odstraňuje nerovnomerné vykurovanie - prekurovanie, nedokurovanie v rôznych častiach budovy, ako tomu bolo v danom prípade. Budova by tak prijímala len také množstvo tepla, koľko reálne potrebuje a vyregulovaním sa tiež zabezpečuje aj hydraulická stabilita vykurovacej sústavy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 555/2005 Z.z., podľa ktorého vlastník existujúcej budovy je povinný zabezpečiť reguláciu zásobovania teplom v budove, zabezpečiť hydraulické vyváženie vykurovacej sústavy budovy po každom zásahu do jej tepelnej ochrany alebo technického systému. Súd sa stotožňuje s obranou žalovanej v tom, že zákon presne

nešpecifikuje o aký typ zásahu by malo ísť, preto táto povinnosť sa uplatňuje pri každom a akomkoľvek zásahu. Tvrdenie žalobcu, že inštalácia pomerových rozdeľovačov nie je takým zásahom, pri ktorom by vznikla zákonná povinnosť hydraulicky vyregulovať vykurovaciu sústavu v konaní preukázané nebolo. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na zápisnicu zo schôdze vlastníkov zo dňa 01.03.2006, z ktorej nepochybne vyplýva, že správca nemohol nájsť dodávateľa, ktorý by inštaloval pomerové rozdeľovače bez predchádzajúceho vyregulovania a termostatizácie ÚK. Z tejto zápisnice je zrejmé, že žalobca o nevyhnutnej potrebe vykonať hydraulické vyregulovanie vedel, no napriek tomu tak neurobil a pomerové rozdeľovače nechal inštalovať aj bez predchádzajúceho vyregulovania vykurovacej sústavy. Pretože predmetný objekt nebol hydraulicky vyregulovaný, správca vykonával vyúčtovanie nesprávnou metódou, čo spôsobovalo, že žalovaná bola povinná za teplo platiť viac, ako spotrebovala. V tejto súvislosti treba uviesť aj, že žalobca v pozícii správcu bol povinný si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o vlastníctve bytov, ako aj povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o výkone správy plniť, a okrem iných zabezpečiť aj dodávku tepla v určenej kvalite a podľa § 16 ods. 1 zák. č. 567/2004 Z.z. rozpočítať náklady na teplo podľa pravidiel rozpočítania. Vyúčtovania nákladov za teplo za žalované obdobie nezodpovedalo skutočnej spotrebe tepla žalovanou za posudzované obdobie. Znalkyňa G., ktorá podala odborné vyjadrenie, ktoré možno hodnotiť ako konzistentné, v ňom vecne, logicky a presvedčivo preukazuje jej odborný názor na posudzovanú problematiku, vykonala prepočet vyúčtovaných nákladov použitím metódy podľa vyhl. č. 630/2005 Z.z., čo v zásade predstavuje metódu, ako keby neboli v dome nainštalované pomerové rozdeľovače, čo sa uplatňuje v prípade, ak nedošlo k hydraulickému vyregulovaniu sústavy. Vychádzala z prepočtu v pomere podlahovej plochy bytu, nebytových priestorov a spoluvlastníckeho podielu k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov, nebytových priestorov v objekte rozpočítania a vypočítala skutočné náklady na vykurovanie bytu žalovanej. V roku 2006 náklady za dodané teplo vypočítané žalobcom boli 929,51 eur, reálne náklady žalovanej za dodané teplo vypočítané znalkyňou boli 698 eur, rozdiel predstavuje sumu 231,52 eur. V roku 2007 náklady za dodané teplo vypočítané žalobcom boli 908,92 eur, reálne náklady žalovanej za dodané teplo vypočítané znalkyňou boli 594,67 eur, rozdiel predstavuje sumu 314,25 eur. Celkový rozdiel z vyúčtovania dodávky tepla na ÚK v prospech žalovanej za rok 2006 a 2007 je vo výške 545,77 eur. Ďalej sa súd zaoberal námietkou žalovanej, že súčasťou vyúčtovaní je tiež aj vyúčtovanie nákladov na ohrev TÚV a SV (vodné a stočné), ktorého správnosť výpočtu si žalovaná tiež nechala skontrolovať znalkyňou G. I., ktorá vykonala prepočet aj týchto nákladov a zistila rozdiel vo vyúčtovaní v neprospech žalovanej, resp. že žalovanej bolo na týchto nákladoch vyúčtované viac. Za rok 2006 je rozdiel vo vyúčtovaní v nákladoch na ohrev TÚV vo výške 8,73 eur a v nákladoch na SV (vodné a stočné) vo výške 35,20 eur. Za rok 2007 je rozdiel vo vyúčtovaní v nákladoch na ohrev TÚV vo výške 46,99 eur a v nákladoch na SV (vodné a stočné) vo výške 6,74 eur. Celkový rozdiel z vyúčtovania nákladov na ohrev TÚV a SV (vodné a stočné) v prospech žalovanej za obdobie rokov 2006 a 2007 je vo výške 97,66 eur. Nesprávnosť vyúčtovania v rozsahu namietanom žalovanou svedčí aj posudok H.a, ktorý sám uviedol, že susedné dva byty na 7.NP, z ktorých jeden má skoro rovnakú podlahovú plochu ako byt žalovanej a druhý byt má o cca 20m2 väčšiu podlahovú plochu, majú v rokoch 2006 a 2007 nižší počet nameraných dielikov PRVN ako žalovaná. Porovnateľné byty na 6. NP majú porovnateľnú podlahovú plochu ako žalovaná, ale majú výrazne nižší počet nameraných dielikov ako žalovaná. Z toho vyplýva, že spotreba tepla, resp. náklady na teplo na ÚK v byte žalovanej neboli úmerné v porovnaní s bytmi uvedenými v časti B.2 na stranách 5 a 6. Po zohľadnení preplatku dodávky tepla na ÚK v prospech žalovanej za rok 2006 a 2007 znalkyňou G. vo výške 545,77 eur a rozdielu z vyúčtovania nákladov na ohrev TÚV a SV (vodné a stočné) v prospech žalovanej za obdobie rokov 2006 a 2007 vo výške 97,66 eur, spolu sumy 643,43 eur, je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi sumu 106,68 eur (nedoplatky za rok 2006 a 2007 spolu v sume 749,11 - 643,43 eur). Pokiaľ ide o žalobou uplatnený nárok na zaplatenie zálohových platieb za obdobie od 01.01.2008 do 31.10. 2008 súd uvádza, že nárok na platenie záloh nemožno stotožniť s nárokom na úhradu skutočne vynaložených nákladov. Je vylúčené domáhať sa zaplatenia záloh, keď už bolo vypracované vyúčtovanie. Keď je splatné vyúčtovanie, žalobca už nemôže domáhať zaplatenia zálohových platieb. Súd zistil, že žalobca si nedoplatok z vyúčtovania za rok 2008 uplatňuje žalobou vedenou pod sp. zn. 11C/172/2014, v ktorom konaní by mal byť posudzovaný aj tvrdený nedoplatok žalovanej na zálohových platbách za rok 2008.

51. Pretože sa žalovaná s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania, má žalobca nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania, podľa § 563 Obč. zákonníka od druhého dňa po doručení žaloby, t.j. od 21.03.2009, do zaplatenia, výšku ktorých určil v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb.

52. Vzhľadom k tomu, že strany sporu nenavrhli vykonať ďalšie dokazovanie, súd vychádzal z dôkazov, ktoré mal k dispozícii a na základe doteraz vykonaného dokazovania rozhodol o predmete sporu tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.1 C.s.p. tak, že žalovanej (vzhľadom na minimálny úspech žalobcu v spore 7,44%) ako úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

54. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 C.s.p..

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 .

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.