Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-3T/50/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Valáška a prísediacich Edity Sivovej a Stanislava Mokrého, na hlavnom pojednávaní dňa 05.12.2018 v trestnej veci proti obžalovanému W. T., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom I. nad I., X. č. XXXX/X, t. č. v V. Ilava, pre v bode 1 obžaloby prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom k § 138 písm. d) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a v bode 2 obžaloby pokračovací zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom k § 138 písm. b) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a pokračovací zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona, takto

rozhodol:

Obžalovaný W. T., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom I. nad I., X. č. XXXX/X, t. č. v V. U.

j e v i n n ý , ž e

dňa 09.04.2018 v čase asi o 19.00 hod. v I. nad I. v spoločnom byte na ul. X. č. XXXX/X sa voči svojej manželke C. T. začal správať agresívne, jednou rukou ju chytil pod krk a druhou rukou ju chytil v oblasti rozkroku a povedal jej, že najradšej by ju zabil a zaškrtil a roztrhol jej pohlavný orgán

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím na chránenej osobe - blízkej osobe (manželke)

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. X písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom k § 138 písm. d) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona sa obžalovaný z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaný W. T., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom I. nad I., X. č. XXXX/X, t. č. v V. U.

sa podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou pod Pv 120/18/3301-65 zo dňa 13.9.2018 v bode 2 obžaloby pre pokračovací zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom k § 138 písm. b) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a pokračovací zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že:

V bližšie nezistenej dobe pravdepodobne od roku 2005 do 08.04.2018 nezisteného času v I. nad I. v byte na ul. X. č. XXXX/X, takmer každý deň násilím nútil svoju manželku C. T. k súloži a k orálnemu styku takým spôsobom, že prišiel ku nej a povedal jej, že musí sexovať a keď mu povedala, že nechce, tak ju chytil a hodil do postele, niekedy ju priľahol a niekedy sa musela sama vyzliecť, čo jej prikázal a ona to z obavy, že jej ublíži spravila, niekedy ju vyzliekol aj on sám, pričom sa ona bránila tak, že ho odstrkávala od seba, ale on ju premohol a vyzliekol a následne vsunul svoj pohlavný orgán do jej pohlavného orgánu, pričom toto jeho konanie sa začalo stupňovať v mesiaci máj 2015 po zistení jej nevery a spočívalo v tom, že denne od svojej manželky požadoval sex s tým, že keď odmietla, tak jej začal vyčítať, že druhému nohy rozťahovala ale jemu nie, fyzicky ju napádal, chytal za intímne miesta a hovoril, aby ukázala, ako to robila s druhými a počas toho ju silno stláčal v oblasti rozkroku a keď odmietla s ním sexovať, tak ju zdrapil za odev, hodil do postele, vytiahol svoj pohlavný úd a musela ho orálne uspokojiť tak, že ju chytil za hlavu a svoj pohlavný úd sa snažil dať do jej úst, pričom mu stále hovorila, že to nechce na čo sa jej vyhrážal, že musí a keď ho neuspokojí, tak ju zabije, pričom okrem orálneho sexu s ním musela vykonávať aj pohlavný styk proti jej vôli a to tak, že ju zvalil na posteľ, vyzliekol ju do naha a vložil do jej pohlavného orgánu svoj pohlavný orgán, pričom poškodená sa bránila tak, že sa snažila ho od seba odhodiť, avšak on ju premohol a pokračoval v súloži proti jej vôli, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 31.10.2018 obžalovaný W. po zákonnom poučení vyhlásil v zmysle § 257 ods. l písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného pod bodom 1) obžaloby a vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo skutku uvedeného pod bodom 2) obžaloby. Následne boli obžalovanému položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku k skutku pod bodom 1) obžaloby, pričom obžalovaný na všetky otázky odpovedal "Áno". Po zistení stanoviska prokurátora a obhajcu obžalovaného, ktorí navrhli prijať vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo skutku uvedeného pod bodom 1) obžaloby, okresný súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal a vyhlásil, že dokazovanie pre účely stanovenia viny obžalovaného k skutku pod bodom 1) obžaloby nevykoná. Súd vykonával dokazovanie iba pre účely dokazovania viny u skutku 2) obžaloby a pre účely stanovenia primeraného trestu.

Obžalovaný v rámci svojej výpovede uviedol, že sa to už ťahalo dlhší čas, o manželkinej nevere vedel, odpustil jej, avšak aj povedal, že na to zabudnúť nevie. Žiadne ďalšie debaty o tom neviedli. Čo sa týka spolužitia, boli nejaké manželské hádky, ale vždy sa vedeli dohodnúť. Neveru mu potvrdila kmotra v máji 2015, snažil sa s tým žiť. Manželka sa chcela rozviesť, on sa rozvádzať nechcel. Nechcel prísť o rodinu a zostať sám. Poškodenú v živote neznásilnil, že by ju mal niekedy sotiť do postele, to nie je pravda, ona išla spať do spálne skôr, ešte pozeral televíziu, keď odchádzala, spýtal sa či môže prísť za ňou, ona vtedy iba niečo zamrmlala, potom prišiel za ňou s tým, či môžu mať pohlavný styk, ona mu povedala, že áno, ale rýchlo. Takto to prebiehalo po väčšine razov, nakoľko spával v detskej izbe. Stávalo sa aj, že keď ona bola napríklad vo vani a on bol v detskej izbe, že ju zavolal, nech ide ku nemu, ona mu však povedala, že nech radšej ideme k nej do spálne. Niekedy však prišla aj za ním do detskej izby. To, že mal na nej trhať nejaké šaty nie je pravda, ona vždy bola prvá v posteli a bola v pyžame. Buď sa vyzliekla sama, niekedy dokonca vyzliekala aj jeho, alebo opačne, vždy to však bolo po dohode. Čo sa týka orálneho styku, ten s poškodenou nemal nikdy. Je pravdou, že mali nejaké manželské hry, že sa hladili jeden druhého po intímnych partiách. Od roku 2005 do roku 2018 poškodená sama za ním prišla za účelom pohlavného styku asi 10 krát, pričom obžalovaný sa jej pýtal, že prečo ona o to neprejaví záujem, kde mu povedala, že ona sa hanbí, že čo by si potom o nej myslel. K tomu, že by poškodená odmietla sex v podstate nedochádzalo, skôr obžalovaného odbila s tým, že to má byť rýchle, nakoľko ráno ide do roboty. Nikdy žiadne vyhrážky ani násilie na dosiahnutie sexu nepoužil, nikdy s ňou nemal sexuálny styk proti jej vôli. Nebránila sa, stalo sa niekedy, že povedala, že nie, ale o minútu, dve, keď ju napríklad chytil za prso, tak potom o to záujem prejavila a dala sa buď na jeho stranu postele alebo on sa dal potom k nej. Frekvencia bola veľmi rozdielna, niekedy k záujmu o pohlavný styk dochádzalo aj 2-3 krát do týždňa, niekedy iba raz do týždňa, alebo iba raz za dva týždne, občas keď boli pohádaní, tak ten záujem o sex. styk nebol ani celý mesiac. Proti jej vôli ju ani nevyzliekal, keď jej vravel, že si má dať dole pyžamo, tak sama sa nadvihla, aby jej ho mohol stiahnuť a jednou rukou si ho dávala ona dole. Je pravdou, že poškodenej pri sex. aktivitách niekoľkokrát spomínal jej neveru z minulosti a tiež keď manželka o to nemala záujem, že jej povedal, že druhým nohy roztiahla a jemu nie, ale keď o to nemala záujem, tak to potom rešpektoval. Raz jej povedal, aby mu potom ukázala, ako to robila s tým iným. K zdravotnému stavu uviedol, že je invalidný dôchodca, kvôli krížom, kĺbom na nohách a má takisto problémy so srdcom, tlakom, má trombózu. Minulý rok mu operovali oči. Takisto mal problémy s prostatou, kde močil krv, je stále na liekoch, má aj cukrovku. Musia mu dávať aj lieky na riedenie krvi.

Súd mal za potrebné vzhľadom na dôležitosť svedeckej výpovede poškodenej ako dôkazného prostriedku v trestnom konaní a pre potreby odstránenia istých vnútorných rozporov vo výpovedi poškodenej z prípravného konania a s prihliadnutím na znalcom konštatovanú neexistenciu citovej traumy z konaní, ku ktorým malo dochádzať v rámci konania pod bodom 2) obžaloby realizovať priamy výsluch poškodenej. Súd na hlavnom pojednávaní v neprítomnosti obžalovaného a za prítomnosti znalca PhDr. Benkoviča (za umožnenia kladenia otázok prostredníctvom obhajcu) vypočul poškodenú, ktorá vypovedala, že exmanžel ju na sex nútil od roku 2015, keď sa dozvedel, že mu bola neverná. Odvtedy to bolo častejšie, lebo tvrdil, že keď mu bola neverná s druhým, že aby to robila častejšie aj s ním. On sa vyhrážal, že ju zabije, on si kvôli tomu aj podrezal žily, lebo ho chcela už vtedy opustiť, že sa s ním rozvedie. On stále tvrdil, že to nemá robiť, že bez nej nemôže žiť, on sa v kuse vyhrážal, že sa zabije. On ju často aj sledoval, musela chodiť domov načas, s tým, že ju vystrájal aj do roboty, aby si bol istý, že ide tam. Nemala preto žiadne kamarátky, nemohla sa s nikým stretávať. Niekedy k požiadavkám na sex zo strany obžalovaného došlo iba raz do týždňa, ale potom, keď prišla zo Švajčiarska, ten týždeň to bolo neuveriteľné. On už iba na to čakal, ju doviezli dcéra s manželom, on sa potom išiel okúpať, musela mu to už vo vani robiť rukou, potom už čakal, kedy pôjdu do tej postele, tam to vyvrcholilo, to bolo v pondelok. On v pondelok po tom spal v detskej, v utorok išla do roboty, on to chcel hneď ráno, v stredu prišiel takisto za ňou, vtedy sa ho pýtala, že čo to má byť, že či budú teraz mať sex každý deň, preto k styku došlo aj v stredu, ale asi sa vtedy kvôli tomu už aj pohádali, vo štvrtok išiel ráno k lekárovi, vtedy sa aj pohádali, potom išla do roboty, večer už zase na ňu čakal. Potom si zavolala v piatok vnučku, že bude pokoj, že sa trochu odreaguje, v piatok to bolo s vnučkou dobré, v sobotu ráno vstali, potom išli do obchodu, on ešte spal, čakal kedy prídu z obchodu, aj pred vnučkou hovoril, že má povedať, že prečo je taký, že aby jej vysvetlila. On potom v obývačke roztiahol nohy a vravel, že prečo mu ich nechce roztiahnuť, keď ich rozťahovala iným, vtedy aj vnučka písala smsky, že sa vyhrážal. K sexu ju nútil a keď nechcela, tak ju chytil za ruku, musela s ním ísť do spálne s tým, že mu mala ukázať, ako to s dotyčným robila. Niekedy si ľahla sama, niekedy ju do postele hodil. Požadoval od nej aby ho orálne uspokojila, keďže jej vravel, že to tak robila aj s tým druhým, čo nie je pravda, takisto sa stávalo, že ju chytil na intímnych miestach v rozkroku s tým, že jej vytrhne pohlavný orgán, keď mu nedá, alebo keď nebude s ním, on vravel, že to potrebuje. Pri orálnom styku často jej pridržiaval hlavu proti jej vôli, takisto často chcel aby ho uspokojila rukou. Čo sa týka sexu ona niekedy nechcela. Nesúhlas prejavovala tak, že sa bránila, povedala, že nejde, on sa s ňou vadil, chytil ju za ruky, potom musela, či chcela alebo nie, aby bolo dobre, aby sa nevadili, aby sa on upokojil. Potom sa podvolila a on robil čo chcel. Bránila sa tak, že odišla napríklad do spálne, do kuchyne, on však naliehal, že mu má ukázať, ako to robila s tým druhým. Vyhrážal sa jej, že by ju najradšej zabil za to, že ho podviedla. Vyzliekať sa musela sama, alebo on z nej oblečenie strhol. Dcéra zo Švajčiarska je preč 10 rokov a tu prítomná dcéra je preč asi 12 rokov, oni museli aspoň z časti počuť, čo sa doma dialo. Dcéra, čo je vo Švajčiarsku, jej vravela, že počula, keď ju obž. k tomu nútil, že odvtedy nemôže počuť slovo davaj, kt. on toto v týchto situáciách opakoval. V jednom prípade mala takisto škrabance na krku, keď ju chytil, vtedy na nej roztrhal aj nočnú košeľu, keď nechcela. Obžalovaný bol opatrný, aby nebolo niečo vidieť, aby nemusela ísť k lekárovi. Ten monokel mala pred rokom 2005. K poškriabaniu v oblasti hrudníka však raz došlo niekedy po roku 2015, čo si všimla aj jej sestra pri prezliekaní, v prvom momente to ani nezaregistrovala, on ju musel nejako zvláštne chytiť za oblečenie, mala modrinu v hornej časti hrudníka, sestra sa pýtala, ako k tomu došlo, vravela, že nechcela mať s manželom sex. Keď sa jej dotkne, hneď má modrinu. K inému fyzickému násiliu v súvislosti s tým, že obžalovaný žiadal sex, nedošlo. K frekvencii požadovania sex. styku uviedla, že to bolo rozdielne, niekedy 10 krát do mesiaca, niekedy viac, niekedy menej, stávalo sa, že to bolo aj viac krát za deň, on vravel, že radšej ani jesť nebude, ale že toto potrebuje. Podľa nej, keď sa dozvedel, že ho podviedla, mal pocit, že to musí robiť častejšie. Pred rokom 2015 k núteniu k sex. styku dochádzalo, ak obvinený bol pod vplyvom alkoholu a ten nekonzumuje asi 11 rokov. Poškodená uviedla, že o konaní obžalovaného vedeli dcéry, ako aj zať Z. po roku 2015 sa s tým zdôverila sestre o tom, že obž. je agresívny aj o tom, že ho v minulosti podviedla. Ona sa už vtedy pýtala, prečo sa jej nezdôverila skôr, nakoľko vedeli o ich problémoch v manželstve. V období od kedy prestal piť do roku 2015, sex. styk nebol vynútený. V čase keď pil alkohol, tak o sex mal záujem hlavne v období, keď bol pod vplyvom alkoholu. Po roku 2015 to bolo iné v tom, že on aj keď ležal vedľa nej, stále myslel na to, že ho podviedla, ona to vtedy nechcela. Potom od roku 2017 sa s ňou napríklad hádaval a ona mala odpor voči nemu kvôli tomu, že jej nahrešil, s takouto osobou sa nechcela milovať. Poprela, že by ona sama obžalovaného vyzliekala. Poškodená potvrdila, že nie vždy k sex. styku došlo, nakoľko sa stalo, že manžel mal problémy s erekciou a taktiež sa stávalo, že povedal, že sa mu hnusí a sám potom odišiel. Poškodená uviedla, že okolnosti týkajúce sa sexuálneho života uvádzala aj v rozvodovom konaní. Poškodená uviedla, že sa o sex. násilí rozprávala s oboma dcérami. S manželom navonok viedli normálny život, boli vo Švajčiarsku, ale po roku 2015 boli už iba na jednej oslave a to narodenín jeho sestry, na iných udalostiach spolu už neboli lebo povedal, že on sa s ňou hanbí chodiť.

Svedkyňa S. - dcéra poškodenej a obžalovaného, po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala, že priamo takéhoto konania nebola prítomná. Mama jej hovorila o období od roku 2015. Ona vravela, že obžalovaný od nej vyžaduje od obdobia, kedy sa dozvedel o jej nevere sex, že ju k tomu núti, že je agresívny. Bližšie to však nepopisovala. Hovorila to tak priebežne, boli v telefonickom kontakte aj s obžalovaným aj s poškodenou, keď bolo dobre, tak si volávali aj každý deň, potom vedela, že sa niečo stalo, keď sa dlhšie obaja neozvali, potom zavolala, matka potom hovorila, že bolo zle, že otec zase v noci vyvádzal. Bližšie to však nepopisovala. Matka vravela jednak, že došlo aj k roztrhnutiu nočnej košele a taktiež vravela, že sa jej vyhrážal, že ju zabije, ak k tomu nedôjde. K tomu, že obžalovaný mal mať v ruke nôž uviedla, že toto videla v roku 2005, keď obžalovaný vyšiel s nožom v ruke a volal mamu do spálne, jednalo sa o prípad, kedy poškodená na obžalovaného podala trestné oznámenie, ktoré potom vzala späť.

Svedkyňa A. - dcéra poškodenej a obžalovaného po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedala, že žila v domácnosti s rodičmi do roku 2009. Nevedela sa vyjadriť k tomu, že by medzi jej rodičmi malo byť nejaké násilie sexuálneho charakteru. V období, keď bola dieťa, tak má vedomosť, že k sex. styku dochádzalo raz za mesiac, za dva, nemá vedomosť o nejakom násilí. Čo sa týka sexuálneho života rodičov, naozaj nezachytila žiadne náznaky násilia, v období, keď bývala v spoločnej domácnosti, spočiatku otec niekedy chodil domov pod vplyvom alkoholu, vtedy dochádzalo k hádkam, kt. boli intenzívne, na tie si pamätá, avšak toto nebolo v spojitosti so sex. životom, čo sa týka jedinej spomienky týkajúcej sa sex. života rodičov, pamätá si, keď otec hovoril mame slovo "davaj", avšak aj toto nemá spojené s nejakým násilím alebo brutalitou, nikdy si nepamätá, že by matka vyšla zo spálne, že by nejako plakala alebo kričala, alebo že by sa otec v tejto súvislosti jej nejako vyhrážal. V minulosti, predtým než sa otec dozvedel o nevere matky, vôbec nemali takéto veci dôvod preberať, potom neskôr sa jej matka zdôverila, ale viazala to skôr na to, že otec sa opakovane vracia k nevere a týmto ju ubíja. Svedkyňa sa s ňou aj bavila skôr ohľadom toho, ako by jej mohla pomôcť a že by bolo vhodné, aby oni dvaja išli od seba. Ani v tomto období však nevravela konkrétnejšie nič, čo sa týka ich spoločných sex. aktivít. Pamätá si dokonca, že v roku 2015 ešte preberali s matkou, že v rámci mesiaca je kľud, že akurát tak raz do mesiaca sa stane, že otec sa vráti k momentu nevery a tým sa vyvolá hádka, inak čo boli u nej na svadbe, nespozorovala žiadne napätie medzi nimi.

Svedkyňa O. po zákonnom poučení vypovedala, že poškodená - sestra sa jej bližšie nezdôverila, akurát v jednom prípade si všimla pri prezliekaní sa v práci, že mala na krku odtlačky od prstov. To bolo niekedy buď v tomto roku alebo minulom roku na jeseň. Svedkyňa sa jej spýtala, že čo to má na krku, ona hodila rukou, rozplakala sa a povedala, že obžalovaný zasa vyvádzal. Ona iba vravela, že J. robí bordel, bližšie to nepopísala. Vravela, že obž. ju núti k sexu a to niekedy aj niekoľko krát denne. K spôsobu, akým mala byť poškodená k sexu nútená neboli jej poškodenou uvedené.

Svedok Z. - zať obžalovaného a poškodenej, po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní vypovedal, že jemu svokra a manželka povedali o veci, priamo pri takýchto situáciách ani problémoch nebol prítomný. Čo sa týka problémov v oblasti sexuálneho násilia a znásilnenia, k tým malo dochádzať hlavne od roku 2015. Až v roku 2015 to vyvrcholilo tým vyhrážaním zabitím, vtedy sa dozvedel aj o tom sex. zneužívaní a tak. On tam od roku 2015 chodil, keď svokra písala manželke, že tam má ísť, že tam k niečomu dochádza, manželka povedala, že má ísť do I. Išiel tam takto - 6 krát. Keď tam prišiel, poškodená bola rozhádzaná, bola nervózna, povedala, že obž. sa jej vyhrážať, že chcel "sexuálne zneužívanie". On jej povedal, že chce s ňou mať sex a ona to nechcela, ale samozrejme, pravdepodobne to bolo nasilu. Iba vravela, že ju znásilňoval. Ona neuviedla, že mala sex kvôli násiliu, ona uviedla, že ona sex nechcela a ani nevie, či ten sex nakoniec mali.

Svedkovia Y. manžel sestry obžalovaného, svedkyňa U. sestry obžalovaného v podstate zhodne vypovedali, že boli s poškodenou a obžalovaným v kontakte, pričom si nevšimli žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali znásilňovaniu alebo sex. násiliu, prípadne akékoľvek násilné správanie obžalovaného na poškodenej. Práve naopak, popísali ich správanie v rámci spoločných stretnutí ako harmonické.

Znalec PhDr. Andrej Benkovič na hlavnom pojednávaní aj po výsluchu poškodenej zotrval na záveroch uvedených v znaleckom posudku pod č. 36/2018. V relevantnej časti uviedol, že poškodená traumatizáciu z konania, ktoré malo byť podľa obžaloby pod bodom dva na jej osobe páchané nevykazovala. Jej vierohodnosť z psychologickej stránky označil ako zachovalú, to zn., že nezistil, že by nejakým spôsobom vedome zveličovala, zamlčiavala či zľahčovala, ale je pravdou, že udalosti, kt. ona prežila má tendenciu intenzívnejšie prežívať, interpretovať, čo je potom výsledkom aj to, že verbalizuje väčšie dopady na jej psychiku z dôvodu konania obž., než napríklad vo svojom psychickom stave vykazuje. Je bežné, že obete znásilnenia vykazujú nejakú formu psychickej traumy a symptomatologicky ešte intenzívnejšiu, než zvykne byť pri týraní a to aj preto, že sa jedná o náhle neočakávané konanie, kt. následky sú prvotne veľmi masívne na psychiku a kde zásadne dochádza k výraznému dopadu na sebaobraz, takže v praxi poškodení alebo jedinci, kt. prežili traumatizáciu spojenú so znásilnením, vykazujú psychické poruchy a často krát je ten stav taký, že nedokážu ho zvládnuť sami bez toho, aby vyhľadali nejakú odbornú pomoc. Poškodená na základe svojho intelektu po stránke prežívania dokáže rozlíšiť pocity príjemné a nepríjemné, bolestivé, nebolestivé, môže mať ale problém v abstraktom chápaní určitých významov tých pojmov, či v spôsobe toho, ako to verbalizuje, či interpretuje, v tejto oblasti môže mať problémy, ale dokáže rozpoznať násilie, ale ako tú situáciu uchopuje, môže byť problém v spôsobe vyjadrovania. Prejavy traumatizácie zo znásilnenia v manželstve sú menej intenzívne v zmysle symptomatológie, pretože sa jedná o osobu, kt. je známa, s kt. zdieľa nejaký spoločný priestor a aj ten mechanizmus je náročnejší na spôsob vyhodnocovania. Z hľadiska samotnej predmetnej veci v rámci rozhovoru s poškodenou, je tá samotná dynamika tohto konania v rovinách ako pocit previnenia a kompenzácie a ako určitým spôsobom vyhovenie. Previnenie a kompenzácia to sú tie hlavné príčiny, kt. videl a to kompenzácia vzhľadom na jej zlyhanie vo vzťahu, čím myslí neveru, pričom také nasýtenie násilia v jednotlivých situáciách mohlo byť intenzívnejšie v situáciách po konzumácii alkoholu, ale samotnú nejakú typickú situáciu toho údajného znásilnenia bez týchto faktorov, kt. uviedol tam nepozoroval a myslí, že to aj explicitne v posudku uviedol, že jej psychický diskomfort, pri ktorom vedome a úmyselne neuviedol skutočnosti súvisiace so znásilňovaním, ale ako dôvod videl v skutočnostiach vyplývajúcich z disharmonického vzťahu, etilizmu údajného a porúch správania. Nedošiel k takým záverom, že by samotná príčina jej psychickej zlej kondície bola v otázke sex. násilia.

Ďalej súd na hlavnom pojednávaní oboznámil listinné dôkazy, konkrétne so súhlasom strán znalecký posudok č. 135/2018 z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria, fotodokumentáciu sms správ, odpis registra trestov, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, správu o povesti Mesta Bánovce nad Bebravou, lekárske správy k osobe obžalovaného, správu soc. poisťovne, správu posudkových lekárov soc. poisťovne, pripojený spis okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3Pc/9/2018 a ostatný spisový materiál

Zo znaleckého posudku č. 135/2018 z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetie psychiatria k duševnému stavu obžalovaného vyplýva, že obžalovaný netrpel ani netrpí duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti, zistená bola porucha osobnosti, kde postupná strata erektilnej funkcie spôsobila afektové punitívne a hostilné správanie nepsychotickej paranoidity. Obžalovaný vedel a mohol svoje konanie ovládať v plnom rozsahu a taktiež vedel rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť. Obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Obžalovaný netrpel sexuálnou úchylkou, nie je sexuálny agresor. Zhoršujúci stav v sex. oblasti viedol k žiarliveckému správaniu a snahu o naštartovanie pohlavného života častým bez predohry začínajúcim pohlavným stykom.

Z fotodokumentácie sms správ svedkyne S. s jej dcérou, ktorá sa v čase skutku pod bodom č. 1 obžaloby nachádzala v domácnosti obžalovaného a poškodenej vyplýva intenzita konfliktu obžalovaného s poškodenou a vyhrážania obžalovaného poškodenej ako aj trvanie uvedeného, keď táto osoba pociťovala z dôvodu uvedených vyhrážok obavu nielen o poškodenú, ale aj o vlastnú osobu, pričom konflikt, aj keď v zníženej intenzite trval ešte aj v čase následnej správy cca hodinu po úvodnej správe svedkyni I. K osobe obžalovaného súd zistil zo správy Mesta Bánovce nad Bebravou zo dňa 16.5.2018, že tento nie je bližšie hodnotený, na jeho osobu neboli podávané sťažnosti a mestom nebol ani priestupkovo postihnutý, pričom priestupkové postihnutia u jeho osoby neboli zistené ani z výpisu ústrednej evidencie priestupkov MV SR. Z odpisu registra trestov u obžalovaného vyplýva jedno odsúdenie v minulosti z roku 1986, na ktoré však súd nemôže prihliadať, nakoľko na jeho osobu v uvedenej veci hľadí akoby nebol odsúdený.

Z lekárskych správ a správ Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný je invalidný dôchodca s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou na 75 percent. U obžalovaného bol konštatovaný diabetes, ochorenie medzistavcových platničiek a posttrombotický syndróm. U obžalovaného dochádza opakovane k potrebe ústavnej hospitalizácie.

Súd na pojednávaní oboznámil takisto relevantnú časť pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp.zn. 3Pc/9/2018 o rozvode manželstva poškodenej ako navrhovateľky a obžalovaného, ktorá vec bola ukončená rozvodom manželstva dňa 18.10.2018 s právoplatnosťou 2.11.2018. Poškodená ako navrhovateľka ako jeden z dôvodov uvádzala trestné stíhanie obžalovaného, pričom však za primárne dôvody rozpadu neboli uvedené ako súvisiace so sexuálnym násilím alebo znásilňovaním, ale naviazané skôr na žiarlivosť, vyhrážanie a podobne.

Na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov súd mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Je nepochybné, vzhľadom na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom k § 138 písm. d) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a to na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku. V časti bodu 2 obžaloby, kde sa obžalovanému kládlo za vinu, že sa dopustil pokračovacieho zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom k § 138 písm. b) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a pokračovacieho zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona súd vykonal dokazovanie pre účely stanovenia viny, nakoľko obžalovaný v uvedenej časti vinu popieral. Vykonaným dokazovaním však súd nedospel k jednoznačnému presvedčeniu, že skutok, resp. skutky, ktoré boli obžalovanému kladené za vinu v tejto časti obžaloby sa stali. Dokazovaním boli produkované dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom protirečili z pohľadu naplnenia obligatórnych znakov trestných činov, ktorých sa mal obžalovaný podľa obžaloby dopustiť. Na jednu stranu z výpovede poškodenej vyplývalo, že obžalovaný sa voči jej osobe dopustil tak pokračovacieho zločinu znásilnenia, ako aj pokračovacieho zločinu sexuálneho násilia, keď uvádzala, že jej manžel - obžalovaný si mal súlož a orálny styk od poškodenej vynucovať fyzickým násilím a vyhrážkami, k čomu malo dochádzať opakovane a to v časovom období rokov 2005 až cca 2007 a následne od roku 2015 do obmedzenia osobnej slobody obžalovanému. O uvedených skutočnostiach primárne z obdobia od roku 2015 mali vedomosť z rozprávania poškodenej aj svedkovia S. - dcéra obžalovaného a poškodenej, O. sestra poškodenej a Z. zať obžalovaného a poškodenej. Svedkyňa S. uviedla, že samotná vnímala prípad z roku 2005, keď obžalovaný s nožom v ruke poškodenú volal do spálne, uviedla, že má vedomosť v jednom prípade o roztrhnutej nočnej košeli a poškodená sa jej mala zdôverovať s tým, že obžalovaný k nej má byť agresívny a núti ju k tomu. Z. uviedol, že jeho manželkou bol posielaný do domácnosti poškodenej a obžalovaného s tým, že poškodenú mal nájsť "rozhádzanú" a nervóznu a že predtým ju chcel obžalovaný sexuálne zneužívať, ale nepovedala, či to bolo nasilu a či vôbec k sex. styku došlo. Svedkyni O. sa poškodená taktiež mala zdôveriť že obž. ju núti k sexu a to niekedy aj niekoľko krát denne a taktiež si u poškodenej mala všimnúť pri prezliekaní stopy podliatin v tvare prstov na krku. Na druhú stranu súd taktiež na hlavnom pojednávaní vyslúchol svedkov Y., manžela sestry obžalovaného, svedkyne U. I. sestry obžalovaného, ktorí v podstate zhodne vypovedali, že boli s poškodenou a obžalovaným v kontakte, pričom si nevšimli žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali znásilňovaniu, alebo sex. násiliu, prípadne akékoľvek násilné správanie obžalovaného na poškodenej. Práve naopak, popísali ich správanie v rámci spoločných stretnutí ako harmonické. Taktiež obdobne z výpovede svedkyne A. - dcéry poškodenej a obžalovaného nevyplývalo, že by dochádzalo medzi nimi k násiliu v sex. oblasti, kde poškodená iba uvádzala, že obžalovaný sa opakovane vracia k jej nevere a tým ju ubíja. Z pohľadu vyhodnotenia svedeckých výpovedí - výpoveď poškodenej bola v podstate v priamom protiklade s výpoveďou obžalovaného, keď tento konanie pod bodom 2 obžaloby jednoznačne popieral a uviedol, že keď poškodená prejavila odmietanie sex. styku a na tomto zotrvala, od ďalších aktivít v tejto oblasti upustil. Poškodená v rámci svojej výpovede vypovedala o niekoľkých okolnostiach odchýlne ako tomu bolo v rámci prípravného konania. Jednak v rámci svojej výpovede v podstate poprela páchanie takejto trestnej činnosti obžalovaným v období rokov cca 2007 až do zistenia nevery poškodenej obžalovaným v r. 2015. Pritom samotná poškodená v jej ucelenej časti výpovede pred súdom ako obdobie páchania takejto trestnej činnosti uviedla obdobie od roku 2015 a jediným násilným konaním za obdobie od r. 2005 do 2007, ktoré spomenula bol čin uvádzaný aj svedkyňou S., kde obžalovaný pod vplyvom alkoholu mal s nožom v ruke poškodenú volať do spálne - v ktorej veci bolo zo strany poškodenej na obžalovaného podané aj trestné oznámenie neskôr vzaté späť. Uvedené konanie tak ako bolo poškodenou a svedkyňou popísané ( volanie do spálne s nožom v ruke ) nie je bez iného konaním majúcim charakter nútenia k sex. styku alebo obdobným praktikám, nakoľko naviazanosť na prípadné nasledujúce praktiky z výpovedí vôbec nevyplynula. Poškodená uvádzala, že obdobné poznatky z tohto obdobia má mať aj svedkyňa A. ktorá však napriek bývaniu v spoločnej domácnosti v tomto období vedomosť o takomto alebo obdobnom konaní majúcom sexuálny charakter poprela. Z pohľadu obdobia od roku 2015, t.j. v období od zistenia nevery poškodenej obžalovaným je výpoveď poškodenej viac menej zhodná s obsahom výpovede produkovanej v prípravnom konaní a je podporovaná opätovne výpoveďami svedkov S., jej manžela Z. a sestry poškodenej O. ktorým všetkým sa poškodená mala zveriť s obdobnými skutočnosťami, aké uviedla vo svojej výpovedi. Žiadny zo svedkov však v tejto časti nebol priamym svedkom konania obžalovaného majúceho charakter trestnej činnosti. Svedkyňa A.krem skutočností uvádzaných jej poškodenou vnímala iba podliatiny u poškodenej v oblasti krku, kde podľa poškodenej tieto mal spôsobiť obžalovaný ( ktorý mal vyvádzať), avšak svedkyňa uviedla, že poškodená to priamo nespojila s agresívnym konaním v sexuálnej oblasti a samotná poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že ani nevedela, že takéto podliatiny má, obžalovaný jej ich mal spraviť zvláštnym úchopom oblečenia a tieto sa jej robia veľmi ľahko. Svedok I. síce do domácnosti obžalovaného a poškodenej chodil z dôvodu, že obžalovaný sa mal správať agresívne voči poškodenej, primárne v sexuálnej oblasti, pričom k uvedenému malo dôjsť asi šesť krát a poškodená mu mala povedať, že obžalovaný ju chcel "sex. zneužívať", pričom ona sex. styk nechcela. Svedok uviedol, že poškodená mu násilie neuviedla a taktiež mu ani neuviedla, či k sex. styku vôbec došlo. Súd tu poukazuje na skutočnosť, že pochybnosti o výpovednej hodnote týchto svedeckých výpovedí u súdu nebudí v podstate ani skutočnosť, že by sa jednalo o osoby v príbuzenskom vzťahu s poškodenou, ale aj obžalovaným, ale skôr skutočnosť, že ide výpovede zachytávajúce skutočnosti sprostredkované poškodenou v rámci jej rozhovorov s uvedenými osobami. Samotná poškodená však v rámci svojej výpovede podľa názoru súdu nemala dostatočnú predstavu o obsahu slov znásilnenie a sex. zneužívanie tak, ako ich chápe slovenský právny poriadok. Samotná poškodená pri svojej výpovedi už za znásilnenie charakterizovala konanie, keď síce sex. styk nechcela, ale potom k nemu došlo, aby sa obžalovaný "upokojil a aby bolo dobre". Taktiež jej bránenia popisovala, že odišla do inej miestnosti a obžalovaný napriek tomu naliehal, že mu má ukázať, ako to robila s druhým. Poškodená taktiež popisovala vyhrážky adresované obžalovaným v súvislosti s jeho konaním, kde obžalovaný jej povedal, že by ju najradšej zabil za to, že ho podviedla. Taktiež pri otázke, koľko podľa nej bolo sex. stykov vynútených násilím či vyhrážkami, uviedla, že to nevie popísať, od roku 2015 ale viac menej nechcela, lebo sa stále vadili. Súd tu poukazuje na skutočnosť, že z výpovedí svedkov vyplýva, že samotná poškodená im konanie obžalovaného kladené mu za vinu v bode 2 obžaloby tiež bližšie nepopisovala, iba ho označovala za znásilňovanie (alebo sex. násilie) z jeho strany, prípadne jej odmietanie sexuálneho styku, ktoré im však bližšie nepopísala. Znalec PhDr. Benkovič na jednu stranu vierohodnosť označil za zachovanú, na druhú stranu konštatoval, že táto má tendenciu intenzívnejšie prežívať, interpretovať, čo je potom výsledkom aj to, že verbalizuje väčšie dopady na jej psychiku z dôvodu konania obž., než napríklad vo svojom psychickom stave vykazuje a poškodená na základe svojho intelektu po stránke prežívania dokáže rozlíšiť pocity príjemné a nepríjemné, bolestivé, nebolestivé, môže mať ale problém v abstraktom chápaní určitých významov tých pojmov, či v spôsobe toho, ako to verbalizuje, či interpretuje. Súd takisto považoval za potrebné prihliadať na skutočnosť, že podľa znalca PhDr. Benkoviča u poškodenej v podstate absentuje traumatizácia z konania pod bodom 2 obžaloby, napriek skutočnosti, že takéto útoky spôsobujú dokonca hlbšiu traumatizáciu ako tomu je pri týraní blízkych osôb, aj keď táto trauma by v danom prípade bola korigovaná blízkym vzťahom s obžalovaným a existenciou manželstva medzi nimi. Tu však súd bral do úvahy aj skutočnosť, že na jednu stranu trauma z uvedeného dôvodu u poškodenej znalcom nebola zistená a na druhú stranu z pohľadu menej intenzívneho zásahu do psychiky poškodenej z disharmonického vzťahu a porúch správania u obžalovaného k psychickému diskomfortu u poškodenej došlo. Pochybnosti spôsobujú aj závery znaleckého posudku znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia č. 135/2018 z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria k duševnému stavu obžalovaného, kde u jeho osoby jednak nebola zistená sexuálna úchylka a nie je sexuálnym agresorom ani iným sex. deviantom. Konštatuje sa porucha erekcie a to až do rozsahu nemožnosti mať dostatočnú erekciu na pohlavný styk. Zhoršujúca sa erekcia a neschopnosť viesť plnohodnotný pohlavný život spolu s odhalenou neverou viedli k žiarliveckému správaniu a snahe o naštartovanie pohlavného života častým pohlavným stykom bez predohry. Vzhľadom na tieto skutočnosti aj po vykonanom dokazovaní či konanie obžalovaného bolo také, aby napĺňalo všetky zákonné znaky trestných činov nemal súd za preukázané naplnenie objektívnej stránky trestného činu pod bodom 2 obžaloby. Jednak v časti trestnej činnosti za obdobie do roku 2007 je výpoveď poškodenej rozporuplná, keď na jednej strane do roku 2015 popiera násilie v sex. oblasti a následne na druhú stranu popisuje konanie, ktoré má síce obdobný charakter, avšak potencionálna hrozba násilia spojená s držaním noža obžalovaným nebola priamo spojená s vynucovaním sexuálnych aktivít od poškodenej. Poškodená samotná v podstate svojou výpoveďou ( ktorá je v tejto časti v podstate podporená aj ostatnými svedeckými výpoveďami) vylúčila takúto trestnú činnosť v období rokov 2007 - 2015. V období po roku 2015 síce poškodená v nadväznosti na ňou uvádzané skutočnosti aj svedkovia, s ktorými sa o tomto predmete rozprávala uvádzajú konanie, ktoré je zhodne uvádzané ako znásilňovanie prípadne sex. násilie ( čo svedkovia bližšie nepopisujú, nakoľko v rozhovore s poškodenou ani táto im to bližšie nepopísala), avšak vnútorný obsah konania, ktoré má byť znásilňovaním, vyhrážkami nútiacimi k sexuálnym aktivitám a prekonávanie odporu poškodenej obžalovaným je odlišné od okolností napĺňajúcich znaky či už zločinov znásilnenia alebo sexuálneho násilia, kde vyhrážky, ktoré podľa poškodenej mali byť obžalovaným v tejto súvislosti vyslovené sú viazané nie na nútenie k sexuálnemu styku, ale ako v súvislosti s žiarlivosťou ( viď znal. posudok Centra duševného zdravia) z dôvodu nevery. Obdobne podvolenie sa poškodenej požiadavkám na sex. styk zo strany obžalovaného je ňou uvádzané ako motivované vôľou zabezpečiť "pokoj v domácnosti" a nie ako dôsledok prekonania jej fyzického odporu násilím obžalovaného alebo z dôvodu obáv o vlastný život a zdravie. Tu súd poukazuje aj na znalcom konštatovanú neexistenciu akejkoľvek traumy z obdobného konania obžalovaného, ktorá by aspoň v istej forme u poškodenej mala byť v takomto prípade daná. Pochybnosti do istej miery vnáša aj obsah spisu z rozvodového konania poškodenej s obžalovaným, ktorá v podstate ako dôvod rozpadu ich vzťahu pri výsluchu žiadnym spôsobom neuvádzala sex. násilie zo strany obžalovaného. Súd v tejto časti taktiež poukazuje na skutočnosť, že znalecké dokazovanie taktiež v podstate spochybňuje samotnú schopnosť obžalovaného vykonať plnohodnotný pohlavný styk vzhľadom na závažnú poruchu erekcie u jeho osoby. Vznikli preto u súdu pochybnosti o naplnení objektívnej stránky trestných činov. U súdu popri tom vznikali pochybnosti aj o naplnení subjektívnej stránky konania u obžalovaného, ktorý by musel byť minimálne uzrozumený ( nepriamy úmysel) s tým, že k pohlavnému styku z jeho strany dochádza na základe násilia, alebo hrozby násilia, kde sám násilie alebo hrozbu násilia za takýmto účelom popiera a poškodenou popisované vyhrážky sú naviazané na neveru a nie na požiadavku sex. styku a násilie vo forme držania za ruku, alebo vyzliekania poškodenej, prípadne hodenia do postele zo strany obžalovaného objektívne nemuselo byť vyhodnocované ako prekonávanie odporu poškodenej, ktorá ním prejavovala svoj nesúhlas so sexuálnymi aktivitami. Uvedené pochybnosti sú u súdu umocnené skutočnosťou, že v zmysle znaleckého dokazovania obžalovaný nie je sexuálny agresor. Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti obžalobného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov. Nakoľko však v tejto veci po vykonanom dokazovaní vznikli závažné pochybnosti o tom, že skutok kladený za vinu obžalovanému v bode 2) obžaloby sa stal, súd obžalovaného W. bode 2 obžaloby spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil.

Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odsudzoval obžalovaného výlučne za konanie, ktoré bolo obžalovanému kladené za vinu pod bodom 1) obžaloby, a v prípade ktorého uskutočnil svoje vyhlásenie o vine. Toto konanie obžalovaného súd po právnej stránke kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom k § 138 písm. d) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, vzhľadom na použitie násilia voči blízkej osobe ( v súčasnosti už bývalej manželke). Z pohľadu subjektívnej stránky konania obžalovaného, tento podľa vykonaného dokazovania jednoznačne konal v priamom úmysle, keď svojim konaním motivovaným žiarlivosťou sa jednoznačne snažil vyvolať u poškodenej obavy o svoj život a zdravie. Z pohľadu duševného stavu u obvineného v čase skutku súd mal za dané, že ovládacie a rozpoznávacie schopnosti u obvineného v čase skutku boli zachované. Obžalovaný svojim konaním zasiahol do štátom chránených záujmov na ochrane jednotlivcov pred závažnými vyhrážkami.

Po zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, súd prihliadal na spôsob spáchania trestnej činnosti, okolnosti na strane obžalovaného, motiváciu trestnej činnosti ako aj relatívne nízky následok trestnej činnosti a poznatky o osobe obžalovaného. Súd v danom prípade u osoby obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, na druhú stranu mal za to, že mu môžu byť priznané poľahčujúce okolnosti vo forme vedenia riadneho života podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a vo forme doznania sa k trestnej činnosti a jej oľutovania podľa § 36 písm. l) Tr. zákona. K uvedenému pristúpil vzhľadom na skutočnosť, že u obžalovaného nebolo zistené žiadne priestupkové postihnutie a jediné trestné odsúdenie bolo zahľadené už v roku 1986. Súd nemal za to, že by priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. h) Tr. zákona bolo na mieste, keď motívom ku konaniu obžalovaného podľa názoru súdu bola žiarlivosť a nie zdravotný stav obžalovaného, pričom nevera ako príčina žiarlivosti vznikla s veľkým časovým odstupom pred skutkom. U obžalovaného teda bola daná prevaha poľahčujúcich okolností, ktorá spôsobovala zníženie hornej hranice zákonom danej trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd preto ukladal obžalovanému trest v upravenej trestnej sadzbe v rozsahu 6 mesiacov až 26 mesiacov. Súd následne mal za to, že aj uloženie trestu odňatia slobody na dolnej polovici tejto upravenej trestnej sadzby a to vo výmere 1 rok je postačujúce na dosiahnutie nápravy páchateľa ako aj dosiahnutia ostatných účelov uloženého trestu. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že obžalovaný doposiaľ nebol podrobený priamemu výkonu trestu odňatia slobody a zníženého rizika recidívy konštatovaného u obžalovaného ( vzhľadom na právoplatnosť rozvodu obžalovaného s poškodenou) znaleckým dokazovaním. Na druhú stranu z pohľadu spôsobu spáchania trestnej činnosti, kde táto bola spáchaná násilným spôsobom zasahujúcim do intímnej sféry poškodenej a v podstate bola aj vnímaná mal. osobou, ďalej motivácie trestnej činnosti, následkov v podobe zhoršeného psychického stavu poškodenej, ako aj poznatkov o osobe obžalovaného (gradácia prechádzajúcich konaní) pri zachovaní ovládacích a rozpoznávacích schopností a bez okolností odôvodňujúcich uloženie akéhokoľvek ochranného liečenia mal za to, že pre naplnenie účelu trestu predvídaného Trestným zákonom z pohľadu odradenia od páchania trestných činov a zároveň vyjadrenia morálneho odsúdenia páchateľa spoločnosťou je na mieste uložiť trest odňatia slobody spojený s jeho priamym výkonom pričom práve vzhľadom na neexistenciu predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody u jeho osoby, obžalovaného zaradil na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

V otázke nároku na náhradu škody vzhľadom na to, že si poškodená v trestnom konaní škodu neuplatnila, takýto výrok absentuje.