Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cpr/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci žalobkyne: D.. L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, B., v konaní zastúpená: Mgr. Zdenka Stašáková, advokátka, Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Ľubinská 18, IČO: 50 168 410, proti žalovaným: 1. D.. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, B., v konaní zastúpený: AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie: Dostojevského rad 5, Bratislava, IČO: 36 861 359, 2. GLOBESY, s.r.o., so sídlom Framborská 58, Žilina, IČO: 36 407 275, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, o určenie neplatnosti Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 28.11.2016, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava V dňa 11.01.2018, sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 28.11.2016, uzatvorený medzi žalovaným 2/ v zmluvnej pozícii zamestnávateľa a žalovaným 1/ rade v zmluvnej pozícii zamestnanca, je absolútne neplatný a priznal žalobkyni voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoju žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli manželstvo dňa 14.09.2002, z manželstva sa narodili dve maloleté deti, syn T., narodený XX.XX.XXXX a P., narodený XX.XX.XXXX. V návrhu na rozvod manželstva žalobkyňa žiadala zveriť obe deti na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti a otca maloletých detí zaviazať povinnosťou prispievať na ich výživu na každého syna v sume 500,- Eur mesačne titulom bežného výživného a sumou vo výške 250,- Eur mesačne titulom tvorby úspor, toto konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava V pod spisovou značkou 20P/19/2017. Neskôr podaným návrhom žalovaný 1/ požiadal o rozvod manželstva a zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov bez požiadavky na určenie výživného, tak, aby sa na výdavkoch na potreby maloletých, ktoré sa pravidelne opakujú, ako aj na výdavkoch, ktoré sa vyskytnú nepravidelne, podieľali obaja rodičia rovnakým dielom. V čase podania návrhu však príjem matky - žalobkyne, predstavoval sumu 660,- Eur príjem otca - žalovaného 1/ sumu 3.700,- Eur. Žalobkyňa sa domnieva, že týmto návrhom na striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov, sa žalovaný 1/ snaží vyhnúť plateniu výživného. Zároveň však jeho zmenu pomerov má podľa žalobkyne odôvodňovať zmena pracovnej zmluvy zo dňa 28.11.2016 (Dodatok), ktorým malo dôjsť k zmene pozície projektového riaditeľa z dôvodu ukončenia projektu implementácie informačného systému pre príjem linky tiesňového volania 158 ku dňu 30.11.2016 a zároveň k úprave jeho platových podmienok, v dôsledku ktorého bol jeho príjem v decembri 2016 v sume 2.290,96 Eur, v januári 2017 v sume 2.240,19 Eur, vo februári 2017 v sume 1.891,72 Eur a v marci 2017 v sume 1.149,42 Eur. Toto konanie žalovaného 1/ žalobkyňa hodnotí ako účelové aj kvôli tomu, že obe maloleté deti vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť už pred kolíznym opatrovníkom vyjadrili svoj názor, že chcú bývať u mamy a s otcom sa chcú stretávať cez víkendy alebo aj niektorý deň v týždni. Žalobkyňa sa domnieva, že zo strany žalovaného 1/ ide o úmyselné, špekulatívne konanie motivované snahou dočasne, ak nie len formálne, znížiť svoj príjem, a to minimálne do času právoplatného skončenia konania o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. O špekulatívnosti konania žalovaného 1/ svedčí aj obsah jeho vyjadrenia, v ktorom poukazuje na zmenu pomerov na svojej strane, v dôsledku ktorých sa jeho mesačný príjem mal znížiť na sumu 1.149,42 Eur v marci 2017, v nasledovnom odseku však deklaruje svoje pravidelné mesačné výdavky vo výške asi 2.120,- Eur. Podľa žalobkyne je zrejmé, že žalovaný 1/ podpísaním predmetného dodatku akceptoval zmenu pracovného zaradenia aj napriek svojej kvalifikácii, na základe ktorej by mohol vykonávať prácu na vyššej, lepšie ohodnotenej pozícii. Takéto konanie považuje žalobkyňa za konanie v rozpore so základnými rodinnými hodnotami, morálnymi a etickými pravidlami spoločnosti, v dôsledku čoho sa ako také prieči dobrým mravom. 2. Svoju žalobu právne odôvodnila ustanovením § 34, § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ide o neplatný právny úkon priečiaci sa dobrým mravom, keď ako konanie v rozpore s dobrými mravmi považuje vyššie špecifikované skutkovo opísané konanie žalovaného 1/v zmluvnom vzťahu so žalovaným 2/. Okruh pasívne vecne legitimovaných vyplýva z hmotného práva upravujúceho príslušnú zmluvu, neplatnosti dodatku ktorej sa žalobkyňa domáha, preto žalobkyňa ako žalovaného 2/ určila aj zamestnávateľa žalovaného 1/. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vidí žalobkyňa v existencii prebiehajúceho konania o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, v rámci ktorej sa rieši otázka zverenia detí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov alebo do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ako aj otázka určenia výživného, ktorá sa odvíja práve od majetkových a najmä zárobkových pomerov rodičov. Pretože napadnutým dodatkom boli zárobkové pomery otca maloletých detí upravené, respektíve znížené v neprospech matky maloletých detí, došlo nimi k úprave platových podmienok otca s cieľom zosúladiť životnú úroveň oboch rodičov a tým úplne vylúčiť vyživovaciu povinnosť otca voči maloletým deťom, respektíve znížiť na minimálne možnú zákonom garantovanú mieru. Žalobkyňa tvrdí, že nemá k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva, v danom prípade nemôže žalovať na splnenie povinnosti, a preto je určovacia žaloba jediným možným právnym prostriedkom odstránenia jej právnej neistoty. 3. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť a žalobkyňou uplatnený nárok v celom rozsahu popiera, dôrazne namieta konštrukcie žalobkyne, že by dôvodom uzatvorenia Dodatku k pracovnej zmluve zo dňa 28.11.2016 bolo iniciovanie rozvodového konania s cieľom minimalizovať vyživovaciu povinnosť. Tieto konštrukcie žalobkyne sú nepravdivé, absurdné a vylúčené už aj doterajším priebehom konania o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod spisovou značkou 20P/19/2017. Žalovaný 1/ je presvedčený, že žalobkyňa nie je vecne legitimovaná na podanie predmetnej žaloby, pretože sa domáha určenia neplatnosti dodatku k pracovnej zmluve. Žalobkyňa nie je účastníkom pracovnoprávneho vzťahu medzi žalovaným 1/ ako zamestnancom a žalovaným 2/ ako zamestnávateľom, založeným pracovnou zmluvou ako dvojstranným právnym úkonom. Okrem toho žalobkyňa podľa žalovaného 1/nepreukázala naliehavý právny záujem, ktorý je predpokladom úspešnosti určovacej žaloby, túto žalobu považuje žalovaný 1/ za účelový krok a rozmnožovanie súdnych sporov, pretože otázka výživného a možnosti a schopnosti oboch rodičov za účelom zistenia a určenia výšky vyživovacej povinnosti sa už rieši v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, a preto v žiadnom prípade nie je splnená podmienka, že by bez tohto určenia bolo právo žalobkyne ohrozené alebo by sa bez tohto určenia stalo jej právne postavenie neistým. Žalovaný 1/zdôraznil, že aj z ustanovenia § 19 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že na výkon povolania na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela. Preto, ak žalobkyňa hodnotí konanie žalovaného 1/ako úmyselné a špekulatívne, koná tak v rozpore so základnými rodinnými hodnotami, morálnymi a etickými pravidlami spoločnosti a tento jej názor považuje žalovaný 1/za vykonštruovaný. 4. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť, keď zmena v Dodatku k pracovnej v zmluve zo dňa 28.11.2016, týkajúce sa mzdových podmienok žalovaného 1/ako ich zamestnanca, sa žiadnym spôsobom nedotýka práv žalobkyne. Aj žalovaný 2/ je presvedčený, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na takomto určení. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, užitočný, aby mal zmysel. Aj v prípade pozitívneho rozhodnutia súdu tak, ako navrhuje žalobkyňa, by takýto rozsudok bol pre ňu absolútne bezvýznamný, naopak, vznikli by ním nové spory medzi samotnými žalovanými. Žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dodatku odôvodňuje prebiehajúcim konaním o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas rozvode manželstva. Žalovaný 2/ ako zamestnávateľ žalovaného 1/ nie je účastníkom konania o rozvod, a preto rešpektujúc právo na súkromie zamestnanca odmieta akékoľvek vyfabulované a vykonštruované tvrdenia žalobkyne o tom, že zo strany žalovaného 2/ išlo o účelové konanie nejakým spôsobom poškodiť samotnú žalobkyňu, okrem toho jej tvrdenia nie sú ničím dôkazne podložené. K obsahu samotného dodatku uvádza, že Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 28.11.2016 došlo k dvom zmenám pôvodnej pracovnej zmluvy, prvá zmena sa týkala druhu práce a jeho stručnej charakteristiky, došlo k nej z dôvodu organizačnej zmeny na základe rozhodnutia zamestnávateľa, na základe ktorého sa pracovné miesto, na ktorom pracoval žalovaný 1/, zrušilo. Druhá zmena sa týkala mzdových podmienok, prislúchajúcim k voľnému pracovnému miestu, ktoré bolo žalovanému 1/ ponúknuté a tento ho prijal. Žalovaný 2/ poukazuje na to, že v roku 2016 bola minimálna mesačná mzda pre 4. stupeň náročnosti práce, do ktorého patrí žalovaný 1/, vo výške 648,- Eur a priemerná mesačná mzda vo výške 912,- Eur, so žalovaným 1/ sa dohodli na základnej hrubej mesačnej mzde vo výške 2.850, Eur; preto postup žalovaného 2/ ako zamestnávateľa bol zákonný a v súlade s dobrými mravmi. 5. Žalobkyňa v duplike uviedla, že nepopiera tvrdenie žalovaných, že nie je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu - pracovnej zmluvy a jej dodatku, uzatvoreného medzi žalovaným 1/ ako zamestnancom a žalovaným 2/ ako zamestnávateľom. Žalobkyňa namieta rozpor dodatku k pracovnej zmluve s dobrými mravmi ako základnými, všeobecne uznávanými a v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami, ktoré sa týkajú vzťahov a konania medzi ľuďmi, čo zakladá absolútnu neplatnosť namietaného právneho úkonu. Absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň, akoby neexistoval, nemožno ho dodatočne schváliť ani odstrániť vadu spôsobujúcu neplatnosť. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa možno kedykoľvek dovolať žalobou o jeho určenie neplatnosti, môže sa jej dovolať každý, bez ohľadu na to, či bol alebo nebol účastníkom tohto právneho vzťahu, za predpokladu, že má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Žalovaný 1/ deklaroval svoje rozhodnutie zotrvať v pracovnom pomere u žalovaného 2/ napriek tomu, že došlo k ukončeniu projektu, aby zabezpečil finančnú stabilitu rodiny a mohol tráviť viac času so svojimi synmi aj počas týždňa, čím prezentoval svoju pripravenosť na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti o deti, ktorú rodičia praktizovali do času nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým boli maloleté deti dočasne zverené do osobnej starostlivosti matky. Žalobkyňa je presvedčená, že odhliadnuc od skutočnosti, či došlo alebo nedošlo k ukončeniu projektu a tým k súčasnému zrušeniu pracovného miesta žalovaného 1/, rešpektujúc právo žalovaného 1/ na slobodnú voľbu povolania, zdôraznila, že žalovaný 1/ akceptoval zmenu pracovnej pozície a súčasnú úpravu platobných podmienok napriek tomu, že s ohľadom na svoju odbornosť a dlhoročné skúsenosti v oblasti informatiky mohol vykonávať kvalifikovanejšiu a lepšie ohodnotenú prácu, či už u svojho terajšieho zamestnávateľa alebo u iného zamestnávateľa. 6. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil so žalobou, vyjadreniami žalovaných 1/, 2/, duplikou žalobkyne, s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu: Dodatok k pracovnej zmluve žalovaného 1/ zo dňa 28.11.2016, plnomocenstvo na zastupovanie v právnej veci návrhu na rozvod manželstva zo dňa 06.12.2016, návrh na rozvod žalobkyne zo dňa 16.01.2017, návrh na rozvod podaný žalovaným 1/ zo dňa 09.02.2017, vyjadrenie žalovaného 1/ ako manžela k návrhu na rozvod dňa 20.04.2017, a dospel k zisteniu nasledovného skutkového a právneho stavu veci: 7. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 8. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné, ďalšie súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo, ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná prípadne iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha - žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši a odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.12.2012, sp. zn. 5Cdo 31/2011). 9. Zisťovanie existencie naliehavého právneho záujmu ako základného procesného predpokladu úspešnosti určovacej žaloby je v konaní prvoradou úlohou súdu. V danom prípade súd na nedostatok naliehavého právneho záujmu upozornil žalobkyňu v rámci predbežného prejednania sporu pred otvorením pojednávania (§ 168 Civilného sporového poriadku), napriek tomu trvala na prejednaní žaloby. 10. Súd konštatuje, že v petite žaloby, aby súd určil, že Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 28.11.2016, uzatvorený medzi žalovaným 2/ v zmluvnej pozícii zamestnávateľa a žalovaným 1/rade v zmluvnej pozícii zamestnanca, je absolútne neplatný; ponímaný žalobkyňou ako určovacia žaloba, absentuje naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak by aj súd žalobe vyhovel, nič by sa na tým na právnom postavení žalobkyne nezmenilo, a to z dôvodu, že žalobkyňa nebola účastníkom zmluvného vzťahu medzi žalovaným 1/ ako zamestnancom a žalovaným 2/ ako zamestnávateľom, jej právne postavenie žiadnym spôsobom nesúvisí a principiálne ani nemôže súvisieť s pracovnoprávnym vzťahom žalovaného 1/ a žalovaného 2/. 11. Podľa Čl. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu 2. účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. Podľa ustanovenia § 54 Zákonníka práce, dohodou o zmene pracovných podmienok možno mení dohodnutý obsah pracovnej zmluvy len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. 12. Z obsahu citovaných zákonných ustanovení uvedených v odseku 11 odôvodnenia tohto rozsudku jednoznačne vyplýva, že právny úkon dodatku k pracovnej zmluve, ktorý je v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce, nemožno posudzovať v intenciách absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre prípadný rozpor s dobrými mravmi. Ide o individuálny právny akt - pracovnoprávny vzťah medzi dvoma subjektmi, fyzickou osobou a zamestnávateľom, založený písomnou pracovnou zmluvou a žalobkyňou napadnutý dodatok k tejto pracovnej zmluve zo dňa 28.11.2016 je dohodou o zmene pracovných podmienok v zmysle ustanovenia § 54 Zákonníka práce. 13. Z obsahu predmetného dodatku zo dňa 28.11.2016 súd zistil, že pracovná zmluva žalovaného 1/sa mení v bode 1 tak, že jeho pracovné zariadenie je Project manager, v bode 2: projektový management, poradenstvo a implementácia riešení v oblasti informačného systému SAP, v bode 5: mzdové dojednanie

- základná hrubá mesačná mzda 2.850,- Eur, ostatné body pôvodnej pracovnej zmluvy ostávajú bez zmeny; platnosť dodatku k pracovnej zmluve odo dňa 01.12 2016. 14. Na námietku žalobkyne, ktorá vidí naliehavosť svojho právneho záujmu v prebiehajúcom konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, v rámci ktorej sa rieši otázka zverenie detí do osobnej starostlivosti jedného rodičov, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to je otázka určenia výživného, výška ktorého sa odvíja práve od majetkových a zárobkových pomerov rodičov, keď v znížení zárobkových pomerov otca maloletých detí vidí skutočnosť oprávňujúcu ju k podaniu tejto žaloby. Žalobkyňa tvrdí, že nemá k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva, pretože tvrdené právo žalobkyne je v jej prípade v štádiu neistoty, respektíve ohrozenia. V tomto prípade súd konštatuje, že zmluvné dojednanie medzi zamestnávateľom a zamestnancom týkajúce sa úpravy platových pomerov, pracovnej zmluvy, je individuálnym právnym aktom týkajúcim sa len zmluvných strán, v tomto prípade len zamestnávateľa ako žalovaného 2/ a zamestnanca ako žalovaného 1/. Žalobkyňa, ktorá svoj naliehavý právny záujem odvodzuje od iného prebiehajúceho konania vo veci rozvodu manželov a úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas rozvode manželstva najmä s poukazom na výšku výživného, predpoklady na určenie ktorej sa žalovaný 1/ podľa žalobkyne snaží znížiť práve zmenami v pracovnej zmluve, môže túto argumentáciu a skúmanie výšky príjmov otca ako povinného z výživného voči maloletým deťom, riešiť výlučne v konaní o rozvod manželstva, vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod spisovou značkou 20P/19/2017. Iba v konaní o určenie výživného súd môže posudzovať schopnosti a možnosti povinného rodiča a vyhodnocovať prípadnú účelovosť jeho konania a postupu v pracovnom či osobnom živote pri nakladaní so svojím majetkom. 15. S nedostatkom naliehavého právneho záujmu úzko súvisí aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v tomto konaní, ktorú súd rovnako konštatuje a upozornil na to žalobkyňu pred otvorením pojednávania. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo - nárok, respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej - existencia tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej - existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že žiaden z účastníkov konania ju nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.06.2010, spisová značka 20Cdo/205/2009). 16. Žalobkyňa nebola a nikdy sa nestane v otázke posudzovania platnosti/neplatnosti pracovného pomeru žalovaného 1/ ako svojho manžela aktívne legitimovanou na podanie si takejto určovacej žaloby za účelom preskúmania pracovnej zmluvy či jej dodatkov. Táto nemožnosť priamo vyplýva z neexistencie hmotnoprávneho postavenia na jej strane, pretože žalobkyňa nikdy nebola a ani sa nemôže stať účastníkom hmotnoprávneho, dvojstranne zmluvného zamestnaneckého vzťahu, nemôže byť ani teoreticky „tretím účastníkom“ pracovnoprávneho vzťahu založeného pracovnou zmluvou medzi žalovaným 1/ ako zamestnancom a žalovaným 2/ ako zamestnávateľom. Preto aj jej právna argumentácia s odvolaním sa na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom; ktorým argumentuje, že konanie žalovaného 1/ a žalovaného 2/ pri podpise dodatku k pracovnej zmluve bolo postupom proti dobrým mravom, neobstojí. Ak je pracovná zmluva alebo akékoľvek jej dodatky, zmluvne upravené v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce, čo je nesporné v tomto prípade, nie je vôbec možné ich obsah vyhodnocovať z hľadiska rozporu s dobrými mravmi. Je síce pravdou, že absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa možno kedykoľvek dovolať žalobou o jeho určenie neplatnosti a môže sa jej dovolať každý, bez ohľadu na to, či bol alebo nebol účastníkom tohto právneho vzťahu, ale za predpokladu, že má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, čo v danom prípade absentuje. 17. Z dôvodov absencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe v znení, aby súd určil, že Dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 28.11.2016, uzatvorený medzi žalovaným 2/ v zmluvnej pozícii zamestnávateľa a žalovaným 1/rade v zmluvnej pozícii zamestnanca, je absolútne neplatný; ako aj z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne, keď žalobkyni nevyplýva procesné právo si takýto hmotnoprávny nárok uplatňovať; súd žalobu bez vykonania ďalšieho dokazovania zamietol. 18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalovaným 1/, 2/ ako úspešnej strane sporu v rozsahu 100%, podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.