Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/19/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci navrhovateľky: W. P., rod. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX, t.č. bytom T. XXX, proti manželovi ktorý návrh nepodal: E. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. F., t.č. umiestnený v ÚnVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: E. P., nar. XX.X.XXXX, a J. P., nar. XX.X.XXXX, obe trvale bytom F. XXXX, prechodne bytom T. XXX, obe t.č. umiestnené (na základe S. Okresného súdu Trnava č. 37P/22/2016-159 zo dňa 19.7.2017) v starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov v Detskom domove, Rábska 12, Kolárovo, obe zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Súd manželstvo E. P., nar. XX.XX.XXXX, a W. P., rod. U., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev E. úradu T. - F. E., zv. XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XX r o z v á d z a.

Súd z v e r u j e maloletého E. P., nar. XX.X.XXXX, a maloletú J. P., nar. XX.X.XXXX, na čas po rozvode do náhradnej starostlivosti do Detského domova, Rábska 12, Kolárovo.

Otec E. P., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na čas po rozvode na výživu maloletého E. a maloletej J. výživným vo výške po 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2, písm. c/ zák. č. 601/2013 Z.z. na každé z maloletých detí mesačne, ktoré výživné je otec povinný zaplatiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred na účet zariadenia, kde je maloleté dieťa umiestnené. Matka W. P., rod. U., nar. X.X.XXXX, je povinná prispievať na čas po rozvode na výživu maloletého E. výživným vo výške 50,00 € mesačne, a na výživu maloletej J. výživným vo výške 40,00 € mesačne, ktoré výživné je matka povinná zaplatiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred na účet zariadenia, kde je maloleté dieťa umiestnené.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.

Navrhovateľka sa návrhom došlým na súd dňa 19.8.2016 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by bolo jej manželstvo s E. P. rozvedené, deti by boli zverené do jej osobnej starostlivosti, a otcovi určené výživné. Uviedla že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 15.5.1999, z manželstva sa narodila dňa 4.9.1999 F. (plnoletá), dňa 16.1.2004 E., dňa XX.X.XXXX J. a dňa XX.X.XXXX A.. Zo začiatku bolo manželstvo harmonické, časom sa však manžel zmenil, bol voči navrhovateľke agresívny. V roku 2011 po fyzickom napadnutí navrhovateľky a dcéry F. bol manžel vzatý do väzby, následne bol odsúdený; t.č. je opäť vo väzbe. Navrhovateľka pracuje, má zabezpečené bývanie. K návrhu priložila navrhovateľka sobášny list účastníkov konania.

2.

Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej Uznesenie Okresného súdu Trnava č. 37PPOm/2/2016-31 zo dňa 17.5.2016 (maloleté deti E. a J. dočasne zverené do Detského domova Kolárovo), stanovisko ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 21.4.2016, list Ústredia PSVaR zo dňa 15.4.2016, oznámenie Mestského úradu Vysoké mýto, ČR, zo dňa 17.3.2016, a 26.3.2018, Uznesenie Okresního soudu v Ústí nad Orlicí č. 0Nc 2510/2015-7 zo dňa 27.7.2017 (o umiestnení maloletého A. do predosvojiteľskej starostlivosti), správu Ústredia PSVaR zo dňa 9.2.2016, lustráciu z evidencie sociálnej poisťovne navrhovateľky (evidovaná ako zamestnaná), lustráciu z evidencie sociálnej poisťovne E. P. (nie je poberateľom žiadnej dávky), oznámenie ÚPSVaR o skutočnosti, že navrhovateľka nie je t.č. evidovaná v evidencii nezamestnaných, t.č. nie je poberateľkou žiadnej štátnej sociálnej dávky, oznámenie sociálnej poisťovne o skutočnosti že navrhovateľka ani E. P. nie sú poberateľmi dávky v nezamestnanosti, informáciu Detského domova Kolárovo o maloletých deťoch zo dňa 3.9.2018, oznámenie ÚnVTOS Hrnčiarovce nad Parnou o pracovnom zaradení E. P. vo výkone trestu odňatia slobody (príjem 0,00 €), a spisy tunajšieho súdu sp.zn. 37P/22/2016, 37PPOm/2/2016.

3.

Na informatívnom výsluchu konanom dňa 15.11.2017 navrhovateľka uviedla že maloleté deti E. a J. sú umiestnené v Detskom domove v Kolárove, maloletý A. býva u pestúnov v Českej republike, údajne sa vedie ohľadom neho konanie o osvojenie.

4.

Uznesením č. 37P/19/2016-31 zo dňa 6.4.2018 súd vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci úpravy práv a povinností a vo veci výživného vo vzťahu rodičov a maloletého A. P.; konanie v tejto časti zastavil.

5.

Na pojednávaní konanom dňa 17.9.2018 navrhovateľka uviedla že manželia uzavreli manželstvo 15.5.1999, z manželstva sa narodili tri deti a to E., J. a A.; A. je právoplatne adoptovaný v Českej republike. Manželstvo je podľa navrhovateľky nefunkčné, nakoľko manžel je viac ako dva roky vo väzení - navrhovateľka za ním na návštevy nechodí, ani sa s ním nekontaktuje. Podľa navrhovateľky nie je možné obnoviť manželské spolužitie, toto navrhovateľka zásadne odmieta, k manželovi sa už vrátiť nechce, nakoľko aj po jeho návrate z väzenia sa obáva že jeho správanie sa za krátky čas zhorší; za príčinou rozvratu vzťahov v manželstve navrhovateľka označila týranie zo strany manžela. Čo sa týka maloletých detí, tieto sú t.č. umiestnené v náhradnej starostlivosti v Detskom domove Kolárovo - vzhľadom na svoje súčasné bytové a sociálne pomery matka navrhuje, aby tento stav zostal dočasne zachovaný, teda aj na čas po rozvode aby maloleté deti boli zverené do uvedeného detského domova, pričom matka deti v detskom domove navštevuje, deti sa tam majú tam dobre, adaptovali sa, chodia do školy, resp. škôlky. Matka je zamestnaná s príjmom okolo 400,00 € mesačne, žiadne ďalšie príjmy nemá, výdavky má obvyklé (platí výživné spolu vo výške 110,00 €, nájomné 50,00 €, elektrinu 20,00 € mesačne). Na pojednávaní konanom dňa 17.9.2018 zástupkyňa procesného opatrovníka uviedla že v prípade rozvodu manželstva navrhuje, aby súd upravil vzťahy maloletých detí tak, ako v rozsudku vo veci 37P/22/2016, t.j. aby ich ponechal v starostlivosti Detského domova Kolárovo, a čo sa týka výživného odporúča, aby ho súd určil v závislosti od možností rodičov a potrieb maloletých detí. T.č. neodporúča aby maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke, nakoľko táto nemá vytvorené vhodné podmienky pre ich výchovu.

6.

E. P. sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 17.10.2018 v ktorom uviedol, že nesúhlasí s rozvodom manželstva (chce sa vyjadriť osobne). Manželstvo uzavreli manželia dňa 15.5.1999, z ktorého sa narodili deti E., Sára, a A. (ktorý je právoplatné adoptovaný v M. republike); manželke sa počas manželstva narodila ďalšia dcéra A. ako nemanželské dieťa. E. P. vzniesol výhrady voči odôvodneniu návrhu, keď navrhovateľka ho označila za tyrana, čo však nie je pravda. Naposledy mu navrhovateľka do väzenia písala v septembri 2017. Uviedol ďalej že navrhovateľka nechodí za deťmi (čo jej pravdepodobne vyhovuje), momentálne navrhovateľka žije s nevhodným mužom, spolu pijú alkohol, hádajú sa - v dôsledku uvedeného sa navrhovateľka predávkovala liekmi a bola hospitalizovaná. Do času kým nebol E. P. vzatý do väzby bolo medzi manželmi všetko v poriadku, problémy zvládali. Uviedol tiež že partner navrhovateľky nemá dobrý vzťah k maloletým deťom E. a J., odmieta sa o ne starať. E. P. vo výkone trestu nie je pracovne zaradený, z uvedeného dôvodu má dlh na výživnom - po prepustení chce dať všetko do poriadku. O deti sa zaujíma, je s nimi v písomnom resp. telefonickom kontakte, deti navštevujú matku E. P., s ktorou ho chodia navštevovať; po prepustení bude chcieť deti sám vychovávať, momentálne však musia zostať v detskom domove, nakoľko jeho matka má zdravotné problémy a vysoký vek, preto nie je možné aby sa o deti starala.

7.

Dňa 23.11.2018 bol súdom v ÚnVTOS Hrnčiarovce nad Parnou súdom vypočutý (za prítomnosti navrhovateľky) E. P. ktorý uviedol, že nesúhlasí s návrhom na rozvod manželstva, nakoľko dôvody uvádzané navrhovateľkou sa nezakladajú na pravde, hlavne to že ho označila za tyrana. K výživnému uviedol že dva roky je vo výkone trestu odňatia slobody, zo zdravotných dôvodov nie je pracovne zaradený - keďže nie je zárobkovo činný, nemôže platiť ani sumu 30% zo životného minima; po prepustení si nájde prácu, začne platiť a riešiť deti. Čo sa týka umiestnenia detí do detského domova uviedol, že momentálne je vo výkone trestu odňatia slobody, preto súhlasí s tým, aby deti zostali v detskom domove. Jeho matka chodí s E. za ním, so J. si telefonuje. Poukázal na nevhodné výchovné prostredie u navrhovateľky, ktorá je nezamestnaná, so svojím partnerom požíva alkohol; za deťmi matka podľa E. P. nechodí. E. P. je vyučený zámočník - zvárač, má nehybnosť pravej ruky (posudok nemá); v minulosti pracoval brigádnicky (strihal hrozno, s príjmom 78,00 €), vo výkone trestu odňatia slobody nepracoval, príjem z inej zárobkovej činnosti nemá, nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Výdavky nemá žiadne, má dlh cca. 7.000,00 € za súdne trovy, trovy advokáta, pôžičky (sú vymáhané exekučne); má dve vyživovacie povinnosti (J. a E. P., určené vo výške 28,00 € na každé dieťa mesačne, platí 10,00 € mesačne).

8.

Na pojednávaní konanom dňa 5.12.2018 navrhovateľka uviedla že na rozvode manželstva trvá, vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, že manželské spolužitie nie je možné obnoviť, navrhovateľka ho zásadne odmieta. Jej bytové pomery sa nezlepšili, preto súhlasí s umiestnením detí do náhradnej ústavnej starostlivosti; momentálne je nezamestnaná, má však záujem sa zamestnať, chodí na pohovory. Súhlasí s platením výživného vo výške mesačne 50,00 € na E. a 40,00 € na J.. E. P. sa na pojednávanie konané dňa 5.12.2018 nedostavil napriek riadne a včas doručenému predvolaniu, ktoré prevzal dňa 19.10.2018, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal. Súd, keďže sa riadne a včas predvolaný účastník nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal o jeho odročenie z dôležitých dôvodov, konal v neprítomnosti tohto účastníka; prihliadol pritom na obsah spisu a predložené a vykonané dôkazy. Na pojednávaní konanom dňa 5.12.2018 zástupkyňa procesného opatrovníka uviedla že vzhľadom na bytovú situáciu matky odporúčajú pre prípad rozvodu manželstva maloleté deti ponechať v Detskom domove Kolárovo.

9.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, E. P., vypočul si stanovisko procesného opatrovníka ustanoveného maloletým deťom, oboznámil sa s návrhom, s vyjadreniami účastníkov, a s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, so spismi tunajšieho súdu sp.zn. 37P/22/2016, 37PPOm/2/2016, ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Účastníci uzavreli dňa 15.5.1999 manželstvo, z ktorého sa narodili štyri maloleté deti, a to dňa 4.9.1999 F. (plnoletá), dňa 16.1.2004 E., dňa 26.3.2013 J. a dňa 25.3.2015 A. (tento bol právoplatne osvojený v Českej republike); posledným spoločným bydliskom manželov bola Obec Horné Orešany. Manželia od roku 2011 fakticky nežijú v spoločnej domácnosti (už v tom čase bol E. P. vzatý do väzby v Českej republike, t.č. sa nachádza -od 2.5.2016- vo výkone trestu odňatia slobody v ÚnVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, keď predpokladaný koniec trestu je 2.5.2019), nemajú spolu žiaden kontakt (ani telefonický). Manželia sa vzájomne odcudzili, vzťahy medzi nimi sú trvalo a vážne rozvrátené, navrhovateľka nemá vôľu ich obnoviť, nemieni zotrvať v manželskom zväzku (vzhľadom na dlhodobý pobyt manžela vo výkone trestu odňatia slobody to ani nie je objektívne možné), t.č. má vzťah s iným mužom. E. P. síce vyslovil nesúhlas s rozvodom manželstva, k čomu však neuviedol relevantné dôvody (uvádzal iba že sa chce k dôvodom vyjadriť osobne, čo mu však bolo na výsluch konanom dňa 23.11.2018 umožnené). Okresný súd Trnava Rozsudkom sp.zn. 37P/22/2016-159 zo dňa 19.7.2017 zveril maloleté deti E. a J. do náhradnej starostlivosti, do Detského domova, Rábska 12, Kolárovo, s účinnosťou od 19.7.2017; otcovi (E. P.) uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého E. a maloletej J. výživným vo výške po 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2, písm. c) zák.č. 601/2013 Z.z. na každé z maloletých detí, matke (navrhovateľke) uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého E. výživným vo výške 60,00 € mesačne, a na výživu maloletej J. výživným vo výške 50,00 € mesačne. Uvedené zverenie a umiestnenie maloletých detí trvá aj v čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva. Maloletý E. má v čase rozhodovania súdu 14 rokov, maloletá J. 5 rokov. Maloleté deti sú zdravé, nie sú na ne žiadne zvýšené výdavky. V detskom domove deti prosperujú, je o nich riadne postarané; maloletý E. sa v minulosti vyjadril, že chce v detskom domove ostať, nakoľko sa „tam cíti bezpečne“. Bolo zistené že neexistuje žiadna osoba (v príbuzenskom alebo deťom blízkom vzťahu), ktorá by bola ochotná či schopná prevziať nad deťmi náhradnú osobnú starostlivosť. ÚPSVaR Trnava opakovane preveril podmienky v domácnosti matky, kde bolo zistené že matka býva v starom rodinnom dome, v ktorom obýva jednu izbu so svojím terajším priateľom; v dome nie sú vytvorené vhodné podmienky na pobyt a výchovu detí, čo uznala aj samotná matka, ktorá súhlasila s umiestnením detí, resp. s ich ponechaním v náhradnej ústavnej starostlivosti. Otec je t.č. umiestnený vo výkone trestu odňatia slobody, o deti sa teda nemá možnosť starať; aj otec vyslovil súhlas s umiestnením detí do náhradnej ústavnej starostlivosti aj na čas po rozvode manželstva. Matka t.č. nie je zamestnaná, prácu si intenzívne hľadá, v dohľadnej dobe by sa mala zamestnať, výdavky má obvyklé, nezvýšené; má priateľa s ktorým býva v spoločnej domácnosti, tento je zamestnaný formou brigád. Matka súhlasí s platením výživného na maloletého E. vo výške 50,00 €, a na J. vo výške 40,00 € mesačne. Otec je t.č. umiestnený v ÚnVV v Hrnčiarovciach nad Parnou, nemá žiadne príjmy (zo zdravotných dôvodov nie je pracovne zaradený).

10.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. Podľa § 23, ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa § 24, ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 44, ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím. Náhradnou starostlivosťou je a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len „náhradná osobná starostlivosť“), b) pestúnska starostlivosť a c) ústavná starostlivosť. Súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

Podľa § 54, ods. 1, ods. 2, a ods. 5 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.

Podľa § 62, ods. 1, ods. 2, ods. 3, a ods. 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65, ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 75, ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 81 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.

Podľa § 2, písm. c) zák.č. 601/2003 Z.z. o životnom minime za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm c) 93,61 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

11.

Je na posúdení súdu či sú splnené hmotnoprávne dôvody, ktoré zákon ustanovuje pre rozvod manželstva - pokiaľ súd dospeje k záveru že hmotnoprávne dôvody sú naplnené, návrhu na rozvod vyhovie. Pre posudzovanie, či je manželstvo rozvrátené, neexistujú žiadne zákonné kritériá, pričom súd musí dospieť k záverom, že 1/manželstvo už viac nemôže plniť svoj účel a 2/ od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva, pričom ide o objektívnu skutočnosť, ktorú musí mať súd za preukázanú (kvalifikácia stupňa rozvratu je zverená výlučne súdu, ktorý musí preskúmať či je manželstvo už dostatočne vážne narušené a dostatočne vážne rozvrátené; túto dostatočnosť bude mať za preukázanú vtedy, ak dospeje k záverom že už viac manželstvo nemôže plniť svoj účel a ani už nemožno od manželov očakávať obnovenie manželského spolužitia). Pre zistenie relevantných skutočností súd musí skúmať, či manželia spolu žijú ako rodina (či majú vôľu tvoriť jeden celok a tráviť spoločne čas, akým spôsobom, v akom rozsahu a kvalite, ak medzi nimi existujú rozpory, aké majú dôvody, aký je ich postoj k plneniu manželských povinností a pod.), či manželia spoločne hospodária, či prispievajú na úhradu potrieb rodiny podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov, či spoločne spravujú majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a pod. Zistené skutočnosti súd musí hodnotiť v individuálnom kontexte konkrétnej rodiny, pretože to čo sa v jednej rodine môže hodnotiť ako bežné, môže v druhej rodine signalizovať úplnú nefunkčnosť. Rozvrat je potrebné považovať za trvalý vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, pričom preukázanie tejto skutočnosti súvisí s otázkou vážnosti rozvratu, keď súd skúma či rodina plní svoje funkcie. Rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči deťom prichádza v zmysle ustanovení § 24 a § 25 Zákona o rodine do úvahy v prípade rozhodovanie súdu o rozvode manželstva, z ktorého pochádzajú maloleté deti; konanie o rozvode manželstva je spojené s konaním o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode. Výživným sa rozumie zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé od jeho veku, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravia, záujmov, od spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Pri určení výšky výživného súd vychádza aj zo zásady úmernosti, t.j. že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny. Preto ak majú rodičia vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti vyšší životný štandard, premietne sa to aj do rozsahu odôvodnených potrieb dieťaťa, a naopak.

12.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru že zákonné podmienky pre rozvod manželstva sú v danom prípade splnené, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo narušené a rozvrátené, keď manželia od roku 2011 fakticky nežijú v spoločnej domácnosti (už v tom čase bol E. P. vzatý do väzby v Českej republike, t.č. sa nachádza -od 2.5.2016- vo výkone trestu odňatia slobody v ÚnVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, predpokladaný koniec trestu je 2.5.2019), nemajú spolu žiaden kontakt (ani telefonický). Manželia sa vzájomne odcudzili, vzťahy medzi nimi sú trvalo a vážne rozvrátené, navrhovateľka nemá vôľu ich obnoviť, nemieni zotrvať v manželskom zväzku (vzhľadom na dlhodobý pobyt manžela vo výkone trestu odňatia slobody to ani nie je objektívne možné), t.č. má vzťah s iným mužom. E. P. vyslovil nesúhlas s rozvodom manželstva, k čomu však neuviedol relevantné dôvody (uvádzal iba že sa chce k dôvodom vyjadriť osobne, čo mu však bolo na výsluch konanom dňa 23.11.2018 umožnené). Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že manželstvo rozviedol. Čo sa týka úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že maloleté deti E. a J. sú t.č. (od roku 2017) umiestnené v Detskom domove, Rábska 12, Kolárovo (Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 37P/22/2016-159 zo dňa 19.7.2017) - uvedené prostredie je pre deti známe (navštevujú tu školu / škôlku, záujmové krúžky, majú kamarátov), a sú tam vytvorené vhodné podmienky na ich výchovu, pričom ani jeden z rodičov nemá možnosť a schopnosť o maloleté deti sa momentálne starať (matka má dlhodobo nevyhovujúce bytové podmienky, otec je umiestnený vo výkone trestu odňatia slobody), rodičia nie sú schopní zabezpečiť im výchovu. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že je v prospech maloletých detí rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda zveriť ich (fakticky ich ponechať) aj na čas po rozvode manželstva do náhradnej ústavnej starostlivosti, do Detského domova, Rábska 12, Kolárovo; obaja rodičia so zvedením detí do detského domova vyslovili súhlas. Bolo zistené že neexistuje žiadna osoba (v príbuzenskom alebo deťom blízkom vzťahu), ktorá by bola ochotná či schopná prevziať nad deťmi náhradnú osobnú starostlivosť. Vo veci určenia výšky výživného súd vzal do úvahy príjmy a výdavky rodičov ako povinných osôb a oprávnené výdavky maloletých detí ako oprávnených osôb. Maloletý E. má v čase rozhodovania súdu 14 rokov, maloletá J. 5 rokov; deti sú zdravé, nie sú na ne žiadne zvýšené výdavky. Navrhovateľka / matka t.č. nie je zamestnaná, prácu si intenzívne hľadá, v dohľadnej dobe by sa mala zamestnať, výdavky má obvyklé, nezvýšené; má priateľa s ktorým býva v spoločnej domácnosti, tento je zamestnaný formou brigád. Matka súhlasí s platením výživného na maloletého E. vo výške 50,00 €, a na J. vo výške 40,00 € mesačne.

E. P. / otec je t.č. umiestnený v ÚnVV v Hrnčiarovciach nad Parnou, nemá žiadne príjmy (zo zdravotných dôvodov nie je pracovne zaradený). S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k názoru, že určenie výživného vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona mesačne, na každé z maloletých detí pre otca, je síce výživné na úrovni zákonom určeného minima, je však vzhľadom na všetky okolnosti prípadu podľa názoru súdu primerané, v súlade s § 75, ods. 1 Zákona o rodine. Takisto určenie výživného na výživu maloletého E. vo výške 50,00 € mesačne, a na výživu maloletej J. vo výške 40,00 € mesačne pre matku je síce výživné blížiace sa k hranici zákonom určeného minima, je však vzhľadom na všetky okolnosti prípadu podľa názoru súdu primerané, v súlade s § 75, ods. 1 Zákona o rodine. Súd uložil obom rodičom povinnosť platiť výživné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred na účet zariadenia (t.č. Detský domov, Rábska 12, Kollárovo), v ktorom sú maloleté deti umiestnené. Za prvotnú príčinu rozpadu manželstva súd považuje dlhodobú odlúčenosť manželov, a pretrvávajúci mimomanželský vzťah navrhovateľky s iným partnerom, čo malo za následok ochladnutie vzťahov medzi manželmi, ktoré sú už tak narušené, že manželstvo neplní svoj účel. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného sporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu; účastníci konania ani o náhradu trov nepožiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.