Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3P/150/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti G. F., narodeného XX.XX.XXXX a Q. F., narodenú XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, deti rodičov: matky D.. T.. P. C., narodenej XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX B., zastúpenej JUDr. Máriou Karcolovou, advokátkou, so sídlom Panenská 8, 811 03 Bratislava, a otca L. F., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX B., doručovacia adresa: B. X/A, XXX XX B., v konaní o zníženie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec maloletých detí G. F., narodeného XX.XX.XXXX a Q. F., narodenej XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté deti“) sa návrhom doručeným súdu dňa 13.09.2017 domáhal zníženia bežného výživného zo sumy 380,- Eur mesačne na každé z detí a výživného na tvorbu úspor vo výške 120,- Eur mesačne na každé z detí na sumu 50,- Eur mesačne spolu na obe maloleté deti. Otec maloletých návrh odôvodnil tým, že od posledného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I, rozsudkom sp. zn. 2P/1/2009 zo dňa 16.12.2011, právoplatného v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP 76/2012 zo dňa 02.10.2012, sa zmenili pomery na jeho strane. Otec maloletých tiež uviedol, že od 01.04.2017 mu bol priznaný starobný dôchodok vo výške 277,40,- Eur mesačne a nepoberá žiaden iný príjem. Jeho schopnosti zabezpečiť si vyšší príjem sú v značnej miere obmedzené jeho nepriaznivým zdravotným stavom. Nevlastní už ani žiaden nehnuteľný majetok a za účelom plnenia povinnosti platiť výživné bol nútený minúť všetky svoje úspory.

2. Matka maloletých detí s návrhom otca nesúhlasila a návrh žiadala ako nedôvodný zamietnuť. Poukazovala na to, že už v predchádzajúcich konaniach o určení vyživovacej povinnosti otca bolo preukázané, že otec maloletých detí sa už v minulosti zbavil majetku bez dôležitého dôvodu a náležitej odplaty a bránil sa tým, že je údajne absolútne nemajetný, pričom táto obrana neobstála. Súd konanie a tvrdenia otca v súvislosti s jeho majetkovými a zárobkovými pomermi vyhodnotil ako účelové v snahe vyhnúť sa plateniu výživného v primeranej miere. Na tomto závere sa nič nezmenilo. Pokiaľ ide o tvrdenie otca o odchode na starobný dôchodok a väzbu na jeho údajný nepriaznivý zdravotný stav, tieto sú z pohľadu matky irelevantné a nepreukázané. Odchodom do starobného dôchodku sa otec dobrovoľne vzdal príjmu zo závislej činnosti. Tvrdenia o zdravotnom stave otec nijako nepreukázal. Vzhľadom na doterajšie podnikanie otca a účelové prevody majetku je viac ako pravdepodobné, že otcovi naďalej plynú príjmy aj z podnikania, resp. podieľaní sa na podnikaní obchodnej spoločnosti.

Matka uviedla, že zmena nastala na strane maloletých detí, nakoľko v dôsledku ich rastu, zvýšenia vzdelávania, rozvoja schopností a zručností, navštevovania krúžkov, ako aj všeobecného rastu životných nákladov, sa náklady na zabezpečovanie ich životných potrieb zvýšili.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach, konaných dňa 03.10.2018 a dňa 05.12.2018, výsluchom navrhovateľa - otca maloletých detí, vypočul prednesy právnej zástupkyne matky a kolízneho opatrovníka, zisťoval odôvodnené mesačné výdavky maloletých detí, zisťoval majetkové a zárobkové pomery rodičov, vykonal dokazovanie obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1P/11/2015, sp. zn. 1P/54/2013 a sp. zn. 2P/1/2009, ako i ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutočný stav veci:

4. Maloleté deti F. pochádzajú z partnerského vzťahu rodičov, ktorí manželstvo neuzavreli. Maloleté deti sú zdravé, majú bežné detské choroby. Obe maloleté deti sú sledované v alergologickej ambulancii a každoročne navštevujú ozdravovacie pobyty, s čím sa spájajú náklady na doplatky za lieky.

5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2P/1/2009 zo dňa 16.12.2011, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11 CoP76/2012 zo dňa 02.10.2012, súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí, na každé z detí sumou 300,- Eur mesačne od 01.12.2008 a vo výške 380,- Eur od 01.09.2011 k rukám matky. Súd určil tiež výživné na tvorbu úspor na každé z detí v sume 120,- Eur mesačne od 01.09.2011 na účty detí. Zročné výživné za obdobie od 01.12.2008 do 30.12.2011 vo výške 5 970,- Eur na každé z detí bol otec povinný vyplatiť matke spolu s bežným výživným v mesiaci január 2012. Zročné výživné na tvorbu úspor za obdobie od 01.09.2011 do 30.11.2011 vo výške 480,- Eur na každé z detí bol otec povinný vyplatiť na účty detí spolu s bežným výživným v mesiaci január 2012. Súd zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec má právo sa s deťmi stretávať počas každého párneho týždňa v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod., počas letných prázdnin každoročne od 14.07. od 9.00 hod. do 21.07. do 18.00 hod. a od 14.08. od 9.00 hod. do 21.08. do 18.00 hod., pričom otec si deti osobne prevezme a odovzdá matke v mieste jej bydliska.

6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1P/11/2015 zo dňa 22.08.2016 súd návrh otca na zníženie výživného, doručený súdu dňa 23.01.2015, zamietol.

7. V nadväznosti na uvedené súd ustálil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 2P/1/2009 zo dňa 16.12.2011, právoplatným v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/76/2012 zo dňa 02.10.2012. V čase rozhodnutia súdu mal maloletý G. X rokov, maloletá Q. X rokov. V školskom roku 2010/2011 maloletý G. nastúpil na povinnú školskú dochádzku, navštevoval plavecký klub, ZUŠ F. J., navštevoval džudo a v roku 2011/2012 začal navštevovať šachový krúžok. Maloletá Q. nastúpila na povinnú školskú dochádzku v školskom roku 2011/2012, navštevovala ZUŠ F. J., hip-hop a tanec na ZUŠ P.. Matka s deťmi bývala v dvojizbovom byte na B. ulici XX v B., ktorého bola vlastníčkou. Byt získala po starom otcovi. Iné nehnuteľnosti nevlastnila. Matka bola zamestnaná ako projektantka v spoločnosti D., a.s., jej priemerná čistá mesačná mzda v roku 2010 bola XXX,- Eur, v roku 2011 predstavovala sumu X XXX,- Eur. Otec maloletých detí podnikal na základe živnostenského oprávnenia od 08.10.2004. Bol majiteľom penziónu I. Z., B. - A., bol jediným vlastníkom a konateľom obchodnej spoločnosti I. Z. s.r.o., založenej 05.08.2011. Otec bol tiež vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území B. - Q. F. a V., kde vlastnil vinice, rodinný dom.

8. Z výpovede matky a z listinných dôkazov vyplynulo, že od času ostatného rozhodovania súdu sa pomery na strane matky výrazne nezmenili, aj naďalej je zamestnaná v spoločnosti D., a.s., jej priemerný čistý mesačný zárobok dosahoval v roku 2018 sumu X XXX,XX Eur. Vlastí dvojizbový byt na B. ulici XX v B., kde s maloletými deťmi býva a je podielovou spoluvlastníčkou vinice vo výmere XXXX m2 v B., v mestskej časti Z. F., pričom jej spoluvlastnícky podiel tvorí 1/2. Maloletý G. v septembri 2018 nastúpil na bilingválne U. na M. ulici v B.. Maloletá Q. navštevuje X. ročník ZŠ V. a ako športovej činnosti sa venuje ľadovému hokeju, tiež jej pribudol floorbal. Z vyčíslenia výdavkov na maloleté deti, predloženom matkou (č. l. 67), vyplynulo, že mesačné náklady na maloletého G. predstavujú sumu vo výške X XXX,- Eur. Mimoriadne ročné výdavky na maloletého G. predstavovali sumu vo výške X XXX,- Eur. Mesačné náklady na maloletú Q. predstavujú sumu vo výške X XXX,- Eur. Mimoriadne ročné výdavky na maloletú Q. predstavovali sumu vo výške X XXX,- Eur.

9. Z prednesu právnej zástupkyne matky na pojednávaní konanom dňa 03.10.2018 vyplynulo, že podľa názoru právnej zástupkyne matky nedošlo na strane otca k žiadnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, naopak zmena nastala na strane maloletých detí, v dôsledku ktorej by bol daný dôvod na zmenu rozhodnutia smerom k zvýšeniu výživného. Právna zástupkyňa matky uviedla, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť, čo preukázala listinnými dôkazmi (vyúčtovanie exekučného konania - č. l. 48, vyúčtovanie vymáhaného nároku oprávnených v exekučnom konaní - č. l. 49). Ďalej uviedla, že od júla 2018 došlo k zmene postoja maloletých detí, ktoré sa odmietajú s otcom stretávať. Najmä maloletý G. otca navštevoval v penzióne I. Z., a teda pozná reálne majetkové pomery otca, ktorý podľa jeho tvrdení v spoločnosti naďalej reálne pracuje a údajne sa účelovo zbavil majetku.

10. Z výpovede otca maloletých detí a z listinných dôkazov vyplynulo, že od času ostatného rozhodovania súdu otec dňa 20.08.2015 ukončil výkon funkcie konateľa v spoločnosti I. Z. s.r.o., v mene ktorej koná jeho syn, a dňa 26.05.2017 bol otcovi priznaný starobný dôchodok. Na pojednávaní dňa 03.10.2018 otec uviedol, že s maloletými deťmi sa stretáva sporadicky. Otec na pojednávaní dňa 05.12.2018 uviedol, že na účet matky platí výživné 50,- Eur mesačne na každé dieťa prostredníctvom svojho syna.

11. Kolízny opatrovník na pojednávaní konanom dňa 05.12.2017 v rámci záverečnej reči navrhol, aby súd návrh otca zamietol ako nedôvodný, nakoľko na strane otca nenastala zmena pomerov od posledného pojednávania. Pokiaľ ide o tvrdenia otca, že je starobný dôchodca a nevlastní žiaden majetok, kolízny opatrovník navrhol, aby súd prihliadol na svoje závery z predchádzajúcich rozhodnutí, v ktorých sa skonštatovalo, že otec sa dobrovoľne vzdal príjmu a majetkového prospechu.

12. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine (ďalej len ,,Zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona 13). 16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 17. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 19. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca je nedôvodný a nemožno ho posúdiť inak ako účelový, v snahe vyhnúť sa plneniu zákonnej vyživovacej povinnosti, resp. túto povinnosť čo najviac obmedziť, nehľadiac ako rodič na záujem maloletých detí. Otec súdu v konaní nepreukázal, že na jeho strane skutočne došlo k tak závažnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného podľa vyššie citovaných ustanovení zákona o rodine. Je možné konštatovať, že na strane otca od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného nenastala žiadna závažná zmena, ktorá by na strane otca maloletých detí objektívne vyvolala zníženie schopností a možností otca platiť určené výživné. Naopak v konaní bolo preukázané, že otec maloletých detí sa nielenže vzdal svojho prímu z pracovného pomeru v spoločnosti I. Z., s.r.o., ale, ako bolo preukázané, dobrovoľne

sa vzdal príjmu, na ktorý mu vzniká nárok z titulu výkonu funkcie konateľa. Otec maloletých detí sa vzdal tiež majetkového prospechu tým, že svoj obchodný podiel v spoločnosti I. Z., s. r.o., ktorá, ako bolo preukázané, už v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 2P/1/2009, vlastnila viacero lukratívnych nehnuteľností v B. s trhovou hodnotou nepomerne vyššou ako kúpna cena, ktorú otec maloletých detí získal z prevodu obchodného podielu. Na všetky tieto skutočnosti bol súd povinný prihliadnuť pri hodnotení schopností, možností a majetkových pomerov otca v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, citovaného v odseku 18.

20. Od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného v decembri 2011 uplynula doba 7 rokov, na základe čoho, ako aj ďalších skutočností uvedených v odseku 8, je nutné konštatovať, že zmena pomerov naopak nastala na strane maloletých detí, nástupom maloletej Q. do vyššieho ročníka základnej školy a nástupom maloletého G. na gymnázium, ich rastom, ako aj rastom životných nákladov, pričom potreby maloletých detí, ich výchovu a starostlivosť o ne zabezpečuje výlučne matka. Súd s poukazom na uvedené usúdil, že zníženie výživného by tak navyše nepriaznivo zasiahlo do oprávnených záujmov maloletých detí.

21. Súd vzhľadom na všetky zistené skutočnosti návrh otca zamietol, nakoľko jeho tvrdenia posúdil ako nedôvodné, nepreukázané a účelové. V nadväznosti na uvedené tak nebola zistená zmena pomerov na strane otca odôvodňujúca zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom v zmysle citovaného ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

23. Súd nevyhovel žiadosti matky (č. l. 29), aby súd priznal matke právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s odôvodnením, že matka je opakovane vystavovaná neúčelným a zbytočným súdnym konaniam iniciovaným otcom maloletých detí. Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že má za to, že v danom prípade nejde o trovy, ktoré musela matka na obranu svojich práv v konaní nevyhnutne vynaložiť, keďže nebol zistený žiaden dôvod, ktorý by matke bránil osobne sa zúčastniť pojednávania. Dotknuté konanie je ovládané vyhľadávacou zásadou, čo znamená, že je povinnosťou súdu zistiť skutočný stav veci, matka preto nebola zaťažená povinnosťou účinnej obrany pod hrozbou straty sporu, tak, ako je tomu v sporovom konaní. Z tohto pohľadu súd nezistil okolnosti, ktoré by zakladali dôvod pre priznanie práva na náhradu trov právneho zastúpenia matky s poukazom na spravodlivosť.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.