Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Cbi/25/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: J.S.T. plus s.r.o., so sídlom Mudroňova 2, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 551 961, právne zastúpený JUDr. Máriou Cagalovou, advokátkou, Poľovnícka 10, Nové Mesto nad Váhom proti žalovanému: Mgr. Ladislav Barát, Školská 3, 949 01 Nitra, správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Smolinské, právne zastúpený Mgr. Patrikom Štefkeje, advokát, školská 3, 949 01 Nitra, o určenie popretých pohľadávok, takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.9.2016 domáhal určenia, že ním prihlásená pohľadávka do reštrukturalizačného konania dlžníka PD Smolinské vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 25R/1/2016 vo výške 4.661,93 eur je nesporná čo do pravosti a výšky.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.8.2017 namietol pasívnu vecnú legitimácia žalovaného, nakoľko v zmysle § 124 ods. 4 žalobu je možné podať iba voči dlžníkovi a nie reštrukturalizačnému správcovi.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s výpisom z Obchodného vestníka 121/2016, oznámením o popretí pohľadávok, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

4. Z výpisu z Obchodného vestníka 121/2016 zo dňa 23.6.2016 (č.l. 25 spisu) súd zistil, že súd dňa 16.6.2016 povolil reštrukturalizáciu dlžníka Poľnohospodárske družstvo Smolinské, IČO: 31 413 315, ustanovil do fukcie správcu Mgr. Ladislava Baráta a vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie.

5. Z oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 26.8.2016 (č.l. 26 spisu) súd zistil, že žalovaný ako správca oznámil žalobcovi popretie jeho prihlásenej pohľadávky z dôvodov uvedených v prílohe. Zároveň žalobcu poučil o zák. ust. § 124 ods. 4, 5, 7 ZKR. V závere oznámil, že lehota na podanie incidenčnej žaloby na súd uplynie 23.9.2016.

6. Podľa § 124 ods. 1 každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

7. Podľa § 124 ods. 2 prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.

8. Podľa § 124 ods. 4 veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

9. Podľa § 124 ods. 5 ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na prihlásenú pohľadávku veriteľa sa v reštrukturalizácii v popretom rozsahu už neprihliada a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom nemožno pohľadávku v popretom rozsahu voči dlžníkovi vymáhať.

10. V konaní mal súd preukázané že tunajší súd povolil dňa 16.6.2016 reštrukturalizáciu dlžníka Poľnohospodárske družstvo Smolinské, IČO: 31 413 315, ustanovil do fukcie správcu Mgr. Ladislava Baráta a vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Ďalej mal súd preukázané, že dňa 26.8.2016 žalovaný ako správca písomne oznámil žalobcovi popretie jeho prihlásenej pohľadávky z dôvodov uvedených v prílohe. Zároveň žalobcu poučil o zák. ust. § 124 ods. 4, 5, 7 a v závere mu oznámil, že lehota na podanie incidenčnej žaloby na súd uplynie 23.9.2016. Tento dátum nebol medzi stranami sporný a žalobca jeho určenie a správnosť nenamietal. Z podacej počiatky pošty na obálke listovej zásielky obsahujúcej žalobu doručenú súdu mal súd preukázané, že žaloba bola zaslaná na poštovú prepravu dňa 23.9.2016. Preto má súd za to, že žalobca podal žalobu včas, posledný deň lehoty na jej podanie. Čo je však zásadné a rozhodujúce žaloba musí byť v zmysle § 124 ods. 4 podaná proti dlžníkovi a nie proti reštrukturalizačnému správcovi. Žalobca však v žalobe ako žalovaného, ako osobu voči ktorej smeruje žaloba označil celkom jednoznačne správcu Mgr. Ladislava Baráta. Žaloba tak nebola preukázateľne podaná v zákonnej lehote (do 23.9.2016) voči dlžníkovi Poľnohospodárske družstvo Smolinské ale voči osobe, ktorá nie je vecne pasívne legitimovaná. Treba zdôrazniť, že lehota 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok určená veriteľovi na podanie žaloby voči dlžníkovi je lehotou prekluzívnou a tak po jej márnom uplynutí ako v danom prípade už žalobcovi nárok domáhať sa určenia nespornosti právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky zanikol. Pasívne vecne legitimovaným je v danom konaní iba dlžník, ktorý mal byť v zmysle zákona správne označený žalobcom v žalobe ako žalovaný. Žalobu bolo možné podať iba voči dlžníkovi nie voči správcovi. Na základe vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že žalovaným vznesená námietka nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie bola vznesená dôvodne, súd na ňu prihliadol nakoľko žalobca podal žalobu voči správcovi a nie dlžníkovi, výlučne ktorý je v danom spore zo zákona pasívne legitimovaný a rozhodol tak, že žalobu z uvedeného dôvodu zamietol a to bez ďalšieho vecného posudzovania jej dôvodnosti.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (trovy právneho zastúpenia), uložil žalobcovi povinnosť ich žalovanému zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 . Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.), kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“