Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-15C/614/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v spore žalobkýň: 1/ Z. E., H.. XX.X.XXXX, C. G.H. XX, Q., X/ E. M., H.. XX.X.XXXX, C. Q.E. X, E., X. T. B. E. A.M.. A.. R. Z., S.., K. K. A. R. XX, E., P.X.: XX XXX XXX, S. Ž.: Z. E., R. K. XX/A, E., P.: XX XXX XXX, o zaplatenie 4.943,68 € s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyniam l/a 2/ sumu vo výške 4.943,68 €, z toho žalobkyni l/ sumu 2.471,84 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.471,84 € od 1.10.2015 do zaplatenia a žalobkyni 2/ sumu 2.471,84 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 2.471,84 € od 1.10.2015 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyniam l/ a 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 72%.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu 1.10.2015, sa žalobkyne domáhali zaplatenia sumy 5.716,48 €, z toho pre žalobkyňu 1/ sumy 2.858,24 € a pre žalobkyňu 2/ sumy 2.858,24 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 1.10.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili žalobkyne tým, že sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností - pozemkov, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Terasa, obec Košice - Západ, okres Košice II, zapísaných na LV č. 16374 ako: -parcela KN - C č. 4311/60 - ostatné plochy o výmere 1.349 m2, -parcela KN - C č. 4352/1 - ostatné plochy o výmere 198 m2, -parcela KN - C č. 4352/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 133 m2, -parcela KN - C č. 4352/4 - ostatné plochy o výmere 349 m2, -parcela KN - C č. 4354/1 - ostatné plochy o výmere 4.014 m2, -parcela KN - C č. 4354/15 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7 m2, -parcela KN - C č. 4354/16 - ostatné plochy o výmere 3 m2, -parcela KN - C č. 4354/17 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, -parcela KN -C č. 4355/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 69 m2, a to každá vo veľkosti 1/12- iny k celku, čo predstavuje na vyššie uvedených parcelách pre každú z nich 510,4 m2. Žalovaný vyššie špecifikované pozemky dlhé roky užíva, ktorá skutočnosť vyplýva jednak z LV č. 16374, kde je stanovený spôsob užívania pozemkov (29 - Pozemok, na ktorom je okrasná záhrada, uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň a lesný pozemok na rekreačné a poľovnícke využívanie, 22 - Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčastí), aj z listov Magistrátu mesta Košice zo dňa 29.4.2011 a zo dňa 6.11.2014, kde žalovaný uviedol svoje stanovisko k funkčnému využitiu parciel č. 4311/60, 4354/1, 4355/1 a to, že v zmysle platného Územného plánu hospodársko - sídelnej aglomerácie Košice je pre ne definovaná funkcia verejnej zelene. V zmysle strategického dokumentu mesta Košice - Miestneho územného systému ekologickej stability (MÚSES) schváleného uznesením. č. 811/2013 MZ je táto lokalita špecifikovaná ako Mestské biocentrum regionálneho významu BC - RM. V zmysle uvedeného je možné špecifikované parcely vyžívať len v súlade so stanovenou funkciou, t.j. len ako verejnú zeleň. Nakoľko žalovaný neuzavrel so žalobkyňami zmluvu, ktorá by ho oprávňovala predmetné pozemky užívať, v súlade s § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dňom 1.7.2009 vzniklo k predmetným pozemkom v prospech žalovaného právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. sa tento zákon primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkov, na ktorých je verejná zeleň. Žalobkyne poukázali na čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, na § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba vo verejnom záujme a v nevyhnutnej miere a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Ak sú žalobkyne povinné strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva tým, že ich pozemky sú užívané pre potrebu všetkých ako verejné priestranstvo - verejná zeleň, resp. nachádzajú sa na nich cesty, tak len za náhradu. Podľa znaleckého posudku č. 34/2015, vyhotoveného znalcom Ing. Mariánom Hromjákom, je všeobecná hodnota pozemkov zapísaných na LV č. 16374 pre k. ú. Terasa 203.000.- €, t.j. 33,13 €/m2 a ročné nájomné za predmetné pozemky sa pohybuje okolo 2,8 €/m2. Žalobkyne poukázali aj na judikatúru súdov, podľa ktorej za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z. patrí vlastníkom pozemku náhrada, ktorú žalobkyne žiadajú za obdobie od 1.10.2013 do 1.10.2015, spolu za výmeru 1.020,80 m2 (1/12 zo 6.125 m2 x 2) vo výške 2,80 €/m2/rok, čo predstavuje celkovú sumu 5.716,48 € (1.020,8 m2 x 2,80 m2/rok x 2 roky). Uplatňovanie zákonného úroku z omeškania odôvodnili dňom 1.10.2015 tým, že výzva na úhradu náhrady za vecné bremeno bola žalovanému doručená 30.9.2015.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 21.1.2016 uviedol, že nárok žalobkýň na náhradu za vecné bremeno neuznáva, pretože sa plne stotožňuje s názorom generálneho prokurátora SR, že vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých je verejná zeleň, sa obmedzuje len dočasne a zo zákona je zrejmé, že zákonodarca zriadil toto vecné bremeno bezodplatne. Poukázal na § 1 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z. z., v zmysle ktorého sa rieši aj usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je verejná zeleň. Aj keď súdy zaväzovali vlastníkov stavieb užívajúcich tieto pozemky v zmysle § 4 cit. zákona k náhrade voči vlastníkom pozemkov, takéto rozhodnutia už napadol generálny prokurátor SR mimoriadnymi dovolaniami, preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. K vyjadreniu žalovaného predložili žalobkyne prostredníctvom ich právneho zástupcu stanovisko dňa 25.4.2016. Poukázali na ustálenú judikatúru súdov a citovali konkrétne rozhodnutia, podľa ktorých vecné bremeno zriadené zák. č. 66/2009 Z.z. nie je bezodplatné, lebo takýto výklad by bol v rozpore s čl. 20 Ústavy SR a s § 128 OZ. Pokiaľ žalovaný sa odvolával na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR, jedno dovolanie už bolo NS SR odmietnuté a s poukazom na článok 20 Ústavy SR dôvodili, že pri pozemkoch zastavaných stavbami (miestne komunikácie alebo iné stavby), vlastníkom týchto pozemkov je zamedzené nehnuteľnosti užívať, nakladať s nimi - stavať na týchto pozemkoch, t.j. dochádza k obmedzeniu ich vlastníckeho práva, čo môže iba obec, pričom zák. č. 66/2009 Z. z. dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva, čo vždy musí byť za primeranú náhradu. V prejednávanej veci žalobkyne nespochybňujú právo žalovaného užívať predmetný pozemok na základe práva vecného bremena zriadeného zákonom č. 66/2009 Z.z., až do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území, ale sporným je to, či za obmedzenie vlastníckeho práva žalobkýň za takéto obdobie patrí náhrada. V ďalšej časti, citujúc opäť čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a ustanovenia §§ 123 a nasl. OZ, v spojení s §§ 151 písm. n/, o/, p/ OZ, rozoberali opätovne §§ 1 a 3 cit. zák. č. 66/2009 Z. z. s tým, že na tieto zákony musí sa použiť ústavne konformný výklad, kedy žiadne ustanovenie nehovorí o tom, že náhrada za vecné bremeno je jednorazová, táto môže byť vo forme opakujúceho sa plnenia, najmä v prípadoch, ak ide o časovo obmedzené vecné bremeno. Ak by totiž zákonodarca chcel zriadiť zák. č. 66/2009 Z.z. vecné bremeno za jednorazovú odplatu, tak by to stanovil priamo v zákone. Poukázal na dôvodovú správu k citovanému zákonu, z ktorej vyplýva, že zriadenie vecného bremena je dočasné a nie definitívne riešenie, do vykonania pozemkových úprav alebo do času prevodu vlastníckeho práva na obec, že vecné bremeno sa nezriadilo zákonom na všetky nehnuteľnosti, ale len na tie, kde nebolo dohodnuté iné právo, napr. uzatvorená nájomná zmluva a preto vlastník pozemku je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav. Súčasne tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov, kedy zriadenie vecného bremena je len dočasné, ale cieľom je, aby obce sa stali vlastníkmi pozemkov pod stavbami a vecné bremeno nie je zriadené na všetkých nehnuteľnostiach. Dôležitou skutočnosťou je aj to, či vôbec dôjde k úprave vlastníckych vzťahov, čo podľa cit zákona závisí výlučne od žalovaného, teda od obce. Vlastníci pozemkov nemôžu za účelom usporiadania vlastníckych vzťahov navrhovať pozemkové úpravy a napokon nemôžu ich pozemky ani užívať a preto majú právo na opakujúce sa plnenie za vecné bremeno, ak obec má na ich pozemkoch postavené stavby, až do času usporiadania vlastníckych práv. Z uvedeného vyplýva, že ak zákonodarca vecným bremenom podľa zák. č. 66/2009 Z. z. riešil vec len dočasne, do vykonania pozemkových úprav, tak nestanovil jednorazovú odplatu. Ďalej poukázali na rozhodnutie - Nález Ústavného súdu SR vo veci III. ÚS 237/09, podľa ktorého pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva možno uvažovať o opakovaných platbách „ primeranej náhrady“ počas trvania núteného obmedzenia. Citovali iné rozhodnutia rôznych súdov, podľa ktorých vlastníci pozemkov majú nárok na opakujúce sa plnenie, taktiež judikatúru, podľa ktorej vecné bremeno podľa zák. č. 66/2009 Z.z. je odplatné a odplata je vo forme renty, pričom súdy vždy priznávajú odplatu za vecné bremeno za konkrétne obdobie. V závere opätovne argumentovali ust. § 1 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z., ktorý sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkvi, športový areál alebo verejná zeleň, ak tieto, t.j. aj verejná zeleň, prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. Žalovaný v r. 1994 zriadil na pozemkoch žalobkýň, zapísaných na LV č. 16374 verejnú zeleň Všeobecne záväzným nariadením č. 25 o (MÚSES), a to bez súhlasu vlastníkov pozemkov a táto časť je definovaná ako biocentrum, ktoré v intraviláne Mesta Košice má slúžiť všetkým obyvateľom Košíc napriek tomu, že žalobkyne ako vlastníci pozemkov s tým nesúhlasia. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že „Borovicový háj“ nikdy nebol vo vlastníctve štátu a nikdy neprešiel do vlastníctva žalovaného, preto sa na pozemky žalobkýň ani nevzťahuje zákon č. 66/2009 Z. z. Na predmetných nehnuteľnostiach žalobkýň nie je postavená žiadna stavba vo vlastníctve žalovaného. Preto podľa vyššie uvedených právnych a skutkových skutočností je zrejmé, že právnym titulom zaplatenia vymáhanej sumy by nebola odplata za vecné bremeno, ako to uviedli v úvodných bodoch tohto stanoviska žalobkyne, ale vydanie bezdôvodného obohatenia, k čomu súdy žalovaného už niekoľkokrát zaviazali (napr. rozsudok KS KE z 8.9.2015, č. k. 6Co/476/2013).

4. Súd rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 25.1.2017 o nároku žalobkýň tak, že priznal každej žalobkyni sumu po 2.471,84 eur (spolu 4.943,68 eur) s príslušenstvom od 1.10.2015 do zaplatenia , v prevyšujúcom rozsahu konanie zastavil ( žalobkyne vzali žalobu späť počas konania v časti o zaplatenie 772,80 eur, keď pôvodne uplatnenú sumu 5.716,48 eur znížili na 4.943,68 eur , nakoľko žalovaný so späťvzatím žaloby v tejto časti súhlasil) a žalobkyniam priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 72%. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami nimi označených pozemkov, zapísaných na LV č. 16374 k. ú. Terasa, že žalovaný uvedené pozemky užíva dlhé roky, charakter týchto pozemkov vyplýva z obsahu LV, ako aj z dokumentu Mesta Košice, označeného ako MÚSES, schváleného uznesením č. 811/2013, pričom správu tejto zelene vykonáva Správa mestskej zelene Košice. Za nesporné v konaní považoval, že tieto pozemky neboli vo vlastníctve štátu, nikdy neboli vyvlastnené, preto nemohli prejsť ani do vlastníctva žalovaného a z toho dôvodu nie je možné posudzovať daný prípad v zmysle zák. č. 66/2009 Z. z., pretože tu nebola splnená zákonná podmienka, aby pozemky, na ktorých je umiestnená verejná zeleň, prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu. Konštatoval, že žalovaný svojvoľne užíva pozemky patriace žalobkyniam na účel verejnej zelene, ktorá slúži všetkým obyvateľom Z. E., pričom na LV č. 16374 v časti „C“ nie je zapísaná žiadna ťarcha, teda nie je tam poznámka o existencii vecného bremena, čo si vyžaduje ust. § 4 ods. 1 cit. zákona. Mal za to, že žalovaný by musel preukázať, že nadobudol tieto pozemky, alebo sa stal ich vlastníkom, alebo že táto verejná zeleň prešla do jeho vlastníctva na základe osobitného predpisu, čo preukázané, ani tvrdené v spore nebolo, preto titulom náhrady, ktorej sa domáhajú žalobkyne, je vydanie bezdôvodného obohatenia a nie odplata za vecné bremeno. Žalovaný totiž nemal námietky ani k právnej kvalifikácii nároku žalobkýň titulom vydanie bezdôvodného obohatenia a rovnako nemal námietky ani k výške uplatňovanej náhrady žalobkyňami, t.j. k jednotkovej cene 2,80/m2/rok, namietal iba rozsah užívania predmetných nehnuteľností s poukazom na to, že časť týchto pozemkov je užívaná tretími osobami. Pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal súd zo všeobecnej hodnoty pozemkov v sume 203.000,- eur, t.j. 33,13 eur/m2, určenej znalcom P.. Z. D. v znaleckom posudku č. 34/2015 zo dňa 4.2.2015, ktorý žalobkyne predložili ako dôkaz na preukázanie svojho nároku. Z uvedeného posudku bol využitý aj vzorec pre výpočet nájomného, podľa ktorého sa ročné nájomné za predmetné pozemky pohybuje pri 2,80 eur/m2. Na základe toho súd prvej inštancie ustálil celkovú výšku nároku žalobkýň na 4.943,68 eur a každej zo žalobkýň ju priznal vo výške jednej polovice.

5. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Odvolací súd uznesením zo dňa 6.6.2018 sp. zn. 1Co 261/2017 zrušil rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že po vrátení vecí bude povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne vykonať právnu kvalifikáciu nároku žalobcu tým, že hmotnoprávny predpis predstavujúci zákon č. 66/2009 Z. z. správne aplikuje na ustálený skutkový stav. Výrok rozsudku súdu zo dňa 25.1.2017 o zastavení konania v prevyšujúcom rozsahu, nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť dňa 22.3.2017.

6. Odvolací súd nepokladal za správny záver súdu prvej inštancie, pokiaľ tento konštatoval, že pozemky, ktoré sú predmetom konania, neboli vo vlastníctve štátu, nikdy neboli vyvlastnené, preto nemohli prejsť ani do vlastníctva žalovaného a z tohto dôvodu nie je možné posudzovať daný prípad v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. Prechod pozemkov do vlastníctva štátu a následne do vlastníctva žalovaného ako obce sú okolnosti v zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy právne bezvýznamné, keďže táto žiadnym spôsobom nerieši prechod pozemkov do vlastníctva štátu, resp. obce, ale upravuje právny vzťah obce ako vlastníka stavby (ktorá do jej vlastníctva prešla podľa zákona o majetku obcí) vo vzťahu k pozemkom, na ktorých takáto stavba stojí a obec ako vlastník stavby nemala k tomuto pozemku žiadny právny vzťah napriek tomu, že užívaním stavby zjavne obmedzovala vlastnícke právo vlastníka pozemku.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1,2 zákona č. 160/2015 Z. z.- Civilného sporového poriadku (C.s.p.), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Súd konal v zmysle § 180 C.s.p. v neprítomnosti žalobkýň, ktorých výsluch strany nenavrhli vykonať, vykonal zhodnotenie dokazovania prednesom zástupcov oboch sporových strán, predloženými a označenými listinnými dôkazmi a rozhodol v zmysle § 215 C.s.p. po zistení tohto skutkového stavu.

8. V konaní nebolo sporné, že žalobkyne sú podielovými spoluvlastníčkami nimi označených pozemkov, zapísaných na LV č. 16374 k. ú. Terasa, titulom Osvedčenia o dedičstve 24D 19/2015, Dnot 14/2015, pričom na LV č. 16374 v časti „C“ nie je zapísaná žiadna ťarcha, resp. poznámka o existencii vecného bremena. Sporné medzi stranami sporu nebolo ani to, že žalovaný v r. 1994 zriadil na pozemkoch žalobkýň verejnú zeleň všeobecne záväzným nariadením č.25 (MÚSES), a to bez súhlasu vlastníkov pozemkov, ktorá v intraviláne Mesta Košice má slúžiť všetkým obyvateľom Košíc napriek tomu, že žalobkyne ako vlastníčky pozemkov s tým nesúhlasia a predmetné nehnuteľnosti bez súhlasu žalobkýň užíva žalovaný ako tzv. Borovicový háj a správu tejto zelene vykonáva Správa mestskej zelene Košice. Podľa stanoviska Obvodného úradu životného prostredia Košice zo 6.7.2011 jedná sa o mestské regionálne biocentrum „Borovicový lesík nad Popradskou ulicou“, ktoré sa z hľadiska ekostabilizačných opatrení a návrhu režimu odporúča ako obvodový verejný park s parkovými chodníkmi, osvetlením a bežeckou trasou a spolu s blízkymi záhradkami môže plniť funkciu biocentra. Predmetom konania je nárok žalobkýň na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v tom, že žalovaný pozemky, ktoré sú v ich spoluvlastníctve, užíva bez právneho dôvodu. V zmysle územného plánu je na predmetných pozemkoch evidovaná verejná zeleň tzv. Borovicového lesíka, preto nie je možná ani realizácia individuálnej bytovej výstavby (list Magistrátu mesta Košice z 29.4.2011, priložený k žalobe). K predchádzajúcemu spôsobu užívania týchto pozemkov právny zástupca žalobkýň uviedol, že pred r. 1950 bolo na týchto pozemkoch vojenské cvičisko, čo tvrdili starí rodičia, t.j. právni predchodcovia žalobkýň, tí pozemky kúpili a prenajímali armáde, pretože najprv tam nebola zeleň a po r. 1950 štát im tieto pozemky odňal bez vyriešenia vlastníckych vzťahov, mesto vysadilo na týchto pozemkoch lesík, ktorý je aj v súčasnosti označovaný ako Borovicový háj, pričom vlastnícke právo na LV alebo v pozemkových knihách bolo stále vedené na pôvodných vlastníkoch, právny predchodca žalobkýň Ladislav Šima ich zdedil v r.1992 na základe osvedčenia o dedičstve, pričom bol stále evidovaný v pozemkovej knihe ako vlastník a následne bolo dedičské konanie po ňom, čo je zrejmé z LV č. 16374, kde ako titul nadobudnutia spoluvlastníckych podielov oboch žalobkýň je uvedené Osvedčenie o dedičstve zn. 24D/19/2015. Tieto uvedené skutočnosti prostredníctvom právneho zástupcu žalobkýň žiadnym spôsobom žalovaný nerozporoval a súd ich považoval jednak za nesporné, aj za preukázané, i z odôvodnenia rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 45C/17/2010 zo dňa 23.2.2016, v ktorej veci sa prejednávala náhrada z titulu bezdôvodného obohatenia, rovnako za pozemky v Borovicovom háji, susediace s predmetnými pozemkami na parc. č. 4311/22, 4311/23 a 4312/42 k. ú. Terasa. Spomínaný rozsudok bol potvrdený rozsudkom KS v Košiciach zo dňa 27.4.2017 sp. zn. 5Co 248/2016 s tým záverom, napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s rozhodovacou praxou súdov, na ktorú poukazovali žalobkyne aj v priebehu tohto konania a potvrdil to aj zástupca žalovaného s tým, že súdy už rozhodovali z hľadiska skutkového a právneho v analogických sporoch tak, že v tomto prípade ide o bezdôvodné obohatenie žalovaného. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že súdy už právoplatne rozhodovali o ďalších takých žalobách (na OS Košice II. napr. pod zn. 17C 12/2011, na KS pod zn. 3Co 107/2012) a žalovaného zaviazali na vydanie bezdôvodného obohatenia za tieto pozemky, len za iné obdobie. Súd mal za to, že v súlade s princípom právnej istoty ani ináč rozhodnúť nemohol, napriek námietke žalovaného v odvolaní, že nevyužíva tieto pozemky žalobkýň v lokalite Borovicový lesík, tieto nie sú z dôvodu vysokej hustoty drevín a iného porastu spôsobilé na užívanie v žalobkyňami tvrdenom rozsahu, čomu zodpovedá aj reálny stav užívania tejto lokality verejnosťou, ktorá sa pohybuje v predmetnej lokalite iba po asfaltových chodníkoch, rozhodne však nezaberajú plochu o veľkosti zodpovedajúcej výmere, za ktorú si žalobkyne uplatňujú vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd poukazuje na to , že žalovaný zavádza, keď prekvalifikoval nehnuteľnosti v odvolaní sám od seba len na lesný pozemok, označenie lokality Borovicový lesík ako verejnej zelene považuje za prekonané a nepresné označenie orgánmi ochrany prírody. Podľa rozhodnutí a vyjadrení kompetentných orgánov mesta ide nesporne o Borovicový háj - biocentrum mesta Košice, kde bolo uložené Mestu Košice uzavrieť nájomné zmluvy na užívanie týchto pozemkov, čo sa doposiaľ nestalo. Podľa vyjadrenia mesta z 29.4.2011 k predmetným nehnuteľnostiam, tieto nechce vydať do ich užívania, ale naďalej ochraňovať ako verejnú zeleň a hľadať optimálne formy využitia. Súd k tomu uvádza, že tvrdenie o spôsobe využitia predmetných pozemkov žalobkýň ako lesného pozemku je tvrdenie, ktoré žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie neuvádzal. K tomu súd ďalej podotýka, že ust. § 185 ods.2 C.s.p. v sporovom konaní je vyjadrením zásady, že každá strana má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Je povinnosťou každej sporovej strany označiť dôkazy na preukázanie tých tvrdení, ktoré sú z jeho pohľadu relevantné pre posúdenie veci samej. Povinnosťou súdu nie je vykonávať dokazovanie nad rámec dôkazných návrhov strán sporu. Strany sú však povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas (najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí), inak súd na ne nemusí prihliadať (§153 ods.2 C.s.p.), ako tomu bolo v danom prípade, keďže žalovaný až v odvolaní proti rozsudku (nie včas) uplatnil uvedené prostriedky procesnej obrany.

9. K právnemu titulu uplatňovaného nároku ako bezdôvodného obohatenia nemal žalovaný žiadne námietky, keď zhodne so žalobkyňami tvrdil, že na danú vec sa nevzťahuje zákon č. 66/2009 Z.z., tak isto ani k výške odplaty uplatňovanej žalobkyňami, t.j. k jednotkovej cene 2,80/m2/rok nemal žalovaný (po čiastočnom späťvzatí žaloby o zaplatenie sumy 772,80 eur za výmeru 882,80 m2, po zohľadnení, že časť týchto pozemkov je užívaná tretími osobami a to konkrétne vo vzťahu k parc. č. 4354/1, zapísanej na LV 16374 k. ú. Terasa, ktorú užívajú vlastníci domov na parc. č. 4430, 4428 a 4426/2 a tí si prihradili predmetné pozemky k svojim pozemkom. Súd rozhodoval na základe nesporných tvrdení strán, aj pokiaľ ide o právne posúdenie sporu, ktoré je nepochybné aj z právoplatných iných súdnych rozhodnutí v obdobných sporoch (pozn. súdu - OS Košice II. zn. 43C 64/2008 a KS Košice zn.6Co 476/2013, OS Košice II. zn. 45C 17/2010, KS Košice zn. 5Co 248/2016).

10. Aj keď žalobkyne v žalobe žiadali zaplatiť odplatu za vecné bremeno podľa zák. č. 66/2009 Z. z., nakoľko Borovicový háj bol vysadený pred rokom 1989 a predpokladali, že verejná zeleň - Borovicový háj prešiel do správy Mesta Košice delimitačným protokolom na základe zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, vzhľadom na to, že žalovaný nepredložil v spore delimitačný protokol, na pojednávaní pred súdom žalobkyne už uvádzali ako právny titul bezdôvodné obohatenie, a nie odplatu za vecné bremeno podľa zák. č. 66/2009 Z.z. Zdôraznili, že na pojednávaní medzi stranami ani nebolo sporné právne posúdenie veci, t.j. že ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, a išlo o zhodné tvrdenie strán, že na Borovicový háj sa nevzťahuje zák. č. 66/2009 Z.z. Ak žalovaný zriadil na pozemkoch žalobkýň verejnú zeleň všeobecným záväzným nariadením, ako to vyplýva z podkladov priložených k žalobe, pozemky, o ktoré ide vo veci samej, majú charakter verejného priestranstva, ktoré je všeobecne užívané verejnosťou, a teda z titulu výkonu územnej samosprávy zodpovedá za ich užívanie žalovaný, čím súčasne bráni v ich užívaní žalobkyniam, ktoré sa musia zdržať výkonu svojich oprávnení. Takýto názor vyplynul aj z odôvodnenia rozhodnutia NS SR zn. 4Cdo/52/2009 z 31.1.2011, čo je zrejmé z citovaného rozsudku KS v Košiciach zn. 5Co/248/2016. Súd si osvojil z tohto rozsudku aj názor, že ak predmetné pozemky sú užívané pre potrebu všetkých ako verejné priestranstvo - verejná zeleň a neboli vo verejnom záujme vyvlastnené, sú žalobkyne ako vlastníčky pozemkov povinné strpieť obmedzenie svojho vlastníckeho práva, za náhradu. K náhrade za obmedzenie ich vlastníckeho práva v tomto prípade nedošlo, čo má za následok vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného plnením bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2 OZ. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkýň v konaní a konštantná judikatúra jasne upravila, že ak žalovaný zriadil na pozemkoch verejnú zeleň už v územnom pláne a umožňuje voľný prechod verejnosti, musí za to platiť odplatu titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pretože de iure obmedzil aj žalobkyne v ich vlastníckom práve. Z toho dôvodu súd ani neodôvodňoval tento rozsudok podľa zák.č.66/2009 Z. z. Vzhľadom na to, že žalovaný užíva pozemky (obmedzuje vlastnícke právo vlastníka) žalobkýň o výmere 882,80 m2, zapísaných na LV č. 16374, k. ú. Terasa bez akejkoľvek náhrady, došlo k protiprávnemu obmedzeniu vlastníckeho práva žalobkýň a zároveň k bezdôvodnému obohateniu sa žalovaného, lebo získal plnenie bez právneho dôvodu, ktoré spočíva v tom, že žalovaný bez ich súhlasu a bez usporiadania vzťahov k nehnuteľnostiam užíva nehnuteľnosti v ich podielovom spoluvlastníctve. Plnením bez právneho dôvodu je aj zdržanie sa určitého výkonu práva bez toho, aby k takému konaniu existoval od začiatku právny dôvod. Žalobkyniam vznikol nárok na náhradu za obmedzenie ich vlastníckeho práva k pozemku, ktoré v súčasnosti trvá už viac rokov, po túto dobu nemôžu svoj pozemok žiadnym spôsobom užívať, ani brať z neho úžitky, ktoré by im ako vlastníčkam prináležali (§123 .

11. Vychádzajúc z ust. § 186 ods. 2 C.s.p., súd si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení strán, že žalovaný užíval pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň bez právneho dôvodu v období od 1.10.2013 do 1.10.2015 a získal tým bezdôvodné obohatenie, t.j. majetkový prospech spočívajúci v bezodplatnom užívaní cudzích pozemkov. Tým považoval súd základ žalobného nároku žalobkýň za opodstatnený.

12. Zistený skutkový stav posúdil súd právne podľa týchto ustanovení zákonov:

13. Podľa ust. § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

14. Podľa ust. § 489 záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

15. Podľa ust. § 451 ods. 1,2 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Právna úprava týkajúca sa bezdôvodného obohatenia je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v ust. §§ 451 až 459 a je kogentná.

17. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenej na tom, že medzi zúčastnenými stranami chýba od začiatku právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie spočívajúce v tom, že bolo niečo dané alebo sa v prospech niekoho konalo. Plnením bez právneho dôvodu je aj užívanie cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec, kde prospech vzniká tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil úhradu a bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať.

18. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, žalobkyne pri vyčíslení žalovanej sumy vychádzali zo všeobecnej hodnoty pozemkov zapísaných na LV č. 16374 v sume 203.000 €, t.j. 33,13 €/m2 , určenej znalcom P.. Z. D. v znaleckom posudku č. 34/2015 zo dňa 4.2.2015, ktorý znalecký posudok žalobkyne aj predložili ako dôkaz v spore, pričom použili vzorec pre výpočet nájomného, podľa ktorého sa ročné nájomné za predmetného pozemky pohybuje okolo 2,80 €/m2. Súd z tohto posudku, vypracovaného na požiadavku zadávateľa S. Š. ohľadom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností v k. ú. Terasa, evidovaných na LV č. 16374, t.j. susediacich pozemkov k predmetným pozemkom v tomto konaní, zistil, že v čase ohodnotenia sú pozemky evidované na LV ako ostatné plochy, či zastavané plochy a nádvoria, ale slúžia ako verejná zeleň v zmysle územného plánu, komunikácie, prípadne ako záhrady. Pozemok p. č. 4352/3 je časť jedinej prístupovej cesty autom z Diamantovej ulice k rodinnému domu a garáži na p. č. 4358 a kým nedôjde k zmene územného plánu, nepredpokladá sa iné využitie, časť pozemkov je ohradená a užívaná vlastníkmi susediacich rodinných domov bez právneho podkladu. Znalec všeobecnú hodnotu vypočítal metódou polohovej diferenciácie. Žalovaný v priebehu konania nespochybnil, ani nenamietal takúto cenu nájmu za m2 pozemkov, fakticky ani požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia, vymáhanú v tomto konaní žalobkyňami (po čiastočnom späťvzatí žaloby a právoplatnom zastavení konania v tejto časti v rozsudku zo dňa 25.1.2017), kedy sa domáhali žalobkyne vydania bezdôvodného obohatenia, získaného žalovaným užívaním nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň bez právneho dôvodu, aj v žalovanom období od 1.10.2013 do 1.10.2015, spolu vo výmere 882,80 m2 ( 1/12-ina z 5296,80 m2 x 2) vo výške 2,80 €/m2/rok, čo predstavuje celkovú sumu 4.943,68 € ( 882,80 m2 x 2,80 m2/rok x 2 roky).

19. Vychádzajúc zo žaloby a zhodných prejavov sporových strán aj pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, súd ustálil výšku bezdôvodného obohatenia, získaného žalovaným na úkor žalobkýň tak, ako bola uplatnená v sume 4.943,68 €, z čoho 1-ica činí 2.471,84 € na každú žalobkyňu), ktorá suma zodpovedá výške nájomného za kalendárne roky 2013-2015, ako si v tomto konaní uplatnili žalobkyne v súlade s ust. § 512 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď ako podielové spoluvlastníčky predmetných pozemkov, každá o veľkosti podielu 1/12-iny k celku požadovali od žalovaného zaplatiť nájom, týkajúci sa len ich spoluvlastníckeho podielu a v danom prípade sa jedná o deliteľné plnenie, kedy žalobkyne v postavení samostatného veriteľa môžu žalovať len svoj diel.

20. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané a nevyplynulo zo žiadnych listinných dôkazov, aby žalovanému prináležal vlastnícky alebo iný vecnoprávny titul, oprávňujúci ho na užívanie pozemkov v spoluvlastníctve žalobkýň alebo aby medzi sporovými stranami došlo k vyporiadaniu vzťahu k predmetným pozemkom. Za tejto dôkaznej situácie, kedy žalovaný nesporne užíval v období od 1.10.2013 do 1.10.2015 pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň bez relevantného právneho dôvodu a za ich užívanie žalobkyniam žiadnu odplatu neuhradil, ktorú skutočnosť nepopieral žalovaný počas celého konania, ani sa nedohodol na odkúpení týchto pozemkov, došlo na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia. Je totiž zrejmé, že medzi stranami sporu absentoval od počiatku právny vzťah, zakladajúci oprávnenie žalovaného užívať pozemky v spoluvlastníctve žalobkýň, pričom pozemky žalobkýň využíval vo verejnom záujme ako verejnú zeleň, v prospech občanov Košíc.

21. Podľa ust. § 517 ods. 1,2 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 22. Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., v znení platnom od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 23. V zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka je potrebné pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Žalobkyne si uplatnili okrem žalovanej istiny 4.943,68 € aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžných súm, u každej z nich zo sumy 2.471,84 € od 1.10.2015 do zaplatenia. Pretože čas plnenia medzi stranami sporu dohodnutý nebol, ani určený rozhodnutím, či právnym predpisom, podľa názoru súdu sa žalovaný dostal do omeškania s peňažným plnením dňom nasledujúcim po dni, kedy mu bola doručená výzva na plnenie od žalobkýň zo dňa 28.9.2015, ktorú preukázateľne prevzal 30.9.2015 a nasledujúcim dňom 1.10.2015 sa preukázateľne dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobkyniam tak súd priznal žalovanú sumu spolu s príslušenstvom v plnom rozsahu.

24. Na základe tohto zhodnotenia vykonaných dôkazov, vychádzajúc z ust. § 185 ods. 2 C.s.p., kedy súd bez návrhu dôkazy nevykoná, nesporné skutočnosti nedokazuje a žiadna zo strán nemala návrhy na vykonanie resp. doplnenie dokazovania, súd žalobe vyhovel spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyniam uplatnenú sumu 4.943,68 €, s podielom v 1-ici na ne pripadajúcim, aj s uplatneným príslušenstvom spôsobom, uvedeným vo výroku tohto rozsudku, pričom uložil žalovanému dlhšiu ako 3-dňovú zákonnú lehotu na plnenie vzhľadom na celkovú výšku priznanej sumy, v súlade s ust. § 232 ods. 3 C.s.p., a to 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p, pričom žalobkyniam priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v pomernej výške podľa úspechu v konaní v rozsahu 72% miery ich úspechu v spore ( zmena výšky uplatnenej sumy žalobkyňami zo sumy 5.716,48 € na sumu 4.943,68 € nebola realizovaná pre správanie žalovaného a v tejto časti zastavenie konania v sume 772,80 € procesne zavinili samé žalobkyne). V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.

V odvolaní proti rozsudku sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).