Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Csp-115-2018.pdf
PDF · 82.04 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/115/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, IČO: 04 355 211, Příkop 843/4, Zábrdovice, Brno, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, IČO: 42 185 190, Majerníkova 3479/3A, Bratislava proti žalovanému: G. C., nar. X.X.XXXX, bytom H. XXXX/X, U. o zaplatenie 250 € príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 250 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 250 € od 4.8.2015 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 12 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 250 € s príslušenstvom, keď poukázal na zmluvu o úvere zo dňa 6.7.2015. Na jej základe mal žalobca poskytnúť žalovanému úver vo výške 250 € a žalovaný sa ho zaviazal splatiť do 27.7.2015.
2. Podľa § 297 veta druhá zákona č. 160/2015 Z.z. civilný sporový poriadok (ďalej CSP) pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
S účinnosťou od 1.1.2008 je podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinný k 10.3.2015 (ďalej aj zákon o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi
Podľa § 2 písm. a), písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
3. Súd na prejednanie veci nenariaďoval pojednávanie, nakoľko boli splnené predpoklady uvedené v§ 219 ods. 3 a § 297 CSP, keď sa jedná o vec jednoduchého právneho posúdenia, hodnota sporu neprevyšuje 1000 € a tvrdenia strán nie sú sporné.
4. Z činnosti súdu je známe, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Minihotovosť, SE (žalobca), je právnickou osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti poskytuje okrem iného i úvery. Dňa 6.7.2015 žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, na základe jeho registrácie na www.minipozicka.sk, na základe ktorej mal poskytnúť úver vo výške 250 €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť do 21 dní od poskytnutia úveru, pričom podľa zmluvy sa zaviazal vrátiť sumu vo výške 303 € (úver navýšený o úrok v hodnote 53 €). Lehota splatnosti uplynula dňom 27.7.2015.
5. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom- práve uvedený aspekt je rozhodujúci pre materiálne posúdenie povahy spotrebiteľskej zmluvy, ktorú možno z tohto dôvodu nazvať aj zmluvou orientovanou na subjekty. Iba za predpokladu, že ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, možno hovoriť o spotrebiteľskej zmluve, keďže z uvedeného vyplýva, že spotrebiteľ do právneho vzťahu vstupuje s cieľom obstarať resp. získať tovary a služby pre svoju osobnú spotrebu alebo pre potreby svojej domácnosti a členov rodiny. Práve povaha spotrebiteľa ako zmluvnej strany a účastníka právneho vzťahu má zásadný právny význam aj pre účelové určenie obsahu a zamerania právneho vzťahu smerom k zabezpečovaniu osobných potrieb. Je zrejmé, že kumulatívne musí byť splnená podmienka zmluvnej účasti tak spotrebiteľa ako i dodávateľa.
6. V danom prípade súd uvedené zmluvy o poskytovaní verejných služieb hodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný ako dlžník vystupoval pri uzatváraní zmluvy ako spotrebiteľ, keďže túto zmluvu uzatváral ako fyzická osoba nekonajúca v rámci svojej podnikateľskej činnosti a uzatváral ju s dodávateľom, t.j. žalobcom, ktorý ako poskytovateľ uzatváral zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Súd ďalej posudzoval zmluvu i v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.
7. Súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd sa v prvom rade zaoberal ako predbežnou otázkou platnosťou úverovej zmluvy, pričom dospel k záveru, že táto spĺňa všetky náležitosti podľa občianskeho zákonníka, i keď bola uzatváraná „na diaľku“, má zachovanú písomnú formu, tak ako to predpokladá zákon. V konaní bolo preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorým uzatvorením vznikol medzi nimi občianskoprávny vzťah, na základe ktorého poskytol žalobca ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 250 €. Súd uvedený vzťah hodnotí ako platný, pretože vznikol na základe platnej zmluvy. Žalovaný sa zaviazal tento úver splatiť do 28 dní od podpísania zmluvy, teda do 27.7.2015. Žalovaný si však svoje povinnosti zo zmluvy nesplnil, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dlhu. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný uhradil dlh prípadne, že by dlh zanikol iným spôsobom. Žalovaný nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, ktorými by vyvrátil tvrdenia žalobcu. K priznaniu zmluvnej pokuty vo výške 12 € súd uvádza, že táto spĺňala všetky zákonné predpoklady, teda bola zmluvne dohodnutá a ako sankčný charakter a prostriedok slúžiaci k zabezpečeniu riadneho plnenia zo strany dlžníka súd považuje zmluvnú pokutu za dojednanie v súlade so zákonom, pretože žalovaný je v primeranej výške vzhľadom k výške pohľadávky. Súd taktiež poukazuje i na skutočnosť, že žalovaný uzatváral zmluvu z „pohodlia rodinného domu“, a preto sa mal možnosť dôkladne oboznámiť s obchodnými podmienkami žalobcu, nebol v žiadnom strese či časovej tiesni pri podpisovaní zmluvy, a preto je súd názoru, že všetky dojednania sú v súlade so zákonom, keďže žalovaný ich uznal a to bez nátlaku a stresu. Okrem priznanej istiny bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania z priznanej istiny podľa § 517 ods. 2 OZ, pretože sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, a to podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. Počiatok z omeškania bol určený po dni splatnosti celého dlhu, t.j. po dni kedy mal žalovaný splniť dlh žalobcovi.
8. Súd iba poznamenáva, že žalobca správne uplatnil iba výšku pohľadávky, ktorá sa rovná výške poskytnutého úveru, pričom v konaní nežiadal priznanie odmeny za poskytnutie úveru, t.j. nákladov spotrebiteľa vo výške 53 €, pretože tieto predstavujú úrok, ktorý by za daných okolností predstavoval úrok vo výške 365% ročne, ktorý úrok by bol v rozpore so zákonom a dobrými mravmi a súd by takúto odplatu žalobcovi priznať nemohol. Ak však ide o vrátenie poskytnutého plnenia, na toto má žalobca bez pochýb nárok.
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 k § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní v celom rozsahu, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Úspech žalobcu spočíva v tom, že žaloba nebola v žiadnej časti zamietnutá.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, písomne, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd.